Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 41 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (50)1a0/368273.d3ea0d.pdf
PDF · 106.94 KB
No categories available
4Cdo/18/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 18/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. J.-C., so sídlom
v P., proti odporcovi Ing. J. B., bývajúcemu vo V., zastúpenému JUDr. P. Z., advokátom
v K., o návrhu na povolenie obnovy konania, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod
sp. zn. 2 C 14/2007, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
z 24. apríla 2009 sp. zn. 10 Co 10/2009 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove z 24. apríla 2009 sp. zn. 10 Co 10/2009 z a m i e t a .
Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Kežmarok na návrh odporcu uznesením z 22. decembra 2008 č.k.
2 C 14/2007-119 povolil obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod
sp. zn. 5 C 334/2001, nariadil odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 2 Co 202/2005 a navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť odporcovi náhradu trov konania spolu vo výške 35 761,-- Sk, keď dospel k záveru, že
dôvody na povolenie obnovy konania v prejednávanej veci sú dané. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že na Okresnom súde Kežmarok prebieha konanie pod sp. zn.
2 C 335/2001, kde je navrhovateľom taktiež P. J. a odporkyňou E. B. a predmetom
konania je totožný titul, na základe ktorého si navrhovateľ uplatňuje svoju pohľadávku proti
odporcovi. O tom, že konanie 2 C 335/2001 prebieha sa odporca dozvedel od E. B.
16. januára 2007, kedy sa uskutočnilo pojednávanie v tejto veci a tá poskytla odporcovi
listinné dôkazy, ktoré nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a ktoré môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ide predovšetkým o zápisnicu
z valného zhromaždenia z 22. júla 1998, čiže z obdobia, kedy mala byť uzavretá zmluva
o pôžičke, pričom jediným bodom rokovania valného zhromaždenia bolo prejednanie
menovania ďalšieho konateľa v spoločnosti. Nepovažoval za dôvodnú námietku
navrhovateľa, že v prípade účasti odporcu na pojednávaniach v pôvodnom súdnom konaní
5 C 334/2001 by odporca o predmetnej zápisnici mal vedomosť. Je síce pravdou, že odporca
sa súdnych pojednávaní nezúčastňoval, avšak predmetná zápisnica nie je súčasťou spisu
sp. zn. 5 C 334/2001. V danom štádiu konania je teda možné len konštatovať, že uvedený
dôkaz odporca v pôvodnom konaní k dispozícii nemal.
Krajský súd v Prešove uznesením z 24. apríla 2009 sp. zn. 10 Co 10/2009
na odvolanie navrhovateľa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh
na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.
5 C 334/2001 zamietol, zrušil výrok o odklade vykonateľnosti tohto rozhodnutia a odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 2 310,12 Eur
do 3 dní. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v pôvodnom konaní odporca ani
netvrdil existenciu zápisnice zo dňa 22. júla 1998. Z predloženej zápisnice, ako nového
dôkazu predloženom v tomto konaní vyplýva, že predmetom rokovania tohto valného
zhromaždenia nebola otázka uzatvorenia zmlúv o pôžičke, vyplýva však z nej, že odporca mal
o nej vedomosť, pretože táto bola zapísaná Ing. J. B., ako zapisovateľom na tomto
zasadnutí. Iné dôkazy, ktoré by odôvodňovali obnovu konania zo strany odporcu neboli
produkované. Dospel tak k záveru, že predložený listinný dôkaz nie je spôsobilým dôvodom
pre povolenie obnovy konania.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie odporca. Navrhol
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací
súd sa vôbec nezaoberal konaním 2 C 335/2001, ktoré v tom čase prebiehalo na Okresnom
súde Kežmarok, v ktorom je P. J. navrhovateľ a odporkyňou E. B., ktorá mu poskytla
doklady, medziiným aj zápisnicu z valného zhromaždenia z 22. júla 1998. Nepopiera, že by
nebol zapisovateľom na predmetnom valnom zhromaždení, nikdy však s touto zápisnicou
nedisponoval a rokovanie na tomto valnom zhromaždení nepojednávalo o tom, že by
predmetom rokovania malo byť poskytnutie pôžičky. Vytkol súdu, že nevenoval pozornosť
skutočnosti, že plnú moc na zastupovanie navrhovateľa, ktorým je podnikateľ P. J.-C.,
podpísal P. J. ako fyzická osoba. Zároveň požiadal o odloženie vykonateľnosti napadnutého
uznesenia.
Navrhovateľ vyjadrenie k dovolaniu nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1
O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie odporcu nie je dôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou
tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Zdôrazniť treba, že v prejednávanej veci bolo dovolanie podané proti rozhodnutiu
súdu vydanému v konaní o návrhu na obnovu konania. Súdy v danom prípade rozhodovali
vo forme uznesenia (§ 234 ods. 1 O.s.p. a § 223 O.s.p.). Uznesenie odvolacieho súdu môže
byť podrobené dovolaciemu prieskumu len ak ide o uznesenie, proti ktorému je dovolanie
procesne prípustné. To znamená, že dovolací súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu
dôvodnosti a opodstatnenosti dovolania, pokiaľ nedospeje k záveru, že dovolanie je procesne
prípustným prostriedkom, ktorý zakladá možnosť dovolacieho prieskumu napadnutého
uznesenia aj po vecnej stránke. Pokiaľ dovolací súd pri skúmaní otázky prípustnosti dovolania
zistí, že tento opravný prostriedok smeruje proti uzneseniu, proti ktorému dovolanie nie je
prípustné, odmietne ho bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia.
V prejednávanej veci teda odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je prípustné, ak je ním napadnuté
zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), alebo odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109
ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, je dovolanie prípustné (§ 239 ods. 2 O.s.p.), ak
a/ v ňom odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, alebo b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie
výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo c/ ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie vykazuje znaky rozhodnutia v zmysle § 239 ods. 1
písm. a/ O.s.p. a preto je dovolanie proti nemu prípustné.
Dovolací súd predovšetkým skúmal z úradnej povinnosti, či konanie nie je postihnuté
tzv. inou vadou konania. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj
vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná
nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu
v občianskom súdnom konaní.
Výskyt inej vady v konaní podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je dôvodom, pre ktoré
musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie
vydané v konaní postihnutom takou vadou nemôže byť považované za správne.
Dovolateľ namietal, že súdy nevenovali dostatočnú pozornosť otázke, kto je
účastníkom konania na strane navrhovateľa (podnikateľ) a kto podpísal plnú moc advokátovi
na jeho zastupovanie v tomto konaní („súkromná“ osoba).
Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je:
a/ osoba zapísaná v obchodnom registri, b/ osoba, ktorá podniká na základe živnostenského
oprávnenia, c/ osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa
osobitných predpisov, d/ fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je
zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 8 citovaného zákona, obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým
podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, obchodným menom fyzickej osoby je jej meno
a priezvisko. Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu
podnikateľa alebo druh podnikania.
Podľa § 13 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka, ak podnikateľom je fyzická
osoba, koná osobne alebo prostredníctvom zástupcu.
Z uvedeného vyplýva, že ak plnú moc advokátovi na zastupovanie v tomto konaní
podpísal P. J., advokáta poveril zastupovaním účastník konania. Preto ak advokát podal v jeho
mene odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, konal ako osoba oprávnená na takýto
úkon. Neboli preto splnené podmienky na odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. b/
Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p. a jeho dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., preto osobitnej pozornosti
dovolacieho prieskumu bol podrobený tento dovolací dôvod.
Dovolateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.
Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. v znení platnom ku dňu podania návrhu, právoplatný
rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania: a/ ak sú tu skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ
môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b/ ak možno vykonať dôkazy,
ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, c/ ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu
sudcu, d/ ak Európsky súd pre ľudské práva dospel vo svojom rozsudku k záveru, že
rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské
práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli náležite
odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť
právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Skutočnosti,
rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle citovaného ustanovenia
len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť
v pôvodnom konaní (sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním „nové“) a súčasne
môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je ním možné
preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa (obnovy)
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ktorý bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní. Pri novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka skutočnosti, ktorá je súdu už známa.
Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní nie je mienená len možnosť
označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu.
Je predpokladom obnovy konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., aby
dôkazy, ktoré tu v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohol účastník bez svojej
viny použiť. Použitie dôkazu zo strany účastníka spočíva v tom, či účastník splnil zákonom
mu uloženú povinnosť (§ 101 ods. 1 O.s.p.) prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania
predovšetkým tým, že pravdivo a úplne označí všetky potrebné dôkazné prostriedky.
Okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového stavu
pre svoje rozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť účastníka použiť dôkazy
v konaní.
Pri inom výklade znenia, obsahu a účelu ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. by sa
totiž cestou obnovy konania mohol domáhať revízie právoplatne skončeného súdneho
konania každý účastník, ktorého dôkazným návrhom nebolo vyhovené, hoci súd tieto dôkazy
(právom či neprávom) nepovažoval za rozhodujúce a preto ich nevykonal. Takto by obnova
konania plnila účel dovolacieho konania. Každý z týchto mimoriadnych opravných
prostriedkov je však Občianskym súdnym poriadkom upravený odlišne, i keď ich spoločným
účelom je náprava nesprávneho právoplatného rozhodnutia.
Odporca v predmetnej veci návrh na obnovu konania odôvodnil výlučne poukazom
na zápisnicu z valného zhromaždenia konaného dňa 22. júla 1998 tvrdiac, že táto môže pre
neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pričom tento dôkaz bez svojho zavinenia
nemohol použiť v pôvodnom konaní.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní s poukazom na ustanovenie § 228
ods. 1 písm. a/ O.s.p. návrhu na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde
Kežmarok pod sp. zn. 5 C 334/2001 vyhovel, keď dospel k záveru, že v predmetnej veci ide
o prípad, ktorý je potrebné podradiť pod toto ustanovenie, keďže predmetná zápisnica sa
v spise sp. zn. 5 C 334/2001 nenachádza, teda odporca ju v pôvodnom konaní k dispozícii
nemal.
Odvolací súd dospel k opačnému názoru, keď mal z vykonaného dokazovania
preukázané, že v danej veci sa nejedná o dôkaz, ktorý účastník v pôvodnom konaní nemohol
bez svojej viny predložiť, keďže odporca bol na zasadnutí valného zhromaždenia prítomný
ako zapisovateľ a predmetom rokovania bolo menovanie spoločníka spoločnosti P. J..
Odporcom teraz tvrdený dôkaz je zjavne nespôsobilý k tomu, aby súd návrhu
na povolenie obnovy konania vyhovel. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporca
bol prítomný na valnom zhromaždení konanom dňa 22. júla 1998 a bol poverený
vyhotovením zápisnice z tohto rokovania. Bolo preto nespochybniteľné, že o predmetnej
zápisnici mal vedomosť už v čase pôvodného konania a jej obsah poznal. Rovnako bolo
v konaní bezpečne preukázané, že odporca v pôvodnom konaní nenavrhol vykonať dôkaz
touto zápisnicou. Neobstojí tvrdenie odporcu uvádzané v dovolaní (por. jeho bod II.), že bol
síce zapisovateľom na rokovaní valného zhromaždenia, avšak zápisnicou nedisponoval a túto
mu poskytla až E. B.. Nič totiž nebránilo odporcovi navrhnúť v pôvodnom konaní vykonať
dokazovanie zápisnicou z predmetného valného zhromaždenia, pričom o jej zadováženie
mohol požiadať konajúci súd, ktorý by predloženie predmetnej zápisnice (v prípade, že by to
považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci) do súdneho spisu sám zabezpečil. Takýto
návrh na vykonanie dokazovania však v pôvodnom konaní podaný nebol, hoci odporca
potrebné informácie v tom čase mal, a preto v tomto štádiu konania nie je už rozhodujúci ani
obsah zápisnice.
So zreteľom na vyššie uvedené možno vysloviť záver, že podmienka pre povolenie
obnovy konania splnená nebola, keďže odporcom predložený listinný dôkaz nie je
spôsobilým dôvodom obnovy konania. Pokiaľ krajský súd v otázke existencie dôvodu obnovy
konania zaujal takýto názor, možno jeho právne posúdenie považovať za vecne správne
a dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (nesprávne
právne posúdenie veci) preto nie je daný, pričom iné vady konania majúce za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci dovolacím súdom zistené neboli.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie a preukázateľné
trovy konania mu nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. februára 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová