Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-1641-2018.pdf
PDF · 109.14 KB
Case nature
Subarea
76Ek/1641/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Ing. Ján Ráček, nar: 22.10.1963, Svätoplukova 4, 909 01 Skalica, zast.: JUDr. Ján Pekar, Potočná 191/39, 909 01 Skalica, IČO: 34 048 944, proti povinnému: Trias, s.r.o., Podkonická 1, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 36 621 561, zast. AKSK, s.r.o., so sídlom Nám SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3.108,57 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky, JUDr. Ivety Tóthovej, so sídlom exekútorského úradu Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 76Ek/1641/2018 zo dňa 09.05.2019, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti vo výške 84,46 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.11.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3 108,57 Eur, na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Skalica, č.k. 3C/32/2016-144 zo dňa 18.06.2018, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 21.07.2018. Vykonaním exekúcie súd poveril súdnu exekútorku, JUDr. Ivetu Tóthovú, so sídlom exekútorského úradu Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, ktorá ju vedie pod sp. zn. 181EX 500/18.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 09.05.2019 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a povinnému uložil povinnosť zaplatiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 83,76 Eur, ktoré budú na vymáhané na základe dodatku k povereniu (výrok II.). Povinný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Oprávnený vrátil povinnému poškodenú zostavu, ktorej cena bola znaleckým posudkom zo dňa 20.07.2018 stanovená na 113,34 Eur bez DPH. Túto sumu uhradil dňa 20.07.2018 na účet oprávneného. Následne vystavil oprávnenému dobropis titulom vrátenia zostavy vo výške 3.291,80 Eur a faktúru titulom náhrady škody na vrátenej zostave vo výške 2.566,66 Eur. Dňa 28.07.2018, vykonal voči oprávnenému jednostranný zápočet pohľadávok vo výške 2.566,66 Eur a 541,91 Eur (teda celkom vo výške 3.108,57 Eur) s pohľadávkou oprávneného vo výške 3.291,80 Eur, ktorý doručil oprávnenému e-mailom dňa 30.07.2018. Oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasil, nakoľko povinnému nespôsobil žiadnu škodu. Z uznesenia Okresného súdu Skalica č. k. 3C/32/2016-144 zo dňa 18.06.2018 je podľa neho nepochybné, že splnenie povinnosti zo strany povinného uhradiť mu sumu 3.291,80 Eur nebolo podmienené splnením žiadnej povinnosti. Nesúhlasil ani s jednostranným zápočtom pohľadávok, keďže údajná pohľadávka povinného nebola priznaná exekučným titulom.
3/ Za použitia ustanovení § 61k ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 a § 61e zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 580 a § 581 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie posúdil ako nedôvodný. Uviedol, že z výroku I. uznesenia Okresného súdu Skalica, vedeného pod č.k. 3C/32/2016-144 vyplývala povinnému povinnosť uhradiť oprávnenému sumu 3.291,80 Eur a z výroku II. predmetného uznesenia povinnosť oprávneného vrátiť povinnému knižnicu SI 950-95, pričom splnenie jedného nároku nebolo podmienené splnením druhého nároku. Tvrdenie povinného o doručení knižnice v dezolátnom stave a vzniku „škody“, ktorú jednostranne započítal právnym úkonom zo dňa 28.07.2018 (doručeným oprávnenému 30.07.2018), nemalo vplyv na prebiehajúcu exekúciu a započítací prejav sám o sebe nepreukazoval zánik pohľadávky. Okrem započítacieho prejavu mal povinný povinnosť preukázať súdu aj to, že jeho pohľadávka voči oprávnenému, je existujúca a spĺňa požiadavky stanovené v § 580 a § 581 OZ pre platné započítanie. Len tvrdenie povinného o existencii vzájomných pohľadávok (najmä spôsob a výška) v jeho jednostrannom započítacom prejave bez predloženia iných dôkazov, nepreukazovalo skutkový ani právny základ, teda existenciu peňažných pohľadávok povinného voči oprávnenému, rovnako ako ani prizvanie znalca na vyčíslenie peňažnej sumy. Za stavu, keď oprávnený takéto tvrdenie povinného vo svojom vyjadrení jednoznačne poprel, nemožno tejto listine (započítací prejav), ktorá bola jednostranne vyhotovená povinným, pripisovať z hľadiska preukázania pravdivosti tvrdení v nej obsiahnutej významnejšie účinky.
4/ Oprávnený súdu predložil exekučný titul na pohľadávku, ktorá je predmetom tohto exekučného konania. Proti tejto pohľadávke povinný stavia svoju údajnú pohľadávku za účelom jej započítania napriek tomu, že jej existenciu dostatočným spôsobom nepreukázal, a to ani v podobe vykonateľného exekučného titulu, pričom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku sa pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom uplatňuje tzv. koncentračná zásada. Keďže povinný súdu nepredložil relevantné dôkazy, čím neuniesol dôkazné bremeno v danom konaní, vyšší súdny úradník jeho tvrdenia o existencii jeho vzájomných pohľadávok vo vzťahu k oprávnenému považoval za nepreukázané, v celom rozsahu sporné a neumožňujúce prijať záver o ich spôsobilosti na započítanie v zmysle príslušných ustanovení OZ.
5/ Ďalej sa vyšší súdny úradník zaoberal otázkou prípustnosti jednostranného započítania pohľadávok povinného ako takého. Aj za predpokladu, že by povinnému skutočne vznikla škodová udalosť zo strany oprávneného (dodanie zostavy v dezolátnom stave), čo však exekučný súd vo vykonávacom konaní neskúma, s účinnosťou od 01.04.2017 právna úprava v Exekučnom poriadku obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na pohľadávky priznané povinnému exekučným titulom, t.j. na judikované vzájomné pohľadávky povinného voči oprávnenému. Z dôvodovej správy k novelizácii Exekučného poriadku účinnej od 01.04.2017 vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo zamedzenie zneužívania inštitútu jednostranného započítania pohľadávok v exekučnom konaní, ktorého cieľom bolo iba oddialiť uspokojenie pohľadávky oprávneného. Napriek tomu, že oprávnený mal exekučný titul, povinnému stačilo započítať si aj nejudikovanú pohľadávku, čo viedlo k špekulatívnym zápočtom sporných a mnohokrát aj neexistujúcich pohľadávok. Cieľom ustanovenia § 61e Exekučného poriadku je preto práve obmedzenie jednostranného započítavania pohľadávok povinným len na prípady, ak aj povinný má svoju pohľadávku voči oprávnenému priznanú exekučným titulom. Preto, vzhľadom na cieľ a zmysel novej právnej úpravy Exekučného poriadku, je potrebné slovné spojenie „po začatí exekúcie sa neprihliadne“, v ustanovení § 61e Exekučného poriadku vykladať tak, že exekučný súd neprihliadne na jednostranné započítanie pohľadávky povinného voči oprávnenému s výnimkou pohľadávky vyplývajúcej povinnému z exekučného titulu, ktorý má voči oprávnenému. Vyšší súdny úradník nepovažoval pritom za právne významné, kedy nastal a bol doručený kompenzačný prejav povinného oprávnenému, t.j. či pred alebo po začatí exekúcie, ale či je pohľadávka, ktorá je predmetom započítania judikovaná alebo nie. Po začatí exekúcie už súd prihliadne iba na pohľadávku priznanú povinnému exekučným titulom. Slovné spojenie „po začatí exekúcie“ teda nesúvisí s tým kedy nastal kompenzačný prejav povinného, ale s tým, či je predmetom započítacieho prejavu pohľadávka priznaná exekučným titulom alebo nie, pretože práve to je okolnosť v zmysle zákona (§ 61e Exekučného poriadku), na ktorú súd prihliada. Opačný výklad by poprel účel samotného ustanovenia § 61e Exekučného poriadku. Exekučný súd by mohol uznať takéto započítanie vzájomných pohľadávok len v prípade, ak by povinný mal ním uvedenú sumu „škody“ (vyjadrenú aj samotný znalcom) priznanú vykonateľným exekučným titulom, čo sa však v predmetnom spore dosiaľ nestalo. Nakoľko nárok oprávneného v prebiehajúcom exekučnom konaní vyplýva priamo z vykonateľného exekučného titulu (a
stále trvá) a jednostranne započítaná pohľadávka povinného nie je judikovaná (a zároveň bola popretá oprávneným), vyšší súdny úradník nemohol na takéto započítanie povinným v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení prihliadať ako na okolnosť spôsobujúcu zánik exekučného titulu, majúcu za následok samotné zastavenie exekúcie. Nad rámec uvedeného uviedol, že pokiaľ by povinnému vznikla konaním oprávneného škoda, má stále možnosť požadovať nápravu na súde v občianskom konaní.
6/ V zákonom stanovenej lehote podal voči uzneseniu sťažnosť povinný. Trval na tom, že je možné, aby pohľadávka oprávneného zanikla aj na základe jednostranného zápočtu zo strany povinného v prípade, ak sa tak stalo ešte pred začatím exekučného konania. Podľa neho správny výklad ustanovenia § 61e Exekučného poriadku je ten, podľa ktorého nie je možné prihliadnuť na jednostranný zápočet v prípade, ak k nemu došlo po začatí exekučného konania. V prípade, ak by pripustil správnosť argumentácie súdu, muselo by nutne dôjsť k absurdnému záveru, že povinný je v povinný plniť vždy a za každých okolností a to bez ohľadu na správanie sa oprávneného, čo jednoznačne nie je cieľom žiadnej právnej úpravy. V posudzovanom prípade je nevyhnutné prihliadať nielen na záujmy oprávneného, ale aj na záujmy povinného (keďže jeho nároky sú rovnako riešené v rovnakom exekučnom titule, ako sú riešené nároky oprávneného), a to minimálne z dôvodu, že výkon žiadnych práv oprávneného nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi (ust. § 3 Občianskeho zákonníka). Samotný Exekučný poriadok v ustanovení § 61k ods. 1 písm. a/ predpokladá rôzne možnosti/formy zániku vymáhaného nároku (ako dôvodu zastavenia exekúcie), vrátane zániku jednostranným zápočtom, čo sa aj stalo. Túto skutočnosť súd neakceptoval a namiesto toho zastáva názor, že povinný nárok oprávneného nijako nespochybnil. To znamená, že takýto záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Rovnako je nesprávny záver súdu aj v tej časti, v ktorej uvádza, že povinný nepreukázal, keďže o tom nepredložil relevantné dôkazy, že došlo k zániku vymáhaného nároku oprávneného z titulu jednostranného zápočtu tak, ako to predpokladá ust. § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka, teda hlavne nepreukázal, že došlo k zápočtu existujúcej pohľadávky povinného voči oprávnenému. Povinný vo svojom návrhu podrobne (úplne a pravdivo) popisuje skutkový stav veci a na preukázanie svojich tvrdení predložil aj relevantné dôkazy. Z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že oprávnený si svoju povinnosť voči povinnému nesplnil riadne a spôsobil mu škodu. O výške škody súdu predložil znalecký posudok. Z tohto dôvodu bolo teda dané právo povinného započítať si svoj nárok voči oprávnenému so svojim záväzkom voči oprávnenému, čím ako pohľadávka, tak aj záväzok zanikli. Pokiaľ by malo platiť, že nepreukázal svoje tvrdenia, tak v súlade s ust. § 245 CSP navrhol vykonať nasledovné dôkazy: výsluch znalca, ktorý vypracoval súdu predložený znalecký posudok, výsluch svedka Pavla Murgaša - kuriéra Slovenskej pošty, a.s. prítomného pri dodaní knižnice, výsluch povinného, výsluch dvoch svedkov - Vladimír Močáry a Miloš Országktorí boli prítomní pri dodaní knižnice, zápisnica o poškodení. Všetky uvedené dôkazy, označené už v samotnom návrhu, preukazujú existenciu nároku povinného. Na základe uvedených skutočností preto sú dané dôvody na to, aby súd v súlade s ustanovením § 61k ods.1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu zastavil, keďže sa týka neexistujúceho nároku.
7/ Oprávnený so sťažnosťou povinného nesúhlasil. Výklad ustanovenia § 61e Exekučného poriadku interpretovaný povinným považoval za účelový a odporujúci výslovnému zneniu tohto ustanovenia. Citované zákonné ustanovenie sa žiadnym spôsobom nevyjadruje k okamihu jednostranného započítania pohľadávky povinného voči oprávnenému, t. j. nie je rozhodné, kedy k jednostrannému započítaniu došlo, ale len to, či (údajná) pohľadávka povinného je alebo nie je priznaná exekučným titulom. V tomto prípade povinný nedisponuje žiadnym exekučným titulom. Zhodný názor je prezentovaný aj v odbornej právnej literatúre. Argumentáciu povinného ohľadom nutnosti prihliadnutia na jednostranný zápočet považoval za absolútne nesprávnu. Povinný má v zásade vždy povinnosť splniť to, čo mu bolo uložené exekučným titulom. Z tejto povinnosti existujú výnimky, ktoré sú stanovené v ust. § 61k Exekučného poriadku. O naplnení niektorého z predpokladov pre zastavenie exekúcie však nerozhoduje povinný, ale exekučný súd. Povinný ďalej namieta, že výkon práv oprávneného nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Povinný však neuvádza, že by som ja mal postupovať v rozpore s dobrými mravmi. V tejto časti je vyjadrenie povinného nezrozumiteľné, a to najmä v tej súvislosti, že oprávnený si povinnosť uloženú rozhodnutím súdu prvej inštancie, na rozdiel od povinného, riadne splnil. Ustanovenie § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku síce predpokladá, že po vzniku exekučného titulu môžu nastať okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku (ktoré ustanovenie smeruje najmä k splneniu povinnosti povinného), avšak ust. § 61e Exekučného poriadku výslovne vylučuje ako možnosť zániku pohľadávky formou nejudikovaného jednostranného zápočtu zo strany povinného. Zhodný názor vyslovil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 378/2018: „Na to, aby sa po začatí exekúcie prihliadalo na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému
je v zmysle § 61e Exekučného poriadku potrebné, aby bola pohľadávka priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Prvým dôležitým momentom je to, že sťažovateľka si nemohla v exekučnom konaní jednostranne započítať pohľadávku voči oprávnenej ako postupníkovi bez toho, aby ju doložila exekučným titulom.“
8/ Keďže povinný nedoložil žiadny exekučný titul, na základe ktorého by mohol pristúpiť k jednostrannému zápočtu, nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz o zániku nároku vymáhaného v tejto exekúcii. Znalecký posudok doložený povinným okrem otázky stanovenej všeobecnej hodnoty knižnicovej zostavy, neodpovedá na iné otázky, napr. o výške údajnej škody na nábytku, kto mal spôsobiť údajnú škodu na knižnicovej zostave a nereflektuje ani na skutočnosť, že knižnicová zostava nebola oprávnenému dodaná bez vád, ale práve naopak, viaceré poškodenia na tejto knižnicovej zostave viackrát reklamoval. Povinným navrhované vykonanie dôkazov - výsluch svedkov - považoval za absolútne neúčelný, nakoľko sa žiaden z nich nevie vyjadriť k tomu, kto a v akom rozsahu mal spôsobiť škodu na knižnicovej zostave. Ani pripojená zápisnica o poškodení, ktorú mal povinný k dispozícii od 16.07.2018 a ktorú predložil súdu až s jeho posledným podaním, rovnako nepreukazuje, že by mal tam popísané poškodenia zostavy spôsobiť oprávnený. Naopak zo zápisnice jednoznačne vyplýva, že k poškodeniu knižnicovej zostavy došlo v dôsledku prepravy, keďže zostava bola zabalená riadne do „bublinkovej“ ochrannej fólie a označená nápisom „krehké“. Uvedené preukazujú Podacie lístky (doručené súdu spolu s návrhom na exekúciu) a znalecký posudok doložený povinným. Napriek nekaloobchodnému správaniu povinného v rámci vybavovania reklamácie ako aj pred súdom prvej inštancie a zneužívania jeho dominantného postavenia, oprávnený pristupoval k tovaru ním dodanému s riadnou starostlivosťou tak, aby nevznikala nikomu žiadna škoda. Z postupu povinného v danej exekučnej veci je zrejmá účelovosť jeho konania. Roztrhnutie obalu na zásielke predstavuje jednoznačne poškodenie vzniknuté v dôsledku prepravy. Napriek uvedenej skutočnosti si ale voči prepravcovi neuplatnil reklamáciu. Aj z uvedeného je nepochybné, že zo strany povinného ide o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Jeho tvrdenia preukazoval Prípis Slovenskej pošty a.s. Poskytnutie informácií zo dňa 25.10.2018, ktorý súdu doručil už spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadam, aby exekučný súd zamietol sťažnosť povinného a žiadal priznať nárok náhradu trov exekučného konania voči povinnému v celom rozsahu k rukám právneho zástupcu oprávneného za 5 úkonov (príprava, prevzatie - 60,59 Eur, návrh na exekúciu - 60,59 Eur, vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie - 60,59 Eur, dodatok k vyjadreniu
- 60,59 Eur, vyjadrenie k sťažnosti - 60,59 Eur), 5 x režijný paušál á 9,21 Eur - 46,05 eur s DPH 20 %
- 69,80 Eur, t. j. spolu 418,80 Eur.
9/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11/ Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
13/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
14/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
16/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
17/ Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
18/ Podľa § 61e Exekučného poriadku po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.
19/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.
20/ Zároveň sudca poukazuje na ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Preto už len na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nižšie uvedené.
21/ Podstatou sťažnosti povinného bolo tvrdenie, že k zániku pohľadávky došlo jednostranným započítaním, čo predstavuje dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Polemika nastala ohľadom výkladu ustanovenia § 61e Exekučného poriadku, keď povinný neakceptoval závery súdu, že v exekučných konaniach začatých od 01.04.2017 je možné jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok len ak je aj pohľadávka povinného priznaná exekučným titulom. V konaní nebolo sporné, že povinný nedisponuje exekučným titulom na peňažnú pohľadávku v sume 3 108,57 Eur, ktorá mala podľa jeho tvrdení vzniknúť z titulu náhrady škody v sume 2 566,66 Eur a z titulu náhrady nákladov nevyhnutne vynaložených pre zabezpečenie pohľadávky na náhradu škody vo výške 541,91 Eur.
22/ Exekučný poriadok v ustanovení § 61k ods. 1 písm. a/ ako dôvod zastavenia exekúcie uvádza zánik vymáhaného nároku v dôsledku okolností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Jednotlivé spôsoby zániku pohľadávky v súkromnoprávnych vzťahoch sú upravené v civilných kódexoch - Občianskom a Obchodnom zákonníku (ustanovenia Obchodného zákonníka sa však na danú vec nevzťahujú z dôvodu, že medzi účastníkmi nešlo o obchodnoprávny vzťah). Jedným zo spôsobov zániku pohľadávky je aj jej započítanie (a to dohodou alebo jednostranným započítaním). Úprava započítania obsiahnutá v § 580 a 581 OZ je základnou (generálnou) úpravou, pričom ustanovenie § 61e Exekučného poriadku je špeciálnou úpravou započítania v exekučnom konaní (lex specialis). V zmysle právnej zásady, že pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom (lex specialis derogat legi generali), preto má aplikácia § 61e Exekučného poriadku prednosť pred všeobecnými ustanoveniami započítania podľa OZ.
23/ Zo špeciálneho ustanovenia § 61e Exekučného poriadku vyplýva obmedzenie pri zániku pohľadávky jednostranným započítaním, ku ktorému pri exekučnom konaní môže platne dôjsť len ak sa stretnú vzájomné pohľadávky oprávneného a povinného, obe priznané exekučným titulom. K tvrdeniam povinného, že predložený exekučný titul rieši aj nárok povinného, sudca len dodáva, že exekučný titul riešil nárok povinného na vrátenie knižnicovej zostavy, nie nárok na náhradu škody, ktorá mala podľa tvrdení povinného na vrátenej zostave vzniknúť. Povinný pohľadávku (z titulu náhrady škody), ktorú
si voči oprávnenému jednostranne započítal, nemal exekučným titulom priznanú, preto exekučný súd nemohol na jednostranné započítanie prihliadať. Keďže všeobecná úprava jednostranného započítania podľa OZ sa v danom prípade nepoužila, nemalo v exekučnom konaní toto započítanie za následok vznik okolností predpokladaných v ustanovení § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku (zánik vymáhaného nároku), v dôsledku čoho nevznikol povinným uvádzaný dôvod zastavenia exekúcie. Správne bolo aj posúdenie vyššieho súdneho úradníka za výkladu pomocou dôvodovej správy k zákonu č. 2/2017 Z.z. (novela Exekučného poriadku účinná od 01.04.2017), ktorú vyšší súdny úradník v napadnutom rozhodnutí citoval (pričom hlavným dôvodom bolo započítavanie špekulatívnych pohľadávok voči judikovaným pohľadávkam, ktoré naopak ako špekulatívne označiť nemožno), že slovné spojenie „po začatí exekúcie“ v citovanom ustanovení nesúvisí s tým kedy nastal kompenzačný prejav povinného, ale s tým, či je predmetom započítacieho prejavu pohľadávka priznaná exekučným titulom alebo nie, pretože práve to je okolnosť, na ktorú súd (v zmysle § 61e Exekučného poriadku) prihliada. Pokiaľ má súd po začatí exekúcie (exekúcia podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku začína doručením poverenia na vykonanie exekúcie) prihliadnuť na jednostranné započítanie, musí byť aj pohľadávka povinného priznaná exekučným titulom. Názor týkajúci sa nemožnosti v exekučnom konaní prihliadať na jednostranný zápočet judikovanej pohľadávky voči nejudikovanej nebol posúdený Ústavným súdom SR ako svojvoľný, resp. popierajúci podstatu a zmysel príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov ani v jeho rozhodnutí, sp. zn. III. ÚS 378/2018 z 16.10.2018 (na ktoré poukazoval oprávnený). Z uvedeného dôvodu neobstojí opačný výklad povinného, že obmedzenie sa týka len započítania, ku ktorému došlo v rámci exekučného konania, a nedotýka sa započítania pred jeho začatím.
24/ Nakoľko súd nemohol v zmysle ustanovenia § 61e Exekučného poriadku prihliadnuť na jednostranné započítanie pohľadávky povinného, keďže ju nemal priznanú exekučným titulom, bolo potom vykonanie navrhovaných dôkazov (výsluch svedkov, výsluch znalca, dôkaz listinou - zápisnicou o poškodení), ktoré mali preukazovať existenciu pohľadávky povinného, neúčelné a preto súd k ich vykonaniu ani nepristúpil. Rovnako z uvedeného dôvodu nebolo účelné zaoberať sa vyjadreniami účastníkov konania týkajúcimi sa vzniku povinným tvrdenej škody na knižnicovej zostave, keďže ani ich posúdením by sa nenaplnil základný predpoklad prihliadnutia na jednostranný zápočet povinného v exekúcii, t.j. existencia exekučného titulu na nároky povinného uvedené v započítacom prejave.
25/ Námietky povinného o výkone práv oprávneného v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ), ktoré uviedol až v sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, nemohli byť súdom posúdené ako relevantné. Exekučný poriadok poskytuje povinnému možnosť brániť sa voči začatej exekúcii podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podať v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pokiaľ má mať odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku). Toto poučenie je súčasťou Upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie sa spravuje koncentračnou zásadou, čo znamená, že povinný musí všetky dôvody a skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie exekúcie uviesť v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nenamietal výkon práva oprávneného v rozpore s dobrými mravmi, jeho namietanie v sťažnosti bolo bez právneho významu.
26/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov, keď bolo napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vecne správne, sudca sťažnosť povinného ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol.
27/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
30/ Právny zástupca oprávneného si vo vyjadrení k sťažnosti vyčíslil nárok na trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 418,80 Eur za 5 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie, návrh na vykonanie exekúcie, vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie, dodatok vyjadreniu k návrhu na zastavenie exekúcie, vyjadrenie k sťažnosti) á 60,59 Eur za úkon, 5x režijný paušál 9,21 Eur a 20% DPH v celkovej výške 69,80 Eur.
31/ Exekučný poriadok v ustanovení § 199a ods. 1 definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie § 199d ods. 1 Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Oprávnený bol v konaní zastúpený právnym zástupcom (advokátom), pričom mu za vyjadrenie k sťažnosti povinného proti rozhodnutiu, ktorým bol jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, vznikli výdavky za toto vyjadrenie. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorou bola suma 3 108,57 Eur, priznal sudca oprávnenému podľa § 199d ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmenu vo výške 60,58 Eur (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá predstavovala 121,27 Eur) + 9,80 Eur ako režijný paušál za rok 2019 + 20% DPH 14,08 Eur. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného v celkovej výške 84,46 Eur priznané týmto rozhodnutím budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.
32/ Pokiaľ ide o ostatné trovy, ktoré si oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti uplatnil, o týchto trovách už bolo súdom rozhodnuté - vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu na vykonanie exekúcie) a rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka (vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie), ktoré oprávnený sťažnosťou nenapadol, preto o nich sudca opätovne nerozhodoval. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného vo výške 84,46 Eur priznané týmto rozhodnutím a trovy za vyjadrenie k návrhu povinného vo výške 83,76 Eur priznané uznesením vyššieho súdneho úradníka zo dňa 09.05.2019 budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.