Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/18/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti I.,

s. r. o. T., so sídlom B.T., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou M. & S., s. r. o., so

sídlom L.T., proti žalovanej Slovenskej obchodnej inšpekcii - Ústredný inšpektorát

Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, č. z 27. júla 2010,

na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v T., č. k. -48 z 25.

januára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v T. č. k. 13S/40/2010-

48 z 25. januára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v T. (ďalej aj „krajský súd“) zastavil konanie

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej s poukazom na a

(ďalej len „OSP“) s odôvodnením, že predpokladom postupu

v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti je, aby išlo rozhodnutie, ktoré po

vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo

právoplatnosť ( ), pričom v prejednávanej veci neboli splnené podmienky

konania podľa , pretože nebolo vydané odvolacím orgánom rozhodnutie, ktoré

nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd z obsahu spisu zistil, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím

zo 17. júna 2010 uložil žalobkyni poriadkovú pokutu vo výške 1.000 eur za marenie výkonu

kontroly podľa štátnej kontrole vnútorného trhu

vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

25 S ž o / 1

predpisov. Prvostupňové rozhodnutie bolo doručené žalobkyni 21. júna 2010 (pondelok),

a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Lehota 15 dní na podanie

odvolania podľa o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) uplynula 06. júla 2010

(utorok). Žalobkyňa tvrdila, že podala odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého

stupňa 06. júla 2010 na pošte v T., a ako dôkaz predložila poštový podací lístok. Žalovaná

vybavila vec podľa § 60 správneho poriadku listom č. z 27. júla 2010 tak,

že odvolanie zamietla ako oneskorene podané z dôvodu, že podľa odtlačku pečiatky na obálke

bolo odvolanie podané na pošte až 07. júla 2010, t. j. po uplynutí lehoty 15 dní na podanie

odvolania.

Vzhľadom na rozdielne tvrdenia účastníkov konania o tom, či odvolanie bolo podané

v zákonom stanovenej lehote 15 dní, krajský súd vyzval poštu v T. na podanie správy, v ktorý

deň bola podaná na pošte doporučená zásielka pod podacím číslom R 49 465 841, ktorá podľa

tvrdenia žalobkyne obsahovala odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Pošta v T.

listom číslo 2-ODD/TN-2011 z 10. januára 2011 (č. l. 42) potvrdila, že doporučená zásielka č.

R 49 465 841 pre adresáta Inšpektorát SOI pre Trenčiansky kraj bola na pošte T. 8 podaná 06.

júla 2010. Súčasne táto pošta pochybila pri ofrankovaní uvedenej zásielky a nesprávne

ofrankovala dátum podania 07. júla 2010. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie žalobkyne proti

rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bolo podané včas. O odvolaní má právomoc

rozhodnúť žalovaný, ktorý je v danej veci v zmysle § 58 ods. 2 správneho poriadku

príslušným odvolacím orgánom.

Z uvedeného dôvodu súd konanie zastavil a vec postúpil z dôvodu príslušnosti

žalovanému na rozhodnutie o odvolaní za použitia veta druhá .

Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146

ods. 1 písm. c/ a ) a rozhodol o vrátení súdneho poplatku (

a ods. 6 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov).

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie trvajúc

na preskúmaní druhostupňového rozhodnutia žalovanej (č. ), z dôvodov

správno-procesných, nie vecných. Poukázala na to, že protiprávnym zamietnutím včas

podaného odvolania pre oneskorenosť, žalovaný správny orgán riadne nekonal o podanom

odvolaní, čím ukrátil právo žalobkyne na preskúmanie prvostupňového správneho

rozhodnutia podľa § 53 až § 61 správneho poriadku. Proti takémuto postupu,

35 S ž o / 1

resp. rozhodnutiu náš právny poriadok nepripúšťa riadny opravný prostriedok. Pokiaľ

pracovník žalovanej podpísaný pod napadnutým rozhodnutím v telefonickom rozhovore

z 03. augusta 2010 výslovne odmietol možnosť zmeny zamietajúceho rozhodnutia, nemala

žalobkyňa inú možnosť, než sa domáhať ochrany svojich práv a zrušenia napadnutého

správneho rozhodnutia cestou správneho súdnictva podľa a nasl.

Súd následne vykonal dokazovanie, ktoré preukázalo, že správna žaloba bola podaná

dôvodne, pretože žalobkyňa v správnom konaní podala odvolanie proti prvostupňovému

rozhodnutiu riadne a včas. Napadnuté zamietajúce rozhodnutie žalovanej č.

z 27. júla 2010, teda nebolo vydané v súlade so zákonom (§ 27 ods. 3 a 4 správneho

poriadku), a preto je nevyhnutné ho zrušiť a následne riadne rozhodnúť o odvolaní podľa

správneho poriadku.

Žalobkyňa tvrdila, že pokiaľ žaloba bola podaná dôvodne vo veci, kde náš právny

poriadok zásadne neumožňuje iný spôsob obrany pred neoprávneným zásahom správneho

orgánu do práv právnickej, resp. fyzickej osoby, malo byť vo veci meritórne rozhodnuté

v intenciách tak, že rozhodnutie malo byť zrušené a vec vrátená

žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie o podanom odvolaní. Nemožno považovať

za správny názor krajského súdu, že nešlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych

právnych prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť, a teda chýbala

základná procesná podmienka na jeho preskúmanie v správnom súdnictve. Z právneho

hľadiska nie je podľa žalobkyne relevantné, že vzniknutú situáciu vyvolalo pochybenie

pracovníka pošty, ktorý na obálke obsahujúcej odvolanie, nesprávne vyznačil dátum podania

na poštovú prepravu.

V nadväznosti na vyššie uvedené je veľmi podstatná otázka priznania náhrady trov

konania, keďže aplikácia v tomto prípade jednoznačne vedie

k nedovolenej a neprimeranej tvrdosti voči žalobkyni.

Z uvedených dôvodov sa žalobkyňa domáha, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

Krajského súdu v T., sp. zn. -48 z 25. januára 2011 zrušil a vec vrátil krajskému

súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie v zmysle pôvodného žalobného návrhu.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie naďalej zotrvala na svojich

predchádzajúcich vyjadreniach. Taktiež zotrvala na svojom názore, že postupovala správne,

ak usúdila, že odvolanie bolo odovzdané na poštovú prepravu až 07. júla 2010,

t. j. po zákonom stanovenej lehote na jeho podanie (nakoľko prvostupňové rozhodnutie bolo

doručené 21. júna 2010), o čom žalobkyňu upovedomila listom z 27. júla 2010 vedenom pod

45 S ž o / 1

značkou . Pokladala za nepochybné, že jej postup bol v súvislosti

s vydaným listom plne v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, nakoľko z dôkazov,

ktoré mal v čase vydania svojho stanoviska k dispozícii preukázateľne vyplývalo,

že odvolanie žalobcu bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Žalovaná

tak nemala žiadny dôvod pochybovať o správnosti svojho postupu v prípade posúdenia

odvolania ako podaného po zákonom stanovenej lehote s prihliadnutím na § 27 ods. 4

správneho poriadku, v zmysle ktorého sa v pochybnostiach považuje lehota za zachovanú,

pokiaľ sa nepreukáže opak. Prvý relevantný dôkaz svedčiaci o tom, že dátum uvedený

na obálke podaného odvolania nekorešponduje s jeho skutočným dátumom podania, bol

žalovanému doručený až 17. januára 2011, kedy mu zo strany Krajského súdu v T. bolo

zaslané stanovisko Slovenskej pošty, v zmysle ktorého došlo zo strany doručovateľa

k pochybeniu pri ofrankovaní zásielky nesprávnym dátumom. Keďže sa v danom prípade

jedná len o neformálny list – stanovisko k danej veci, má žalovaný za to, že vzhľadom

na vyjadrenie doručovateľa – Slovenskej pošty, je možné ho prehodnotiť (vzhľadom na jeho

charakter neformálneho listu však pochopiteľne nemožno hovoriť o jeho zmene, resp. zrušení

v intenciách správneho poriadku, ako je to napr. pri rozhodnutí) s prihliadnutím na nové

dôkazy. Žalovaná súčasne uviedla, že zo samotných podmienok na konanie, ako aj možných

žalobných petitov obsiahnutých v druhej hlave piatej časti , považuje za zrejmé, že podľa

danej hlavy je možné preskúmavať rozhodnutia vydané jednak v konaní v zmysle správneho

poriadku, resp. v inom administratívnom konaní – napr. daňovom. S prihliadnutím

na charakter stanoviska správneho orgánu, však podľa názoru žalovanej nemožno hovoriť

o rozhodnutí a nakoľko sa jedná o neformálny list nemožno v súvislosti s ním hovoriť

napríklad o jeho právoplatnosti či vykonateľnosti, opravných prostriedkoch, resp.

s prihliadnutím na možné petity, o potvrdení neformálneho listu alebo jeho zrušení, pretože

ako aj uvedených petitov vyplýva, druhá hlava piatej časti sa týka len rozhodnutí

vydaných vo formalizovanom administratívnom konaní a nie ľubovoľnej listiny vydanej

správnym orgánom. Žalovaný správny orgán má tak za to, že žaloba v danom prípade nespĺňa

základné podmienky na konanie podľa druhej hlavy piatej časti , lebo nesmeruje voči

rozhodnutiu vydanom v správnom konám, ale len voči stanovisku–neformálnemu listu

žalovanej.

Súčasne poukázala na skutočnosť, že ak by sa aj vychádzalo z extenzívneho chápania

rozhodnutia, ktoré by zahŕňalo aj neformálny list, nemožno tento považovať za konečné

rozhodnutie vo veci, ktoré nie je možné prehodnotiť, ako je to napr. v prípade právoplatného

rozhodnutia, nakoľko žalobkyňa má možnosť na neho reagovať a v prípade výhrad predložiť

55 S ž o / 1

správnemu orgánu relevantné dôkazy, na základe ktorých sa predmetné stanovisko môže

zmeniť. V zmysle ustanovenia je jedným zo základných predpokladov

postupu podľa danej hlavy vyčerpanie všetkých riadnych opravných prostriedkov, ktoré

sa preň pripúšťajú – čo však pri pripustení extenzívneho výkladu aj v tejto časti, žalobkyňa

nevykonala, nakoľko napriek skutočnosti, že mala k dispozícii dôkaz, ktorý by mal

za následok postup v zmysle § 27 ods. 4 správneho poriadku, tento žalovanej nepredložila

a doložila ho až krajskému súdu.

Žalovaná preto zastáva názor, že aj ak by bol pripustený uvedený extenzívny výklad

danej časti , boli by predpoklady na uplatnenie žaloby splnené až v tom prípade,

ak by žalobkyňa vyčerpala všetky dostupné prostriedky na zjednanie nápravy, čo však nebolo

splnené, nakoľko predmetný podací lístok obsahujúci iný dátum podania odvolania

žalovanému správnemu orgánu nepredložila. Telefonickú konverzáciu medzi žalobcom

a pracovníkom žalovanej tak v tomto ohľade vzhľadom na nepreukázateľnosť jej obsahu, ako

aj na to, že ide len tvrdenie o údajnej existencii iného dôkazu bez jeho reálneho predloženia,

pokladá žalovaná v danom ohľade za nedostatočnú.

Čo sa týka námietok žalobcu ohľadom náhrady trov konania, poukázala žalovaná

aj na ustanovenie druhú vetu žiadajúc zohľadniť dôvody hodné osobitného

zreteľa.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný správny orgán bol toho názoru,

že uznesenie Krajského súdu v T., sp. zn. z 25. januára 2011, je vo výroku vecne

správne, a preto navrhol, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil a žalobkyni

náhradu trov nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( )

a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne aj vzhľadom na obsah vyjadrenia žalovanej treba

považovať za dôvodné.

Podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

65 S ž o / 1

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti (rozhodovanie

o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí

správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť

( ).

Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho

opravného prostriedku v správnom konaní. I keď pojem riadneho opravného prostriedku

správny poriadok nepozná, výrazom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné

prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie

správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým

sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia). Ak konanie prebehlo na správnom orgáne

riadne v dvoch inštanciách, pod pojmom rozhodnutie vydané v správnom konaní treba

v zmysle chápať rozhodnutie správneho orgánu prvého aj druhého stupňa

ako jeden celok.

V zmysle nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. januára

2009 sp. zn. -50, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla

2002 sp. zn. ) môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov

verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť

práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb.

Súdna prax zatiaľ ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie,

ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti

právnických osôb a fyzických osôb.

Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom

rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych

orgánov uvedené v cit. § 3 ods. 6 správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania týchto

aktov výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, avšak v zmysle § 3 ods. 6

o správnom konaní (správny poriadok), ktorý spadá do časti

75 S ž o / 1

upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania

bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých

Výborom ministrov na pôde Rady Európy), platí, že ustanovenia o základných pravidlách

konania uvedených v odsekoch 1 až 5 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení,

posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá

autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, taký úkon súdnemu prieskumu nepodlieha. Základným

rozlišovacím znakom takého úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa

štátnej moci, ale len v pozícii oznamovateľa, inštruktora alebo orgánu zodpovedného

za agendu sťažností, potvrdení, overení a pod. Klasifikácia takýchto úkonov je vecou

konkrétnej súdnej praxe a vzhľadom na mnohorakosť a variabilitu býva niekedy

problematické bližšie vymedziť znaky úkonov a postupov, ktoré im predchádzajú.

Hoci správny poriadok po novele zákonom č. 527/3003 Z. z. účinnej od 01. januára

2004 už neupravuje povinnosť odvolacieho správnho orgánu zamietnuť oneskorene podané

odvolanie rozhodnutím, v preskúmavanej veci krajský súd v rámci doplnenia dokazovania

zistil, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu 1. stupňa bolo nesporne

podané včas, a preto žalovaná má právomoc rozhodnúť o ňom v súlade s ustanovením § 58

ods. 2 správneho poriadku spôsobom ustanoveným v § 59 správneho poriadku. Nejde teda

o prípad rozhodnutia o neskoro podanom odvolaní podľa § 60 správneho poriadku.

Za týchto skutkových okolností bolo povinnosťou súdu prvého stupňa posúdiť, či list

žalovanej označený ako „stanovisko k podanému odvolaniu – zamietnutie”

č. z 27. júla 2010 je skutočne „iba” neformálnym listom, ako tvrdí

žalovaná, alebo či môže byť listom s charakterom rozhodnutia vydaného príslušným

orgánom verejnej správy, nakoľko, ako vyplýva z jeho obsahu – „z dôvodu oneskoreného

podania odvolania sa toto odvolanie zamieta“, čím sa odvolacie konanie na správnom orgáne

druhého stupňa končí. V priebehu súdneho konania však bolo preukázané, že takéto

„rozhodnutie“ nie je v súlade so zákonom, nakoľko odvolací správny orgán je povinný

preveriť a preskúmať, len čo mu prvostupňový orgán – podľa § 57 ods. 2 – postúpi spisový

materiál, či sú splnené podmienky pre riadne podané odvolanie, vrátane toho, či ide o včas

podané odvolanie (§ 59 ods. 1 a § 60 správneho poriadku). Navyše podľa obsahu vyjadrenia

žalovanej k odvolaniu žalobkyne v danej veci je zrejmé, že žalovaná sa necíti byť

odôvodnením rozhodnutia krajského súdu viazaná, keď hovorí len o „prehodnotení

85 S ž o / 1

neformálneho listu“ a doteraz nezačala vo veci odvolania žalobkyne riadne konať, napriek

tomu, že tak vzhľadom na tvrdenú neformálnosť listu z 27. júla 2010 urobiť mohla i bez toho,

že by vyčkala postúpenie veci krajským súdom.

Po zohľadnení vyššie uvedených skutočnosti a zákonných ustanovení Najvyšší súd

Slovenskej republiky nemohol považovať rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania

a postúpení veci žalovanej za vecne správne, a preto ho podľa

s poukazom na veta druhá musel zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol v danej veci rozhodnúť meritórne sám

zmenou uznesenia krajského súdu a zrušením rozhodnutia žalovanej (250ja ods. 3 veta prvá

), pretože ak krajský súd ako súd prvého stupňa konanie zastavil, meritórnym

rozhodnutím odvolacieho súdu by účastníkom bola odňatá možnosť podať odvolanie vo veci

samej.

V ďalšom konaní teda krajský súd rozhodne o žalobe v smere naznačenom najvyšším

súdom ( ) a znova rozhodne i o náhrade trov celého súdneho konania

( s poukazom na veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01.05.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. mája 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová