Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49Ek/1869/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: M.. O. M., s miestom podnikania Ul. Št. O. 50, 984 01 Lučenec, L.: 35 980 966, proti povinnému: L.. O. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., o vymoženie pohľadávky vo výške 4.179,60 eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Ján Gasper, Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. , rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19. decembra 2019, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19. decembra 2019 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.12.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 4.179,60 eur na základe exekučného titulu - upovedomenie o zastavení exekúcie - opravné zo dňa 13.11.2018. Dňa 04.01.2019 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 19.12.2019 exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „“) v celom rozsahu zastavil a oprávneného zaviazal povinnosťou nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 eur Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. , , , prvá veta, , , Exekučného poriadku, na ust. , vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška) a vecne tým, že zistil iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a to, že oprávnený pri vydávaní exekučného titulu, konkrétne pri výpočte náhrady exekučných trov, nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom a s vyhláškou čo spôsobilo, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný. V zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky sa postupník (nový oprávnený v exekúcii sp. zn. ) za postúpenie pohľadávky zaviazal zaplatiť odplatu postupcovi (pôvodný oprávnený v exekúcii sp. zn. ) vo výške 17.113,04 eur; odplatu pôvodnému oprávnenému zaplatil nový oprávnený, a nie povinný, nešlo o plnenie za povinného v rámci exekúcie, keďže exekúcia sp. zn. mala pokračovať v prospech nového oprávneného. Oprávnený (súdny exekútor v exekúcii sp. zn. ) napriek tomu, že v exekučnom konaní nebolo vymožené žiadne plnenie od povinného vydal upovedomenie o zastavení exekúcie po podaní návrhu oprávneného na jej zastavenie, kde na úhradu exekučných trov vo výške 4.179,60 eur vyzval povinného. Následne vydal opravné upovedomenie o zastavení exekúcie s tým, že na úhradu exekučných trov vo výške 4.179,60 eur (odmena exekútora počítaná z výšky vymáhaného plnenia + paušálne výdavky) vyzval oprávneného (povinný v tomto konaní). Súd vyhodnotil, že keďže v exekúcii sp. zn. nebolo súdnym

exekútorom vymožené žiadne plnenie od povinného, oprávnenému (súdnemu exekútorovi v exekúcii sp. zn. ) odmena vo výške, ako bola vyčíslená v upovedomení o zastavení exekúcie, nepatrí.

3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v časti výroku o zastavení exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa 7.1.2020 sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietne. Sťažnosť odôvodnil tým, že súd postupoval arbitrárne a formalisticky bez snahy dopátrať sa materiálnej pravdy a nezaoberal sa argumentami oprávneného uvedenými v doplnení vyjadrenia zo dňa 16.7.2019, v ktorom odkazoval na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -18 zo dňa 8.3.2018. Podľa neho je exekúcia vedená dôvodne a na základe právoplatného exekučného titulu, pričom dôkazy ukazujú na pravý úmysel povinného a oprávneného v exekúcii sp. zn. , kde išlo „o plnenie pohľadávky“ (čo mu mal potvrdiť priamo povinný pri osobnom rozhovore) zrealizované tak, aby nemusel platiť exekučné trovy. Namietal, že išlo o simulovaný právny úkon, pričom s týmto argumentom sa vyšší súdny úradník v odôvodnení rozhodnutia nijako nevysporiadal.

4. Povinný sa k sťažnosti oprávneného vyjadril tak, že napádané rozhodnutie považuje v celom rozsahu za správne, vyšší súdny úradník vykonal dostatočne dokazovanie, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne posúdil po právnej stránke a rozhodol vo veci samej v súlade so zákonom. Oprávnený v sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti odôvodňujúce iné rozhodnutie vo veci. Podľa neho sa súd s tvrdeným simulovaným právnym úkonom dostatočne vyporiadal v odôvodnení uznesenia tým spôsobom, že popísal stav, v ktorom sú uvedené skutočnosti ohľadom simulovaného právneho úkonu a vyjadrenia k nemu zo strany účastníkov konania, pričom v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Záver, že oprávnený pri vydávaní exekučného titulu nepostupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, potvrdilo aj Ministerstvo spravodlivosti SR v Prešetrení vybavenia sťažnosti Slovenskou komorou exekútorov zo dňa 12.6.2019, ktoré konanie oprávneného ako súdneho exekútora vyhodnotilo aj ako konanie napĺňajúce znaky disciplinárneho previnenia.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 61f ods. 1 Exekučného poriadku, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nastávajú účinky splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa § 60 ods. 2, dostane exekútorovi.

13. Súd po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie

bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď exekúciu z dôvodu zistenia iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, zastavil a oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd na úvod podotýka, že aj keby uznesenie vyššieho súdneho úradníka, čo sa týka odôvodnenia, trpelo vadami, nie je jeho úlohou do detailov podrobiť revízii napadnuté uznesenie so zámerom vylepšiť jeho odôvodnenie, prípadne zostaviť zoznam možných pochybení súdu, ak tieto nemajú takú relevanciu, ktorá by mohla spochybniť ústavnú konformitu záverov napadnutého rozhodnutia s (, , ). Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona ( Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

14. V zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. k) Exekučného poriadku je upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekúcie podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku exekučným titulom. Súd má za to, že oprávnenému patrí právo navrhnúť zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, na druhej strane rovnako niet pochýb ani o tom, že s týmto právom je spojená povinnosť náhrady trov v konaní, ktoré iným účastníkom konania, resp. v tomto prípade súdnemu exekútorovi vznikli, avšak len v zákonnej výške. Pri každom zastavení exekúcie súdnym exekútorom upovedomením o zastavení exekúcie, ktorého súčasťou je výzva na úhradu trov, mu patrí náhrada hotových výdavkov (nie odmena) v maximálnej výške 72 eur vrátane DPH, s výnimkou zákonom stanovených prípadov (napr. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku pri čiastočnom vymožení pred zastavením exekúcie). Uvedený záver prijali jednomyseľne aj sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica na zasadnutí exekučného grémia dňa 06.02.2019.

15. Súd sa preto zaoberal tvrdeniami oprávneného ohľadom simulovaného právneho úkonu postúpenia pohľadávky, k čomu súd uvádza, že povinný v exekúcii sp. zn. v pozícii oprávneného bol ako dominus litis oprávnený kedykoľvek zobrať návrh na vykonanie exekúcie späť, pričom nebol povinný uvádzať dôvod svojho návrhu na zastavenie exekúcie a súdny exekútor nebol oprávnený tento dôvod skúmať. Preskúmaním predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky má súd za to, že vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že postupník (nový oprávnený v exekúcii sp. zn. ) sa za postúpenie pohľadávky zaviazal zaplatiť odplatu postupcovi (pôvodný oprávnený v exekúcii sp. zn. ) vo výške 17.113,04 eur; odplatu pôvodnému oprávnenému zaplatil nový oprávnený, a nie povinný, nešlo o plnenie za povinného v rámci exekúcie, pričom exekúcia sp. zn. mala následne pokračovať v prospech nového oprávneného. Uvedenú zmluvu o postúpení pohľadávky tak nemožno považovať za simulovaný právny úkon. Z prešetrenia Ministerstva spravodlivosti SR k vybaveniu sťažnosti Slovenskou komorou exekútorov zo dňa 12.6.2019 vyplýva, že pôvodný oprávnený v exekúcii sp. zn. dňa 27.6.2018 doručil súdnemu exekútorovi oznámenie, že v exekučnom konaní neeviduje žiadnu úhradu od povinného týkajúcu sa exekučného konania a následne dňa 28.6.2018 nový oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor napriek tomu, že v exekučnom konaní nebolo preukázateľne vymožené žiadne plnenie vydal dňa 11.7.2018 upovedomenie o zastavení exekúcie, v ktorom vyhodnotil, že pohľadávka oprávneného bola uspokojená povinným v plnej výške na základe simulovaného právneho úkonu. Oprávnený so svojou argumentáciou odkazoval predovšetkým na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -18 zo dňa 8.3.2018, ku ktorému sťažnostný súd uvádza, že ide o individuálne rozhodnutie záväzné pre účastníkov konkrétneho konania, pričom uvedené rozhodnutie vychádza z odlišnej právnej úpravy a to zo o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení do 31.3.2017, kde sa jednalo aj o odlišnú procesnú situáciu, kedy malo reálne bezprostredne dôjsť k vymoženiu pohľadávky oprávneného na dražbe, pričom okresný súd v uvedenom prípade podanie návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie vyhodnotil ako účelovo zamerané proti súdnemu exekútorovi s cieľom zmariť jeho nárok na vymoženie trov exekučného konania, čo ústavný súd posúdil ako špecifikum danej kauzy. Navyše sa nejedná o konštantnú judikatúru predkladanú oprávneným, keď Ústavný súd SR napr. v uznesení č.k. -16 v 23.10.2007 za situácie, kedy okresný súd za základ pre výpočet odmeny exekútora v rámci exekučného konania považoval len sumu, ktorá bola vymožená v prospech oprávneného priamo prostredníctvom súdneho exekútora, a nie celkovú sumu, ktorú oprávnený preukázateľne získal od

povinného v priebehu exekučného konania, vyslovil, že v danom prípade nemožno uvažovať o legitímnej nádeji na presnú konkretizáciu majetkových hodnôt, pretože legitímna nádej musí mať konkrétnejšiu a ustálenejšiu povahu než len tvrdenie o správnosti interpretácie rozhodujúcich ustanovení vyhlášky a zákona súdnym exekútorom. Uvedený názor potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 29. novembra 2011 uviedol, že v tomto prípade ide najmä o legitímnosť záverov okresného súdu, ku ktorým dospel pri určovaní odmeny sťažovateľky, tento záver podľa európskeho súdu neprekročil hranice zákonnosti v zmysle článku 1 Protokolu č. 1 a preto túto námietku sťažovateľky zamietol ako zjavne nepodloženú.

16. Oprávnený sa ďalej so svojím nárokom na trovy vo výške vyššej, než mu v zmysle zákona prislúcha, opieral predovšetkým o svoje tvrdenia, že sa priamo povinný mal vyjadriť o úhrade v prospech oprávneného v exekúcii sp. zn. , keď oprávnený aj v exekučnom titule uviedol, že „zo spisového materiálu máme preukázané, a to na základe vyjadrení povinného, že práve on oprávnenému zaplatil pohľadávku tým,, že s ním uzavrel simulovaný právny úkon - zmluvu o postúpení pohľadávky na postupníka Ing. Mateja Líšku, jeho syna. Vzhľadom na túto skutočnosť a taktiež na to že bola pohľadávka pôvodnému oprávnenému zaplatená v podstate v plnej výške, došlo k plneniu pohľadávky v rámci exekúcie, teda súdny exekútor má nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov.“ Súd však na podklade predložených listinných dôkazov obomi účastníkmi konania dospel k záveru, že v danom prípade oprávnený (súdny exekútor v exekúcii sp. zn. ) nepreukázal, že by čo i len čiastočne vymohol od povinného plnenie, z ktorého by mal nárok na odmenu v zmysle ust. § 198 ods. 2 s použitím § 61f ods. 1 Exekučného poriadku. Dôkazné bremeno preukázania plnenia zo strany povinného v exekúcii sp. zn. spočívalo v tomto konaní na oprávnenom, ktorý s výnimkou úradných záznamov spísaných vlastným zamestnancom žiadne dôkazné prostriedky na naplnenie ust. § 61f ods. 1 Exekučného poriadku o účinkoch splnenia vymáhaného nároku nepredložil.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené závery sa súd nestotožnil s výrokom oprávneného uvedeným v sťažnosti, podľa ktorého by rozhodnutie súdu malo byť zmenené tak, že by súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol . Súd má za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Vyšší súdny úradník v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotil, že exekučný titul je nevykonateľný pre jeho rozpor so zákonom. Po prihliadnutí na tieto skutkové okolnosti, súd nevzhliadol žiadny dôvod na vyhovenie sťažnosti oprávneného a preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19.12.2019 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.