Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Sa-6-2017.pdf
PDF · 105.76 KB
Case nature
Subarea
26Sa/6/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: PhDr. Ing. T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX C. L., právne zastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát, so sídlom P. X, XXX XX Q., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 831 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. SEĽUZ-7-3/2017-OdSP zo dňa 18.04.2017
rozhodol:
Súd žalobu odmieta.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 20.06.2017, doručenou súdu dňa 22.06.2017, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal zrušenia listu žalovaného č. SEĽUZ-7-3/2017-OdSP zo dňa 18.04.2017. Žalobca žalobu skutkovo a právne odôvodnil nasledovne: Dňa 21.04.2017 advokátska kancelária prevzala oznámenie žalovaného č. j.: SEĽUZ-7-3/2017-OdSP zo dňa 18.04.2017, ktorým zamietol vydať potvrdenie alebo osvedčenie o tom, že 1. a 2. ročník štúdia na VSOŠ pána plk. v zál. PhDr. Ing. T. L. bol jednak vojenskou činnou službou a jednak výkonom I. kategórie funkcií a posudzovať jeho dôchodkový nárok od veku 15 rokov a nie až od 18- tich rokov. Požadované podklady mali poslúžiť v súvislosti s objektívnym výpočtom a zabezpečením jeho výsluhového (starobného) dôchodku v snahe odstrániť akékoľvek pochybnosti o započítaní dĺžky vojenskej činnej služby, kategórie funkcií. Žalobca uviedol, že podľa Správneho súdneho poriadku sa postupuje, ak fyzická alebo právnická osoba napáda zásah orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov osoby, ktorý nie je rozhodnutím. Rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Žalobou napadnutý list je svojím obsahom rozhodnutím, a preto sú splnené podmienky konania na postup uvedený v zákone, ak sa zo strany účastníka napáda nezákonný zásah orgánu verejnej správy, ktorý je fakticky rozhodnutím. Jedná sa síce o neformálny list, avšak malo by sa vychádzať z extenzívneho chápania rozhodnutia, ktoré zahŕňa aj neformálny list, a to aj napriek tomu, že ho nemožno považovať za konečné rozhodnutie. Aj keď sa na proces vydávania týchto aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, avšak v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá, platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 5 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Na základe uvedeného možno konštatovať, že list žalovaného zo dňa 18.04.2017 označený ako „Vysvetlenie“ č. j.: SEĽUZ-7-3/2017-OdSP má povahu rozhodnutia vydaného príslušným orgánom verejnej správy. List bol vydaný vo vzťahu ku konkrétnej fyzickej osobe a autoritatívne sa v ňom konštatuje, že na základe právneho posúdenia veci správnym orgánom účastníkovi konania zamietajú vydanie potvrdenia, alebo osvedčenia o tom, že 1 a 2. ročník štúdia na VSOŠ žalobcu bol jednak službou a jednak výkonom I. kategórie funkcií, následkom čoho sa o jeho žiadosti vo veci nebude ďalej konať, ba ani posudzovať jeho dôchodkové nároky od fyzického veku 15. rokov. Za spôsobilý predmet súdneho
prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov. Môže ísť o osvedčenia, posudky, vyjadrenia, odporúčania a iné podobné opatrenia. Základným kritériom je, aby tieto správne akty mali autoritatívny vzťah ku konkrétnej osobe, pričom správny orgán vystupuje prostredníctvom tohto úkonu v pozícii vykonávateľa štátnej moci (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžo/18/2011). List žalovaného je rozhodnutím. V ďalšej časti žaloby žalobca podrobne argumentuje, prečo podľa jeho názoru je potrebné aj prvý a druhý ročník strednej školy považovať za výkon I. kategórie funkcií.
2. Žalovaný sa vyjadril k obsahu žaloby podaním zo dňa 07.07.2017, v ktorom navrhol žalobu odmietnuť, prípadne zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že žiadosťou z 23. marca 2017, ktorá bola Ministerstvu obrany Slovenskej republiky doručená 23. marca 2017 požiadal žalobca „o čo najväčšiu zodpovednosť a objektivitu pri vydávaní potvrdenia alebo osvedčenia o tom, že 1. a 2. ročník môjho štúdia na VSOŠ bol jednak službou a jednak výkonom I. kategórie funkcií,“ pričom ako podklady predložil fotografie „maloletých žiakov VŠJŽ v Bratislave“, vysvedčenie Vojenskej strednej odbornej školy v Žiline za školský rok 1977/1978, vysvedčenie Vojenskej strednej odbornej školy v Žiline za školský rok 1978/1979, vysvedčenie Vojenskej strednej odbornej školy v Žiline za školský rok 1979/1980, ako aj vysvedčenie Vojenskej strednej odbornej školy v Žiline za školský rok 1980/1981. Svoju požiadavku žalobca rozsiahlo odôvodnil subjektívnym výkladom v tom čase účinných všeobecne záväzných právnych predpisov, a to najmä s akcentom na problematiku sociálneho (výsluhového) zabezpečenia vojakov z povolania. Ďalej tiež obšírne opísal individuálny pohľad a vnímanie obdobia prípravy jeho osoby na budúce povolanie, povolanie vojaka z povolania, ktorý konfrontoval s výkonom tzv. detskej práce, odvolávajúc sa na všeobecne záväzné právne predpisy účinné v rozhodnom období a medzinárodné dohovory na vec sa vzťahujúce. Listom generálneho riaditeľa sekcie ľudských zdrojov MO SR č. SEĽUZ-7-3/2017-OdSP z 18. apríla 2017, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 21. apríla 2017, bolo žalobcovi k žiadosti z 23. marca 2017 poskytnuté vysvetlenie. Generálny riaditeľ sekcie ľudských zdrojov MO SR s poukazom na príslušné ustanovenia niektorých zákonov, najmä zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania v znení účinnom v rozhodnom období, zákona č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl v znení účinnom v rozhodnom období, zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení účinnom v rozhodnom období, zákona č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom v rozhodnom období, zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení účinnom v rozhodnom období, zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení účinnom v rozhodnom období, zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom v rozhodnom období, ako aj zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom v rozhodnom období, žalobcovi detailne odôvodnil nemožnosť vydania žalobcom požadovaného osvedčenia alebo potvrdenia, poukazujúc v konečnom dôsledku na skutočnosť, že „zaradenie do kategórie funkcií bolo upravené priamo ustanoveniami zákona, nie je možné predmetnú zákonnú úpravu nahradiť žiadnym potvrdením či osvedčením a týmto spôsobom zmeniť zákonom stanovené zaradenie štúdia v l. a 2. ročníku VSOŠ z III. pracovnej kategórie do I. pracovnej kategórie, resp. do I. kategórie funkcií“. V žalobe z 20.06.2017 žalobca prezentoval takmer identický obraz vnímania obdobia štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole, aký bol žalobcom predostretý v žiadosti zo dňa 23.03.2017. Žalovaný namietal, že žaloba bola podaná oneskorene absentuje v nej obligatórna náležitosť žaloby- označenie druhu žaloby. Ďalej namietal, či napadnutý list spĺňa zákonné požiadavky na jeho preskúmateľnosť správnym súdom podľa SSP, teda či v prípade listu č. SEĽUZ-7-3/2017-OdSP ide o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ho priamo týka, resp. opatrenie, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, a ktoré je v konečnom dôsledku vydané orgánom verejnej správy v administratívnom konaní. Žalobca mal za to, že list č. SEĽUZ-7-3/2017- OdSP z 08.04.2017 nepodlieha súdnemu prieskumu podľa zákonných podmienok stanovených SSP. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 45 Sa/11 /2017 z 12. apríla 2017, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že „z (...) ustanovení Správneho súdneho poriadku vyplýva, že na to, aby sa mohla fyzická, resp. právnická osoba úspešne domáhať ochrany pred správnym súdom v zmysle SSP je potrebné splnenie niekoľkých podmienok, ktoré zákonodarca ustanovil. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv iba proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa SSP je potrebné, aby išlo o rozhodnutie, ktoré je spôsobilé založiť, zmeniť, zrušiť alebo deklarovať práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo ktoré sa jej priamo dotýka, rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
všetkých riadnych opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, nadobudlo právoplatnosť, rozhodnutie, ktoré nie je vylúčené spod súdneho prieskumu v zmysle § 7 SSP, ale aj o rozhodnutie, ktorým bola fyzická, resp. právnická osoba rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.“ Žalovaný namietal, že predmetnej právnej veci nevystupoval ako orgán verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy, a teda že žalobcom napadnutý list č. SEĽUZ-7-3/2017- OdSP z 18. apríla 2017 nebol vydaný v administratívnom konaní. Zo žiadneho právneho predpisu, a to aj so subsidiárnou pôsobnosťou zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov nevyplýva Ministerstvu obrany Slovenskej republiky ako ústrednému organu štátnej správy v kontexte jeho pôsobnosti podľa § 12 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. povinnosť vydať v predmetnej veci formálne rozhodnutie so stanovenými zákonnými náležitosťami. Nakoľko je apriori nutné skúmať samotný vertikálny prvok v administratívnom právnom vzťahu, konštatoval, že Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nie je možné považovať za orgán verejnej správy, ktorý vykonával svoju pôsobnosť v oblasti verenej správy, t. j. v administratívnom konaní, a teda nie je ani možné, aby bol účastníkom konania pred správnym súdom podľa § 32 ods. 2 SSP v spojení s § 180 ods. 1 SSP, ktorý má mať podľa § 35 ods. 1 SSP zákonom vyžadovanú procesnú subjektivitu vyplývajúcu z hmotného práva a procesnú spôsobilosť podľa § 35 ods. 2. Absentuje zákonná úprava deklarujúca vertikálny prvok v administratívnom právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaného nemožno považovať za orgán verejnej správy, ktorý žalobcom napadnutý list č. SEĽUZ-7-3/2017-OdSP z 18. apríla 2017 vydal v administratívnom konaní. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným založeným na poklade žiadosti z 23. marca 2017 možno považovať len za vzťah horizontálny, ktorý je imanentným pojmovým znakom súkromnoprávnych vzťahov, ktoré správne súdy podľa § 7 písm. d) nepreskúmavajú, čo samo o sebe taktiež vylučuje prieskum listu č. SEĽUZ-7-3/2017-OdSP z 18. apríla 2017 pred správnym súdom. V neposlednom rade zastával názor, že ak by sa v predmetnej právnej veci Ministerstvo obrany Slovenskej republiky aj považovalo podľa § 4 SSP za orgán verejnej správy, s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky by konalo v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko tento neumožňuje podradiť štúdium, resp. dobu prípravy na výkon povolania, a to v žalobcovom prípade na Vojenskej strednej odbornej škole v Žiline, pod I. kategóriu funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia, a teda zo strany Ministerstva obrany Slovenskej republiky by išlo o zjavné prekročenie jeho právomocí. V tejto vyššie uvedenej súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sa/27/2016 z 24. mája 2017, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Vojenské stredné odborné učilište, ktoré žalobca navštevoval v rokoch 1991 - 1995 mu poskytovalo vzdelanie a pripravovalo ho na výkon povolania vojaka z povolania, teda žalobca sa vzdelával a pripravoval na výkon povolania vojaka z povolania prihliadnuc na ustanovenie § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. a § 58 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., z ktorého dôvodu nie je možné považovať obdobie prvých troch rokov štúdia žalobcu na vojenskom strednom odbornom učilišti za vojenskú činná službu podľa citovaného § 2 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. a taktiež nie je prípustné uvažovať o kvalifikácii tejto doby vzdelávania ako doby trvania služobného pomeru, ktorá je rozhodujúca na vznik nároku na výsluhový dôchodok. (...) Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho poskytovanie dávky výsluhového zabezpečenia profesionálnemu vojakovi nevyplýva, že by do doby trvania služobného pomeru v ozbrojených silách malo byť započítané aj celé štúdium vojenskej strednej odbornej školy a teda aj štúdium žalobcu v l až 3. ročníku tejto školy. Vojenská činná služba v súlade s ustanovením § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. zahrňuje základnú službu, náhradnú službu, ďalšiu službu, službu vojakov z povolania, službu vojakov vo výslužbe povolaných prechodne na činnú službu, vojenské cvičenia a mimoriadnu službu, teda nezahrnuje obdobie, kedy sa študent vojenskej strednej odbornej školy vzdelával a pripravoval na výkon povolania vojaka z povolania do času, kým nebol odvedenec. Potom keď bol odvedenec a bol ešte študentom 4. ročníka vojenskej strednej odbornej školy sa toto obdobie považovalo za vykonávanie základnej služby a ako už bolo uvedené, obdobie vykonávania základnej služby aj v čase, keď žalobca bol ešte študentom 4. ročníka vojenskej strednej odbornej školy, ale už bol odvedenec mu bolo započítané do doby trvania služobného pomeru a teda aj zhodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku.“ Žalovaný ďalej namietal, že v predmetnej právnej veci nevydal rozhodnutie, ktoré zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, alebo sa ho priamo dotýka, resp. opatrenie, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
žalobcu priamo dotknuté. Generálny riaditeľ sekcie ľudských zdrojov MO SR prostredníctvom listu č. SEĽUZ-7-3/2017-OdSP z 18. apríla 2017 poskytol žalobcovi len vysvetlenie, a to v rozsahu v ňom uvedenom. O existencii daného právneho stavu vyrozumel žalobcu v tom zmysle, že priamo zákonom upravené zaradenie do kategórie funkcií nie je možné nahradiť žiadnym vydaním osvedčenia alebo potvrdenia, a to či už kladným alebo záporným. Zastávame názor, že takýmto žalobcom napadnutým listom č. SEĽUZ-7-3/2017-OdSP z 18. apríla 2017 sa generálny riaditeľ sekcie ľudských zdrojov MO SR nemohol dotknúť žiadnych práv žalobcu, nespôsobil žiadnu zmenu právneho postavenia žalobcu, nakoľko obsah listu č. SEĽUZ-7-3/2017-OdSP z 18. apríla 2017 zodpovedá reálnemu stavu vyplývajúcemu z právneho poriadku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.09.2015, sp. zn. 21S/214/2014, z ktorého vyplýva, že „ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, takýto úkon súdnemu prieskumu nepodlieha. Základným rozlišovacím znakom takéhoto úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale v pozícii oznamovateľa, inštruktora.“ V prípade, že by súd posúdil list ako rozhodnutie, či opatrenie orgánu verejnej správy, v plnom rozsahu poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 381/2014-24 z 09.07.2014. V jeho intenciách by bolo potrebné hodnotiť žalobu ako podanú podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP predčasne s tým, že žalobca nevyčerpal pred jej podaním opravný prostriedok. Žalovaný namietal, že hoci je žalobca právne zastúpený, jeho žaloba je chaotická, plná irelevantných dojmov žalobcu. Žalobný návrh a argumentáciu žalobcu považoval za neopodstatnenú, sledujúcu zjavné zneužitie práva, a to najmä svojím šikanóznym charakterom, ktorý ma sledovať len k vydaniu takého osvedčenia alebo potvrdenia, ktoré bude podľa predstáv žalobcu.
3. Podľa obsahu posúdil súd podanie žalobcu ako správnu žalobu v sociálnych veciach v zmysle zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
4. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
5. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
6. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
7. Podľa § 7 písm. b) SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 67/1971 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.
9. Predmetom prieskumu v správnom súdnictve je zákonnosť napadnutého rozhodnutia (opatrenia, nezákonného zásahu) a zákonnosť postupu orgánu verejnej správy predchádzajúca jeho vydaniu a ochrana pred nečinnosťou a iným zásahom orgánu verejnej správy. Správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. Základnou procesnou podmienkou konanie je právomoc súdu v správnom súdnictve.
10. Právomoc správnych súdov je vo všeobecnosti vymedzená v § 6 SSP. Ustanovenie § 7 SSP negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú, ide o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov. Oproti veciam vyňatým zo súdneho prieskumu z toho dôvodu, že sa netýkajú preskúmavania zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov, nečinnosti a ďalších veci orgánov verejnej správy, sa veci upravené v § 7 v zásade týkajú
činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v § 7 zo súdneho prieskumu sú však predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.
11. V zmysle nálezov Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. nález ÚS SR zo dňa 22.01.2007 sp. zn. I.ÚS 354/08-50, rozsudok NS SR zo dňa 29.04.2002 sp. zn. 6Sž/196/01) môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia správnych orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práva, právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax zatiaľ ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb. S účinnosťou od 01.07.2016, teda s účinnosťou Správneho súdneho poriadku bola táto ustálená judikatúra premietnutá do právneho poriadku tak, že spôsobilým predmetom prieskumu sú aj tzv. opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Pojmové znaky opatrenia majú charakter subsidiárnej formy vo vzťahu k rozhodnutiu. Ide o "zberný kôš" pre všetky nepomenované akty orgánov verejnej správy, ktoré v prípade pochybností o ich právnej povahe nebude možné právne kvalifikovať ako rozhodnutie. Opatrenie sa týmto stáva všeobecnou formou súdneho prieskumu zákonnosti. Zabezpečuje, aby v oblasti správneho súdnictva nedošlo k situácii denegatio iustitiae pri poskytovaní právnej ochrany.
12. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno - aplikačný akt správnych orgánov uvedené v citovanom ustanovení § 3 ods. 7 Správneho poriadku. Aj keď na proces vydania týchto aktov výslovne sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, avšak v zmysle § 3 ods. 7 zákona o správnom konaní, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania) platí, že ustanovenie o základných pravidlách konania uvedených v odseku 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.
13. Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, takýto úkon súdnemu prieskumu nepodlieha. Základným rozlišovacím znakom takéhoto úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale v pozícii oznamovateľa, inštruktora alebo orgánu zodpovedného za agendu sťažností, potvrdení, overenia a podobne. Klasifikácia takýchto úkonov je vecou konkrétnej súdnej praxe a vzhľadom na variabilitu býva niekedy problematické bližšie vymedziť znaky úkonov a postupov, ktoré im predchádzajú.
14. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti listu žalovaného č. SEĽUZ-7-3/2017-OdSP zo dňa 18.04.2017, ktorým generálny riaditeľ sekcie ľudských zdrojov MO SR žalobcovi detailne odôvodnil nemožnosť vydania žalobcom požadovaného osvedčenia alebo potvrdenia o tom, že 1. a 2. ročník žalobcovho štúdia na VSOŠ bol jednak službou a jednak výkonom I. kategórie funkcií. Uvedený list vyhodnotil krajský súd ako správny akt, ktorý jednoznačne nie je rozhodnutím v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP a do úvahy by pripadalo jeho posúdenie ako opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP za predpokladu splnenia pojmových znakov vymedzených v cit. ustanovení.
15. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že týmto neformálnym oznámením sa žalovaný správny orgán nedotkol právnej sféry žalobcu, jedná sa o vysvetlenie, ktorým žalovaný nespôsobil žiadnu zmenu právneho postavenia žalobcu, a preto takéto oznámenie nie je spôsobilé vyvolať účinky ako opatrenie vydané správnym orgánom v správnom konaní, a teda nie je preskúmateľné súdom. Zároveň je potrené dodať, že napadnutý list žalovaného nebol vydaný v rámci administratívneho konania tak, ako ho vymedzuje ust. § 3 ods. 1 písm. a) SSP. Žalovaný pri jeho vydávaní postupoval neformálne s tým, že podľa krajského súdu bol zachovaný minimálny štandard procesných práv žalobcu (§ 3 ods. 7 Správneho poriadku), bolo adekvátne odvodnené, poskytlo žalobcovi odpoveď na základnú otázku, prečo nie je možné žalobcovi vydať požadované potvrdenie.
16. Posudzovanie jednotlivých dôb poistenia sa premieta do rozhodnutia o dôchodkovej dávke a ich namietanie, resp. domáhanie sa uznania určitého obdobia ako sociálneho poistenia, resp. jeho zaradenia na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií je predmetnom prieskumu v rámci preskúmania zákonnosti o dôchodkovej dávke. Až takéto konanie možno vyhodnotiť ako
administratívne konanie tak, ako ho vymedzuje ust. § 3 ods. 1 písm. a) SSP a rámci tohto konania prípadné neuznanie obdobia dôchodkové poistenia možno vyhodnotiť ako zásah do práv žalobcu a vydaný akt ako rozhodnutie prípadne opatrenie preskúmateľné súdom. Mimo tohto procesného rámca nevidel krajský súd dôvod na preskúmanie teoretického pojednania o tom, či isté obdobie je obdobím dôchodkového poistenia resp. sa zohľadňuje pri nároku na určitú dávku alebo nie. Krajský súd dáva žalobcovi do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.10.2017, sp. zn. 25Sa/59/2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 9So/175/2016, kde sa krajský súd vyjadril k tejto otázke tak, že ani žiaci VSOŠ a VG počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby. Z uvedených dôvodov nie je možné štúdium v prvom a druhom ročníku na VSOŠ a na VG (vojenskom gymnáziu) zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií.
17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcom napadnuté opatrenie nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 7 písm. b) SSP, keďže sa ním nerozhodlo o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, a preto súd žalobu ako neprípustnú pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.
18. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.