Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 547/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Tomkom, Floriánova 2, Prešov, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna

2015 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažnosť bola podaná na poštovú

prepravu 26. júna 2015.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ 29. septembra 2006 podal

na Okresnom súde Michalovce návrh na obnovu konania o ochranu osobnosti, ktoré bolo

vedené na okresnom súde pod sp. zn. . V predmetnom konaní bola sťažovateľovi

ako žalovanému uložená povinnosť zdržať sa určitých výrokov týkajúcich sa žalobcu,

povinnosť doručiť svedkovi ospravedlňujúci list a povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu

nemajetkovej ujmy v sume 100 000 Sk. Okresný súd Michalovce 6. októbra 2006

upovedomil sťažovateľa o postúpení jeho návrhu na obnovu konania okresnému súdu ako

súdu vecne príslušnému na ďalšie konanie. Keďže okresný súd o návrhu sťažovateľa

nekonal, sťažovateľ sa podaním z 24. apríla 2009 obrátil na predsedu okresného súdu

so sťažnosťou na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu reagoval na podanú sťažnosť

listom zo 14. mája 2009, v ktorom sa ospravedlnil za nečinnosť okresného súdu a ubezpečil

sťažovateľa, že prijal opatrenia na predchádzanie vzniku prieťahov. Sťažnosť sťažovateľa,

ktorou namietal na ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v konaní o jeho návrhu na obnovu konania, bola uznesením ústavného súdu

sp. zn. z 29. septembra 2009 odmietnutá ako neprípustná z dôvodu, že

sťažnosť podaná predsedovi okresného súdu bola iba formálnym úkonom, ktorému

nemožno pripísať účinky, ktoré by mohla mať v prípade, ak by predseda okresného súdu

dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom. Okresný súd

rozhodol o návrhu sťažovateľa uznesením č. k. -40 z 18. júna 2009 (ďalej aj

„uznesenie okresného súdu“) tak, že návrh na obnovu konania zamietol.

3. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uviedol:

„Uznesenie okresného súdu -40 som prevzal 16.7.2009...

Dňa 29.7.2009 som podal odvolanie proti vyššie uvedenému uzneseniu doporučeným

listom na pošte Vranov nad Topľou. Odvtedy čakám v dobrej viere podľa ubezpečenia

predsedu súdu, na rozhodnutie o mojom odvolaní...

Dňa 29.4.2015 som sa dozvedel od môjho právneho zástupcu, že súd vyznačil v roku

2009 právoplatnosť uznesenia z 18.6.2009 napriek včas podanému odvolaniu...

Dňa 30.4.2015 som zaslal sťažnosť Okresnému súdu v Kežmarku, pre porušenie

práva na súdnu ochranu tým, že súd vyznačil právoplatnosť uznesenia -40

z 18.6.2009, napriek včas podanému môjmu odvolaniu...

Dňa 02.06.2015 som podal elektronickú sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR,

proti nečinnosti Okresného súdu v Kežmarku na moju sťažnosť z 30.4.2015.

Dňa 11.6.2015 som obdržal list z Okresného súdu v Kežmarku

z 5.6.2015, v ktorom mi predsedníčka súdu oznámila, že na predmetnom uznesení

-40 je vyznačená právoplatnosť dňom 24.8.2009, a z predmetného spisu

a vyjadrenia zákonného sudcu zistila, že moje odvolanie sa v spise nenachádza, a že

zákonný sudca vykonal šetrenie a na základe jeho výsledkov predložil spis odvolaciemu

súdu na rozhodnutie o mojom odvolaní...“

4. Namietané porušenie označených práv podľa a dohovoru sťažovateľ

odôvodnil týmito skutočnosťami:

„Okresný súd v Kežmarku v konaní č. -40 bol nečinný od októbra 2006

do mája 2009, a v porušovaní mojich práv okresný súd pokračoval aj tým, že dňa 24.8.2009

v rozpore s vyznačil právoplatnosť uznesenia č. -40 zo dňa 18.6.2009

napriek riadne a včas podanému môjmu odvolaniu proti tomuto rozhodnutiu a o mojom

odvolaní proti tomuto uzneseniu nekonal od augusta 2009 až do júna 2015, keď zaslal spis

odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Týmto postupom Okresný súd v Kežmarku

porušil moje základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Mám zato, že moja sťažnosť na nečinnosť okresného súdu vo veci obnovy konania,

mi privodila negatívny postoj súdu v zamietnutí obnovy konania, následnému zatajeniu

môjho odvolania a vyznačeniu právoplatnosti napadnutého uznesenia o zamietnutí

obnovy...

Takže za 9 rokov od podania návrhu na obnovu konania som sa nielenže nedočkal

spravodlivého rozhodnutia, ale postupom súdu som bol aj definitívne zbavený práva

na očistenie mojej osoby od nepriaznivých rozhodnutí v pôvodnom konaní , ktoré

ma poškodzujú a znevažujú nielen v mojom zamestnaní policajta finančnej polície, ale

v súkromnom živote...

Pochybujem o zákonnosti postupu okresného súdu, ktorý po 5 rokoch od vyznačenia

právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu na obnovu konania, postúpil spis s kópiou

môjho odvolania na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove. Keďže okresný súd nezrušil

právoplatnosť napadnutého uznesenia, potom vzniká pochybnosť o zákonnosti konania

o odvolaní proti tomuto uzneseniu.“

5. Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:

„... Okresný súd v Kežmarku v konaní č. -40 porušil moje základné právo

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Za porušenie základných práv 8 ročnou nečinnosťou súdu, zatajením môjho

odvolania proti uzneseniu o zamietnutí obnovy konania a nezákonným vyznačením

právoplatnosti uznesenia o zamietnutí obnovy konania, žiadam priznať primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 16 600 Eur. Ktoré finančné zadosťučinenie považujem

za primerané vzhľadom na následok, ktorý bol spôsobený nečinnosťou až aroganciou

porušovateľa základného práva.

Súčasne žiadam, aby ústavný súd pokiaľ je to v jeho právomoci, zrušil právoplatnosť

a vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu v Kežmarku č. -40 zo dňa 18.6.2009.

Súčasne žiadam, aby ústavný súd zaviazal porušovateľa základného práva zaplatiť

mi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 296,44 €... na účet

môjho právneho zástupcu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

v súvislosti s postupom okresného súdu, ktorý v rozpore s ustanovením § 206 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) vyznačil právoplatnosť uznesenia okresného súdu aj

napriek sťažovateľom riadne a včas podanému odvolaniu.

9. Ako to vyplýva z už citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Namietané porušenie

niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc

ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva

alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ mohol domôcť využitím jemu

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr.

, ).

10. Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľom podané odvolanie

proti uzneseniu okresného súdu č. k. -40 z 18. júna 2009 okresný súd predložil

spolu so spisom odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Preto právomoc poskytnúť ochranu

označeným právam sťažovateľa, a to aj vo vzťahu k jeho námietke nesprávne vyznačenej

právoplatnosti uznesenia okresného súdu, ktorej podstatou je spor o to, či nastal

suspenzívny (odkladný) účinok odvolania v zmysle , má krajský súd

v odvolacom konaní, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Z tohto dôvodu

bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie podľa

(, ).

11. Sťažovateľ v sťažnosti zároveň namietal porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v napadnutom konaní z dôvodu, že okresný súd nekonal o odvolaní

sťažovateľa od augusta 2009 do júna 2015.

12. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup

orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú

(napr. , , , ).

13. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade

okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už

nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ), pretože konanie

o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý

ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený právny názor ústavného

súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav

Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

14. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

15. Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

16. Ako to zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, sťažovateľ na základe zistenia, že

okresný súd napriek ním včas podanému odvolaniu vyznačil právoplatnosť uznesenia

okresného súdu, doručil okresnému súdu 5. mája 2015 „Sťažnosť pre porušenie práva

na súdnu ochranu a spravodlivý proces“, ktorou žiadal o pokračovanie v konaní

a rozhodnutie o podanom odvolaní. Okresný súd na základe podanej sťažnosti

a sťažovateľom predloženého rovnopisu odvolania a poštového podacieho lístka vykonal

vo veci šetrenie, pričom zistil, že odvolanie sťažovateľa sa v súdnom spise nenachádza.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že na základe výsledkov prešetrenia

sťažnosti sťažovateľa okresný súd predložil 25. júna 2015 spis Krajskému súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku. Sťažnosť

sťažovateľa, ktorou namieta nečinnosť okresného súdu vo vzťahu k ním podanému

odvolaniu, bola ústavnému súdu doručená 29. júna 2015, resp. podaná na poštovú prepravu

26. júna 2015, teda v čase, keď k porušovaniu označeného základného práva postupom

okresného súdu už nemohlo dochádzať, pretože spis sa už nenachádzal v dispozičnej sfére

okresného súdu z dôvodu jeho predloženia odvolaciemu súdu. Predložením spisu

odvolaciemu súdu spolu s opravným prostriedkom sťažovateľa okresný súd vykonal všetky

zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa

v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto

štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo potrebné vec posudzovať so zreteľom na čl. 2

ods. 2 ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej

neistoty sťažovateľa skončila predložením odvolania sťažovateľa odvolaciemu súdu

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v čase

podania ústavnej sťažnosti už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť

priebeh namietaného konania, prípadne prieťahy v ňom (, ).

17. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že využitie právneho

prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, sa v posudzovanej veci z jeho pohľadu javí ako účinný prostriedok nápravy,

ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu. Podanie sťažnosti na postup súdu v napadnutom konaní sa prejavilo ako

také, ktoré prispelo k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajším postupom

okresného súdu, ktorý nekonal o odvolaní sťažovateľa, keďže sa nenachádzalo v súdnom

spise.

18. Na základe uvedených skutočností, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa v čase, keď

v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie označeného základného

práva už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť

účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , pripadalo do úvahy odmietnutie tejto

časti sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa .

19. Vzhľadom na okolnosti prípadu sťažovateľa ústavný súd pripomína zásadu

„vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sťažovateľa

o ochranu svojich práv, keď požaduje, aby aj sťažovateľ počas trvania celého súdneho

konania sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by

nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Sťažovateľ podal odvolanie 29. júla

2009 na pošte, ale až v apríli 2015, teda takmer po šiestich rokoch sa zaujímal o stav

odvolacieho konania na okresnom súde, kde zistil, že na uznesení okresného súdu je

vyznačená doložka právoplatnosti. Podľa názoru ústavného súdu ak by sťažovateľ sledoval

svoje subjektívne práva a priebežne sa zaujímal o stav odvolacieho konania, k náprave

nežiaduceho stavu by mohlo dôjsť podstatne skôr.

20. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie v časti týkajúcej sa

namietaného porušenia základného práva podľa nezakladá prekážku

veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

sťažovateľ po prípadnom vrátení veci do štádia prvostupňového konania a v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

21. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o týchto návrhoch

sťažovateľa už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2015