Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/18/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. J.-C., so sídlom

v P., proti odporcovi Ing. J. B., bývajúcemu vo V., zastúpenému JUDr. P. Z., advokátom

v K., o návrhu na povolenie obnovy konania, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod

sp. zn. , o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

z 24. apríla 2009 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove z 24. apríla 2009 sp. zn. z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Kežmarok na návrh odporcu uznesením z 22. decembra 2008 č.k.

-119 povolil obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod

sp. zn. , nariadil odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia v spojení s uznesením

Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. a navrhovateľovi uložil povinnosť

zaplatiť odporcovi náhradu trov konania spolu vo výške 35 761,-- Sk, keď dospel k záveru, že

dôvody na povolenie obnovy konania v prejednávanej veci sú dané. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že na Okresnom súde Kežmarok prebieha konanie pod sp. zn.

, kde je navrhovateľom taktiež P. J. a odporkyňou E. B. a predmetom

konania je totožný titul, na základe ktorého si navrhovateľ uplatňuje svoju pohľadávku proti

odporcovi. O tom, že konanie prebieha sa odporca dozvedel od E. B.

16. januára 2007, kedy sa uskutočnilo pojednávanie v tejto veci a tá poskytla odporcovi

listinné dôkazy, ktoré nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a ktoré môžu

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ide predovšetkým o zápisnicu

z valného zhromaždenia z 22. júla 1998, čiže z obdobia, kedy mala byť uzavretá zmluva

o pôžičke, pričom jediným bodom rokovania valného zhromaždenia bolo prejednanie

menovania ďalšieho konateľa v spoločnosti. Nepovažoval za dôvodnú námietku

navrhovateľa, že v prípade účasti odporcu na pojednávaniach v pôvodnom súdnom konaní

by odporca o predmetnej zápisnici mal vedomosť. Je síce pravdou, že odporca

sa súdnych pojednávaní nezúčastňoval, avšak predmetná zápisnica nie je súčasťou spisu

sp. zn. . V danom štádiu konania je teda možné len konštatovať, že uvedený

dôkaz odporca v pôvodnom konaní k dispozícii nemal.

Krajský súd v Prešove uznesením z 24. apríla 2009 sp. zn.

na odvolanie navrhovateľa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh

na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.

zamietol, zrušil výrok o odklade vykonateľnosti tohto rozhodnutia a odporcovi

uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 2 310,12 Eur

do 3 dní. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v pôvodnom konaní odporca ani

netvrdil existenciu zápisnice zo dňa 22. júla 1998. Z predloženej zápisnice, ako nového

dôkazu predloženom v tomto konaní vyplýva, že predmetom rokovania tohto valného

zhromaždenia nebola otázka uzatvorenia zmlúv o pôžičke, vyplýva však z nej, že odporca mal

o nej vedomosť, pretože táto bola zapísaná Ing. J. B., ako zapisovateľom na tomto

zasadnutí. Iné dôkazy, ktoré by odôvodňovali obnovu konania zo strany odporcu neboli

produkované. Dospel tak k záveru, že predložený listinný dôkaz nie je spôsobilým dôvodom

pre povolenie obnovy konania.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie odporca. Navrhol

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací

súd sa vôbec nezaoberal konaním , ktoré v tom čase prebiehalo na Okresnom

súde Kežmarok, v ktorom je P. J. navrhovateľ a odporkyňou E. B., ktorá mu poskytla

doklady, medziiným aj zápisnicu z valného zhromaždenia z 22. júla 1998. Nepopiera, že by

nebol zapisovateľom na predmetnom valnom zhromaždení, nikdy však s touto zápisnicou

nedisponoval a rokovanie na tomto valnom zhromaždení nepojednávalo o tom, že by

predmetom rokovania malo byť poskytnutie pôžičky. Vytkol súdu, že nevenoval pozornosť

skutočnosti, že plnú moc na zastupovanie navrhovateľa, ktorým je podnikateľ P. J.-C.,

podpísal P. J. ako fyzická osoba. Zároveň požiadal o odloženie vykonateľnosti napadnutého

uznesenia.

Navrhovateľ vyjadrenie k dovolaniu nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1

a dospel k záveru, že dovolanie odporcu nie je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Zdôrazniť treba, že v prejednávanej veci bolo dovolanie podané proti rozhodnutiu

súdu vydanému v konaní o návrhu na obnovu konania. Súdy v danom prípade rozhodovali

vo forme uznesenia ( a ). Uznesenie odvolacieho súdu môže

byť podrobené dovolaciemu prieskumu len ak ide o uznesenie, proti ktorému je dovolanie

procesne prípustné. To znamená, že dovolací súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu

dôvodnosti a opodstatnenosti dovolania, pokiaľ nedospeje k záveru, že dovolanie je procesne

prípustným prostriedkom, ktorý zakladá možnosť dovolacieho prieskumu napadnutého

uznesenia aj po vecnej stránke. Pokiaľ dovolací súd pri skúmaní otázky prípustnosti dovolania

zistí, že tento opravný prostriedok smeruje proti uzneseniu, proti ktorému dovolanie nie je

prípustné, odmietne ho bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia.

V prejednávanej veci teda odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ), alebo odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, je dovolanie prípustné ( ), ak

a/ v ňom odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie

výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo c/ ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie vykazuje znaky rozhodnutia v zmysle § 239 ods. 1

písm. a/ a preto je dovolanie proti nemu prípustné.

Dovolací súd predovšetkým skúmal z úradnej povinnosti, či konanie nie je postihnuté

tzv. inou vadou konania. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj

vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní.

Výskyt inej vady v konaní podľa je dôvodom, pre ktoré

musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom takou vadou nemôže byť považované za správne.

Dovolateľ namietal, že súdy nevenovali dostatočnú pozornosť otázke, kto je

účastníkom konania na strane navrhovateľa (podnikateľ) a kto podpísal plnú moc advokátovi

na jeho zastupovanie v tomto konaní („súkromná“ osoba).

Podľa , podnikateľom podľa tohto zákona je:

a/ osoba zapísaná v obchodnom registri, b/ osoba, ktorá podniká na základe živnostenského

oprávnenia, c/ osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa

osobitných predpisov, d/ fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je

zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Podľa § 8 citovaného zákona, obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým

podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, obchodným menom fyzickej osoby je jej meno

a priezvisko. Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu

podnikateľa alebo druh podnikania.

Podľa vety prvej , ak podnikateľom je fyzická

osoba, koná osobne alebo prostredníctvom zástupcu.

Z uvedeného vyplýva, že ak plnú moc advokátovi na zastupovanie v tomto konaní

podpísal P. J., advokáta poveril zastupovaním účastník konania. Preto ak advokát podal v jeho

mene odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, konal ako osoba oprávnená na takýto

úkon. Neboli preto splnené podmienky na odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. b/

Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 239 ods. 1 písm. a/

a jeho dôvodnosť z ustanovenia , preto osobitnej pozornosti

dovolacieho prieskumu bol podrobený tento dovolací dôvod.

Dovolateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (dovolací dôvod podľa ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Podľa v znení platnom ku dňu podania návrhu, právoplatný

rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania: a/ ak sú tu skutočnosti,

rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ

môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b/ ak možno vykonať dôkazy,

ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie

rozhodnutie vo veci, c/ ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu

sudcu, d/ ak Európsky súd pre ľudské práva dospel vo svojom rozsudku k záveru, že

rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské

práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli náležite

odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Skutočnosti,

rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia

len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť

v pôvodnom konaní (sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním „nové“) a súčasne

môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je ním možné

preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa (obnovy)

priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom

konaní. Pri novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka skutočnosti, ktorá je súdu už známa.

Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len možnosť

označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu.

Je predpokladom obnovy konania podľa ustanovenia , aby

dôkazy, ktoré tu v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohol účastník bez svojej

viny použiť. Použitie dôkazu zo strany účastníka spočíva v tom, či účastník splnil zákonom

mu uloženú povinnosť ( ) prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania

predovšetkým tým, že pravdivo a úplne označí všetky potrebné dôkazné prostriedky.

Okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového stavu

pre svoje rozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť účastníka použiť dôkazy

v konaní.

Pri inom výklade znenia, obsahu a účelu ustanovenia by sa

totiž cestou obnovy konania mohol domáhať revízie právoplatne skončeného súdneho

konania každý účastník, ktorého dôkazným návrhom nebolo vyhovené, hoci súd tieto dôkazy

(právom či neprávom) nepovažoval za rozhodujúce a preto ich nevykonal. Takto by obnova

konania plnila účel dovolacieho konania. Každý z týchto mimoriadnych opravných

prostriedkov je však upravený odlišne, i keď ich spoločným

účelom je náprava nesprávneho právoplatného rozhodnutia.

Odporca v predmetnej veci návrh na obnovu konania odôvodnil výlučne poukazom

na zápisnicu z valného zhromaždenia konaného dňa 22. júla 1998 tvrdiac, že táto môže pre

neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pričom tento dôkaz bez svojho zavinenia

nemohol použiť v pôvodnom konaní.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní s poukazom na ustanovenie § 228

ods. 1 písm. a/ návrhu na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde

Kežmarok pod sp. zn. vyhovel, keď dospel k záveru, že v predmetnej veci ide

o prípad, ktorý je potrebné podradiť pod toto ustanovenie, keďže predmetná zápisnica sa

v spise sp. zn. nenachádza, teda odporca ju v pôvodnom konaní k dispozícii

nemal.

Odvolací súd dospel k opačnému názoru, keď mal z vykonaného dokazovania

preukázané, že v danej veci sa nejedná o dôkaz, ktorý účastník v pôvodnom konaní nemohol

bez svojej viny predložiť, keďže odporca bol na zasadnutí valného zhromaždenia prítomný

ako zapisovateľ a predmetom rokovania bolo menovanie spoločníka spoločnosti P. J..

Odporcom teraz tvrdený dôkaz je zjavne nespôsobilý k tomu, aby súd návrhu

na povolenie obnovy konania vyhovel. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporca

bol prítomný na valnom zhromaždení konanom dňa 22. júla 1998 a bol poverený

vyhotovením zápisnice z tohto rokovania. Bolo preto nespochybniteľné, že o predmetnej

zápisnici mal vedomosť už v čase pôvodného konania a jej obsah poznal. Rovnako bolo

v konaní bezpečne preukázané, že odporca v pôvodnom konaní nenavrhol vykonať dôkaz

touto zápisnicou. Neobstojí tvrdenie odporcu uvádzané v dovolaní (por. jeho bod II.), že bol

síce zapisovateľom na rokovaní valného zhromaždenia, avšak zápisnicou nedisponoval a túto

mu poskytla až E. B.. Nič totiž nebránilo odporcovi navrhnúť v pôvodnom konaní vykonať

dokazovanie zápisnicou z predmetného valného zhromaždenia, pričom o jej zadováženie

mohol požiadať konajúci súd, ktorý by predloženie predmetnej zápisnice (v prípade, že by to

považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci) do súdneho spisu sám zabezpečil. Takýto

návrh na vykonanie dokazovania však v pôvodnom konaní podaný nebol, hoci odporca

potrebné informácie v tom čase mal, a preto v tomto štádiu konania nie je už rozhodujúci ani

obsah zápisnice.

So zreteľom na vyššie uvedené možno vysloviť záver, že podmienka pre povolenie

obnovy konania splnená nebola, keďže odporcom predložený listinný dôkaz nie je

spôsobilým dôvodom obnovy konania. Pokiaľ krajský súd v otázke existencie dôvodu obnovy

konania zaujal takýto názor, možno jeho právne posúdenie považovať za vecne správne

a dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa (nesprávne

právne posúdenie veci) preto nie je daný, pričom iné vady konania majúce za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci dovolacím súdom zistené neboli.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie a preukázateľné

trovy konania mu nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. februára 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová