Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/39/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu : Poľnohospodárske družstvo Zavar, so sídlom Mlynská 8, 919 26 Zavar, IČO: 00 208 451, právne zastúpeného : ADIUVANTE s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO : 52 341 046, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100442506/2019 zo dňa 12.02.2019, takto

rozhodol:

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo : 100442506/2019 z 12. februára 2019 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo : 102149445/2018 z 05. novembra 2018 z r u š u j e a vec vracia Daňovému úradu Trnava na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím číslo: 100442506/2019 z 12. februára 2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie") postupom podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „daňový poriadok" alebo „") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako len „správca dane") číslo : 102149445/2018 z 5. novembra 2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bol žalobcovi podľa daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 5 124,92 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017, t. j. správca dane znížil daňovému subjektu (žalobcovi) nadmerný odpočet zo sumy 14 138,09 eur na sumu 9 013,17 eur.

2. Dôvodom nepriznania uplatneného práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe faktúr č. 17205 (interné číslo DF 17/1594), dátum zdaniteľného plnenia 16.06.2017, predmet dodania - sójový extrahovaný šrot 25 ton v jednotkovej cene 341 eur/t, základ dane 8 525 eur, DPH 1 705 eur, spolu 10 230 eur; č. 17217 (interné číslo DF 17/1632), dátum zdaniteľného plnenia 26.06.2017, predmet dodania - sójový extrahovaný šrot 25 ton v jednotkovej cene 341 eur/t, základ dane 8 525 eur, DPH 1 705 eur, spolu 10 230 eur a č. 17219 (interné číslo DF 17/16323), dátum zdaniteľného plnenia 28.06.2017, predmet dodania - sójový extrahovaný šrot 25 ton v jednotkovej cene 341 eur/t, základ dane 8 525 eur, DPH 1 705 eur, spolu 10 230 eur (ďalej aj ako len „sporné faktúry") vystavených dodávateľom Obchodné družstvo ODVP, Janka Matušku 2798/9, 955 01 Topoľčany, IČO : 47031654 (ďalej aj ako len „deklarovaný dodávateľ" alebo „ODVP") bolo porušenie ustanovenia a v spojení s o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o DPH" alebo „"), keď správca dane na základe vykonaného

dokazovania prijal záver, že skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového subjektu o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou, ktorá je deklarovaná ako dodávateľ na sporných faktúrach. Správca dane poukázal tiež na to, že išlo o dodanie toho istého tovaru od prvého zisteného dodávateľa SKYNY s.r.o., v reťazci ďalších subjektov SUNREAL s.r.o., Jefferson, s.r.o., AGRO MAX SK s.r.o., Obchodné družstvo ODVP až k poslednému odberateľovi, t.j. kontrolovanému daňovému subjektu Poľnohospodárske družstvo Zavar (žalobca), pričom podľa zistení z predložených prepravných dokladov CMR bol predmetný tovar prepravený zo skladov Szombathely Maďarsko a vyložený u daňového subjektu (žalobcu), pričom fakturačne odosielateľom bola maďarská spoločnosť Femex - Agro Kft a príjemcom rumunská spoločnosť Nagy Agricorp S.R.L., avšak tieto skutočnosti nevysvetlil kontrolovaný daňový subjekt ani dodávateľská spoločnosť.

3. Správca dane vykonal u daňového subjektu (žalobcu) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017, pričom daňová kontrola bola začatá dňa 10.10.2017 (oznámenie o daňovej kontrole č. 101922846/2017 zo dňa 08.09.2017, doručené daňovému subjektu dňa 14.09.2017). Správca dane zaslal daňovému subjektu (žalobcovi) oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly (oboznámenie č. 101381441/2018 zo dňa 18.07.2018, doručené žalobcovi dňa 23.07.2018), v ktorom oboznámil žalobcu s vykonanými úkonmi a jeho zisteniami s tým záverom, že má pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom a o pravdivosti údajov v nich uvedených a súčasne vyzval žalobcu, aby pravdivosť údajov vo veci uplatneného odpočítania dane zo sporných faktúr vystavených spoločnosťou ODVP za nákup sójového extrahovaného šrotu riadne preukázal. Na predmetné oboznámenie žalobca nereagoval. Následne správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101659111/2018 zo dňa 24.08.2018 (ďalej aj ako len „Protokol zo dňa 24.08.2018), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole žalobcovi doručený 31.08.2018, ktorým dňom bola daňová kontrola ukončená (§ 46 ods. 9 písm. a/ daňového poriadku). Podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku správca dane začal nasledujúci deň po dni doručenia protokolu vyrubovacie konanie. Žalobca k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 24.08.2018 zaslal správcovi dane písomné vyjadrenie, v ktorom tvrdil, že splnil všetky podmienky vyplývajúce zo zákona o DPH zdôrazniac, že jeho priamym dodávateľom bola ODVP dodajúc, že nemôžu ručiť za dodávateľov jeho dodávateľa resp. za celý reťazec pohybu uvedeného tovaru. Ako chybu uznal len chybu za neoprávnene uplatnenú DPH vo výške 9,92 eur z faktúry č. 17060019 zo dňa 21.06.2017. K vyjadreniu súčasne priložil kúpnu zmluvu č. 29092016/1, predmetné CMR-ky spolu s príslušnými faktúrami, výpis z účtu a kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi ODVP a spoločnosťou AGRO MAX SK s.r.o. Dňa 24.10.2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102114755/2018, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok predložených k Protokolu zo dňa 24.08.2018 a rovnako tiež oboznámenie s výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému podal daňový subjekt v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby správca dane v rámci autoremedúry podľa § 73 ods. 1 daňového poriadku zrušil v plnom rozsahu napadnuté rozhodnutie respektíve, aby odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie.

4. Daňový subjekt v odvolaní namietal nesprávnu aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení tvrdiac, že všetky podmienky uvedené v ustanoveniach §§ 49 a 51 zákona o DPH splnil, keď z dokladov predložených k daňovej kontrole vyplýva, že nakúpil sójový šrot od ODVP, pričom uvedenú skutočnosť preukázal faktúrami od ODVP, dodacími listami, popismi k obchodným prípadom označeným ako „Kŕmna surovina", kúpnou zmluvou č. 29092016 zo dňa 29.09.2016, bankovými výpismi a prepravnými dokumentmi (CMR a dodacie listy v maďarskom jazyku) dodajúc, že zástupcovia ODVP sa nevedeli vyjadriť iba k prepravným dokladom a to z dôvodu, že tovar sami obstarali u svojho dodávateľa aj s prepravou, ktorá bola dohodnutá priamo do jeho sídla (družstva). Rovnako uviedol, že správcovi dane vysvetlil účel obstarania sójového šrotu, ktorým je výroba kŕmnych zmesí. S poukazom na uvedené mal za to, že materiálna stránka zdaniteľných obchodov obstaraných a deklarovaných faktúrami od ODVP bola potvrdená a nie je možné ju spochybniť, pričom svoj právny názor potvrdil rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého odôvodnenia aj citoval. Ďalej vo vzťahu k skutkovým zisteniam týkajúcich sa preverovaného obchodného reťazca - daňový subjekt - ODVP - AGRO MAX SK s.r.o. - Jefferson, s.r.o. - SUNREAL s.r.o. - SKYNY s.r.o., ktorá spoločnosť nereagovala na výzvu správcu dane a správca dane vo vzťahu k spoločnosti SKYNY s.r.o. zistil, že nepodala daňové priznanie k dani za zdaňovacie obdobie 6/2017 poukázal na to, že zistenie nekontaktného platiteľa dane v obchodnom reťazci bol jeden z dôvodov, pre ktorý správca dane prijal záver, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie tovaru od ODVP. V tejto súvislosti poukázal na to, že správca dane

nemôže odmietnuť priznať právo na odpočítanie dane platiteľovi dane, ktorý splnil všetky podmienky na uplatnenie tohto práva, keď preukázal nie len formálne, ale aj materiálne dodanie tovaru dodajúc, že podozrivé, podvodné alebo iné konanie subdodávateľa (spoločnosti SKYNY) nemôže byť v žiadnom prípade na jeho ťarchu. Ďalej poukázal na to, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na žiadnom mieste neuviedol, že disponuje dôkazmi, ktoré by preukazovali, že vedel alebo mohol vedieť, že prijaté plnenia deklarované faktúrami od ODVP sú spojené s daňovým únikom u SKYNY a preto namietal, že správca dane preniesol na neho zodpovednosť za nekonanie SKYNY a to bez toho, aby sám preukázal dôkazmi, že mal alebo mohol mať vedomosť o nepriznaní a neuhradení dane zo strany SKYNY, čím správca dane konal v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uvedenom v citovanom rozsudku.

5. K preprave tovaru daňový subjekt zdôraznil, že predložil správcovi dane CMR doklady, ktoré mu boli poskytnuté dopravcom, a to diely určené pre príjemcu, konkrétne CMR číslo AB1401193, AB1401195 a AB1401196, pričom údaje na CMR nevypĺňal, nemal možnosť ich opraviť ani iným spôsobom do nich zasiahnuť dodajúc, že jedine mohol iba potvrdiť prijatie tovaru. S poukazom na ustanovenie článku 4 a článku 9 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) uverejneného v Zbierke (ďalej len ako „Dohovor o CMR") uviedol, že zmluvu o preprave uzatvárajú medzi sebou dopravca a odosielateľ a teda údaje na CMR nevypĺňal a rovnako ich nevypĺňal ani príjemca uvedený na CMR, pričom pri preberaní tovaru potvrdil jeho prijatie v časti 24 a nevšimol si, že údaj v časti 2 CMR nie je správny s tým, že na túto skutočnosť ho upozornil až správca dane, ktorý zistenie chybného údaja na CMR automaticky považoval za ďalší dôkaz neunesenia dôkazného bremena. V tejto súvislosti tiež namietal, že napriek tomu, že správca dane počas daňovej kontroly zaslal do Maďarska žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktorou preveroval zdaniteľné obchody, predmetom ktorých boli ošípané, odosielateľa ani dopravcu sójového šrotu nepreveroval.

6. Rovnako daňový subjekt v odvolaní namietal, že správca dane nedostavenie sa svedkov na výsluch vyhodnotil ako dôkaz za nedodržanie podmienok uplatnenia nároku na odpočítanie dane z faktúr od ODVP, keď sa správca dane vyjadril, že nedodržal podmienky zákona o DPH a musí znášať dopad dôsledkov. Ďalej namietal porušenie zásady objektívnej (materiálnej) pravdy, keď správca dane neviedol dokazovanie smerom, ktorým by mu zabezpečil získanie objektívnych dôkazov vo vzťahu k predloženým dokladom, na základe ktorých by mohol prijať záver vo vzťahu k uplatnenému právu na odpočítanie dane z faktúr od ODVP. Rovnako namietal porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov dôvodiac tým, že správca dane prenášal na neho zodpovednosť za správanie iného daňového subjektu, ďalej, že táto zásada bola porušená pri hodnotí CMR a rovnako pri hodnotení kúpnej zmluvy č. 29092016/1 zo dňa 29.09.2016, keď správca dane vo vzťahu ku kúpnej zmluve skonštatoval, že nemá vo vzťahu k hmotnoprávnym podmienkam žiadnu výpovednú hodnotu. Toto konštatovanie označil za zavádzajúce, keď kúpna zmluva obsahuje špecifikáciu tovaru „sójový extrahovaný šrot voľne ložený HP 48", ktoré označenie dostatočne špecifikuje tovar a pre osoby z poľnohospodárskeho prostredia je jasným a zrozumiteľným popisom tovaru dodajúc, že označenie HP 48 znamená najvyššiu kvalitu extrahovaného sójového šrotu, samotné označenie HP znamená HiPro a extrahovaný sójový šrot s týmto označením obsahuje 46,5 % dusíkatých látok (bielkovín), 2 % tukov a 4 % vlákniny. Záverom daňový subjekt namietal porušenie zásady minimalizácie záťaže, ktorá je ustanovená v § 3 v spojení s § 44 ods. 1 daňového poriadku, keď ho správca dane počas vedeného dokazovania v rámci daňovej kontroly zaťažil dôkazným bremenom vo vzťahu k vysvetleniu údajov na CMR, k neplneniu si povinnosti spoločnosti SKYNY a nedostavením sa konateľov maďarských štátnych občanov na výsluch.

7. Žalovaný po opise priebehu administratívneho konania vyhodnocoval dôvodnosť uplatnených odvolacích námietok. Na úvod poukázal na to, že splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale zákon o DPH určil pre dokazovanie prísnejšie podmienky z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti DPH a preto pokiaľ si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa ODVP musel byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a teda aj dodané práve osobou uvedenou na faktúre. Tiež zdôraznil, že nepostačuje iba predloženie faktúr, dodacích listov, kúpnej zmluvy č. 29092016/1 zo dňa 29.09.2016, keď sa daňový subjekt ani jeho deklarovaný dodávateľ nevedel vyjadriť ku skutočnostiam na predložených na prepravných dokladoch - CMR, ktoré nezodpovedali údajom uvedeným na sporných faktúrach, čím správca dane spochybnil hodnovernosť sporných faktúr v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH, teda, že deklarovanému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, ktorá skutočnosť je základnou podmienkou vzniku práva na odpočítanie

dane a daňový subjekt pochybnosti správcu dane neodstránil. S poukazom na uvedené preto uzavrel, že v danom prípade nie je možné poukazovať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , keďže daňový subjekt dostatočne nepreukázal, že mu bol tovar dodaný tak, ako je uvedené na sporných faktúrach a to osobou na nich uvedenou. Žalovaný tiež poukázal na to, že kontrolovaný daňový subjekt a deklarovaný dodávateľ sú vzájomne personálne prepojené osoby (údaje z výpisov obchodného registra, potvrdené v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102112355/2018 zo dňa 24.10.2018).

8. K namietanému preverovaniu obchodného reťazca, k tvrdeniu, že daňovému subjektu nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu podozrivé, podvodné alebo iné konanie subdodávateľa - spoločnosti SKYNY s.r.o. a k namietanej skutočnosti, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na žiadnom mieste neuvádza, že disponuje dôkazmi, ktoré by preukazovali, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že prijaté plnenia deklarované faktúrami od ODVP sú spojené s daňovým únikom u SKYNY s.r.o. žalovaný uviedol, že tieto námietky považuje za irelevantné argumentujúc tým, že keďže správcovi dane v priebehu daňovej kontroly vznikli pochybnosti ohľadne deklarovaných obchodov preveroval v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. celý obchodný reťazec, pričom správcovi dane nebolo preukázané, kto tovar skutočne v rámci obchodných vzťahov v reťazci deklarovaných dodávateľov realizoval, a teda komu ako skutočnému dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o DPH. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že počas daňovej kontroly nebolo preukázané, kto a ako konkrétne zabezpečoval dodanie toho istého tovaru v reťazci subjektov od prvého zisteného deklarovaného dodávateľa SKYNY s.r.o. v reťazci ďalších subjektov SUNREAL s.r.o., Jefferson, s.r.o., AGRO MAX SK s.r.o., ODVP až k poslednému odberateľovi, t.j. kontrolovanému daňovému subjektu. Poukázal ďalej na to, že okrem predloženia formálnych dokladov nebolo správcovi dane umožnené preveriť konkrétne okolnosti uzavretia predmetnej obchodnej transakcie, keď predvolaní svedkovia sa nedostavili k ústnemu pojednávaniu, neospravedlnili svoju neprítomnosť, nepredložili dôkazy k okolnostiam predmetnej transakcie. Tiež s poukazom na predložené CMR- ky uzavrel, že tieto potvrdili, že ODVP nebola priamym dodávateľom tovaru, keď predložené CMR-ky uvádzajú, že odosielateľom je maďarská spoločnosť Femex - Agro Kft H-7724 Feked, Fó utca 37 Maďarsko, HU1245829 a príjemcom tovaru je Nagy Agricorp S.R.L., 527098 Jud. Covansa, Sat. Zoltan nr.119, Rumunsko, RO33306384, hoci tovar bol vyložený u kontrolovaného daňového subjektu v Zavare dodajúc, že kontrolovaný daňový subjekt vo vyrubovacom konaní k priloženým CMR a sprievodkám nepodal žiadne vysvetlenie. Žalovaný tiež poukázal na to, že ani svedecká výpoveď Ing. E. M., predsedu predstavenstva ODVP nepreukázala, že spoločnosť ODVP bola reálne dodávateľom tovaru uvedeného na dodávateľských faktúrach č. 17205, 17217, 17219. Rovnako mal žalovaný za to, že bolo potrebné, aby sám daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladov, bude spochybnené.

9. K námietke vo vzťahu k predloženým CMR-kám dôvodil, že správca dane nespochybnil pôvod tovaru, ani údaje uvedené v CMR, avšak mal za to, že tieto nezodpovedajú údajom uvedeným na sporných faktúrach. K námietke, že správca dane nepreveroval odosielateľa ani dopravcu, hoci zaslal žiadosť o MVI do Maďarska žalovaný uviedol, že dňa 17.10.2017 (kontrola začatá dňa 10.10.2017) požiadal správca dane o poskytnutie údajov o nadobudnutiach z iných členských štátov EÚ cez VIES, ktoré v rámci odpovede zo dňa 23.10.2017 nepotvrdilo žiadne nákupy tovaru z iných členských štátov, pričom žiadosť o MVI zaslal správca dane do Maďarska z dôvodu, že daňový subjekt v daňovom priznaní za 06/2017 deklaroval dodanie tovaru (ošípané) cez odberateľské faktúry č. 176391, 176377 spoločnosti HAJDÚHÚS 2000 Kft. V tejto súvislosti poukázal na to, že miestne zisťovania a predložené doklady nenasvedčovali, že ide o dodanie tovaru z krajín EÚ doplniac, že v rámci miestneho zisťovania dňa 19.01.2018 u dodávateľskej spoločnosti bolo potvrdené, že ODVP je sprostredkovateľom obchodnej transakcie a podľa svedeckej výpovede Ing. E. M., predsedu predstavenstva ODVP vo veci sójového šrotu tento rokoval o dodávkach so spoločnosťou AGRO MAX SK s.r.o., ktorá je etablovaná na Slovensku a ktorá zabezpečovala aj prepravu tovaru s tým, že daňový subjekt predložil CMR doklady až vo vyrubovacom konaní, ku ktorým sa nevedel vyjadriť ani ODVP ani daňový subjekt zopakujúc, že nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt v skutočnosti tovar prevzal alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové okolnosti spochybňujú jeho tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou ODVP.

10. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nezrealizovaných výpovedí svedkov - konateľov spoločností AGRO MAX SK s.r.o., Jefferson, s.r.o., SUNREAL s.r.o. a SKYNY s.r.o. žalovaný s poukazom na ustanovenie § 5 daňového poriadku uviedol, že predvolaní svedkovia boli oprávnené osoby - konatelia slovenských daňových subjektov, pričom daňový subjekt má povinnosť voči správcovi dane (povinnosť vyplývajúca priamo z ustanovení § 45 daňového poriadku) komunikovať so správcom dane a poskytovať pri výkone daňovej kontroly súčinnosť a preto nie je povinnosťou správcu dane zabezpečiť daňovému subjektu resp. jeho zástupcovi tlmočníka. Tiež poukázal na to, že bolo v záujme správcu dane objasniť všetky skutočnosti vo veci zisteného reťazca daňových subjektov a preto bol predvolaný aj svedok - P. U., ktorá spracovávala účtovníctvo daňovým subjektom (SKYNY s.r.o., SUNREAL s.r.o., AGRO MAX SK s.r.o.), u ktorej správca dane predpokladal, že ovláda aj maďarský jazyk, pričom túto skutočnosť potvrdila aj svedecká výpoveď spísaná v zápisnici dňa 24.10.2018 (str. 4), kde sa uvádza, že tlmočenie a komunikácia s deklarovaným dodávateľom prebiehala telefonicky a e-mailom cez pani U.. Žalovaný zistenia, vo vzťahu k uvedeným spoločnostiam, vyhodnotil tým spôsobom, že dodanie tovaru nebolo preukázané osobou uvedenou na faktúrach a preto sa daň deklarovaná na sporných faktúrach stala splatnou iba z titulu jej uvedenia na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH a nie z titulu skutočného obsahu právneho úkonu obsiahnutého v ustanovení § 19 ods. 1 zákona o DPH.

11. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu predložených aj získaných dôkazov a k namietanému nadmernému zaťaženiu žalovaný uviedol, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet s tým, že ich nie je možné odpustiť, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie.

12. K vyjadreniu daňového subjektu o nesprávnej aplikácii procesnoprávnych ustanovení správcom dane, konkrétne k porušeniu zásady objektívnej (materiálnej pravdy) a k tvrdeniam, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so všeobecnými právnymi zásadami žalovaný s odkazom na ustanovenia § 3 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1, 2 a 4 daňového poriadku uviedol, že dokazovanie, ktoré viedol správca dane za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, bolo vedené v súlade s ustanoveniami a zásadami správy daní dodajúc, že toto neviedlo k odstráneniu a vyvráteniu jeho pochybností o dodávateľovi sójového šrotu deklarovaného v nároku na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty kontrolovaným daňovým subjektom. Uviedol ďalej, že ak vzniknú pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti predložených dokladov a daňový subjekt neodstráni pochybenia, hodnovernosť nepreukáže, správca dane v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov nemôže takéto doklady uznať a tiež, že vystavené doklady sú z hľadiska uplatnenia si odpočítania dane z pridanej hodnoty použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené sú hodnoverné. Poukázal tiež na to, že správca dane nie je povinný preukázať ako obchodná transakcia prebehla, ale tento overuje či daňový subjekt obchodnú transakciu preukázal a deklaroval správne, pričom daňový subjekt vo vyrubovacom, ani vo svojom odvolaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý môže mať vplyv na výsledok kontrolných zistení; nenavrhol preveriť žiadne nové skutočnosti, ktoré by vierohodným spôsobom preukázali tvrdenia daňového subjektu o tom, že mu v súlade so zákonom vzniklo právo na odpočítanie dane. Tiež tvrdil, že daňové doklady musia jednoznačne preukazovať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené dodávateľom a pokiaľ nie je preukázané, že tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na odpočítanie dane len samotná existencia dokladu, hoci obsahuje všetky formálno-právne náležitosti, jeho zaúčtovanie v účtovníctve daňového subjektu, ako i úhrada faktúry dodajúc, že základným predpokladom vzniku nároku na odpočítanie dane je skutočnosť, že dodávateľovi tovaru, resp. služby vznikla daňová povinnosť s tým, že ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane, pričom vznik daňovej povinnosti znamená, že nastala skutočnosť, ktorou sa splnili právne podmienky na vybratie dane a to, že sa tovar dodal, poskytla sa služba.

13. Vo vzťahu k hodnoteniu listinných dokladov (podkladov) zdôraznil, že faktúra je relevantným dokladom, ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje, odrážajúce skutočne reálne plnenie, pričom splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ s tým, že splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale, že doklady musia mať povahu faktu a musia byť vystavené na materiálnom podklade. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.01.2015, z ktorého vyplýva, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade.

14. K namietanému porušeniu zásady objektívnej pravdy žalovaný uviedol, že táto zásada nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní.

15. Záverom žalovaný zastal názor, že správca dane disponuje dostatočnými dôkazmi na vyslovenie jednoznačného záveru, že kontrolovaný daňový subjekt nesplnil podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona o DPH, keď bolo spochybnené, že tovar v kontrolovanom zdaňovacom období, ktorý mal byť predmetom obchodovania, dodal deklarovaný dodávateľ. Preto napadnuté rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

16. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci Daňovému úradu Trnava na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

17. Na úvod žalobca uviedol, že dôvodom, pre ktorý nakupoval komodity od spoločnosti ODVP bola skutočnosť, že menšie družstvá a farmy sú nútené sa pri nákupoch komodít spájať tak, aby dosahovali lepšiu vyjednávaciu pozíciu ohľadne nákupných cien dodajúc, že ODVP nakupovalo komodity od svojich dodávateľov a predávalo ich aj pre ďalšie subjekty, pričom medzi ním a ODVP bol vybudovaný vzťah dôvery a spolupráce ešte pred uskutočnením dodaní, ktoré boli predmetom daňovej kontroly. Tiež poukázal na to, že je zároveň členom tohto družstva.

18. Poukázal na to, že už počas prvostupňového konania boli identifikované dodávateľské subjekty, ktoré sa zúčastnili v reťazci dodaní, pričom z prepravných listov CMR vyplynuli ďalšie dva subjekty - Femex- Agro Kft. a Nagy Agricorp S.R.L. ktoré sa zrejme asi tiež zúčastnili v reťazci dodaní. Mal za to, že v danej veci došlo k názorovému sporu predovšetkým ohľadne prenosu dôkazného bremena, keď mal za to, že preukázal materiálnosť plnenia, ako aj to, že plnenie mu dodalo ODVP doplniac, že materiálnosť plnenia nespochybnil ani správca dane ani žalovaný, pričom títo spochybnili tú skutočnosť, že tovar mu dodal práve ODVP. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že predložil správcovi dane doklady, ktoré preukazujú nielen materiálnosť plnenia, ale aj pôvod tovaru od ODVP a tiež, že v konaní bolo zistené, od koho ODVP tovar nakupoval. Rovnako mal za to, že materiálnosť plnenia bola preukázaná aj výpoveďou Ing. M., predsedu predstavenstva ODVP (dňa 24.10.2018) a že v konaní nebolo toto dodanie spochybnené a rovnako nebola hodnoverne spochybnená ani jeho dobrá viera, že nadobúda tovar od ODVP dodajúc, že dobrá viera sa opierala o preukázané okolnosti daného prípadu a tiež o dlhoročnú spoluprácu s ODVP. V tejto súvislosti ďalej zdôraznil, že ODVP komunikovalo s konkrétnou spoločnosťou (AGRO MAX) a jej konateľom (ODVP požadovalo obozretne komunikáciu priamo s konateľom a nielen s obchodným zástupcom).

19. Ďalej žalobca poukázal na to, že všetky dokumenty (ktoré bližšie v správnej žalobe špecifikoval) nachádzajúce sa v administratívnom spise dosvedčujú nielen materiálnosť plnenia (ktorú nerozporujú ani daňové orgány), ale aj os, po ktorej sa tovar dodával a to až po spoločnosť SUNREAL s.r.o. (4. spoločnosť v poradí), ktorá bol nekontaktná. V tejto súvislosti uviedol, že nepozná dôvody, pre ktoré táto spoločnosť nereagovala na výzvy správcu dane dodajúc, že vedome kúpil (t.j. nedal si sprostredkovať kúpu) reálny tovar, za ktorý zaplatil reálnu cenu spolu s DPH bankovým prevodom a zároveň verí, že takto to urobilo aj ODVP a ostatné subjekty v poradí. Uviedol, že sa v dobrej viere zúčastnil obchodnej transakcie aj s ohľadom na to, že pozná svojho dodávateľa (ODVP) a opatrnosť ODVP pri nakupovaní tovaru, keď Ing. M. vyžadoval stretnutie s konateľom spoločnosti pánom Q. B., s ktorým sa tento stretol u ekonómky pani U. v Komárne, ktorá im tlmočila, keďže Q. B. nevie slovensky. S poukazom na uvedené odmietol závery daňových orgánov, že ODVP nebol priamym dodávateľom sójového šrotu, keď nekomunikoval ohľadne dodaní ani s AGRO MAX SK s.r.o., ani so spoločnosťami Jefferson, s.r.o., SUNREAL s.r.o. atď., nepoveril ODVP, aby v jeho mene nakupovalo sójový šrot dodajúc, že mal s ODVP uzatvorenú rámcovú kúpnu zmluvu, z ktorej jasne vyplýva jeho postavenie kupujúceho.

20. K záveru správcu dane a žalovaného, že predložené listiny nepreukazujú dodanie od ODVP, nakoľko CMR nákladné listy nekorešpondovali s dodávateľskými faktúrami ODVP ako aj z dôvodu, že predseda predstavenstva ODVP Ing. M. sa vyjadril, že malo dôjsť k dodaniu priamo od AGRO MAX SK s.r.o. žalobca uviedol, že v prvostupňovom, ako aj napadnutom rozhodnutí nenachádza objektívne spochybnenie hodnovernosti predložených/zabezpečených dokladov. Vo vzťahu ku kúpnej zmluve uviedol, že špecifikácia tovaru bola dostatočne určitá (tak ako to uviedol na str. 7 svojho odvolania), strany mali dohodnutú cenu vrátane dopravy do miesta dodania, ktorým bola jeho prevádzka v obci Zavar. K CMR - nákladným listom, ktoré boli vyhodnotené ako dôkaz toho, že mu fakturovaný tovar nedodal ODVP žalobca dôvodil, že CMR nákladné listy sú dôkazom o uzavretí prepravnej zmluvy, a o prevzatí zásielky dopravcom, pokiaľ sa nepreukáže opak dodajúc, že tieto nákladné listy nevypĺňal. Ďalej s poukazom na to, že v danom prípade išlo o reťazové plnenie uviedol, že v reťazci plnení sa pravdepodobne zúčastnili aj spoločnosti uvedené na CMR nákladných listoch a to Femex-Agro Kft. (odosielateľ) a Nagy Agricorp S.R.L. (príjemca), pričom skutočnosť, že na CMR nákladných listoch sa nachádzajú tieto spoločnosti ešte neznamená, že ODVP mu nedodal predmetné plnenia.

21. Dôvodil ďalej, že z článku III kúpnej zmluvy medzi ODVP a spoločnosťou AGRO MAX SK s.r.o. vyplýva, že prepravu bol povinný zabezpečiť predávajúci (t.j. AGRO MAX SK s.r.o.), čo znamená, že ODVP nebolo povinné uzatvoriť prepravnú zmluvu dodajúc, že pokiaľ AGRO MAX SK s.r.o. obstaral tovar u iného svojho dodávateľa (v tomto prípade spoločnosť Jefferson, s.r.o.) mohol na neho zároveň preniesť povinnosť zabezpečiť prepravu tovaru, z čoho vyplýva, že prepravnú zmluvu nemusel uzatvoriť ani AGRO MAX SK s.r.o., pričom takto to zrejme išlo až po subjekt Femex-Agro Kft., ktorý (pravdepodobne) uzatvoril prepravnú zmluvu, lebo bol odosielateľom tovaru. Mal za to, že nebolo vôbec potrebné, a ani len praktické, aby každý z dodávateľov v reťazci plnení mal vystavené vlastné CMR nákladné listy k svojmu dodaniu, nakoľko ako vyplýva zo samotného Dohovoru o CMR, CMR nákladné listy sú dôkazom o uzatvorení zmluvy o preprave a nakoľko sa tu uskutočnil len jeden pohyb tovaru, bola uzatvorená len jedna zmluva o preprave tovaru (predpokladal, že práve medzi spoločnosťou Femex-Agro Kft. ako odosielateľom a dopravcom) nemuselo nevyhnutne ísť o nesprávne vyplnenie nákladného listu CMR, ako sa pôvodne domnieval. Žalobca preto nesúhlasil so záverom žalovaného (str. 16 napadnutého rozhodnutia), že „...správca dane nespochybnil pôvod tovaru ani údaje uvedené v CMR. Tieto však nezodpovedajú údajom uvedeným v sporných faktúrach." V súvislosti s CMR žalobca tiež poukázal na to, že na nich bolo uvedené ako miesto nakládky - mesto Szombathely, Maďarsko a miesto vykládky Zavar, Slovensko, pričom ako príjemca nebol uvedený on, ale spoločnosť Nagy Agricorp S.R.L., čo si uvedomil až neskôr argumentujúc ďalej, že spoločnosť Nagy Agricorp mohla požadovať vyloženie tovaru na Slovensku, nakoľko to mohol požadovať (a pravdepodobne tak aj urobil) jej odberateľ, od ktorého to zase pravdepodobne požadoval jeho odberateľ atď. až po posledného odberateľa, čo sa bežne deje pri medzinárodnej preprave tovaru, keď sa vyskytne reťazový obchod, kde potom reálny príjemca potvrdí CMR nákladný list, na dôkaz prevzatia zásielky od dopravcu. Vychádzajúc z týchto skutočností mal tiež za to, že nemal odkiaľ vedieť, kto je Femex-Agro resp. Nagy Agricorp, nakoľko s nimi priamo do zmluvného vzťahu nevstúpil vrátane ODVP, pričom pokiaľ správca dane považoval za potrebné k rozhodnutiu preverenie údajov na nákladných listoch CMR, mohol vykonať dožiadania o medzinárodnú výmenu informácií. Na podporu svojich právnych záverov poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. novembra 2012. S poukazom na uvedené preto zastal názor, že pokiaľ mali konajúce orgány verejnej správy preukázané z CMR listov to, že tovar nedodalo žalobcovi ODVP, tak táto skutočnosť z CMR nákladných listov nevyplývala a teda skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom resp. v ňom nemá oporu [ v znení neskorších predpisov].

22. K záveru konajúcich orgánov verejnej správy, že ODVP podľa vyjadrenia Ing. E. M., predsedu predstavenstva ODVP, vystupovalo v obchodnom prípade iba ako sprostredkovateľ, ktoré vyjadrenie uviedol najskôr na miestnom zisťovaní zo dňa 19.01.2018, pričom počas ústneho pojednávania konaného dňa 24.10.2018 v jeho prítomnosti uviedol, že fakturačne aj zmluvne bolo ODVP dodávateľom pre PD Zavar, pričom so spoločnosťou AGRO MAX SK s.r.o. bola zmluvne dohodnutá cena s dopravou žalobca poukázal na to, že daňové orgány pri tejto „kolízii" vyjadrení nezohľadnili skutočnosť, že Ing. M. nemá právnické vzdelanie na to, aby rozlišoval pojem sprostredkovanie a reťazový obchod, ďalej, že pri miestnom zisťovaní bola absencia dokladov pre vyjadrenie o sprostredkovaní, keď ODVP malo uzatvorenú zmluvu s AGRO MAX SK s.r.o. a tiež kúpnu zmluvu s ním, preto nemohlo ísť o sprostredkovanie a teda zo strany Ing. M. išlo o laické vyjadrenie a tiež, že nebola zohľadnená vôľa

(opodstatnenie) najskôr kúpiť a potom predať, keď ODVP je družstvo, ktorému z povahy jeho právnej formy vyplýva konanie v prospech svojich členov, teda toto nakupuje od svojich dodávateľov vo veľkých množstvách komodity, aby dosiahlo lepšie ceny a následne, aby mohlo tieto komodity predať svojim členom, ktorí by sami z vlastnej pozície, pri nepomerne nižšom odbere komodít také ceny nevyjednali. V súvislosti s vyjadrením Ing. M. zo dňa 19.01.2018 o sprostredkovaní obchodu vo vzťahu k jeho vyjadreniu zo dňa 24.10.2018, ako aj ďalších dôkazov (kúpne zmluvy, dodacie listy, potvrdenia o akosti tovaru atď.) mal za to, že správca dane nehodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a neprihliadol na všetko, čo vyšlo pri správe daní najavo ( daňového poriadku), ktorá skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia vrátane rozhodnutia správcu dane a to z dôvodu, že skutkový stav nebol zistený dostatočne ( ) resp. že skutkový stav, ktorý vzal správca dane za základ rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise ( ).

23. V súvislosti s miestnym zisťovaním, ktoré sa konalo dňa 19.01.2018 žalobca namietal, že nebol na tento úkon predvolaný a teda sa ho nemohol zúčastniť a klásť predsedovi predstavenstva svojho dodávateľa otázky, čím bolo porušené jeho právo klásť tomuto svedkovi otázky. Uviedol ďalej, že význam predvolania na úkon uskutočnený dňa 19.01.2018 je zdôraznený tým, že počas miestneho zisťovania Ing. M. poskytol nepresné vyjadrenie, na ktorom potom správca dane, aj žalovaný do značnej miery postavili svoj záver o nepreukázaní dodania tovaru zo strany ODVP, nakoľko ODVP malo byť údajne „sprostredkovateľom" nákupu. S poukazom na uvedené zastal žalobca názor, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci ( ).

24. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností mal žalobca za to, že uniesol svoje dôkazné bremeno a bol presvedčený, že predpoklady uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15.marca 2011 vo veci IRON CLUB naplnil, keď mal faktúru, k nej položkovitý opis druhu a ceny tovaru a ďalšie dokumenty a dôkazy, ktoré dosvedčovali reťaz dodaní, v rámci ktorej uskutočnilo ODVP nákup a následne mu predal tovar. K tvrdeniu žalovaného, že bolo potrebné, aby ešte preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou, aby zabránil tomu, že bude reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov neskôr spochybnené žalobca uviedol, že ODVP vzniklo za účelom, aby pomáhalo svojim členom najmä v tom zmysle, že pri vysokých objemoch nákupov má oveľa lepšie vyjednávacie postavenie ohľadne ceny a iných dodacích podmienok, ako by mali jeho členovia samostatne, pričom na tejto báze prebieha aj spolupráca s ODVP už viac rokov doplniac, že medzi nimi existuje silná dôvera vybudovaná na skúsenostiach vzájomnej spolupráce, pričom jeden člen jeho predstavenstva je zároveň členom predstavenstva ODVP, aj keď nie s právom samostatného konania a preto si nevie predstaviť, aké opatrenia mal ešte urobiť, aby zabránil spochybňovaniu zo strany správcu dane. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že ODVP pri jednaní so svojim dodávateľom (AGRO MAX SK s.r.o.) požadovalo komunikáciu priamo s jeho konateľom, s ktorým sa osobne stretli vo výrobni v Šali, pričom ODVP navyše vyžadovalo, aby bol jeho dodávateľ registrovaný na Ústrednom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom, ktorú skutočnosť Ing. M. uviedol pri svojom výsluchu dňa 24.10.2018, pričom pravdivosť tohto tvrdenia je možné overiť si na stránke V., z ktorej vyplýva, že spoločnosť AGRO MAX SK s.r.o. je naozaj registrovaným krmivárskym podnikom s reg. č. SK 400 770. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že nič nenasvedčovalo tomu, že by sa mal diať nejaký podvod dodajúc, že v predmetnom reťazci sa podvod ani neudial, pričom k uvedenému záveru dospel na základe prideleného tzv. čísla EKAER, ktoré bolo uvedené tak na dodacom liste zo skladu CONCORDIA, ako aj na príslušnom CMR nákladnom liste v časti 13.

25. S ohľadom na opísané okolnosti obchodnej transakcie, listinné dôkazy a výsluch svedka Ing. M. mal žalobca za to, že bol v celom obchodnom prípade dobromyseľný a v dobrej viere, že tovar, ktorý mu dodalo ODVP nebolo zúčastnené na žiadnom daňovom podvode dodajúc, že aspekt dobrej viery daňového subjektu má svoj veľký význam v tom, že umožňuje zachovať dobromyseľnému daňovému subjektu právo uplatniť si odpočet dane aj v takých kritických situáciách, keď sa v reťazci dodaní na niektorom stupni pred alebo po daňovom subjekte vyskytne podvodné konanie, za predpokladu, že daňový subjekt o takom podvode nevedel alebo nemohol vedieť. V tejto súvislosti tiež dôvodil, že aspekt dobrej viery má význam v situáciách, kedy sa v reťazci dodaní nevyskytne daňový podvod, a daňový subjekt je v dobrej viere, že tovar mu dodal ten subjekt, ktorý je uvedený na faktúre. Tiež v tejto súvislosti poukázal na to, že správca dane priamo ani nenaznačil, že sa zúčastnil reťazca dodaní, v ktorom sa vyskytlo podvodné konanie, avšak v konečnom dôsledku ho zobral na zodpovednosť za to, že spoločnosť SKYNY s.r.o. bola nekontaktná a rovnako za to, že predvolaní konatelia spoločností

SKYNY s.r.o., SUNREAL s.r.o., Jefferson, s.r.o. AGRO MAX SK s.r.o. a účtovníčka pani U. sa k výsluchu nedostavili. V súvislosti s výskytom podvodných konaní na inom stupni dodávateľsko-odberateľských vzťahov odkázal na rozhodnutia SD EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 (ďalej ako rozhodnutie „Optigen"), C-439/04 a C-440/04 (ďalej ako rozhodnutie „Kittel") a rozhodnutie č. C-80/11 vo veci Mahagében.

26. K dôkaznej povinnosti správcu dane žalobca, vychádzajúc z rozhodnutia IRON CLUB uviedol, že nakoľko preukázal dodanie tovaru od ODVP, mal správca dane, ktorý tvrdil, že k dodaniu nedošlo, túto skutočnosť preukázať. V súvislosti s uvedeným mal za to, že nestačí len všeobecne uviesť, že hodnovernosť dodania zo strany ODVP bola spochybnená, pričom správca dane a žalovaný toto „spochybnenie" postavili hlavne na dvoch aspektoch a to na nesprávnom vyjadrení Ing. M. z 19.01.2018 a na nevysvetlení výskytu názvov spoločností Femes a Nagy Agricorp na CMR listoch, ale pokiaľ mali konajúce daňové orgány za to, že mu nárok na odpočet dane nevznikol, boli povinní tento svoj záver podložiť dôkazmi. Tiež mal za to, že pokiaľ správca dane a žalovaný považovali výpovede svedkov za dôležité, mali požiadať o medzinárodnú spoluprácu a dožiadať o výsluch svedkov - občanov Maďarska maďarskými daňovými orgánmi a o tomto ho vyrozumieť alebo požiadať útvar Policajného zboru o prevedenie svedkov - občanov SR (§ 20 ods. 2, 3 daňového poriadku). Rovnako mal za to, že správca dane, resp. žalovaný (§ 74 ods. 3 daňového poriadku) mohol vykonať dokazovanie aj dožiadaním maďarských daňových orgánov o medzinárodnú výmenu informácii ohľadne spoločnosti Femex-Agro Kft. resp. Nagy Agricorp S.R.L., čo boli spoločnosti uvedené na nákladných listoch CMR ako odosielateľ resp. príjemca tovaru, čím by sa získala podporná informácia relevantná pre správu daní, nakoľko by sa ňou mohlo vysvetliť, prečo boli tieto 2 spoločnosti uvedené na CMR listoch dodajúc, že skutočný význam tejto informácie by bol aj tak otázny s ohľadom na už preukázané skutočnosti, z ktorých vyplýva, že k dodaniu došlo a že zdaniteľné plnenie uskutočnilo ODVP, čo sú skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku na odpočítanie dane z faktúr ODVP.

27. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca uviedol, že v danom prípade došlo k porušeniu zásady objektívnej (materiálnej) pravdy, keď správca dane neviedol dokazovanie smerom a spôsobom, ktorý by mu zabezpečil získanie objektívnych dôkazov vo vzťahu k predloženým dokladom (CMR), ďalej, že došlo k porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov a to konkrétne vo vzťahu k neplneniu si daňových povinností zo strany SKYNY s.r.o., ďalej pri hodnotení CMR nákladných listov a rovnako pri hodnotení kúpnej zmluvy č. 29092016/1 najmä vo vzťahu k špecifikácii tovaru „sójový extrahovaný šrot voľne ložený HP 48", keď správca dane len konštatoval, že kúpna zmluva obsahuje všeobecný popis tovaru, pričom svoje hodnotenie dostatočne neodôvodnil, nepoukázal na konkrétne časti zmluvy v previazaní na iné dôkazné prostriedky, ktoré by umožňovali vylúčiť kúpnu zmluvu ako dôkaz. Rovnako mal žalobca za to, že zásadu voľného hodnotenia dôkazov správca dane, ako aj žalovaný porušili nezohľadnením dokladov zo skladového hospodárstva, ktoré predložil v prílohe odvolania, z ktorých vyplývalo, že dodanie tovaru bolo reálne (materiálnosť plnenia bola daná), keď v predmetnom čase na sklad prijal sójový šrot od ODVP, pričom žiadnych iných dodávateľov nemal.

28. Ďalej s poukazom na ustanovenia a argumentoval, že je vecou opatrnosti a obozretnosti každého daňového subjektu preveriť si osoby, s ktorými uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť, pričom s ODVP obchoduje už dlhé roky a ich spolupráca je na vysokej profesionálnej úrovni a preto očakával, že ODVP si preverí svojho obchodného partnera, ktorá skutočnosť sa aj zo strany ODVP naplnila. Žalobca mal za to, že vo vzťahu k vysvetleniu údajov na CMR nákladných listov, k neplneniu si povinností spoločnosti SKYNY s.r.o. a vo vzťahu k nedostaveniu sa predvolaných svedkov, ho správca dane nadmerne zaťažil dôkaznou povinnosťou, čo je v rozpore so zásadou minimalizácie záťaže, ktorá je ustanovená v v spojení s daňového poriadku, podľa ktorej má správca dane viesť dokazovanie v rozsahu nevyhnutne potrebnom a použiť najvhodnejšie prostriedky.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že sú dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu dane s poukazom na ustanovenie , , a .

30. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že netrvá na nariadení pojednávania.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

31. Žalovaný vo svojom vyjadrení, po opise priebehu administratívneho konania, poukázal na to, že pokiaľ ide námietku žalobcu v bode II. 7 - Miestne zisťovanie (výsluch) predsedu predstavenstva ODVP dňa 19.01.2018, ďalej námietku v bode III. 4 žaloby - Porušenie práva daňového subjektu klásť svedkovi otázky v rámci miestneho zisťovania konaného dňa 19.01.2018, ako aj námietku uvedenú v bode III. 5 žaloby - Porušenie zákona druhostupňovým orgánom, kde žalobca namieta, že prvostupňové rozhodnutie je poznačené vadou v zmysle , keďže ho správca dane neupovedomil o úkone dňa 19.01.2018, tieto námietky žalobca neuviedol aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a preto by sa s poukazom na ustanovenie daňového poriadku nemalo na tieto námietky prihliadať.

32. K miestnemu zisťovaniu, ktoré správca dane vykonal dňa 19.01.2018 u dodávateľa ODVP za prítomnosti predsedu predstavenstva Ing. E. M. (zápisnica č. 100178198/2018), predmetom ktorého bolo preverenie obchodných vzťahov medzi ODVP a žalobcom za zdaňovacie obdobie jún 2017 žalovaný poukázal na to, že podľa vyjadrenia predsedu predstavenstva sójový šrot bol dodaný od spoločnosti AGRO MAX SK s.r.o. priamo žalobcovi a ODVP v tomto prípade vystupovalo iba ako sprostredkovateľ dodajúc, že Ing. E. M. nepotvrdil dodanie tovaru, naopak dodanie tovaru vyvrátil tým, že potvrdil, že ODVP bolo sprostredkovateľom. Tiež uviedol, že pri rokovaní boli predložené prijaté faktúry od dodávateľa AGRO MAX SK s.r.o. č. 2017-019 zo dňa 16.06.2017, č. 2017-021 zo dňa 27.06.2017 a č. 2017-023 zo dňa 28.06.2017 za sójový šrot, pričom predseda predstavenstva sa nevedel vyjadriť, kto konkrétne prepravoval tovar, keďže prepravu si zabezpečoval dodávateľ, t.j. AGRO MAX SK s.r.o. K námietke žalobcu, že správca dane zobral vyjadrenia Ing. M. zo dňa 19.01.2018 za základ svojich záverov argumentoval, že Ing. E. M. nebol na miestnom zisťovaní prítomný sám za ODVP, ale miestneho zisťovania sa zúčastnil aj člen predstavenstva ODVP E. B., ktorý súhlasil s vyjadrením Ing. E. M., čo potvrdil aj svojim podpisom na zápisnici a nemal k jeho vyjadreniu žiadne námietky ani návrhy. Preto žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o podceňovaní bežného ľudského omylu v prípade vyjadrenia Ing. M. dňa 19.01.2018, ktorý sa mylne vyjadril „o sprostredkovaní". Rovnako podľa žalovaného neobstoja ani námietky žalobcu, že pri zdanlivej „kolízii" vo vyjadreniach Ing. M. mal správca dane, ale aj žalovaný zohľadniť nepresnosť vo vyjadrení, keď mal za to, že dobrý predseda predstavenstva družstva, aj keď nemá právnické vzdelanie, vykonáva svoju funkciu v zmysle s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov, nepoužíva pred správcom dane laické vyjadrovanie a rozozná rozdiely medzi inštitútom sprostredkovania a inštitútom kúpy, najmä v prípade, ak majú vplyv na uznanie, resp. neuznanie práva na odpočítanie dane v zmysle - 51 zákona o DPH.

33. Žalovaný rovnako poukázal na to, že ani na základe ústneho pojednávania so svedkom Ing. E. M. dňa 24.10.2018 (zápisnica č. 102112355/2018), ktoré sa uskutočnilo na návrh žalobcu v rámci vyrubovacieho konania, nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody deklarované spornými faktúrami boli reálne uskutočnené práve osobou uvedenou na týchto faktúrach. Poukázal na to, že na predložených prepravných dokladoch k predmetným faktúram (CMR), bola ako odosielateľ uvedená maďarská spoločnosť Femex-Agro Kft. a ako príjemca tovaru Nagy Agricorp S.R.L., ako miesto nakládky Szombathely Maďarsko a ako miesto vykládky Zavar Slovensko, čo znamená, že tovar bol prepravený zo skladov Szombathely Maďarsko a vyložený u žalobcu, pričom žalobca a ani dodávateľská spoločnosť ODVP tieto skutočnosti nevysvetlili. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca bol prítomný pri výsluchu Ing. M. dňa 24.10.2018, pričom mu bolo umožnené klásť svedkovi otázky, avšak tento mu žiadne otázky nepoložil. Ďalej zdôraznil, že Ing. M. na otázku správcu dane, či trvá na svojom vyjadrení, že v danom obchodnom prípade vystupovalo ODVP iba ako sprostredkovateľ, Ing. M. povedal, že fakturačne aj zmluvne boli dodávateľom pre žalobcu, avšak neuviedol, že ODVP bolo dodávateľom aj reálne.

34. K námietke porušenia zásady voľného hodnotenia dôkazov z dôvodu, že nezohľadnil doklady zo skladového hospodárstva žalobcu predložené v prílohe odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane žalovaný argumentoval, že žalobca mal možnosť predložiť tieto doklady v priebehu daňovej kontroly a aj vyrubovacieho konania, čo však neurobil dodajúc, že dňa 23.07.2018 bolo žalobcovi správcom dane doručené Oboznámenie so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2017 č. 101381441/2018 zo dňa 18.07.2018, v ktorom bol žalobca správcom dane upozornený, že v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, má právo sa v priebehu daňovej kontroly vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, pričom toto právo si mohol uplatniť u správcu

dane v lehote 8 dní odo dňa doručenia oznámenia, avšak žalobca sa ku skutočnostiam nevyjadril a žiadne doklady nepredložil, a tieto nepredložil ani k vyjadreniu k Protokolu zo dňa 24.08.2018 a ani v rámci prerokovania pripomienok predložených žalobcom k Protokolu zo dňa 24.08.2018 na ústnom pojednávaní konanom dňa 24.10.2018, ktorého sa za žalobcu zúčastnil Ing. Peter Holček, predseda predstavenstva družstva a Miroslav Bartovič, člen predstavenstva družstva. Podľa názoru žalovaného správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, dokladov, ktoré mu žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a preto nepovažoval za potrebné sa vysporiadavať s dokladmi predloženými žalobcom v odvolacom konaní, keďže skladové príjemky, skladová výdajka a zostava skutočnej spotreby nie sú dôkazom o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom dodajúc, že existenciu tovaru nespochybňuje. Tiež poukázal na to, že správca dane nespochybnil pôvod tovaru ani údaje uvedené v CMR, avšak tieto nezodpovedali údajom uvedeným na sporných faktúrach dodajúc, že žalobca svojím podpisom a odtlačkom pečiatky potvrdil na CMR č. AB1401193, CMR č. AB1401195 a CMR č. AB14011963 prevzatie zásielok bez výhrad.

35. K námietke žalobcu, že uniesol dôkazné bremeno a to s poukazom na rozhodnutie IRON CLUB, keď mal faktúru, k nej položkovitý opis druhu a ceny tovaru dodávaného od ODVP žalovaný zdôraznil, že faktúra je relevantným dokladom, ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie dodajúc, že zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru, resp. služieb dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom ich splnenie nespočíva len vo formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané dodajúc, že hoci uvedený doklad formálne potvrdzuje existenciu sporných dodávok sójového šrotu, pokiaľ ide o samotné doklady, z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.01.2015 vyplýva, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na dokladoch.

36. Žalovaný, vo vzťahu k posúdeniu rozloženia dôkazného bremena, poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. .

37. Ďalej uviedol, že správca dane preveroval daňovou kontrolou dodržiavanie jednotlivých ustanovení zákona o DPH, a to nielen po formálnej stránke, ale aj po materiálnej stránke a aj z dôvodu pochybností, správca dane preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie (reálne dodanie tovaru), pričom chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou doplniac, že správca dane pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku, t.j. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a dospel k záveru, že žalobca vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že splnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že nebolo povinnosťou správcu dane prevziať za žalobcu jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní požadovaných skutočností, vyhľadávať za neho dôkazy preukazujúce jeho oprávnenie na odpočítanie dane, ale naopak bolo povinnosťou žalobcu predložiť relevantné dôkazy, ktorými by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázal, že si odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil oprávnene. Mal za to, že žalobca dostatočne nepreukázal, že mu bol tovar dodaný tak, ako je uvedené na sporných faktúrach, a to osobou uvedenou na takto vystavených faktúrach, ktoré nekorešpondujú s prepravnými dokladmi dodajúc, že žalobca a deklarovaný dodávateľ sú vzájomne personálne prepojené osoby.

38. Žalovaný tiež nesúhlasil s vyjadrením žalobcu o porušení zásady objektívnej (materiálnej) pravdy argumentujúc tým, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdia žalobcu uvádzané ním v daňovom priznaní odvolávajúc sa na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.12.2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.05.2011, ako aj na judikatúru Najvyššieho správneho súdu rozsudok č. j. -44, č.j. s tým, že správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom.

39. S poukazom na uvedené uzavrel, že všetky dôkazy získané v procese daňovej kontroly a vyrubovacieho konania boli správcom dane objektívne vyhodnotené v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, napadnuté rozhodnutie vrátane prvostupňového rozhodnutia netrpia takými vadami, ktoré by mohli mať vplyv na ich zákonnosť a pre ktoré by ich bolo potrebné zrušiť. Preto navrhol správnemu súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

40. Žalobca v replike okrem skutočností, ktoré uviedol v správnej žalobe reagujúc na vyjadrenie žalovaného v súvislosti s miestnym zisťovaním, keď sa žalovaný odvolal na ustanovenie § 91 ods. 6 daňového poriadku uviedol, že predmetné ustanovenie sa na tento prípad neuplatní, nakoľko je toto ustanovenie systematicky zaradené do IV. Hlavy daňového poriadku dodajúc, že žalovaný mal vo fáze odvolacieho konania uplatniť ustanovenie § 74 ods. 2 druhá veta daňového poriadku a na okolnosť, že nebol predvolaný na ústne pojednávanie konané dňa 19.01.2018 mal prihliadnuť v odvolacom konaní ex offo. Ďalej k vyjadreniam žalovaného, že Ing. M. nebol na „miestnom zisťovaní" sám; bol tam aj člen predstavenstva ODVP p. E. B., ktorý nemal žiadne námietky alebo návrhy k vyjadreniu Ing. M. a tiež, že dobrý predseda družstva nepoužíva pred správcom dane laické vyjadrovanie a rozozná rozdiel medzi sprostredkovaním a kúpou, nesúhlasiac s týmito tvrdeniami, žalobca poukázal na kúpnu zmluvu č. 29092016/1 zo dňa 29.09.2016, s ktorou sa pracovalo vo vyrubovacom, aj odvolacom konaní, a z ktorej vyplýva, že ide o kúpnu zmluvu a nie o sprostredkovateľskú zmluvu s tým, že podstata obchodu bola v tom, že ODVP nakupovalo vo veľkých objemoch, aby malo lepšie ceny a následne nakúpený tovar predávalo svojím členom. Tiež mal za to, že nazvať transakciu, v ktorej prostredný subjekt od niekoho kúpi tovar, zaplatí zaň a inému ho predá a dostane zaň zaplatenú kúpnu cenu pojmom „sprostredkovanie", za stavu veci, kedy je uzatvorená kúpna zmluva nie je ničím zarážajúcim. Ďalej k tvrdeniu žalovaného, že Ing. M. dňa 24.10.2018 povedal, že fakturačne aj zmluve bolo ODVP dodávateľom pre žalobcu, avšak v tomto vyjadrení mu chýbalo, že bolo reálnym dodávateľom žalobca uviedol, že požiadavka žalovaného na vyjadrenie o „reálnom dodaní" nie je na mieste, keď Ing. M. potvrdil, že ODVP bolo zmluvným dodávateľom tovaru pre žalobcu. K tvrdeniu žalovaného, že ODVP a žalobca sú prepojené osoby cez Ing. Petra Holčeka (predseda predstavenstva žalobcu, a člen predstavenstva ODVP v jednej osobe) žalobca uviedol, že každý z členov družstva mal v predstavenstve svojho zástupcu dodajúc, že nie je zakázané, aby dodania uskutočňovalo družstvo pre svojich členov, práve naopak, aj z pohľadu správy daní je to opodstatnené, nakoľko lepšie ceny pre ODVP a následne jeho členov znamenajú vyššiu šancu presadenia sa členov ODVP - poľnohospodárskych družstiev na trhu, a tvorby zdaniteľných príjmov. Vo vzťahu k dokladom zo skladového hospodárstva, ktoré predložil až v rámci odvolacieho konania uviedol, že počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, ako aj v súčasnosti zastáva názor, že dodania tovaru od ODVP boli preukázané aj bez dokladov z jeho skladového hospodárstva. Rovnako argumentáciu žalovaného, že mal tieto dôkazy predložiť skôr považoval za príliš formalistické nazeranie na vec v rozpore so zásadou povinnosti zistenia materiálnej (objektívnej) pravdy. V súvislosti s CMR nákladnými listami poukázal na článok 12 ods. 1 Dohovoru o CMR, v zmysle ktorého platí, že odosielateľ je oprávnený disponovať so zásielkou, najmä môže požadovať od dopravcu zastavenie prepravy, zmenu miesta dodania alebo vydania zásielky inému príjemcovi, než ktorý bol uvedený v nákladom liste, čo znamená, že aj samotný Dohovor CMR rozpoznáva prípady, kedy môže byť zásielka vydaná inej osobe, ako príjemcovi uvedenému na nákladom liste CMR. S poukazom na uvedené nesúhlasil s argumentom žalovaného o tom, že ak v CMR nákladnom liste chýba označenie ODVP ako odosielateľa a žalobcu ako samotného príjemcu, tak že by malo ísť o nepreukázanie dodania tovaru od ODVP pre žalobcu. Vychádzajúc zo skutočnosti, že cena tovaru bola vrátane dopravy, pričom uvedené platilo aj medzi ODVP s AGRO MAX SK s.r.o., kde prepravu mal zabezpečiť a znášať na vlastné náklady predávajúci - AGRO MAX SK s.r.o. žalobca poukázal na to, že nemohol očakávať, že bude uvedený na CMR nákladom liste ako príjemca, lebo, keby reťazec končil pri AGRO MAX SK s.r.o. tak, AGRO MAX SK s.r.o. by obstaralo prepravu a za príjemcu by určilo v CMR nákladom liste spoločnosti ODVP, ktorej sa zaviazalo dodať tovar dodajúc, že ani ODVP nemohlo očakávať, že bude uvedené na CMR nákladných listoch, nakoľko spoločnosť Jefferson, s.r.o. sa zaviazala dodať tovar spoločnosti AGRO MAX SK s.r.o., pričom predpokladal, že sa zaviazal aj obstarať prepravu a preto, ako príjemca mal byť s najväčšou pravdepodobnosťou na CMR nákladom liste uvedená spoločnosť AGRO MAX SK s.r.o a takto by to pokračovalo v reťazci ďalej až po spoločnosti Nagy Agricorp a Femex Agro. Ďalej žalobca zopakoval, že materiálnosť plnenia nie je sporná, tovar existoval, bol mu dodaný, použil ho na prípravu kŕmnych zmesí za účelom živočíšnej poľnohospodárskej výroby, teda dosahovania zdaniteľných príjmov, pričom mal za to, že správca dane aj žalovaný vyhodnocovali predložené dôkazy cez prizmu dvoch nesprávnych hypotéz a to, že nie je uvedený na CMR nákladnom liste ako príjemca tovaru a ODVP ako odosielateľ tovaru a preto nie je

preukázané dodanie tovaru od ODVP a že ide o prepojené subjekty. Záverom poukázal na to, že mu záleží na tom, aby pri svojom podnikaní dodržiaval všetky zákonné povinnosti a by si neuplatňoval voči štátnemu rozpočtu žiadne nároky, ktoré by mu reálne nevznikli a je presvedčený, že správca dane sa v posudzovanej veci mýli, keď na základe nesprávne vyhodnotených dôkazov dospel k nesprávnemu záveru o tom, že mu nevznikol nárok na odpočítanie dane vo výške 5 115 eur. Preto navrhol, aby správny súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

41. Replika bola zaslaná žalovanému na vyjadrenie (č.l. 99), žalovaný dupliku nepodal.

IV. Relevantná právna úprava

42. Podľa § 2 ods. 1 SPP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

43. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

44. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

45. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

46. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

47. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

48. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

49. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

50. Podľa § 37 ods. 2 daňového poriadku, miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

51. Podľa § 39 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.

52. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

53. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

54. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

55. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

56. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

57. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

58. Podľa článku 4 Dohovoru o CMR dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.

59. Podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru o CMR nákladný list sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom. Ak to dovoľuje právny poriadok štátu, v ktorom sa nákladný list vystavuje, môžu sa tieto podpisy vytlačiť alebo nahradiť pečiatkami odosielateľa a dopravcu. Prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca.

60. Podľa článku 9 ods. 1 Dohovoru o CMR nákladný list je, ak sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.

V. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu

61. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), postupom podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

62. Úlohou správneho súdu v danom prípade bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 a § 51 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu a dodržanie daňového poriadku v rozsahu uplatnených žalobných bodov a to s poukazom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2017.

63. V danom prípade nebola medzi účastníkmi konania sporná materiálna existencia dodaného tovaru

- sójového extrahovaného šrotu, teda nebolo sporné, že tento tovar existoval a bol žalobcovi skutočne dodaný. Ďalšou relevantnou skutočnosťou, ktorá nebola medzi účastníkmi konania spornou, bola existencia reťazového obchodu, v rámci ktorého išlo o dodanie toho istého tovaru medzi viacerými spoločnosťami. Konkrétne išlo o zistené spoločnosti - Poľnohospodárske družstvo Zavar (žalobca) -

Obchodné družstvo ODVP - AGRO MAX SK s.r.o. - Jefferson s.r.o. - SUNREAL s.r.o. - SKYNY s.r.o., od ktorej sa správcovi dane nepodarilo získať potrebné dokumenty na účely zistenia pôvodu tovaru. Rovnako medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca dodaný tovar použil na svoje ďalšie zdaniteľné plnenia. Žalobca ako dôvodné uznal nepriznanie nároku na odpočet dane 9,92 eur z faktúry č. 17060019 zo dňa 21.06.2017.

64. Spornou skutočnosťou, ktorá vzišla na základe preverovania faktov relevantných pre rozhodnutie o nároku žalobcu na odpočet DPH bol dodávateľ uvedený na sporných faktúrach, konkrétne Obchodné družstvo ODVP. Správca dane a rovnako žalovaný uzavreli, že v danom prípade dôkazy jednoznačne preukázali, že plnenia uvádzané v sporných faktúrach touto spoločnosťou neboli reálne dodané, čo malo za následok, že ODVP nevznikla podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť. Následne sa absencia tejto základnej hmotnoprávnej podmienky (§ 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH) pre priznanie nároku na odpočet DPH odrazila v nepriznaní žalobcom uplatneného nároku na odpočet DPH zaplatenej na vstupe z faktúr vystavených touto spoločnosťou.

65. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd, vo vzťahu k žalobným bodom, preukázané, že daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 bola začatá dňa 10.10.2017. Na základe opravného daňového priznania za zdaňovacie obdobie jún 2017 si žalobca uplatnil nadmerný odpočet vo výške 14 138,09 eur, pričom mu bol vo vyrubovacom konaní priznaný vo výške 9 013,17 eur a teda rozdiel v sume nadmerného odpočtu predstavoval sumu 5 124,92 eur (žalobca vo vyjadrení k protokolu uviedol, že ako chybu uznávajú len neoprávnene uplatnenú DPH vo výške 9,92 eur v VPD č. 17060019 zo dňa 21.6.2017), pričom suma 5 115 eur, zodpovedá DPH zo sporných faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom OVDP.

66. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní č. 100178198/2018 zo dňa 19.01.2018, predmetom ktorého bolo preverenie obchodných vzťahov medzi spoločnosťou Obchodné družstvo ODVP a spoločnosťou Poľnohospodárske družstvo Zavar za zdaňovacie obdobie jún 2017 vyplýva, že ODVP predložilo správcovi dane požadované dodávateľské faktúry k vystaveným odberateľským faktúram č. 17205, 17217, 17219 a 17226 s tým, že k uvedeným faktúram mali doložiť prepravu tovaru uvedeného na faktúrach a úhradu týchto faktúr. Zo zápisnice z miestneho zisťovania ďalej vyplývalo, že k odberateľským faktúram č. 17205, 17217 a 17219 - predmet fakturácia - dodanie sójového šrotu bol priradený nákup tovaru od spoločnosti AGRO MAX SK s.r.o. deklarovaný faktúrami č. 2017-019, 2017-021, 2017-023. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že podľa vyjadrenia Ing. E. M., predsedu predstavenstva, sójový šrot bol dodaný od spoločnosti AGROM MAX SK s.r.o. priamo daňovému subjektu Poľnohospodárske družstvo Zavar (žalobcovi) a spoločnosť ODVP v tomto obchode vystupovala iba ako sprostredkovateľ a preto nevie, kto tovar konkrétne prepravoval, prepravu zabezpečoval dodávateľ. Tiež Ing. M. uviedol, že obchodné družstvo ODVP obchodoval s dodávateľom AGRO MAX SK s.r.o. v období od marca 2017 do júna 2017 a ďalej, že s konateľom spoločnosti AGRO MAX SK s.r.o. jednali cez jeho ekonómku, ktorá tlmočila z maďarčiny do slovenčiny.

67. Správny súd mal z predloženej faktúry č. 17205 preukázané, že predmetom dodania bol sójový extrahovaný šrot na základe KZ č. 29092016/1 a ďalej je na faktúre uvedený údaj KMJ968/XZZ694. Pokiaľ ide o faktúru č. 17217 je na nej uvedený predmet dodania, KZ č. 29092016/1 a údaj KUE180/ XXX991 a na faktúre č. 17219 je uvedený predmet dodania a údaj KMJ968/XZZ694. Rovnako mal správny súd z faktúry č. 2017-019 (dodávateľ AGRO MAX SK s.r.o., odberateľ Obchodné družstvo ODVP) preukázané, že predmetom dodania bol sójový šrot 48%, a taktiež na faktúre sú údaje PD Zavar, ŠPZ : KMJ-968/XZZ-694, na faktúre č. 2017-021 je údaj ŠPZ : KUE-180/XXX-991 a na faktúre č. 2017-023 údaj ŠPZ : KMJ-968/XZZ-694.

68. Predmetom kúpnej zmluvy č. 29092016/1 zo dňa 29.09.2016 uzatvorenej medzi predávajúcim

- Obchodné družstvo ODVP a kupujúcim - Poľnohospodárske družstvo Zavar bol predaj sójového extrahovaného šrotu voľne loženého HP 48 v množstve 325, pričom miesto dodania bolo dohodnuté PD Zavar, cena za jednu tonu tovaru bola dohodnutá vo výške 341 eur spolu s dopravou a termín dodania bol dohodnutý : január - júl 2017.

69. Obsahom administratívneho spisu je ďalej preukázané, že správca dane preveroval obchodný vzťah medzi spoločnosťou AGRO MAX SK s.r.o. a spoločnosťou ODVP, dňa 6. februára 2018 bolo vykonané miestne zisťovanie na sídle spoločnosti AGRO MAX SK s.r.o. Na základe výzvy správcu dane zo dňa

07.02.2018 doručila spoločnosť AGRO MAX SK s.r.o. správcovi dane požadované účtovné doklady, konkrétne faktúru č. 2017012 (dodávateľ Jefferson s.r.o., odberateľ AGRO MAX SK s.r.o., predmet dodania sójový šrot 48% HP, dodací list č. 012/2017, na ktorom je uvedená ŠPZ KUE180/XXX-991, faktúru č. 2017013 (dodávateľ Jefferson s.r.o., odberateľ AGRO MAX SK s.r.o.), predmet dodania - sójový šrot 48% HP, dodací list č. 013/2017, na ktorom je uvedená pri PD Zavar ŠPZ KUE180/XXX-991 a KMJ968/XZZ694, faktúru č. 20174011 (dodávateľ Jefferson s.r.o., odberateľ AGRO MAX SK s.r.o.), predmet dodania - sójový šrot 48% HP, dodací list č. 011/2017, na ktorom je uvedená pri PD Zavar ŠPZ KMJ968/XZZ-694.

70. Správca dane ďalej preveroval ďalšiu spoločnosť v reťazci a to Jefferson s.r.o., ktorú vyzval na predloženie účtovných dokladov. Spoločnosť Jefferson s.r.o. na základe výzvy predložila správcovi dane odberateľské faktúry č. 002/06/17, 003/06/17, pričom k faktúre č. 002/06/17 bol priložený dodací list, z ktorého vyplýva, že dodávka do PD Zavar bola realizovaná motorovým vozidlom s ŠPZ : KMJ-968/ XZZ-694 a k faktúre č. 003/06/17 bol priložený dodací list, z ktorého je preukázané, že dodávka do PD Zavar bola realizovaná motorovými vozidlami s ŠPZ : KUE.180/XXX-991 a KMJ.968/XZZ-694. Z predložených odberateľských faktúr bolo preukázané, že dodávateľom spoločnosti Jefferson s.r.o. bola spoločnosť SUNREAL s.r.o. Spoločnosť Jefferson s.r.o. predložila aj kúpnu zmluvu, z ktorej vyplýva, že dopravu zabezpečovala a náklady s tým spojené znášal predávajúci, t.j. spoločnosť Jefferson s.r.o.

71. Vo vzťahu k spoločnosti SUNREAL s.r.o., ktorá bola dodávateľom spoločnosti Jefferson s.r.o. mal správny súd z úradného záznamu spísaného dňa 17.07.2018 preukázané, že účtovníctvo tejto spoločnosti viedla pani P. U., ktorá správcu dane informovala, že spoločnosť SUNREAL s.r.o. sa zaoberá nákupom a predajom sójového šrotu, vedie tejto spoločnosti účtovníctvo a má k dispozícii doklady, z ktorých bolo zrejmé, že dodávateľom sójového šrotu pre SUNREAL s.r.o. bola spoločnosť SKYNY s.r.o., so sídlom Jilemnického 18, 929 01 Dunajská Streda, od ktorej spoločnosti správca dane, napriek výzve zo dňa 15.03.2018 účtovné doklady týkajúce sa zdaňovacieho obdobia jún 2017, pre jej nekontaktnosť, nezískal. Z oboznámenia so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly zo dňa 18.07.2018 vo vzťahu k spoločnosti SKYNY s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť od zdaňovacieho obdobia 05/2017 nepodávala daňové priznania a ku dňu 25.10.2017 jej bola z úradnej moci zrušená registrácia DPH.

72. Obsahom administratívneho spisu bolo tiež preukázané, že správca dane predvolal na výsluch svedka - Q. B. (konateľ spoločnosti AGRO MAX SK s.r.o., zásielku prevzal, avšak na ústne pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 13.06.2018 sa nedostavil, rovnako ako riadne predvolaný žalobca, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil), ďalej predvolal svedka - D. H. (konateľ spoločnosti Jefferson, s.r.o., zásielku neprevzal, pričom na ústne pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 13.06.2018 sa daňový subjekt nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil). Ďalej správca dane predvolal ako svedka - A. J. (konateľ spoločnosti SUNREAL s.r.o., zásielku neprevzal, pričom na ústne pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 13.06.2018 sa daňový subjekt nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil) a W. F. (konateľ spoločnosti SKYNY s.r.o., zásielku neprevzal, pričom na ústne pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 13.06.2018 sa daňový subjekt nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil). Správca dane predvolal na výsluch aj P. U., ktorá predvolanie prevzala, avšak na ústne pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 13.06.2018 sa bez ospravedlnenia nedostavila, rovnako ako riadne predvolaný daňový subjekt (žalobca).

73. Zo záverov Protokolu zo dňa 24.08.2018 vyplýva, že daňový subjekt (žalobca) nemá právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr za nákup sójového šrotu, keď dodanie toho istého tovaru bolo deklarované od prvého zisteného dodávateľa SKYNY s.r.o., v reťazci ďalších subjektov SUNREAL s.r.o., Jefferson, s.r.o., AGRO MAX SK s.r.o., Obchodné družstvo ODVP až k poslednému odberateľovi, t.j. kontrolovanému daňovému subjektu, pričom počas daňovej kontroly nebolo preukázané, kto a ako konkrétne zabezpečoval dodanie sójového šrotu v reťazci subjektov, nakoľko predvolaní svedkovia sa nedostavili k ústnemu pojednávaniu, ani sa neospravedlnili, nepredložili dôkazy v súvislosti s preverovaním dodávateľsko-odberateľských vzťahov na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017, a preto zistenia vyvolávajú oprávnené pochybnosti a nasvedčujú tomu, že účelové konanie malo za cieľ získať daňovú výhodu, kedy jeden z účastníkov obchodnej transakcie na začiatku reťazca SKYNY s.r.o. neodviedol štátu daň a ďalší si ju odpočítal. Žalobca so závermi uvedenými v Protokole zo dňa 24.08.2018 nesúhlasil tvrdiac, že spĺňa všetky podmienky vyplývajúce zo , keď jeho priamym dodávateľom bolo Obchodné družstvo ODVP, pričom svoje tvrdenie podložil kúpnou zmluvou č. 29092016/1, spornými faktúrami, spolu s CMR nákladným listom, sprievodkou, dodacím

listom a výpisom z účtu, osobitne ku každej spornej faktúre a kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi Obchodným družstvom ODVP ako kupujúcim a AGRO MAX SK s.r.o. ako predávajúcim.

74. Z predložených CMR nákladných listov mal správny súd preukázané, že odosielateľom tovaru bola spoločnosť Femex-Agro Kft., príjemcom Nagy Agricorp S.R.L., miesto dodania bol Zavar, Slovakia, miesto nakládky bolo Szombathely, dopravu uskutočňoval U. B. e.v., motorovými vozidlami so ŠPZ : -694, alebo KUE -991. Rovnako mal správny súd z predložených CMR nákladných listov preukázané, že žalobca tieto nákladné listy potvrdil resp. potvrdil, že prevzal tovar.

75. V rámci vyrubovacieho konania bol na návrh žalobcu predvolaný ako svedok Ing. E. M., predseda predstavenstva dodávateľa žalobcu - ODVP. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 24.10.2018 mal správny súd preukázané, že správca dane na základe skutočnosti, že Ing. Peter Holček, predseda predstavenstva žalobcu, je zároveň členom predstavenstva ODVP, uzavrel, že sa jedná o personálne prepojené osoby. Zo zápisnice vyplýva, že Ing. M. k priebehu obchodného prípadu uviedol, že PD Zavar je členom Obchodného družstva ODVP, ktoré zabezpečuje nákup sójových šrotov a iných vstupov svojim členom, s PD Zavar uzatvorili zmluvu o nákupe sójových šrotov, nákupná cena bola dohodnutá vo výške 361 eur za tonu (pravdepodobne malo byť uvedené 341 eur za tonu, ktorá suma vyplýva z kúpnej zmluvy č. 29092016/1, ako aj zo sporných faktúr - poznámka správneho súdu) a tento tovar zmluve zabezpečili od ACCORD-MED s.r.o., avšak v januári 2017, keď žiadali, aby si táto firma začala plnil zmluvné záväzky, tak bola nekontaktná. Uviedol ďalej, že náhradné nákupy urobili s viacerými spoločnosťami, jednou z nich bola AGRO MAX SK s.r.o., kontakt na túto spoločnosť získal vo výrobni Šaľa, kde stretol obchodnú zástupkyňu W. P., pričom z dôvodu, že táto nebola zamestnankyňou spoločnosti AGRO MAX SK s.r.o. vyžadoval stretnutie s konateľom spoločnosti Q. B., s ktorým sa stretol u jeho ekonómky v Komárne, ktorá tlmočila, nakoľko konateľ B. nevie po slovensky, s tým, že ďalšia komunikácia prebiehala telefonicky a e-mailom cez ekonómku U.. K preprave tovaru sa nevedel vyjadriť, uviedol, že túto zabezpečoval dodávateľ - AGRO MAX SK s.r.o., a tiež uviedol, že vyžadoval, aby bol dodávateľ registrovaný na UKSUP v Bratislave, z dôvodu kontrolných orgánov UKSUP (kvalita a pôvod tovaru). Z obsahu zápisnice ďalej vyplýva, že svedok sa nevedel vyjadriť k údajom uvedeným na CMR nákladných listoch. Na otázku správcu dane, s poukazom na obsah zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 19.01.2018, či ODVP v tomto obchodnom prípade vystupovalo iba ako sprostredkovateľ svedok uviedol, že fakturačne aj zmluvne boli dodávatelia pre PD Zavar a že s AGRO MAX SK s.r.o. bola zmluvne dohodnutá cena s dopravou. Daňový subjekt k výpovedi Ing. M. zotrval na tvrdení, že priamym dodávateľom je ODVP dodajúc, že zmluva medzi ODVP a PD Zavar je dostatočná, nakoľko hovorí o cene, kvalite a množstve.

76. Dňa 24.10.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, z ktorého bola spísaná zápisnica č. 102114755/2018, v ktorej bolo skonštatované, že svedeckou výpoveďou Ing. E. M. nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené práve osobou uvedenou na faktúre a že v danom prípade nepostačuje, iba predloženie faktúr, dodacích listov, kúpnej zmluvy č. 29092016/1 zo dňa 29.09.2016. Súčasne z obsahu tejto zápisnice vyplýva, že išlo o poslednú zápisnicu spísanú vo vyrubovacom konaní.

77. Z odôvodnenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia mal správny súd preukázané, že konajúce daňové orgány založili svoj záver o porušení ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH na základe viacerých skutočností, pričom primát patril predložených CMR nákladným listom. Ďalšou skutočnosťou bolo vyjadrenie Ing. E. M. uskutočnené pri miestnom zisťovaní dňa 19.01.2018, že ODVP malo byť v danom obchodnom prípade „sprostredkovateľom" a ďalej vyjadrenie v rámci jeho výsluchu konanom v prítomnosti žalobcu dňa 24.10.2018, keď podľa názoru správcu dane nepotvrdil reálne dodanie tovaru, keď uviedol, že zmluvne a fakturačne zabezpečovalo dodanie tovaru ODVP. Správca dane a rovnako aj žalovaný poukazovali aj na skutočnosť, že spoločnosť SKYNY s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom spoločnosti SUNREAL s.r.o. nepodávala od 05/2017 daňové priznania na DPH, teda, že ide o nekontaktnú spoločnosť a rovnako, že sa konatelia spoločností tvoriacich reťazec (s výnimkou priameho dodávateľa žalobcu) nedostavili na ústne pojednávanie za účelom ich výsluchu ako svedkov.

78. Konajúce orgány verejnej správy mali na základe predložených CMR nákladných dokladov preukázané, že odosielateľom tovaru bola spoločnosť Femex-Agro Kft., príjemcom tovaru bola spoločnosť Nagy Agricorp S.R.L., miesto nakládky bolo Szombathely a miesto vykládky PD Zavar (sídlo žalobcu). Na základe uvedených údajov uzavreli, že CMR nákladné listy nezodpovedajú predloženým sporným faktúram a teda nepreukazujú, že dodávateľom tovaru bolo skutočne ODVP. Naviac mali za

to, že žalobca svojím podpisom a prevzatím tovaru bez výhrad vyslovil súhlas s obsahom predložených CMR nákladných listov.

79. Nákladný list (CMR) je dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy, ktorú uzatvárajú odosielateľ a dopravca (článok 5 ods. 1 Dohovoru o CMR), pričom medzi obligatórne náležitosti nákladného listu upravené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o CMR patrí, okrem iného, meno a adresa odosielateľa, meno a adresa dopravcu, miesto a dátum prevzatia zásielky, miesto jej určenia, meno a adresu príjemcu. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca, ani jeho priamy dodávateľ a ani ďalší subdodávatelia (Jefferson, s.r.o., SUNREAL s.r.o.) nemali preukázateľne postavenie odosielateľa a ani dopravcu a preto prepravnú zmluvu neuzatvárali, čo súčasne znamená, že nemohli ovplyvniť obsah nákladného listu. Správny súd s poukazom na absenciu účtovných dokladov spoločnosti SKYNY s.r.o., ktorá spôsobila, že nebolo možné preveriť, či táto spoločnosť bola poslednou v reťazci, resp. či sa na reťazení zúčastnili ďalšie spoločnosti musí súhlasiť so žalobcom, že v danom prípade nie je vylúčené, že spoločnosti Femex-Agro Kft. a Nagy Agricorp S.R.L. boli súčasťou tohto reťazenia. Správny súd naviac upriamuje pozornosť žalovaného, že na CMR nákladných listoch sú uvedené ŠPZ motorových vozidiel, ktoré vykonávali dopravu, pričom tieto sú totožné so ŠPZ uvedenými na faktúrach predložených žalobcom, ODVP, AGRO MAX SK s.r.o., Jefferson, s.r.o. a aj SUNREAL s.r.o. (faktúry predložené spoločnosťou Jefferson, s.r.o.), ktorá skutočnosť je spôsobilá podporiť záver žalobcu a účasti týchto spoločností v reťazci.

80. S poukazom na uvedené správny súd zastáva názor, že CMR nákladné listy nie sú spôsobilé spochybniť skutočnosť, že ODVP dodalo žalobcovi na základe predložených sporných faktúr sójový extrahovaný šrot. Preto pokiaľ správca dane uzavrel, že CMR nákladné listy nezodpovedajú predloženým sporných faktúram, čo vyvoláva pochybnosť o deklarovanom dodávateľovi a žalovaný s jeho záverom, potvrdením prvostupňového rozhodnutia súhlasil, je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko skutkový stav, ktorý vzali konajúce daňové orgány za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise ( ). V súvislosti s predloženými CMR nákladnými listami sa rovnako správny súd stotožňuje s námietkou žalobcu, ktorou vytýkal správcovi dane, že porušil zásadu objektívnej (materiálnej) pravdy, keď nevyužil inštitút medzinárodnej výmeny informácií na účely zistenia okolností dodania tovaru na základne predložených nákladných listov, pričom je nesporné, že o MVI mohol správca dane požiadať aj v rámci vyrubovacieho konania. Na strane druhej, vychádzajúc zo zistených skutočností, keď nepochybne išlo o reťazový obchod, správny súd zastáva názor, že okolnosti týkajúce sa spoločností Femex-Agro Kft. a Nagy Agricorp S.R.L. by mohli mať význam iba v prípade, ak by umožnili správcovi dane preukázať vedomosť žalobcu o účasti na podvodnom konaní, keď bolo preukázané predloženými kúpnymi zmluvami, že dopravu tovaru mali zabezpečovať dodávatelia a to spoločnosť AGRO MAX SK s.r.o. a následne Jefferson, s.r.o., čo znamená, že prepravnú zmluvu ODVP neuzatváralo.

81. Vychádzajúc z bodov 79 a 80 správny súd súčasne zastáva názor, že žalobcovi, ani ODVP nemôže byť na ťarchu skutočnosť, že sa nevedeli vyjadriť k údajom uvedeným na predložených CMR dokladoch, nakoľko išlo o reťazový obchod a preto ďalšie stupne reťazca za spoločnosťou AGRO MAX SK s.r.o. nemali povinnosť poznať. Rovnako mal správny súd za dostatočne určitú aj predloženú kúpnu zmluvu č. 29092016/1 zo dňa 29.09.2016 uzatvorenú medzi žalobcom a ODVP, ktorej plnenie zodpovedá predloženým listinných dôkazom s tým, že žalobca tak v správnej žalobe, ako aj v odvolaní podrobne opísal predmet plnenia (bod 8 tohto rozsudku).

82. K samotnému miestnemu zisťovaniu uskutočnenému dňa 19.01.2018 správny súd, s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zastáva názor, že predseda predstavenstva Ing. E.L. sa vyjadroval k skutočnostiam týkajúcich sa zdaniteľných obchodov, ktorých hodnovernosť správca dane spochybnil. Z obsahu zápisnice o miestnom zisťovaní č. 100178198/2018 zo dňa 19.01.2018 správnemu súdu nie je zrejmé, či sa Ing. M. vyjadroval k zdaniteľným obchodom na základe otázok správcu dane, avšak už len samotná skutočnosť, že sa vyjadril k okolnostiam týkajúcich sa preverenia splnenia hmotnoprávnych podmienok zdaniteľného obchodu, má za následok, že išlo o výsluch svedka (napríklad tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20. júna 2012), o ktorom mal byť žalobca upovedomený podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku. V tejto súvislosti správny súd nespochybňuje oprávnenie správcu dane požiadať o vykonanie miestneho zisťovania, ktoré je zamerané na vyhľadávanie dôkazov, preverenie a zisťovanie skutočností, ktoré sú potrebné na účely správy daní, avšak je potrebné zabezpečiť, aby sa relevantné okolnosti, medzi ktoré nepochybne patrí aj vyjadrenie predsedu predstavenstva Ing. M. o „sprostredkovaní obchodu"

preberali v prítomnosti daňového subjektu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH, aby sa k nim mohol náležite vyjadriť, prípadne klásť doplňujúce otázky. Správny súd si na podporu svojho právneho názoru dovolí citovať z odôvodnenia citovaného rozsudku, konkrétne z bodu 54, v ktorom najvyšší súd uviedol nasledovné : „Iba takýto postup umožňuje vylúčiť neistotu daňového subjektu, že správca dane prostredníctvom otázok položených v jeho neprítomnosti neporušil zásadu zakotvenú v § 3 ods. 1 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 (najúplnejšie zistenie skutočností nevyhnutných na účely správy daní) Daňového poriadku a súčasne, že správca dane sa pri výsluchoch predmetných osôb nezameral len na tie skutočnosti, ktoré mohli byť vykladané v neprospech daňového subjektu, pričom na tieto skutočnosti, ktoré naopak mohli uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdiť, sa nebude pýtať."

83. V danom prípade, však vykonanie miestneho zisťovania dňa 19.01.2018 bez prítomnosti žalobcu nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia pre vadu konania ( ) a to z dôvodu, že pochybenie správcu dane bolo zhojené samotným výsluchom Ing. M. dňa 24.10.2018 v prítomnosti žalobcu, ktorý na otázku správcu dane, aby sa vyjadril k svojmu predchádzajúcemu vyjadreniu o „sprostredkovaní obchodu" uviedol, že zmluvne aj fakturačne zabezpečovalo ODVP dodanie tovaru žalobcovi, teda „sprostredkovanie obchodu nepotvrdil". S poukazom na uvedenú skutočnosť, ako aj na to, že pri vyjadrení Ing. M. dňa 19.01.2018 žalobca nebol prítomný, správny súd nezohľadňoval predchádzajúce vyjadrenie Ing. M., ktoré, ako správne poukázal žalobca, nemalo ani podklad v predložených listinných dôkazoch, keď v rámci miestneho zisťovania Ing. M. predložil dodávateľské aj odberateľské faktúry vrátane uzatvorených kúpnych zmlúv, ktoré sprostredkovanie obchodu nepotvrdili. V súvislosti s výpoveďou Ing. M. dňa 24.10.2018 je pre správny súd, vzhľadom na predložené kúpne zmluvy, irelevantná aj ďalšia skutočnosť, na ktorú správca dane poukazoval v súvislosti s výsluchom tohto svedka a to, že sa nevedel vyjadriť k preprave tovaru, čo je však logické, keď ODVP dopravu nezabezpečovalo a preto bola namieste takáto odpoveď svedka. Z predloženej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ODVP a spoločnosťou AGRO MAX SK s.r.o. dňa 30.05.2017 totiž vyplýva, že dopravu vrátane jej nákladov zabezpečovala spoločnosť AGRO MAX SK s.r.o. S poukazom na uvedené správny súd vyhodnotil výpoveď Ing. M. uskutočnenú dňa 24.10.2018 za dôveryhodnú.

84. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca si námietky týkajúce sa miestneho zisťovania neuplatnil v rámci odvolacieho konania a preto by nemali byť zohľadňované a to s odkazom na ustanovenie § 91 ods. 6 daňového poriadku správny súd uvádza, že námietky týkajúce sa porušenia procesných ustanovení v rámci administratívneho konania a rovnako námietky týkajúce sa právneho posúdenia veci sú v správnej žalobe prípustné bez obmedzenia. Inak povedané správny súd nie je limitovaný prieskumom výlučne námietok, ktoré boli uplatnené v rámci odvolacieho konania pred orgánom verejnej správy, pretože by sa tým oslabil samotný prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia a súčasne by došlo k popretiu samotného účelu správneho súdnictva, ktorým je ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ). Súčasne je však potrebné dodať, že uvedené neplatí bezvýnimočne, keď podľa okolností daného konkrétneho prípadu môžu byť zo súdneho prieskumu vylúčené námietky založené na dôkazoch, ktoré neboli predložené v rámci administratívneho konania, hoci účastníkovi konania (žalobcovi) v tom nič nebránilo (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

85. S poukazom na skutočnosti uvedené v bodoch 79 až 83 mal správny súd za to, že správca dane nerešpektoval dôsledne zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 daňového poriadku), keď nevyhodnotil všetky dôkazy najskôr jednotlivo a následne v ich vzájomných súvislostiach a neprihliadol na všetky skutočnosti ktoré pri správe daní vyšli najavo (predložené kúpne zmluvy, faktúry s ŠPZ, CMR doklady so ŠPZ, výpoveď Ing. M. zo dňa 24.10.2018), čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa (skutkový stav bol zistený nedostatočne na právne posúdenie veci) a rovnako podľa (skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise).

86. K zistenému skutkovému stavu správny súd súčasne dodáva, že správcovi dane nič nebránilo v tom, aby predviedol k výsluchu účtovníčku spoločností AGRO MAX SK s.r.o. a SUNREAL s.r.o. P. U., ktorá predvolanie na ústne pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 13.06.2018 prevzala, avšak sa bez ospravedlnenia nedostavila, pokiaľ považoval za potrebné zistiť ďalšie skutočnosti týkajúce sa deklarovaných dodaní uvedených spoločností. Uvedený postup však nezvolil, pričom mal možnosť prostredníctvom tejto svedkyne zistiť aj skutočnosti týkajúce sa dodávateľsko-odberateľských vzťahov

medzi ODVP a AGRO MAX SK s.r.o., keď podľa vyjadrenia Ing. M. mala byť tlmočníčkou, keďže konateľ spoločnosti AGRO MAX SK s.r.o. pán Q. B. nevedel slovensky.

87. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu správny súd uzatvára, že v danom prípade by žalobcovi neprináležal nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr iba za podmienky, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode v súvislosti s DPH, ktorý by spočíval s tom, že spoločnosť SKYNY s.r.o., ako súčasť reťazca, neodviedla daň z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu (keďže bolo preukázané, že od 05/2017 nepodávala daňové priznanie na DPH) a následne si ďalšia spoločnosť - SUNREAL s.r.o. túto daň na vstupe uplatnila. Správca dane a následne žalovaný vedomosť žalobcu nepreukazoval a to napriek tomu, že žalobca túto skutočnosť v odvolaní namietal. Správnemu súdu rovnako nedá na tomto mieste neuviesť, že správca dane v samotnom Protokole zo dňa 24.08.2018 v závere uviedol, že zistenia nasvedčujú tomu, že išlo o účelové konanie, ktoré malo za cieľ získať daňovú výhodu, avšak bližšie tento záver nekonkretizoval. Rovnako žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že bolo potrebné, aby daňový subjekt preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené, avšak bližšie súvislosti neuviedol, pričom toto konštatovanie môže evokovať záver, že žalobca nepreukázal, že konal s náležitou odbornou starostlivosťou. Takýto záver však z obsahu administratívneho spisu správnemu súdu nevyplýva.

88. Správny súd mal z vyjadrení žalobcu, ako aj predsedu predstavenstva ODVP preukázané, že medzi týmito spoločnosťami ide o dlhoročnú spoluprácu založenú na zabezpečovaní výhodnejších nákupov pre žalobcu. Rovnako mal správny súd preukázanú obozretnosť priameho dodávateľa žalobcu, ktorý vo vzťahu k svojmu priamemu dodávateľovi spoločnosti AGRO MAX SK s.r.o. žiadal, aby táto bola registrovaná na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom, ktorá skutočnosť bola aj potvrdená a rovnako podľa jeho vyjadrenia konal priamo s konateľom tejto spoločnosti, pričom ich tlmočníčkou bola P. U.. Z uvedeného dôvodu preto nie je správnemu súdu zrejmé, v čom bola odborná starostlivosť žalobcu nedostatočná a rovnako mu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké dôsledky na uplatnený nárok na odpočet DPH by mala skutočnosť, že sa jedná o personálne prepojené osoby.

89. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd zastáva názor, že záver správcu dane a žalovaného, že vykonané dokazovanie preukázalo, že plnenia uvádzané v sporných faktúrach neboli reálne dodané ODVP, ktorá skutočnosť má za následok, že tejto spoločnosti nevznikla podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH neobstojí, čo súčasne znamená, že v danom prípade nedošlo k relevantnému spochybneniu tvrdení žalobcu podložených listinnými dôkazmi a výpoveďou svedka, čo súčasne znamená, že nemohlo dôjsť ani k presunu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu.

90. Vo vzťahu k prenosu dôkazného bremena správny súd poukazuje na to, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní je rozsiahla a prešla istým vývojom, pričom sa skutočne ustálila na závere, že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov pochybnosť o reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Správny súd sa rovnako v plnom rozsahu stotožňuje s ďalším ustáleným záverom najvyššieho súdu, a to že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt, ako platiteľ dane, možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Tiež inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

91. Správny súd však súčasne zastáva názor, že v prípade žalobcu je potrebné prihliadnuť na okolnosti daného prípadu, keď mal obsahom administratívneho spisu doposiaľ preukázané, že žalobca preukázal

uskutočnenie zdaniteľného plnenia predloženými dôkazmi a taktiež doposiaľ nie je z administratívneho spisu, resp. z vykonaného dokazovania zrejmá žiadna skutočnosť, ktorá by preukazovala alebo naznačovala, že sa žalobca vedome podieľal na podvodnej činnosti dodávateľov zúčastnených v reťazci alebo, že by mal vedomosť o zneužívaní princípov v systéme DPH týmito subjektami. Preto správny súd poukazuje na európsku judikatúru (rozsudok ESD č. C-277/14) vychádzajúcu zo šiestej smernice, v zmysle ktorej prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudok Bonik, C-285/11), pričom sa jedná o prípad, keď daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ale aj o prípad, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa svojím nadobudnutím zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. V prípade, ak sú splnené vecné a formálne podmienky k vzniku práva na odpočet, čo je za daného skutkového stavu splnené, nie je v súlade s režimom práva na odpočet, aby sa zamietnutím postihla zdaniteľná osoba, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že dotknuté plnenie je zapojené do podvodu spáchaného dodávateľmi alebo, že podvodom na DPH bolo poznačené iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádzalo plneniu uskutočnenému uvedenou zdaniteľnou osobou alebo po ňom nasledovalo ( rozsudky SD EÚ C-354/03, C-355/03, C-484/03, C-439/04, C-440/04).

92. Preto v prípade, ak správca dane spochybní zrealizovanie dodávky alebo skonštatuje nezrovnalosti, ktorých sa mal dopustiť vystaviteľ faktúry alebo iný dodávateľ v rámci dodávateľského reťazca a to s prihliadnutím na objektívne skutočnosti, je na správcovi dane, aby sám preukázal, že adresát vedel alebo mal vedieť, že plnenie uvádzané ako základ vzniku práva na odpočet, bolo súčasťou podvodu na DPH a to bez toho, aby takéto poverovanie vyžadoval od daňového subjektu. Pochopiteľne, je potrebné, aby sa ku každému prípadu pristupovalo individuálne a aby daňové orgány vyhodnocovali skutkové zistenia vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím na obvyklú obchodnú činnosť a možnosti daňového subjektu pri overovaní si dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 08.08.2018). Správny súd v tejto súvislosti opakuje, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca v danom obchodnom prípade obchodoval s daňovým subjektom, s ktorým má dlhoročnú spoluprácu a teda z jeho strany bola splnená podmienka preverenia si spoľahlivosti svojho dodávateľa.

93. Vychádzajúc z doposiaľ zisteného skutkového stavu, ako aj z vyššie uvedených skutočností, mal správny súd za to, že nateraz nedošlo zo strany správcu dane a žalovaného k preukázaniu nesplnenia podmienok na odpočet DPH na základe sporných faktúr predložených žalobcom a preto pokiaľ nepriznali žalobcovi nárok na odpočítanie DPH vec nesprávne právne posúdil.

94. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto správny súd postupom podľa , a v spojení s zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia a podľa vec vrátil Daňovému úradu Trnava na ďalšie konanie.

95. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane zamerať dokazovanie na preukázanie vedomosti žalobcu o podvodnom konaní v rámci dodávateľského reťazca, pričom pokiaľ táto vedomosť nebude žalobcovi preukázaná bude namieste uznať žalobcom uplatnený nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr vo výške 5 115 eur. Za týmto účelom ponecháva správny súd na úvahu správcovi dane výsluch P. U. a to aj za využitia inštitútu predvedenia, pokiaľ by sa na výsluch po riadnom predvolaní nedostavila. Nesporným v danom prípade je neuznanie DPH vo výške 9,92 eur.

96. Záverom správny súd dodáva, že napriek tomu, že ako dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia nevzhliadol skutočnosť, že správca dane porušil právo žalobcu klásť svedkovi otázky, ku ktorému došlo v rámci miestneho zisťovania dňa 19.01.2018, keď táto vada konania bola následne zhojená a to výsluchom dňa 24.10.2018, je v budúcnosti žiaduce, aby sa konajúce daňové orgány tomuto pochybeniu v naznačenom smere vyvarovali a rešpektovali tak ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (bližšie uvedená v bode 82 tohto rozsudku).

97. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

98. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu, nakoľko došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia ako celku. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

99. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.