Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v sporovej veci žalobcu: L. X., O.. XX.XX.XXXX, V. Ž. Č.. XXX, Ž., zastúpená procesnou opatrovníčkou M. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Ž. Č.. XXX, Ž., zast.: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka, Hlavná 44, Trnava, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, Hodžovo nám. 3, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Ž.G., obec Ž., okres Hlohovec, zapísané na LV č. XXX, Okresného úradu Hlohovec, katastrálny odbor, ako parcela registra „N. Č.. XXX/ X o výmere 253 m2, orná pôda, parcela registra „N. Č.. XXX/X, o výmere 469 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „N. Č.. XXX/X, o výmere 143 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „N. Č.. XXX/X, o výmere 24 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „N. Č.. XXX/ X, o výmere 7 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavba rodinný dom, súp. č. XXX na parc. č. XXX/ X, stavba garáž na parc. č. XXX/X a stavba iná budova na parc. č. XXX/X, nie sú zaťažené záložným právom, ktoré bolo zriadené Zmluvou o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 27. 2. 2015.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd rozhodol o určení, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Ž., obec Ž., okres Hlohovec zapísané na LV č. XXX Okresného úradu Hlohovec, katastrálny odbor ako parcela registra „N.“. Č.. XXX/X o výmere 253 m2 orná pôda, parcela registra „N. Č.. XXX/X o výmere 469 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „N. Č.. XXX/X o výmere 143 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „N. Č.. XXX/X o výmere 24 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „N. Č.. XXX/X o výmere 7 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavba rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, stavba garáž na parc. č. XXX/X a stavba iná budova na parc. č. XXX/X, nie sú zaťažené záložným právom, ktoré bolo zriadené Zmluvou o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 27. 2. 2015. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je fyzickou osobou, spôsobilosť žalobcu na právne úkony vrátane samostatného konania a vystupovania pred súdmi bola obmedzená na základe rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15. 3. 2018, č.k. , právoplatného dňa 14. 6. 2018. Dňa 18. 11. 2014 uzatvoril žalobca ako predávajúci a U.. U. M. ako kupujúci kúpnu zmluvu, žalobca previedol svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Ž., obec Žlkovce, okres Hlohovec zapísaným na LV č. XXX Okresného úradu Hlohovec, katastrálny odbor, a to parcelám registra „N. Č.. XXX/X o výmere 253 m2, orná pôda, č. XXX/X o výmere 469 m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX/X o výmere 143 m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX/X o výmere 24 m2, zastavaná plocha a nádvorie, č. XXX/X o výmere 7 m2, zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súpisným č. XXX postavenej na

parcele č. XXX/X, rodinný dom, stavbe postavenej na parcele č. XXX/X, garáž a stavbe postavenej na parcele č. XXX/X, iná budova. Vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam bolo následne prevedené z U.. U. M. na (t.č. ešte evidovaného vlastníka) C.. U. X.É. kúpnou zmluvou registrovanou v KN pod č. X. XXX/XXXX zo dňa 25. 3. 2015, č.z. XX/XX. Keďže k prvotnému právnemu úkonu - uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a U.. U. M. dňa 18.11.2014 prišlo absolútne neplatne, domáhal sa žalobca určenia vlastníckeho práva žalobou v súdnom spore vedenom pred Okresným súdom Trnava pod č.k. , a to najmä z dôvodu obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy, čo zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu (kúpna zmluva zo dňa 18.11.2014), pričom následne nebola preukázaná ani dobromyseľnosť nadobúdateľa - C.. U. X., súd rozsudkom zo dňa 3.4.2016 (správne malo byť 2020) č.k. , určil, že žalobca je výlučným (1/1) vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor, pre obec Ž., katastrálne územie Ž., vedených na LV č. XXX, a to: - stavba so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. XXX/X, rodinný dom, - stavba postavená na parcele č. XXX/X, garáž, - stavba postavená na parcele č. XXX/X, iná budova, - pozemok - parcela registra „N.“. Č.. XXX/X o výmere 253 m2, orná pôda, - pozemok - parcela registra „N. Č.. XXX/X o výmere 469 m2, zastavaná plocha a nádvorie, - pozemok

- parcela registra „N. Č.. XXX/X o výmere 143 m2, zastavaná plocha a nádvorie, - pozemok - parcela registra „N. Č.. XXX/X o výmere 24 m2, zastavaná plocha a nádvorie, - pozemok - parcela registra „N. Č.. XXX/X o výmere 7 m2, zastavaná plocha a nádvorie. KS v Trnave rozsudkom zo dňa 23. 2. 2021 č.k. rozsudok potvrdil. Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú Ž. je žalobca, a to pre deklaratórny charakter rozhodnutí súdu, pričom ani nadobúdateľ U.. U. M., a ani súčasne evidovaný vlastník C.. U. X. sa nikdy nestali a neboli vlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností. Pri kúpnej zmluve medzi nadobúdateľom (kupujúcim na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy od žalobcu) U.. U. M. a (t.č. ešte evidovaným vlastníkom) C.. U. X. čerpal C.. U. X. ako dlžník od žalovaného na úhradu kúpnej ceny úver vo výške 43.680,- € zmluvou o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa 27.2.2015. Žalovaný ako záložný veriteľ uzatvoril dňa 27.2.2015 zmluvu o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXXX s U.. U. M. ako záložcom a C.. U. X. ako dlžníkom, pričom predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti uvedené v žalobe.

Žalobca nie je účastníkom zmluvných vzťahov so žalovaným, ani pri uzatvorení úverovej zmluvy, ani pri uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva, pričom nehnuteľnosti, ktorých je žalobca v zmysle právoplatných rozhodnutí v spore pod č.k. výlučnou vlastníčkou, sú zaťažené záložným právom, ktoré je evidované v časti „N.“ Ťarchy na LV č. XXX, Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor pre k.ú. Ž.. Keďže kúpna zmluva zo dňa 18.11.2014 je absolútne neplatný právny úkon, je neplatná aj zmluva o zriadení záložného práva - Zmluva o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 2. 2015. Otázku neplatnosti tejto zmluvy navrhuje v konaní riešiť ako prejudiciálnu (jedná sa o conditio sine qua non), nehnuteľnosti tak nemohli byť zaťažené. Naliehavý právny záujem žalobcu spočíva v tom, že je vystavená riziku, že pokiaľ by C.. U. X. ako zmluvná strana - dlžník nesplácal ním čerpaný úver, mohlo by vlastnícke právo žalobcu byť ohrozené výkonom záložného práva žalovaným. Nehnuteľnosti sú tak pre žalobcu obtiažne scudziteľné práve pre zaťaženie záložným právom, resp. by boli scudziteľné aktuálne za nižšiu trhovú cenu. Poukazuje na ust. § 37, § 38 a § 39 Obč. zákonníka, ako aj na súvisiacu zásadu nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet. Ako dôkazy žalobca predložil: rozsudok OS Trnava zo dňa 15. 3. 2018, č.k. , LV č. XXX k.ú. Ž., kúpnu zmluvu zo dňa 18. 11. 2014, kúpnu zmluvu zo dňa 27. 2. 2015, rozsudok OS Trnava zo dňa 30.04.2020 č.k. , rozsudok KS v Trnave zo dňa 23. 2. 2021 č.k. , Zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 2. 2015, Zmluvu o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 2. 2015.

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.06.2021 (č.l. 62 spisu) uviedol, že uzatvoril dňa 27.2.2015 s U. X. zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na financovanie nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti dlžníkom od predávajúceho - vlastníka nehnuteľnosti U. M.. Za účelom zabezpečenia pohľadávky z úverovej zmluvy U. M. ako záložca a U. X. ako dlžník uzatvorili Zmluvu o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXX, záložné právo k nehnuteľnosti vzniklo na základe rozhodnutia okresného úrade o povolení vkladu pod X.. Žalovaný v danom prípade pri uzatváraní záložnej zmluvy konal a postupoval v dobrej viere, s dôverou k hodnovernosti a platnosti údajov zapísaných v evidencii katastra nehnuteľnosti, a teda že U. M. - záložca je vlastníkom nehnuteľnosti, čomu svedčil platný zápis na príslušnom liste vlastníctva bez akejkoľvek poznámky. Žalovaný nevedel a ani nemal z kade vedieť o okolnostiach, za ktorých došlo k uzatvoreniu pôvodnej kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako predávajúcim a U. M. ako kupujúcim, v dôsledku ktorých bola táto kúpna zmluva absolútne neplatná, išlo o také okolnosti, ktoré

nebolo možné zistiť ani preverením titulu nadobudnutia nehnuteľnosti, ani z platného zápisu na liste vlastníctva.

Ochranu skutočného vlastníka zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám", možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa práv, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že právo riadne podľa práva nadobudol. Poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi s prihliadnutím na individuálne okolnosti sa musí javiť ako spravodlivé. Žalovaný preukázateľne a bez akýchkoľvek pochybnosti konal v danom prípade v dobre viere, že uzatvára záložnú zmluvu k nehnuteľnosti s vlastníkom nehnuteľnosti, v dôsledku čoho má v tomto prípade postavenie dobromyseľného nadobúdateľa práv. Poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2016, v ktorom ústavný súd, zaujal zásadný postoj v riešení otázky „nemo plus iuris“. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Do vzájomnej kolízie sa tak dostávajú ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní.". V ďalšom poukazuje na rozhodnutia ÚS SR v obdobných právnych veciach: , , , ), ako aj na rozhodnutia NS SR , , . Podľa uznesenie NS SR z 29. januára 2020, sp. zn. : „Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vecného práva sa tak všeobecné súdy musia zaoberať nielen v prípade relatívnej, ale tiež absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorá predchádzala ostatnému zmluvnému vzťahu, na základe ktorého došlo k spochybňovanému nadobudnutiu záložného práva k nehnuteľnosti. Ústavnoprávnu ochranu požíva tiež osoba, ktorá pri nadobudnutí vecného (záložného) práva k predmetnej nehnuteľnosti konala v dobrej viere, že ten, ktorý na ňu toto vecné právo previedol, urobil tak v súlade so zákonom, čo potvrdilo aj rozhodnutie príslušného katastrálneho úradu. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, pri uplatnení princípov všeobecnej spravodlivosti, princípu právnej istoty a princípu dobre viery, by mala byť žalovanému ako osobe, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav a navyše, ak bol tento skutkový stav potvrdený aj údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie (že záložca je skutočne vlastníkom zakladanej nehnuteľnosti), poskytnutá náležitá súdna ochrana ako dobromyseľnému nadobúdateľovi práv a záložné právo by malo žalovanému zostať zachované. Na tomto základe navrhuje žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v rámci repliky poukazuje na aktuálne Uznesenie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 4. 2021 sp. zn. s vyslovením právneho názoru v bode 84 rozhodnutia : „I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. III. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. IV. Ustanoveniu o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia

vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.“ Žalobca tak má za to, že žaloba je podaná dôvodne, vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca, a to pre deklaratórny charakter rozhodnutí súdu v konaní č.k. pred Okresným súdom Trnava, z ktorých priamo vyplýva, že sa ani nadobúdateľ U.. U. M. a ani C.. U. X. nikdy nestali a neboli vlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností, a teda nemali dispozičné právo nehnuteľnosti ani previesť a ani zaťažiť. Pre absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 18. 11. 2014 je neplatná aj zmluva o zriadení záložného práva - Zmluva o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 2. 2015, nehnuteľnosti tak nemohli byť zaťažené. Ako dôkaz priložil Uznesenie NS SR zo dňa 27.04.2021 sp.zn. .

5. Žalovaný sa v rámci dupliky k vyjadreniu žalobcu na výzvu súdu nevyjadril.

6. Súd na prejednanie veci nariadil na deň 22.11.2021 pojednávanie, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi, najmä výpisom z LV č. XXX k.ú. Ž., zmluvou o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 2. 2015, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 2. 2015, rozsudkom OS Trnava sp.zn. zo dňa 15.03.2018, rozsudkom č.k. -338 zo dňa 30.04.2020, uznesením KS Trnava č.k. -373 zo dňa 23. 2. 2021, oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a žalovaného na pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Dňa 18.11.2014 bola uzatvorená medzi žalobcom ako predávajúcim a U.. U. M. ako kupujúcim kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Ž., zapísaným na LV č.XXX bližšie špecifikovaným v žalobnom petite. Následne dňa 27.2.2015 uzatvoril žalovaný s p. U. X. zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na financovanie nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti dlžníkom od predávajúceho - vlastníka nehnuteľnosti U. M.. Za účelom zabezpečenia pohľadávky z úverovej zmluvy U. M. ako záložca a U. X. ako dlžník uzatvorili Zmluvu o záložnom práve k úveru č. XXXXXXXXX, záložné právo k nehnuteľnostiam v k.ú. Ž., zapísaným na LV č.XXX vzniklo na základe rozhodnutia okresného úradu o povolení vkladu pod X.. Následne bolo vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam prevedené z U.. U. M. na C.. U. X. (v čase podania žaloby evidovaný vlastník) kúpnou zmluvou registrovanou v KN pod č. X. XXX/XXXX zo dňa 25.3.2015, č.z. XX/XX.

8. Súd zistil, že na základe rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15.3.2018, č.k. -63, právoplatného dňa 14. 6. 2018 bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony žalobcu, vrátane uzatvárania zmlúv o prevodoch nehnuteľností, ako aj samostatného konania a vystupovania pred súdmi, za opatrovníka bol ustanovená M. M., O.. XX.XX.XXXX, ktorá zastupuje žalobcu v tomto konaní.

9. V konaní vedenom na OS Trnava pod č.k. -338 dňa 03.04.2020 súd vydal rozsudok, ktorým určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom územie Ž., špecifikovaných v žalobnom návrhu, zapísaných na LV č. XXX, vedených Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor. Súd skonštatoval absolútnu neplatnosť právneho úkonu-kúpnej zmluvy medzi žalobcom a U.. U. M. zo dňa 18. 11. 2014, uvedené bolo potvrdené rozsudkom KS v Trnave zo dňa 23. 2. 2021 č.k. -373, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.03.2021.

10. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXX, k.ú. Ž., obec Ž., okres Hlohovec vyplýva, že ako vlastník uvedených nehnuteľnosti je zapísaný žalobca: X. L., Ž. XXX, pričom titulom nadobudnutia uvedených nehnuteľností je K. XXXX/XXXX - Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn: o určení vlastníckeho práva, právoplatný dňa 24.03.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn.: , právoplatný dňa 24.03.2021, č. z. XX/XX. V predmetnom LV v časti N.-ťarchy je uvedené záložné právo v prospech Tatra banka, a.s. Bratislava, podľa Zmluvy o záložnom práve k úveru č.XXXXXXXXXX, vklad č. X. XXX/XXXX zo dňa 25.03.2015, zriadené na rodinný dom s.č.XXX na N.-P..Č..XXX/X, garáž na N.-P..Č..XXX/X, iná stavba na N.-P..Č..XXX/X a na pozemky N.-P..Č..XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, Č..K..XX/XX. Predmetné záložné právo je sporné, nakoľko žalobca sa práve žalobným návrhom domáha určenia, že nehnuteľnosť zapísaná na uvedenom LV č. XXX, k.ú. Ž. nie je zaťažená uvedeným záložným právom.

11. V čase podania žaloby bol ako vlastník uvedených nehnuteľnosti zapísaný U. X., pričom titulom nadobudnutia uvedených nehnuteľností bola kúpne zmluva zo dňa 25.03.2015, vklad č.X. XXX/XXXX, pričom v časti V. je poznámka P. XX/XXXX o prijatí návrhu na začatie súdneho konania o určení vlastníckeho práva pod sp.zn , č.z. XX/XXXX.

12. Zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržiaval v plnom rozsahu podaného návrhu a žiadal rozhodnúť o neexistencii záložného práva v zmysle petitu žalobného návrhu. Žalovaný sa na pojednávaní pridržiaval v plnom rozsahu vyjadrenia k návrhu a žiadal žalobný návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

13. Podľa (ďalej len „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

Podľa až 3 , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (1) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (2) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. (3)

Podľa (ďalej len „“) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , záložné právo možno zriadiť na vec, byt alebo nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Všeobecným predpokladom toho, aby súd žalobe podľa vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Určovacia žaloba podľa je tak svojou povahou žalobou preventívnou, ktorej účelom je predísť stavu právnej neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický - nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch. Žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žaloba na začatie konania s petitom určovacím je prostriedkom procesnej prevencie a možno ju podať predovšetkým tam, kde do oprávnených práv a záujmov ešte nebolo zasiahnuté a kde sa podaním žaloby predíde zásahu alebo sa vytvorí základ pre usporiadanie právneho vzťahu medzi stranami sporu. Tam, kde k zásahu došlo, je namieste petit iný než určovací. Právny záujem je naliehavý v tom zmysle, že žalobca nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným prostriedkom a existujúca spornosť z právneho vzťahu môže byť odstránená len podaním žaloby s petitom určovacím. Žaloba, ktorá nerieši spornosť vzťahu strán sporu, nie je procesne prípustná. Úspešne môže podať žalobu určovaciu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý tu nahrádza vecnú legitimáciu účastníka. Podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na požadovanom

určení, a to na určení proti označenému žalovanému, ak sa žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a tým sa potom zabráni prípadným ďalším žalobám.

15. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi účastníkmi, a zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným a účinným nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (rozsudok NS SR, sp. zn. zo dňa 06. 12. 2012). Záver súdu o existencii, či neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a či snáď spornosť neodstraňuje, a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.

16. V predmetnom konaní ide o spor o určenie, že záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností v časti N.-ťarchy k uvedeným nehnuteľnostiam patriacim žalobcovi (špecifikovaným v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku) neexistuje. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, aby na požadovanom určení existoval naliehavý právny záujem. Súd dospel k záveru, že v tu prejednávanej veci žalobca preukázal svoj naliehavý právny záujem na takomto určení, keď rozhodnutie súdu slúži potrebám praktického života, pričom určovací výrok rozhodnutia neiniciuje žiadne ďalšie konanie, ale sám je podkladom na následný zápis do príslušného katastra nehnuteľnosti, čím dôjde k odstráneniu právnej neistoty a stavu ohrozenia žalobcu, keď doposiaľ žalovaný ako záložný veriteľ bez takéhoto rozhodnutia by eventuálne mohol pokračovať vo výkone záložného práva na majetok žalobcu. Požadovaným výrokom tak žalobca ako vlastník predmetných nehnuteľnosti by mohol pokojne uplatňovať svoje vlastnícke oprávnenia bez obmedzení vyplývajúcich z uvedenej záložnej zmluvy. Určovací výrok rozhodnutia tak slúži potrebám praktického života, čím súd naliehavý právny záujem považuje za preukázaný.

17. (ďalej len „“) (čl. 8 Základných princípov, , ) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Súd v súdenej veci vychádzal z rozsudku OS Trnava č.k. -338 zo dňa 03.04.2020 potvrdeného rozsudkom KS v Trnave zo dňa 23. 2. 2021, č.k. -373, ktorý určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet záložného práva, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. Ž., špecifikovaných v žalobnom návrhu. Dôvodom určovacieho výroku súdu je skutočnosť, že kúpna zmluva na uvedené nehnuteľnosti medzi žalobcom a U.. U. M. zo dňa 18.11.2014 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu konania žalobcu v duševnej poruche spôsobujúcej jeho neschopnosť takýto právny úkon vykonať v čase uzatvorenia zmluvy (na základe uvedeného bola obmedzená spôsobilosti žalobcu na právne úkony). Uvedené zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu -kúpnej zmluvy zo dňa 18.11.2014, pričom nebola preukázaná v konaní sp.zn. ani dobromyselnosť ďalšieho nadobúdateľa - C.. U. X.. Neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 18.11.2014 súd odôvodnil rozporom s , pričom v súlade so zásadou, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má, nemohlo dôjsť následne k platnému prevodu práv a povinností k nehnuteľnosti ani nasledujúcimi kúpnymi zmluvami. Súd tak určil, že výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností je žalobkyňa v podiele 1/1 vzhľadom k celku.

19. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci dospel súd k záveru, že žaloba podaná žalobcom je dôvodná. U.. U. M. ako kupujúci zo zmluvy zo dňa 18. 11. 2014 sa nikdy nestal vlastníkom sporných nehnuteľností, vzhľadom na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy,

ktorá skutočnosť vyplýva z rozsudku OS Trnava vo veci sp.zn. . Záložca ako kupujúci z uvedenej neplatnej kúpnej zmluvy nebol tak oprávnený na uzatvorenie záložnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti v zmysle ust. , a teda ako nevlastník nemohol založiť vec, ku ktorej nikdy nenadobudol vlastnícke právo. Z uvedeného je zrejmé, že k platnému uzatvoreniu záložnej zmluvy nikdy nedošlo, rovnako k uzatvoreniu ďalšej kúpnej zmluvy s C.. U. X. ako ďalším kupujúcim, nakoľko nie sú naplnené zákonné predpoklady uvedeného právneho úkonu, ide o absolútne neplatný právny úkon, z ktorého nevznikajú stranám vzájomné práva a povinnosti. Na uvedenom nič nemení ani dobromyseľné konanie žalovaného (ako veriteľa z úverového vzťahu) pri uzatvorení záložnej zmluvy, ak tento vychádzal z údajov zapísaných v príslušnej evidencii nehnuteľnosti. Otázka dobromyseľnosti má relevanciu v prípade nadobúdania vlastníckeho práva, a teda pri prevode vlastníctva od prípadného nevlastníka, kedy možno hovoriť o priznaní a ochrane práv dobromyseľného nadobúdateľa. V súdenom prípade však žalovaný nie je nadobúdateľom vlastníckych práv k nehnuteľnosti, uzatvorením záložnej zmluvy nadobúdal „iba práva záložného veriteľa“, avšak nie od vlastníka, a teda nie je dôvodné hovoriť o jeho ochrane v zmysle ochrany dobromyseľného nadobúdateľa. Nie je tak možné uprednostniť požiadavku právnej istoty vyplývajúcej z materiálnej pravdivosti údajov v katastri nehnuteľnosti o ochrane práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má ( -11 zo dňa 10.02.2010). Neprichádza tak do úvahy relevancia dobromyseľnosti dobrej vôle žalovaného pri uzatvorení záložnej zmluvy pri posúdení platnosti uvedenej zmluvy.

20. Aj z najnovšej judikatúry NS SR- uznesenie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia č. zo dňa 27.04.2021 vyplýva záver, podľa ktorého nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo na základe absolútne neplatného právneho úkonu, ani v prípade, ak bol na jeho podklade vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa o tom, že vec nadobúda od vlastníka má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva len v zákone uvedených taxatívnych prípadoch, a tieto nie je možné rozširovať, sama evidencia zápisov vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti nezakladá dobrú vieru, že zapísaný vlastník je vlastníkom skutočným, a to aj napriek ustanoveniu o katastri nehnuteľností, ktoré upravuje hodnovernosť údajov v ňom uvedených, pokiaľ sa nepreukáže opak.

21. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho a sporového konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu skutočnosti osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku resp. v prípade obrany, uviesť súdu skutočnosti uplatnený nárok spochybňujúce, resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória označuje ako povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť unesenia dôkazného bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné skutočnosti, ale zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. V prípade, že neunesú dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, nemôžu byť v konaní úspešní. Žalovaný v tomto konaní uplatnený nárok spochybnil, avšak súd obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú, súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorá bola podľa jeho názoru podložená aj predloženými listinnými dôkazmi osvedčujúcimi existenciu nároku uplatneného v tomto konaní.

22. Na základe uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu v tomto konaní je dôvodný, záložná zmluva je neplatným právnym úkonom, práva z nej vyplývajúce stranám nikdy nevznikli, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

23. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle a . Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v plnom rozsahu. Vzhľadom k uvedenému súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.