Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sdo/4/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Idy Hanzelovej, JUDr. Jany Baricovej,

JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. v právnej veci ţalobcu:

M. Z., bytom B. X. zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Bugalom, so sídlom v Trnave,

Fándlyho 23, proti ţalovanému: Poľovnícke združenie „DOLINA“ B., so sídlom B. ,

o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Členskej schôdze Poľovníckeho zdruţenia

„DOLINA“ B. č. 7/2008 zo dňa 25.marca 2008, konajúc o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k.

-72 zo dňa 16.novembra 2010 a proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k.

-103 zo dňa 17.februára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 68,32 € na

účet jeho právneho zástupcu JUDr. Štefana Bugalu, vedený v U., a.s., pobočka T., č. účtu X.

v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom, č.k. -72 zo dňa 16.novembra 2010 zrušil

rozhodnutie Výboru Poľovníckeho zdruţenia „DOLINA“ B. č. PZ-5/2008 zo dňa

2

7. februára 2008 a rozhodnutie Členskej schôdze Poľovníckeho zdruţenia „DOLINA“ B. č.

7/2008 zo dňa 25.marca 2008 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie; ţalovanému uloţil

povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu rov konania vo výške 291,33 € do troch dní od

právoplatnosti rozsudku k rukám jeho splnomocneného zástupcu. Rozhodnutím ţalovaného

bolo ţalobcovi uloţené kárne opatrenie – vylúčenie z členstva Poľovníckeho zdruţenia

„DOLINA“ B. podľa § 20 ods. 1 písm. d/ Stanov Poľovníckeho zdruţenia za kárne previnenie

spočívajúce v tom, ţe sa ţalobca vôbec nezapájal do činnosti Poľovníckeho zdruţenia, ktorá

mu vyplýva z Domáceho poriadku a uznesení z členských a výborových schôdzí, vôbec sa

nezúčastňoval spoločných podujatí ako boli brigády, spoločné poľovačky, čím hrubo porušil

Domáci poriadok Poľovníckeho zdruţenia, a nerešpektovaním uznesení a pokynov

poľovníckeho hospodára sústavne narúšal medziľudské vzťahy v Poľovníckom zdruţení.

Okresný súd uviedol, ţe rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňového správneho

orgánu nemajú náleţitosti podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku. Z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia ţalovaného nie je moţné zistiť skutkový stav, ktorý predchádzal

vydaniu rozhodnutia, nie je ani moţné zistiť, či skutkový stav bol dostatočne zistený. Spisový

materiál, ani rozhodnutie ţalovaného neobsahuje ţiadne konkrétne previnenia ţalobcu.

Správny orgán len všeobecne konštatoval, ţe ţalobca sa nezapájal do činností Poľovníckeho

zdruţenia, ktoré mu vyplývajú z členských a výborových schôdzí, nezúčastňoval sa na

spoločných podujatiach (brigád, spoločných poľovačiek), čím hrubo porušoval Domáci

poriadok poľovníckeho zdruţenia a v poľovníckom zdruţení sústavne narúšal medziľudské

vzťahy. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho orgánu nie sú uvedené ţiadne dôvody, na

základe ktorých členská schôdza dospela k záveru, ţe rozhodnutie Výboru je správne;

z rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal so skutočnosťami tvrdenými

ţalobcom v odvolaní. Rozhodnutie je teda absolútne nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov.

Okresný súd preto postupoval podľa

a rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. -103 zo dňa 17.februára 2011

rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -72 zo dňa 16.novembra 2010 (ktorý bol

napadnutý odvolaním ţalovaného) ako vecne správny potvrdil; ţalovanému uloţil povinnosť

zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 64,41 € do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia. Krajský súd v úvode uviedol, ţe v predmetnej právnej veci Okresný súd Trnava

pôvodne zastavil konanie pre oneskorené podanie ţaloby. Krajský súd v Trnave rozhodnutím

3

č.k. -60 zo dňa 11.marca 2010 zrušil rozhodnutie Okresného súdu Trnava

o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v rozhodnutí č.k.

-60 uviedol, ţe lehota na podanie ţaloby začala plynúť dňom nasledujúcim

po doručení rozhodnutia ţalovaného ţalobcovi. Uţ v tomto rozhodnutí sa krajský súd

zaoberal aplikáciou Správneho poriadku na danú vec a poukázal na § 1 ods. 2 Správneho

poriadku. Podľa krajského súdu členská schôdza ţalovaného je orgánom záujmovej

samosprávy, a preto sa má konanie pred orgánmi poľovných zdruţení spravovať Správnym

poriadkom. Odkaz ţalovaného na o rozpočtových pravidlách verejnej

správy povaţoval krajský súd za relevantný, pretoţe táto úprava je osobitnou úpravou

v okruhu subjektov napojených na štátny rozpočet a nie je vylúčené, aby okruh subjektov

verejnej správy na účely zákona o rozpočtových pravidlách bol uţší ako okruh subjektov

verejnej správy, ktorých konanie sa spravuje Správnym poriadkom.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky, v zastúpení prvým námestníkom

generálneho prokurátora JUDr. L. T., v zákonnej lehote podal proti rozsudku Okresného súdu

Trnava, č.k. -72 zo dňa 16.novembra 2010 a proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave, č.k. -103 zo dňa 17.februára 2011 mimoriadne dovolanie, v ktorom

navrhol uvedené rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.

Podnet na mimoriadne dovolanie podal ţalovaný z dôvodu, ţe rozhodnutia súdov vychádzajú

z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. c/

. Podľa názoru generálneho prokurátora bol uvedenými

rozhodnutiami porušený zákon, pretoţe konajúce súdy sa neriadili ustanoveniami §1, § 2, § 3,

aţ ods. 3, , aţ ods. 6 ,

ods. 1, o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov

(ďalej len ), a Správneho poriadku. Generálny

prokurátor súdom oboch stupňov vyčítal, ţe na vec aplikovali ustanovenia o správnom

súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy , pričom nesprávne

posúdili právny charakter poľovníckeho zdruţenia ako zdruţenia záujmového, na ktorého

konanie sa podľa ich názoru vzťahujú príslušné ustanovenia Správneho poriadku. Podľa

názoru generálneho prokurátora poľovnícke zdruţenie je občianskym zdruţením, teda

právnickou osobou, ktorá vznikla podľa a nejde o orgán štátnej správy,

ani o orgán záujmovej samosprávy. Občianske zdruţenie je súkromnoprávnou právnickou

osobou, do postavenia a činnosti ktorej môţu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona

a ktorej orgány v ţiadnom prípade nemajú zákonom zaloţenú právomoc o právach

4

a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Zo znenia § 15

vyplýva, ţe ak člen zdruţenia povaţuje rozhodnutie niektorého z jeho

orgánov, proti ktorému uţ nemoţno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné

alebo odporujúce stanovám, môţe do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však

do 6 mesiacov od rozhodnutia poţiadať okresný súd o jeho preskúmanie. Vec prejednávajú

okresné súdy, avšak tieto ju musia prejednať v klasickom občianskoprávnom konaní ako súdy

občianskoprávne a postupovať pritom podľa prvej a tretej hlavy Občianskeho súdneho

poriadku a nie podľa jeho piatej hlavy. Generálny prokurátor konštatoval, ţe vo veci síce

konali vecne a miestne príslušné súdy, ale tým, ţe konali v rámci súdneho prieskumu

v správnom súdnictve a nie na základe podanej ţaloby postupom podľa § 80 Občianskeho

súdneho poriadku vzhľadom na s prihliadnutím na

Zb., teda ţe predmetnú občianskoprávnu vec prejednávali a rozhodli sudcovia, ktorí podľa

rozvrhu práce rozhodovali v správnom súdnictve, bola účastníkovi konania odňatá moţnosť

konať pred súdom a nemohol realizovať jeho procesné práva, ktoré mu priznáva Občiansky

súdny poriadok. Týmto je daný dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. a/ v spojení

s ods. f/ .

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ďalej uviedol, ţe podmienkou

súdneho prieskumu je, ţe má ísť o rozhodnutie orgánu alebo osoby uvedenej v § 244 ods. 2

, čo však v prípade rozhodnutia orgánov poľovníckeho

zdruţenia o vylúčení niektorého z členov zdruţenia nemoţno konštatovať. Rozhodnutie sa

síce týka práv a povinností člena zdruţenia ako fyzickej osoby, ale nie je rozhodnutím

vydaným v oblasti verejnej správy. Verejnú správu moţno charakterizovať tak, ţe ide

o realizáciu verejnej moci, ktorá má sledovať určitý verejný cieľ alebo záujem alebo

realizáciu zákona, ktorá je vykonaná osobami, ktoré nie sú osobami nezávislými (od štátu).

Podľa generálneho prokurátora oblasť verejnej správy vyjadruje mnoţinu všetkých

spoločenských vzťahov, v ktorých sa realizuje verejná správa, ktorá je správou verejných

záleţitostí vykonávaných vo verejnom záujme. Je prejavom výkonu verejnej moci, ktorou

nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty v prípade, ak tak ustanovuje zákon.

Orgány poľovníckeho zdruţenia ako súkromnoprávnej právnickej osoby rozhodujú na

základe stanov zdruţenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej

a nie v oblasti verejnej. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú ţiaden

verejný cieľ alebo záujem, realizujú interný predpis zdruţenia, ktorým sú stanovy. Ani v tom

čase platný zákon o poľovníctve, ani ţiadny iný zákon nezveril poľovníckym zdruţeniam

5

rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, ţe tieto sú

internou, súkromnoprávnou záleţitosťou zdruţenia. Preto ich rozhodnutia nemôţu podliehať

súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku. Súdnemu prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej

správy a zákon by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach

fyzických alebo právnických osôb. má v ustanovení

odkazovacie ustanovenia na pouţitie prieskumu v správnom súdnictve, ale tieto sa na vec

nevzťahujú. Pretoţe vzťah poľovníckeho zdruţenia a jeho člena je vzťahom

súkromnoprávnym a nepatrí do oblasti verejnej správy, bolo právne konformné v predmetnej

právnej veci postupovať podľa prvej a tretej hlavy . Navyše,

konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili, keď svojimi rozhodnutiami „prinútili“

poľovnícke zdruţenie pri svojom rozhodovaní v rozpore so zákonom aplikovať príslušné

ustanovenia Správneho poriadku napriek tomu, ţe rozhodnutie orgánu poľovného zdruţenia

o vylúčení člena zo zdruţenia nie je rozhodnutím správneho orgánu ani rozhodnutím

vydaným v oblasti verejnej správy.

Generálny prokurátor odôvodnil prípustnosť mimoriadneho dovolania v predmetnej

právnej veci tým, ţe hoci bola vec rozhodovaná v správnom súdnictve a podľa príslušných

ustanovení podanie mimoriadneho dovolania proti

rozhodnutiam vydaným podľa piatej časti nie je prípustné, ide

o vec, ktorá do správneho súdnictva nepatrí, a preto závaţnosť uvedeného procesného

pochybenia odôvodňuje podanie tohto mimoriadneho dovolania. Podanie mimoriadneho

dovolania si vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú

nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Ţalobca v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora

navrhol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa

; uplatnil si nárok na náhradu trov konania

vo výške 66,32 € (1 úkon vo výške 58,69 € a reţijný paušál 7,63 €). Podľa jeho názoru vzťahy

medzi členmi poľovníckeho zdruţenia a orgánmi tohto zdruţenia nie je moţné povaţovať

výlučne za vzťahy majúce občianskoprávny charakter, pretoţe poľovnícke zdruţenie, ako

právnická osoba zdruţujúca fyzické osoby, sa nezriaďuje len za účelom súkromných záujmov

jej členov, ale plní v zmysle o poľovníctve v znení neskorších

predpisov (ďalej len ) aj verejné záujmy spoločnosti na úseku

6

poľovníctva. Preto orgány poľovníckeho zdruţenia moţno povaţovať za orgány záujmovej

samosprávy v zmysle a pokiaľ rozhodujú

o právach a povinnostiach svojich členov, ich rozhodnutia sú preskúmateľné súdom podľa

piatej časti . V predmetnej veci predmetom prieskumu bolo

rozhodnutie ţalovaného o vylúčení ţalobcu z poľovníckeho zdruţenia v rámci disciplinárneho

konania, ktorým bolo zásadným spôsobom zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov

ţalobcu. Ţalobca po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v zmysle Stanov

a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia ţalovaného podal ţalobu v zmysle § 15 ods. 2

Podľa ţalobcu nie je rozhodujúce, či bola ţaloba podaná podľa

a uţ vôbec nie, ţe vo veci konali a rozhodli sudcovia, ktorí

podľa rozvrhu práce rozhodovali v správnom súdnictve. Nesúhlasil s názorom generálneho

prokurátora, ţe týmto postupom súdu bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom,

keďţe ako účastník konania mal moţnosť vyjadrovať sa ku všetkým skutkovým a právnym

skutočnostiam, a ţalovaný toto právo aj vyuţil, pričom v priebehu konania nevzniesol

námietku, ţe vec je nesprávne právne posúdená vzhľadom na charakter konania (konanie

podľa piatej časti alebo tretej časti ). Aj keby súdy postupom

podľa piatej časti pochybili, pretoţe nepostupovali podľa

prvej aţ štvrtej časti citovaného zákona, týmto postupom nemohlo dôjsť k ukráteniu na

právach ţalovaného vzhľadom na prvá veta .

Súdy nekonali v rozpore s . Ţalobca poukázal na

Stanovy poľovníckeho zdruţenia, podľa ktorých ak orgány zdruţenia rozhodujú o právach

a povinnostiach svojich členov, sú povinné postupovať v súlade so

ako aj v súlade s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Stanovy poľovníckeho

zdruţenia ani ani Stanovy Poľovníckeho zväzu Slovenskej republiky

nemajú samostatnú procesnú úpravu, preto je potrebné postupovať podľa všeobecného

predpisu o správnom konaní – Správneho poriadku.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora

uviedol, ţe sa v plnom rozsahu stotoţňuje s mimoriadnym dovolaním a jeho dôvodmi. Podľa

jeho názoru zásadnou otázkou je posúdenie, či orgány občianskeho zdruţenia majú postavenie

správneho orgánu. Ţalovaný zastáva názor, ţe orgány občianskeho zdruţenia a občianske

zdruţenie nemajú postavenie správneho orgánu, pretoţe nezodpovedajú definícii zakotvenej

v § 1 ods. 2 Správneho poriadku. Keďţe nemajú postavenie správneho orgánu, na ich konanie

sa nevzťahuje Správny poriadok, ich rozhodnutia nepodliehajú súdnemu prieskumu podľa

7

a nasl. . Poľovnícke – občianske zdruţenie nerozhoduje

o právach, právom chránených záujmoch ani povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej

správy. V zmysle verejnou správou je činnosť vykonávaná orgánmi

štátnej správy, samosprávy a verejnoprávnymi inštitúciami pri zabezpečovaní verejných úloh.

Náhradu trov konania si neuplatnil. K vyjadreniu pripojil aj fotokópiu Stanov Poľovníckeho

zdruţenia DOLINA B., a to na základe výzvy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne skúmal prípustnosť mimoriadneho

dovolania v správnom súdnictve. Súčasná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vychádza z názoru, ţe v správnom súdnictve

právomoc Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konať o dovolaní ani o mimoriadnom

dovolaní nie je daná (napr. uznesenia NS SR vo veci sp. zn. z 9. decembra

2008, sp. zn. z 28. apríla 2009 a iné - pozri bliţšie www.nsud.sk, ako aj

uznesenie Ústavného súdu vo veci sp. zn. -11 z 24.februára 2009 a ďalšie

k tomu pozri www.concourt.sk). Vo veciach správneho súdnictva je najvyšší súd najmä

odvolacím súdom.

V civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu

dovolania a mimoriadneho dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania

v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný

od začiatku na všeobecnom súde. V správnom súdnictve sa preskúmava zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Uţ samotné

správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovaţoval za rozumné

a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu

dovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom

dovolania alebo mimoriadneho dovolania, pretoţe druhostupňové rozhodovanie najvyššieho

súdu v správnom súdnictve uţ túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, ţe

správne a občianskoprávne súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom

procesnom kódexe.

Výnimku z vyššie uvedeného tvoria iba veci správneho súdnictva s tzv. plnou

jurisdikciou v zmysle , avšak len v prípadoch,

kde súdom prvého stupňa v správnom súdnictve je okresný súd (t.j. § 93 ods. 3

Notárskeho poriadku, ).

8

Podľa ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore

alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných

a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní

tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe

vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané

správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Citované zákonné ustanovenie je faktickou transpozíciou poţiadavky tzv. „plnej

jurisdikcie" ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť

obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu

vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závaţnosti,

zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť

a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom a ak pritom zistí skutkové,

či (procesné) právne deficity, môţe reagovať jednak tým, ţe uloţí správnemu orgánu ich

odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.

Proti rozsudku súdu vydaného v tzv. plnej jurisdikcii, v ktorom môţe súd rozhodnúť

rozsudkom o náhrade škody, o peňaţnom plnení alebo o peňaţnej sankcii, ak na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe o spore, o inej právnej veci alebo o uloţení

sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán je v zmysle

prípustný opravný prostriedok podľa štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak.

Takto potom vo veciach súkromnoprávnych sporov a ukladania sankcií je zásadne

prípustné podať odvolanie, navrhnúť obnovu konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie

podľa štvrtej časti , ak nie sú uvedené opravné prostriedky

vylúčené ustanovením ods. l veta tretia a

ods. 4 , samozrejme za podmienky, ţe súdom prvého stupňa

v správnom súdnictve je okresný súd (t.j. § 93 ods. 3 Notárskeho poriadku, § 15 ods. 1 zákona

č. ). V predmetnej veci ide o vec sankčného charakteru, keď ţalobca bol

disciplinárne stíhaný za disciplinárny delikt a sankciou za tento delikt bolo vylúčenie ţalobcu

z poľovníckeho zdruţenia. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe

v tomto konkrétnom prípade je mimoriadne dovolanie prípustné.

9

Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, ţe mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora bolo adresované občianskoprávnemu kolégiu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, do ktorého bolo aj pôvodne zapísané pod sp. zn. . Avšak

senát 2MCdo rozhodol, ţe vec bola omylom zapísaná do občianskoprávneho kolégia

do registra MCdo, a správne mala byť zapísaná do správneho kolégia do registra Sdo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný (§ 246c ods. 1 prvá veta,

) preskúmal mimoriadnym dovolaním napadnuté

rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo,

a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia dovolacieho pojednávania podľa § 246c ods. 1 prvá veta, § 243a

ods. 1 veta pred bodkočiarkou ) s tým, ţe termín verejného

vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

ako aj jeho internetovej stránke www.nsud.sk minimálne päť dní vopred (§ 246c ods. 1 prvá

veta, , , ).

Vo veci je medzi účastníkmi spornou otázka, či poľovnícke zdruţenie je orgánom

verejnej správy (ako orgán záujmovej samosprávy) alebo súkromnoprávnou právnickou

osobou, a či súd konajúci podľa má z procesného hľadiska

postupovať podľa prvej a tretej časti (všeobecné ustanovenia,

konanie pred súdom prvého stupňa v občianskom súdnom konaní) alebo podľa piatej časti

(správne súdnictvo).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal charakterom poľovníckeho zdruţenia,

teda či ide o občianske zdruţenie v zmysle alebo o orgán záujmovej

samosprávy.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe Poľovnícke zdruţenie „DOLINA“ B. (ţalovaný) vznikol

za účinnosti o poľovníctve v znení účinnom do 31.augusta 2009 (ďalej

len ). Zákon o poľovníctve – či uţ alebo zákon č.

účinný od 1.septembra 2009 – je právnou normou verejného práva. Zákon č.

definoval v úvodných ustanoveniach základné pojmy ako je poľovníctvo, právo

poľovníctva, zaloţenie Československého poľovníckeho zväzu a poľovníckych zdruţení.

Československý poľovnícky zväz bol dobrovoľnou spoločenskou organizáciou a konanie pri

10

výkone práva poľovníctva sa u všetkých posudzovalo podľa jedného poľovníckeho

a disciplinárneho poriadku vydaného Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Činnosť Československého poľovníckeho zväzu a práva a povinnosti jeho členov sa riadili

stanovami.

v ustanovení umoţňoval občanom s trvalým pobytom na

území Slovenskej republiky, ktorí majú platné poľovné lístky, zdruţovať sa v poľovníckych

zdruţeniach alebo iných poľovných spoločnostiach (ktoré boli ďalej uvádzané pod

legislatívnou skratkou „poľovnícke zdruţenia“) na to, aby spoločne vykonávali v poľovných

revíroch právo poľovníctva. Poľovnícke zdruţenie podľa citovaného zákona je právnickou

osobou, malo teda právnu subjektivitu (§ 4 ods. 1 posledná veta); právna subjektivita

poľovníckeho zdruţenia sa teda odvíja od a od

Z.z., nie od Vzorové stanovy poľovníckeho

zdruţenia vydávalo Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva

po prerokovaní s Československých poľovníckym zväzom ( ).

v ďalších ustanoveniach upravoval oprávnenia a povinnosti

poľovníckych zdruţení, členov poľovníckych zdruţení - § 14, § 16, § 21, § 31, § 34, § 40

a § 41.

Z uvedených skutočností vyplýva, ţe (podľa

ktorého vznikol aj ţalovaný ako poľovnícke zdruţenie) je vo vzťahu k zákonu o zdruţovaní

občanov č. vo vzťahu špeciality; to znamená, ţe osobitným zákonom

upravujúcim vznik a činnosť poľovníckeho zdruţenia je , kým zákon

č. je všeobecným právnym predpisom upravujúcim zdruţovanie občanov. Preto

sa tu uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší

všeobecný zákon alebo ustanovenie), na základe ktorej sa charakter poľovníckeho zdruţenia

posudzuje podľa jeho osobitného postavenia v oblasti poľovníctva a výkonu práva

poľovníctva. Poľovníctvom sa rozumie súhrn činností zameraných na zachovanie,

zveľaďovanie, ochranu a optimálne vyuţívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva

Slovenskej republiky. Poľovníctvo je súčasťou tvorby, ochrany a vyuţívania ţivotného

prostredia; poľovníctvo nesmie narušovať racionálne obhospodarovanie lesa

a poľnohospodárskej pôdy ( ). Právom poľovníctva je súhrn práv

a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zber si

privlastňovať, zbierať zhody paroţia a vajcia pernatej zveri; právo poľovníctva patrí

11

vlastníkovi pozemku; vykonávať ho moţno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na

jeho vykonanie ( ).

Zákonodarca v tomto ustanovení definoval verejný záujem štátu na výkone práva

poľovníctva. Verejný záujem je pojem, ktorý platná právna úprava výslovne obsahovo

nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často pouţíva.

Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je moţné odvodiť, ţe ide

o taký záujem, ktorý by bolo moţné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého

nositelia sú síce bliţšie neurčení, ale aspoň rámcovo definovateľní, a to okruhom,

či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými

právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s reţimom verejného práva, ako

i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. Podmienka verejného záujmu musí mať obsah,

ktorý slúţi na dosiahnutie cieľa ustanoveného . Na účely zákona o poľovníctve

č. sa verejných záujmom rozumie záujem na zachovaní, zveľaďovaní, ochrane

a optimálnom vyuţívaní genofondu zveri, prírodného bohatstva Slovenskej republiky ako aj

na tvorbe, ochrane a vyuţívaní ţivotného prostredia, cieľavedomý chov zveri, ochrana zveri

a lov zveri. Na tejto činnosti, ktorá má za cieľ slúţiť v prospech celej spoločnosti, nie len

jednotlivcom, sa podieľajú aj poľovnícke zdruţenia (, ,

Zb.). Preto poľovnícke zdruţenie vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme. Z tejto časti

preto vyplýva, ţe z hľadiska verejného záujmu poľovnícke zdruţenia spĺňajú podmienky

definície orgánu konajúceho vo verejnom záujme. Na tejto skutočnosti nič nemení ani úmysel

zákonodarcu umoţniť privlastnenie si ulovenej alebo inak usmrtenej zveri, zber zhody paroţia

a vajec pernatej zveri, nakoľko tento quasi súkromný záujem je subsumovaný vo vyššie

uvedenom verejnom záujme a je regulovaný verejným záujmom a štátom – neoprávnené

zasahovanie do práva poľovníctva (napríklad privlastňovanie si ulovenej alebo usmrtenej

zveri, zber paroţia, neoprávnené prechovávanie zveri) alebo do práva rybárstva je zákonom

sankcionované (bliţšie pozri napríklad ).

Pod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu, ktorá

verejnú správu vykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade

definíciu správy z hľadiska formálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou

štátnych alebo iných verejných inštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou

zákonodarnou ani súdnou. Z formálneho hľadiska sa kladie dôraz na inštitúcie, ktoré majú

pôsobnosť a právomoc riešiť verejnú úlohy, pokiaľ nie sú zverené parlamentu alebo súdom

12

(Hendrych, D. a kol. Správní právo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha: C.H.Beck,

2003, s. 6-7). Jednou zo zloţiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú

samosprávu patria najmä rôzne stavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny.

Organizácie patriace do záujmovej samosprávy sú zaloţené na záujmovom princípe, členstvo

v záujmovej korporácii vyţaduje prejav vôle záujemcu o členstvo so splnením ďalších

špecifických podmienok. Člen záujmovej korporácie je viazaný nielen všeobecne záväznými

právnymi predpismi, ale aj vnútornými predpismi – stanovami, štatútom, a podobne.

V podmienkach poľovníckeho zdruţenia moţno hovoriť o záujmovej samospráve sui generis,

keď členov spája záujem na výkone práva poľovníctva, ktoré je vykonávané vo verejnom

záujme, člen poľovníckeho zdruţenia musí byť štátnym občanom Slovenskej republiky,

s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a musí byť drţiteľom platného poľovného

lístka, prípadne môţe ísť o vlastníka poľovného pozemku. Stanovy ţalovaného obsahujú

ďalšie podmienky: podanie písomnej ţiadosti, absolvovanie čakateľskej doby tri roky, počas

ktorých musí odpracovať minimálne 100 hodín, nárok na členský podiel. Člen poľovníckeho

zdruţenia je viazaný nielen všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj internými

predpismi ako sú Stanovy, Domáci poriadok poľovníckeho zdruţenia a podobne.

Aj vyhodnotenie tejto časti vedie k záveru, ţe poľovnícke zdruţenie je záujmovým

zdruţením, teda záujmovou samosprávou sui generis.

Napokon, aj zo Stanov Poľovníckeho zdruţenia „DOLINA“ B. zo dňa

13. februára 2010 vyplýva, ţe ţalovaný je podľa

poľovníckou organizáciou podľa § 32 citovaného zákona. Ţalovaný je organizačnou zloţkou

Slovenského poľovníckeho zväzu a je členom Slovenskej poľovníckej komory. Ako člen

Slovenskej poľovníckej komory sa podľa podieľa na

chove zveri, starostlivosti o zver a jej ţivotné prostredie vrátane jej lovu. Chráni a presadzuje

oprávnené záujmy svojich členov pri výkone práva poľovníctva, ochrane prírody a ţivotného

prostredia, ako aj pri ostatných činnostiach súvisiacich s poľovníctvom. Ţalovaný a jeho

členovia pôsobia na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne vyuţívanie genofondu

zveri a ostatnej fauny ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky, dbá o zachovávanie

tradícií a kultúrnych hodnôt poľovníctva ako súčasti kultúrneho dedičstva našich predkov

a o zachovávanie poľovníckej etiky (§ 1 Stanov), získavanie krmív na prikrmovanie zveri,

budovanie poľovníckych zariadení (kŕmidiel, soľníkov, skladov krmív, chodníkov, posedov

a podobne) (bliţšie § 14 Stanov). Poľovnícke zdruţenie má svoje orgány – členská schôdza,

výbor poľovníckeho zdruţenia a dozorná rada (kontrolór) poľovníckeho zdruţenia (§ 7

13

Stanov). Podrobne je upravené disciplinárne (kárne) konanie a uloţenie disciplinárneho

(kárneho) opatrenia (§ 13 Stanov).

Situácia sa nezmenila ani za účinnosti nového

od 1. septembra 2009. Z ustanovení vyplýva, ţe poľovnícke

zdruţenie je poľovníckou organizáciou zaloţenou podľa tohto zákona, ktorá je neziskovou

organizáciou, ktorá zdruţuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú drţiteľmi poľovných

lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich

členov na úseku poľovníctva; poľovnícka organizácia môţe mať svoje organizačné zloţky

(). Podľa ustanovenia občianske zdruţenie

registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu je poľovníckou

organizáciou podľa tohto sa poľovnícke

zdruţenie povaţuje za orgán záujmovej samosprávy na úseku správy poľovníctva. Navyše,

od 1. septembra 2009 sa nevzťahuje na zdruţovanie občanov na výkon

práva poľovníctva ( ).

Vychádzajúc z uvedených skutočností mal ţalovaný ako orgán záujmovej samosprávy

v disciplinárnom konaní ţalobcu postupovať podľa ustanovení Správneho poriadku, nakoľko

osobitný predpis (, Stanovy) jeho aplikáciu nevylúčili (

Správneho poriadku).

Okresný súd Trnava a Krajský súd v Trnave postupovali správne, keď vo veci konali

podľa ustanovení piatej časti a vec správne právne posúdili.

Vo veci ide o disciplinárne previnenie ţalobcu a uloţenie disciplinárneho opatrenia –

vylúčenie z členstva poľovníckeho zdruţenia. Keďţe ide o veci trestného charakteru (pozri

napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lauko proti Slovenskej

republiky, Kadubec proti Slovenskej republike, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. a podobne), je nevyhnutné dodrţiavať rovnaký postup v sankčných

veciach, okrem iných v disciplinárnom konaní postupovať v dvoch stupňoch a preskúmať

súdom v správnom súdnictve tieţ v dvoch stupňoch, tak ako v iných veciach sankčného

charakteru (priestupky, správne delikty, poriadkové delikty, disciplinárne delikty).

14

Vychádzajúc z uvedených skutočností Okresný súd Trnava ani Krajský súd v Trnave

neodňali ţalovanému moţnosť konať pred súdom, nebol preto daný dovolací dôvod podľa

, , nakoľko nedošlo k vade

podľa , ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

Vo veci konali zákonní sudcovia určení zákonom a rozvrhom práce pre danú vec podľa

príslušných hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov (,

č. , ). Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora podľa ustanovení § 246c ods. 1 prvá veta,

, zamietol.

Neuniklo pozornosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ţe ţalovaný podal

podnet na podanie mimoriadneho dovolania dvakrát – 28. apríla 2011 a 20. októbra 2011 –

a z identických dôvodov (dokonca v obidvoch podnetoch sa za slovom „stanovisko“ nachádza

úplne identický text). Prvý podnet na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 28. apríla 2011

bol odloţený dňa 4. októbra 2011 pod č. VI/2 Pz 713/11-6 z dôvodu, ţe podanie

mimoriadneho dovolania neprichádza do úvahy v prípade, pokiaľ súd rozhodoval o ţalobe

proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu. Vybavujúci prokurátor pripustil moţnosť

rôzneho právneho výkladu danej problematiky. Nakoľko ţalovaný zastával iný právny názor

opätovne podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 20.októbra 2011, ktorého

výsledkom uţ bolo podanie mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej

republiky pod č. VI/2 Pz 761/11-6 zo dňa 23.januára 2012, o ktorom súd konal v predmetnej

právnej veci.

Okrajom povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, ţe nemoţno

bez ďalšieho povaţovať súdnu ochranu podľa piatej časti

(Správne súdnictvo) za menej relevantnú v porovnaní s ochranou podľa tretej časti

(Konanie pred súdom prvého stupňa). Skôr naopak, keďţe

správne súdnictvo je kontrolou zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy,

moţno povedať, ţe súdna ochrana, poskytnutá správnym súdnictvom, je dostatočne účinná.

Tým viac, ţe konanie o ţalobe je vo svojej podstate konaním o mimoriadnom opravnom

prostriedku proti právoplatným rozhodnutiam verejnej správy. V

o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) je „Preskúmavanie

rozhodnutí správnych orgánov súdom (§ 70)“ zaradené do štvrtej časti s názvom

„Preskúmavanie rozhodnutí“.

15

O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa

prvá veta, a ţalovaného, ktorý

podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania, zaviazal povinnosťou nahradiť ţalobcovi

trovy konania vo výške 68,32 €. Výška trov konania bola určená podľa § 11 ods. 1, § 15

písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len vyhláška). Celková výška náhrady trov konania pozostáva z náhrady

trov právneho zastúpenia:

- písomné vyjadrenie z 26.3.2012 k mimoriadnemu dovolaniu – 60,46 € (§ 14 ods. 1

písm. b/ vyhlášky),

- reţijný paušál – 7,86 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 22. augusta 2012 JUDr. Elena Kováčová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová