Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/36/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Y. Y., V.. XX.XX.XXXX, P. Č. P. X, V. O., zastúpený: C. Č., T..I..N.. T. T. B. X, P., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: S. R., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XX/A, L. P., o obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 4.11.2021 č. k. -196 v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.01.2023 č. k. -313 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 12. januára 2023 č. k. -313 p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zo dňa 12.01.2023 č. k. -313 súd prvej inštancie žalobu žalobcu na obnovu konania zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby zo dňa 30.05.2019, doplnenou na základe výzvy súdu podľa (ďalej len „“) písomným podaním doručeným súdu dňa 22.08.2019, ktorou sa žalobca domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. (ďalej aj „pôvodné konanie“). Túto žalobca odôvodnil v zmysle po skutkovej stránke tým, že Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, vo svojom uznesení zo dňa 25.06.2019 sp. zn. zaujal právny názor, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 16.05.2019 (ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu vo veci sp. zn. , v postavení žalovaného, na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vydaného súdom prvej inštancie v tomto konaní), je zároveň žalobou na obnovu konania podľa a nasl. . Žalobca ďalej citujúc ustanovenie , podľa ktorého sú tu také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, uviedol, že v pôvodnom konaní, v ktorom súd vyhovel žalobe rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 16.01.2019, právoplatným dňa 02.02.2019, bol žalobca v danej dobe vedený ako bezdomovec a bydlisko mal uvedené na Okresnom Ú.I. P. - V. R., kde zanechal číslo svojho mobilného telefónu, avšak nikto mu neoznámil, že je účastníkom civilného súdneho konania. Žalobca poukázal na Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 24.10.2018, ktorú doložil a v ktorej žalobca (v danej veci žalovaný) uviedol, že si kúpil rodinný dom O., LV č. XXXX, v ktorom ho žalobca navštívil, avšak nič nehovoril o závadách na odkúpenom dome. Žalovaný prejavil záujem o jeho rodinný dom na základe inzerátu, kde bolo aj jeho číslo mobilného telefónu. Preto považoval za rozhodujúce, že do dňa skončenia pôvodného konania

nevedel, že je v postavení žalovaného vo veci odpredaného domu, a preto bez svojej viny nemohol použiť skutočnosti a dôkazy, ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uviedol, že do spisu (bez jeho ďalšieho označenia) bol nahliadnuť dňa 02.04.2019, ktorý deň považuje súd za deň, keď sa žalobca dozvedel o prebiehajúcom konaní. Bolo to v čase až po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej, a preto považoval podmienky obnovy konania podľa § 397 písm. a/ za splnené. Rovnako mal žalobca za splnenú trojmesačnú lehotu na obnovu konania, ak sa začiatok plynutia lehoty počíta od 02.04.2019 a žaloba na obnovu konania bola podaná súčasne s odvolaním proti uzneseniu súdu zo dňa 16.05.2019 v pôvodnom konaní. Žalobca za rozhodnutie napadnuté žalobou o obnovu konania označil rozsudok pre zmeškanie vydaný Okresným súdom Bratislava III dňa 16.01.2019 sp. zn. . Žiadal povoliť obnovu konania a následne žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu (žalovaného) zaviazať na náhradu trov konania. Ako dôvod pre obnovu konania žalobca uviedol, že sa súd pri rozhodovaní zaoberal len argumentáciou žalobcu (žalovaného), čo považoval za pochopiteľné, keďže bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, pričom o prebiehajúcom súdnom konaní nevedel, a preto nemohol predložiť svoju obranu. Ďalej uviedol skutkové okolnosti týkajúce pôvodného konania vo veci samej, a to ohľadom charakteristík rodinného domu, ktorý bol predmetom kúpnopredajnej zmluvy medzi stranami sporu, a to, že žalobca (žalovaný) pred kúpou navštívil dom asi 5-7 krát, dôkladne si ho prezrel a pri týchto obhliadkach musel zistiť skutočný stav, izoláciu strechy a až potom dom kúpil, pričom aj v čl. IV bod 2 kúpnej zmluvy vyhlásil a podpísal, že pred jej uzavretím sa oboznámil so stavom predmetu kúpy, stav mu je známy a v tomto stave dom kupuje do svojho vlastníctva. Žalobca ďalej v odôvodnení uviedol aj ďalšie skutkové okolnosti týkajúce sa predmetu kúpnopredajnej zmluvy so žalovaným - technickým stavom súčastí rodinného domu a ako dôkaz pre tieto tvrdenia navrhoval výsluch D. T.J., pracovníčky realitnej kancelárie, ktorá sprostredkovala predaj nehnuteľností. Žalobca vo svojich podaniach ďalej poukazoval na znalecký posudok, žiadal predvolávať svedkov ohľadom toho, ako bola stanovená hodnota nehnuteľnosti, osoby, ktoré prebývali v nehnuteľnosti a podobne. Tiež uviedol, že súdy nemôžu rozhodovať až po kúpe nehnuteľnosti rozsudkom pre zmeškanie, keď po predaji a podaní si ruky so žalovaným, žalobca cestoval po svete za získané financie a o prebiehajúcom konaní nevedel. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: inzerát predaja rodinného domu vo L. P. z roku 2015 s rukou dopísaným vyjadrením adresovaným Krajskému súdu ohľadom stavu nehnuteľnosti, list žalovaného - Vytknutie vád rodinného domu so súp. č. XXXX, kat. úz. L. P. zo dňa 08.03.2016, kúpna zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 20.03.2015, pôdorys a zameranie stavby rodinného domu vypracovali inžinierom Y. Y., rukou písané poznámky žalobcu, nepodpísaný návrh kúpnej zmluvy zo dňa 27.07.2007, dokumentáciu - skutkové zameranie stavby technická správa, pokladničné bloky a potvrdenia o nákupe rôzneho stavebného materiálu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe o povolenie obnovy konania zo dňa 27.05.2020 uviedol, že v pôvodnom konaní, v ktorom sa žalobou zo dňa 10.03.2016 domáhal voči žalobcovi (v konaní žalovanému) zaplatenia 37.934,34 eur s príslušenstvom, súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v prospech neho pre pasivitu žalobcu (pôvodnom konaní v opačnom procesnom postavení), ktorý sa následne domáhal nápravy návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý bol súdom zamietnutý a odvolanie voči tomuto uzneseniu bolo odvolacím súdom odmietnuté, pričom odvolací súd vyjadril názor, že odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, je podľa obsahu aj žalobou na obnovu konania. Žalovaný poukázal na to, že na súde prvej inštancie sa dokazovanie nevykonávalo a súd sa obmedzil iba na skúmanie podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie, keď obdobne aj odvolanie proti kontumačného rozsudku je možné v zmysle podať iba z dôvodu, ak neboli splnené podmienky na jeho vydanie, tak aj žaloba o povolenie obnovy konania je proti rozsudku pre zmeškanie prípustná iba v prípade, ak dôvod obnovy možno vzťahovať na predpoklady, za ktorých bol tento rozsudok vydaný. Žalovaný s poukazom na závery príslušnej odbornej literatúry a to, že „.osobitne pri rozsudkom pre zmeškanie je relevantné, že žaloby na obnovu konania sa nemôže domáhať strana, ktorá z vlastnej viny v pôvodnom konaní neuplatnila okolnosti tvoriace základ obnovy. už počíta so zmeškaním žalobcu aj žalovaného. Z toho mimoriadneho opravného prostriedku je vylúčená strana pristupujúca ku konaniu nezodpovedne, ktorá sa po skutkovej a dôkaznej stránke ku konaniu nepripravila, alebo ho úmyselne zamýšľa predlžovať (...)“, k veci uviedol, že súd prvej inštancie v pôvodnom konaní po dobu niekoľkých rokov vykonával šetrenie na zistenie pobytu žalobcu a snažil sa mu opakovane žalobu s prílohami doručiť. Preto nemôže byť na ťarchu žalovaného, že žalobca si nesplnil svoje zákonné oznamovacie povinnosti ohľadom trvalého pobytu a ani to, že v mieste svojho trvalého pobytu nepreberal poštu, resp. nikoho nesplnomocnil, kto by to za neho urobil. Všetko uvedené je pritom reálne možné a prípustné, žalovaný zdôrazňujúc, že

žalobca tak neurobil ani doposiaľ, čo možno považovať za nezodpovedné. Žalovaný ďalej, s odkazom na ustanovenia až 403 ods. 1 namietal, že žalobca neuviedol skutočnosti na preukázanie včasnosti podania žaloby a ani neuvádza, dôkazy, ktorými sa má preukázať dôvodnosť žaloby a žaloba neobsahuje ani žalobný petit, čo sú osobitné náležitosti žaloby na obnovu konania. Tvrdenia žalobcu, že súdy majú rozhodovať na základe dôkazov a nie pre zmeškanie, žalovaný označil ako subjektívny názor žalobcu vychádzajúci z neznalosti právnych predpisov, ktorá však neospravedlňuje ani relevantným dôvodom pre obnovu konania, nakoľko žalobca bol súdom prvej inštancie riadne upozornený na možnosť vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca si vydanie kontumačného rozsudku zapríčinil sám tým, že si nepreberal poštu na adrese trvalého pobytu, čo nie je prípadom, že by bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní skutočnosti a dôkazy použiť. Žalovaný poukázal na to, že pre dôvod obnovy konania, spočívajúci v nových skutočnostiach alebo dôkazoch, sa pritom vyžaduje, aby ich subjekt v pôvodnom konaní nemohol použiť bez svojej viny, pretože o nich nevedel a zároveň môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V danej súvislosti citoval aj uznesenie NS SR z 11.08.2011, sp. zn. : „táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle ale , avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie. Subjektívny, ničím nepodložený predpoklad žalovaného o tom, ako a s akými výsledkami by asi prebiehalo dokazovanie súdom, pokiaľ by predmetný spis označil za dôkaz, nie je z uvedeného hľadiska právne významné.“ Preto podľa žalovaného, žalobca mylne považuje za dôvod obnovy konania skutočnosť, že súd nemal pri rozhodovaní v pôvodnom konaní k dispozícii jeho tvrdenia a ním navrhnuté dôkazy, pričom tvrdenia a dôkazy, ktoré uviedol v žalobe, zjavne mohol uplatniť aj v pôvodnom konaní v rámci svojej procesnej obrany, čo však zo svojej viny žalobca zmeškal. Preto jeho tvrdenie, že súd nemal tieto dôkazy k dispozícii, nemal za opodstatnené. Žalovaný sa ďalej vyjadril k skutkovým okolnostiam a tvrdeniam žalobcu ohľadom stretnutí a obhliadok nehnuteľností pred jeho kúpou, ktoré poprel, pretože nie sú v súlade so skutočnosťou, a uviedol vlastné skutkové tvrdenia o priebehu udalostí. Uviedol, že predmetný rodinný dom videl v ponuke viacerých realitných kancelárií za rôznu cenu, za účelom sprostredkovania kúpy kontaktoval realitnú maklérku p. T., v prítomnosti ktorej si obhliadol rodinný dom spolu s rodinným známym, ktorý mal realizovať menšie stavebné úpravy, kedy so žalobcom uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a dohodli sa na kúpnej cene. Ďalšie záležitosti riešila realitná maklérka s p. X., ktorý riešil financovanie kúpy rodinného domu a so žalobcom sa žalovaný stretol až pri podpise kúpnej a záložnej zmluvy. Žalovaný označil ďalšie skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom technického stavu rodinného domu za nepravdivé, nakoľko po kúpe domu pri drobných úpravách zistil skryté vady, ktoré robili dom nespôsobilým na užívanie. Poukázal na to, že žalobca po predaji domu kúpil inú nehnuteľnosť v O., ktorú prerábal. Žalovaný označil za nepravdivé rovnako tvrdenie žalobcu, že po predaji domu cestoval po svete a uviedol, že žalobca sa naopak iba zatajoval, až pokiaľ ho žalovaný, na základe informácie od realitnej maklérky p. T., dňa 16.04.2016 (po začatí pôvodného konania), zastihol na nehnuteľnosti v O. a osobne mu vytkol vady predmetu kúpy. Žalobca sa so žalovaným za účelom riešenia situácie odmietol stretnúť a následne sa žalovaný so žalobcom nemohol žiadnym spôsobom spojiť. Žalovaného kontaktoval žalobca až po začatí exekučného konania, na základe rozsudku pre zmeškanie, dňa 11.04.2020. Záverom žalovaný zopakoval a zdôraznil, že obnova konania pri rozsudku pre zmeškanie je prípustná iba vtedy, ak sa dôvod obnovy konania vzťahuje na predpoklady vydania rozsudku pre zmeškanie. To však zrejme nie je daný prípad, nakoľko žalobca takéto skutočnosti a dôkazy ani neuvádza. V tejto súvislosti odkázal aj na postoj Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a odmietavé stanovisko k mimoriadnym opravným prostriedkom podobným obnove, podľa ktorého by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo dochádzať iba za účelom nápravy zásadných vád, na ako napríklad omyl v právomoci, vážne porušenie súdneho procesu alebo zneužitie právomoci. Poukázal na zásadu „vlády práva“ a princíp právnej istoty s tým, že prieskum má podliehať určitým pravidlám a prieskumnú právomoc by mal príslušný súd vykonávať len na nápravu zásadných justičných pochybení a nesprávneho výkonu spravodlivosti, avšak nie na nové prejednanie veci, nakoľko by prieskum nemal byť skrytým odvolaním.

4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v replike z 10.07.2020 namietal názor žalovaného, že tak ako odvolanie proti kontumačného rozsudku možno podať iba z dôvodu, ak neboli splnené podmienky na jeho vydanie podľa , je aj žaloba o povolenie obnovy konania proti rozsudku pre zmeškanie prípustná, len ak dôvod obnovy možno vzťahovať na predpoklady, za ktorých bol rozsudok vydaný, nakoľko procesné podmienky odvolania a obnovy konania sú odlišné. Poukázal

na a , z ktorých vyplýva kogentná požiadavka na procesné údaje a dôkazy, ktorými sa má preukázať dôvodnosť žaloby na obnovu konania a požiadavka existencie skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov týkajúcich sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a zároveň môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pričom zákon nerobí rozdiel v žalobe o obnovu konania medzi, napr. obyčajným rozsudkom a kontumačným rozsudkom. Žalobca namietal, že podľa jeho názoru neboli v pôvodnom konaní splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko v tom čase žil ako bezdomovec, nemal žiadne trvalé ani prechodné bydlisko a bydlisko na uvedené ako: P. - V. R., kde zanechal číslo mobilného telefónu. Poukazoval na to, že po celý čas mu nikto z Okresného úradu nezatelefonoval a neoznámil mu, že účastníkom civilného súdneho konania, pričom má 3 mobilné telefóny u operátorov N., B.-R. D. Š.-Q.. Poukazoval na to, že súd od operátora N. obdržal odpoveď, že žalobca je ich klientom, preto mal súd podľa neho zisťovať telefónne číslo žalobcu a nechať mu SMS správu, že sa má dostaviť na súd, avšak súd nič také neurobil. Telefónne číslo mal žalobca uvedené aj v inzeráte na kúpu domu. Žalobca ďalej citujúc odbornú literatúru „...ak žalovaný preukáže, že lehotu na vyjadrenie k žalobe zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu (napr. pobyt v nemocnici, dlhodobý pracovný pobyt v zahraničí a podobne), môže zmeškaný úkon (vyjadrenie k žalobe) doložiť spolu s návrhom na zrušenie kontumačného rozsudku...“, uviedol, že bezdomovectvo je porovnateľné s uvedenými dôvodmi, a preto žalobca nemohol použiť dôkazy vo svoj prospech, pretože nevedel, že sa vedie pôvodné civilné konanie a že je účastníkom tohto konania. Uviedol, že rodinný dom predal žalovanému za zľavnenú kúpnu cenu 118.000 eur, pričom v pôvodnom konaní súd vyhovel žalovanému a priznal mu ďalšiu zľavu 37.934,34 eur, pričom žalovaný mal právo na zrušenie kúpnej zmluvy podľa , ktoré žalovaný nevyužil.

5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v duplike z 29.09.2010 uviedol, že žaloba na obnovu konania nepatrí strane sporu, ktorá z vlastnej viny, a to aj v prípade zmeškania, neuplatnila skutkové tvrdenia a nenavrhla dôkazy na ich preukázanie, hoci tak mohla urobiť v pôvodnom konaní, a preto žalobca nemá legitímny dôvod odôvodňujúci povolenie obnovy konania, keď všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré uvádza, mohol uplatniť už skôr, v pôvodnom konaní, ktoré z vlastnej viny zmeškal. Poukázal na obsah spisu pôvodného konania, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal počas niekoľkých rokov rozsiahle zisťovanie skutočného pobytu žalobcu, pričom súd nie je povinný a ani oprávnený, posielať stranám sporu textové správy, ako sa mylne domnieva žalobca. Poukázal na povinnosť každého občana, ktorý sa trvalo nezdržiava v zahraničí, hlásiť trvalý pobyt podľa o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. Nakoľko trvalý pobyt žalobcu bol v čase vydania rozsudku pre zmeškanie evidovaný na Mestskom úrade P. - V. R., jeho tvrdenia o bezdomovectve, ako odôvodenie nepreberania zásielok, žalovaný namietal ako neopodstatnené. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že počas pôvodného konania (od 10.03.2016 do jeho právoplatného skončenia 02.02.2019), žalobca nadobudol v rokoch 2017 a 2018 do vlastníctva viaceré nehnuteľnosti z titulu kúpnej zmluvy, spísanej formou notárskej zápisnice, kde sám uviedol ako adresu trvalého pobytu: J. X, P. S., avšak napriek tomu na uvedenej adrese zásielky nepreberal. Táto skutočnosť rovnako vyvracia teóriu žalobcu o jeho bezdomovectve, keď v roku 2018 nadobudol do vlastníctva rodinný dom v katastrálnom území Nové Zámky. Žalovaný poukazoval na tvrdenia žalobcu uvedené v podaní z 20.08.2019, kde sám žalobca uvádza, že ho žalovaný počas pôvodného konania navštívil v dome, ktorý žalobca kúpil v O., z ktorého dôvodu sa žalovaný domnieva, že žalobca v tomto dome počas pôvodného konania trvale býval, čo tiež vyvracia účelovú teóriu žalobcu o jeho bezdomovectve. Na základe uvedeného žalovaný namietal splnenie podmienok povolenia obnovy konania, nakoľko žalobca si vlastnou vinou spôsobil nemožnosť doručenia žaloby do jeho miesta skutočného pobytu, keď v danom čase ho neohlásil ohlasovni pobytu. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že by informácie o kúpe rodinného domu žalobcom v O. a jeho pobyte v O. uvádzal do Zápisnice z pojednávania dňa 24.10.2018 v pôvodnom konaní, nakoľko po osobnom doručení vytknutia vád stavby žalobcovi žalovaným v roku 2016, v rodinnom dome v O., žalobca prestal na telefonáty a SMS správy žalovaného reagovať a žalovaný preto nemal v roku 2018 žiadnu vedomosť o reálnom mieste pobytu žalobcu. Žalovaný pritom zdôraznil, že v roku 2016 navštívil žalobcu v O. za účelom vytknutia vád a sprevádzal ho pán R.. R.. Napokon žalovaný uviedol, že dôvody žaloby, rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, a aj žalobný petit, ako osobitné náležitosti žaloby na obnovu konania, žalobca doplnil až podaním doručeným súdu dňa 22.08.2019, nakoľko podanie žalobcu zo dňa 30.05.2019, ktoré podľa obsahu označil odvolací súd zároveň za žalobu na obnovu konania, neobsahovalo obligatórne predpísané náležitosti podľa . Potom s poukazom na nespornú skutočnosť, že prekluzívna subjektívna trojmesačná lehota na podanie žaloby na obnovu konania začala

žalobcovi plynúť po nahliadnutí do súdneho spisu dňa 02.04.2019, žalovaný namietal podľa a v spojení s a uplynutie subjektívnej trojmesačnej lehoty na doplnenie dôvodov žaloby a rozšírenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda, dňom 02.07.2019. Žalovaný preto žiadal, aby súd na obsah podania zo dňa 20.08.2019 neprihliadal, nakoľko bolo podané po uplynutí lehoty na podanie žaloby na obnovu konania a aby vychádzal výlučne z dôvodov obnovy konania a rozsahu, v akom žalobca napáda rozhodnutie, ako sú uvedené v podaní zo dňa 30.05.2019. Na základe uvedeného žalovaný žiadal žalobu ako zjavne nedôvodnú a neobsahujúcu obligatórne osobitné náležitosti podľa odmietnuť a priznať žalovanému v plnom rozsahu náhradu trov konania. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení pripojil k vyjadreniu listinné dôkazy: výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. T. B. zo dňa 06.03.2019 a výpis z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, katastrálne územie V. O. zo dňa 06.03.2019.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.04.2021 k tvrdeniam žalovaného uviedol, že nadobudnuté nehnuteľnosti v čase pôvodného konania boli v zlom technickom stave a nešlo o nehnuteľnosti, ktoré by mali povahu byť do užívania schopnom stave, a prihlásený bol na Mestskom úrade Bratislava - V. R. práve z dôvodu svojho bezdomovectva. Uviedol, že dňa 02.04.2019 ešte odvolací súd nerozhodol o jeho odvolaní proti uzneseniu, ktorým zamietol súd návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, a preto nevedel, či sa bude potrebovať domáhať obnovy konania. Tvrdil, že v podaní zo dňa 20.08.2019 použil podmienečný gramatický spôsob len vzhľadom na konkrétnu argumentáciu, avšak sám nepovažoval deň 02.04.2019 za deň začatia plynutia subjektívnej lehoty na podanie predmetnej žaloby a o tom, že musí podať žalobu o obnovu konania sa dozvedel až po právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.06.2019 sp. zn. , právoplatného dňa 15.07.2019, z ktorého dôvodu splnil lehotu na podanie žaloby na obnovu konania aj lehotu na uvedenie jej dôvodov. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení k vyjadreniu pripojil listinné dôkazy: fotokópie potvrdeniek s nemeckom jazyku z R. P. zo dňa 30.09.1991.

7. Ďalším podaním z 29.07.2021 žalobca poukazoval na doručenku súdu, založenú v spise pôvodného konania, ohľadom doručovania rozsudku pre zmeškanie zo 16.01.2019, z ktorej vyplýva, že zásielka bola adresovaná Miestnemu úradu Bratislava - V. R., pričom na zásielke nebolo uvedené meno žalobcu, avšak miestny úrad zásielku žalobcovi nedoručil a ani ho na zásielku neupozornil. Podľa žalobcu mal písomnosti Miestny úrad uložiť pre prevzatie žalobcom, čo Miestny úrad neurobil. Advokát žalobcu tvrdil, že žalobca sa zaujímal, či má na úrade uloženú písomnosť alebo akýkoľvek odkaz, avšak nikto tam nič nemal, z čoho vyplýva, že buď urobil administratívnu chybu súd, keď na zásielke neuviedol meno žalobcu ako prijímateľa zásielky, alebo urobil administratívnu chybu Mestský úrad, keď prevzatú zásielku pre žalobcu neodložil na prevzatie, po tom, čo z jej obsahu zistil, že je určená pre žalobcu.

8. Súd prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní dňa 04.11.2021 v prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, pričom vypočul právnych zástupcov strán sporu, vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, predloženými listinnými dôkazmi (odsek 3. rozsudku), podstatným obsahom pripojeného spisu pôvodného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , ako aj skutočnosťami vyplývajúcimi z verejných registrov, na základe ktorého mal za preukázaný skutkový stav rozhodujúci pre právne posúdenie veci.

9. Konštatoval, že právny zástupca žalobcu pred súdom zotrval na skutkových tvrdeniach a právnych dôvodoch uvedených v žalobe a v písomných vyjadreniach, pričom odkázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu zo dňa 25.06.2019. Uviedol, že by sa malo prešetriť, či na mestskej časti majú bezdomovci nejaké schránky alebo obálky, aby bolo možné preukázať tvrdenie, že sa žalobca zaujímal na mestskej časti, či tam má uloženú zásielku, avšak bolo mu povedané, že tam nič nemá. Za týmto účelom navrhol vykonať dopyt na Mestský úrad Bratislava - V. R., akým spôsobom vo všeobecnosti doručuje zásielky bezdomovcom prihláseným na pobyt. Právny zástupca žalovaného pred súdom zotrval na svojich vyjadreniach, pričom najmä namietal nesplnenie trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, ktorá začala plynúť dňa 02.04.2019 a uplynula dňa 02.07.2019, avšak kvalifikovaná žaloba so zákonnými náležitosťami bola podaná až 22.08.2019, z ktorého dôvodu žiadal žalobu odmietnuť pre zmeškanie lehoty na jej podanie. K vecnej stránke sporu uviedol, že nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo kontumačným rozsudkom, keď súd môže skúmať len splnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.

Žalobca vo svojej výpovedi k veci ohľadom dôvodov, pre ktoré sa neprihlásil na trvalý pobyt alebo si nezriadil adresu na doručovanie zásielok uviedol, že jeho problémy s bývaním sa začali po tom, čo sa rozviedol, čo bolo asi 15 rokov pred podaním žaloby v roku 2016. Z toho dôvodu sa aj prihlásil ako bezdomovec na Mestský úrad Bratislava - V. R. a tiež z dôvodu, že po predaji domov v roku 2015 cestoval po svete. Na otázku ako často sa zaujímal na Mestskom úrade Bratislava - V. R., či nemá doručenú zásielku žalobca uviedol, že to bolo raz za pol roka alebo raz za rok.

10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zistil, že v tomto konaní sa žalovaný v procesnom postavení žalobcu, domáhal voči žalobcovi, v procesnom postavení žalovaného, zaplatenia sumy 37.934,34 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne od 21.11.2018 do zaplatenia, titulom zľavy z kúpnej ceny, predstavujúcej výšku nákladov, ktoré musel vynaložiť na nápravu vád rodinného domu, ktorý nadobudol od žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.03.2015 v zmysle , a . V žalobe bol žalobca ako žalovaný označený: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom/adresa na doručovanie 1: J. X, XXXXX P. a adresa na doručovanie 2: N. XX, XXXXX P.. Súd prvej inštancie v tomto konaní v rámci prípravy pojednávania doručoval dňa 30.09.2016 žalobu spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a poučením o procesných právach a povinnostiach žalovanému na adresu: N. XX, XX XXX P., z ktorej sa vrátila zásielka súdu dňa 04.10.2016 a neskôr aj dňa 21.08.2017 s poznámkou „ adresát neznámy“. Na základe toho bola doručovaná žaloba s prílohami podľa , oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Súd vykonal lustráciu a šetrenie pobytu žalovaného v evidencii Register obyvateľstva SR, prostredníctvom Sociálnej poisťovne a príslušného oddelenia polície, prostredníctvom ktorého sa pokúsil súd opätovne žalobu s prílohami doručiť žalovanému ( ). Podľa výpisu z registra obyvateľov mal žalobca v tomto čase od 21.09.2011 evidovaný trvalý pobyt na adrese: P. - V. R., P. S. a pobyt mimo SR nemal evidovaný. Súd preto opakovane doručoval žalovanému žalobu s prílohami aj na adresu: Y. Y., V.. XXXX, J. X, XXXXX P. (adresa R. V. R.). Zásielka sa dňa 07.03.2018 vrátila súdu s poznámkou, že si „adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“, pričom zásielka bola uložená na prevzatie od 05.02.2018. Súd vykonal ďalšie prešetrenie pobytu žalovaného prostredníctvom OO PZ Bratislava, Nové Mesto - východ, MV SR a zároveň požiadal o doručenie zásielky, prostredníctvom mobilných operátorov a ÚPSVaR, oddelenie služieb pre občana Bratislava. Následne súd opätovne doručoval žalobu s prílohami postupom podľa oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, kde to bolo zverejnené dňa 07.03.2018. Z oznámenia N. T., D..T.. z 29.03.2018 vyplývalo, že evidujú adresu žalovaného ako ich klienta: N. XXX/XX, P.. Z oznámenia MV SR zo dňa 27.04.2018 vyplývalo, tunajšie OO PZ Bratislava, Nové Mesto - východ vykonalo šetrenie na adrese: J.Á. X, P., na, ktorej sa nachádza Miestny úrad Bratislava - V. R., kde pracovníčka úradu S. T. uviedla, že žalovaný sa na danej adrese nezdržiava, nepreberá si tam ani poštu a nemá vedomosť, kde by sa uvedená osoba mohla nachádzať a preto nebolo možné žalovanému doručiť písomnosti súdu. Za daného stavu, súd v pôvodnom konaní určil termín pojednávania na 24.10.2018, na ktoré predvolal žalovaného postupom podľa , prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a žalovaného podľa a za účelom vykonania ďalších procesných úkonov pojednávanie odročil na nový termín pojednávania dňa 16.01.2019. Na tento termín opätovne žalovaného predvolal a s predvolaním zároveň opätovne doručoval žalobu s prílohami, poučením a výzvou (uznesenie) na vyjadrenie sa k žalobe, prostredníctvom miestneho úradu P. - V. R.. Súd doručovanie vykonal listom z 25.10.2018, ku ktorému pripojil doručované písomnosti a predvolanie na pojednávanie na dňa 16.01.2019. V prípise inštruoval úrad ako má postupovať v prípade, že písomnosti budú žalovanému doručené/nedoručené (vrátením podpísanej doručenky/vrátením nedoručenej zásielky) a žiadal ho o oznámenie dátumu vyvesenia a zvesenia oznámenia obce o doručovaní zásielky z úradnej tabule. Súd ďalej žiadal úrad o zistenie dôvodu, pre ktorý adresát odmietol písomnosť prevziať a ďalej ho inštruoval, aby poučil adresáta o následkoch neprevzatia zásielky súdu. Z odpovede Miestneho úradu P. - V. R. zo dňa 22.11.2018, ohľadom doručenia zásielky žalovanému vyplývalo, že orgán obce vrátil súdu späť uvedenú písomnosť, nakoľko menovaný si ju v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote nevyzdvihol, pričom oznámenie bolo zverejnené na úradných tabuliach mestskej časti na J. Č..X a na I. R. a tiež na webovej stránke mestskej časti, v termíne od 05.11.2018 18 do 20.11.2018. Súčasťou doručovaného predvolania na pojednávanie bolo aj poučenie strany podľa a o možnosti rozhodnutia o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Za daného stavu súd prejednal vec podľa v neprítomnosti žalovaného a na základe návrhu prítomnej právnej zástupkyne žalobcu, súd za splnenia procesných podmienok vyhlásil rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa , ktorým žalobe vyhovel.

11. Z odôvodnenia rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa zo dňa 16.01.2018 č.k. -133, vydaného v pôvodnom konaní, súd prvej inštancie zistil, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy (žaloba na plnenie), čo spadá pod hypotézu , súd mal za splnené zákonné predpoklady podľa , keď „žalovaný bol v konaní od počiatku absolútne nečinný, nečinnosť a nemožnosť žalovaného zohnať a doručiť mu akúkoľvek písomnosť, čo namietala aj právna zástupkyňa žalobcu.“ Súd konštatoval, že „výzvou zo dňa 26.08.2016 uznesením vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní k pripojenej žalobe vyjadril. Súdu sa nepodarilo uznesenie a žalobu s prílohami opakovane doručiť žalovanému na žiadnu známu adresu (J. X D. N. XX, P.), ani prostredníctvom obce podľa právnej úpravy zakotvenej v o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR. Súdu sa nepodarilo šetrením v Registri obyvateľov SR, prostredníctvom OO PZ Bratislava, Nové Mesto, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovniach a telekomunikačných operátorov zistiť inú adresu ako skutočný pobyt žalovaného. V súlade s a súd opakovane zverejnil oznámenie o podanej žalobe a doručovaní písomností na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a žalobu považoval po 15. dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.“ Predmetný rozsudok pre zmeškanie bol doručovaný žalovanému postupom podľa a právoplatnosť nadobudol dňa 02.02.2019. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. ďalej vyplývalo, že dňa 02.04.2019 sa dostavil do informačného centra súdu žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný), ktorý si po nahliadnutí do spisu jeho preštudovaní vyhotovil fotokópiu celého spisu. Podaním zo dňa 02.05.2019 podal žalobca ako žalovaný v pôvodnom konaní na poštovú prepravu návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z dôvodu, že bol dlhodobo vycestovaný v zahraničí v V. D. L. I., o termíne nebol informovaný, hoci jeho mobilné číslo mal žalobca (žalovaný) aj realitná maklérka p. T. a zamestnanci obecného úradu. O tomto návrhu rozhodol v pôvodnom konaní súd prvej inštancie uznesením podľa zo dňa 16.05.2019 č .k. -171 tak, že návrh žalovaného, po posúdení veci ako nedôvodný zamietol. Voči uzneseniu o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podal žalovaný odvolanie dňa 30.05.2019, ktoré podanie zároveň označil ako návrh žalobu na obnovu konania. V pôvodnom konaní advokátka žalobcu k podaniu žalovaného z 30.05.2019 doručila súdu vyjadrenie, v ktorom namietala, že žalovaný v tomto konaní nepreukázal ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré pojednávanie vo veci samej zmeškal a zostal iba pri tvrdení, že cestoval, resp. sa zdržiaval v zahraničí, ktoré tvrdenia však riadne nepreukázal. Poukázala na to, že v období od 10.03.2016 do 02.02.2019, kedy pôvodné konanie prebiehalo, žalovaný nadobudol do vlastníctva viaceré nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, na ktorej uviedol ako svoju adresu pobytu: J. X, P., na ktorej si však zásielky nepreberal. Poukázala na povinnosť každého občana podľa zákona o hlásení pobytu občanov, ktorú si žalovaný nesplnil. Advokátka žalobcu namietala, že návrh na obnovu konania je prípustný iba proti právoplatnému rozsudku, avšak z obsahu podania žalovaného vyplýva, že smeruje proti uzneseniu zo dňa 16.05.2019, a preto ho nemožno považovať za návrh na obnovu konania. Žalobca začal byť aktívny až v exekučnom konaní, keď mu boli zablokované finančné prostriedky na jeho účte. Naviac krátko predtým daroval nehnuteľnosti, ktoré mal vo výlučnom vlastníctve, svojmu synovi D. Y., voči čomu podal žalovaný dňa 19.04.2019 na Okresný súd Nové Zámky odporovaciu žalobu, vedenú pod sp. zn. . Odvolací súd uznesením zo dňa 25.06.2019 č.k. -195 ako o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z dôvodu vady odvolania, ktorú nemožno odstrániť podľa , odmietol jeho odvolanie, nakoľko „žalovaný neuviedol, z akých dôvodov považuje napadnuté uznesenie za nesprávne, tzn. neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Zostávajúcu argumentáciu žalovaný smeroval výlučne k dôvodnosti podania žaloby na obnovu konania, ktorý tvorí základ odvolania žalovaného.“ Záverom odôvodnenia uznesenia odvolací súd konštatoval, že z hľadiska obsahu jej odvolania žalovaného, zároveň žalobou na obnovu konania podľa a nasl. . Z evidencie Registra obyvateľov SR mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca má od 21.09.2011 evidovanú ako adresu trvalého pobytu: obec P. - V. R., P. S.. Predložené listiny žalobcom, ktoré mali preukazovať jeho pobyt v zahraničí - fotokópie potvrdeniek v nemeckom jazyku z R. P. zo dňa 30.09.1991, boli slabo čitateľné avšak z nich vyplývalo, že boli vystavené v roku 1991. Strany sporu do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nemali ďalšie návrhy na dokazovanie, okrem návrhu advokáta žalobcu o prešetrenie, či na mestskej časti majú bezdomovci nejaké schránky alebo obálky (viď odsek 17. rozsudku), a preto súd podľa vyhlásil dokazovanie za skončené a na základe zisteného skutkového stavu, vo veci vyhlásil rozsudok ( prvej vety ). Uvedený dôkaz advokáta žalobcu súd nevykonal ako zjavne nehospodárny a neslúžiaci k objasneniu sporných skutkových tvrdení, nakoľko zo zákonnej úpravy vyplýva spôsob doručovania písomnosti súdu (uvedené

v ďalšej časti rozsudku), ako aj postup orgánu obce ak sídlo obecného úradu tejto obce je adresou občana na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy.

12. Súd prvej inštancie vychádzal z , , , , , , , , , , , , , , , , , ,, , ,, , , tretia a štvrtá veta o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

13. Konštatoval, že obnova konania v civilnom konaní je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia a ktorý predstavuje zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí. Obnova konania však nie je generálne použiteľná a možno ju povoliť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Účelom zakotvenia obnovy konania do systému mimoriadnych opravných prostriedkov, je umožniť strane sporu nové konanie s novým rozhodnutím vo takej veci, v ktorej sa konanie už skončilo právoplatným rozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Jedným z kritérií prípustnosti obnovy konania je dodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Podľa platnej a účinnej zákonnej úpravy možno žalobu na obnovu konania podať v subjektívnej trojmesačnej lehote, plynúcej od času, keď sa strana sporu o dôvode obnovy dozvedela, alebo od času, keď tento dôvod mohla uplatniť. Dôvody obnovy konania, ktoré prezentoval žalobca v podaní zo dňa 30.05.2019 a jeho doplnení na výzvu súdu podľa dňa 22.08.2019, je možné podriadiť pod právny režim . Podľa príslušnej právne teórie je podľa tohoto ustanovenia dôvodom prípustnosti obnovy konania existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne (súčasne) spĺňať nasledovné podmienky: skutočnosti rozhodnutia a dôkazy nemohla oprávnená strana v zmysle bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. To znamená, že napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela, pričom pre prípustnosť obnovy konania sa vyžaduje, že ide o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania (do vyhlásenia rozsudku), skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sa týkajú výlučne strán a predmetu pôvodného konania, skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, sú spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, s čím súvisí, že stranou oprávnenou podať žalobu na obnovu konania je len strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), čo je procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania aj napriek tomu, že samotné povolenie obnovy konania, neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej v novom obnovenom konaní, tzn. že súd nemusí po povolení obnovy konania vyhovieť strane, ktorá povolenie obnovy požadovala.

14. Uviedol, že uvedené princípy konania o návrhu na obnovu konania, vyplývajú aj zo súvisiacich rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. , v ktorom súd uvádza: „... Súd musí v konaní o návrhu na obnovu konania prihliadať aj na to, prečo účastník nesplnil v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať. Na účastníkovi občianskeho súdneho konania teda je, aby dbal o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci. Účastník je povinný starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, aby na ne aj označil dôkazy.“ Obdobne z iného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva ,,,,Je predpokladom obnovy konania,,,, aby dôkazy, ktoré tu v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohol účastník bez svojej viny použiť.“

15. Na základe uvedeného preto podľa súdu prvej inštancie platí, že pokiaľ sa dôvody prípustnosti obnovy konania týkajú pôvodného konania, ktoré bolo právoplatne skončené vydaním rozsudku pre zmeškanie (kontumačný rozsudok), tieto dôvody sa môžu vzťahovať len na skúmanie procesných predpokladov, za ktorých bol takýto rozsudok vydaný. Rovnako v tejto súvislosti otázku zavinenia nevyužitia skutočností alebo dôkazov, tou stranou sporu, ktorá „zmeškala“ možnosť plnohodnotne realizovať svoje procesné práva pôvodnom konaní, súd posudzuje opäť len z procesného hľadiska.

16. Vyvodil, že v danom prípade žalobca odôvodňoval žalobu na obnovu konania v zásade tým, že v pôvodnom konaní vôbec nemohol použiť dôkazy, ktorými by sa bol bránil proti žalobe žalovaného, pretože vôbec nevedel, že je žalovanou stranou v pôvodnom konaní. V tejto súvislosti argumentoval tým, že je bezdomovec a adresu trvalého bydliska má evidovanú na obci (mestskej časti) P. - V. R., odkiaľ mu nikto neoznámil, že na adresu obce súd doručoval písomnosti (žalobu, predvolanie na pojednávanie a ďalšie písomnosti) a tým, že sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí v V. D. L. I.. To znamená, že skutočnosti a dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, žalobca v tomto konaní bez svojej viny nemohol použiť tak, aby pre neho privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

17. Vychádzajúc zo zákonnej úpravy doručovania civilnom súdnom procese v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že mestská časť nemá zákonný status doručovacieho orgánu v zmysle a ani status doručovacieho subjektu v zmysle a uloženie písomnosti na orgáne obce (mestskej časti) je od účinnosti zo zákonného rámca vypustené, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, účinnej do 30.06.2016, podľa ktorej bol jedným zo subjektov, prostredníctvom ktorých mal súd zákonnú možnosť doručovať písomnosti, aj orgán obce ( v znení neskorších predpisov). S účinnosťou od 01.07.2016 bol v civilnom konaní zavedený taxatívny výpočet doručujúcich orgánov, ktoré sú zákonným spôsobom splnomocnené na to, aby doručovali písomnosti súdu ( v spojení s ) a taxatívny výpočet doručujúcich subjektov, ktoré na základe rozhodnutia súdu sú oprávnené a súčasne povinné písomnosti doručovať ( ). V zmysle písomnosti určené do vlastných rúk sa doručujú prostredníctvom doručenky. Doručenka je listinou, ktorá má povahu verejnej listiny a ktorá sa od listín súkromných líši tým, že potvrdzuje, pokiaľ nie je dokázaný opak, pravdivosť toho, čo je v nej uvedené. V prípade doručovacieho orgánu, ktorým je poštový podnik (ďalej len „pošta“), súd doručuje úradnú zásielku do vlastných rúk fyzickej osobe na jej adresu, evidovanú v registri obyvateľov SR podľa . Fyzickej osobe, ktorá má v registri obyvateľov SR hlásený trvalý pobyt na obci (mestskej časti) z dôvodu, že došlo k naplneniu ustanovenia prvá a druhá veta a prvá veta zákona o hlásení pobytu občanov, doručuje súd úradné zásielky na adresu, ktorou je v súlade s tretia veta tohto zákona sídlo miestneho úradu mestskej časti. Zásielky doručované fyzickej osobe s hláseným pobytom na mestskej časti, sú v takom prípade uložené na pošte a mestská časť po obdržaní písomného oznámenia o uložení zásielky, zverejní na úradnej tabuli v súlade s štvrtá veta zákona o hlásení pobytu občanov, oznam o doručovaní zásielky konkrétnej fyzickej osobe. Na základe uvedeného je doručovací orgán, ktorým je pošta a nie mestská časť, povinný v prípade doručenia zásielky vrátiť súdu doručenku opatrenú potvrdením adresáta o prijatie písomnosti (podpis adresáta), alebo v prípade jej nedoručenia, vrátiť zásielku ako nedoručiteľnú aj s oznámením dôvodov. Zároveň zakotvuje postup súdu v prípade doručovania žaloby a ďalších písomností fyzickej osobe aj v prípade, že po vykonanom šetrení jej skutočného pobytu, sa žaloba a ďalšie písomnosti nepodarili doručiť žalovanému/strane sporu a to podľa a v spojení s , respektíve pri ďalších písomnostiach podľa .

18. Z obsahu spisu pôvodného konania, vedeného Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. , mal súd prvej inštancie za zrejmé, že súd zákonný postup pri doručovaní žaloby a predvolania na pojednávanie, v ktorom vydal na návrh advokátky žalobcu rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa , upravený procesným poriadkom podľa citovaných ustanovení dodržal, keď opakovane prešetroval skutočný pobyt žalobcu ako žalovaného, a po neúspešnom doručení na takto zistenú adresu: N. XX P. (v dňoch 04.10.2016 a 21.08.2017, z ktorej sa vrátila zásielka s poznámkou „adresát neznámy“), doručoval súd žalobcovi predvolanie, žalobu a ďalšie písomnosti žalobcovi aj prostredníctvom obce, na adrese ktorej mal žalovaný evidovaný trvalý pobyt. Obec pri doručovaní písomností žalobcovi postupovala podľa štvrtá veta zákona o hlásení pobytu občanov, keď oznámením na úradných tabuliach mestskej časti na J. Č..X P. a na I. R. P. a tiež na webovej stránke mestskej časti, v termíne od 05.11.2018 do 20.11.2018 žalobcu upozornila, že sú mu doručované písomnosti súdu, avšak žalobca sa nedostavil k prevzatiu doručovaných písomností. Okrem toho súd nad rámec doručoval žalobcovi predvolanie s poučením podľa , žalobu a ďalšie písomnosti žalobcovi aj podľa a a oznámením o podanej žalobe a oznámením o doručení písomnosti na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, s fikciou ich doručenia.

19. Za daného stavu veci, preto podľa súdu prvej inštancie nemožno konštatovať, že z procesného hľadiska žalobca nezavinil, že súd sa v pôvodnom konaní nemohol oboznámiť so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré mienil použiť na svoju obranu. Naopak daný stav bol dôsledkom nesplnenia povinnosti

žalobcu, nahlásiť do evidencie svoj trvalý pobyt podľa § 3 ods. 7 zákona o hlásení pobytu, resp. na evidovanom trvalom pobyte, ktorým je obec, preberať zásielky. Sám žalobca pred súdom vypovedal, že sa na obci informoval sporadicky, jeden až dva krát do roka, či mu nie je alebo nebola doručená zásielka, čo za stavu, že sa jednalo o evidovanú adresu trvalého pobytu žalobcu, možno označiť za zrejmý nezáujem žalobcu o ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Bez právneho významu mal pritom argumenty žalobcu o tom, že súd alebo obec mala žalobcovi SMS správou oznámiť, že je žalovanou stranou v civilnom spore, nakoľko takýto postup súdu alebo obce, nie je zákonom aprobovaným postupom. Rovnako tvrdenie žalobcu, že sa zdržiaval v zahraničí, cestoval, a pod., súd považoval za nepreukázané, keď na podporu týchto tvrdení predložil ako dôkaz len nečitateľné doklady v nemčine, bez akejkoľvek súvislosti k veci samej a datované z roku 1991. Žalovaný pritom uvedenú argumentáciu žalobcu v konaní poprel a uviedol, že žalobca sa až do času, kedy v rámci exekúcie došlo k zablokovaniu jeho účtov, zámerne vyhýbal kontaktu so žalovaným, pričom aj v rámci exekučného konania odmietol exekútorovi oznámiť adresu, na ktorú mu je možné doručiť úradnú zásielku. Žalovaný uvedené tvrdenia preukázal predloženými listinami. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na novú právnu úpravu v , ktorá zakotvuje procesnú povinnosť tvrdenia, v zmysle ktorej majú strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania ( ). Nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme neúspechu v spore. Ďalšou procesnou povinnosťou, je povinnosť k žalobe pripojiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Súd s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán, nemôže vyzývať stranu sporu na preukázanie svojich tvrdení predložením ďalších dôkazov, pokiaľ tieto nepredložili ani neoznačili strany sami. Potom pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže, a to ku dňu, kedy rozhoduje, nakoľko na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

20. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci po prednesoch strán podľa strany oboznámil, že vykoná dokazovanie len ohľadom toho, či žalobca bez vlastného zavinenia nemohol uplatniť skutočnosti a dôkazy, na ktoré poukazoval v pôvodnom konaní, a ktoré by privodili pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca však žiaden relevantný dôkaz na preukázanie tvrdenia, že bez vlastného zavinenia nevedel o tom, že je žalovanou stranou v pôvodnom konaní nenavrhoval. Nenavrhoval žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, napr. jeho skutočný pobyt, na adresu ktorého mu mal súd doručil žalobu a ďalšie písomnosti alebo tvrdenia žalobcu o jeho dlhodobom pobyte v cudzine, respektíve dôkazy preukazujúce, že objektívne nemohol preberať zásielky na adrese obce, ktorú má evidovanú v Registri obyvateľov SR. Posúdením uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca v konaní o povolenie obnovy pôvodného konania nepreukázal, že skutočnosti a dôkazy na svoju obranu, nemohol použiť bez svojej viny. Naopak z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že práve v dôsledku nesplnenia svojej povinnosti oznámiť do evidencie trvalý pobyt, ktorý je miestom, kde sa zdržuje a preberá poštu, resp. v dôsledku nepreberania zásielok v evidovanom mieste trvalého pobytu, ktorým je P. - V. R. (obec), žalobca zavinil, že došlo k prejednaniu veci v jeho neprítomnosti podľa a v dôsledku tejto pasivity žalobcu bol vydaný kontumačný rozsudok za splnenia zákonných podmienok podľa . Preto pokiaľ strana sporu zo svojej viny neuplatnila určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčená aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať. Nakoľko žalobca nepreukázal zákonné predpoklady pre povolenie obnovy konania, a to existenciu niektorého z taxatívne vymedzeného dôvodu prípustnosti obnovy konania podľa , súd prvej inštancie žalobu o obnovu konania zamietol. (I. výrok rozsudku). V súvislosti s ďalšou argumentáciou žalobcu, túto súd prvej inštancie nepovažoval za právne významnú s ohľadom na uvedené skutočnosti a právne dôvody, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať odôvodnení rozhodnutia. Aj podľa ustálenej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky stranami sporu nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, ktoré strany uvádzajú. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , II.ÚS 200/09a pod.).

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s a a v súlade s princípom úspechu v konaní podľa žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania. (II. výrok rozsudku) s tým, že o výške tohto nároku rozhodne súd podľa samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

22. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a obnovu konania sp.zn. povoliť. Odvolanie podal žalobca podľa z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. e/ - súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; f/ - súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie správne uvádza v ods. 51., že pre prípustnosť obnovy konania musia kumulatívne platiť podmienky, že skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohla oprávnená strana bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom otázka viny sa posudzuje zo striktne procesného hľadiska a zároveň skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy sú spôsobilé pre stranu pôvodného konania privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Skutočnosti a dôkazy, ktorými chce v obnovenom konaní argumentovať, nemohol použiť v pôvodnom konaní, pretože vôbec nevedel, že také konanie pred súdom prebieha. Je nepochybné, že také skutočnosti a dôkazy môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Skutočnosti a dôkazy uviedol vo všetkých doterajších písomných podaniach. Na pojednávaní dňa 04.11.2021 sudkyňa oznámila podľa , že považuje za spornú okolnosť jeho zavinenie, že nemohol byť oboznámený o konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. a otázku jeho bydliska, resp. pobytu a na túto okolnosť vykoná dôkazy. Jeho právny zástupca k tomu navrhol, aby súd vykonal dopyt na R. Ú. P. - V. R., akým spôsobom vo všeobecnosti doručuje zásielky bezdomovcom, prihláseným tam na pobyt. Sudkyňa však len oboznámila dôkazy obsiahnuté v spise, ale odmietla vykonať dopyt na mestskú časť podľa návrhu jeho právneho zástupcu. Zaujala právny názor, že zásielka - predvolanie na pojednávanie v konaní sp. zn. sa právne považuje za doručenú a vo veci rozhodla. Tento právny názor a postup považuje za nedôvodný. Medzi účastníkmi nie je sporné, že v rozhodnom čase bol vedený ako bezdomovec na úrade R. Č. P. - V. R.. Súd zaslal v konaní predvolanie na pojednávanie a rozhodujúce doklady na mestskú časť s uvedením adresy: R. Ú. P. V. R., J.Á. X, XXXXX P., ale bez uvedenia jeho mena (Dôkaz: kópia zásielky súdu, ktorú prikladá). K zásielke síce bol priložený sprievodný list s uvedením jeho mena a so žiadosťou o jej doručenie, prípadne vyvesenie a zvesenie na úradnej tabuli obce, ale postup, ktorý zvolila mestská časť, nezodpovedal zákonu, ako ho uvádza súd v ods. 55. napadnutého rozsudku. V uvedenej časti súd píše, že fyzickej osobe, ktorá má v registri obyvateľov SR hlásený trvalý pobyt v obci (mestskej časti)... doručuje súd úradné zásielky na adresu, ktorou je v súlade s tretia veta (zákona o hlásení pobytu občanov) sídlo miestneho úradu miestnej časti. Zásielky doručované fyzickej osobe s hláseným pobytom na mestskej časti, sú v takom prípade uložené na pošte a mestská časť po obdržaní písomného oznámenia o uložení zásielky, zverejní na úradnej tabuli v súlade s štvrtá veta zákona o hlásení pobytu občanov, oznam o doručovaní zásielky konkrétnej fyzickej osobe. V tomto prípade však R. Ú. P. - V. R. na žiadosť súdu vyvesil oznam na miestnej tabuli dňa 05.11.2018 a zvesil dňa 20.11.2018, že občan Y. Y., V.. XXXX si môže osobne vyzdvihnúť jemu adresovanú písomnosť, uloženú v podateľni Miestneho úradu Bratislava - V. R., J. C.. Č..X, XXX XX P. na prízemí, číslo dverí X, v termíne od 05.11.2018 do 20.11.2018. Kontakt: XX/XX XXX XXX-XX/ XX XXX XXX. Nasledujú stránkové dni a podpis: J. Č.. Čiže v tomto prípade miesto doručenia zásielky nebola pošta ako predpisuje zákon, ale kancelária Miestneho úradu. (Dôkaz: oznámenie o mieste uloženia písomnosti, ktoré prikladá). Ak by bol súd vyhovel návrhu jeho právneho zástupcu na uskutočnenie dopytu na úrad Mestskej časti Bratislava

- V. R. na doručovanie zásielok tam prihláseným bezdomovcom, s týmto dôkazom sa mohol zaoberať.

23. Žalovaný vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k odvolaniu žalobcu považoval odvolaciu námietku žalobcu podľa , teda, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, za nedôvodnú. Žalobcom navrhnutý dopyt na miestny úrad za účelom zistiť, ako miestny úrad všeobecne doručuje zásielky bezdomovcom prihláseným na pobyt, nie je návrhom na vykonanie dôkazu, ale žalobca tým de facto žiadal súd prvej inštancie, aby za neho zaobstaral dôkaz v jeho prospech. Spôsob doručovania zásielok osobám prihláseným na pobyt v obci pritom vyplýva zo zákona a konkrétny postup Miestneho úradu Bratislava - V. R. vyplýva z obsahu spisu, pričom súd prvej inštancie mal z odpovede Miestneho úradu Bratislava - V. R. zo dňa 22.11.2018 za preukázané, že oznámenie o uložení zásielky adresovanej žalobcovi bolo v

súlade so zákonom zverejnené na úradnej tabuli a jeho webovej stránke. Dopytované informácie pritom nemali z hľadiska skutkového stavu, ktorý bol základom napadnutého rozhodnutia, žiadny význam. Nevykonaním dopytu tak súd prvej inštancie nemohol porušiť práva žalobcu, naopak konal v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania a zásadou rovnosti zbraní, keď procesná zodpovednosť preukázať svojej skutkové tvrdenia spočíva na sporových stranách. Okrem toho bolo preukázané, že žalobca sa o konaní sp. zn. dozvedel nahliadnutím do súdneho spisu už dňa 02.04.2019 a nič mu nebránilo, aby sa miestneho úradu dopytoval sám na informácie, ktoré teraz po vyše troch rokoch považuje za rozhodujúce. Podstatné skutočnosti mal súd prvej inštancie za riadne preukázané, keď zistil, že súd v pôvodnom konaní doručoval písomnosti na adresu, ktorú mal žalobca vedenú ako trvalý pobyt, t. j. adresu Miestneho úradu Bratislava - V. R.. Z doručenky mal vykázané doručenie zásielky Miestnemu úradu Bratislava - V. R. a z jeho odpovede zo dňa 22.11.2018 mal za preukázané, že oznámenie o uložení zásielky, adresované žalobcovi, bolo v súlade so zákonom zverejnené na úradnej tabuli a jeho webovej stránke. Pokiaľ žalobca namieta, že jeho meno nebolo uvedené na obálke, uvedené je úplne bez významu, nakoľko z oznámenia miestneho úradu vyplýva jeho aktivita smerujúca k doručeniu zásielky žalobcovi tak, ako to obci ukladá zákon a prevzatie zásielky žalobcom bolo objektívne umožnené. Nie je v rozpore so zákonom, ak súd adresoval zásielku miestnemu úradu. Súd tak mal za vykázané, že písomnosti miestny úrad prevzal za účelom ich doručenia žalobcovi. Uvedený postup umožňuje aj znenie poslednej vety ust. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a o registri obyvateľstva: „Obec je povinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniť prihláseného občana, že mu bola alebo že mu má byť doručená písomnosť.“ Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že odvolacia námietka podľa , t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je zjavne nedôvodná. Písomnosť bola súdu po uplynutí úložnej doby miestnym úradom vrátená s informáciou, že adresát si ju v lehote neprevzal. Tvrdenia žalobcu, že na miestnom úrade mu o zásielke nepovedali, sú zjavne účelové a ničím nepreukázané. Žalobca nikdy ani netvrdil, že by sa bol býval v období úložnej doby, kedy bola zásielka na miestnom úrade (t.j. v období od 05.02.2018 do 20.02.2018 a 05.11.2018 do 20.11.2018), dostavil na miestny úrad. Na otázku súdu prvej inštancie na pojednávaní 04.11.2021 sám uviedol, že na miestny úrad chodil sporadicky, jeden až dva-krát do roka, čo však rovnako nepreukázal a toto tvrdenie sa javí ako nepravdivé vzhľadom na oznámenie MV SR zo dňa 27.04.2018, podľa ktorého pracovníčka úradu S. T. uviedla, že žalobca sa na adrese nezdržiava a poštu si tam nepreberá. Žalobca v odvolaní uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že je bezdomovcom, čo žalovaný naopak niekoľko krát rozporoval a poukazoval na to, že žalobca bol vlastníkom niekoľkých nehnuteľností a mal objektívne možnosť sa prihlásiť na pobyt v mieste svojho skutočného pobytu. Napokon od času, kedy sa žalobca dozvedel o pôvodnom konaní, uvádza v styku so súdom adresu v V. O., kde vlastnil rodinný dom, ktorý po začatí exekúcie v roku 2019 previedol na svojho syna, je preto zrejmé, že tvrdenia o bezdomovectve sú účelové. Záverom poukázal na to, že obnova konania, ako konštatoval aj súd prvej inštancie, má mimoriadny charakter a z hľadiska právnej istoty má byť povolená len výnimočne. V tomto prípade neboli dané ani základné predpoklady na prejednanie žaloby o povolenie obnovy konania, nakoľko bolo preukázané, že žalobca nahliadol do súdneho spisu pôvodného konania už 02.04.2019 a lehota na podanie žaloby o obnovu konania tak márne uplynula pred tým, ako žalobca odstránil jej vady doplnením žaloby zo dňa 20.08.2019. Dôvody obnovy konania možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie žaloby o obnovu konania, preto skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že mu miestny úrad zásielku nevydal, nie sú preskúmateľné ani v odvolacom konaní. Okrem toho všetky skutkové tvrdenia uvedené v tomto konaní mohol žalobca uplatniť už v návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku, resp. v následnom odvolacom konaní, kde bolo rozhodnutie o tomto návrhu preskúmané. Je evidentné, že zo strany žalobcu ide o zjavné zneužitie práva za účelom vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávky žalovaného v exekučnom konaní, čoho sa žalovaný domáha už od roku 2016. Vzhľadom na uvedené žiadal žalovaný napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

24. V odvolacej replike podanej žalobcom prostredníctvom jeho právneho zástupcu žalobca uviedol, že jeho návrh, prednesený na pojednávaní dňa 04.11.2021, aby súd urobil dopyt na Úrad Mestskej časti Bratislava - V. R., akým spôsobom doručuje poštové zásielky, adresované bezdomovcom, prihláseným v tejto mestskej časti na pobyt, bol odôvodnený. Z dokladu o oznámení o mieste uloženia písomnosti určenej pre neho Miestnemu úradu Bratislava - V. R., vyveseného dňa 05.11.2018 a zveseného dňa 20.11.2018, ktorý si zadovážil, vyplýva, že Miestny úrad Bratislava - V. R. porušil ustanovenie zákona o doručovaní. (Dôkaz: oznámenie o mieste uloženia písomnosti, ktoré prikladá). Podľa doručujúcim orgánom je poštový podnik alebo súdny doručovateľ. Úrad Mestskej časti Bratislava

- V. R. sa mu nepokúšal doručiť súdnu zásielku prostredníctvom týchto orgánov. Z oznámenia o mieste uloženia písomnosti pre neho, spomenutej vyššie, vyplýva, že Úrad Mestskej časti Bratislava - V. R. uložil zásielku určenú pre neho vo svojej podateľni a tam si ju mohol vyzdvihnúť. Podateľňa Úradu Mestskej časti však nie je doručujúcim orgánom podľa zákona. Čiže predvolanie na pojednávanie (alebo inú písomnosť) mu súd nedoručil, ako mu zákon predpisuje. Predvolanie, vystavené na vývesnej tabuli Miestneho úradu Bratislava - V. R. dňa 05.11.2018 (a zvesené dňa 20.11.2018), nespĺňalo podmienky, aby súd mohol vyniesť kontumačný rozsudok dňa 16.01.2019. O súdnom konaní proti nemu na základe žaloby S. R. o zníženie ceny predaného domu a vrátenie časti vyplatenej kúpnej ceny nevedel, nemohol predložiť dôkazy, vyvracajúce žalobu, a preto jeho návrh na obnovu konania je oprávnený. Dôkazy, ktoré vyžaduje zákon, nemožno vykladať podľa vlastnej vôle. Dňa 02.04.2019 nazrel do súdneho spisu v súdnej kancelárii, ale vtedy ešte súd nerozhodol o jeho návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a nerozhodol ani Krajský súd uznesením zo dňa 25.06.2019, v ktorom zaujal právny názor, že jeho odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.05.2019 je zároveň žalobou na obnovu konania. Nemohla mu preto začať plynúť lehota na podanie žaloby o obnovu konania. Na živobytie si zarábal opravou poškodených alebo nedokončených rodinných domov. Z praktických dôvodov bolo vhodnejšie, ak stavby, na ktorých pracoval, previedol vlastnícky na seba, aby mohol operatívnejšie reagovať na potreby stavby. Pri opravách alebo dokončovaní rodinných domov mnohé potreby sa objavia až v priebehu stavebných prác. Žiadny z domov, na ktorých pracoval, nespĺňal požiadavky domu vhodného na bývanie. Iné bývanie nemal, preto sa prihlásil na Úrade Mestskej časti P. - V. R. ako bezdomovec. Inak poukázal na svoje odvolanie proti prvoinštančnému rozsudku a jeho podania z 22.08.2019, zo dňa 10.07.2020 a zo dňa 09.04.2021 a na jeho prednesy na pojednávaní.

25. V Odvolacej duplike žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v právnej veci o povolenie obnovy konania sp. zn. žalobcu poukázal na ust. , v zmysle ktorého dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Opätovne preto poukázal na v konaní nespornú skutočnosť, že žalovaný sa oboznámil s obsahom spisu sp. zn. už dňa 02.04.2019, kedy si v informačnom centre Okresného súdu Bratislava III vyhotovil jeho kópiu. Lehota na doplnenie žaloby tak márne uplynula dňa 02.07.2019. Obsahom spisu bola aj doručenka písomností súdu adresovaná Miestnemu úradu Bratislava - V. R. na adresu J. X, ktorú mohol žalobca ako dôkaz označiť už v žalobe a rovnako mal možnosť zadovážiť si Oznámenie o uložení písomnosti Miestneho úradu Bratislava - V. R.. Pokiaľ žalobca predkladá predmetné listiny a uvádza nové tvrdenia až v odvolaní, hoci tieto dôvody mal a mohol uviesť už v žalobe, žiadam odvolací súd, aby na ne neprihliadal ako na oneskorené. Žalobca v žalobe vôbec neuviedol skutočnosti preukazujúce včasnosť podania žaloby, ani neuviedol dôkazy na preukázanie dôvodnosti žaloby, t. j. že neboli splnené podmienky na vyhlásenie kontumačného rozsudku. Žalobu doplnil až po uplynutí prekluzívnej lehoty, dôvodil pritom, že ako bezdomovec mal pobyt registrovaný na obci, odkiaľ mu nikto neoznámil uloženie súdnej zásielky a poštu si nepreberal, nakoľko cestoval po svete. Až v priebehu konania žalobca začal tvrdiť, že sa na Miestnom úrade Bratislava - V. R. informoval o došlej pošte, pritom súdu uviedol, že tak robil sporadicky raz za polrok alebo raz ročne. Pracovníčka miestneho úradu potvrdila, že žalobca si poštu na obci nepreberal vôbec. Žalobca svoje tvrdenia nepreukázal, na čo súd prvej inštancie dospel podľa žalovaného k vecne správnemu rozhodnutiu, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd správne uzavrel, že žalobca konanie nezmeškal bez vlastnej viny, naopak, s prihliadnutím na výpoveď žalobcu samého mal za to, že žalobca konanie zmeškal pre zjavný nezáujem o ochranu svojich práv. Z pohľadu žalovaného postup žalobcu aj v tomto konaní svedčí o snahe žalobcu vyhnúť sa plneniu dlhu žalovanému. Z odvolania žalobcu nie je podľa žalovaného dostatočne zrejmé, v čom vidí naplnenie odvolacích dôvodov podľa ust. a , keď žalobca vôbec neuvádza, akým nesprávnym procesným postupom mu mal súd znemožniť uplatnenie a ktorých jeho procesných práv, a to v miere dosahujúcej intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces. Žalobca rovnako jednoznačne neuviedol, ktoré skutkové zistenia súdu mal za nesprávne. Podľa ustálenej súdnej praxe nepostačuje odvolacie dôvody uviesť iba formálne odkazom na ustanovenia zákona. Odvolaciu námietku podľa ust. považoval za nedôvodnú, keď dopyt na Miestny úrad Bratislava - V. R. ako ho navrhoval žalobca, by na správnosti záverov súdu prvej inštancie nič nezmenil. Oznámenie o uložení zásielky obec oznamuje vyvesením na úradnej tabuli, čo bolo v konaní preukázané. Dopytované informácie tak nemali z hľadiska skutkového stavu, ktorý bol základom napadnutého rozhodnutia, žiadny význam. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani znovu zopakovať ( ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa v spojení s CS, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

27. Podľa . odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

28. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie potrebné pre rozhodnutie, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami , s ktorým odôvodnením sa aj odvolací súd stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ). Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

29. Žaloba na obnovu konania je upravená v druhej hlave štvrtej časti ( - ).

30. Podľa na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.

31. Žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii ( ). Rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný ( ).

32. Žaloba na obnovu konania je podľa prípustná ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

33. Žaloba na obnovu konania patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky, teda použiteľné voči rozhodnutiu už právoplatnému, ktoré vykazuje atribút zásadnej záväznosti a nezmeniteľnosti. Žaloba na obnovu konania je prípustná len voči rozhodnutiam, ktorými bolo konanie ukončené a ktorými bolo súčasne rozhodnuté vo veci samej. Takýto zásah možno pripustiť skutočne len vo výnimočných prípadoch. Nie je viazaná na žiadnu konkrétnu formu súdneho rozhodnutia. Jej osobitosť vyplýva zo samotnej povahy tohto opravného prostriedku, ktorý nevedie k preskúmaniu predchádzajúceho napádaného rozhodnutia, ale k jeho odstráneniu a priebehu konania nového. Ide teda len o akési ďalšie štádium predchádzajúceho konania, a nie o začatie procesu nového. Dôvody žaloby na obnovu konania sú zákonom vymedzené taxatívne, jej podanie z iného dôvodu nie je možné pripustiť, a súd musí takýto návrh zamietnuť v zmysle . Dôvody žaloby na obnovu konania musia byť v návrhu uvedené presne, a ak ich má navrhovateľ niekoľko, je potrebné uviesť ich zároveň všetky.

34. Žalobca svoju žalobou na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , domáhajúc sa povolenia obnovy tohto pôvodného konania, zrušenia v ňom vydaného rozsudku pre zmeškanie dňa 16.01.2019, právoplatného dňa 02.02.2019, citujúc ust. , podľa ktorého sú tu také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, odôvodnil tým, že v pôvodnom konaní, v ktorom súd vyhovel žalobe rozsudkom pre zmeškanie, bol v danej dobe vedený ako bezdomovec a bydlisko mal uvedené na Okresnom úrade Bratislava - Nové Mesto, kde zanechal číslo svojho mobilného telefónu, avšak nikto mu neoznámil, že je účastníkom civilného súdneho konania. Uviedol, že do spisu (bez jeho ďalšieho označenia) bol nahliadnuť dňa 02.04.2019, ktorý deň považuje súd za deň, keď sa dozvedel o prebiehajúcom konaní. Bolo to v čase až po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej, a preto považoval podmienky obnovy konania podľa za splnené. Rovnako mal žalobca za splnenú trojmesačnú lehotu na obnovu konania, ak sa začiatok plynutia lehoty počíta od 02.04.2019 a žaloba na obnovu konania bola podaná súčasne s odvolaním proti uzneseniu súdu zo dňa 16.05.2019 v pôvodnom konaní. Ako dôvod pre obnovu konania žalobca uviedol, že sa súd pri rozhodovaní zaoberal len argumentáciou žalobcu (žalovaného), čo považoval za pochopiteľné, keďže bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, pričom o prebiehajúcom súdnom konaní nevedel, a preto nemohol predložiť svoju obranu. Poukázal na Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 24.10.2018, ktorú doložil a v ktorej žalobca (v danej veci žalovaný) uviedol, že si kúpil rodinný dom O., LV č. XXXX, v ktorom ho žalobca navštívil, avšak nič nehovoril o závadách na odkúpenom dome. Žalovaný prejavil záujem o jeho rodinný dom na základe inzerátu, kde bolo aj jeho číslo mobilného telefónu. Preto považoval za rozhodujúce, že do dňa skončenia pôvodného konania nevedel, že je v postavení žalovaného vo veci odpredaného domu, a preto bez svojej viny nemohol použiť skutočnosti a dôkazy, ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uviedol skutkové okolnosti týkajúce sa pôvodného konania vo veci samej, a to ohľadom charakteristík rodinného domu, ktorý bol predmetom kúpnopredajnej zmluvy medzi stranami sporu, a to, že žalobca (žalovaný) pred kúpou navštívil dom asi 5-7 krát, dôkladne si ho prezrel a pri týchto obhliadka musel zistiť skutočný stav, izoláciu strechy a až potom dom kúpil, pričom aj v čl. IV bod 2 kúpnej zmluvy vyhlásil a podpísal, že pred jej uzavretím sa oboznámil so stavom predmetu kúpy, stav mu je známy a v tomto stave dom kupuje do svojho vlastníctva. Žalobca ďalej v odôvodnení uviedol aj ďalšie skutkové okolnosti týkajúce sa predmetu kúpnopredajnej zmluvy so žalovaným - technickým stavom súčastí rodinného domu a ako dôkaz pre tieto tvrdenia navrhoval výsluch D. T., pracovníčky realitnej kancelárie, ktorá sprostredkovala predaj nehnuteľností. Žalobca vo svojich podaniach ďalej poukazoval na znalecký posudok, žiadal predvolávať svedkov ohľadom toho, ako bola stanovená hodnota nehnuteľnosti, osoby, ktoré prebývali v nehnuteľnosti a podobne. Tiež uviedol, že súdy nemôžu rozhodovať až po kúpe nehnuteľnosti rozsudkom pre zmeškanie, keď po predaji a podaní si ruky so žalovaným, žalobca cestoval po svete za získané financie a o prebiehajúcom konaní nevedel.

35. V konaní o obnovu konania môže súd posudzovať len vady samotného konania o obnove, a nemôže prihliadať na prípadné vady pôvodného konania (viď aj Uznesenie NS SR zo dňa 22.marca 2018 sp.zn.1Obdo 54/2017, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 77), poukazujúc aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Pritom ani k vadám v pôvodnom konaní nedošlo a nebol naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu ním uvedených v odvolaní (, a ). Súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie len ohľadom toho, či žalobca bez vlastného zavinenia nemohol uplatniť skutočnosti a dôkazy, na ktoré poukazoval v pôvodnom konaní, a ktoré by privodili pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Odvolací súd preto považoval odvolaciu námietku žalobcu podľa , teda, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, za nedôvodnú. Žalobca žiaden relevantný dôkaz na preukázanie tvrdenia, že bez vlastného zavinenia nevedel o tom, že je žalovanou stranou v pôvodnom konaní nenavrhoval, nenavrhoval žiadny dôkaz, ktorý by preukázal napr. jeho skutočný pobyt, na adresu ktorého mu mal súd doručiť žalobu a ďalšie písomnosti alebo tvrdenia žalobcu o jeho dlhodobom pobyte v cudzine, resp. dôkazy preukazujúce, že objektívne nemohol preberať zásielky na adrese obce, ktorú má evidovanú v Registri obyvateľov SR. Posúdením uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalobca v konaní o povolenie obnovy pôvodného konania nepreukázal, že skutočnosti a dôkazy na svoju obranu, nemohol použiť bez svojej viny. Možno sa stotožniť aj s argumentáciou súdu prvej inštancie, že práve v dôsledku nesplnenia svojej povinnosti oznámiť do evidencie trvalý pobyt, ktorý je miestom, kde sa zdržuje a preberá poštu, resp. v dôsledku nepreberania zásielok v evidovanom mieste trvalého pobytu, ktorým je Bratislava - V. R. (obec), žalobca zavinil, že došlo k prejednaniu veci

v jeho neprítomnosti podľa a v dôsledku tejto pasivity žalobcu bol vydaný kontumačný rozsudok za splnenia zákonných podmienok podľa . Z obsahu spisu pôvodného konania, vedeného Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. , bolo nepochybne preukázané, že súd v danom konaní zákonný postup pri doručovaní žaloby a predvolania na pojednávanie, v ktorom vydal na návrh advokátky žalobcu rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa , upravený procesným poriadkom podľa citovaných ustanovení dodržal, keď opakovane prešetroval skutočný pobyt žalobcu ako žalovaného, a po neúspešnom doručení na takto zistenú adresu: N. XX, P. (v dňoch 04.10.2016 a 21.08.2017, z ktorej sa vrátila zásielka s poznámkou „adresát neznámy“), doručoval súd žalobcovi predvolanie, žalobu a ďalšie písomnosti žalobcovi aj prostredníctvom obce, na adrese ktorej mal žalovaný evidovaný trvalý pobyt. Obec pri doručovaní písomností žalobcovi postupovala podľa štvrtá veta zákona o hlásení pobytu občanov, keď oznámením na úradných tabuliach mestskej časti na J. Č..X P. D. na I. R. P. a tiež na webovej stránke mestskej časti, v termíne od 05.11.2018 do 20.11.2018 žalobcu upozornila, že sú mu doručované písomnosti súdu, avšak žalobca sa nedostavil k prevzatiu doručovaných písomností. Okrem toho súd doručoval žalobcovi predvolanie s poučením podľa , žalobu a ďalšie písomnosti žalobcovi aj podľa a a oznámením o podanej žalobe a oznámením o doručení písomnosti na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, s fikciou ich doručenia.

36. Podľa o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov SR trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území SR. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. Ustanovenie v prípade „ bezdomovcov- občanov SR“ upravuje ako miesto trvalého pobytu iba obec. Adresa sídla obecného úradu tejto obce je potom adresou takého občana na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov. Preto nebola dôvodná odvolacia námietka žalobcu, že súd zaslal v konaní sp. zn. predvolanie na pojednávanie a rozhodujúce doklady na mestskú časť s uvedením adresy: R. Ú. P. V. R., J. X, XXXXX P., ale bez uvedenia jeho mena (Dôkaz: kópia zásielky súdu, ktorú prikladá). Pritom ale tiež uviedol, že „k zásielke síce bol priložený sprievodný list s uvedením jeho mena a so žiadosťou o jej doručenie, prípadne vyvesenie a zvesenie na úradnej tabuli obce“, ani námietka žalobcu, že postup, ktorý zvolila mestská časť, nezodpovedal zákonu, ako ho uvádza súd v ods. 55. napadnutého rozsudku. Fyzickej osobe, ktorá má v registri obyvateľov SR hlásený trvalý pobyt na obci (mestskej časti) z dôvodu, že došlo k naplneniu ustanovenia prvá a druhá veta a prvá veta zákona o hlásení pobytu občanov, doručuje súd úradné zásielky na adresu, ktorou je v súlade s tretia veta tohto zákona sídlo miestneho úradu mestskej časti. Zásielky doručované fyzickej osobe s hláseným pobytom na mestskej časti, sú v takom prípade uložené na pošte a mestská časť po obdržaní písomného oznámenia o uložení zásielky, zverejní na úradnej tabuli v súlade s štvrtá veta zákona o hlásení pobytu občanov, oznam o doručovaní zásielky konkrétnej fyzickej osobe. v upravuje aj prechodný pobyt a ohlasovanie pobytu občana SR v zahraničí, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia.

37. Ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk ( ) na adresu podľa , považuje sa písomnosť za doručenú dňom, kedy sa ako nedoručená vráti súdu, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

38. Súd následne nemá povinnosť zisťovať skutočné adresy strán sporu - každý je tak zodpovedný za to, čo má uvedené vo verejných registroch, či už v registri obyvateľov alebo inom verejnom registri. Ak sa strana sporu dlhšiu dobu nezdržiava na adrese evidovanej vo verejnom registri, je vhodné zabezpečiť si na evidovanej adrese preberanie písomností splnomocnencom, alebo si môže zriadiť tzv. časové doposielanie písomností na adresu, na ktorej sa zdržiava. Fyzické osoby majú povinnosť ohlasovať zmenu trvalého pobytu, resp. vznik prechodného pobytu, čím zákonodarca jasne vyjadril, že nikto sa nemôže dovolávať ochrany, ak sám poruší právnu povinnosť. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s námietkou žalobcu v konaní, že súd alebo obec mala žalobcovi SMS správou oznámiť, že je žalovanou stranou v civilnom spore, alebo napr., že súd od operátora N. obdržal odpoveď, že žalobca je ich klientom, preto mal súd podľa neho zisťovať telefónne číslo žalobcu a nechať mu SMS správu, že sa má dostaviť na súd, avšak súd nič také neurobil, ako o argumentácii bez právneho významu, nakoľko takýto postup súdu alebo obce, nie je zákonom aprobovaným postupom. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal počas niekoľkých rokov rozsiahle zisťovanie skutočného pobytu žalobcu, pričom súd nie je povinný a ani oprávnený, posielať stranám sporu textové správy, ako sa mylne domnieva žalobca. Možno prisvedčiť názoru, že z procesného hľadiska si žalobca zavinil, že súd sa v pôvodnom

konaní nemohol oboznámiť so skutočnosťami a dôkazmi, ktoré mienil použiť na svoju obranu, a to v dôsledku nesplnenia si povinnosti žalobcu, nahlásiť do evidencie svoj trvalý pobyt podľa § 3 ods. 7 zákona o hlásení pobytu, resp. na evidovanom trvalom pobyte, ktorým je obec, preberať zásielky. Sám žalobca pred súdom vypovedal, že sa na obci informoval sporadicky, jeden až dva krát do roka, či mu nie je alebo nebola doručená zásielka, čo za stavu, že sa jednalo o evidovanú adresu trvalého pobytu žalobcu, možno označiť za zrejmý nezáujem žalobcu o ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.

39. Dôvodom obnovy konania pritom ani nemôže byť nesprávny procesný postup súdu pri doručovaní písomností žalobcovi. To by mohlo predstavovať iba procesnú vadu pôvodného konania, ktorú nie je možné preniesť do konania o obnove konania, keďže by to prekračovalo rámec účelu daného mimoriadneho opravného prostriedku (analogicky ako Uznesenie NS SR zo dňa 22.marca 2018 sp.zn.1Obdo 54/2017, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 77, sp. zn. z 26.4.2012, sp. zn. V 16/2012 z 27.9.2012). V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , bol návrh žalobcu (ako žalovaného) na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietnutý a odvolanie proti tomu odmietnuté.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu spolu s opravným uznesením zo dňa 12.01.2023 č. k. -313 ako vecne správny podľa potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a vzhľadom na plný úspech žalovaného v odvolacom konaní, priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ .