Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/27/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., XX. augusta XXX/XX, zastúpeného JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom v Poprade, Štefánikova 8, IČO: 35507128, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Vysoké Tatry, so sídlom Štrba, IČO: 35530219, zastúpenému D. D. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. - E. C., A. XX/X, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia členskej schôdze Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe zo dňa 19.2.2016 s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -45 z 25.8.2020 v spojení s opravným uznesením č.k.20C/22/2020-92 z 19.1.2021, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zrušil rozhodnutie členskej schôdze Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe z 19.2.2016 č. F. v spojení s rozhodnutím Výboru Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe z 18.8.2016 č. 1/2015 a vec vrátil na ďalšie konanie. Určil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Vychádzal zo zistenia, že žalovaný vo vyjadrení z 30.6.2016 navrhol konanie podľa zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok v podmienkach konania. Poukázal na to, že poľovnícke združenie je záujmová samospráva sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho združenia môžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve len v prípade, ak ide o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme. Poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 26.mája 2016 a sp. zn. zo dňa 4.6.2014, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn.: -83.

Konanie bolo vedené Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. . Uznesením zo dňa 17.1.2017, č.k. -216, súd konanie zastavil a vec postúpil Okresnému súdu Poprad. Dopĺňacím uznesením rozhodol o trovách konania. Proti tomuto uzneseniu podali obe strany sporu kasačnú sťažnosť a uznesením zo dňa 23.1.2019, č.k. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.1.2017, č.k. -223 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 20.1.2017, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. S prihliadnutím na nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 16.3.2016 Najvyšší súd SR konštatoval, že vzhľadom na právny názor Ústavného súdu SR je zrejmé, že ak poľovnícke organizácie nerozhodujú o právach a povinnostiach svojich členov, vrátane disciplinárnych konaní v oblasti verejnej správy, potom na konanie v predmetnej veci nie je vecne príslušný správny súd - krajský súd, ale okresný súd. Po vrátení veci bola vec Krajským súdom v Prešove zapísaná pod sp. zn. . Uznesením Krajského súdu v

Prešove zo dňa 8.4.2020, č.k. -25, bola vec postúpená Okresnému súdu Poprad ako vecne a miestne príslušnému.

Z výsluchu žalobcu súd zistil, že trestná vec G. D. bola ukončená podmienečným odsúdením a peňažným trestom. Žalobca nebol nijako postihnutý ani priestupkovo, ani trestne. Namietol, že bol krivo obvinený, že v jeho aute bolo prevážané mäso z diviaka. Bol predvolaný na výbor, kde sa dostavil, odpovedal na otázky. Po tom podanom odvolaní nebolo hlasovanie úspešné, preto žalovaný narýchlo zvolal novú členskú schôdzu a v neprítomnosti niektorých členov dosiahol pri hlasovaní nadpolovičnú väčšinu. Uviedol, že poľoval 22 rokov, nebol trestaný. Poukázal na to, že prvá členská schôdza bola po pol roku od podania odvolania a druhá sa konala po piatich dňoch. Okrem vypočutia pred výborom nevedel uviesť, že by boli vykonané nejaké iné dôkazy.

Zo zápisnice o výsluchu obvineného G. D. zo dňa 30.10.2015 súd zistil, že dňa 14.7.2015 v čase okolo 18.00 hod. v lokalite H. vystrelil na diviaka, u ktorého sa zmýlil vo veku, pričom po príchode k telu zvieraťa zistil, že sa nejednalo o jedinca povolenej vekovej kategórie. V dôsledku zisteného omylu spanikáril a uvedomil si, že v prípade, že svoj omyl nahlási poľovnému hospodárovi, privodí mu to v rámci poľovného združenia problémy. Preto sa rozhodol, že záležitosť neoznámi a pokúsi sa svoj omyl zatajiť. Nasadol teda do svojho vozidla a odišiel do obce Štrba, aby sa pri knihe návštev poľovného revíru stretol so žalobcom, nakoľko pred poľovačkou sa dohodli na stretnutí. D. žalobcovi zatajil výstrel a po odchode žalobcu domov sa sám vrátil k zastrelenému diviakovi, ktorého na mieste vyvrhol z vnútorností, naložil ho do kufra vozidla a na mieste svojho bydliska ho spracoval. Kožu spálil na ohnisku a mäso uložil do mraziarenského boxu a toto asi po týždni spálil tiež. Zostal mu jediný kus, z ktorého poverený policajt následne odobral vzorku.

Z Domáceho poriadku Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry súd zistil, že podľa čl. III bod 1 písm. e) pre vykonanie kontroly je každý člen povinný pri počutí výstrelu podľa možnosti zistiť kto strieľal alebo toto zapísať do knihy návštev a ohlásiť s podrobným popisom poľovnému hospodárovi, resp. predsedovi združenia najneskôr do 24 hodín.

Z rozhodnutia členskej schôdze o odvolaní proti kárnemu opatreniu výboru PZ zo dňa 19.2.2016, č. F. súd zistil, že členská schôdza Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe, ako príslušný odvolací orgán PZ v zmysle § 8 ods. 3 písm. l), § 13 ods. 3, ods. 4, ods. 5 stanov, dňa 5.2.2016 a dňa 19.2.2016 prejednala odvolanie stíhaného žalobcu voči rozhodnutiu výboru PZ Vysoké Tatry zo dňa 14.8.2015, č. 1/2015, ktorým bol žalobca vylúčený z PZ Vysoké Tatry a odvolanie v celom rozsahu zamietla nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov PZ. Ako vyplýva z odôvodnenia, výbor Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry ako príslušný výkonný orgán PZ v zmysle § 9 bod 1, písm. c) stanov, na výborovej schôdzi konanej dňa 14.8.2015 rozhodol po prejednaní porušenia povinnosti vyplývajúcich z členstva v PZ svojím členom - žalobcom, ktorého sa dopustil dňa 14.7.2015 a v súlade s § 13 ods. 1, písm. d), ods. 2 stanov PZ mu uložil kárne opatrenie vylúčenie z Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry preto, že hrubo porušil , stanov PZ Vysoké Tatry, článok III ods. 1 písm. d), domáceho poriadku PZ Vysoké Tatry, ,, , , o poľovníctve v znení neskorších predpisov tým, že konal v rozpore so záujmami PZ Vysoké Tatry, ktorého základnou úlohou je plánovitý chov, zušľachťovanie, ochrana a lov zveri v poľovnom revíri, jej hospodárske využitie a ochrana životného prostredia, pretože maril spolupôsobenie s ostatnými orgánmi PZ Vysoké Tatry na odhalenie trestného činu pytliactva, ktorý sa stal v lokalite H. dňa 14.7.2015 v čase okolo 21.00 hod; nezapísal do knihy návštev revíru zistený výstrel rany, ktorý počul dňa 14.7.2015 okolo 21.00 hod v Lokalite H. do 24 hodín od jeho zistenia, tento s podrobným popisom neoznámil poľovnému hospodárovi, resp. predsedovi združenia, preukázateľne zavádzal orgány PZ, ako aj orgány činné v trestnom konaní, keď tvrdil, že nepočul výstrel v lokalite H. dňa 14.7.2015 v čase okolo 21:00 hod, kde sa v danej dobe nachádzal G. D., keďže sa nachádzal v lokalite I. v poľovnom revíri C., ako člen poľovnej stráže zapísaný v zozname členov Poľovnej stráže pre poľovný revír Štrba, keď v rozpore so s povinnosťou člena poľovnej stráže nevykonal dodržanie postupu oznámiť skutok OPK a polícii; úmyselne nespolupracoval s výborom PZ pri objasňovaní trestného činu pytliactva ktorý sa stal dňa 14.7.2015 v čase okolo 21.00 hod v lokalite H.: preukázateľne porušil sľub člena poľovnej stráže tým, že klamal v

okolnosti príchodu a odchodu z lokality H. dňa 14.7.2015, pretože nijakým spôsobom neodstránil, a ani sa nesnažil odstrániť rozpory v tvrdeniach medzi ním, G. D. a C. J..

Rozhodnutie ďalej konštatuje priebeh kárneho konania, t.j. že voči rozhodnutiu výboru zo dňa 14.8.2015 podal stíhaný žalobca v lehote upravenej stanovami odvolanie a v jeho odôvodnení sa zameral na skutočnosť, že výbor hlasoval za jeho vylúčenie za iný skutok, ako je uvedený v rozhodnutí o jeho vylúčení. Súčasne odvolateľ namietal, že rozhodnutie vykonala neoprávnená osoba, čo spôsobuje jeho neplatnosť. Okolnosť nezapísania počutia výstrelu do knihy návštev revíru odôvodnil tým, že výstrel nepočul, pretože sa nachádzal vo vzdialenosti 2 - 3 km od miesta výstrelu a ďalej poukázal na skutočnosť, že s výborom PZ spolupracoval najmä tým, že sa na výbor konaný dňa 31.7.2015 dostavil. Odvolateľ namietol tvrdenia uvedené v rozhodnutí výboru za hrubo nepravdivé, pravdu skresľujúce a zavádzajúce, pričom sa dovoláva tej skutočnosti, že každý, kto má zdravý rozum musí vedieť, že ak by ho výbor považoval za potrebné ďalej ho vyťažovať, tak by sa po jeho opätovnom predvolaní na výbor dostavil. Odvolateľ zdôraznil svoje psychické rozpoloženie súvisiace s domovou prehliadkou, z ktorého dostala jeho manželka nervový šok. Podľa odvolateľa štatutár žalovaného konal v trestnom a tiež kárnom konaní svojvoľne a namietol tiež svojvoľnosť rozhodnutia a prekročenie právomocí výboru PZ z dôvodu porušenia predpisov na úseku poľovníctva vo vzťahu k porušeniu povinnosti člena poľovníckej stráže, a podľa jeho názoru odstraňovanie rozporov v tvrdeniach nebolo jeho povinnosťou ale zákonnou povinnosťou vyšetrujúcich orgánov PZ. Súčasne odvolateľ konštatoval, že výborom bol vylúčený pre nedoslýchavosť, že rozhodnutie je postavené na hypotézach, celá situácia mu pripomína známe súdenie čarodejníc a navrhol, aby členská schôdza zrušila napadnuté rozhodnutie ako nezákonné a neprimerané.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ďalej uvádza, že po doručení odvolania v zmysle § 13 ods. 6 stanov PZ, výbor PZ sa na svojom najbližšom zasadnutí dňa 22.1.2016 zaoberal podaným odvolaním. Na základe dôvodov v ňom uvedených nedospel Výbor PZ k presvedčeniu, že sú dané predpoklady na vyhovenie odvolaniu, a preto do 15 dní od svojho zasadnutia spolu so svojim stanoviskom k jednotlivým bodom odvolania a kompletným spisovým materiálom odstúpil odvolanie členskej schôdzi PZ, ktorá po prejednaní stanoviska výboru PZ dňa 5.2.2016 rozhodovala o odvolaní voči rozhodnutiu o uložení kárneho opatrenia. Členská schôdza konštatovala, že v zmysle platných stanov PZ - § 13 ods. 5, ods. 7, na zrušenie alebo potvrdenie rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov PZ. Rozhodnutie konštatuje, že podľa § 13 ods. 7 stanov PZ, ak členská schôdza nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov PZ odvolaniu vyhovie z dôvodov, že skutok sa nestal, uvedeným skutkom neboli porušené príslušné predpisy, alebo nie je možné preukázať, že uvedený skutok spáchal obvinený člen PZ, v uznesení členskej schôdze sa uvedie, že konanie proti členovi sa zastavuje. Ak odvolaniu vyhovie len z dôvodu odvolania voči výške uloženého kárneho opatrenia, rozhodnutie zruší a vráti výboru PZ na nové prvostupňové konanie s tým, aby Výbor uložil iný druh kárneho opatrenia. Rozhodnutie ďalej uvádza, že pred samotným hlasovaním členskej schôdze vystúpil stíhaný žalobca, ktorý uviedol, že poľuje 22 rokov, žiadne tresty doposiaľ nemal, účastný bol všetkých akcií a bol neprávom vylúčený z PZ. Rozhodnutie výslovne uvádza, že „podľa schváleného programu boli rozdané hlasovacie lístky, ktorými sa hlasovalo za zamietnutie odvolania v celom rozsahu, alebo za jeho vyhovenie“, a že počas celého priebehu členskej schôdze nebolo prijaté žiadne uznesenie a ani žiaden z členov Členskej schôdze nenavrhoval a nevyplývalo to ani z návrhu odvolateľa, aby členská schôdza hlasovala, alebo sa zaoberala výškou uloženého kárneho opatrenia.

Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že členská schôdza hlasovala podľa § 13 ods. 5 druhej vety stanov PZ o zamietnutí odvolania v celom rozsahu. Po sčítaní všetkých hlasov nebola dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov. Následne bez prerušenia sa členská schôdza uzniesla na tom, že dôjde k ďalšiemu hlasovaniu. Opätovne boli rozdané hlasovacie lístky za účelom hlasovania, a po jeho vykonaní a sčítaní hlasov bol opäť dosiahnutý stav, kedy sa nedosiahol dostatočný počet hlasov ani za vyhovenie, ani za zamietnutie odvolania. Na členskej schôdzi konanej dňa 5.2.2016 bolo prítomných 16 členov PZ V prvom hlasovaní bol pomer hlasov za zamietnutie odvolania 8, za vyhovenie odvolaniu 7, 1 člen sa hlasovania zdržal, pričom hlasovanie bolo tajné. Členská schôdza sa po dvoch hlasovaniach, ktoré nepriniesli žiadne rozhodnutie uzniesla, že na najbližšej členskej schôdzi sa vykoná opakované hlasovanie o rozhodnutí o odvolaní. Najbližšia členská schôdza sa konala dňa

19.2.2016 a na tejto členskej schôdzi boli prítomní trinásti členovia PZ a po vykonaní tajného hlasovania členská schôdza PZ rozhodla pomerom hlasov 9 za zamietnutie odvolania v celom rozsahu k 4 hlasom za vyhovenie odvolaniu. Na základe výsledkov hlasovania tak členská schôdza zamietla odvolanie žalobcu.

Z Pozvánky na členskú schôdzu Poľovníckeho združenia súd prvej inštancie zistil, že sa mala konať dňa 19.2.2016 o 19.00 hod. v priestoroch Urbáru Štrba. Kedy bola pozvánka vyhotovená a doručená zistiť nemožno.

Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že tento obsahuje časť vyšetrovacieho spisu vedeného Obvodným oddelením PZ Svit ČVS: F./K.. Svedok a neskôr obvinený G. D. dňa 22.7.2015 vypovedal, že dňa 14.7.2015 bol vozidlom zn. L. v lokalite H. sám, pričom žalobca sa mal nachádzať v lokalite I..

Uvedeného dňa rovnako žalobca uviedol, že dňa 14.7.2015 sa medzi 19.00 – 21.00 hod. v lokalite I. sa nachádzal sám, so psom, pričom mal vedomosť o tom, že G. D. sa mal nachádzať v lokalite H.. Žalobca poprel vedomosť o výstrele.

Zo znaleckého posudku G. M. N. O. č. 23/2015 súd zistil, že DNA diviačieho mäsa nájdeného vývrhu zodpovedá biologickým stopám nájdeným u G. D.. Nebola potvrdená zhoda s mäsom nájdeným u žalobcu.

V rámci výsluchu sa G. D. dňa 30.10.2015 priznal k spáchaniu skutku s tým, že v lokalite H. bol dňa 14.7.2015 sám a so žalobcom sa stretol pri Knihe návštev poľovného revíru, pričom odstrel pred žalobcom zatajil.

Zo zápisnice z výborovej schôdze zo dňa 31.7.2015 o 18.00 hod. súd zistil, že výbor žalovaného preveroval pytliactvo zo dňa 14.7.2015, pričom hospodár združenia oboznámil výbor s tým, že záležitosť komunikoval telefonicky s G. D. a žalobcom.

Zo zápisnice z členskej schôdze zo dňa 31.7.2015 o 19.00 hod. súd zistil, že hospodár združenia oboznámil členskú schôdzu s tým, že záležitosť komunikoval telefonicky s G. D. a žalobcom.

Zo zápisnice z výborovej schôdze zo dňa 31.7.2015 o 20.15 hod. súd zistil, že výbor vypočul žalobcu k okolnostiam zo dňa 14.7.2015, a následne rozhodol o opätovnom predvolaní G. D..

Zo zápisnice z výborovej schôdze žalovaného zo dňa 14.8.2015 súd zistil, že výbor uvedeného dňa prijal uznesenie č. 17, ktorým boli žalobca a tiež G. D. vylúčení zo združenia. K tomuto rozhodnutiu výbor združenia pristúpil po prečítaní zápisnice o vypočutí žalobcu.

Zo zápisnice z výborovej schôdze zo dňa 22.1.2016 o 18.00 hod. súd zistil, že pod bodom 4 predseda oboznámil členov výboru so závermi znaleckých posudkov ohľadom upytliačeného diviaka v lokalite H. a následne výbor prijal a zamietol odvolanie žalobcu a toto odvolanie odstúpil členskej schôdzi aj so stanoviskom. Stanovisko nebolo k zápisnici priložené.

Zo zápisnice z výborovej schôdze zo dňa 4.2.2016 o 18.00 hod. súd zistil, že bolo prečítané stanovisko výboru a prítomnými členmi schválené.

Zo zápisnice z členskej schôdze zo dňa 5.2.2016 o 19.00 hod. súd zistil, že členská schôdza prejednala za účasti žalobcu jeho odvolanie a ani pri opakovanom hlasovaní o podanom odvolaní nebolo rozhodnuté.

Zo zápisnice z výborovej schôdze zo dňa 19.2.2016 o 18.00 hod. súd zistil, že výbor navrhol na členskej schôdzi opätovne hlasovať o odvolaní žalobcu proti kárnemu opatreniu, nakoľko na predchádzajúcej schôdzi nebola pri hlasovaní dosiahnutá väčšina hlasov.

Zo zápisnice z členskej schôdze zo dňa 19.2.2016 o 19.00 hod. súd zistil, že členská schôdza mala opätovne hlasovať o podanom odvolaní žalobcu. Žalobca namietal nesplnenie podmienok pre zvolanie členskej schôdze v súlade so stanovami. Napriek uvedenej skutočnosti členská schôdza hlasovala, pričom z 13 hlasov prítomných členov 9 členov hlasovalo za zamietnutie odvolania žalobcu.

Z čestného vyhlásenia M. P. Q. zo dňa 19.2.2016 súd zistil, že tento prehlásil, že pozvánky na členskú schôdzu osobne doručil do poštových schránok členov združenia v súlade s § 8 ods. 2 Stanov. Pozvánka nie je súčasťou zápisnice ani administratívneho spisu.

Z rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia zo dňa 18.8.2015, č. 1/2015 súd zistil, že uvedeným rozhodnutím bolo žalobcovi výborom PZ pre porušenie povinností vyplývajúcich z členstva v PZ, ktorého sa dopustil odo dňa 14.7.2015 do 18.8.2015 v súlade s § 13 ods. 1 písm. d), ods. 2 stanov PZ, uložené kárne opatrenie - vylúčenie z Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe, pretože hrubo porušil , stanov PZ Vysoké Tatry, článok III ods. 1 písm. d), domáceho poriadku PZ Vysoké Tatry, , , , , o poľovníctve tým, že vedome maril oprávnený záujem PZ a svojich členov na objasnení trestného činu pytliactva, ktorý sa stal 14.7.2015 okolo 21.00 hod v lokalite H. v poľovnom revíri Štrba, konal v rozpore so záujmami PZ Vysoké Tatry, ktorého základnou úlohou je plánovitý chov, zušľachťovanie, ochrana a lov zveri v poľovnom revíry, jej hospodárske využitie a ochrana životného prostredia, pretože maril spolupôsobenie ostatným orgánom PZ Vysoké Tatry na odhalenie trestného činu pytliactva, ktorý sa stal v lokalite H. dňa 14.7.2015 v čase okolo 21.00 hod tým, že nezapísal do knihy návštev revíru zistený výstrel rany, ktorý počul dňa 14.7.2015 okolo 21.00 hod v lokalite H. do 24 hodín od jeho zistenia, tento s podrobným popisom neoznámil poľovnému hospodárovi, resp. predsedovi združenia, preukázateľne zavádzal orgány PZ, ako aj orgány činné v trestnom konaní, keď tvrdil, že nepočul výstrel v lokalite H. dňa 14.7.2015 v čase okolo 21.00 hod, kde sa v danej dobe nachádzal G. D. a A. B. sa nachádzal v lokalite Močidlo v Poľovnom revíri Štrba, ako člen poľovnej stráže zapísaný v zozname členov poľovnej stráže pre Poľovný revír Štrba, keď v rozpore s povinnosťou člena poľovnej stráže nevykonal dodržanie postupu oznámiť skutok OPK a polícii; úmyselne nespolupracoval s výborom PZ pri objasňovaní trestného činu pytliactva ktorý sa stal dňa 14.7.2015 v čase okolo 21.00 hod v lokalite H.; preukázateľným porušil sľub člena poľovnej stráže tým, že klamal v okolnosti príchodu a odchodu z lokality H. dňa 14.7.2015, pretože nijakým spôsobom neodstránil, a ani sa nesnažil odstrániť rozpory v tvrdeniach medzi ním, G. D. a vypočutým svedkom, ktorý dňa 14.7.2015 videl odchádzať G. D. v čase po 21.30 hod z lokality H. v Poľovnom revíri Štrba.

Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalobca v predmetnom kárnom konaní poprel obvinenia a zo žiadneho vykonaného dôkazu nebol preukázaný opak jeho tvrdení o tom, že výstrel nepočul. Predmetné rozhodnutie v odôvodnení žiaden dôkaz o nepravdivosti tvrdení žalobcu ako člena poľovníckeho združenia neuvádza, resp. uvádza porušenie povinností člena poľovnej stráže a súčasne konštatuje, že žalobca sa dopustil „hrubého klamstva“ pokiaľ uviedol, že „ranu nemohol počuť pri západnom vetre“. Rozhodnutie uvádza, že lokalita H. je polohovo dispozične situovaná tak, že „pokiaľ v tejto lokalite je vystrelená rana, tak je počuteľná v lokalite I. z lokality H. pokiaľ túto ranu je počuť z lokality B. a lokality H.. Guľová rana z dlhej poľovnej zbrane je zvukový vnem pre poľovníka, ktorý sa nedá zameniť so žiadnym iným zvukom.“ Súčasne odôvodnenie uvádza, že žalobca vyslovene maril vyšetrenie trestného činu pytliactva a zisťovanie objektívnej pravdy, nerešpektoval zákonné požiadavky na osobné vysvetlenie celého priebehu výkonu práva poľovníctva, ktoré spolu s G. D. dňa 14.7.2015 v

lokalite Losy po spoločnej dohode vykonávali. Súčasne však rozhodnutie konštatuje, že žalobca sa mal na pochôdzke so psom nachádzať v lokalite I. a ako odôvodnenie tiež konštatuje, náhodný svedok v rámci trestného konania uviedol, že videl vozidlo G. D., v ktorom sedela jedna osoba. V ďalšom obsahu sa odôvodnenie opätovne zaoberá povinnosťami člena poľovnej stráže.

Niet pochybností o tom, že poľovnícke združenie, resp. ním poverený orgán je oprávnený rozhodovať podľa stanovených pravidiel o právach a povinnostiach svojich členov a súčasne je oprávnený rozhodovať o následkoch porušenia stanovených pravidiel jednotlivými členmi, pričom výsledkom rozhodnutia bude individuálny právny akt vo forme rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie však musí spĺňať minimálne náležitosti tak, aby bolo možné po vecnej a formálnej stránke preskúmať. Náležitosti individuálneho právneho aktu sú:

záhlavie - špecifikovanie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a vec, ktorej sa dotýka výrok/enunciát - predstavuje vlastné rozhodnutie, individuálnu normu odôvodnenie - presvedčivo zdôvodňuje právne a skutkové dôvody rozhodnutia poučenie o možnosti opravného prostriedku.

Odhliadnuc od absolútne neprehľadného a nezrozumiteľného popisu disciplinárneho previnenia, ktoré je žalobcovi kladené za vinu súd prvej inštancie konštatoval, že predovšetkým pri odôvodnení nepostačuje rozhodnúť na základe hoci aj správne zisteného skutkového stavu, zákonne formulovať výrok rozhodnutia, ale rozhodnutie zároveň musí byť odôvodnené tak, že presvedčuje o opodstatnenosti právnych i skutkových záverov z hľadiska ich vecnej správnosti, zákonnosti a spravodlivosti. Uvedené vyplýva predovšetkým z potreby naplnenia práva na „inú právnu ochranu“ predpokladanú ust. .

Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že výbor žalovaného a následne členská schôdza rozhodli o vylúčení žalobcu zo združenia, čím žalobcove členstvo zaniklo, avšak napadnuté rozhodnutia nespĺňajú predpoklady riadneho rozhodnutia a odôvodnenia. Samotné rozhodnutie o vylúčení je teda nepreskúmateľné, nespĺňa náležitosti, ktoré takéto rozhodnutie má mať a jednoznačne je v rozpore so stanovami poľovného združenia, pretože nie sú splnené články 13 ods. 1, ods. 2 stanov poľovného združenia. Vydaniu napadnutých rozhodnutí predchádzalo nedôsledné konanie výboru a následne členskej schôdze žalovaného.

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva potrebné vykladať aj čl. 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd extenzívne tak, že zahŕňa aj správne delikty vrátane disciplinárnych deliktov. V disciplinárnom konaní tak musí mať disciplinárne obvinená osoba garantované v zásade rovnaké práva a princípy spravodlivého procesu ako v trestnom konaní. Právo na spravodlivý proces garantované a dohovorom teda predpokladá, že ak má byť určitá osoba postihnutá za spáchanie nejakého deliktu, tak medzi návrhom na vyvodenie takého postihu a rozhodnutím o jeho uložení prebehne určitý zákonom ustanovený proces, v ktorom bude dotknutá osoba mať zaručený aspoň minimálny štandard práva na obhajobu a ostatných záruk spravodlivého procesu.

V prejednávanej veci sa súdu javí, že napadnutému rozhodnutiu predchádzal proces, ktorý uvedené pravidlá nerešpektoval, a to v tom smere, že nevykonal všetky nevyhnutné dôkazy tak, aby bolo možné konštatovať jednoznačnosť a správnosť jeho záverov. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie konštatuje, že žalobca maril vyšetrenie pytliactva, lebo musel počuť výstrel. Akým spôsobom toto svoje tvrdenie výbor a členská schôdza overili, či v tomto smere vykonali akékoľvek dokazovanie, z rozhodnutí nevyplýva. Nemožno tak jednoznačne konštatovať, že disciplinárny proces bol vedený spravodlivo, nakoľko v rámci tohto procesu neboli vykonané žiadne dôkazy s výnimkou oboznámenia obsahu vyšetrovacieho spisu s výsluchu žalobcu. Preverenie tvrdení pritom možno realizovať pomerne jednoduchým postupom, akustickou skúškou priamo na mieste udalosti. Pokiaľ by bol tento dôkaz riadne vykonaný, bola by konštatovaná aspoň základná dôvodnosť disciplinárneho

konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a napadnuté rozhodnutia zrušil.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením .

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil ustanovením , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením , t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal na to, že o pôvodnej správnej žalobe bolo od počiatku prejednávania veci Krajským súdom v Prešove po vrátení z Najvyššieho súdu SR a následne aj na konaní na Okresnom súde Poprad sprevádzané rozsiahlym množstvom procesných pochybení.

Nakoľko má účastník správneho konania v zmysle správneho práva možnosť dať sa v konaní zastúpiť zástupcom, takúto možnosť využil aj žalovaný. Žalovaný poveril svojho člena D. D. B., vtedy trvale bytom I. R. XX, A., zastupovaním len v konaní pred Krajským súdom v Prešove pod sp.zn. , ako aj vo veci podania kasačnej sťažnosti a následného konania o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. -216 zo 17.1.2017 v spojení s uznesením č.k. -223 z 20.1.2017.

Po zrušení uvedených rozhodnutí Krajského súdu v Prešove Najvyšším súdom SR v konaní pod sp.zn. bola veci na Krajskom súde v Prešove pridelená spisová značka , pričom D. D. B. ako člen žalovaného nenadobudol automaticky oprávnenie aj na zastupovanie žalovaného v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. . Rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj krajského súdu vo veci mali byť doručované na adresu sídla žalovaného. Totiž D. D. B. v konaní na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. nemal oprávnenie na zastupovanie žalovaného, preto nemohlo dôjsť ani k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. -25 z 8.4.2020, nakoľko so žalovaným ako účastníkom konania sa nekonalo.

Procesné ustanovenia porušil aj Okresný súd Poprad v Prejednávanej veci pod sp.zn. , nakoľko ak chcel doručovať písomnosti D. D. B., ktorý nebol účastníkom konania, tak musel podľa doručovať mu písomnosti na adresu jeho trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, ktorá je od októbra 2019 A. XX/X, E. C.. V skutočnosti mali byť písomnosti doručované na adresu žalovaného tak, ako sa to dialo vo veci Krajského súdu v Prešove pod spisovou značkou a vo veci Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Totiž D. D. B. bol oprávnený len na spracovanie a podanie kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. -216 zo 17.1.2017. Na zastupovanie v súvisiacich konaniach však nebol oprávnený.

Vo veci Okresného súdu Poprad mal súd vyzvať člena žalovaného – D. D. B. na doloženie plnej moci na zastupovanie žalovaného. Obídením týchto povinností malo konanie Okresného súdu Poprad závažné porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces.

Súd prvej inštancie porušil aj povinnosť vyplývajú z a , keď v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku žalobcom za podanú žalobu konanie nezastavil.

Ďalej bolo povinnosťou súdu prvej inštancie , doručiť žalobu s prílohami žalovanému na vyjadrenie, avšak túto povinnosť si súd nesplnil. Taktiež porušil všeobecnú poučovaciu povinnosť vyplývajúcu z .

V zmysle a bolo povinnosťou súdu predvolať na pojednávanie žalovaného a jeho zástupcu, čo však splnené nebolo.

Za týchto okolností nemal žalovaný možnosť uplatniť námietku zaujatosti sudcu v zmysle a vyjadriť sa k žalobe. Totiž so žalovaným v závislosti na vyššie uvedených okolnostiach sa vlastne na súde prvej inštancie (Okresný súd Poprad) vôbec nekonalo.

Prvou oficiálnou listinou v konaní, ktorá bola doručená na adresu trvalého pobytu člena žalovaného D. D. B., teda na adresu A. XX/X, E. C., kde D. D. B. býva, avšak nejde o sídlo Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry, bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Súd dokonca nezaložil do spisu ani mail D. D. B. adresovaný súdu potvrdzujúci, že má trvalý pobyt od októbra 2019 na adrese A. XX/X, E. C..

Treba doplniť, že D. D. B. ako člen žalovaného v októbri 2019 zmenil adresu trvalého pobytu z adresy I. R. XX, A. na adresu A. XX/X, A.. Preto je absolútne neúčinné doručovanie predvolania na pojednávanie dňa 25.8.2020, o ktorom sa žalovaný dozvedel až nazretím do súdneho spisu 30.12.2020, jednak osobe nesplnomocnenej a navyše na neaktuálnu adresu. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo doručiť napadnutý rozsudok do elektronickej schránky žalovaného a nie na adresu trvalého pobytu člena žalovaného D. D. B..

Napadnutý rozsudok je naviac nepreskúmateľný, pretože nie je možné zistiť, akými dôkaznými prostriedkami dospel súd k záverom, ktoré vo veci konštatoval. Súd prvej inštancie sa nepresvedčil, či stanovy žalovaného, ktoré sú súčasťou spisu, sú skutočne aktuálne. Súd pochybil pokiaľ konal o správnej žalobe bez výzvy žalobcu na úpravu žalobného petitu.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, pretože postupoval bez znalosti stanov, nakoľko disciplinárne konanie v poľovníckej organizácii má súkromnoprávny charakter založené na § 13 čl. 2 stanov žalovaného, čo súd prehliadol a na strane druhej v závere rozsudku tvrdí, že v disciplinárnom konaní musí mať disciplinárne obídená osoba garantované rovnaké práva a princípy spravodlivého procesu.

Súd prvej inštancie nevysvetlil v čom vidí porušenie stanov pokiaľ rozhodnutie výboru o uložení kárneho opatrenia z 18.8.2015 (nie z 18.8.2016 ako tvrdí nesprávne súd prvej inštancie) bolo vypracované písomne so všetkými náležitosťami, vrátane popisu skutku a označenia predpisu, k porušeniu ktorého došlo.

Pokiaľ ide o právne posúdenie, je nepochopiteľné, prečo súd v prejednávanej veci rozhodol v občianskoprávnom konaní, hoci evidentne ide o správnu žalobu.

Žalobca naviac nepreukázal naliehavý právny záujem a tento nespomína vo svojom rozhodnutí ani súd prvej inštancie.

Nezákonne došlo k zmene zákonného sudcu, a to z pôvodne prideleného senátu D. C. vo veci na senát .

Členská schôdza ako najvyšší orgán žalovaného považuje súdne konanie za hrubo porušujúce princíp spravodlivého procesu. Keďže súd konal vo veci bez zaplateného súdneho poplatku, javí sa zaujatosť konajúceho sudcu D. A. Q..

Námietku zaujatosti vzniesol žalovaný aj voči D. I. Q., ktorý je v blízkom kamarátskom vzťahu s väčšinou žalovaného, nakoľko jeho otec bol dlhoročným členom žalovaného. D. I. Q. sa dobre pozná aj s predsedom žalovaného D. D. B., nakoľko vyrastali v jednej obci.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

V následných vzájomných vyjadreniach (, ) zotrvali strany na svojich doterajších stanoviskách.

Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia pri rozhodovaní o prejednávanej veci, ktoré má charakter vady majúcej za následok možné nesprávne rozhodnutie vo veci, toto rozhodnutie je nepreskúmateľné a nesie v sebe aj znaky arbitrárnosti.

Predovšetkým je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodol v prejednávanej veci na pojednávaní 25.8.2022 bez toho, aby mal vykázané doručenie predvolania žalovaného na uvedené pojednávanie.

V spise (č.l. 30) sa nachádza dôkaz o nedoručení predvolania na uvedené pojednávanie terajšieho právneho zástupcu žalovaného D. D. B., ktorý podľa záverov súdu prvej inštancie by mal byť predsedom žalovaného, pričom táto zásielka vrátená na súd prvej inštancie obsahuje poznámku, že adresát je na adrese I. R. XX, A. neznámy, čo korešponduje s odvolacími námietkami žalovaného uvedenými v jeho písomnom odvolaní a úradným záznamom nachádzajúcim sa na č.l. 44 spisu z 22.9.2020, podľa ktorého D. D. B. býva na adrese C. – E. C., A. XX/X.

Za týchto okolností súd prvej inštancie nesprávne postupoval pokiaľ vo veci rozhodol bez riadneho predvolania žalovaného na pojednávanie, na ktorom bolo vo veci rozhodnuté, pričom konštatovanie uvedené v zápisnici o tomto pojednávaní, spočívajúce v tom, že splnomocnený zástupca žalovaného komunikoval so súdom a neoznámil zmenu adresy, je nepatričné, nakoľko súd prvej inštancie nemal riadne vykázané predvolanie na pojednávanie zástupcu žalovaného, práve s poukazom na to, že zásielka obsahujúca predvolanie sa vrátila súdu s poznámkou, že adresát je neznámy. Ide o závažné procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré znamená znemožnenie realizácie procesných práv žalovaného v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V tejto súvislosti však treba dodať, že plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného, ako člena žalovaného, pre D. D. B. sa nachádza v pôvodnom spise Krajského súdu v Prešove sp. zn. , pričom toto konanie pre zmenu senátu sa následne viedlo pod sp. zn Krajského súdu

v Prešove, ktorý v tomto konaní uznesením – 25 z 8.4.2020 postúpil predmetnú vec Okresnému súdu ako súdu prvej inštancie.

Nemožno totiž konštatovať, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol D. D. B. splnomocneným zástupcom žalovaného, nakoľko v občianskoprávnej veci Okresného súdu Poprad (t.j. v aktuálne prejednávanej veci) sa plnomocenstvo nachádza len pripojené k odvolaniu žalovaného, v rámci ktorého na základe uznesenia č. 1 z 29.12.2020 bol D. D. B. splnomocnený na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci . V spisovom materiáli, ktorý bol Okresnému súdu Poprad postúpený sa konštatuje, že predsedom Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom 059 38 Štrba, t.j. žalovaného je M. P. Q., D. D. B..

Súd prvej inštancie za daných okolností sa neoboznámil ani so stanovami žalovaného, nakoľko tieto sa nachádzajú len v pripojenom administratívnom spise, avšak nie je zrejmé, či skutočne ide o aktuálne platné stanovy žalovaného.

