Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 271/09
PDF · 114.1 KB
No categories available
I. ÚS 271/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. O., V., zastúpeného advokátom JUDr. J. T., P.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 160/06 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. M. O. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2009
doručená sťažnosť sťažovateľa Ing. M. O. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 160/06.
Sťažovateľ uviedol, že namietanou nečinnosťou okresného súdu vo veci sp. zn.
3 C 160/06, v ktorej sa v postavení navrhovateľa domáhal pred okresným súdom obnovy
konania, bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy. Dodal, že okresný súd napriek skutočnosti, že od podania návrhu
na obnovu konania uplynulo už viac ako 2 a pol roka, s výnimkou nariadenia pojednávania
na 7. máj 2009, vo veci vôbec nekonal a nedokázal rozhodnúť. Sťažovateľ poukázal
na prieťahy v konaní svojou sťažnosťou adresovanou predsedovi okresného súdu
z 24. apríla 2009, na ktorú však do podania sťažnosti ústavnému súdu nereagoval.
Sťažovateľ sa na základe uvedeného domáhal, aby ústavný súd po predbežnom
prerokovaní sťažnosti v náleze vyslovil porušenie označeného základného práva postupom
okresného súdu, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a zaplatil
náhradu trov konania.
II.
Podľa § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť
nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje
a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej
veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V tejto súvislosti ústavný súd
poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) v konaní pred všeobecným
súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie
využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7
a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa podaním
z 24. apríla 2009 obrátil na okresný súd so sťažnosťou na prieťahy v konaní, lebo okresný
súd vo veci koná už viac ako 2 a pol roka a stále vo veci nerozhodol, a preto žiadal predsedu
okresného súdu o „odstránenie prieťahov, spôsobené nečinnosťou súdu“. Keďže predseda
okresného súdu sťažovateľovi na jeho sťažnosť hneď neodpovedal, sťažovateľ 29. mája
2009 (po 34 dňoch) podal sťažnosť ústavnému súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne
prostriedky, ktoré mal podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde), a že poskytol okresnému súdu primeraný čas na zabezpečenie nápravy.
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach
zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy
aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4 , § 52 ods. 1 , § 116 ods. 1 písm. b)
a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,
že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy
v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia
„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky
skutočnosti.“.
Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán
poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí
vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté
nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
Ústavný súd zastáva okrem toho názor, že doručovanie sťažnosti predsedovi
okresného súdu (podaním z 24. apríla 2009) v krátkom čase pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu (29. mája 2009) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno
pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu
dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci
samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05). Nevybavenie sťažnosti
predsedom okresného súdu v primeranej lehote sa rieši iným spôsobom, ako podávaním
ústavnej sťažnosti (porov. § 67 zákona o súdoch).
Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako neprípustnú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. septembra 2009