Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/40/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Evy Vékonyovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobcov: 1/ A. B. C. D., so sídlom E., F. XXX, IČO: XX XXX XXX, 2/ G. B. C. D., so sídlom E., H. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, 3/ G. C. I. A. C., B. C. E. – J., so sídlom E., B. B. XX, IČO: XX XXX XXX, žalobcovia 1/ - 3/ právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: B. C. F., so sídlom E., K. L. M. N. XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: O. O. A., advokát, so sídlom Trenčín, P. C. I. XX, IČO: XX XXX XXX, o určenie, že žalovaný nemá právo užívania poľovného revíru, na odvolanie žalobcov 1/ - 3/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. novembra 2022, č. k. -123, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/, 3/ v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov proti žalobcom 1/, 2/, 3/ v rozsahu 100 %.

2. Žalobou podanou na súde prvej inštancie sa žalobcovia 1/ - 3/ domáhali určenia, že B. C. F. nemá právo užívania B. M. F. a náhrady trov konania. V žalobe uviedli, že sú aktívne legitimovaní a ako zástupcovia vlastníkov pozemkov v Poľovnom revíri F. sú oprávnení v zmysle o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj ,,“) konať za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy a žalujú Poľovnícku spoločnosť F., ktorej bolo písomnou zmluvou postúpené právo na užívanie poľovného revíru v zmysle o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,“). Zmluva bola zaevidovaná Okresným úradom Trenčín opatrením č. D./XXXXXX zo dňa 08.03.2016, pričom druhá zmluva, ktorá bola uzatvorená s Poľovníckym združením C., zaevidovaná nebola. Žalobcovia poukázali na to, že konanie, ktoré predchádzalo uzavretiu Zmluvy o užívaní B. M. F. so žalovaným, malo niekoľko vád, pre ktoré zmluva nemala byť zaevidovaná, lebo nikdy nebola platne uzavretá. Správny orgán pred evidenciou zmluvy nezistil skutočný stav veci. Podľa žalobcov, ich naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vyplýva z zák. č. 27/ 2009 Z. z.

3. Súd prvej inštancie pri skúmaní procesnej prípustnosti žaloby, ktorú podradil pod , dospel k záveru, že v prejednávanej veci nevyplýva naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení z právneho predpisu. Uviedol, že z osobitného právneho predpisu vyplýva naliehavý právny záujem iba vtedy, keď osobitný zákon určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá povinnosť podať konkrétne

špecifikovanú určovaciu žalobu. Žiaden osobitný predpis však neukladá, resp. nezakotvuje výslovne možnosť podať žalobu o určenie neexistencie práva užívania poľovného revíru. Z tohto dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že v tomto konaní žalobcov zaťažuje bremeno, aby tvrdili a preukázali také skutočnosti, ktoré budú svedčiť v prospech existencie naliehavého právneho záujmu.

4. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalovaného, že právo, ktorého určenia neexistencie sa žalobcovia domáhajú, vzniká vo fáze verejnoprávneho procesu, kde akt orgánu verejnej správy môže preskúmavať len správny súd. Nemôže byť preto daný naliehavý právny záujem na žalobe v civilno-sporovom konaní, keď by súd mal v takomto konaní v súkromnoprávnom vzťahu rozhodnúť o neexistencii práva, ktoré vzniklo v dôsledku zaevidovania zmluvy, teda v dôsledku aktu orgánu verejnej správy. Konštatoval, že pokiaľ žalobcovia zakladajú uplatnený určovací nárok v tomto konaní na takých skutočnostiach, ktorých posúdenie (splnenie podmienok zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru) bolo vecou správneho orgánu podľa ustanovení , ktorý zmluvu, na základe ktorej žalovaný predmetný poľovný revír užíva, zaevidoval, a ktorého postup bol preskúmavaný aj správnym súdom na základe všeobecnej správnej žaloby, nie je posúdenie tých skutočností, ktorých posúdenie patrí do právomoci správneho orgánu, v civilnom sporovom konaní procesne prípustné. Takáto žaloba je preto v zmysle procesne neprípustná a zároveň žalobcovia nemôžu mať na takto dôvodenej žalobe a ňou uplatnenom určovacom nároku naliehavý právny záujem.

5. Konštatoval, že podmienkou naplnenia existencie naliehavého právneho záujmu je, že podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorým sa spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahov účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Rozhodnutie, ktorého sa žalobcovia v konaní domáhajú, nevyvolá dôsledok, že skončí, resp., že sa zruší evidencia zmluvy, a teda aj užívanie Poľovného revíru Istebník žalovaným. Navrhované rozhodnutie súdu by nemalo na účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru žiaden vplyv. Navrhovaným rozhodnutím by nebola určená, ani ustálená skutočnosť podstatná pre riešenie neistoty žalobcov, teda, že z predmetnej zmluvy nevznikli žalovanému práva (a povinnosti), ako by nastali a boli dôsledkom platnej zmluvy. Práve táto skutočnosť je pre vytvorenie pevného základu pre usporiadanie vzťahov účastníkov rozhodujúca. Len na jej základe by k tomu oprávnený orgán mohol skonštatovať absenciu predpokladov pre evidenciu zmluvy, čo by v konečnom dôsledku znamenalo neexistenciu práva žalovaného užívať predmetný poľovný revír.

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu bez toho, aby posudzoval jej vecnú opodstatnenosť.

7. O trovách konania sporových strán súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu, pretože žalobu zamietol v celom rozsahu. Náhradu trov konania sú žalobcovia povinní zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ - 3/ z dôvodov uvedených v . Zastávali názor, že Zmluva o užívaní Poľovného revíru F. uzavretá so žalovaným, bola uzavretá protiprávne v rozpore s (pozn. súdu: správne )., ktorý stanovuje, že o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodujú vlastníci spoločného revíru postupom podľa cit. zákona. V ustanovení je stanovené, kto a za akých podmienok zvoláva zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, kedy je zhromaždenie uznášaniaschopné, preukazovanie prítomnosti vlastníkov, podiel na hlasovaní a osvedčenie priebehu zhromaždenia. Nedodržanie týchto zákonných podmienok má za následok neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa . Žalobcovia podľa ich názoru preukázali, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov nebolo zvolané zákonným spôsobom a že zmluvu nepodpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu pozemkov z výmery poľovného revíru. Preto došlo k neplatnému uzavretiu zmluvy a tiež k protiprávnemu obmedzeniu ich vlastníckych práv. Uzavretím zmluvy o užívaní poľovného revíru došlo k obmedzeniu ich vlastníckeho práva k poľovným pozemkom tvoriacim Poľovný revír F.. Sú povinní strpieť vstup cudzích osôb na svoje vlastníctvo za účelom výkonu práva poľovníctva a majú celý rad obmedzení a povinností tak, ako to vyplýva z Namietali absolútnu neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru, na ktorú je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. S poukazom na rozsudky Krajského súdu v Trenčíne v konaniach sp. zn. a sp. zn. konštatovali, že neobstojí záver žalovaného v tomto konaní, s ktorým sa súd stotožnil, že právo, ktorého určenia

neexistencie sa žalobcovia domáhajú, vzniká vo fáze verejnoprávneho procesu, kde akt orgánu verejnej správy môže preskúmavať len správny súd. Rovnako neobstojí názor súdu prvej inštancie, že z tohto istého dôvodu nie je daný naliehavý právny záujem na žalobe v civilno-sporovom konaní, keď by súd mal v takomto konaní v súkromnoprávnom vzťahu rozhodnúť o neexistencii práva, ktoré vzniklo v dôsledku zaevidovania zmluvy, teda v dôsledku aktu orgánu verejnej správy. Uviedli, že k uzavretiu zmluvy o užívaní poľovných pozemkov príde okamihom podpisu zmluvnými stranami v prípade, ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a nie až okamihom evidencie zmluvy príslušným okresným úradom. Zaevidovaním zmluvy nadobudne zmluva len účinnosť tak, ako to vyplýva z Preto preskúmavanie zákonnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov patrí do právomoci všeobecných civilných súdov. Nemali inú možnosť domáhať sa ochrany svojho vlastníctva, len žalobou na všeobecnom civilnom súde, lebo preskúmanie platnosti alebo neplatnosti zmluvy nepatrí do kompetencie správneho orgánu, a teda ani do kompetencie správnych súdov, čo bolo právoplatne rozhodnuté v rámci konania, sp. zn. . Žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je, je podľa jediná možnosť, ako sa môžu domáhať ochrany svojich ústavných práv. Pri rozhodovaní o žalobe si súd musí vyriešiť ako predbežnú otázku platnosti alebo neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru a potom môže rozhodnúť o žalobnom návrhu. Zastávali názor, že naliehavý právny záujem vyplýva priamo z Na základe vyššie uvedeného navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, prípadne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobcom prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

9. K odvolaniu žalobcov 1/ - 3/ sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu za vecne správny, zákonný a odvolacie námietky žalobcov za neopodstatnené. Uviedol, že pokiaľ sa žalobcovia domáhajú podanou žalobou určenia, že žalovaný nemá právo užívania B. M. F., ide o takú formuláciu žalobnej požiadavky, ktorá nemôže byť predmetom civilného sporového konania, pretože žalobcovia žiadajú určiť neexistenciu práva (práva užívania poľovného revíru), ktorého existencia je založená zaevidovaním zmluvy o výkone práva poľovníctva v rámci činnosti orgánu verejnej správy. Žalobcovia sa teda domáhajú určenia neexistencie práva založeného aktom orgánu verejnej správy. Právo užívania Poľovného revíru F. vzniklo žalovanému zaevidovaním Zmluvy o užívaní Poľovného revíru F., uzatvorenej na základe , ktorá bola na základe zaevidovaná opatrením Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor č. D./XXXXXX-XXX zo dňa 08.03.2016. Posúdenie zákonnosti tohto opatrenia a postupu správneho orgánu pri zaevidovaní zmluvy bolo predmetom prieskumu v správnom súdnictve v konaní, ktoré sa skončilo rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. -124 zo dňa 20.03.2019 tak, že súd žalobu zamietol. Žalovaný zároveň poukázal aj na názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudkoch, sp. zn. zo dňa 06.10.2015 a sp. zn. zo dňa 30.09.2015, z ktorých vyplýva, že je v právomoci správneho orgánu v rámci jeho postupu podľa skúmať splnenie podmienok podpísania zmluvy vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Kasačná sťažnosť podaná proti rozhodnutiu správneho súdu bola zamietnutá rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 29.09.2021. Z obsahu podanej žaloby v tomto konaní je zrejmé, že tvrdenia o neplatnosti zaevidovanej zmluvy sa zakladajú na tých istých skutočnostiach, na ktorých bola založená aj všeobecná správna žaloba v uvedenom konaní, sp. zn. , čo znamená, že žalobcovia zakladajú uplatnený určovací nárok v tomto konaní na takých skutočnostiach, ktorých posúdenie bolo vecou správneho orgánu podľa ustanovení Práve z týchto dôvodov potom nemôžu mať žalobcovia na požadovanom určení neexistencie práva žalovaného na užívanie Poľovného revíru F. (ktoré žalovanému vzniklo zaevidovaním zmluvy príslušným orgánom verejnej správy) naliehavý právny záujem v zmysle , ktorého nedostatok je dôvodom zamietnutia určovacej žaloby bez toho, aby sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť (rozsudok NS SR č. ). Súd prvej inštancie po zistení týchto skutočností preto správne postupoval, keď žalobu bez posúdenia jej vecnej opodstatnenosti pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. K odvolacej námietke žalobcov, že nemali inú možnosť domáhať sa ochrany svojho vlastníctva, len žalobou na všeobecnom civilnom súde uviedol, že súd prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, ktorými by spochybnil právo žalobcov domáhať sa ochrany ich vlastníckeho práva žalobou v civilnom sporovom konaní, len vyhodnotil konkrétny žalobou uplatnený určovací nárok ako taký, na

ktorom nemôže byť na strane žalobcov daný naliehavý právny záujem z dôvodov, na ktoré podrobne poukázal. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal proti žalobcom 1/

- 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí nesúhlasili so žalovaným a zotrvávali na dôvodoch žaloby, keď poukazovali na nezákonnosť zvolania vlastníkov spoločného poľovného revíru. V rozhodnutí pod sp. zn. Krajský súd v Trenčíne zaujal názor, že okresný úrad nie je v súvislosti s evidenciou zmluvy o užívaní poľovného revíru oprávnený skúmať zákonnosť zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, a preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že civilný súd nie je oprávnený posudzovať platnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorú zaevidoval príslušný okresný úrad. Tým, že súd prvej inštancie sa platnosťou zmluvy nezaoberal, zamedzil im prístup k súdu a porušil ich právo na súdnu ochranu, ku ktorej skutočnosti sa žalovaný nevyjadril. Žalobcovia vyslovili názor, že de lege lata platnosť jedného a toho istého súkromnoprávneho úkonu môže byť súdom posudzovaná tak v civilnom sporovom konaní, ako aj v správnom súdnom konaní, pričom súd v civilnom sporovom konaní nebude viazaný posúdením platnosti súkromnoprávneho aktu súdom v správnom konaní, pretože správny súd nikdy nemôže konštatovať priamo vo výroku rozhodnutia (ne) platnosť súkromnoprávneho úkonu. Naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe vyplýva priamo z ustanovenia , v ktorom je uvedené, že zmluva zaniká rozhodnutím súdu, s odkazom na . Žalobcovia tiež poukázali na to, že dôvodom zániku zmluvy je aj ukončenie členstva užívateľa poľovného revíru v komore, pričom žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy nebol členom Slovenskej poľovníckej komory a napriek uvedenému najvyšší súd dospel k záveru, že podmienkou platne uzatvorenej zmluvy podľa nie je členstvo v komore.

11. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu v neprospech ktorej bolo rozhodnuté ( ), odvolanie spĺňa zákonom stanovené náležitosti ( ) s uvedením dôvodov odvolania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov odvolania ( a 382 ), bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ) a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dodáva:

12. Predmetom sporu v prejednávanej veci je určenie, že žalovaný nemá právo užívania Poľovného revíru F.. Súd prvej inštancie správne túto žalobu podľa jej obsahu a navrhovaného petitu posúdil ako žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, pri ktorej podľa je potrebné preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to okrem prípadu, že naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť nie je daná vtedy, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať (ibaže právny záujem vyplýva z osobitného predpisu). Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem znamená aj to, že už v žalobe musí uviesť skutkové tvrdenia o danosti naliehavého právneho záujmu a na preukázanie týchto tvrdení musí navrhnúť dôkazy. Ak naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu, žalobca nemá povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu vtedy, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu.

13. V prejednávanej veci žalobcovia už v podanej žalobe uviedli, že podávajú žalobu podľa a naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva z , pričom rozhodnutie súdu by podľa ich názoru odstránilo dlhotrvajúcu právnu neistotu vyplývajúcu zo spornosti užívacieho práva medzi viacerými žiadateľmi, ktorí Zmluvy o užívaní spoločného Poľovného revíru F. predložili Okresnému úradu Trenčín. Správny orgán by sa musel zaoberať právnym názorom súdu pri vyriešení predbežnej otázky platnosti alebo neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru a v prípade vyhovujúceho rozsudku by musel zrušiť opatrenie o zaevidovaní zmluvy, čím by sa revír stal voľným.

14. K uvedenému tvrdeniu žalobcov odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie o poľovníctve stanovuje, že k zániku zmluvy o užívaní poľovného revíru môže dôjsť aj rozhodnutím súdu. V prejednávanej veci však predmetom konania nie je posúdenie, či došlo k zániku zmluvy, ale určenie neexistencie práva užívať poľovný revír, a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že naliehavý právny záujem na určení neexistencie práva žalovaného užívať poľovný revír nevyplýva z osobitného predpisu. Právo užívania poľovného revíru, ako aj akým spôsobom k nemu dochádza, je upravené v Zákone o poľovníctve (), ktorý pre účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru, a teda pre vznik tohto práva stanovuje podmienku - evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru príslušným okresným úradom. Bez zaevidovania zmluvy sa zmluva nestane účinnou a subjekt, ktorému vlastník poľovného revíru toto právo postúpil, nemôže právo vykonávať, t. j. nedochádza k postúpeniu výkonu práva užívania poľovného revíru. V danom prípade bola Zmluva o užívaní Poľovného revíru F. riadne zaevidovaná Okresným úradom Trenčín, čo je nesporná skutočnosť v konaní, a preto tvrdenie žalobcov, že navrhovaná určovacia žaloba má odstrániť neistotu, či tu právo je alebo nie je, je nedôvodná.

15. Súd prvej inštancie správne uviedol, že k evidencii zmluvy dochádza vo fáze verejnoprávneho procesu a že akt orgánu verejnej správy a jeho zákonnosť môže preskúmavať len správny súd. Evidencia zmluvy o užívaní Poľovného revíru F. bola správnymi súdmi preskúmavaná v dvoch konaniach, keď jednak B. C. C. sa domáhala preskúmania evidencie zmluvy so žalobcom a tiež preskúmania nezaevidovania zmluvy, ktorá bola uzatvorená s ňou ako s užívateľom poľovného revíru a jednak Okresná prokuratúra Trenčín žiadala preskúmať zaevidovanie zmluvy so žalobcom. Obidve žaloby boli Správnym súdom v Trenčíne zamietnuté, a to: žaloba Poľovníckeho združenia C. rozsudkom zo dňa 02.06.2021, č. k. -98 a žaloba Okresnej prokuratúry rozsudkom zo dňa 20.03.2009, č. k. -124. Proti obidvom rozsudkom boli podané kasačné sťažnosti, ktoré Najvyšší správny súd SR zamietol ako nedôvodné, a to kasačnú sťažnosť poľovníckej spoločnosti rozsudkom pod sp. zn. zo dňa 01.07.2022 a kasačnú sťažnosť Okresnej prokuratúry rozsudkom pod sp. zn. zo dňa 29.09.2021. V uvedených konaniach sa správny súd a kasačný súd zaoberali zákonnosťou evidencie Zmluvy o užívaní Poľovného revíru F. a tiež tým, či boli splnené zákonom stanovené podmienky na zaevidovanie zmluvy, t. j., či boli splnené hmotnoprávne a procesné podmienky podľa Zákona o poľovníctve v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa (bod 22. rozsudku NSS SR sp. zn. ).

16. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, keď žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Tvrdenie žalobcov, že zamietnutím žaloby im bol odmietnutý prístup k súdu a právo na súdnu ochranu je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodné, pretože zmluva o postúpení práva užívania poľovného revíru bola už súdmi riadne preskúmaná v správnych konaniach pri rozhodovaní o zákonnosti evidencie zmluvy.

17. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania, keď úspešnému žalovanému priznal náhradu trov v rozsahu 100 % proti neúspešným žalobcom, a preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa , .

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, a preto mu odvolací súd priznal proti žalobcom 1 až 3 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).