Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-62-2019.pdf
PDF · 119.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/62/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu S. J., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho I. L. XX, zastúpeného JUDr. Gabrielou Borovskou, advokátkou, so sídlom kancelárie v Michalovciach, Kpt. Nálepku 20, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn.: OU- KE-OOP5-2019/005703/BNK zo dňa 21.01.2019 takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 22.03.2019 na poštovú prepravu adresátovi Krajskému súdu v Košiciach správnu žalobu datovanú dňom 21.03.2019, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č.: OU-KE- OOP5-2019/005703/BNK zo dňa 21.01.2019 (v ďalšom texte aj: „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie Okresného úradu Michalovce č.: OU-MI-OVVS-2018/012714 zo dňa 12.10.2018 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“, resp. „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“) a žiadal vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať plnú náhradu trov konania.
2. Žalovaný Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov preskúmavaným rozhodnutím sp. zn.: OU-KE-OOP5-2019/005703/BNK zo dňa 21.01.2019 ako príslušný odvolací orgán podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v nadväznosti na § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov (správny poriadok), v konaní o odvolaní účastníka správneho konania S. J. (v procesnom postavení žalobcu v tomto súdnom preskúmavacom konaní) proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, odbor všeobecnej vnútornej správy č.: OU-MI-OVVS-2018/012714 zo dňa 12.10.2018 potvrdil.
3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že Okresný úrad Michalovce, odbor všeobecnej vnútornej správy (v ďalšom texte aj: „prvostupňový správny orgán“, resp. „správny orgán prvého stupňa“) zastavil konanie vo veci priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 21a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (v ďalšom texte aj: „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“), ktorého sa mal dopustiť obvinený Ing. V. Ž.J.J., predseda Poľovníckeho združenia RIKA Úbrež, 072 42 Úbrež (v ďalšom texte aj „PZ RIKA“), tým, že ako predseda poľovníckeho združenia rozhodol listom zo
dňa 25.07.2018 o predĺžení lehoty na vybavenie žiadosti o poskytnutie informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú podal žalobca v tomto konaní, v rozpore s § 17 označeného zákona, nakoľko lehotu na vybavenie žiadosti predĺžil z nezákonných dôvodov, čím porušil právo na sprístupnenie informácie, a to z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom [podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v platnom znení (ďalej v texte aj: „zákon o priestupkoch“)]. Zároveň správny orgán rozhodol aj o povinnosti uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 EUR. Na odôvodnenie prvostupňový správny orgán uviedol, že začal konanie vo veci priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 21a zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a to na základe návrhu podaného dňa 31.07.2018, ktorý následne účastník konania dňa 14.08.2018 doplnil v zmysle § 19 ods. 3 správneho poriadku. Označeného priestupku sa mal podľa oznamovateľa dopustiť obvinený Ing. V. Ž.Č., predseda PZ RIKA. Na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.10.2018 navrhovateľ uviedol, že na podanom návrhu trvá. Ďalej uviedol, že žiadosť o poskytnutie informácie podal na poštovú prepravu dňa 16.07.2018, a pri jej podaní vychádzal z príslušných ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorých PZ RIKA má právnu subjektivitu a je povinnou osobou na poskytnutie informácií. Dňa 26.07.2018 mu bolo doručené oznámenie o predĺžení lehoty na poskytnutie informácií, kde je ako dôvod predĺženia uvedená skutočnosť, že je dovolenkové obdobie. Keďže zákon o slobodnom prístupe k informáciám takýto dôvod nepozná, považoval žalobca toto oznámenie za rozporné s § 17 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a teda za dôvod na začatie priestupkového konania. Ďalej uviedol, že aj keby bolo dovolenkové obdobie, tak predseda združenia má svojho zástupcu, tajomníka a hospodára združenia, pričom informácie, ktoré požadoval, sa nachádzali u poľovného hospodára, ktorý žiadnu dovolenku nemal. Žalobca preto 26.07.2018 oznámil e-mailom predsedovi združenia, že dôvody, ktoré boli uvedené v oznámení o predĺžení lehoty ako nezákonné neakceptuje. Následne dňa 30.07.2018 mu predseda združenia oznámil, že môže nahliadnuť do požadovaných dokumentov, z tohto nahliadnutia bol urobený záznam, z ktorého vyplýva, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do vydaných lístkov o pôvode ulovenej zveri za rok 2017. Navrhovateľ zhrnul, že nezákonnosť postupu predsedu PZ RIKA vidí v tom, že dôvody na predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o poskytnutie požadovaných informácií boli nezákonné. Obvinený z priestupku Ing. V. Ž.J.J., vo svojej výpovedi pred správnym orgánom uviedol, že sa s obvinením nestotožňuje a poprel, aby z jeho strany došlo k porušeniu zákona. Žiadosť o poskytnutie informácií podanú žalobcom chceli na základe vnútorných predpisov prejednať na zasadnutí výboru PZ RIKA, preto s úmyslom dodržať zákon ešte dňa 25.07.2018 zaslali žalobcovi oznámenie o predĺžení lehoty z dôvodu prebiehajúceho dovolenkového obdobia. Všetky informácie, ktoré žalobca požadoval, mu boli neskôr poskytnuté. Ďalej tvrdil, že napriek tomu, že sa žiadosťou zaoberali, nedošli k záveru, že sú povinnou osobou podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a preto rozhodnutie nechávajú na správny orgán. Zdôraznil, že sú záujmovým združením osôb a nemajú zo zákona povinnosť oznamovať a zverejňovať informácie ústredným orgánom štátnej správy. Povinnosť poskytovať informácie majú voči Slovenskej poľovníckej komore, Slovenskému poľovníckemu zväzu a okresnému úradu. Evidenčné povinnosti im vyplývajú zo zákona o poľovníctve. Nevedel však uviesť, kedy im bola doručená žiadosť o poskytnutie informácie zo strany žalobcu a v prípade vydaných lístkov o pôvode zveri, za situácie, že žalobcovi neboli predložené k nahliadnutiu, tak asi neboli v roku 2017 vydané. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej konštatoval, že správny orgán prvého stupňa následne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by obvinený z priestupku Ing. V. Ž.J.J. svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku na úseku práva na prístup k informáciám. Prvostupňový správny orgán v prvom rade skúmal, či PZ RIKA je povinnou osobou v zmysle § 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Vykonaným dokazovaním zistil, že PZ RIKA je záujmovým združením osôb registrovaným Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré vzniklo dňa 06.08.1993. Jeho základnou úlohou podľa stanov poľovníckeho združenia je plánovitý chov, zušľachťovanie, ochrana a lov zveri v poľovnom revíri, jej hospodárne využitie a ochrana životného prostredia. Z uvedeného správny orgán prvého stupňa uzavrel, že poľovnícke združenie nie je štátnym orgánom, obcou, ani vyšším územným celkom a nie je ani právnickou osobou zriadenou zákonom, ani štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo osobou a nie je ani právnickou osobou založenou týmito osobami. Zaoberal sa preto tým, či poľovnícke združenie je právnickou osobou, ktorej bola zákonom zverená právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to v rozsahu tejto rozhodovacej činnosti, teda či má informačnú povinnosť aspoň v obmedzenom rozsahu. S poukazom na to, že poľovnícke združenie nemá rozhodovaciu právomoc a tá je zo zákona zverená orgánom štátnej správy na úseku poľovníctva uvedeným v § 71 zákona o poľovníctve, dospel k záveru, že toto združenie nemá ani obmedzenú informačnú povinnosť. Zároveň prvostupňový správny orgán nezistil povinnosť poľovníckeho združenia sprístupňovať informácie ani podľa osobitného zákona. Z uvedeného dospel
k záveru, že PZ RIKA nie je povinnou osobou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, preto postupom predsedu združenia nemohlo dôjsť k spáchaniu priestupku na úseku práva na prístup k informáciám. Zároveň prvostupňový správny orgán poukázal na to, že žalobca, ktorý podal žiadosť o poskytnutie informácie poštou, nedisponoval údajom o tom, kedy bola žiadosť poľovníckemu združeniu doručená, čo je jedna z rozhodujúcich skutočností pre posúdenie toho, či povinná osoba rozhodovala o žiadosti v zákonných lehotách. Podľa oznámenia PZ RIKA žiadosť žalobcu zo dňa 16.07.2018 prevzali dňa 18.07.2018 na pošte v Úbreži. Lehota ôsmich pracovných dní, ktoré zákon stanovuje pre prípad vybavenia takejto žiadosti, uplynula dňa 30.07.2018. Ako uviedol aj sám žalobca, predseda poľovníckeho združenia mu e-mailom zo dňa 30.07.2018 oznámil, že môže nahliadnuť do požadovaných dokumentov dňa 02.08.2018, k čomu aj skutočne došlo. Prvostupňový správny orgán ďalej v prípade tvrdeného dôvodu porušenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a to k uvedeniu nezákonného dôvodu na predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o poskytnutie informácií zistil, že dôvody, ktoré uviedlo PZ RIKA Úbrež v písomnom oznámení zo dňa 25.07.2018 sú v rozpore s ustanovením § 17 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v dôsledku toho došlo k postupu podľa § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, t.j. došlo k vydaniu rozhodnutia o odmietnutí poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa pritom považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti, t.j. 02.08.2018, pričom proti takémuto rozhodnutiu sa dá odvolať v lehote pätnástich dní od márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie. Zároveň pre dokonanie priestupku sa vyžaduje, aby nastalo porušenie záujmu chráneného zákonom a nestačí iba ohrozenie tohto záujmu a tiež existencia príčinnej súvislosti medzi konaním páchateľa a následkom. Následok oznámenia zo dňa 25.07.2018 o predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o poskytnutie informácií, spočívajúci v porušení zákona nenastal, pretože bol v rámci odvolacieho konania odstránený a žiadateľovi boli požadované informácie poskytnuté. Správny orgán prvého stupňa tak dospel k záveru, že konanie obvineného z priestupku Ing. V.Á. Ž.J.J., štatutárneho zástupcu PZ RIKA, ktoré nie je povinnou osobou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nenapĺňalo ani formálne, a ani materiálne znaky priestupku a skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, preto prvostupňový správny orgán rozhodol o zastavení konania v zmysle § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch.
4. Žalovaný v odvolacom konaní na základe odvolania podaného žalobcom dňa 02.11.2018, v ktorom žalobca trval na dôvodoch podaného oznámenia o spáchaní priestupku predsedom PZ RIKA v odvolacom konaní po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj jemu predchádzajúceho konania sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na chronológiu jednotlivých úkonov zo strany žalobcu, ako aj PZ RIKA, vrátane postupu jeho štatutárneho zástupcu s tým, že dňa 30.07.2018 bolo žalobcovi e-mailom predsedom poľovníckeho združenia oznámené, že môže nahliadnuť do požadovanej evidencie dňa 02.08.2018 o 10:00 hod. na Obecnom úrade v Úbreži. Z uvedeného nahliadnutia bol vyhotovený záznam, žalobca namietal, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do vydaných lístkov o pôvode ulovenej zveri za rok 2017. Zároveň uviedol, že nezákonnosť postupu vidí v tom, že dôvody na predĺženie osemdňovej lehoty na vybavenie žiadosti boli nezákonné. Žalovaný na odôvodnenie svojho záveru konštatoval: „zásadnou otázkou pre konanie bolo posúdenie, či PZ RIKA je povinnou osobu v zmysle zákona o slobode informácií ... .... vzhľadom na charakter Poľovníckej organizácie PZ RIKA prichádza do úvahy možnosť, že sa jedná o právnickú osobu, ktorej zákon zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, v rozsahu tejto rozhodovacej činnosti. Odvolací správny orgán súhlasí s právnym názorom odvolateľa, ktorý poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Sžr/157/2011 a 5Sžo/1/2015, v zmysle ktorých poľovnícke združenie v určitých prípadoch rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy, napr. ako je to uvedené v týchto rozhodnutiach, ide o rozhodovanie o vylúčení zo združenia, resp. rozhodovanie o uložení disciplinárneho opatrenia. V týchto prípadoch rozhodovacej činnosti majú oprávnené osoby právo žiadať o informácie v zmysle zákona o slobode informácií a poľovnícke združenie má postavenie povinnej osoby v zmysle citovaného zákona, je však potrebné zdôrazniť, že zákon o slobode informácií sa v takomto prípade vzťahuje vždy len na rozsah tejto rozhodovacej činnosti. V prejednávanej veci vzhľadom na charakter požadovaných informácií ide o odlišnú skutkovú a právnu situáciu, kedy sa požadované informácie netýkajú rozhodovacej činnosti o právach a povinnostiach fyzických osôb, preto sa na tieto požadované informácie, resp. ich sprístupnenie nevzťahuje režim zákona o slobode informácií.“
5. Ďalej žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nesúhlasil s odvolacími námietkami žalobcu a uviedol, že PZ RIKA nerozporovalo, že žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie mu bola doručená dňa 18.07.2018 a žalobca s týmto dátumom v priebehu konania pred správnym orgánom súhlasil, preto nebolo potrebné v tomto smere vykonávať žiadne ďalšie konanie. V konaní nebolo potrebné ani preukazovať, či niektorí funkcionári PZ RIKA v rozhodnom období čerpali dovolenku, pretože bolo nesporne zistené, že k predĺženiu lehoty na vybavenie žiadosti o poskytnutie informácie došlo v rozpore s ust. § 17 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
6. V správnej žalobe žalobca špecifikoval otázku zásadného významu, s ktorou sa podľa jeho názoru dôsledne nevysporiadal správny orgán ani na jednom stupni, a to, či PZ RIKA, od ktorého požadoval informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, je povinnou osobou na poskytovanie informácií podľa § 2 označeného zákona. Zdôraznil, že otázkou, či je poľovnícke združenie orgánom verejnej správy, sa zaoberal už Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr. vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Sdo/4/2012 zo dňa 22.08.2012, v ktorom zaujal jednoznačné stanovisko, že jednou zo zložiek verejnej správy je záujmová samospráva, pričom v podmienkach poľovníckeho združenia možno hovoriť o záujmovej samospráve sui generis, keď členov spája záujem na výkone práva poľovníctva, ktoré je vykonávané vo verejnom záujme. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho názoru, že poľovnícke združenie nepodlieha režimu zákona o slobodnom prístupe k informáciám a nemá teda povinnosť sprístupňovať informácie v režime označeného zákona, a to ani v obmedzenom rozsahu. Žalovaný k tejto otázke zaujal stanovisko, že v prípadoch, keď poľovnícke združenie rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy, v týchto prípadoch majú oprávnené osoby právo žiadať informácie v zmysle zákona, napr. keď ide o rozhodovanie o uložení disciplinárneho opatrenia. Podľa žalobcu však týmto právnym názorom odvolací správny orgán bez právneho dôvodu zúžil rozhodovaciu právomoc poľovníckeho združenia vykonávanú vo verejnom záujme. Poľovnícke združenie vydáva aj iné rozhodnutia, nielen rozhodnutia správneho trestania, napr. povolenky na lov zveri, na základe ktorých vzniká členovi poľovníckeho združenia subjektívne právo na lov zveri. Aj v tomto prípade teda poľovnícke združenie rozhoduje o právach fyzickej osoby v oblasti verejnej správy a aj táto rozhodovacia činnosť poľovníckeho združenia podlieha režimu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. PZ RIKA žalobcovi informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám poskytlo, i keď oneskorene, ale nie v požadovanom rozsahu, napriek tomu, že predseda poľovníckeho združenia vo svojej výpovedi pri prejednaní priestupku uviedol, že združenie nie je povinnou osobou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Konkludentne tak uznalo, že rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy a táto jeho činnosť podlieha režimu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Touto skutočnosťou sa však administratívny orgán nezaoberal a nijako ju ani nevyhodnotil. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa spochybňoval moment doručenia žiadosti o poskytnutie informácií a žiadal od žalobcu preukázanie tejto skutočnosti, hoci predseda PZ RIKA vyhlásil, že prevzal žiadosť na pošte 18.07.2018 a žiadateľ o poskytnutie informácie túto skutočnosť nespochybňoval. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca zaujal stanovisko, že žalovaný vydal rozhodnutie (vrátane prvostupňového správneho orgánu), ktoré je v rozpore s objektívnym právom a tým bolo porušené subjektívne právo žalobcu na slobodný prístup k informáciám i právo žalobcu na spravodlivý proces a v dôsledku tohto rozhodnutia žalovaného tento protiprávny stav stále trvá, pretože PZ RIKA, opierajúc sa o právny názor správnych orgánov oboch stupňov informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám žalobcovi neposkytlo v celom rozsahu. Za situácie, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, pričom administratívnym rozhodnutím boli porušené práva žalobcu, a to tak právo na slobodný prístup k informáciám, ako aj právo na spravodlivý proces, žiadal žalobca zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.07.2019 k správnej žalobe zhrnul chronológiu postupu PZ RIKA a jeho predstaviteľov po podaní žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií a trval (zopakoval) argumentáciu uplatnenú v preskúmavanom rozhodnutí.
8. Žalobca v replike zo dňa 10.09.2019 k správnej žalobe na podanej žalobe trval a zdôraznil, že PZ RIKA vydáva aj iné rozhodnutia, napr. povolenky na lov zveri (a v tomto prípade ide o rozhodovaciu činnosť združenia), do evidencie ktorých žiadal nahliadnuť. PZ RIKA sa v konečnom dôsledku považovalo za povinú osobu v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie, ktoré požadoval, mu
nakoniec boli poskytnuté, aj keď nie úplné a nie v zákonom stanovenej lehote. Na predĺženie lehoty na poskytnutie požadovaných informácií neexistoval žiaden zákonný dôvod.
9. Replika žalobcu spolu s výzvou súdu bola doručená žalovanému dňa 01.10.2020, žalovaný duplikou v súdom stanovenej lehote, a ani neskôr nereagoval.
10. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, v konaní bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.11.2022 procesným postupom podľa § 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku.
11. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.
12. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení v znení neskorších zmien a doplnkov, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa ods. 2 označeného zákonného ustanovenia, povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní,
ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 17 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a). Závažnými dôvodmi sú: a) vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť, b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, c) preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty.
19. Podľa § 17 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, predĺženie lehoty povinná osoba oznámi žiadateľovi bezodkladne, najneskôr pred uplynutím lehoty (ods. 1). V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty.
20. Podľa § 21a ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, priestupku sa dopustí ten, kto a) vedome vydá a zverejní nepravdivé alebo neúplné informácie, b) vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií, c) poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom.
21. Podľa § 21a ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, priestupok podľa odseku 1 možno prejednať len na návrh postihnutej osoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len „navrhovateľ“). Navrhovateľ je účastníkom konania o priestupku.
22. Podľa § 21a ods. 4 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v návrhu musí byť uvedené, kto je postihnutou osobou, koho navrhovateľ označuje za páchateľa a kedy a akým spôsobom priestupok spáchal.
23. Podľa § 21a ods. 6 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.
24. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom.
25. Podľa § 76 ods. 2 zákona o priestupkoch, odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania je prípustné len vtedy, ak bolo konanie zastavené podľa odseku 1 písm. a), b), c) a j); v týchto prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania účastníkom konania oznamuje; v ostatných prípadoch sa rozhodnutie o zastavení konania vyznačí v spise a účastníci konania sa o zastavení konania len upovedomia.
26. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom preskúmavacom konaní bolo na základe žalobcom podanej správnej žaloby preskúmať zákonnosť postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného, ktorý v odvolacom konaní zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bolo zastavené konanie o priestupku na úseku práva prístupu k informáciám podľa § 21a ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a to z dôvodu, že žalobcom vymedzený skutok, pre ktorý podal návrh na prejednanie priestupku, nie je priestupkom.
27. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správne orgány vo veci konali na základe podania žalobcu označeného ako : „Podnet na prešetrenie priestupku“, doručeného Obvodnému úradu Michalovce, odbor všeobecnej vnútornej správy - oddelenie priestupkové dňa 31.07.2018, v ktorom oznamovateľ priestupku, t.j. žalobca namietal nezákonnosť dôvodov na predĺženie lehoty na vybavenie jeho žiadosti o poskytnutie informácií doručenej PZ RIKA, kde ako podozrivého z priestupku označil Ing. V.F. Ž., štatutárnehozástupcu povinnej osoby. Na základe výzvy správneho orgánu žalobca v Zápisnici zo dňa 14.08.2018 o doplnení písomného podania spresnil, že možný páchateľ priestupu Ing. V. Ž.
priestupok spáchal tým, že : „ ... o mojej žiadosti o poskytnutie informácie nerozhodol v zákonom stanovenej lehote a lehotu predĺžil nezákonne, pretože neexistovali zákonné dôvody na predĺženie lehoty na vybavenie mojej žiadosti o poskytnutie informácií“. Obvinený z priestupku Ing. V. Ž. na pojednávaní o prejednaní priestupku pred správnym orgánom nesúhlasil s obvinením o jeho spáchaní a zdôraznil, že žalobcovi bol zaslaný list dňa 25.07.2018, v ktorom boli oznámené dôvody predĺženia lehoty na poskytnutie informácií - prebiehajúce dovolenkové obdobie a požadované informácie boli žalobcovi poskytnuté v celom rozsahu, tak, ako nimi disponoval. Informácie, ktoré žalobcovi neboli vydané, PZ RIKA nemá k dispozícii. Zároveň tvrdil, že PZ RIKA poskytla žalobcovi požadované informácie nad rámec ich zákonných povinností, pretože poľovnícke združenie nie je povinnou osobou na poskytnutie žalobcom požadovaných informácií, z dôvodu, že je záujmovým združením osôb, ktoré takúto povinnosť nemá. Zo žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií zo dňa 16.07.2018, adresovanej PZ RIKA vyplýva, že žalobca žiadal o poskytnutie informácií v takomto rozsahu : „ - nahliadnutie do knihy návštev revíru PZ Rika Úbrež za rok 2017, nahliadnutie do evidencie povolení na lov zveri pridelených a použitých značiek na označenie ulovenej raticovej zveri za rok 2017, - nahliadnutie do evidencie o množstve použitej diviny a vydaných lístkov o pôvode ulovenej zveri za rok 2017, - predloženie výkazov o skutočnom odlove raticovej zveri za rok 2017 za PZ Rika Úbrež, ktoré boli zaslané na Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor“.
28. Správny súd sa stotožňuje so záverom administratívneho orgánu vyplývajúcim z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného (a to aj s poukazom aj na právne názory vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach vedených pod sp. zn. 10Sžr/157/2011 a sp. zn. 5Sžo/1/2015), že v prejednávanej veci sa žalobcom požadované informácie netýkali rozhodovacej činnosti PZ RIKA o právach a povinnostiach fyzických osôb, preto na žalobcom požadované informácie, resp. ich sprístupnenie sa nevzťahuje režim zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Uvedený záver podľa správneho súdu vyplýva aj priamo z textu § 2 ods. 1 až 4 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého povinnými osobami okrem štátnych orgánov, obcí a vyšších územných celkov sú aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, avšak iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Za takejto situácie, keďže PZ RIKA nebolo povinné poskytovať informácie žalobcovi, ktoré sa priamo netýkali jeho rozhodovacej činnosti, podľa názoru súdu nemohlo dôjsť ani k spáchaniu priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 21a ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám tým, že štatutárny zástupca PZ RIKA predĺžil lehotu na vybavenie žiadosti o poskytnutie informácie z dôvodov, ktoré ust. § 17 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nepozná.
29. Vzhľadom na tieto skutočností správny súd postupom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
30. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).