Pokiaľ ide o vec samú, treba konštatovať, že závery súdu prvej inštancie spočívajúce v konštatovaní, že napadnuté rozhodnutie členskej schôdze Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry v Štrbe v spojení s rozhodnutím výboru Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe z 18.8.2016 pod č. 1/2015 je predčasné pokiaľ je takéto zistenie založené na konštatovaní, že napadnuté rozhodnutia nespĺňajú predpoklady riadne odôvodnených rozhodnutí.

V tomto smere treba poukázať na to, že rozhodnutie členskej schôdze Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry z 19.2.2016 (sp.zn. F.) treba posudzovať v kontexte s rozhodnutím výboru Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry z 18.8.2016 (sp.zn. 1/2015), nakoľko tieto rozhodnutia v istom slova zmysle tvoria jeden celok, podobne ako v občianskom súdnom konaní je vzájomne prepojené rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho súdu.

V tomto kontexte treba zároveň poukázať na to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v skutočnosti nepreskúmateľné, nakoľko obsahom tohto rozhodnutia je citácia dôkazov nachádzajúcich sa v spise, avšak toto rozhodnutie neobsahuje riadne skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil.

V rozhodnutí o uložení karného opatrenia č. 1/2015 z 18.8.2015, prijatého výborom Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe totiž vyplýva, že žalobcovi bolo uložené kárne opatrenie v podobe vylúčenia z Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe za to, že vedome maril oprávnený záujem poľovníckeho združenia a svojich členov na objasnení trestného činu pytliactva, ktorý sa stal 14.7.2015 okolo 21.00 hod. v lokalite H. v Poľovnom revíri Štrba, konal v rozpore so záujmami Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry, maril spolupôsobenie ostatných orgánov poľovníckeho združenia na odhalení trestného činu pytliactva z uvedeného dňa tým, že nezapísal do knihy návštev revíru zistený výstrel rany, ktorý počul 14.7.2015 okolo 21.00 hod. v lokalite H. do 24 hodín od jeho zistenia, tento s podrobným popisom neoznámil poľovnému hospodárovi alebo predsedovi združenia, preukázateľne zavádzal orgány poľovníckeho združenia, ako aj orgány činné v trestnom konaní, keď tvrdil, že nepočul výstrel v lokalite H. dňa 14.7.2015 a v rozpore s povinnosťou člena poľovnej stráže nevykonal dodržanie postupu oznámiť skutok OPK a policajným orgánom, pričom nespolupracoval s výborom poľovníckeho združenia pri objasňovaní trestného činu pytliactva. Taktiež protiprávne konanie žalobcu malo spočívať v porušení sľubu člena poľovnej stráže tým, že klamal v okolnostiach príchodu a odchodu z lokality losy 14.7.2015.

Toto rozhodnutie obsahuje odôvodnenie a taktiež aj odkaz na stanovy poľovníckeho združenia, podľa ktorých bolo toto rozhodnutie o kárnom opatrení prijaté.

Taktiež rozhodnutie členskej schôdze o odvolaní žalobcu proti uvedenému kárnemu opatreniu z 19.2.2016 (sp.zn. F.) obsahuje odôvodnenie a odkaz na stanovy poľovníckeho združenia, podľa ktorých orgány poľovníckeho združenia v prejednávanej veci postupovali.

Za týchto okolností je v skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, pokiaľ za daných okolností sa nevyrovnal s obsahom oboch rozhodnutí poľovníckeho združenia, so skutkovými zisteniam tam uvedenými, ich právnym posúdením a uviedol iba záver o tzv. nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí. Ako bolo vyššie uvedené skutkové zistenia, t.j. formulácia konkrétneho skutku, pred ktorým výbor poľovníckeho združenia uvedené kárne opatrenie žalobcovi uložil, sú jasne formulované v pôvodnom rozhodnutí č. 1/2015 z 18.8.2015.

Za daných okolností (v zmysle vyššie uvedeného je rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nevyrovnanie sa so základnými okolnosťami nachádzajúcimi sa v spise (obe rozhodnutia zodpovedných orgánov žalovaného o uložení kárneho opatrenia) a nesie v sebe znaky arbitrárnosti pokiaľ ide o konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo, nakoľko o termíne konania pojednávania, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol, nebol žalovaný riadne upovedomený.

Preto postupom podľa , rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadnym procesným postupom so stranami konať a upovedomiť ich o pojednávaní tak, ako to vyplýva z ustanovenia a nasl. . Súd prvej inštancie zistí, či stanovy žalovaného nachádzajúce sa v pripojenom administratívnom spise sú skutočne aktuálne a či napadnuté rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia sa opierali o aktuálne stanovy platné v čase ich rozhodovania a či tieto sú skutočne pripojené k spisovému materiálu tak, aby ich mohol súd prvej inštancie preskúmať a oboznámiť sa s nimi.

Súd prvej inštancie sa bude zaoberať skutkovými zisteniami, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o uložení kárneho opatrenia z 18.8.2015 č. 1/2015 výboru Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry a vychádzať z toho, že následné rozhodnutie členskej schôdze poľovníckeho združenia tvorí s týmto základným rozhodnutím (rozhodnutím výboru Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry) jeden celok. V závislosti na tom súd prvej inštancie posúdi okolnosti, ktoré boli žalobcovi kladné za vidnu týmito rozhodnutiami a ich kontext s príslušnou právnou normou, t.j. aktuálnymi stanovami Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry. Súd prvej inštancie vykoná aj ďalšie dokazovanie na základe návrhov strán, ak sa ukáže taká potreba.

Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).