Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)48c/386668.fca241.pdf
PDF · 207.91 KB
No categories available
2Sdo/4/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2Sdo/4/2012
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Idy Hanzelovej, JUDr. Jany Baricovej,
JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. v právnej veci ţalobcu:
M. Z., bytom B. X. zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Bugalom, so sídlom v Trnave,
Fándlyho 23, proti ţalovanému: Poľovnícke združenie „DOLINA“ B., so sídlom B. ,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Členskej schôdze Poľovníckeho zdruţenia
„DOLINA“ B. č. 7/2008 zo dňa 25.marca 2008, konajúc o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k.
19S/1/2008-72 zo dňa 16.novembra 2010 a proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k.
17So/1/2011-103 zo dňa 17.februára 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie z a m i e t a .
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 68,32 € na
účet jeho právneho zástupcu JUDr. Štefana Bugalu, vedený v U., a.s., pobočka T., č. účtu X.
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trnava rozsudkom, č.k. 19S/1/2008-72 zo dňa 16.novembra 2010 zrušil
rozhodnutie Výboru Poľovníckeho zdruţenia „DOLINA“ B. č. PZ-5/2008 zo dňa
7. februára 2008 a rozhodnutie Členskej schôdze Poľovníckeho zdruţenia „DOLINA“ B. č.
7/2008 zo dňa 25.marca 2008 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie; ţalovanému uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu rov konania vo výške 291,33 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám jeho splnomocneného zástupcu. Rozhodnutím ţalovaného
bolo ţalobcovi uloţené kárne opatrenie – vylúčenie z členstva Poľovníckeho zdruţenia
„DOLINA“ B. podľa § 20 ods. 1 písm. d/ Stanov Poľovníckeho zdruţenia za kárne previnenie
spočívajúce v tom, ţe sa ţalobca vôbec nezapájal do činnosti Poľovníckeho zdruţenia, ktorá
mu vyplýva z Domáceho poriadku a uznesení z členských a výborových schôdzí, vôbec sa
nezúčastňoval spoločných podujatí ako boli brigády, spoločné poľovačky, čím hrubo porušil
Domáci poriadok Poľovníckeho zdruţenia, a nerešpektovaním uznesení a pokynov
poľovníckeho hospodára sústavne narúšal medziľudské vzťahy v Poľovníckom zdruţení.
Okresný súd uviedol, ţe rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňového správneho
orgánu nemajú náleţitosti podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia ţalovaného nie je moţné zistiť skutkový stav, ktorý predchádzal
vydaniu rozhodnutia, nie je ani moţné zistiť, či skutkový stav bol dostatočne zistený. Spisový
materiál, ani rozhodnutie ţalovaného neobsahuje ţiadne konkrétne previnenia ţalobcu.
Správny orgán len všeobecne konštatoval, ţe ţalobca sa nezapájal do činností Poľovníckeho
zdruţenia, ktoré mu vyplývajú z členských a výborových schôdzí, nezúčastňoval sa na
spoločných podujatiach (brigád, spoločných poľovačiek), čím hrubo porušoval Domáci
poriadok poľovníckeho zdruţenia a v poľovníckom zdruţení sústavne narúšal medziľudské
vzťahy. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho orgánu nie sú uvedené ţiadne dôvody, na
základe ktorých členská schôdza dospela k záveru, ţe rozhodnutie Výboru je správne;
z rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal so skutočnosťami tvrdenými
ţalobcom v odvolaní. Rozhodnutie je teda absolútne nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov.
Okresný súd preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku
a rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 17So/1/2011-103 zo dňa 17.februára 2011
rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19S/1/2008-72 zo dňa 16.novembra 2010 (ktorý bol
napadnutý odvolaním ţalovaného) ako vecne správny potvrdil; ţalovanému uloţil povinnosť
zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 64,41 € do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Krajský súd v úvode uviedol, ţe v predmetnej právnej veci Okresný súd Trnava
pôvodne zastavil konanie pre oneskorené podanie ţaloby. Krajský súd v Trnave rozhodnutím
č.k. 17So/1/2010-60 zo dňa 11.marca 2010 zrušil rozhodnutie Okresného súdu Trnava
o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v rozhodnutí č.k.
17So/1/2010-60 uviedol, ţe lehota na podanie ţaloby začala plynúť dňom nasledujúcim
po doručení rozhodnutia ţalovaného ţalobcovi. Uţ v tomto rozhodnutí sa krajský súd
zaoberal aplikáciou Správneho poriadku na danú vec a poukázal na § 1 ods. 2 Správneho
poriadku. Podľa krajského súdu členská schôdza ţalovaného je orgánom záujmovej
samosprávy, a preto sa má konanie pred orgánmi poľovných zdruţení spravovať Správnym
poriadkom. Odkaz ţalovaného na zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy povaţoval krajský súd za relevantný, pretoţe táto úprava je osobitnou úpravou
v okruhu subjektov napojených na štátny rozpočet a nie je vylúčené, aby okruh subjektov
verejnej správy na účely zákona o rozpočtových pravidlách bol uţší ako okruh subjektov
verejnej správy, ktorých konanie sa spravuje Správnym poriadkom.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky, v zastúpení prvým námestníkom
generálneho prokurátora JUDr. L. T., v zákonnej lehote podal proti rozsudku Okresného súdu
Trnava, č.k. 19S/1/2008-72 zo dňa 16.novembra 2010 a proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave, č.k. 17So/1/2011-103 zo dňa 17.februára 2011 mimoriadne dovolanie, v ktorom
navrhol uvedené rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.
Podnet na mimoriadne dovolanie podal ţalovaný z dôvodu, ţe rozhodnutia súdov vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru generálneho prokurátora bol uvedenými
rozhodnutiami porušený zákon, pretoţe konajúce súdy sa neriadili ustanoveniami §1, § 2, § 3,
§ 7 ods. 1 aţ ods. 3, § 80 písm. c/, § 244 ods. 1 aţ ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku, § 15
ods. 1, § 12 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb. o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon č. 83/1990 Zb.), § 1 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku. Generálny
prokurátor súdom oboch stupňov vyčítal, ţe na vec aplikovali ustanovenia o správnom
súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, pričom nesprávne
posúdili právny charakter poľovníckeho zdruţenia ako zdruţenia záujmového, na ktorého
konanie sa podľa ich názoru vzťahujú príslušné ustanovenia Správneho poriadku. Podľa
názoru generálneho prokurátora poľovnícke zdruţenie je občianskym zdruţením, teda
právnickou osobou, ktorá vznikla podľa zákona č. 83/1990 Zb. a nejde o orgán štátnej správy,
ani o orgán záujmovej samosprávy. Občianske zdruţenie je súkromnoprávnou právnickou
osobou, do postavenia a činnosti ktorej môţu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona
a ktorej orgány v ţiadnom prípade nemajú zákonom zaloţenú právomoc o právach
a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Zo znenia § 15
zákona č. 83/1990 Zb. vyplýva, ţe ak člen zdruţenia povaţuje rozhodnutie niektorého z jeho
orgánov, proti ktorému uţ nemoţno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné
alebo odporujúce stanovám, môţe do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však
do 6 mesiacov od rozhodnutia poţiadať okresný súd o jeho preskúmanie. Vec prejednávajú
okresné súdy, avšak tieto ju musia prejednať v klasickom občianskoprávnom konaní ako súdy
občianskoprávne a postupovať pritom podľa prvej a tretej hlavy Občianskeho súdneho
poriadku a nie podľa jeho piatej hlavy. Generálny prokurátor konštatoval, ţe vo veci síce
konali vecne a miestne príslušné súdy, ale tým, ţe konali v rámci súdneho prieskumu
v správnom súdnictve a nie na základe podanej ţaloby postupom podľa § 80 Občianskeho
súdneho poriadku vzhľadom na § 7 ods. 2 s prihliadnutím na § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990
Zb., teda ţe predmetnú občianskoprávnu vec prejednávali a rozhodli sudcovia, ktorí podľa
rozvrhu práce rozhodovali v správnom súdnictve, bola účastníkovi konania odňatá moţnosť
konať pred súdom a nemohol realizovať jeho procesné práva, ktoré mu priznáva Občiansky
súdny poriadok. Týmto je daný dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. a/ v spojení
s § 237 ods. f/ Občianskeho súdneho poriadku.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ďalej uviedol, ţe podmienkou
súdneho prieskumu je, ţe má ísť o rozhodnutie orgánu alebo osoby uvedenej v § 244 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, čo však v prípade rozhodnutia orgánov poľovníckeho
zdruţenia o vylúčení niektorého z členov zdruţenia nemoţno konštatovať. Rozhodnutie sa
síce týka práv a povinností člena zdruţenia ako fyzickej osoby, ale nie je rozhodnutím
vydaným v oblasti verejnej správy. Verejnú správu moţno charakterizovať tak, ţe ide
o realizáciu verejnej moci, ktorá má sledovať určitý verejný cieľ alebo záujem alebo
realizáciu zákona, ktorá je vykonaná osobami, ktoré nie sú osobami nezávislými (od štátu).
Podľa generálneho prokurátora oblasť verejnej správy vyjadruje mnoţinu všetkých
spoločenských vzťahov, v ktorých sa realizuje verejná správa, ktorá je správou verejných
záleţitostí vykonávaných vo verejnom záujme. Je prejavom výkonu verejnej moci, ktorou
nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty v prípade, ak tak ustanovuje zákon.
Orgány poľovníckeho zdruţenia ako súkromnoprávnej právnickej osoby rozhodujú na
základe stanov zdruţenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej
a nie v oblasti verejnej. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú ţiaden
verejný cieľ alebo záujem, realizujú interný predpis zdruţenia, ktorým sú stanovy. Ani v tom
čase platný zákon o poľovníctve, ani ţiadny iný zákon nezveril poľovníckym zdruţeniam
rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, ţe tieto sú
internou, súkromnoprávnou záleţitosťou zdruţenia. Preto ich rozhodnutia nemôţu podliehať
súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku. Súdnemu prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej
správy a zákon by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach
fyzických alebo právnických osôb. Zákon č. 83/1990 Zb. má v ustanovení § 12 ods. 4
odkazovacie ustanovenia na pouţitie prieskumu v správnom súdnictve, ale tieto sa na vec
nevzťahujú. Pretoţe vzťah poľovníckeho zdruţenia a jeho člena je vzťahom
súkromnoprávnym a nepatrí do oblasti verejnej správy, bolo právne konformné v predmetnej
právnej veci postupovať podľa prvej a tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Navyše,
konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili, keď svojimi rozhodnutiami „prinútili“
poľovnícke zdruţenie pri svojom rozhodovaní v rozpore so zákonom aplikovať príslušné
ustanovenia Správneho poriadku napriek tomu, ţe rozhodnutie orgánu poľovného zdruţenia
o vylúčení člena zo zdruţenia nie je rozhodnutím správneho orgánu ani rozhodnutím
vydaným v oblasti verejnej správy.
Generálny prokurátor odôvodnil prípustnosť mimoriadneho dovolania v predmetnej
právnej veci tým, ţe hoci bola vec rozhodovaná v správnom súdnictve a podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku podanie mimoriadneho dovolania proti
rozhodnutiam vydaným podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustné, ide
o vec, ktorá do správneho súdnictva nepatrí, a preto závaţnosť uvedeného procesného
pochybenia odôvodňuje podanie tohto mimoriadneho dovolania. Podanie mimoriadneho
dovolania si vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú
nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Ţalobca v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
navrhol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa
§ 243i ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku; uplatnil si nárok na náhradu trov konania
vo výške 66,32 € (1 úkon vo výške 58,69 € a reţijný paušál 7,63 €). Podľa jeho názoru vzťahy
medzi členmi poľovníckeho zdruţenia a orgánmi tohto zdruţenia nie je moţné povaţovať
výlučne za vzťahy majúce občianskoprávny charakter, pretoţe poľovnícke zdruţenie, ako
právnická osoba zdruţujúca fyzické osoby, sa nezriaďuje len za účelom súkromných záujmov
jej členov, ale plní v zmysle zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 247/2009 Z.z.) aj verejné záujmy spoločnosti na úseku
poľovníctva. Preto orgány poľovníckeho zdruţenia moţno povaţovať za orgány záujmovej
samosprávy v zmysle § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a pokiaľ rozhodujú
o právach a povinnostiach svojich členov, ich rozhodnutia sú preskúmateľné súdom podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V predmetnej veci predmetom prieskumu bolo
rozhodnutie ţalovaného o vylúčení ţalobcu z poľovníckeho zdruţenia v rámci disciplinárneho
konania, ktorým bolo zásadným spôsobom zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov
ţalobcu. Ţalobca po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v zmysle Stanov
a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia ţalovaného podal ţalobu v zmysle § 15 ods. 2
zákona č. 83/1990 Zb. Podľa ţalobcu nie je rozhodujúce, či bola ţaloba podaná podľa § 80
Občianskeho súdneho poriadku a uţ vôbec nie, ţe vo veci konali a rozhodli sudcovia, ktorí
podľa rozvrhu práce rozhodovali v správnom súdnictve. Nesúhlasil s názorom generálneho
prokurátora, ţe týmto postupom súdu bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom,
keďţe ako účastník konania mal moţnosť vyjadrovať sa ku všetkým skutkovým a právnym
skutočnostiam, a ţalovaný toto právo aj vyuţil, pričom v priebehu konania nevzniesol
námietku, ţe vec je nesprávne právne posúdená vzhľadom na charakter konania (konanie
podľa piatej časti alebo tretej časti Občianskeho súdneho poriadku). Aj keby súdy postupom
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku pochybili, pretoţe nepostupovali podľa
prvej aţ štvrtej časti citovaného zákona, týmto postupom nemohlo dôjsť k ukráteniu na
právach ţalovaného vzhľadom na § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku.
Súdy nekonali v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ţalobca poukázal na
Stanovy poľovníckeho zdruţenia, podľa ktorých ak orgány zdruţenia rozhodujú o právach
a povinnostiach svojich členov, sú povinné postupovať v súlade so zákonom č. 274/2009 Z.z.
ako aj v súlade s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Stanovy poľovníckeho
zdruţenia ani zákon č. 274/2009 Z.z. ani Stanovy Poľovníckeho zväzu Slovenskej republiky
nemajú samostatnú procesnú úpravu, preto je potrebné postupovať podľa všeobecného
predpisu o správnom konaní – Správneho poriadku.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
uviedol, ţe sa v plnom rozsahu stotoţňuje s mimoriadnym dovolaním a jeho dôvodmi. Podľa
jeho názoru zásadnou otázkou je posúdenie, či orgány občianskeho zdruţenia majú postavenie
správneho orgánu. Ţalovaný zastáva názor, ţe orgány občianskeho zdruţenia a občianske
zdruţenie nemajú postavenie správneho orgánu, pretoţe nezodpovedajú definícii zakotvenej
v § 1 ods. 2 Správneho poriadku. Keďţe nemajú postavenie správneho orgánu, na ich konanie
sa nevzťahuje Správny poriadok, ich rozhodnutia nepodliehajú súdnemu prieskumu podľa
§ 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Poľovnícke – občianske zdruţenie nerozhoduje
o právach, právom chránených záujmoch ani povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej
správy. V zmysle zákona č. 523/2004 Z.z. verejnou správou je činnosť vykonávaná orgánmi
štátnej správy, samosprávy a verejnoprávnymi inštitúciami pri zabezpečovaní verejných úloh.
Náhradu trov konania si neuplatnil. K vyjadreniu pripojil aj fotokópiu Stanov Poľovníckeho
zdruţenia DOLINA B., a to na základe výzvy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne skúmal prípustnosť mimoriadneho
dovolania v správnom súdnictve. Súčasná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vychádza z názoru, ţe v správnom súdnictve
právomoc Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konať o dovolaní ani o mimoriadnom
dovolaní nie je daná (napr. uznesenia NS SR vo veci sp. zn. lSdo/102/2008 z 9. decembra
2008, sp. zn. lSdo/31/2009 z 28. apríla 2009 a iné - pozri bliţšie www.nsud.sk, ako aj
uznesenie Ústavného súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 87/2009-11 z 24.februára 2009 a ďalšie
k tomu pozri www.concourt.sk). Vo veciach správneho súdnictva je najvyšší súd najmä
odvolacím súdom.
V civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu
dovolania a mimoriadneho dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania
v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný
od začiatku na všeobecnom súde. V správnom súdnictve sa preskúmava zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Uţ samotné
správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovaţoval za rozumné
a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu
dovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom
dovolania alebo mimoriadneho dovolania, pretoţe druhostupňové rozhodovanie najvyššieho
súdu v správnom súdnictve uţ túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, ţe
správne a občianskoprávne súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom
procesnom kódexe.
Výnimku z vyššie uvedeného tvoria iba veci správneho súdnictva s tzv. plnou
jurisdikciou v zmysle § 250i ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, avšak len v prípadoch,
kde súdom prvého stupňa v správnom súdnictve je okresný súd (t.j. § 93 ods. 3
Notárskeho poriadku, § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb.).
Podľa § 250i ods. 2 OSP ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore
alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných
a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní
tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe
vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané
správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.
Citované zákonné ustanovenie je faktickou transpozíciou poţiadavky tzv. „plnej
jurisdikcie" ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť
obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu
vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závaţnosti,
zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť
a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom a ak pritom zistí skutkové,
či (procesné) právne deficity, môţe reagovať jednak tým, ţe uloţí správnemu orgánu ich
odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.
Proti rozsudku súdu vydaného v tzv. plnej jurisdikcii, v ktorom môţe súd rozhodnúť
rozsudkom o náhrade škody, o peňaţnom plnení alebo o peňaţnej sankcii, ak na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe o spore, o inej právnej veci alebo o uloţení
sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán je v zmysle § 250ja ods. 5 OSP
prípustný opravný prostriedok podľa štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak.
