Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-127-2022.pdf
PDF · 107.36 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/127/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: SPOLOČENSTVO "KLINCOVÁ s. č. 16 637", Klincová 37B, Bratislava, IČO: 50 747 444, zast.: JUDr. Laura Bíróová, advokát, so sídlom Klincová 37B, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXXX/ XX D., D., zast.: Mgr. Peter Mešenec, advokát, so sídlom Prievozská 1314/39, Bratislava, o zaplatenie 528,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 28.06.2022, č.k. 10C/82/2019-208, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje. II. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 146,03 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 01.07.2019 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku konanie zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 7 ods. 1, §7 ods. 10, §7a ods. 1, § 7b ods. 5, § 10 ods. 6, § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), § 137 písm. d), § 145 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 382,12 eur s príslušenstvom späť pred prvým pojednávaním, súd prvej inštancie konanie vo zvyšku zastavil. Pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu v časti o zaplatenie sumy 146,03 eur s prísl. súd prvej inštancie vzhliadol na to, že žalobca ako správca bytového domu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu nedoplatku z vyúčtovania nákladov na byt v jeho vlastníctve za rok 2018. Uvedený nedoplatok bol stanovený ako rozdiel medzi skutočnými nákladmi na byt a platbami, ktoré v danom roku vykonal žalovaný. Žalovaný podal proti vyúčtovaniu reklamáciu, predmetom ktorej bol rozdiel v odpisoch meračov studenej vody. Žalovaný v konaní nepredložil dôkaz, ktorý by potvrdil ním deklarovaný vierohodný stav odpisu vodomeru, preto jeho obranu posúdil súd ako neúčinnú. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že hlasovanie na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 04.10.2018 (na ktorej zrejme ani nebol prítomný) o prijatí Dodatku č. 1 k Zmluve o spoločenstve zo dňa 31.01.2017, je neplatné, v dôsledku čoho je absolútne neplatným aj tento Dodatok, súd prvej inštancie uviedol, že neplatnosť právneho úkonu patrí medzi právne skutočnosti, pričom súd môže o takejto právnej skutočnosti rozhodnúť iba v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP). V tomto prípade zákon č. 182/1993 Z.z. neumožňuje podať na súd žalobu o neplatnosť hlasovania (aj z dôvodu, že nejde o právny úkon). Z rovnakých dôvodov považoval súd za právne bezvýznamnú aj argumentáciu týkajúcu sa neplatnosti schválenia bodu č. 5 programu zhromaždenia, pretože ani schvaľovanie, či prijímanie rozhodnutí (napr. uznesení a i.) na takomto zhromaždení, či schôdzi, nie je možné považovať za právny úkon. V prípade,
ak mal žalovaný ako vlastník bytu a nebytového priestoru námietky voči zvolaniu zhromaždenia, jeho programovej štruktúry, osobám, ktoré ho zvolávali, či mal iné výhrady, ktoré považoval za rozporné so zákonom, mal sa zhromaždenia zúčastniť a na ňom riadne vykonávať svoje práva (napr. hlasovacie právo). Až v prípade, ak by bol o niektorej otázke, (aj ním navrhnutej) prehlasovaný, mal právo v zmysle vyššie citovaného § 14 (teraz 14a) ods. 8 obrátiť sa na súd, aby o veci rozhodol inak. V jeho práve prehlasovaného vlastníka by bol súd povinný sa zaoberať (vo vzťahu k meritu) aj dodržaním všetkých zákonom predpísaných formálnych aj vecných postupov prijímania rozhodnutí na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nakoľko žalovaný toto svoje právo v 30 dňovej, ako ani v trojmesačnej prekluzívnej lehote nevyužil, preto mu zaniklo. Márnym uplynutím týchto zákonných lehôt sa tak formálne, ako aj obsahové nedostatky prijatých rozhodnutí považujú za platné a záväzné. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil žalovaným tvrdenú absenciu hmotnoprávnych podmienok pre výkon funkcie štatutárneho zástupcu vo vzťahu k povinnosti žalovaného uhradiť nedoplatok z vyúčtovania nákladov na byt. Registrové konanie má povahu osobitného správneho konania, ktoré súd nie je oprávnený prejudiciálne preskúmavať. Podľa Výpisu z registra spoločenstiev je p. E. D. zapísaná ako štatutárny zástupca žalobcu. Tento údaj je záväzný tak pre súd, ako aj žalovaného. Doplnil, že povinnosť úhrady nedoplatkov z vyúčtovaní nákladov na byt, či nebytový priestor ako aj povinnosť platiť pravidelne mesačne preddavky na plnenia dodávané vlastníkom bytov či nebytových priestorov je daná bez ohľadu na to, kto je, či mal byť štatutárom spoločenstva. Vlastník bytu a teda aj žalovaný má tieto úhrady vykonávať na účet bytového domu v banke a tieto finančné prostriedky sú na ňom účelovo viazané. Na základe uvedeného rozhodol tak, že žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 146,03 eur s prísl. vyhovel. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 ods. 1 CSP, žalobca mal v konaní plný úspech (ako úspech súd považuje aj zastavenie konania pre späťvzatie časti žaloby z viny žalovaného, ktorý dobrovoľne uhradil časť žalovanej pohľadávky, avšak až po podaní žaloby na súd), preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O jej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v prisudzujúcom výroku a závislom výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, dôvodiac naplnením odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), h) a f) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s dôvodnosťou a preukázaním nároku žalobcu. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že vyčíslený nedoplatok predstavuje rozdiel medzi skutočnými nákladmi a žalovaným vykonanými úhradami. Poukázal na bod 16 odôvodnenia rozsudku, z ktorého nie je zrejmé, že spotreba bola rozpočítaná podľa pomeru podlahovej plochy priestorov 149K a 144B, na rozdiel od bodu 24 rozsudku. Nie je tak zrejmé, ako si mohol súd preveriť správnosť rozpočítavania, odhliadnuc od toho, že rozpočítavanie spotreby studenej vody podľa pomeru podlahovej plochy priestorov 149K a 144B nezodpovedá skutočnej spotrebe tak, ako tvrdí žalobca. To že oba priestory boli vo vlastníctve žalovaného nevyplýva z vykonaného dokazovania, nakoľko na príslušnom LV, ktorý predložil žalobca je už ako vlastník uvedená spoločnosť XPERIA s.r.o.. Bol povinný uhrádzať len skutočné náklady spojené s vlastníctvom bytu č. 144B a nie domnelé náklady. Zotrval aj na námietke ohľadne neplatnosti hlasovania na zhromaždení vlastníkov dňa 04.10.2018, neplatnosť schválenie bodu 5. programu zhromaždenia, ako aj oprávnenia p. D. konať v mene spoločnosti. Trval na tom, že Dodatok č.1 k zmluve o spoločenstve je neplatný a nemôže byť pre neho záväzným, pretože mu nebol doručený, resp. oznámený. Nemohla mu tak ani plynúť lehota na dovolanie sa neplatnosti. Zároveň akékoľvek rozhodnutia vlastníkov týkajúce sa Dodatku č.1 alebo prijaté na jeho základe vrátane schválenia zálohového predpisu, nie je možné považovať za záväzné a platné. Pani E. D. nie je a nebola oprávnená konať v mene žalobcu, resp. splnomocniť právneho zástupcu na podanie žaloby. V čase svojho ustanovenia do funkcie nespĺňala zákonom ustanovené podmienky (vlastníctvo bytu alebo NP). Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp.zn. 26C/83/2019, predmetom ktorého bolo vyúčtovanie nákladov za užívanie nebytového priestoru č.149K v roku 2018, uvedené rozhodnutie bolo Krajským súdom v Bratislave ako vecne správne potvrdené (sp.zn.6Co/101/2021). Vyúčtovanie nákladov studenej vody bolo vykonané vecne správne. Spotreba studenej vody bola určená podľa riadneho a overeného meradla a rozúčtovanie bolo vykonané v súlade s metodikou zohľadňujúcou výmeru podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru. Nebytový priestor č. 149K bol vo vlastníctve spoločnosti SIRRAH SK s.r.o. do
23.09.2019. Spoločnosť SIRRAH SK s.r.o. previedla vlastnícke právo k nebytovému priestoru č.149K na spoločnosť XPERIA s.r.o., vklad bol povolený dňa 24.09.2019. Zotrval na tom, že Dodatok č.1 k zmluve o spoločenstve je platný, žalovanému bol riadne doručený, a to najneskôr spolu s platobným rozkazom. Vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadne neoprávnenosti pani E. D. konať menom žalobcu poukázal na vyjadrenia v konaní. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), predmetom odvolacieho prieskumu bol prisudzujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie a závislý výrok o trovách konania. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd vo zvyšku konanie zastavil, ako odvolaním nenapadnutý, nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne.
7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 CSP).
8. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania.
9. Odvolateľ namietal, že z vykonaného dokazovania nevyplýva dôvodnosť žalobcom uplatňovaného nároku. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na bod 10. rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že na základe akých dôkazov a dospel k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku. Osobitne sa zaoberal spotrebou SV a poukázal na to, že podľa Vyúčtovania služieb za obdobie od 01.01.2018 do 31.01.2018 bola suma nedoplatku na byt č. 144B vo výške 528,15 eur, z toho náklady na byt tvorili 849,63 eur a platby žalovaného boli 349,28 eur. V prejednávanej veci sa žalobca nedomáhal zaplatenia preddavkov za plnenia spojené s užívaním bytu, ale domáhal sa uhradenia nedoplatku, ktorý vyplýval z vyúčtovania. Skutočná výška cien za plnenia poskytnuté žalovanému v súvislosti s užívaním bytu za predmetné obdobie tak už bola známa. Pokiaľ odvolateľ argumentoval tým, že rozpočítavanie spotreby studenej vody podľa pomeru podlahovej plochy priestorov 149K a 144B nezodpovedá skutočnej spotrebe, pred súdom prvej inštancie neuviedol vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach tvrdených žalobcom, ako to vyžaduje § 151 ods. 2 CSP a nepredložil žiadne dôkazy. Všeobecnú námietku žalovaného, že nesúhlasí s návrhom žalobcu, nemožno považovať za účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu v zmysle § 151 ods. 2 CSP. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný počas celého konania pred súdom prvej inštancie nepredložil dôkaz na preukázanie tvrdení o stave meračov vody k 15.01.2019, ktoré mali tvoriť prílohu „Reklamácie k vyúčtovaniu od 01.01.-31.12.2018“ zo dňa 03.07.2019. Je potrebné zdôrazniť, že súd nemá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu, naopak, navrhovať dôkazy, podporujúce tvrdené skutočnosti, je výlučne vecou sporových strán. Keďže civilný sporový proces je ovládaný prejednacou zásadou a strana, ktorá určitú skutočnosť tvrdí, má dôkaznú povinnosť, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný ohľadom vyššie uvedených tvrdení v odvolaní neuniesol dôkazné bremeno.
10. Pokiaľ žalovaný namietal, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že oba priestory (144B a 149K) boli vo vlastníctve žalovaného, nie je zrejmým vo vzťahu k akým skutkovým záverom súdu prvej inštancie uvedená námietka smerovala. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný je vlastníkom bytu č. 144B. Z listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného k 15.10.2019 vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti – bytu č. 144-B na Klincovej 37/C, a to na základe Zmluvy o prevode V-33167/16 zo dňa 02.12.2016 a vlastníkom nebytového priestoru č. 149K je spoločnosť XPERIA s.r.o., a to na základe Kúpnej zmluvy V-26587/2019 zo dňa 24.09.2019. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nedoplatok žalovaného vo vzťahu k priestoru č. 144-B za rok 2018. Tak, ako je to zrejmé zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, spotreba vody je meraná spoločne pre byt č. 144B ako aj pre nebytový priestor č. 149K a následne je rozrátavaná podľa pomerov podlahovej plochy tohto bytu a nebytového priestoru.
11. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
12. V podanom odvolaní odvolateľ zotrval na svojich námietkach ohľadne neplatnosti hlasovania na zhromaždení vlastníkov dňa 04.10.2018. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že nie je oprávnený skúmať (ne)platnosť Dodatku č. 1 k zmluve o spoločenstve, nakoľko takéto určenie (určenie právnej skutočnosti) podľa ust. § 137 písm. d) CSP je prípustným len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu, čo nie je prejednávaný prípad. Pokiaľ žalovaný namietal neplatnosti schválenia bodu 5 programu zhromaždenia, mal žalovaný postupovať podľa ust. § 14 ods. 8 prvá veta zákona č. 182/1993 Z.z.(účinného od 01.09.2018 do 31.10.2018). Z ust. § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Z toho je zrejmé, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže žalobou podanou na súde domáhať určenia neplatnosti konkrétneho uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov, ale iba v prípade, ak sa vlastník na zhromaždení zúčastnil, hlasoval a bol prehlasovaný, t.z. podať žalobou na súd a to v lehote 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania. Ak sa žalovaný ako vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, mal právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniklo. Zo zápisnice zo zhromaždenia spoločenstva konaného dňa 04.10. 2018 (čl. 148) nie je zrejmé, či sa žalovaný na tomto zhromaždení zúčastnil a či ho teda možno považovať za prehlasovaného vlastníka. Ani v priebehu prvoinštančného konania žalovaný neuviedol, či sa na uvedenom zhromaždení zúčastnil, pričom z obsahu jeho odporu proti platobnému rozkazu možno vyvodiť iba to, že mal vedomosť o konaní zhromaždenia ako i jeho samotnom priebehu. I z obsahu zápisnice zo zhromaždenia vyplýva, že pri schvaľovaní bodu č. 5 hlasovalo za 119 vlastníkov a proti nebol nikto (viď str. 6 zápisnice). Ak by teda žalovaný bol na zhromaždení prítomný, asi by - vzhľadom na jeho námietky ohľadom tohto bodu v odpore proti platobnému rozkazu - hlasoval proti, čo však z obsahu zápisnice nevyplýva. Pričom Dodatok č. 1 k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obsahujúci výsledok hlasovania Zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 04.10.2018, bol žalovanému doručený aj spolu s platobným rozkazom, žalobou a jej ostatnými prílohami dňa 12.06.2020.
13. K námietke žalovaného, že p. E. D. nebola oprávnená konať v mene žalobcu, nakoľko v čase ustanovenia do funkcie nespĺňala zákonné podmienky, odvolací súd uvádza. Absencia hmotnoprávnych podmienok pre výkon funkcie štatutárom žalobcu je irelevantná vo vzťahu k povinnosti žalovaného uhradiť nedoplatok na platbách za plnenia spojené s užívaním nebytového priestoru. Konanie o zápise údajov do registra spoločenstiev má povahu osobitného správneho konania. Všeobecný súd nemá právomoc takéto konania preskúmavať a to ani v rámci posudzovania prejudiciálnej otázky. Z výpisu z registra spoločenstiev vyplýva, že pani E. D. je zapísaná ako štatutár žalobcu od 08. 11. 2018.
14. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP ( súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), uplatnenému odvolateľkou v podanom odvolaní
odvolací súd uvádza. Uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu žalovaný bližšie nešpecifikoval a odvolací súd preskúmaním rozhodnutia v napadnutej časti nezistil jeho naplnenie.
15. Ďalej odvolateľ namietal aj nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia majúc za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľne, svojvoľné a arbitrárne. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že vo všeobecnosti odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. V citovanom ustanovení preto zákon určuje konkrétne požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení rozsudku súd vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti. Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán; z odôvodnenia má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty, pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia, požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúma-teľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.). S tým názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR č. R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je možné zistiť, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec právne posúdil, odôvodnenie rozsudku je dostatočné, v dôsledku čoho nemožno rozsudok považovať za arbitrárny či nepreskúmateľný.
16. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, majúc za to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu – pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). Naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu odvolateľ neodôvodnil.
17. Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie), preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (a závislom výroku o trovách konania) ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP vychádzajú z toho, že v odvolacom konaní mal v plnom rozsahu úspech žalobca, preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešný žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).