Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo, v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 81102 Bratislava, IČO: 45684618, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava proti žalovanému: SAVANA CLUB s.r.o., so sídlom Hlavná 20, Veľké Kapušany, 079 01, IČO: 36840483, o zaplatenie 776,67 Eur s príslušenstvom, takto:

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 776,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 119,51 Eur od 10.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 164,10 Eur od 10.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 216,98 Eur od 10.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 38,48 Eur od 10.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 59,50 Eur od 12.5.2015 do zaplatenia a zo sumy 178,10 Eur od 10.11.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.1.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia 776,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 119,51 Eur od 10.1.2015 do zaplatenia, zo sumy 164,10 Eur od 10.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 216,98 Eur od 10.3.2015 do zaplatenia, zo sumy 38,48 Eur od 10.4.2015 do zaplatenia, zo sumy 59,50 Eur od 12.5.2015 do zaplatenia a zo sumy 178,10 Eur od 10.11.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) so žalovaným uzavrel Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 12.11.2014, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému v zmluve vymedzené služby a žalovaný sa zaviazal uhrádzať za tieto služby odplatu. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry a to: č. XXXXXXXXXX na sumu 119,51 Eur splatnú dňa 9.1.2015; č. XXXXXXXXXX na sumu 164,10 Eur splatnú dňa 9.2.2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 216,98 Eur splatnú dňa 9.3.2015, č. XXXXXXXXXX na sumu 38,48 Eur splatnú dňa 9.4.2015, č.. na sumu 59,50 Eur splatnú dňa 11.5.2015 a č. XXXXXXXXXX na sumu 178,10 Eur splatnú dňa 9.11.2015. Tieto faktúry žalovaný riadne a včas neuhradil. Keďže je žalovaný v omeškaní so splnením citovaných faktúr si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z jednotlivých čiastkových súm do zaplatenia celej sumy.

2. Žalobca nadobudol v tomto konaní uplatňovanú pohľadávku na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.8.2015 od pôvodného veriteľa spoločnosti Slovak Telekom, a.s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35763469. 3. Okresný súd doručil žalovanému žalobu spolu s jej prílohami do vlastných rúk dňa 10.2.2019. Žalovaný sa doposiaľ k žalobe nevyjadril.

4. Súd po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 1.4.2019 č.k. -40, ktorým žalobu zamietol. Súd vychádzal z toho, že v danom prípade sa Slovak Telekom a.s.. ako podnik a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovanej na inú osobu musí riadiť okrem všeobecných ustanovení aj ustanovením o elektronických komunikáciách, ktorý umožňuje podniku postúpiť pohľadávku aj inej osobe bez súhlasu účastníka, avšak po splnení určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postúpenia pohľadávky podniku na inú osobu je, aby bol účastník s plnením tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň, aby ho podnik na jej splnenie písomne vyzval. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku podnik nemôže postúpiť, a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto postúpenie je svojim obsahom a účelom v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle .

5. Súd v predmetnom rozsudku uviedol, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo ( nárok ), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie aktívnej ( existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa ) alebo pasívnej ( existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu ), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu, aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Nepostačuje aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi, je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Podľa , ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Od tohto rozhodnutia je badateľný odklon napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 14.5.2008 ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 28.1.2009,podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu

- zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. -19 zo dňa 3.7.2012.

6. Citované ustanovenie o elektronických komunikáciách stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podnikom, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o postúpení pohľadávky ( a nasl. ) Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia ( ...môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku....) ako aj jeho zaradenie do časti zákona o elektronických komunikáciách, ktorej nadpis znie „práva a povinnosti podniku a účastníkov“. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže podnik aj bez súhlasu účastníka postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, podnik postúpiť pohľadávku bez súhlasu účastníka nemôže. Postúpenie pohľadávky podnikom bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení zákona o elektronický komunikáciách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa , pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené , žalobca tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od podniku, mal riadne preukázať splnenie podmienok platného postúpenia v zmysle o elektronických komunikáciách, čo je predpokladom na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca však v konaní nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanej v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle , v dôsledku čoho nemožno považovať postúpenie pohľadávky za platné. Preto súd konštatuje, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá na neho nebola platne postúpená. Žalobca totiž nepredložil súdu žiaden dôkaz o splnení povinnosti vyplývajúcej z zákona o elektronických komunikáciách,

t. j. dodržanie písomnej formy výzvy postupcu adresovanej účastníkovi, že je v omeškaní a následne dodržanie 90 dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe. Žalobca v konaní predložil iba oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.6.2016 a žiadna písomná výzva na zaplatenie dlžnej sumy, adresovaná účastníkovi ( žalovanému) právnym predchodcom žalobcu, súdu v konaní predložená nebola. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku od spoločnosti Slovak Telekom a.s. voči žalovanému zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie žaloby. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 1.apríla 2019 bez nariadenia pojednávania.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.11.2019, č.k. -68 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na znenie a po oboznámení sa s obsahom spisu vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania tak, že žalobu zamietol. Nariadenie pojednávania vo veci samej je vyjadrením ústavnoprávnej zásady, podľa ktorej každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zúčastniť sa pojednávania je právom a nie povinnosťou strán sporu, ale stranám sporu musí byť umožnené, aby na pojednávaní mohli predniesť svoje skutkové tvrdenia, poprieť skutkové tvrdenia druhej strany, navrhnúť vykonanie dôkazov, vyjadriť sa k návrhom protistrany. Zásada bezprostrednosti a ústnosti nie je absolútna, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v prípade splnenia kritérií uvedených v Jedným z uvedených kritérií je, že tvrdenia strán sporu nie sú sporné a závisí od procesných úkonov žalovaného. Skutkové tvrdenia možno považovať za nie sporné v prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom k žalobe nevyjadril alebo sa vyjadril tak, že skutkové tvrdenia žalobcu relevantným spôsobom nespochybnil. V prejednávanom prípade sa žalovaný k žalobe v lehote stanovenej súdom nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, preto ak súd prvej inštancie za tejto procesnej situácie rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom neboli splnené kritéria stanovené v pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, rozhodol o zamietnutí žaloby bez predbežného právneho posúdenia, pričom žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, zaťažil tak konanie vadou, ktorou došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a rozhodnutie je pre žalobcu nepredvídateľné.

9. Právny zástupca žalobcu dňa 31.3.2020 predložil do spisu svoje vyjadrenie, v rámci ktorého predložil aj dokument - odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 20.11.2015 vystavenej Slovak Telekom. a.s., z obsahu ktorého vyplýva upozornenie pre žalovaného, že ak aj napriek písomnej výzve spoločnosti Slovak Telekom je nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku. môže spoločnosť Slovak Telekom v zmysle § 43 ods. 13 zákona postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku žalovaného písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu žalovaného.

10. Vo veci bolo vydané uznesenie zo dňa 27.1.2020, na základe ktorého bolo žalovanému uložené, aby sa k návrhu žalobcu písomne vyjadril v lehote 15-tich dní a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby uviedol vo svojim vyjadrení k návrhu rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný bol poučený, že v prípade, ak tak neurobí a bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa ust. , súd môže rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. CSP .

11. Podľa , Ak súd neodmietol žalobu podľa alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

12. Podľa spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

13. Podľa súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti

na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

14. Podľa Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

15. Podľa Odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

16. Žalovaný sa v stanovenej lehote a doposiaľ k žalobnému návrhu nevyjadril. Vyššie uvedené uznesenie prevzal dňa 14.2.2020.

17. Súd o žalobe rozhodol podľa na základe toho, že boli kumulatívne splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

18. Vo veci bol verejne vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 16.4.2020 v budove Okresného súdu Michalovce o čom bolo vyvesené oznámenie na úradnej tabuli súdu dňa 1.4.2020. 19. Podľa a Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa , môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. 20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť úspešnému žalobcovi trovy konania v plnej výške. 21. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku pre zmeškanie vo veci samej nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia a výroku o trovách konania.

V prípadoch, kedy je možné podať odvolanie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (Krajský súd v Košiciach). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.