Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/23/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, JUDr. Marianna Hoffomanna, PhD. v právnej veci žalobcu R. E., nar. XX.marca XXXX, bývajúcom v T., Ul. XX.januára č. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, Štefánikova č. 8, Poprad, proti žalovanému Poľovníckemu združeniu Vysoké Tatry so sídlom Štrba, IČO: 35 530 219, zastúpený JUDr. Jánom Garajom, nar. XX.mája XXXX, trvale bytom Prešov, Mirka Nešpora č.30, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia členskej schôdze Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe zo dňa 19.februára 2016 č. K takto

rozhodol:

P o s t u p u j e vec Okresnému súdu Poprad ako súdu vecne a miestne príslušnému.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 04.05.2016, ktorá bola súdu doručená dňa 11.05.2016, sa žalobca domáhal, aby súd rozhodnutie členskej schôdze Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe, zo dňa 19.02.2016 č. K v spojení s rozhodnutím Výboru Poľovníckeho združenia Vysokého Tatry so sídlom v Štrbe zo dňa 18.08.2015 č. X/XXXX zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo 30.06.2016 navrhol konanie podľa zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok v podmienkach konania. Poukázal na to, že poľovnícke združenie je záujmová samospráva sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho združenia môžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve len v prípade, ak ide o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme. Poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 26.mája 2016 a sp. zn. zo dňa 04.06.2014 ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn.: -83.

3. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -216 zo dňa 17. januára 2017, zastavil predmetné konanie vedené na správnom súde pod sp. zn. a zároveň rozhodol, že po právoplatnosti tohto uznesenia súd postúpi predmetnú vec Okresnému súdu Poprad. Dopĺňacím uznesením č. k. -223 zo dňa 20. januára 2017 správny súd rozhodol o trovách konania tak, žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania.

4. Správny súd z obsahu spisového materiálu zistil, že Výbor Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe dňa 18.08.2015 pod č. X/XXXX ako príslušný výkonný orgán poľovníckeho združenia v zmysle § 9 ods. 1 písm. c/ Stanov na výborovej schôdzi konanej 14.08.2015 prejednal porušenie povinnosti vyplývajúcich z členstva PZ svojim členom R. E. a uložil mu kárne opatrenie vo forme vylúčenia z Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe, pretože hrubo porušil , Stanov PZ Vysokého Tatry. článok III. ods. 1 písm. d/, Domáceho poriadku PZ Vysoké Tatry, , , , , o poľovníctve v znení neskorších predpisov a to tým, že vedome maril oprávnený záujem PZ a svojich členov na objasnenie trestného

činu pytliactva, ktorý sa stal 14.07.2015 okolo 21.00 hod. v lokalite Losy v poľovnom revíri Štrba, konal v rozpore so záujmami PZ Vysoké Tatry, ktorého základnou úlohou je plánovitý chov, zušľachťovanie, ochrana a lov zveri v poľovnom revíre, jej hospodárske využitie a ochrana životného prostredia, pretože maril spolupôsobenie ostatným orgánom PZ Vysoké Tatry na odhalenie trestného činu pytliactva, ktorý sa stal v lokalite Losy 14.07.2015 v čase okolo 21.00 hod. tým, že nezapísal do knihy návštev revíru zistený výstrel rany, ktorý počul dňa 14.07.2015 okolo 21.00 hod. v lokalite Losy do 24 hodín od jeho zistenia, tento s podrobným popisom neoznámil poľovnému hospodárovi, resp. predsedovi združenia, preukázateľne zavádzal orgány PZ, ako aj orgány činné v trestnom konaní, keď' tvrdil, že nepočul výstrel v lokalite Losy 14.07.2015 v čase okolo 21.00 hod., kde sa v danej dobe nachádzal D. H. a R. E. sa nachádzal v lokalite Močilo v poľovnom revíri Štrba, ako člen poľovnej stráže zapísaný v zozname členov Poľovnej stráže pre poľovný revír Štrba. keď' v rozpore s povinnosťou člena poľovnej stráže nevykonal dodržanie postupu oznámiť' skutok OPK a Polícii; úmyselne nespolupracovať s Výborom PZ pri objasňovaní trestného činu pytliactva, ktorý sa stal 14.07.2015 v čase okolo 21.00 hod. v lokalite Losy; preukázateľne porušil sľub člena poľovnej stráže tým, že klamal v okolnosti príchodu a odchodu z lokality Losy 14.07.2015. pretože nijakým spôsobom neodstránil a ani sa nesnažil odstrániť rozpory v tvrdeniach medzi ním, D. H. a vypočutým svedkom, ktorý 14.07.2015 videl odchádzať D. H. v čase po 21.30 hod. z lokality Losy v poľovnom revíri Štrba. Členská schôdza v konaní o odvolaní žalobcu proti kárnemu opatreniu Výboru PZ vedenom pod č. K na členskej schôdzi konanej dňa 5.2.2016 a 19.2.2016 prejednala odvolanie stíhaného R. E. voči rozhodnutiu Výboru PZ Vysoké Tatry, ktorým bol tento vylúčený z PZ Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe a rozhodla tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietla.

5. Na takto zistený stav správny súd aplikoval ustanovenia , , , , , , pričom poukázal na nález Ústavného súdu -43 zo dňa 16.3.2016 a konštatoval, že vzhľadom na právny názor Ústavného súdu SR je zrejmé, že ak poľovnícke organizácie nerozhodujú o právach a povinnostiach svojich členov, vrátane disciplinárnych konaní v oblasti verejnej správy, potom na konanie v predmetnej veci nie je vecne príslušný správny súd - krajský súd, preto mal za to, že je nevyhnutné pre neodstrániteľnú procesnú podmienku konanie zastaviť a podľa postúpil konanie Okresnému súdu Poprad.

6. Voči predmetnému rozhodnutiu podali kasačnú sťažnosť ako žalobca tak aj žalovaný.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn.7Sžk/31/2017 zo dňa 23.1.2020 zrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.januára 2017, č.k. -2016 v spojení s dopĺňacím uznesením Krajského súdu v Prešove z 20.januára 2017, č.k. -223 a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že preskúmanie rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia o vylúčení niektorého z členov združenia nepatrí do pôsobnosti správnych súdov, keďže sa síce jedná o rozhodnutie o právach a povinnostiach člena združenia ako fyzickej osoby ale nie je rozhodnutím vydaným v oblasti verejnej správy. Orgány poľovníckeho združenia ako súkromnoprávne právnické osoby rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú stanovy. Ani zákon o poľovníctve, účinný v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Preto ich rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle . Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto smere zveri1 právomoc rozhodovať' o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd uviedol, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, preto považoval za právne konformné v predmetnej právnej veci v zmysle ustanovenia postupovať podľa a preskúmať napadnuté rozhodnutie orgánu poľovníckeho združenia na základe podanej žaloby v klasickom občianskoprávnom konaní, s poukazom na to, že v prejednávanej veci ide o občianske konanie „sui generis", v ktorom ustanovenia aplikovať nemožno. Najvyšší súd SR však zrušil rozhodnutie správneho súdu z dôvodu, že tento rozhodol aj o zastavení konania, pričom v zmysle správny súd, ktorý zistí, že nie je na konanie príslušný a vec patrí do právomoci civilného súdu, postúpi vec konkrétnemu civilnému súdu na konanie, teda postup správneho súdu, ktorým vec

postúpil Okresnému súdu Poprad považoval kasačný súd za správny, avšak výrok o zastavení konania považoval za rozhodnutie, na ktoré správny súd nemal právomoc.

8. Po doručení zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu bola predmetná vec zapísaná na správnom súde pod sp.zn. .

9. Podľa § 32 ods. 1 písm. a), b), c), d) zákona o poľovníctve sa na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.

10. Podľa § 32 ods. 2 zákona o poľovníctve, poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.

11. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

13. Podľa orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

14. Správny súd po opätovnom preskúmaní veci a s poukazom na záväzný právny záver vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 23.1.2020 dospel k záveru, že nie je vecne príslušný na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci z dôvodu, že žalobcom napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím o právach a právom chránených záujmoch žalobcu v oblasti verejnej správy.

15. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žalobu voči rozhodnutiu členskej schôdze Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry, ktoré predstavuje právny subjekt súkromného charakteru. Kým Slovenská poľovnícka komora napĺňa základné znaky orgánu záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy, jednotlivé poľovnícke združenia zriadené v zmysle § 32 zákona o poľovníctve nepredstavujú orgány záujmovej samosprávy, ktoré by rozhodovali o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch v oblasti verejnej správy. Poľovnícke združenia rozhodujú len o právach a povinnostiach svojich členov v rozsahu určenom v stanovách predmetnej organizácie, teda iba v záujmovej oblasti svojich členov, z čoho vyplýva, že ide o rozhodovanie v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutie poľovníckeho združenia nie je realizáciou verejnej moci, ani nesleduje žiadny verejný záujem alebo cieľ. Samotný zákon o poľovníctve ani žiaden iný zákon nezveril poľovníckym združeniam právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodovanie združenia o právach a povinnostiach svojich členov vyplývajúce zo stanov jednotlivých združení nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 6 ods.

2 , keďže stanovy sú internou - súkromnoprávnou záležitosťou združenia. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 10.10.2017) Správny súd taktiež poukazuje na fakt, že vylúčením člena z poľovníckeho združenie, tomuto členovi nezaniklo oprávnenie loviť zver, keďže je naďalej držiteľom poľovného lístka a taktiež vylúčený člen sa môže stať členom v inom poľovníckom združení, teda nebolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov na úseku verejnej správy.

16. Správny súd opätovne na podporu svojich tvrdení poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -83 zo dňa 16.3.2016, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky špecifikoval štyri kritéria, ktoré určujú, či právny subjekt je prostriedkom realizácie združovacieho práva, a teda ide o súkromnoprávny subjekt alebo je prejavom práva občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných a ide o orgán záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy. Prvým kritériom je spôsob založenia subjektu a to, či tento subjekt bol založený jednotlivcami alebo zákonom. Druhým kritériom je integrácia subjektu v štátnych štruktúrach. Tretie kritérium spočíva v skutočnosti, či právnemu subjektu bola zverená administratívna, normotvorná alebo disciplinárna právomoc a štvrté kritérium spočíva v cieli, ktorý má právny subjekt naplniť, pričom v prípade orgánu záujmovej samosprávy, cieľom musí byť verejný záujem. Kým Slovenská poľovnícka komora uvedené kritéria napĺňa, keďže je subjektom zriadeným zákonom, pričom samotný zákon upravuje aj jej organizačnú štruktúru a rozdelenie úloh jej jednotlivým orgánom, disponuje administratívnou, normotvornou a disciplinárnou právomocou, keďže je oprávnená rozhodovať o vydaní poľového lístka, predĺžení jeho platnosti a zároveň má aj právomoc prejednávať a rozhodovať disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov. Čo sa týka cieľa, ktorý má Slovenská poľovnícka komora dosahovať, tak ten má verejnoprávny rozmer, keďže úlohou komory je ochrana poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri, výkon práva poľovníctva a iné zákonom vymedzené úlohy. Teda obsahové zameranie úloh komory v sebe spája jednak orientáciu na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov, ale aj na reguláciu záujmovej činnosti uskutočňovanej vo významnej miere pomocou strelných zbraní spôsobilých ohroziť zdravie a život človeka. Na základe uvedeného je zrejmé, že Slovenská poľovnícka komora predstavuje orgán záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy.

17. Zákon o poľovníctve v ustanovení § 32 umožňuje jednotlivým subjektom združovať sa aj v dobrovoľných organizáciách s nepovinným členstvom, ktoré združujú občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov ako aj iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva. Uvedené organizácie však nenapĺňajú vyššie uvedené kritéria, a preto ich nemožno považovať za orgány záujmovej samosprávy ale za súkromnoprávne subjekty, ktoré vznikli na základe práva združovať sa v jednotlivých spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach podľa SR.

18. Čo sa týka rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 22. augusta 2012, uznesenie NSSR sp.zn. zo dňa 7.8.2012, uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 10.4.2014 a iné), v zmysle ktorej poľovnícke združenia sa považujú za orgán záujmovej samosprávy na úseku správy poľovníctva, Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.zn. PL -83 z 16.3.2016 zaujal názor, ktorým vylúčil možnosť priznať akejkoľvek právnickej osobe verejno-mocenské oprávnenie bez explicitnej opory v zákone a teda, keďže zákon o poľovníctve žiadne prerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám nepriznáva, rozhodnutie takéhoto združenia o vylúčení svojho členia nie je výkonom verejnej moci, pretože ide o rozhodnutie súkromno-právneho subjektu o svojom členovi. Ústavný súd Slovenskej republiky v uvedenom náleze, bod 123, jednoznačne označil poľovnícke združenia za súkromnoprávne združenia, v ktorých sa ich jednotliví členovia združujú na dobrovoľnej báze. Správny súd však poukazuje aj na rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.10.2017, v ktorom aj Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal názor, že rozhodnutie poľovníckej organizácie týkajúce sa jej jednotlivých členov nie je rozhodnutím v oblasti verejnej správy ale súkromnoprávnou záležitosťou združenia.

19. Na základe vyššie uvedeného v prejednávanej veci vystupujú účastníci ako súkromnoprávne subjekty, ktoré rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutia poľovníckeho združenia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ. Vzhľadom k tomu, že vzťah poľovníckeho

združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, je nevyhnutné postúpiť vec vecne príslušnému okresnému súdu na jej prejednanie.

20. Podľa § 18 ods. 2 S.s.p. ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.

21. Podľa na konanie v prvej inštancii je príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

22. Podľa všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická osoba adresu sídla.

23. Podľa bodu 53 rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. , zo dňa 23.1.2019, vydaného kasačným súdom v predmetnej veci, postúpenie veci správnym súdom inému súdu upravuje komplexne, a to aj posudzovanú situáciu, v , keď podľa názoru kasačného súdu v uvedenom ustanovení je upravená situácia, keď správny súd, ktorému vec napadla, potom, čo zistí, že nie je na konanie príslušný a vec patrí podľa názoru správneho súdu do právomoci civilného súdu, postúpi vec konkrétnemu civilnému súdu na konanie, vrátane možnosti postúpenia na konanie inému príslušnému správnemu súdu.

24. Keďže v danej právnej veci nie je daná príslušnosť krajského súdu konajúceho ako správneho súdu, tento súd v súlade s uvedenými skutočnosťami a citovaným zákonnými ustanoveniami ako aj s poukazom na záver kasačného súdu postúpil vec Okresnému súdu Poprad, keďže žalovaným je právnická osoba so sídlom v Štrbe , t.j. miestne príslušným súdom je práve Okresný súd Poprad.

25. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.