Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-103-2019.pdf
PDF · 155 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/103/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: V. U., nar. XX. júla XXXX, bytom U. XX, zast. Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou so sídlom nám. A. H. Škultétyho 5, Veľký Krtíš, proti žalovanému: X. H., nar. XX. februára XXXX, bytom B. XXXX/XX, C., zast. JUDr. Denisou Veselou, advokátkou, so sídlom AK Mierová 1, Veľký Krtíš, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 11C/15/2018-131 zo dňa 15. januára 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 11C/15/2018-131 zo dňa 15. januára 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) žalobu zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi (druhá výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlo H. N., rok výroby XXXX, VIN: J (ďalej len „motorové vozidlo“), ktoré mal kúpiť dňa 16.10.2017 od spoločnosti Acewash Trading Solutions Ltd, so sídlom v Cyperskej republike, za kúpnu cenu 14.000,-Eur. Motorové vozidlo po dovoze na územie Slovenskej republiky odovzdal D. Y., vlastníkovi autobazáru O. autobazár H. D. s.r.o.. Po oznámení D. Y., že našiel záujemcu o kúpu motorového vozidla, toto mienil odpredať za cenu 22.000,-Eur. Až po čase zistil, že na motorovom vozidle jazdia iné osoby a tiež zistil, že D. Y. motorové vozidlo predal. Nepodpísal však žiadnu kúpnu zmluvu a nikoho na predaj motorového vozidla nesplnomocnil. Podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu sprenevery; následne bol orgánmi činnými v trestnom konaní v zmysle ustanovenia § 97 ods. 1 Trestného poriadku vyzvaný, aby si uplatnil vlastnícke právo na motorového vozidlo v sporovom konaní, nakoľko k veci si nárokuje právo iná osoba (žalovaný) a vec nemožno vydať. Zdôraznil, že je vlastníkom motorového vozidla a pokiaľ D. Y. ako predávajúci vlastnícke právo k motorovému vozidlu previedol na žalovaného, ide o neplatný právny úkon. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, tvrdil, že jeho vlastníctvo k motorovému vozidlu nie je sporné. Opísal spôsob nadobudnutia vlastníctva k motorovému vozidlu, zdôraznil, že k motorovému vozidlu mu boli vydané potrebné doklady a disponuje aj kúpnou zmluvou medzi predávajúcim V. U. a kupujúcim D. Y.; predmetné listiny štátne orgány pri registrácii motorového vozidla považovali za platné. Poukázal na svoje postavenie bežného občana, nepodnikajúceho pri predaji motorových vozidiel, motorového vozidlo užíval do mája 2018, kedy ho v súvislosti s trestným stíhaním vydal orgánom činným v trestnom konaní.
1.2 Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka D. Y. a listinami predloženými stranami sporu; aplikoval ustanovenia čl.20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky,
§ 123, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
1.3 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 16.10.2017 bola vyhotovená kúpna zmluva, predávajúci ACEWASH TRADING SOLUTIONS LTD., so sídlom Cyprus, kupujúci žalobca, predmetom zmluvy bol predaj osobného motorového vozidla H. N., rok výroby XXXX, VIN: J dátum prvej evidencie 08.11.2016, evidenčné číslo osvedčenia o doprave ES XXXXXX, za kúpnu cenu 14.000,-Eur. Táto zmluva bola opatrená podpisom a odtlačkom pečiatky predávajúceho s uvedením jeho obchodného mena a podpisom kupujúceho. Súd prvej inštancie tiež zistil (osvedčenie o registrácii v nemeckom jazyku), že predmetné motorové vozidlo bolo ku dňu 08.06.2017 registrované vo vlastníctve spoločnosti Avis Budget Autovermietung GmbH&C so sídlom v Nemecku; prvýkrát bolo zavedené do evidencie v Nemecku dňa 08.11.2016. S kúpnou zmluvou bola na kupujúceho (žalobcu) vystavená faktúra č. XXXX, na kúpnu cenu vo výške 14.000,-Eur, ako aj potvrdenie o prijatí kúpnej ceny. Žalobca motorové vozidlo prevzal v Maďarsku a umiestnil v prevádzkových priestoroch predávajúceho v meste Szecsény v Maďarsku. Následne koncom roku 2017 motorové vozidlo odovzdal D. Y. ako konateľovi spoločnosti O. N. H. D. s.r.o., aby sprostredkoval predaj motorového vozidla. Vozidlo bolo potom D. Y. inzerované na predaj (dňa 12.10.2017 na webovej stránke www.autobazar.eu <http://www.autobazar.eu>). Okresný súd tak zistil, že autobazár dňa 12.10.2017 zverejnil ponuku na predaj predmetného motorového vozidla pod ID: XXXXXXXX, vozidlo bolo ponúkané ako dovezené zo zahraničia a ide o predvádzací model so SK ŠPZ. Na inzerát zareagoval žalovaný, prejavil záujem o kúpnu motorového vozidla, ktorého ohliadku uskutočnil dňa 21.10.2017 v priestoroch autobazára; vykonal skúšobnú jazdu s D. Y. a zaplatil zálohu vo výške 200,-Eur. D. Y. následne dňa 25.10.2017 vozidlo dopravil do miesta bydliska žalovaného, zaregistroval motorové vozidlo na dopravnom inšpektoráte a žalovanému motorové vozidlo odovzdal spolu s dokumentáciou. Z tejto dokumentácie vyplýva, že motorové vozidlo bolo podľa kúpnej zmluvy zo dňa 22.10.2017 evidované na žalobcu prevedené na D. Y.; kúpna cena bola dohodnutá na 23.500,-Eur. Okresný súd za nesporné považoval, že spoločnosť SEAT certifikátom o zhode č. XXXCCXXXXXXX zo dňa 21.09.2017 vozidlo overila ako súladné so schváleným typom vozidla; odborný posudok o kontrole originality č. H. XXXXXX vystavenom pracoviskom Veľký Krtíš potvrdil totožnosť vozidla, na vozidle nájazd 20.156km a kontrolu originality ku dňu 23.10.2017. Na základe žiadosti D. Y. označeného ako prevádzkovateľ a vodič vydalo pracovisko originality kladné stanovisko o spôsobilosti motorového vozidla na premávku na pozemných komunikáciách. Žalovaný kúpnu cenu uhradil prevodným príkazom (sumu 22.700,-Eur). Okresný úrad Veľký Krtíš, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii (na základe žiadosti D. Y.) rozhodnutím č. OÚ-VK-OCDPK-2017/008452 zo dňa 25.10.2017 uznal vozidlo ako typovo schválené a jednotlivo dovezené vozidlo z členského štátu; žalovanému bolo vydané osvedčenie o evidencii II s evidenčným číslom TB XXXXXX; dňa 02.11.2017 bolo Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky vydané osvedčenie o evidencii časť I, číslo CVK XXXXX. Žalovaný motorové vozidlo nerušene užíval do mája 2018; následne na základe oznámenia vyšetrovateľa vo veci trestného činu sprenevery vydal podľa § 89 ods.1 Trestného poriadku motorové vozidlo orgánom činným v trestnom konaní pre účely trestného konania.
1.4 Okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal vlastnícke právo k motorovému vozidlu a teda svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore a zároveň nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určovacom výroku. Nad rámec týchto záverov súd prvej inštancie síce konštatoval, že v dôsledku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a absencie naliehavého právneho záujmu nebol daný právny dôvod zaoberať sa ďalšími tvrdeniami žalobcu a skúmať dobromyseľnosť žalovaného ako nadobúdateľa hnuteľnej veci; napriek tomu však v napadnutom rozhodnutí rozsiahlo odôvodnil (aj) dobromyseľnosť žalovaného ako nadobúdateľa motorového vozidla.
1.5 Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore súd prvej inštancie poukázal na kúpnu zmluvu, od ktorej žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo k motorovému vozidlu a uzavrel, že obsah tejto kúpnej zmluvy, faktúry (č. XXXX) a potvrdenia o prijatí fakturovanej čiastky vlastnícke právo žalobcu hodnoverne nepreukazujú. Bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Ak tvrdil, že motorové vozidlo nadobudol od predávajúceho ACEWASH TRADING SOLUTIONS Ltd., nepreukázal realizáciu bankového prevodu (zaplatenie kúpnej ceny) a ani účtovné doklady o fakturácii kúpnej ceny predchádzajúcimi vlastníkmi vozidla. Ani faktúra vystavená spoločnosťou Euro Car Handel GmbH spoločnosti ACEWASH TRADING SOLUTIONS Ltd. nepreukazuje podľa záverov súdu prvej inštancie vlastníctvo žalobcu. V tomto smere okresný súd poukázal na ďalšie dôkazy, z ktorých vyplýva, že motorové vozidlo niekoľko dní pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy (so spoločnosťou
ACEWASH TRADING SOLUTIONS Ltd.) bolo inzerované na internete (D. Y.); predmet kúpnej zmluvy sa nezhoduje s obsahom dokumentácie o motorovom vozidle vydanej spoločnosťou ACEWASH TRADING SOLUTIONS Ltd., osvedčenie o evidencii I registruje vlastníctvo odlišného subjektu, a to spoločnosti Avis Budget Autovermietung, GmbH&C so sídlom v Nemecku od 08.06.2017. Za takéhoto skutkového stavu žalobca nepredložil ďalšie skutkové tvrdenia a nepredložil ďalšie dôkazy; neuniesol tak svoje dôkazné bremeno a svoje vlastnícke právo hodnoverne a presvedčivo nepreukázal; v spore o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu tak nebol aktívne vecne legitimovaný. Uvedené závery boli samostatným dôvodom pre zamietnutie žaloby.
1.6 S poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. súd prvej inštancie konštatoval, že úspešnosť žaloby je podmienená preukázaním naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení práva; právo podať žalobu z ustanovení Trestného poriadku (§ 97 ods. 1) nevyplýva. Žalobca však v adhéznom konaní postupoval tak, že ako poškodený uplatnil škodu spôsobenú mu trestným činom; určovacej žalobe tým chýba preventívny účinok, pretože obdobný cieľ môže žalobca dosiahnuť aj uspokojením z náhrady škody.
1.7 Súd prvej inštancie sa zároveň s poukazom na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplývajúce z jeho Nálezov sp.n. I.ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016, resp. I.ÚS 151/2016 zo dňa 03.05.2015 zaoberal tým, že žalovaný bol dobromyseľným nadobúdateľom vlastníckeho práva v predmetnému motorovému vozidlo a svoje závery v tomto smere podrobne odôvodnil. Dobromyseľné nadobudnutie motorového vozidla žalovaného okresný súd vyvodil z postavenia žalovaného (bežný občan), spôsobu a priebehu rokovania o kúpe motorového vozidla žalovaným, jeho odovzdania D. Y. žalovanému spolu s relevantnými listinami. Žalovaný sa tak ako bežný spotrebiteľ mohol oprávnene domnievať, že D. Y. je predávajúcim motorového vozidla, resp. osobou, ktorá bola poverená predajom motorového vozidla. Doklady o motorovom vozidle žalovaného ako kupujúceho dostatočne utvrdzovali v nadobudnutom presvedčení, že práve D. Y. je legitímnym vlastníkom veci a bol oprávnený s vozidlom disponovať a svoje vlastníctvo previesť. V konečnom dôsledku aj Dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru Veľký Krtíš žalovanému vydal osvedčenie o evidencii motorového vozidla. Pri skúmaní dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným súd prvej inštancie prihliadol aj na dlhodobé obchodné vzťahy žalobcu s D. Y., cez ktorého obchodnú spoločnosť žalobca uskutočnil predaj dvoch motorových vozidiel; čím bolo preukázané, že žalobca bol dostatočne znalý pomerov v spojitosti s predajom motorových vozidiel.
1.8 Pokiaľ žalobca navrhol, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu predávajúceho na kúpnej zmluve zo dňa 22.10.2017 (predávajúci žalobca, kupujúci D. Y.) a doplnením zápisnice o výsluchu svedka D. Y. v trestnom konaní, súd prvej inštancie tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Tento postup odôvodnil tým, že pre daný spor nebolo rozhodujúce (s prihliadnutím na dobromyseľnosť žalovaného), či podpis na kúpnej zmluve patrí žalobcovi; zistenie pravosti podpisu môže byť relevantné pre ustálenie trestnej zodpovednosti D. Y..
1.9 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 255 ods.1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, v spore v celom rozsahu úspešnému, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že sám určí, že žalobca je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla H. N., rok výroby XXXX, VIN: J a zaviaže žalovaného k náhrade trov konania; resp. aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietol odvolacie dôvody v zmysle § 365 písm. e), f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 V konkrétnostiach odvolateľ namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu, spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie na pojednávaní pri predbežnom právnom posúdení konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení; v odôvodnení rozhodnutia však prekvapivo uviedol, že žalobca naliehavý právny záujem nemá. Záver
súdu prvej inštancie o absencii naliehavého záujmu je pritom nesprávny; priamo ustanovenie § 97 ods. 1 Trestného poriadku žalobcu na podanie určovacej žaloby legitimuje. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia je aj v tom, že súd podľa ustálenej súdnej praxe vyšších súdnych autorít nemal právo zaoberať sa vecou samou, pokiaľ konštatoval absenciu naliehavého právneho záujmu.
2.2 Za nesprávne právne posúdenie žalobca považoval záver súdu prvej inštancie, že nepreukázal vlastnícke právo k motorovému vozidlu; predmetom sporu nie je to, ako nadobudol vlastnícke právo žalobca, ale ako a či vôbec vlastníctvom k nemu nadobudol žalovaný. Žalobca doložil kúpnu zmluvu, ktorou motorové vozidlo nadobudol; skutočnosť, že v neaktuálnom technickom preukaze bola uvedená ako majiteľ uvedená spoločnosť Avis Budget Autovermietung GmbH neznamená, že dňa 16.10.2017 nebola majiteľom motorového vozidla spoločnosť ACEWASH TRADING SOLUTIONS Ltd.. Kým žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu, došlo k viacerým prevodom motorového vozidla, bolo zbytočné, aby sa pri každom prevode menil aj technický preukaz, ktorý má len evidenčný charakter. Ani Okresný úrad, odbor cestnej dopravy Veľký Krtíš, nemal pochybnosti o vlastníctve žalobcu tým, že vydal p. Y. osvedčenie o evidencii pri registrácii motorového vozidla. Kúpna zmluva (ktorou nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu žalobca) bola uzavretá podľa nemeckého práva, ktoré poskytuje ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi motorového vozidla, takáto kúpna zmluva nemusela byť uzavretá v písomnej forme. Podľa žalobcu je neakceptovateľné, aby súd prvej inštancie od žalobcu požadoval preukázanie celej histórie, ako nadobudli motorové vozidlo jeho právni predchodcovia.
2.3 Pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalovaného, žalobca zdôraznil, že okresným súdom tvrdená vykonaná technická ohliadka motorového vozidla z vykonaného dokazovania nevyplýva; technickú dokumentáciu motorového vozidla našiel žalovaný v predmetnom vozidle. Z tejto dokumentácie mohol žalovaný zistiť, že p. Borik nie je vlastníkom motorového vozidla a nemôže ho previesť na inú osobu. Ak by žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou, zistil by, že dokumentácia od vozidla sa nachádzala u p. Y. a vyžiadal by si ju od neho.
2.4 Neobstojí konštatovanie okresného súdu, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu od p. Y. ústnou zmluvou, v občianskoprávnych vzťahoch nemožno nadobudnúť vlastníctvo od nevlastníka inak ako vydržaním.
2.5 Odvolateľ tiež namietal záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca mohol predpokladať, že sa predaj motorového vozidla uskutoční; žalobca v spore uviedol, že p. Y. bol vždy iba sprostredkovateľom predaja a žalobca ho nikdy nesplnomocnil na predaj motorového vozidla. Skutočnosť, že p. Y. nedisponoval splnomocnením (na predaj motorového vozidla) a p. Y. napriek tomu previedol vlastnícke právo má za následok neplatnosť tohto prevodu v dôsledku nedostatku oprávnenia uzavrieť takúto zmluvu. Vyžadovaná je v zmysle ustanovenia § 777 Občianskeho zákonníka písomná forma splnomocnenia sprostredkovateľa. Žalobca v tomto smere napokon tvrdil, že skutočnosť, že žalovaný si nevyžiadal písomné plnomocenstvo, nesvedčí v prospech jeho konštatovanej dobromyseľnosti.
2.6 Žalobca poukázal na zásadu „nemo plus iuris“ a tvrdil, že súd prvej inštancie túto zásadu nerešpektoval; v občianskoprávnych vzťahoch právna úprava neumožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka dobromyseľným nadobúdateľom v prípade, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky vydržania. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 547/2015 zo dňa 16.03.2016 v predmetnom spore nie je aplikovateľný z dôvodu odlišných skutkových okolností.
2.7 Odvolacou námietkou bolo aj tvrdenie, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy; odvolateľ pritom navrhoval znalecké dokazovanie za účelom preukázania falšovania podpisu na kúpnej zmluve (D. Y.), čím by sa preukázala neplatnosť všetkých nasledujúcich prevodov vlastníctva; súd pritom zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania pripojením vyšetrovacieho spisu.
2.8 Odvolateľ napokon namietal, že skutočnosť, že uplatnil v trestnom konaní náhradu škody neznamená, že mu bude škoda aj priznaná. Ak by bol žalobca úspešný v spore o určenie vlastníctva náhradu škody si v trestnom konaní nebude môcť uplatniť. Výsledok konania o určenie vlastníctva môže byť podkladom pre prebiehajúce trestné konanie, či je poškodeným žalobca alebo žalovaný. Je nevyhnutné, aby bolo vlastníctvo určené, inak motorové vozidlo prepadne v zmysle ustanovenia § 97 Trestného poriadku štátu, a tak nebude uspokojený ani žalobca a ani žalovaný.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3.1 Pokiaľ ide o predbežné právne posúdenie žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie nie je viazaný ani priamo obmedzený predbežným právnym posúdením veci v zmysle § 181 ods. 2 C.s.p.; súd pri (predbežnom) právnom posúdení vychádza len z informácii od strán sporu v rámci ich písomných podaní a nemôže objektívne vychádzať z výsledkov riadneho dokazovania. Až z výsluchu žalobcu bolo zistené, že žalobca si uplatňuje v adhéznom konaní nárok na náhradu škody prevyšujúcu cenu motorového vozidla. Naliehavý právny záujem nevyplýva ani z ustanovenia § 97 ods. 1 Trestného poriadku, toto ustanovenie neupravuje povinnosť podať určovaciu žalobu na súd. Žalovaný zároveň tvrdil, že súd prvej inštancie neposudzoval (po konštatovaní absencie naliehavého právneho záujmu) dôvodnosť žaloby, len sa vyjadril k vykonaným dôkazom, čo princíp právnej istoty žalobcu neporušuje. Ak sa absencia naliehavého právneho záujmu preukáže počas konania, po vykonaní iných dôkazov, súd sa so všetkými dôkazmi musí vysporiadať.
3.2 Pokiaľ ide o samotný určovací charakter žalovaný zdôraznil, že rozsudok o určení vlastníckeho práva k motorového vozidlu odstraňuje spor o vlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným; to neznamená, že vlastníkom veci nie je iná osoba. Ochrana už porušeného práva sa môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Iba zriedka obstojí určovacia žaloba, ak možno žalovať na plnenie; naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. V danom prípade nejde o preventívny charakter určovacej žaloby, k porušeniu žalobcovho práva už došlo, čo znamená, že naliehavý právny záujem absentuje; žalobca mal možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitných predpisov; žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody prevyšujúcu cenu motorového vozidla; mal možnosť podať žalobu na plnenie. Uvedené odôvodňuje záver o neprípustnosti žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu.
3.3 Žalovaný v písomnom vyjadrení tvrdil, že žalobca vlastnícke právo k motorovému vozidlu nevedel adekvátne preukázať, nevedel presvedčivo uviesť, ako zaplatil kúpnu cenu za motorové vozidlo, niekoľkokrát menil svoju výpoveď a verziu zaplatenia kúpnej ceny. Ústne uzavretie kúpnej zmluvy a jej existenciu musí žalobca preukázať, čo sa v predmetnom spore nestalo. Ak žalobca v podanom odvolaní poukazoval na právnu úpravu v Nemeckom občianskom zákonníku a dobromyseľnosť nadobúdateľa, takúto argumentáciu pred súdom prvej inštancie nemal; uvádzal, že kúpnu zmluvu uzavrel v Maďarsku ako občan Maďarska a motorové vozidlo prevzal na území Maďarska. Žalobca tak v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu; naproti tomu je žalovaný riadny vlastník motorového vozidla, o čom svedčí evidencia motorových vozidiel, kde je vedený ako vlastník a držiteľ. Je nelogické, aby v danom spore mal žalovaný povinnosť preukazovať svoje vlastnícke právo.
3.4 Žalovaný sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie vo vzťahu k dobromyseľnému nadobudnutiu motorového vozidla a tvrdil, že naopak žalobca konal nedbalo a nezodpovedne pokiaľ vozidlo odovzdal D. Y., bez potvrdenia, bez splnomocnenia a bez zmluvy o sprostredkovaní a zároveň mu odovzdal všetky doklady prislúchajúce k motorovému vozidlu. Ak by žalobca preukázal svoje vlastnícke právo, čo sa v konaní pred súdom prvej inštancie nestalo, musí žalobca ako nedbalý vlastník niesť vyššie riziko ako nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru.
3.5 K odvolacej námietke vo vzťahu k zamietnutiu návrhov žalobcu na vykonanie dokazovania žalovaný mal zato, že týmito dôkazmi by sa neodstránila rozpornosť v tom, či žalobca bol skutočne vlastník motorového vozidla.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril, v priebehu odvolacieho konania oznámil zmenu právneho zástupcu.
5. Ďalšie relevantné vyjadrenie vo veci samej podané nebolo.
6. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6.2 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
7. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal žalobu dňa 08.06.2018, domáhal sa určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu špecifikovanému v žalobe a jej navrhovanom petite. Žalobu oprel predovšetkým o tvrdenie, že vlastnícke právo k motorovému vozidlu riadne nadobudol na základe kúpnej zmluvy so spoločnosti Acewash Trading Solutions Ltd. so sídlom v Cyperskej republike a motorové vozidlo žalovanému neodpredal, na predaj treťou osobou súhlas nedal a ani nepodpísal žiadnu zmluvu a ani splnomocnenie. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní absencie naliehavého právneho záujmu a zároveň na absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý v spore svoje vlastnícke právo k motorovému vozidlu nepreukázal.
8. Odvolanie žalobcu je v danom prípade dôvodné. Žalovaný považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý na pojednávaní vyjadril svoj predbežný názor a následne vo veci samej rozhodol odlišne od vysloveného právneho názoru, za nesprávny a napadnuté rozhodnutie za prekvapivé. O prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie; proti týmto iným právnym záverom odvolacieho súdu nemá strana sporu možnosť vyjadriť sa, argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné. V danom prípade je odvolacím tvrdením tvrdenie o prekvapivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Po úkonoch podľa ods.1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu (§ 181 ods. 2 C.s.p.). Z citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku vyplýva, že je potrebné, aby predbežné právne posúdenie súdom bolo dostatočne určité a zrozumiteľné; pre strany sporu z neho vyplýva, aké rozhodnutie vo veci samej možno očakávať. Pri predbežnom právnom posúdení súd vychádza zo žalobných tvrdení žalobcu, vyjadrenia žalovaného, dôkazov, ktoré žalobca pripojil k žalobe a žalovaný k vyjadreniu k žalobe. Pri predbežnom právnom posúdení súd nevychádza z riadne vykonaného dokazovania; predbežné právne posúdenie dokazovaniu predchádza. Z komentára k Civilnému sporovému poriadok (Civilný sporový poriadok; Števček · Ficová · Baricová · Mesiarkinová · Bajánková · Tomašovič a kol.; C.H.BECK, 2016, str. 672) vyplýva, že predbežné právne posúdenie veci má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Predbežné právne posúdenie neznamená, že týmto vysloveným názorom je súd striktne viazaný; ak sa však od neho chce odkloniť, je nevyhnutné, aby sa v odôvodnení rozhodnutia s týmto odklonom náležite vysporiadal. Súd prvej inštancie však takto nepostupoval.
8.1 Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaniach nariadených na dni 18.12.2018 a 15.01.2019, na ktorom napadnutý rozsudok. Z obsahu zápisníc z pojednávania vyplýva, že okresný súd na prvom pojednávaní postupoval po prednese žaloby a vyjadrení k nej podľa ustanovenia § 181 ods. 2 C.s.p.. Zo zápisnice z pojednávania však nemožno zistiť obsah určení súdu prvej inštancie o tom, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a aké je jeho predbežné právne posúdenie. Odvolací súd sa oboznámil so zvukovou nahrávkou z pojednávania, ktorá je uložená v elektronickom súdom spise; zo zvukovej nahrávky vyplýva názor súdu pri predbežnom právnom posúdení nasledovne: „Pokiaľ ide o ten právny názor, že vec sa mala riešiť žalobou na vydanie veci, s týmto sa súd nestotožňuje, nakoľko vec je zadržiavaná, je v držbe orgánu polície,
ktorá realizuje svoje zákonné oprávnenie. Žaloba (na plnenie) nie je možná, musí sa určiť vlastnícke právo konkrétneho subjektu..., ...súd má zato, že je tu naliehavý právny záujem na takomto určení vlastníctva, na určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) C.s.p.“. Z uvedeného konštatovania súdu prvej inštancie mohli strany sporu dôvodne vyvodiť, že okresný súd mal za preukázané, že naliehavý právny záujem na požadovanou určení je daný, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z toho, že strany sporu (a ani súd) sa otázke naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v konaní pred súdom prvej inštancie viac nevenovali. Je nesporné, že vo veci po vyslovení predbežného právneho názoru okresným súdom prebehlo riadne dokazovanie; strany sporu svoju argumentáciu a dokazovanie venovali otázke nadobudnutia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu žalobcom, nadobudnutiu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu žalovaným a dobromyseľnosti žalovaného pri nadobúdaní vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa od vysloveného predbežného právneho názoru odklonil, keď žalobu v dôsledku konštatovania absencie naliehavého právneho záujmu zamietol bez toho, aby tento odklon v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite odôvodnil; žalobcovi nebolo umožnené reagovať na tento odklon skôr ako v podanom odvolaní. Takýmto postupom súd prvej inštancie poprel význam predbežného právneho posúdenia pre strany sporu a založil dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku v dôsledku jeho prekvapivosti.
9. Vzhľadom na určovaní charakter podanej žaloby, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne skúmal v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p, existenciu naliehavého právneho záujmu; avšak vyhodnotil, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ustálil, že právo podať žalobu (o určenie) z ustanovenia § 97 ods. 1 Trestného poriadku nevyplýva a kvalifikácia právneho záujmu ako naliehavého je vylúčená postupom žalobcu v adhéznom konaní, keď si uplatnil škodu spôsobenú mu trestnými činom v trestnom konaní. Uzavrel, že určovacej žalobe tak chýba preventívny účinok; žalobca obdobný cieľ môže dosiahnuť aj uspokojením z náhrady škody. Uvedené závery súdu prvej inštancie však sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia
9.1 Odvolací súd vzhľadom na charakter určovacej žaloby podľa ustanovenia § 137 C.s.p. uvádza, že základným procesným predpokladom úspechu žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je bola podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016 existencia naliehavého, t.j. kvalifikovaného právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Právna úprava teda rozlišovala medzi určením existencie práva a právneho vzťahu bez toho, aby takéto odlíšenie malo vecný význam.
9.2 K zmene systému určovacích žalôb došlo prijatím novej procesnej právnej úpravy Civilného sporového poriadku, účinnej od 01.07.2016, ktorý už určenie existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza. Ustanovenie § 137 C.s.p. (písm.c/ a písm.d/) rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c/), alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d/). Ako uvádza komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 504) právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje, alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Takýmito typmi žalôb sú napr. žaloba na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu (§ 32 zákona o konkurze a vyrovnaní), alebo žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia strana uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa toho istého zdroja sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť právnymi skutočnosťami. Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (hmotného práva). Príkladmi týchto žalôb sú žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, alebo žaloby vyvolané sporom o dedičské právo (§ 194 Civilného mimosporového poriadku).
9.3 Žaloba bola podaná a odôvodnená podľa ustanovenia § 137 pícm. c) C.s.p. (tvrdenie právneho zástupcu na pojednávaní: „právny záujem na takomto určení je daný, nakoľko ináč nemožno vyriešiť spornosť vlastníckeho práva medzi žalobcom a žalovaným“), podľa ktorého žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení by bol daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamenalo nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva (rozhodnutie NS SR 5MCdo 1/2010). Odvolací súd pripomína, že určovacia žaloba má preventívnu povahu - má poskytnúť ochranu právneho postavenia žalobcu skôr, ako dôjde k porušeniu práva. Naliehavý právny záujem na určení v prípade, ak možno žalovať na plnenie môže byť daný, ak sa určovacou žalobou vytvorí základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa tak ďalším žalobám na plnenie. Tam, kde právo už porušené bolo, je prostriedkom ochrany žaloba na plnenie.
9.4 V prejednávanej veci vlastnícke právo k spornému motorovému vozidlu uplatňujú obe strany sporu. Žalobca tvrdí, že mu vlastnícke právo k motorovému vozidlu nezaniklo, nevykonal žiaden úkon, ktorým by disponoval svojím vlastníckym právom spôsobom, aby vlastníctvo k motorovému vozidlu previedol na inú osobu. Naproti tomu žalovaný tvrdí, že vlastnícke právo k motorovému vozidlu platne nadobudol, resp. mu vlastnícke právo patrí ako dobromyseľnému nadobúdateľovi. V prejednávanej veci nie je sporné, že žalovaný na výzvu orgánu činného v trestnom konaní (podľa ustanovenia § 89 ods. 1 Trestného poriadku) vec (motorové vozidlo) dobrovoľne vydal; nie je sporné ani to, že vec (motorové vozidlo) stranám sporu, obom tvrdiacim existenciu vlastníckeho práva, orgánom činným v trestnom konaní vydaná nebola s poukazom, že na motorové vozidlo si uplatňuje právo viacero osôb (žalobca aj žalovaný); orgán činný v trestnom konaní postupoval podľa ustanovenia § 97 ods. 1 Trestného poriadku (pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese). Odvolací súd súhlasí so záverom, že ustanovenie § 97 ods. 1 nedefinuje naliehavý právny záujem vlastníka, ktorý tvrdí svoje vlastnícke právo na požadovanom určení (v takomto prípade by naliehavý právny záujem nebolo potrebné preukazovať). Naliehavý právny záujem však vyplýva zo skutočnosti, že vlastnícke právo k spornému motorovému vozidlu uplatňujú obe strany sporu (otázka vlastníckeho práva k motorovému vozidlu je sporná); žalovaný popiera existenciu vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému motorovému vozidlu. Vlastnícke právo žalobcu (a v konečnom dôsledku aj žalovaného) k predmetnému motorovému vozidlu je ohrozené, žiaden z nich z dôvodu policajnej úschovy nemôže predmetom svojho tvrdeného vlastníckeho práva disponovať. Napokon podľa názoru odvolacieho súdu tento stav nemožno odstrániť inak, ako určovacím výrokom, a to predovšetkým z dôvodu, že žaloba na plnenie (na vydanie veci) neprichádza do úvahy; predmetné motorové vozidlo nie je ani v dispozícii žalovaného, nie je teda osobou, ktorá by prípadne mohla, resp. mala motorové vozidlo vydať. Spor o vlastnícke právo nie je medzi žalobcom a orgánom činným v trestnom konaní, ktorý motorové vozidlo uschováva, ale medzi žalobcom a žalovaným, ktorí obaja tvrdia a preukazujú svoje vlastnícke právo k motorovému vozidlu.
9.5 Odvolací súd je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti toho názoru, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je daný. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobca uplatnil v adhéznom konaní nárok na náhradu škody, uplatnenie tohto práva neznamená zánik vlastníckeho práva; a ani absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
10. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil aj na konštatovaní, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu absencie preukázania svojho vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Tento záver založil na základe skutkového stavu, ktorý zistil z listinných dôkazov a ktorých súbor je uvedený v bode 8 napadnutého rozsudku. Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené (§ 204 C.s.p.). Okresný súd listinné dôkazy stranám sporu oboznámil ich prečítaním, resp. stručným oboznámením
ich obsahu (na pojednávaní prítomný tlmočník preložil názov listiny - zápisnice o prevzatí motorového vozidla zo dňa 16.10.2017; nie však obsah listiny; rovnako preložil aj listinu - faktúru č. 156).
10.1 Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že jednotlivé dôkazy boli stranami sporu predložené v nemeckom, resp. maďarskom jazyku. Ide o listiny „Zulassungsbescheinigung Teil I“ (č.l. 6 spisu), „ACEWASH TRADING SOLUTIONS LTD -Receipt, Invoice“ (čl.8 spisu), „Sales contract - Adás-vételi szerződés“ (čl.9 spisu), „Zulassungsbescheinigung Teil II“ (čl.10 spisu), Gépjármű atadás - átvételi jegyzőkönyv“ (čl.11 spisu).
10.2 K vykonaniu dokazovania prečítaním listiny napísanej v cudzom jazyku sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 7 Cdo 16/2013 zo dňa 25. novembra 2013, v ktorom formuloval nasledovný záver: „Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. V prípade vykonania dôkazu fotokópiou listiny možno len zvážiť jej dôkaznú silu (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4M Cdo 9/2005). Iná je situácia, pokiaľ ide o vykonávanie dôkazu listinou, ktorá je napísaná v inom ako štátnom jazyku. V takom prípade je súd povinný najskôr pribrať prekladateľa na preklad listinných dôkazov predložených do súdneho spisu účastníkmi konania vyhotovených v inom ako štátnom jazyku s výnimkou českého (§ 51 ods.5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 54351 ods. 5 /2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy). Uvedenú povinnosť má súd bez ohľadu na to, či dôkaz listinou vykoná alebo ho nevykoná, pretože právom účastníka je vyjadriť sa k návrhom na dôkazy, t.j. či a prípadne z akých dôvodov súd má alebo nemá určitý dôkaz vykonať (§ 123 O.s.p.). O (ne)vykonaní dôkazu rozhoduje súd a preto týmto postupom účastníkovi nemôže odňať právo konať pred súdom“. Komentár k Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 754) vo vzťahu k listine v cudzom jazyku uvádza, že: „Podľa recentnej českej judikatúry je možné vykonať dôkaz listinou dokonca aj v cudzom jazyku bez nutnosti jej prekladu do českého jazyka, aj napriek tomu, že sa konanie na súde vedie v českom jazyku. K tomuto sú však stanovené podmienky, a to, že obsah takejto listiny je súdu zrozumiteľný, a ďalej, že žiadny z účastníkov neuplatnil právo konať pred súdom vo svojej materčine. Najvyšší súd ČR pritom vychádzal z toho, že ak by súd musel prekladať do češtiny aj také listiny, o ktorých obsahu nie je pochýb, napríklad potvrdenie banky o bezhotovostnom prevode, a ktoré je možné vykonať aj bez preloženia do češtiny, bol by tento postup v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a celkom zbytočne by predlžoval konanie“.
10.3 Okresný súd nepostupoval postupom predpokladaným v ustanovení § 51 ods. 5 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „Spravovací poriadok“), podľa ktorého súd priberie prekladateľa aj na preklad listinných dôkazov predložených do súdneho spisu účastníkmi konania vyhotovených v inom ako štátnom jazyku s výnimkou českého jazyka. V časti týchto dôkazov ide pritom o podstatné dôkazy, ktorými žalobca preukazuje vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu.
10.4 Pokiaľ teda súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o nepreukázaní vlastníckeho práva, založil ho na dôkazoch, ktoré neboli vykonané predpísaným spôsobom. Okresný súd pri vykonávaní dôkazov - listín v inom, ako v štátnom jazyku, nepostupoval spôsobom, ako mu ukladá procesný predpis a Spravovací poriadok; nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (právo konať v materinskom jazyku). Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom; listinné dôkazy nie sú predložené a ani vykonané spôsobom predpokladaným ustanoveniami C.s.p. a Spravovacieho poriadku. Uvedená skutočnosť je ďalším (samostatným) dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
10.5 Pre úplnosť (vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie a absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu) odvolací súd uvádza, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu sa nevyžaduje, aby došlo k zápisu nového nadobúdateľa do evidencie motorových vozidiel, pre nadobudnutie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu postačuje odovzdanie a prevzatie veci (motorového vozidla) do dispozičnej sféry kupujúceho; evidenčné úkony na dopravnom inšpektoráte nemajú na prevod vlastníckeho práva k
motorovému vozidlu žiaden právny význam (vlastníkom môže byť aj iná osoba, než ktorá je ako držiteľ zapísaná v evidencii).
11. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že nezistil naliehavý právny záujem na žalobným návrhom požadovanom určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. Z uvedeného dôvodu bolo odôvodnenie rozsudku okresného súdu, týkajúce sa vecnej stránky prejednávanej veci nadbytočné, majúce znaky nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu, že dôvod zamietnutia žaloby vylučuje, aby sa súd zaoberal meritom veci (ako to inak správne uviedol aj okresný súd). Na základe uvedeného aj vecné námietky žalobcu v podanom odvolaní, prípadne vo vyjadrenia žalovaného k vecným otázkam nemôžu mať za následok zaoberanie sa meritom veci zo strany odvolacieho súdu, pokiaľ sa tento nestotožnil s dôvodom (absencia naliehavého právneho záujmu), pre ktorý okresný súd žalobu zamietol.
11.1 Uvedený záver platí k otázke dobromyseľnosti žalobcu ako nadobúdateľa predmetného motorového vozidla, ktorú súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí podrobne odôvodnil. Aj z dôvodov vyššie uvedených ale je toto odôvodnenie vnútorne rozporné, a teda nepreskúmateľné. Odvolací súd uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu; nedostatok odôvodnenia rozhodnutia spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu zisteného v súdnom konaní; musí obsahovať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p.; v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalované a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Nepreskúmateľným nie je len rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale za nepreskúmateľné je možné označiť aj také rozhodnutia, ktoré obsahujú také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí odôvodnenia ustanovených zákonom.
11.2 Aj rozsudok vo veci žaloby o určenie vlastníckeho práva obsahuje určitú štruktúru; v konaní o určenie vlastníckeho práva súd predovšetkým skúma, či žalobcovi, ktorý svoje vlastnícke právo tvrdí a preukazuje, patrí vlastnícke právo, či disponuje titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k veci (tu motorovému vozidlu). Negatívne zistenie má bez ďalšieho za následok zamietnutie žaloby. Ak však súd zistí, že žalobca má titul k nadobudnutiu vlastníckeho práva, v konaní o určenie vlastníckeho práva zisťuje, či vlastnícke právo založené relevantným titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva trvá, či nedošlo k prevodu vlastníckeho práva a nadobudnutiu vlastníckeho práva ďalšou osobou, od ktorej si odvodzuje svoje vlastníctvo žalovaný, prípadne či vec nenadobudol priamo od žalobcu žalovaný. Svoje vlastnícke právo v konaní o určenie vlastníckeho práva preukazuje predovšetkým žalobca. Napadnuté rozhodnutie nad rámec konštatovania o nedostatku naliehavého právneho záujmu, resp. absencie aktívnej vecnej legitimácie, je založené argumentáciou, ktorá „určuje“ vlastnícke právo k motorovému vozidlu žalovanému bez toho, aby takéto určenie bolo požadované. V konečnom dôsledku však výrok napadnutého rozhodnutia nič nehovorí o vlastníckom práve žalovaného; súd žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobcu zamietol.
11.3 Ak súd prvej inštancie konštatoval nepreukázanie vlastníckeho práva žalobcu, jeho ďalšia argumentácia je zmätočná, keď súd prvej inštancie poukazuje na vyššie riziko nedbalého vlastníka ako nadobúdateľa v dobrej viere. Zároveň argumentuje, že žalovaný platným spôsobom uzavrel kúpnu zmluvu s D. Y., ktorému však žiadny titul nadobudnutia vlastníckeho práva nesvedčí (okrem predloženej kúpnej zmluvy so žalobcom, pričom žalobca poprel, že predmetnú zmluvu podpísal). Na druhej strane súd prvej inštancie konštatuje, že „žalovaný sa oprávnene domnieval, že D. Y. je predávajúcim, resp. osoba, ktorá bola poverená predávajúcim na predaj vozidla“ a na druhej strane že „D. Y. je legitímnym vlastníkom motorového vozidla a bol oprávnený svoje vlastníctvo previesť“. Na inom mieste už súd prvej inštancie žalobcovi akoby priznáva vlastnícke právo žalobcu konštatovaním „predaj sporného vozidla žalobcu uskutočňoval rovnako za účelom dosiahnutia obchodného zisku“.
11.4 Závery, ktoré súd prvej inštancie následne konštatoval vo vzťahu k žalobcovi ako nadobúdateľovi v dobrej viere, tak boli predčasné. Ak okresný súd nezistil naliehavý právny záujem, nebol dôvod skúmať dobromyseľnosť žalobcu pri nadobudnutí vlastníckeho práva. Takýto dôvod nebol ani v prípade, ak nezistil vlastnícke právo žalobcu k motorovému vozidlu. Aj keď Ústavný súd vo vyššie citovaných nálezoch (I.ÚS 549/2015, I.ÚS 151/2016) pripustil nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka, je potrebné citlivo prihliadať na skutkové okolnosti prípadu a jednoznačne ustáliť, či v danom prípade žalobcovi svedčí titul nadobudnutia vlastníckeho práva, ak áno, či ho možno označiť ako nedbalého vlastníka, aký je charakter právneho úkonu - kúpnej zmluvy, na ktorej je uvedený žalobca ako predávajúci a D. Y. ako kupujúci (ktorej uzavretie žalobca poprel a navrhol vykonať dokazovanie skúmaním pravosti podpisu) a či je možné aj v týchto súvislostiach možné posudzovať dobromyseľnosť nového nadobúdateľa veci (žalovaného). Takémuto postupu nezodpovedajú rozporné označenia žalobcu na jednej strane ako subjektu, ktorý svoje vlastnícke právo nepreukázal a na strane druhej ako nedbalého vlastníka.
12. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd nemal inú možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p., a vrátiť mu vec na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
13. V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutého rozsudku, okresný súd s ohľadom na vyslovený názor odvolacieho súdu vykoná listinné dôkazy procesne prípustným spôsobom; v nadväznosti na závery, ktoré prijme vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu zváži vykonanie už navrhnutých dôkazov s ohľadom na žalobcom tvrdenú skutočnosť o tom, že zmluvu s D. Y. nepodpísal. Rovnako sa javí za dôvodné zistiť závery súbežne vedeného trestného konania pre podozrenie z trestného činu sprenevery (ČVS: A.-XX/VYS-VK-XXXX). Okresný súd zároveň v nadväznosti na skutkové zistenia ohľadne tvrdeného nadobudnutia motorového vozidla žalobcom vec vecne prejedná a vo veci opätovne rozhodne. Právnym záverom odvolacieho súdu o tom, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, je súd prvej inštancie viazaný. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere; vo veci opätovne rozhodne a to aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.). Nie je vylúčené, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní dospeje k rovnakým záverom, s prihliadnutím na vyššie uvedené ale musí postupovať pri vykonaní dôkazov procesne prípustným spôsobom.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).