Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 30 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (36)d44/370277.f5ddf8.pdf
PDF · 103.22 KB
No categories available
2Cdo/96/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 96/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne M. J., bývajúcej
v P., zastúpenej JUDr. L. L., advokátom v P., proti žalovanému M., H., právne zastúpenému
P., so sídlom v P., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o návrhu žalovaného
na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
12 C 4/1996, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11 C 78/2007, o dovolaní
žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 22. februára 2008 sp. zn.
t a k t o :
Dovolanie z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov uznesením z 14. novembra 2007 č.k. 11 C 78/2007-41 povolil
obnovu konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12 C 4/1996 medzi
žalobkyňou M. J. a žalovaným M. vo veci určenia vlastníckeho práva žalobkyne k parcele
2
KN X. – orná pôda o výmere X. m. V prevyšujúcej
časti návrh zamietol. V odôvodnení uviedol, že z obsahu návrhu nepochybne vyplýva, že
navrhovateľ obnovy konania (ďalej len navrhovateľ) namieta nesprávnu identifikáciu parciel,
teda stotožnenie parciel s pozemnoknižným stavom. O tomto nesprávnom stotožnení parciel
sa navrhovateľ dozvedel až zo spomínaného geometrického plánu najskôr 22.3.2007, kedy bol
tento plán vyhotovený. O tom, že identifikácia Správy katastra v Prešove zo dňa 20.10.1995
je nesprávna, v pôvodnom konaní navrhovateľ nevedel a preto sa jedná o novú skutočnosť
(nesprávne stotožnenie parciel s pozemnoknižným stavom) a nie nový dôkaz (geometrický
plán). Tým je daný dôvod pre obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., pretože
navrhovateľ túto novú skutočnosť nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, lebo
ju nepoznal a samozrejme môže viesť k priaznivejšiemu rozhodnutiu vo veci, keďže sa
zmenší v prospech navrhovateľa parcela KN X., ktorá bola prisúdená žalobkyni. Relevantný
dôvod pre obnovu konania sa dotýka len parcely KN X. a preto súd povolil obnovu konania
len vo vzťahu k tejto parcele a návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Ďalšie uplatnené dôvody
týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci totiž nie sú žiadnym z taxatívne určených
dôvodov pre obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove uznesením z 22. februára 2008 č.k.
14 Co 2/2008-73 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že návrh na
obnovu konania zamietol. Vyslovil, že žalované M. je povinné žalobkyni M. J. na účet jej
právneho zástupcu JUDr. L. L. nahradiť trovy konania
vo výške 10 238,- Sk do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Odvolací súd v odôvodnení
uviedol, že výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí časti návrhu konania nebol
odvolaním napadnutý a v tejto časti sa teda rozhodnutie súdu prvého stupňa stalo
právoplatným. Preskúmal iba výrok, ktorým bolo návrhu na obnovu konania vyhovené.
Poukázal na to, že pôvodné konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
12 C 4/1996 prebiehalo už za právnej úpravy občianskeho súdneho konania, v ktorej sa vec
prejednáva v zmysle zásady prejednacej a zásady kontradiktórnosti. Procesná zodpovednosť
za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. pre rozhodnutie vo veci
je predovšetkým na účastníkoch konania. Účastníci sú povinní produkovať rozhodujúce
skutočnosti a označiť na ne dôkazy. Súd musí v konaní o návrhu na obnovu konania
prihliadať aj na to, prečo účastník nespĺňal v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ
účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní je vylúčený aj
s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať. Na účastníkovi občianskeho súdneho
konania teda je, aby dbal o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky
skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci. Účastník je povinný starať sa o to, aby
rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, aby na ne aj označil dôkazy. U toho, kto má
byť vlastníkom nehnuteľnosti sa predpokladá aj vedomosť o tom, čoho je vlastníkom, v akom
rozsahu a ako mohol realizovať oprávnenia vlastníka, t.j. predmet svojho vlastníctva
v medziach zákona držať, užívať a používať jeho plody a úžitky a nakladať s nim. Pri takomto
predpoklade je vylúčené, aby bolo možné skutočnosti vyplývajúce z geometrického plánu
zo dňa 22.3.2007 považovať za také, ktoré neboli známe vlastníkovi, prípadne tomu, kto si
robil vlastnícke nároky už v čase pôvodného konania a že by tieto skutočnosti nemohol
bez svojej viny použiť v súdnom konaní. Za takéhoto stavu odvolací súd dospel k názoru, že
neboli splnené podmienky pre obnovu konania v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ ani
písm. b/ O.s.p. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil návrh na obnovu konania v tej
časti, keď návrhu vyhovel. Preto podľa § 220 O.s.p. v napadnutej časti rozhodnutie súdu
prvého stupňa zmenil a návrh na obnovu konania zamietol.
Uznesenie odvolacieho súdu napadol žalovaný dovolaním. V opravnom prostriedku
uviedol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd pri rozhodovaní o určení vlastníckeho
práva a pri zisťovaní skutkového stavu nevenoval pozornosť identifikácii parciel a na základe
zlej identifikácie prisúdil vlastníctvo aj k pozemkom, ktoré v žiadnom prípade nemôžu byť
vlastníctvom žalovanej. V návrhu na obnovu konania namietali nesprávnu identifikáciu
parciel, teda stotožnenie parciel s pozemnoknižným stavom. O tomto nesprávnom stotožnení
parciel sa objektívne dozvedeli až z geometrického plánu zo dňa 22.3.2007, kedy bol tento
geometrický plán vyhotovený. O tom, že identifikácia parciel Správy katastra Prešov zo dňa
20.10.1995 je nesprávna, v pôvodnom konaní nevedeli a preto sa jedná o novú skutočnosť,
ktorú nemohli bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a táto skutočnosť môže pre nich
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keďže sa zmení – zmenší výmer pozemku, ktorý
má patriť do vlastníctva žalobkyne. Konanie považujú za potrebné obnoviť aj z dôvodu,
že súd sa vôbec nezaoberal nimi navrhovanými a tvrdenými skutočnosťami, že určenie
vlastníckeho práva je potrebné posúdiť podľa predpisov reštitučných a nie podľa predpisov
všeobecných o vlastníckom práve. Týmto spôsobom bol porušený, resp. obídený zákon
v prospech žalobkyne a v ich neprospech, pričom týmito rozhodnutiami im vznikla škoda.
Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,
že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej
existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Inou vadou, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní
namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.,
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní
najavo.
Dovolateľ namieta, že zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 228 ods. 1
písm. a/ O.s.p.).
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť
právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Skutočnosti,
rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia
len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť
v pôvodnom konaní (sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním „nové“) a súčasne
môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nový dôkaz je spôsobilým
dôvodom obnovy vtedy, ak je nim možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže
privodiť pre navrhovateľa (obnovy) priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní. Pri novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka
skutočnosti, ktorá je súdu už známa. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom
konaní nie je mienená len možnosť označiť dôkaz ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom
konania súdu.
Dovolací súd sa stotožňuje s právnym záverom odvolacieho súdu, že súd musí
v konaní o návrhu na obnovu konania prihliadať aj na to, prečo účastník nesplnil v pôvodnom
konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť
v pôvodnom konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať.
Na účastníkovi občianskeho súdneho konania teda je, aby dbal o ochranu svojich práv aj tým,
že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci. Účastník je
povinný starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, aby na ne aj označil
dôkazy. U toho kto má byť vlastníkom nehnuteľnosti sa predpokladá aj vedomosť o tom,
čoho je vlastníkom, v akom rozsahu a ako mohol realizovať oprávnenia vlastníka, t.j. predmet
svojho vlastníctva v medziach zákona držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky a nakladať
s nim. Pri takomto predpoklade je vylúčené, aby bolo možné skutočnosti vyplývajúce
z geometrického plánu zo dňa 22.3.2007 považovať za také, ktoré neboli známe vlastníkovi,
prípadne tomu, kto si robil vlastnícke nároky už v čase pôvodného konania a že by tieto
skutočnosti nemohol bez svojej viny použiť v súdnom konaní.
Odvolací súd preto podmienky pre obnovu konania správne právne posúdil vo
všetkých aspektoch a jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenie.
Z uvedeného vyplýva, že uznesenie odvolacieho súdu bolo z hľadiska uplatnených
dovolacích dôvodov správne. Pretože nebolo zistené (ani dovolateľom tvrdené), že by
uznesenie odvolacieho súdu bolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 O.s.p., či tzv. inou
vadou konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
žalovaného podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní nebol žalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalobkyni (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: