Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/173/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobkyne: F. B., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXXX/XX, M., proti žalovaným: 1/ L. L. ml., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. č. XXXX, 2/ L. L. st., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXXX, obaja žalovaní právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, Čadca, IČO: 50 473 522, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -121 zo 17. septembra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom vydaným v prejednávanej veci zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti CKN parc. 15009/16 o výmere 1.086 m2 - trvalý trávnatý porast nachádzajúcej sa v k. ú. L., ktorá je časťou pôvodnej EKN parc. č. 11391 o výmere 27.708 m2 vytvorenej geometrickým plánom č. 130/06 zo dňa 05.10.2006 úradne overeným Správou katastra Čadca pod č. 1085/06 zo dňa 09.11.2006. Vychádzajúc z právneho názoru Krajského súdu prezentovaného v jeho uznesení č.k. -74 zo 17. mája 2017, ktorým bol v poradí prvý rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená ďalšie konanie, sa okresný súd primárne zaoberal posúdením existencie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení v zmysle vo vzťahu ku každému zo žalovaných samostatne. Dospel k záveru, že žalobkyňa na žalovanom určení vo vzťahu k žalovanému 2/ nemá naliehavý právny záujem. Žalovaný 2/ nie je vedený ako vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej určenia vlastníckeho práva sa domáha, nemá tak pasívnu legitimáciu v konaní. Pokiaľ sa v súdenej veci rieši ako prejudiciálna otázka platnosť darovacej zmluvy, ktorou žalovaný 2/ previedol sporné nehnuteľnosti na žalovaného 1/, nie je nutné, aby v konaní o určenie vlastníckeho práva vystupovali ako strany sporu subjekty právneho vzťahu, ktorého platnosť sa prejudiciálne posudzuje. Okresný súd pre nedostatok existencie naliehavého právneho záujmu žalobu žalobkyne voči žalovanému 2/ zamietol. Pri posúdení existencie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení vo vzťahu k žalovanému 1/ konštatoval, že tento je aktuálne vedený ako vlastník spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, preto týmto jestvuje ohrozenie práva tvrdeného žalobkyňou a je tu daný stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným 1/. Následne okresný súd posudzoval, či žalobkyňa preukázala svoje tvrdenia, na základe ktorých si uplatňovala žalovaný nárok. Žalobkyňa tvrdila, že spornú parcelu nadobudla vydržaním a uvádzala dva tituly nadobudnutia svojho vlastníckeho práva. Jedným právnym titulom mala byť ústna darovacia zmluva z roku 1996, na základe ktorej jej otec daroval spornú nehnuteľnosť, druhým titulom malo byť osvedčenie o dedičstve vydané v konaní po jej otcovi . Okresný súd poukázal

na to, že žalobkyňa mohla byť dobromyseľná buď v tom, že nadobudla vlastníctvo vydržaním na základe darovacej zmluvy, alebo že ho nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve. Nemohla byť dobromyseľná z oboch týchto titulov. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že vstúpila do držby a užívania spornej nehnuteľnosti na základe ústnej darovacej zmluvy, jej existenciu nepreukázala. Uzatvorenie takejto zmluvy potvrdili v rámci svedeckých výpovedí iba členovia najbližšej rodiny žalobkyne, naopak jej súrodenci existenciu ústnej darovacej zmluvy nepotvrdili. Okrem toho, ak by aj jej existencia bola preukázaná, išlo by o neplatnú zmluvu, nakoľko zákon v tomto období vyžadoval, aby zmluva o prevode nehnuteľností bola vyhotovená v písomnej forme a predložená na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Odkazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR okresný súd konštatoval, že aj súčasná judikatúra nepovažuje za spôsobilý právny titul vstupu do držby ústnu darovaciu alebo kúpnu zmluvu z dôvodu, že držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolností konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosť, že užíva vec, ktorej vlastníctvo nenadobudol. Omyl držiteľa, ktorý vychádza z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného, zrozumiteľného ustanovenia zákona, je právny omyl neospravedlniteľný, pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Žalobkyňa tak nepreukázala podmienky vydržania na základe ústnej darovacej zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa odvíjala nadobudnutie vlastníctva vydržaním na základe dedičského rozhodnutia, neuviedla okrem titulu dobu vydržania ani či bola držba oprávnená. Okresný súd vychádzal z toho, že ak by zákonnú desaťročnú vydržaciu dobu počítal od právoplatnosti dedičského rozhodnutia, od ktorého odvíja žalobkyňa nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, už v roku 2007 rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu nadobudol predmetnú nehnuteľnosť žalovaný 2/. Teda došlo k prerušeniu desaťročnej vydržacej lehoty. Žalobkyňa v januári 2016 žiadala doručenie predmetného rozhodnutia a podala trestné oznámenie na žalovaného 2/. Takže nerušená dobromyseľná držba počas desiatich rokov preukázaná nebola. Naviac na základe dedičského konania po svojom otcovi žalobkyňa získala podiel v pôvodnej EKN parc. č. 11391, ktorý nebol nikdy reálne vyčlenený, preto dedenie spoluvlastníckeho podielu nemôže byť právnym titulom nadobudnutia vlastníctva k celej nehnuteľnosti. Na základe týchto záverov žalobu žalobkyne zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a žalovaným ako úspešným v konaním priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že jej žalobe bude vyhovené. Namietala správnosť záveru okresného súdu o neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou jej mal v roku 1996 jej otec previesť spornú nehnuteľnosť. Uviedla, že v čase darovania otec pre svoj vysoký vek nemal vedomosť, že k platnosti darovacej zmluvy sa vyžaduje písomná forma. O tom, že otec jej spornú nehnuteľnosť daroval mali vedomosť aj jej súrodenci, ktorí v dedičskom konaní po otcovi uzatvorili dohodu o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej sa preberateľkou podielu v EKN parc. č. 11391 stala práve ona. Týmto potvrdili, že spornú parcelu vo vydelenom stave mala vo výlučnej držbe a užívaní a že otec jej túto parcelu daroval. Rozhodnutie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 14.04.2006 a od tohto obdobia aj naďalej mala spornú nehnuteľnosť v držbe a užívaní až do roku 2007, kedy na základe najskôr ústnej nájomnej zmluvy vstúpila do držby ako nájomca spoločnosť UNI - CON Kysuce, spol. s r.o., so sídlom Raková 683. Pochybením okresného súdu bolo, že túto nájomnú zmluvu nezohľadnil, hoci mu bola predložená na pojednávaní, pričom jej predložením preukazovala skutočnosť, že spornú parcelu neužíval žalovaný 2/. Pokiaľ okresný súd v rozsudku uviedol, že desaťročná vydržacia doba, ktorá začala plynúť od právoplatnosti osvedčenia o dedičstve bola prerušená rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu z 19.02.2007, žalovaný 2/ túto parcelu neužíval, do držby nevstupoval a preto k prerušeniu vydržacej doby u jej osoby nemohlo dôjsť. Zdôraznila, že v konaní pred Obvodným pozemkovým úradom, ktorým bolo uvedené rozhodnutie vydané, žalovaný 2/ predložil vyjadrenie, ktoré malo byť vyhlásením jej osoby o tom, že s nadobudnutím vlastníctva žalovaného 2/ k spornej nehnuteľnosti súhlasí. Uvedené vyjadrenie však nikdy nepodala a nevypisovala. Napriek tomu, že okresný súd ustálil, že nešlo o jej podpis, dospel k záveru, že na základe predmetného rozhodnutia nadobudol žalovaný 2/ vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti. Uviedla, že ona ako dotknutá spoluvlastníčka nebola účastníčkou tohto konania, z ktorého dôvodu jej ani rozhodnutie zo dňa 19.02.2007 Obvodného pozemkového úradu v Čadci doručované nebolo, ale bolo doručené až jej právnej zástupkyni dňa 26.01.2016 na základe písomnej žiadosti. Žalobkyňa k odvolaniu priložila grafologickú analýzu skúmania podpisov deklarovaných ako podpisy: F. B. vyhotovenú grafologičkou Mgr. T. K. z 09. októbra 2018. Žalobkyňa namietala, že na určení vlastníckeho práva vo k žalovanému 2/ má naliehavý právny záujem, nakoľko sa ním domáha zosúladenia právneho stavu so stavom evidenčným, lebo bez tohto určenia by bolo jej vlastníctvo

ohrozené. Keďže žalovaný 1/ nadobudol vlastníctvo k spornému pozemku od nevlastníka, žalovaného 2/, je darovacia zmluva, ktorou tak k tomu došlo, neplatná.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 25.06.2019 a navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vzťahu ku grafologickej analýze predloženej žalobkyňou poukázali na ust. s tým, že ide „novoty" uvádzané žalobkyňou až v rámci odvolacieho konania, na ktoré však už nie je možné vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie prihliadať. V ďalšom sa v plnom rozsahu pridržiavali záverov okresného súdu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani bremeno tvrdenia týkajúce sa oprávnenosti ňou uplatneného nároku a nepreukázala naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť nemohla vydržať, keď sama nevedela definovať právny titul, na základe ktorého malo dôjsť k nadobudnutiu jej vlastníckeho práva.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania ( a ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) rozsudok okresného súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

5. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva, teda išlo o tzv. určovaciu žalobu. K otázke existencie naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe sa odvolací súd vyjadroval už vo svojom uznesení, ktorým v poradí prvý rozsudok okresného súdu vydaný v súdenej veci zrušil. Konštatoval v ňom, že žalobkyňa podala určovaciu žalobu dňa 16.02.2016, t.j. pred 30. júnom 2016, kedy bol platný a účinný . Podľa veta prvá právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto pri posúdení existencie naliehavého právneho záujmu mal okresný súd vychádzať z ustanovenia Podľa tohto ustanovenia návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pre úplnosť odvolací súd poukázal na to, že aj aktuálna právna úprava v obdobne ustanovuje, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Zároveň odvolací súd vysvetlil pojem naliehavého právneho záujmu a uviedol, že tento je daný najmä tam, kde by bez takéhoto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez takéhoto určenia stalo jeho postavenie neistým. V súlade s ustálenou judikatúrou možno konštatovať, že naliehavý právny záujem má žalobca na určení svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak má byť súdne rozhodnutie zaznamená do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom bude dosiahnutá zhoda medzi stavom právnym a stavom zapísaným v katastri. Teda v prípade, že je zasahované do ním tvrdeného vlastníckeho práva subjektom, ktorý je ako vlastník v tomto katastri označený, má žalobca naliehavý právny záujem voči tomuto subjektu, domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva, pretože tým môže dosiahnuť zmenu vo vlastníckych vzťahov v ňom evidovaných. Okresný súd pri posúdení existencie naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ z tohto záveru odvolacieho súdu dôsledne vychádzal. Správne ustálil, že vzhľadom na zápis vlastníckeho práva žalovaného 1/ v katastri nehnuteľností má žalobkyňa naliehavý právny záujem voči žalovanému 1/ domáhať sa podanou žalobou určenia svojho vlastníckeho práva. Žalovaný 2/ nebol ako vlastník spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností vedený a súdnym rozhodnutím o určení vlastníckeho práva vo vzťahu k žalovanému 2/ by sa právne postavenie žalobkyne voči jeho osobe nezmenilo. Pokiaľ aj vlastnícke právo žalovaného 1/ sa odvíja od vlastníckeho práva žalovaného 2/, ktorý ho na jeho osobu previedol darovacou zmluvou, posúdenie možnosti takéhoto postupu žalovaného 2/ bolo prejudiciálnou (predbežnou) otázkou, ktorú si bol súd oprávnený vyriešiť v rámci posúdenia existencie vlastníckeho práva žalobkyne vo vzťahu k žalovanému 1/. Otázka platnosti, resp. neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy bola subsumovaná už v samotnom určení vlastníckeho práva. Záver okresného súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení vlastníckeho práva vo vzťahu k žalovanému 2/, ktorý nebol vedený v čase rozhodovania okresného súdu ako subjekt, ktorý by bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti a tým zasahoval do žalobkyňou deklarovaného vlastníctva, považoval odvolací súd za správny a v celom rozsahu sa s ním stotožnil. Nepovažoval tak za opodstatnenú odvolaciu námietku žalobkyne, že aj vo vzťahu k žalovanému 2/ práve z dôvodu, že tento ako nevlastník previedol darovacou zmluvou spornú nehnuteľnosť na žalovaného 1/ je daný naliehavý právny záujem na ňou žiadanom určení vlastníckeho práva.

6. Žalobkyňa tvrdila, že vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nadobudla vydržaním. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k nemu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možnosti s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Obsahovo rovnaké závery zaujal aj Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach napr. sp. , , , . V rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu bola tiež rovnako riešená otázka, či dobromyseľnosť držby môže za účinnosti zakladať kúpna zmluva o prevode nehnuteľností, ktorá bola uzatvorená ústne. V rozhodnutí sp. zn. , ktoré bolo neskôr publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 74/2015, dospel k právnemu záveru, v zmysle ktorého „Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme". V uvedenom judikáte vysvetlil, že o dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného alebo zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný. Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona nikoho neospravedlňuje - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.

7. Uvedené právne závery možno aplikovať aj na súdenú vec. V tomto prípade žalobkyňa tvrdila, že spornú nehnuteľnosť nadobudla ústnou darovacou zmluvou od svojho otca v roku 1996. V tomto čase znenie v ust. jednoznačne formulovalo náležitosti nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti a spájalo ho s písomnou formou právneho úkonu a nadobudnutie vlastníctva vkladom do katastra nehnuteľností podľa . V odvolaní žalobkyňa poukazovala na vysoký vek svojho otca, pre ktorý nemal dostatočnú vedomosť, že darovaciu zmluvu musí urobiť písomne. V prejednávanej veci sa však súd zaoberal existenciou dobromyseľnosti na strane žalobkyne. Bola to práve ona, pri ktorej možno predpokladať, že sa mala oboznámiť so zákonnou úpravou prevodu nehnuteľností, že si mala byť vedomá to, že nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti môže iba na základe písomnej darovacej zmluvy, ktorej vklad bude urobený do katastra nehnuteľností. Nemožno ospravedlniť, že žalobkyňa sa neoboznámila so zákonnou úpravou právneho úkonu (darovacej zmluvy), ktorý mala v úmysle urobiť, teda prijať darovanú nehnuteľnosť. Okresný súd aj takýto záver v napadnutom rozhodnutí prijal, s ktorého správnosťou sa odvolací súd stotožňuje a z toho dôvodu námietku žalobkyne vyjadrenú v odvolaní nepovažuje za opodstatnenú.

8. Odvolací súd sa stotožňuje tiež so záverom okresného súdu, že pokiaľ žalobkyňa odvodzovala vstup do oprávnenej držby od rozhodnutia o dedičstve po jej otcovi, v tomto prípade nebola splnená ani ďalšia zo zákonných podmienok vydržania, a to uplynutie kvalifikovanej desaťročnej vydržacej doby. Samotná žalobkyňa v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že sa prostredníctvom právnej zástupkyne domáhala doručenia rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu z 19. decembra 2007, na základe ktorého sa mal stať vlastníkom spornej nehnuteľnosti žalovaný 2/. Teda pred uplynutím desaťročnej lehoty vzhľadom na uvedené rozhodnutie mohla mať pochybnosť o tom, že jej vlastnícke právo je „napadnuté" treťou osobou - žalovaným 2/, teda že je týmto spôsobom do jej vlastníckeho práva zasahované. Žalobkyňa nepretržitosť vydržacej doby, ktorou sa rozumie neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby spája s faktickým užívaním spornej nehnuteľnosti. Poukazuje na to, že právny zástupca žalovaného 2/ sa vyjadril, že žalovaný 2/ fakticky spornú

nehnuteľnosť neužíval. Neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas vydržacej doby však neznamená iba reálne nakladanie s predmetom vydržania, ale aj existenciu práva tohto užívania, ktoré je odvodnené od vlastníckeho práva. Žalobkyňa ako sama tvrdila zistila, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti (ktorého súčasťou je aj právo vec užívať) realizuje žalovaný 2/ práve tým, že na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu z 19.02.2007 sa stal jeho vlastníkom. Keďže táto okolnosť jej bola známa pred uplynutím vydržacej doby, nebola splnená ani podmienka toho, že žalobkyňa by bola oprávnenou držiteľkou počas celej vydržacej doby spornej nehnuteľnosti na základe osvedčenia o dedičstve.

9. Vychádzajúc z týchto konštatovaní, krajský súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s . Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto priznal voči jej osobe žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. ( )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )