Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoCsp/15/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom C. XXXX/XX, D. E. F., proti žalovanému: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, o návrhu žalobcu na obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. apríla 2024, č.k. - 27, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konanie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalobu žalobcu na obnovu konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Trenčín pod spisovou značkou , odmietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , a . V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.02.2024 domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , v ktorom žiadal súd, aby vydal uznesenie, ktorým povolí obnovu konania vedeného pod sp. zn. a navrhol, aby súd po prejednaní veci vydal rozsudok, ktorým rozhodne, že konanie veriteľa v právnej veci vedenej pod sp. zn. sa obnovuje a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvod podania žaloby na obnovu konania vzhliadol v hrubom nemorálnom a úžerníckom konaní žalovaného (v pôvodnom konaní v postavení žalobcu), ktorý v spore vedenom pod sp. zn. preukázateľne klamal a zatajoval súdu podstatné právne skutočnosti o spornom vzťahu medzi veriteľom a spotrebiteľom, na základe čoho súd pripustil nezákonné úžernícke finančné nároky veriteľa. Spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, na základe čoho žalobca považoval predmetnú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Bol presvedčený, že súd prvej inštancie v danej veci nepristúpil k ochrane slabšej strany (spotrebiteľa), lebo zjavne nepodrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu medzi veriteľom a spotrebiteľom súdnej kontrole a nevykonal ani predbežné právne posúdenie. Mal za to, že konanie trpí právnymi vadami, v súdnom konaní neboli dodržané ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, exekučný titul na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie je nespôsobilým exekučným titulom, namietal porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s SR. Dôvodil tým, že predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to, že veriteľ ako navrhovateľ platobného rozkazu nedodržal svoju zákonnú povinnosť o pravdivom informovaní súdu, čo sa týka výšky pohľadávky, pre ktorý bol navrhnutý platobný rozkaz, čo považoval za neodborné konanie súdu. Vzhľadom na uvedené navrhol nariadiť obnovu konania a vyhlásiť vo výroku svojho rozhodnutia zmluvné podmienky za neprijateľné, podrobiť predmetnú zmluvnú dokumentáciu medzi veriteľom a spotrebiteľom súdnej kontrole a navrhol vykonať dôkazy za účelom preukázania vykonaných vzájomných plnení, aj nevykonaných úhrad. Domnieval sa, že z uvedených dôvodov je výkon súvisiaceho exekučného

konania nezákonný. Nakoľko podanie žalobcu trpelo vadami a neobsahovalo náležitosti požadované ust. , súd prvej inštancie uznesením sp. zn. zo dňa 19.03.2024 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní doplnil svoje podanie označené ako „žaloba na obnovu konania“ spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia a poučil žalobcu o možnosti podanie odmietnuť. Žalobca doručil dňa 02.04.2024 podanie, označené ako „vyjadrenie žalobcu k výzve súdu zo dňa 19.03.2024“, v ktorom zotrval na svojich vyjadreniach v znení, ako ich uviedol v pôvodnom podaní. V ostatných častiach však žalobca v stanovenej lehote svoje podanie nedoplnil a vytýkané vady konania v zmysle uznesenia súdu neodstránil. Súd prvej inštancie z pripojeného spisu vedeného pod sp. zn. zistil, že v pôvodnom konaní, v spore žalobcu BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/ A, Bratislava proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. E. F., o zaplatenie 3.834,64 eur s prísl., súd prvej inštancie vydal dňa 22.03.2023 rozsudok pre uznanie nároku, žalobe vyhovel, žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalovanému povolil zaplatiť dlžnú sumu v splátkach podľa výroku III. predmetného rozsudku. Právnym titulom bola zmluva o pôžičke uzatvorená v súlade s , Rámcová zmluva - DLŽNÍK uzatvorená podľa a nasl. , Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi Investorom a Zinc EURO a následne medzi ZINC EURO a žalobcom v súlade s a nasl. . Rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do výroku I. dňa 03.04.2023 a čo do výroku II. a III. dňa 19.04.2023. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania je v znení jeho doplnenia zo dňa 27.03.2024 neúplná a aj zjavne nedôvodná. Žalobca v žalobe, ani vo svojom doplňujúcom podaní neuviedol presný dátum, kedy sa o dôvodoch obnovy konania, ktoré uviedol vo svojom návrhu, dozvedel, neoznačil dôkazy, ktorými by preukázal dôvodnosť podaného návrhu a ani neuviedol, ako žiada, aby súd rozhodol v spore po prípadnom povolení obnovy konania. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemohol posúdiť, či bola predmetná žaloba na obnovu konania podaná včas. Podľa názoru súdu prvej inštancie zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať strana, ktorá obnovu konania navrhuje. Žalobca svoju žalobu na výzvu súdu riadne nedoplnil, preto súd prvej inštancie nemohol posúdiť zachovanie oboch lehôt na podanie žaloby na obnovu konania. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že sú dané skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní nemohol bez svojej viny použiť, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Taktiež netvrdil existenciu trestného činu sudcu, či iných subjektov zúčastnených v konaní, pre ktorý by bolo rozhodnuté v ich neprospech ani existenciu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, kde by bolo konštatované, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody žalobcu. Nešlo ani o prípad rozhodnutia podľa . Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania v zmysle , odmietol ako neúplnú a zjavne nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa tak, že v spore úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy konania nevznikli.

2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že napadnuté uznesenie trpí vadou odôvodňujúcou nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolacie dôvody podľa , a ). Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že konajúci sudca v odôvodnení napadnutého uznesenia opísal skutočnosti, ktoré považoval za potrebné, ale zjavne zámerne a vedome prehliadol mimoriadne dôležité skutočnosti, a to, že žalobca bol v tejto spornej veci v postavení spotrebiteľa. Bol presvedčený, že dodržal objektívnu, ale aj subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania. Súdu prvej inštancie vytýkal, že v odôvodnení napadnutého uznesenia úplne odignoroval jeho konanie a podania, ktorými pred podaním žaloby na obnovu konania preukazoval jeho pochybenia, ktoré sudca absolútne vôbec nespomenul a tak ho postavil do pozície nezodpovedného občana, ktorý nereagoval v súdom stanovenej lehote na výzvu súdu cez platobný rozkaz. Poukazoval na konanie žalovaného, ktorý s podporou súdu prvej inštancie preukázateľne popiera všetky jeho uvádzané cielené argumenty o nezákonnosti konania veriteľa, a to aj napriek tomu, že exekučný titul mal byť vydaný až po preventívnej súdnej kontrole o neprijateľnosti zmluvných podmienok veriteľa. Trval na tom, že podľa verejne dostupných zdrojov je povinnosťou súdu v spotrebiteľských sporoch sa ,,ex offo“ (z úradnej povinnosti) ako predbežnou otázkou zaoberať neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. V tomto podporne odkázal na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006, ust. , , a , a nasl. . Namietal prílišný formalizmus, proti ktorému sa stavia aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze pod sp.zn. zo dňa 26.09.2022. Uviedol, že právne

postavenie žalovaného je ohrozené hrubo nemorálnym postupom veriteľa, ktorý vykazuje znaky nekalej obchodnej praktiky (viď. napr. Uznesenie Ústavného súdu SR zn. -15, kde v obdobnej veci o vzťahu spotrebiteľa a dodávateľa píše ako o „vzťahu obete a páchateľa“). Preto trval na tom, že má naliehavý právny záujem (v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. lMCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009) na súdnu ochranu ohrozeného spotrebiteľa, lebo v spotrebiteľskej zmluve podpísanej medzi veriteľom a spotrebiteľom absentujú náležitosti v súlade so zákonmi účinnými v čase podpisu zmluvy (, Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách o ochrane spotrebiteľa). Z uvedeného vyvodil, že finančné nároky veriteľa boli a sú preukázateľne bez právneho titulu a sú bezdôvodným obohatením. Ďalej namietal, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý nebral do úvahy jeho doterajšie argumenty a výhrady voči obsahu žaloby, došlo k zásahu do základných práv garantovaných SR. Rovnako vzhliadol zo strany súdu prvej inštancie nezáujem o spravodlivé súdne konania, ktoré napĺňa znaky šikanózneho konania s finančnými dôsledkami v neprospech spotrebiteľa. Preto uplatnil aj námietku zaujatosti konajúceho sudcu v tejto veci voči spotrebiteľovi so zreteľom na jeho vzťah k sporu a voči jeho osobe ako spotrebiteľovi, o ktorej sa dozvedel z napadnutého uznesenia. V závere podaného odvolania navrhol, aby odvolací súd prijal jeho návrhy popísané a odôvodnené v podanej žalobe o obnovu konania, aby odvolací súd z úradnej povinnosti podrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu medzi žalobcom a žalovaným súdnej kontrole a podrobil ju predbežnému právnemu posúdeniu, aby určil a vyhlásil zmluvné podmienky veriteľa za neprijateľné a za nekalé obchodné praktiky vo výroku svojho rozhodnutia v súlade so zákonom a nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a pre náležité objasnenie veci navrhol odvolaciemu súdu vykonať dôkazy a tak za uvedeným účelom uznesením uložil žalovanému povinnosť v listinnej podobe predložiť stručné vyčíslenie vzájomných plnení medzi spornými stranami. Odmietol platiť akékoľvek súdne poplatky a o trovách konania žiadal rozhodnúť podľa a .

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa .

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v súvislosti s a k odvolacím námietkam dodáva.

6. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa podaním zo dňa 13.02.2024, doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.02.2024 označeným ako žaloba na obnovu konania, domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. . Navrhol vydať uznesenie, ktorým povolí obnovu konania vedeného pod sp. zn. . Žiadal súd, aby po prejednaní veci vydal rozsudok, ktorým rozhodne, že konanie veriteľa v právnej veci vedenej pod sp. zn. sa obnovuje a žiadal nahradiť trovy konania. Uvedené konanie bolo právoplatne (do výroku I. dňa 03.04.2023 a do výroku II. a III. dňa 19.04.2023) skončené rozsudkom pre uznanie nároku č.k.19Csp/45/2022-128 zo dňa 22.03.2023, ktorým súd žalobe žalobcu BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. o zaplatenie 3.834,64 eur s príslušenstvom vyhovel tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.834,64 eur, spolu so zmluvným úrokom vo výške 115,18 eur, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.834,64 eur od 01.04.2020 do zaplatenia, žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanému povolil zaplatiť dlžnú sumu a trovy konania v splátkach vo výške 50 eur mesačne. Žalobca žalobu na obnovu konania odvodzoval od skutočností, že v pôvodnom konaní, ktoré žiadal obnoviť, súd bez podrobenia zmluvy o úvere a celej zmluvnej dokumentácie medzi veriteľom a žalovaným (spotrebiteľom) súdnej kontrole za účelom ochrany slabšej strany z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok, vydal jednak platobný rozkaz a rozsudok pre uznanie nároku, ktorými pripustil úžernícke finančné nároky veriteľa, spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku čoho považuje predmetný úver za bezúročný

a bezpoplatkový. To predstavuje dôvod obnovy konania. Keďže toto podanie nemalo náležitosti riadneho návrhu (žaloby) vrátane náležitostí žaloby na obnovu konania, súd prvej inštancie vyzval žalobcu uznesením sp. zn. zo dňa 19.03.2024, aby v lehote 10 dní doplnil svoje podanie tak, aby uviedol dôvod, pre ktorý navrhuje obnovu konania a presný dátum, kedy sa o tomto dôvode obnovy konania dozvedel, s tým, že ak sú dôvodom podaného návrhu na obnovu konania, skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, aby tieto presne označil, aby označil dôkazy, ktorými preukáže dôvodnosť podaného návrhu a tiež aby uviedol, čoho sa mieni domáhať po prípadnom obnovení konania, teda ako žiada, aby súd rozhodol po povolení obnovy konania, v zmysle ust. a v spojení s ust. , , , , a , (ďalej len „“), a to pod následkom odmietnutia podania. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené riadne dňa 25.03.2024, pričom žalobca na výzvu súdu v lehote stanovej reagoval podaním označeným ako vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.03.2024, doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.04.2024, avšak ku dňu vydania uznesenia svoje podanie nedoplnil a ani neodstránil nedostatky podania v požadovanom rozsahu, ktoré mu boli vytýkané.

7. Obnova konania je v občianskom súdnom konaní mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia. Predstavuje zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí. Obnova konania však nie je generálne použiteľná a možno ju povoliť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte ( ) narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Účelom zakotvenia obnovy konania do systému mimoriadnych opravných prostriedkov je umožniť účastníkovi konania/strane sporu nové konanie s novým rozhodnutím vo veci, v ktorej sa konanie už skončilo právoplatným rozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Vzhľadom na mimoriadnosť tohto opravného prostriedku je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená.

8. Zákon osobitne pre tento druh opravného prostriedku stanovuje subjektívne a objektívne podmienky jeho prípustnosti - spôsobilý predmet obnovy (konanie ukončené právoplatným rozsudkom, resp. iným rozhodnutím súdu v zmysle ), zákonný dôvod obnovy ( ), lehoty počas ktorých musí byť žaloba podaná (, ), osoba spôsobilá k podaniu žaloby ( až ), osobitné náležitosti žaloby ( ) a v konečnom dôsledku príslušný súd k prejednaniu žaloby. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je sú povinný skúmať z úradnej moci.

9. Jedným z kritérií prípustnosti obnovy konania je aj dodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Podľa platnej a účinnej zákonnej úpravy možno žalobu na obnovu konania podať v subjektívnej trojmesačnej lehote, plynúcej od času, keď sa strana sporu dozvedela o dôvode obnovy, alebo od času, keď tento dôvod mohla uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konanie je v zásade trojročná a plynie od právoplatnosti rozsudku. Uplynutím tejto lehoty je v právnom štáte uprednostnená požiadavka právnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím pred novým konaním (a prípadným novým rozhodnutím) vo veci. Ak teda strana sporu podá žalobu na obnovu konania po uplynutí zákonných lehôt na jej podanie, súd jeho žalobu obligatórne odmietne. Zákonná úprava zvýrazňujúc charakter obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku navyše uvádza, že navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné ( ). Po uplynutí trojročnej lehoty od právoplatnosti rozhodnutia možno návrh na obnovu konania podať len v zákonom povolených prípadoch ( ).

10. V danom prípade odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že podanie žalobcu označené ako žaloba na obnovu konania zo dňa 13.02.2024, ani po jeho doplnení žalobcu zo dňa 27.03.2024, doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.04.2024, neobsahuje úplné, určité a zrozumiteľné uvedenie všetkých obligatórnych náležitosti žaloby na obnovu konania podľa ust. . 11. Žalobca neuviedol podstatné skutočnosti, ktoré by svedčili tomu, že žalobu na obnovu konania podal včas. Zo žaloby ani z jej doplnenia nebolo zrejmé, kedy sa o dôvode obnovy žalobca dozvedel alebo odkedy ho mohol uplatniť. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je totiž zachovanie zákonných lehôt, ktoré pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že absencia obligatórnych náležitostí žaloby na obnovu konania, t.j. uvedenie skutočností, ktoré svedčia o tom, že žaloba na obnovu konania bola podaná včas, spôsobuje nemožnosť súdu posúdiť včasnosť podania žaloby. Časové súvislosti vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré sa týkali

spotrebiteľského charakteru predmetného sporu, neprijateľných zmluvných podmienok, dlžného plnenia za úver poskytnutý veriteľom, nekalého (klamlivého) konania veriteľa týkajúceho sa výšky reálneho vzájomného plnenia istiny, ktoré sa žalobcovi zjavne stali známe na základe vydaného platobného rozkazu, vydaného rozsudku pre uznanie nároku a celej zmluvnej dokumentácie, žalobca napriek výzve súdu prvej inštancie neuviedol a zostal tak v zodpovedaní otázky dodržania zákonných lehôt (objektívnej aj subjektívnej) na podanie žaloby na obnovu konania pasívny. Keďže zachovanie lehôt na obnovu konania je povinná preukázať strana, ktorá obnovu konania navrhuje, čo v danom prípade nebolo splnené, bolo namieste odmietnutie žaloby na obnovu konania v súlade s ust. .

12. Naviac konajúci súd konštatoval, že aj za predpokladu, že by žalobca podal na súd žalobu o obnovu konania včas, v danom prípade existuje i ďalší dôvod na jej odmietnutie, a to jej zjavná nedôvodnosť podľa , ktorá spočíva v neexistencii zákonného dôvodu na obnovu konania ( ).

13. Z obsahu podanej žaloby na obnovu konania a jej doplnenia nevyplývajú skutočnosti, že žalobca uplatnil dôvod obnovy konania v zmysle až f) , a teda, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Taktiež vo svojich podaniach nepreukázal (ani netvrdil) žiadne dôkazy, ktorý navrhol vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takéto dôkazy nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nevzhliadol ani ďalšie dôvody obnovy konania, a to existenciu trestného činu sudcu, či iných subjektov zúčastnených v konaní, pre ktorý by bolo rozhodnuté v ich neprospech, existenciu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, kde by bolo konštatované, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody žalobcu. Žalobca netvrdil a ani nepreukazoval existenciu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré by bolo pre strany záväzné a tiež možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

14. Tvrdenia žalobcu spočívajúce v neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o úvere, o otázke výšky reálnych vzájomných plnení istiny, dodatočného podrobenia predmetnej zmluvnej dokumentácie súdnej kontrole a námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, sú skutočnosti, ktoré mohol žalobca namietať iba v pôvodnom konaní, pričom z obsahu spisu sp. zn. vyplýva, že žalobca nepodal odvolanie proti rozsudku pre uznanie nároku Okresného súdu Trenčín č.k. -128 zo dňa 22.03.2023 a preto nadobudol právoplatnosť. V prípade obnovy konania nejde o konanie, ktoré súd začína ex offo, ale na konanie je nevyhnutná riadna žaloba, ktorá v tomto prípade nie je. Úlohou súdu v tomto štádiu konania nie je nahrádzať činnosť samotného žalobcu a formulovať jeho požiadavky v rozhodnutí vo veci samej. Takýmto spôsobom žalobca prenáša svoje povinnosti na súd, čo nie je prípustné. Popísané nedostatky podania sú nedostatkami, pre ktoré nemožno pokračovať v konaní, nakoľko všeobecné alebo neexistujúce tvrdenia nemožno dokazovať a nemožno o nich rozhodovať. Súd musí v konaní o návrhu na obnovu konania prihliadať na to, prečo účastník nesplnil v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať. V rámci rozhodovania o žalobe na obnovu konania nemôže prihliadať na tie skutočnosti, ktoré žalovaný (v tomto konaní žalobca) v pôvodnom konaní ani len netvrdil, alebo na ne ani nepoukázal. Na účastníkovi občianskeho súdneho konania teda je, aby dbal o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci. Účastník je povinný starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, aby ku nim aj označil dôkazy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.09.2009). Bolo na žalobcovi, aby v pôvodnom konaní v postavení žalovaného riadne bránil svoje práva použitím všetkých relevantných prostriedkov procesnej obrany, a preto nemôže očakávať, že súd jeho predchádzajúcu pasivitu „odmení“ povolením obnovy konania na podklade jeho (dokonca neúplných) tvrdení bez toho, aby neprihliadol na jeho tvrdenia v pôvodnom konaní.

15. Rovnako tak aj v prípade žalobcom predložených dôkazov týkajúcich sa právneho predchodcu žalobcu Zinc EURO, a.s. (viď čl. 42 a nasl.) odvolací súd vyhodnotil tento dôkazný prostriedok ako neprípustný v rámci žaloby na obnovu konania, keďže sa jedná o prostriedok procesnej obrany, ktorý

mohol žalobca predložiť súdu už v pôvodnom konaní. Subjektívny názor žalobcu o prípadnej dôkaznej sile predloženého dôkazného prostriedku je pritom irelevantný.

16. Žalobca v žalobe na obnovu konania a v podanom odvolaní namieta skutočnosti majúce pôvod v nesprávnom posúdení veci. Obnova konania nie je ďalším riadnym opravným prostriedkom, ktorým by mohlo dôjsť k náprave prípadného nesprávneho právneho posúdenia veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky (napr. odvolanie). Ako už bolo uvedené, tento slúži na nápravu nesprávne alebo neúplne zisteného skutkového stavu v pôvodnom konaní z dôvodov podľa . Vecná nesprávnosť rozsudku alebo platobného rozkazu napadnutého žalobou na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.08.2011).

17. Čo sa týka vznesenej námietky zaujatosti konajúceho sudcu, v prejednávanej veci z tvrdení odvolateľa nevyplýva a odvolací súd tiež z obsahu spisu nezistil žiadnu z okolností, ktorá by ho v zmysle diskvalifikovala z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci z hľadiska pochybnosti o jeho nezaujatosti, či už zo subjektívneho, alebo objektívneho hľadiska. Námietky žalobcu sú formulované spôsobom, ktoré spočívajú v postupe súdu v konaní o prejednávanej veci, keď namieta pochybenia sudcu, ktorý nebral do úvahy jeho argumenty a výhrady voči obsahu žaloby. Tieto nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu ( ), keďže tieto nepredstavujú zákonom predpokladaný dôvod podmieňujúci zaujatosť, resp. nezaujatosť sudcu, na tento nie je možné prihliadnuť, keďže vo vzťahu k nemu platí fikcia, akoby námietka nebola vznesená a vo vzťahu k tomuto dôvodu sa vec nadriadenému súdu ani nepredkladá. Správnosť procesného postupu sudcu ako i samotného rozhodnutia môže byť preskúmavaná len na základe opravných prostriedkov, či už riadnych, alebo mimoriadnych pri ich využití účastníkmi. O uvedenom svedčí aj úradný záznam konajúceho sudcu zo dňa 20.05.2024, z ktorého vyplynulo, že na námietku zaujatosti sudcu vznesenú v odvolaní zo dňa 03.05.2024 navrhovateľom (žalobcom) sa v zmysle neprihliada, pretože sa týka rozhodovacej činnosti sudcu. 18. Žalobca v závere odvolania žiadal, aby bol oslobodený od povinnosti platiť akékoľvek súdne poplatky a trovy konania poukazujúc pritom na a . Odvolací súd v súlade s dáva do pozornosti, že ide o ustanovenie zákona, ktoré má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej nespravodlivosti, pričom uplatnenie takejto výnimky je však možné len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov, by mal konajúci súd prihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný postoj a okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov. Obsahom súdneho spisu nebola žiadna žiadosť, prípadne iné listiny a doklady preukazujúce zárobkové, majetkové, prípadne iné pomery žalobcu, ktoré by odôvodňovali postup odvolacieho súdu v režime , a preto konštatovanie žalobcu, že odmieta platiť akékoľvek náhrady trov konania protistrane, nemožno posudzovať a vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa.

19. Z uvedeného dôvodu nebolo možné vyhovieť žalobe na obnovu konania, pretože dôvody v nej uvádzané z hľadiska zákonnej prípustnosti obnovy konania neobstoja a správne ju tak súd prvej inštancie posúdil ako neúplnú a zjavne nedôvodnú. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného podľa ust. , napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorý postupoval v súlade s ust. , a odmietol žalobu na obnovu konania, ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. , . Podľa výsledku odvolacieho konania úspešnou stranou sporu bol žalovaný, ktorému by vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Tieto mu však v odvolacom konaní nevznikli a ani z obsahu spisu žiadne nevyplynuli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).