Takto potom vo veciach súkromnoprávnych sporov a ukladania sankcií je zásadne
prípustné podať odvolanie, navrhnúť obnovu konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie
podľa štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku, ak nie sú uvedené opravné prostriedky
vylúčené ustanovením § 246c ods. l veta tretia Občianskeho súdneho poriadku a § 250ja
ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, samozrejme za podmienky, ţe súdom prvého stupňa
v správnom súdnictve je okresný súd (t.j. § 93 ods. 3 Notárskeho poriadku, § 15 ods. 1 zákona
č. 83/1990 Zb.). V predmetnej veci ide o vec sankčného charakteru, keď ţalobca bol
disciplinárne stíhaný za disciplinárny delikt a sankciou za tento delikt bolo vylúčenie ţalobcu
z poľovníckeho zdruţenia. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe
v tomto konkrétnom prípade je mimoriadne dovolanie prípustné.
Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, ţe mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora bolo adresované občianskoprávnemu kolégiu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, do ktorého bolo aj pôvodne zapísané pod sp. zn. 2MCdo/2/2012. Avšak
senát 2MCdo rozhodol, ţe vec bola omylom zapísaná do občianskoprávneho kolégia
do registra MCdo, a správne mala byť zapísaná do správneho kolégia do registra Sdo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný (§ 246c ods. 1 prvá veta,
§ 10a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal mimoriadnym dovolaním napadnuté
rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo,
a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné.
Rozhodol bez nariadenia dovolacieho pojednávania podľa § 246c ods. 1 prvá veta, § 243a
ods. 1 veta pred bodkočiarkou Občianskeho súdneho poriadku) s tým, ţe termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
ako aj jeho internetovej stránke www.nsud.sk minimálne päť dní vopred (§ 246c ods. 1 prvá
veta, § 243i ods. 2, § 243c, § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Vo veci je medzi účastníkmi spornou otázka, či poľovnícke zdruţenie je orgánom
verejnej správy (ako orgán záujmovej samosprávy) alebo súkromnoprávnou právnickou
osobou, a či súd konajúci podľa § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. má z procesného hľadiska
postupovať podľa prvej a tretej časti Občianskeho súdneho poriadku (všeobecné ustanovenia,
konanie pred súdom prvého stupňa v občianskom súdnom konaní) alebo podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku (správne súdnictvo).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal charakterom poľovníckeho zdruţenia,
teda či ide o občianske zdruţenie v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. alebo o orgán záujmovej
samosprávy.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe Poľovnícke zdruţenie „DOLINA“ B. (ţalovaný) vznikol
za účinnosti zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení účinnom do 31.augusta 2009 (ďalej
len zákon č. 23/1962 Zb.). Zákon o poľovníctve – či uţ zákon č. 23/1962 Zb. alebo zákon č.
274/2009 Z.z. účinný od 1.septembra 2009 – je právnou normou verejného práva. Zákon č.
23/1962 Zb. definoval v úvodných ustanoveniach základné pojmy ako je poľovníctvo, právo
poľovníctva, zaloţenie Československého poľovníckeho zväzu a poľovníckych zdruţení.
Československý poľovnícky zväz bol dobrovoľnou spoločenskou organizáciou a konanie pri
10 2Sdo/4/2012
výkone práva poľovníctva sa u všetkých posudzovalo podľa jedného poľovníckeho
a disciplinárneho poriadku vydaného Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
Činnosť Československého poľovníckeho zväzu a práva a povinnosti jeho členov sa riadili
stanovami.
Zákon č. 23/1962 Zb. v ustanovení § 4 umoţňoval občanom s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky, ktorí majú platné poľovné lístky, zdruţovať sa v poľovníckych
zdruţeniach alebo iných poľovných spoločnostiach (ktoré boli ďalej uvádzané pod
legislatívnou skratkou „poľovnícke zdruţenia“) na to, aby spoločne vykonávali v poľovných
revíroch právo poľovníctva. Poľovnícke zdruţenie podľa citovaného zákona je právnickou
osobou, malo teda právnu subjektivitu (§ 4 ods. 1 posledná veta); právna subjektivita
poľovníckeho zdruţenia sa teda odvíja od zákona č. 23/1962 Zb. a od zákona č. 247/2009
Z.z., nie od zákona o zdruţovaní občanov č. 83/1990 Zb. Vzorové stanovy poľovníckeho
zdruţenia vydávalo Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva
po prerokovaní s Československých poľovníckym zväzom (§ 4 ods. 3 zákona č. 23/1962 Zb.).
Zákon č. 23/1962 Zb. v ďalších ustanoveniach upravoval oprávnenia a povinnosti
poľovníckych zdruţení, členov poľovníckych zdruţení - § 14, § 16, § 21, § 31, § 34, § 40
a § 41.
Z uvedených skutočností vyplýva, ţe zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. (podľa
ktorého vznikol aj ţalovaný ako poľovnícke zdruţenie) je vo vzťahu k zákonu o zdruţovaní
občanov č. 83/1990 Zb. vo vzťahu špeciality; to znamená, ţe osobitným zákonom
upravujúcim vznik a činnosť poľovníckeho zdruţenia je zákon č. 23/1962 Zb., kým zákon
č. 83/1990 Zb. je všeobecným právnym predpisom upravujúcim zdruţovanie občanov. Preto
sa tu uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší
všeobecný zákon alebo ustanovenie), na základe ktorej sa charakter poľovníckeho zdruţenia
posudzuje podľa jeho osobitného postavenia v oblasti poľovníctva a výkonu práva
poľovníctva. Poľovníctvom sa rozumie súhrn činností zameraných na zachovanie,
zveľaďovanie, ochranu a optimálne vyuţívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva
Slovenskej republiky. Poľovníctvo je súčasťou tvorby, ochrany a vyuţívania ţivotného
prostredia; poľovníctvo nesmie narušovať racionálne obhospodarovanie lesa
a poľnohospodárskej pôdy (§ 1 zákona č. 23/1962 Zb.). Právom poľovníctva je súhrn práv
a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zber si
privlastňovať, zbierať zhody paroţia a vajcia pernatej zveri; právo poľovníctva patrí
11 2Sdo/4/2012
vlastníkovi pozemku; vykonávať ho moţno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na
jeho vykonanie (§ 2 zákona č. 23/1962 Zb.).
Zákonodarca v tomto ustanovení definoval verejný záujem štátu na výkone práva
poľovníctva. Verejný záujem je pojem, ktorý platná právna úprava výslovne obsahovo
nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často pouţíva.
Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je moţné odvodiť, ţe ide
o taký záujem, ktorý by bolo moţné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého
nositelia sú síce bliţšie neurčení, ale aspoň rámcovo definovateľní, a to okruhom,
či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými
právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s reţimom verejného práva, ako
i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. Podmienka verejného záujmu musí mať obsah,
ktorý slúţi na dosiahnutie cieľa ustanoveného ústavou. Na účely zákona o poľovníctve
č. 23/1962 Zb. sa verejných záujmom rozumie záujem na zachovaní, zveľaďovaní, ochrane
a optimálnom vyuţívaní genofondu zveri, prírodného bohatstva Slovenskej republiky ako aj
na tvorbe, ochrane a vyuţívaní ţivotného prostredia, cieľavedomý chov zveri, ochrana zveri
a lov zveri. Na tejto činnosti, ktorá má za cieľ slúţiť v prospech celej spoločnosti, nie len
jednotlivcom, sa podieľajú aj poľovnícke zdruţenia (§ 4 ods. 1, § 1, § 2 zákona č. 23/1962
Zb.). Preto poľovnícke zdruţenie vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme. Z tejto časti
preto vyplýva, ţe z hľadiska verejného záujmu poľovnícke zdruţenia spĺňajú podmienky
definície orgánu konajúceho vo verejnom záujme. Na tejto skutočnosti nič nemení ani úmysel
zákonodarcu umoţniť privlastnenie si ulovenej alebo inak usmrtenej zveri, zber zhody paroţia
a vajec pernatej zveri, nakoľko tento quasi súkromný záujem je subsumovaný vo vyššie
uvedenom verejnom záujme a je regulovaný verejným záujmom a štátom – neoprávnené
zasahovanie do práva poľovníctva (napríklad privlastňovanie si ulovenej alebo usmrtenej
zveri, zber paroţia, neoprávnené prechovávanie zveri) alebo do práva rybárstva je zákonom
sankcionované (bliţšie pozri napríklad § 310 Trestného zákona).
Pod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu, ktorá
verejnú správu vykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade
definíciu správy z hľadiska formálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou
štátnych alebo iných verejných inštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou
zákonodarnou ani súdnou. Z formálneho hľadiska sa kladie dôraz na inštitúcie, ktoré majú
pôsobnosť a právomoc riešiť verejnú úlohy, pokiaľ nie sú zverené parlamentu alebo súdom
12 2Sdo/4/2012
(Hendrych, D. a kol. Správní právo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha: C.H.Beck,
2003, s. 6-7). Jednou zo zloţiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú
samosprávu patria najmä rôzne stavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny.
Organizácie patriace do záujmovej samosprávy sú zaloţené na záujmovom princípe, členstvo
v záujmovej korporácii vyţaduje prejav vôle záujemcu o členstvo so splnením ďalších
špecifických podmienok. Člen záujmovej korporácie je viazaný nielen všeobecne záväznými
právnymi predpismi, ale aj vnútornými predpismi – stanovami, štatútom, a podobne.
V podmienkach poľovníckeho zdruţenia moţno hovoriť o záujmovej samospráve sui generis,
keď členov spája záujem na výkone práva poľovníctva, ktoré je vykonávané vo verejnom
záujme, člen poľovníckeho zdruţenia musí byť štátnym občanom Slovenskej republiky,
s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a musí byť drţiteľom platného poľovného
lístka, prípadne môţe ísť o vlastníka poľovného pozemku. Stanovy ţalovaného obsahujú
ďalšie podmienky: podanie písomnej ţiadosti, absolvovanie čakateľskej doby tri roky, počas
ktorých musí odpracovať minimálne 100 hodín, nárok na členský podiel. Člen poľovníckeho
zdruţenia je viazaný nielen všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj internými
predpismi ako sú Stanovy, Domáci poriadok poľovníckeho zdruţenia a podobne.
Aj vyhodnotenie tejto časti vedie k záveru, ţe poľovnícke zdruţenie je záujmovým
zdruţením, teda záujmovou samosprávou sui generis.
Napokon, aj zo Stanov Poľovníckeho zdruţenia „DOLINA“ B. zo dňa
13. februára 2010 vyplýva, ţe ţalovaný je podľa § 80 ods. 9 zákona č. 274/2009 Z.z.
poľovníckou organizáciou podľa § 32 citovaného zákona. Ţalovaný je organizačnou zloţkou
Slovenského poľovníckeho zväzu a je členom Slovenskej poľovníckej komory. Ako člen
Slovenskej poľovníckej komory sa podľa § 43 ods. 1 zákona č. 247/2009 Z.z. podieľa na
chove zveri, starostlivosti o zver a jej ţivotné prostredie vrátane jej lovu. Chráni a presadzuje
oprávnené záujmy svojich členov pri výkone práva poľovníctva, ochrane prírody a ţivotného
prostredia, ako aj pri ostatných činnostiach súvisiacich s poľovníctvom. Ţalovaný a jeho
členovia pôsobia na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne vyuţívanie genofondu
zveri a ostatnej fauny ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky, dbá o zachovávanie
tradícií a kultúrnych hodnôt poľovníctva ako súčasti kultúrneho dedičstva našich predkov
a o zachovávanie poľovníckej etiky (§ 1 Stanov), získavanie krmív na prikrmovanie zveri,
budovanie poľovníckych zariadení (kŕmidiel, soľníkov, skladov krmív, chodníkov, posedov
a podobne) (bliţšie § 14 Stanov). Poľovnícke zdruţenie má svoje orgány – členská schôdza,
výbor poľovníckeho zdruţenia a dozorná rada (kontrolór) poľovníckeho zdruţenia (§ 7
13 2Sdo/4/2012
Stanov). Podrobne je upravené disciplinárne (kárne) konanie a uloţenie disciplinárneho
(kárneho) opatrenia (§ 13 Stanov).
Situácia sa nezmenila ani za účinnosti nového zákona o poľovníctve č. 247/2009 Z.z.
od 1. septembra 2009. Z ustanovení zákona č. 247/2009 Z.z. vyplýva, ţe poľovnícke
zdruţenie je poľovníckou organizáciou zaloţenou podľa tohto zákona, ktorá je neziskovou
organizáciou, ktorá zdruţuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú drţiteľmi poľovných
lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich
členov na úseku poľovníctva; poľovnícka organizácia môţe mať svoje organizačné zloţky
(§ 32). Podľa ustanovenia § 80 ods. 9 zákona č. 247/2009 Z.z. občianske zdruţenie
registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu je poľovníckou
organizáciou podľa tohto zákona. Teda aj podľa zákona č. 247/2009 Z.z. sa poľovnícke
zdruţenie povaţuje za orgán záujmovej samosprávy na úseku správy poľovníctva. Navyše,
od 1. septembra 2009 sa zákon č. 83/1990 Zb. nevzťahuje na zdruţovanie občanov na výkon
práva poľovníctva (§ 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 83/1990 Zb.).
Vychádzajúc z uvedených skutočností mal ţalovaný ako orgán záujmovej samosprávy
v disciplinárnom konaní ţalobcu postupovať podľa ustanovení Správneho poriadku, nakoľko
osobitný predpis (zákon č. 23/1962 Zb., Stanovy) jeho aplikáciu nevylúčili (§ 1 ods. 2
Správneho poriadku).
Okresný súd Trnava a Krajský súd v Trnave postupovali správne, keď vo veci konali
podľa ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a vec správne právne posúdili.
Vo veci ide o disciplinárne previnenie ţalobcu a uloţenie disciplinárneho opatrenia –
vylúčenie z členstva poľovníckeho zdruţenia. Keďţe ide o veci trestného charakteru (pozri
napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lauko proti Slovenskej
republiky, Kadubec proti Slovenskej republike, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 2Sţo/15/2011, 8Sţo/28/2007, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 231/2010 a podobne), je nevyhnutné dodrţiavať rovnaký postup v sankčných
veciach, okrem iných v disciplinárnom konaní postupovať v dvoch stupňoch a preskúmať
súdom v správnom súdnictve tieţ v dvoch stupňoch, tak ako v iných veciach sankčného
charakteru (priestupky, správne delikty, poriadkové delikty, disciplinárne delikty).
14 2Sdo/4/2012
Vychádzajúc z uvedených skutočností Okresný súd Trnava ani Krajský súd v Trnave
neodňali ţalovanému moţnosť konať pred súdom, nebol preto daný dovolací dôvod podľa
§ 243f ods. 1 písm. a/, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko nedošlo k vade
podľa § 237 Občianskeho súdneho poriadku, ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Vo veci konali zákonní sudcovia určení zákonom a rozvrhom práce pre danú vec podľa
príslušných hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov (zákon č. 23/1962 Zb.,
č. 83/1990 Zb., Občiansky súdny poriadok). Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora podľa ustanovení § 246c ods. 1 prvá veta,
§ 243i ods. 2, § 243b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol.
Neuniklo pozornosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ţe ţalovaný podal
podnet na podanie mimoriadneho dovolania dvakrát – 28. apríla 2011 a 20. októbra 2011 –
a z identických dôvodov (dokonca v obidvoch podnetoch sa za slovom „stanovisko“ nachádza
úplne identický text). Prvý podnet na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 28. apríla 2011
bol odloţený dňa 4. októbra 2011 pod č. VI/2 Pz 713/11-6 z dôvodu, ţe podanie
mimoriadneho dovolania neprichádza do úvahy v prípade, pokiaľ súd rozhodoval o ţalobe
proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu. Vybavujúci prokurátor pripustil moţnosť
rôzneho právneho výkladu danej problematiky. Nakoľko ţalovaný zastával iný právny názor
opätovne podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 20.októbra 2011, ktorého
výsledkom uţ bolo podanie mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej
republiky pod č. VI/2 Pz 761/11-6 zo dňa 23.januára 2012, o ktorom súd konal v predmetnej
právnej veci.
Okrajom povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, ţe nemoţno
bez ďalšieho povaţovať súdnu ochranu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
(Správne súdnictvo) za menej relevantnú v porovnaní s ochranou podľa tretej časti
Občianskeho súdneho poriadku (Konanie pred súdom prvého stupňa). Skôr naopak, keďţe
správne súdnictvo je kontrolou zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy,
moţno povedať, ţe súdna ochrana, poskytnutá správnym súdnictvom, je dostatočne účinná.
Tým viac, ţe konanie o ţalobe je vo svojej podstate konaním o mimoriadnom opravnom
prostriedku proti právoplatným rozhodnutiam verejnej správy. V zákone č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) je „Preskúmavanie
rozhodnutí správnych orgánov súdom (§ 70)“ zaradené do štvrtej časti s názvom
„Preskúmavanie rozhodnutí“.
15 2Sdo/4/2012
O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa
§ 246c ods. 1 prvá veta, § 148a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a ţalovaného, ktorý
podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania, zaviazal povinnosťou nahradiť ţalobcovi
trovy konania vo výške 68,32 €. Výška trov konania bola určená podľa § 11 ods. 1, § 15
písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len vyhláška). Celková výška náhrady trov konania pozostáva z náhrady
trov právneho zastúpenia:
- písomné vyjadrenie z 26.3.2012 k mimoriadnemu dovolaniu – 60,46 € (§ 14 ods. 1
písm. b/ vyhlášky),
- reţijný paušál – 7,86 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 22. augusta 2012 JUDr. Elena Kováčová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová