Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/74/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 45684618 zast. Jakubčák, Advokátska kancelária , s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47255706 proti žalovanému: SAVANA CLUB s.r.o., Hlavná 20, Veľké Kapušany, IČO: 36840483, o zaplatenie 776,67 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 1.4.2019, č.k. - 40 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobca sa domáhal zaplatenia 776,67 eur s prísl., a žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) so žalovaným uzavrel Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanému služby a žalovaný sa zaviazal uhrádzať odplatu. Faktúry vystavené za poskytnuté služby žalovaný nezaplatil. Žalobca nadobudol uplatňovanú pohľadávku na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.8.2015 od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Bratislava.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovaným 12.11.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb žalovanému.

4. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 24.6.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že Slovak Telekom, a.s. postúpil spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o. pohľadávku voči žalovanému v sume 776,67 eur s prísl.

5. Po citovaní , , Obč. zákonníka, a konštatoval, že Slovak Telekom a.s.. ako pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky na inú osobu, musí sa riadiť okrem všeobecných ustanovení aj ust. o elektronických komunikáciách, ktorý umožňuje podniku postúpiť pohľadávku aj inej osobe, bez súhlasu účastníka, ale po splnení určitých podmienok. V zmysle cit. ust. predpokladom postúpenia pohľadávky podniku na inú osobu je, aby bol účastník s plnením pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň, aby ho podnik na jej splnenie písomne vyzval. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, podnik nemôže pohľadávku postúpiť, a ak tak urobí, potom takéto postúpenie je pre rozpor so zákonom neplatné v zmysle Obč. zákonníka a na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo.

6. Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že žalobca si v konaní uplatnil pohľadávku, ktorá na neho nebola platne postúpená. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o splnení povinnosti vyplývajúcej z § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, t. j. dodržanie písomnej výzvy postupcu adresovanej účastníkovi, že je v omeškaní a dodržanie 90 dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej osobe. Žalobca predložil iba oznámenie o postúpení pohľadávky z 24.6.2016 a žiadna písomná výzva na zaplatenie dlžnej sumy, adresovaná účastníkovi (žalovanému) právnym predchodcom žalobcu, súdu v konaní nebola predložená. Vzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku od spoločnosti Slovak Telekom a.s. voči žalovanému, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie žaloby.

7. O trovách konania rozhodol podľa Žalovanému nevznikli žiadne trovy, preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa , d, b, Podstata nesprávnosti rozhodnutia spočíva najmä v porušení ustanovení o skutkových tvrdeniach strán, o nespornom tvrdení žalobcu, o zjavne nedôvodnej žalobe, o neúplnom podaní, v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Žalobca nadobudol pohľadávku od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Bratislava, postúpenie bolo žalovanému oznámené 12.2.2016. Právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor a na základe vzťahu s právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli žalovanému poskytnuté služby, cenu ktorých nezaplatil. V tomto konaní žalobca uplatňuje nárok na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby. Žalobca teda urobil skutkové tvrdenia o tom, že je veriteľom uplatňovanej pohľadávky, zmluvnú dokumentáciu medzi žalovaným a ST, faktúry, označil zmluvu o postúpení pohľadávok a oznámenie o postúpení pohľadávok.

10. Tieto skutkové tvrdenia žalovaný nepoprel, preto podľa , je daná nespornosť skutkového tvrdenia žalobcu o tom, že je veriteľom pohľadávky a tiež toho, že jeho právny predchodca bol v právnom vzťahu so žalovaným na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

11. Popri uvedenom namieta porušenie ustanovení o odstraňovaní vád podania. Po citovaní uviedol, že pokiaľ súd prijal rozhodnutie, ako prijal, mal predtým žalobcu vyzvať na doplnenie alebo opravu podania, čo neurobil a o veci následne rozhodol bez nariadenia pojednávania.

12. Namieta aj porušenie ust. , kedy pri jeho dodržaní by žalobca získal možnosť reagovať na úvahu súdu o tom, že považuje zmluvu za neplatnú a mohol sa k tomu vyjadriť. Toto má osobitný význam vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa rozhodol nenariadiť pojednávanie, kedy mal žalobca možnosť reagovať na úvahu súdu. Vzhľadom na to namieta i to, že rozhodnutie je pre žalobcu nepredvídateľné.

13. Ďalej namieta porušenie ust. o zjavnej nedôvodnosti žaloby. Po citovaní namieta, pri uvedenom je daný postup, ako postupovať v prípade zjavne neodôvodnenej žaloby, kedy pri rozhodovaní namieta porušenie postupu podľa v neprospech žalobcu. Toto je podľa žalobcu v rozpore s tým ako súd prvej inštancie postupoval a ako odôvodnil rozhodnutie. Pokiaľ žalobca na späťvzatie žaloby nebol súdom vyzvaný, súd nemal za to že žaloba je zjavne nedôvodná. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie KS Banská Bystrica zo 14.3.2019 sp. zn. .

14. Namieta, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Toto vidí v tom, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tým, čo namieta v odvolaní, z rozhodnutia nie je zrejmé na čom je založené, prečo súd postupoval tak ako postupoval resp. prečo opomenul najmä ust. , a

15. Žalobca ďalej citoval rozhodnutia súdov týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia a uviedol, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku sa domnieva, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s uvedeným názorom.

16. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

17. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa a a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu prechádzalo, dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa , zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie.

18. Žalobca sa domáhal zaplatenia 776,67 eur s prísl., a žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému služby a žalovaný sa zaviazal uhrádzať za služby odplatu. Faktúry za poskytnuté služby žalovaný nezaplatil. Žalobca nadobudol uplatňovanú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

19. Súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na znenie a po oboznámení sa s obsahom spisu vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania tak, že žalobu zamietol.

20. Podľa súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

21. Podľa pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur.

22. Nariadenie pojednávania vo veci samej je vyjadrením ústavnoprávnej zásady, podľa ktorej každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zúčastniť sa pojednávania je právom a nie povinnosťou strán sporu, ale stranám sporu musí byť umožnené, aby na pojednávaní mohli predniesť svoje skutkové tvrdenia, poprieť skutkové tvrdenia druhej strany, navrhnúť vykonanie dôkazov, vyjadriť sa k návrhom protistrany.

23. Zásada bezprostrednosti a ústnosti nie je absolútna, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v prípade splnenia kritérií uvedených v Jedným z uvedených kritérií je, že tvrdenia strán sporu nie sú sporné a závisí od procesných úkonov žalovaného. Skutkové tvrdenia možno považovať za nie sporné v prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom k žalobe nevyjadril alebo sa vyjadril tak, že skutkové tvrdenia žalobcu relevantným spôsobom nespochybnil.

24. V prejednávanom prípade sa žalovaný k žalobe v lehote stanovenej súdom nevyjadril skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, preto ak súd prvej inštancie za tejto procesnej situácie rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom neboli splnené kritéria stanovené v pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, rozhodol o zamietnutí žaloby bez predbežného právneho posúdenia, pričom žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, zaťažil tak konanie vadou, ktorou došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a rozhodnutie je pre žalobcu nepredvídateľné.

25. Odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne v zmysle o trovách konania.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).