Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-54-2021.pdf
PDF · 108.7 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/54/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcov: 1/ G. E., nar. XX. Q. XXXX, bytom U. č. XXX, XXX XX U., 2/ N. U., nar. X. G. XXXX, bytom F. 8, XXX XX Q. J. nad T., 3/ Z. J., nar. XX. H. XXXX, bytom U. č. XXX, XXX XX U., 4/ R. spoločnosť T., so sídlom Y. XXXX/XX, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpených: JUDr. Norbert Horváth, advokát, so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, IČO: 30 958 300, proti žalovanému: Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Hviezdoslavova 36, Nové Mesto nad Váhom o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. K..-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 21. mája 2021, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e opatrenie žalovaného Okresného úradu Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor č. K.XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 21. mája 2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného č. K.XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 21.05.2021, ktorým žalovaný neevidoval R. zmluvu č. X/XXXX o užívaní poľovného revíru U. uzatvorenú dňa 15. 03. 2019 a podanú správnemu orgánu toho istého dňa splnomocnenými zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov v PR U. p. G. a N.. Z odôvodnenia opatrenia vyplynulo, že správny orgán mal za preukázané, že splnomocnený zvolávateľ zhromaždenia vlastníkov R. U. ku dňu zvolania zhromaždenia dňa 04.03.2019 disponoval len so súhlasom 26,237 % vlastníkov poľovných pozemkov. S poukazom na uvedené žalovaný uzavrel, že zhromaždenie zvolané na deň 14.03.2019 nebolo riadne zvolané v zmysle § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve a tým pádom zmluvu zo dňa 15.03.2019 nepodpísali vlastníci spoločného poľovného revíru U. vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíra.
2. Žalobcovia namietali, že napadnuté opatrenie je len replikou žalovaného k ich vyjadreniu k upovedomeniu od žalovaného zo dňa 03.02.2021. Zdôraznili, že takmer všetci vlastníci poľovných pozemkov, vrátane zástupcov PD A., PD F. nad T. a spoločnosti D. W., čestnými prehláseniami dodatočne potvrdili udelenie splnomocnenia R. U. pred zvolaním zhromaždenia vlastníkov, t.j. v čase pred 04.03.2019. Žalobcovia nesúhlasili ani s požiadavkou udelenia súhlasu obecných zastupiteľstiev obcí R., A. a U. na udelenie splnomocnení zo strany starostov R. U.. Okrem toho poukázali na zanedbateľný podiel predmetných obcí na celkovej výmere poľovného revíru. Taktiež doplnením skutočných dátumov zvesenia pozvánok na zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov zo strany obcí bol odstránený nedostatok vytýkaný žalovaným. Zároveň vyjadrili názor, že skúmanie podmienok zvolanie
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nie je v zmysle § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve v kompetencii žalovaného. Obsahový nesúlad listiny prítomných zo zhromaždenia vlastníkov s § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve predstavuje len formálny nedostatok, ktorý nemôže viesť k odmietnutiu evidencie. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli riadne zvolení zhromaždením vlastníkov na uzatvorenie zmluvy a prijatie splnomocnenia je potvrdené ich následným konaním. Vytýkaná duplicita postúpenia práva poľovníctva nie je riadne vysvetlená a nie je zrejmé v čom spočíva. Rovnako ako aj výhrada žalovaného tykajúca sa nesúladu výmer poľovných pozemkov niektorých vlastníkov s reálnym stavom nie je podložená a vysvetlená konkrétnymi faktami. Argumentácia žalovaného, že Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. nemá kompetenciu zastupovania vo veci práva poľovníctva, nemá oporu v žiadnom všeobecnom záväznom právnom predpise. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je preskúmavané opatrenie nezákonné pre vady podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) SSP.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že na pozvánkach na zhromaždenie vlastníkov, nie je uvedený dátum ich zvesenia z úradnej tabule dotknutých obcí. Zvolávateľ ďalej nemal splnomocnenia od vlastníkov 34,139 % výmery poľovných pozemkov poľovného revíru. Z 89 splnomocnení bolo 16 udelených po dni zvolania zhromaždenia, teda po 04.03.2019, a ďalších 67 splnomocnení nemalo uvedený dátum jeho udelenia. Na splnomocneniach od PD A. a PD F. je uvedený len podpis jednej oprávnenej osoby a pri splnomocneniach od obcí A., R. a U. nie je zrejmé, či bol na ne udelený súhlas obecných zastupiteľstiev. Z toho správny orgán vyvodil, že zvolávateľ disponoval so súhlasom vlastníkov len 26,237 % výmery poľovného revíru, a nie potrebnou zákonnou 1/3 väčšinou, čo označil za hlavný dôvod neevidencie zmluvy, keď zhromaždenie nebolo riadne zvolané s následkom, že zmluva nebola podpísaná vlastníkmi vlastniacimi nadpolovicu výmery poľovného revíru. Za ďalší nedostatok považoval absenciu zákonných údajov na listine prítomných. Tiež poukázal na to, že Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. nie je oprávnený spravovať 66,4 ha poľovných pozemkov vo vlastníctve SR vo veci práva poľovníctva. A keby aj, zvolávateľ stále nedisponoval potrebnou 1/3-novou väčšinou. S poukazom na obsah splnomocnení vyslovil žalobca pochybnosti o práve splnomocnených zástupcov G. E. a N. U. prijať funkciu splnomocnenca zhromaždenia k príprave zmluvy o užívaní poľovného revíru U..
4. V podanej replike a duplike účastníci konania zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a ustálil, že žalobe je potrebné priznať úspech.
6. Zo súdneho a administratívneho spisu správnych orgánov správny súd ďalej zistil nasledovné:
7. Podľa notárskej zápisnice spísanej dňa 14.03.2019 notárkou JUDr. Máriou Zimanovou bol zvolávateľom zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír U. R. U., ktorý deklaroval, že je splnomocneným zástupcom vlastníkov vlastniacich 518,072 ha, čo predstavuje 34,139 % výmery poľovného revíru U., ktorého celková výmera je 1.517,54 ha.
8. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru U. sa konalo dňa 14.03.2019. Na zhromaždení v obci U. bola uzatvorená zmluva o užívaní poľovného revíru U. medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a R. spoločnosťou T.. Za uzatvorenie zmluvy hlasovali vlastníci vlastniaci 59,731 % (906,44403 ha) pozemkov začlenených do poľovného revíru, konkrétne:
- G. E., splnomocnenec zastupujúci vlastníkov vlastniacich 0,006 % pozemkov začlenených do poľovného revíru;
- R. U., splnomocnenec zastupujúci vlastníkov vlastniacich 34,139 % pozemkov začlenených do poľovného revíru;
- N. U., splnomocnenec zastupujúci vlastníkov vlastniacich 0,001 % pozemkov začlenených do poľovného revíru;
- N. X., splnomocnenec zastupujúci vlastníkov vlastniacich 0,03 % pozemkov začlenených do poľovného revíru;
- Slovenský pozemkový fond zastupujúci pozemky Slovenskej republiky a pozemky neznámych vlastníkov predstavujúce 21,189 % z celkovej výmery poľovného revíru;
- Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., zastupujúci poľovné pozemky predstavujúce 4,393 % z celkovej výmery poľovného revíru.
9. Rovnakou väčšinou bolo na zhromaždení prijaté rozhodnutie o splnomocnení G. E. a N. U. na zastupovanie vlastníkov pri príprave zmluvy o užívaní poľovného revíru s R. spoločnosťou T., jej podpisu a predloženie zmluvy na evidenciu príslušnému štátnemu orgánu.
10. Dňa 15.03.2019 bola žalovanému doručená žiadosť o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru U. v prospech R. spoločnosti T.. Deň pred tým bola žalovanému doručená iná žiadosť R. spoločnosti Y.- T. o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru U..
11. Dňa 30.05.2019 žalovaný vydal opatrenie č. K.-XXXX/XXXXXX-X, ktorým žalobcom oznámil nezaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru U. uzatvorenú dňa 15.03.2019 v prospech R. spoločnosti T. so sídlom v Q. U. podľa § 16 ods. 2 Zák. o poľovníctve. V opatrení poukázal na podanie dvoch žiadostí o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru U. a tiež na to, že k dohode medzi žiadateľmi nedošlo. Ďalej poukázal na výmeru poľovného revíru a percentuálne postúpenie užívania vlastníkmi na oboch zhromaždeniach a na skutočnosť, že z podaní a notárskych zápisníc je zrejmé, že obe zmluvy boli uzatvorené podľa § 13 Zák. o poľovníctve a ide o duplicitné postúpenie užívania poľovných pozemkov. Žalovaný s poukazom na Stanovisko Generálnej prokuratúry SR č. VI/3 Gd 103/16/1000-4 zo dňa 31.05.2016 dospel k záveru, že nie je oprávnený preskúmavať obsah a správnosť notárskej zápisnice pri zaevidovaní zmluvy, platnosť priebehu zhromaždenia ani platnosť prejavu vôle zástupcov. Na záver žalovaný uviedol, že na proces evidencie zmluvy sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní a citoval ust. §-u 16 ods. 2 Zák. o poľovníctve.
12. Dňa 29.05.2019 žalovaný rozhodol podľa § 16 ods. 1 Zák. o poľovníctve o zaevidovaní Zmluvy o užívaní poľovného revíru U. zo dňa 13.03.2019 v prospech užívateľa: R. spoločnosť Y. - R., ktorú skutočnosť oznámil tejto poľovníckej spoločnosti listom zo dňa 29.05.2019, č. K.XXXX/XXXXXX-X.
13. Následne rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/110/2019-72 zo dňa 29.09.2020 bolo opatrenie č. K..-XXXX/XXXXXX-X zo dňa 30.05.2019 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie s povinnosťou bližšie vysvetliť ako správny orgán skúmal splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.
14. Podľa § 5 ods. 1 až 7 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve (ďalej len zákon) vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zhromaždenie"). Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. 6) Zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je listina prítomných. Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.
15. Podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. Vlastník
samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
16. Podľa § 14 ods. 1 zákona užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
17. Podľa § 14 ods. 3 zákona zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. písm. g) zákona zmluva musí obsahovať najmä odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.
18. Podľa § 16 ods. 1 zákona evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. 7)
19. Podľa § 16 ods. 2 zákona okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.
20. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.
21. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
22. Podľa § 3 ods. 7 Správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.
23. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
24. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (ďalej aj vodný zákon) vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť
tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.
25. Podľa § 48 ods. 1 vodného zákona správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.
26. Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
27. Podľa § 9 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv (ďalej aj katastrálny zákon) pozemky sa v katastri členia na : a) ornú pôdu, b) chmeľnice, c) vinice, d) záhrady, e) ovocné sady, f) trvalé trávne porasty, g) lesné pozemky, h) vodné plochy, i) zastavané plochy a nádvoria, j) ostatné plochy.
28. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 29. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
- vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov
30. Medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na žalobné dôvody zostalo sporným zachovanie zákonných podmienok na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, súhlas vlastníkov vlastniacich nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru T. so zmluvou o užívaní poľovného revíru U. uzatvorenou s Poľovníckou spoločnosťou T. a preskúmateľnosť napadnutého opatrenia žalovaného.
31. Z obsahu preskúmavaného opatrenia žalovaného ako aj výslovného vyjadrenia žalovaného na súdnom pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že jediným dôvodom neevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru U. uzatvorenej s R. spoločnosťou T. bol názor žalovaného, že zvolávateľ zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov R. U. nedisponoval a nebol splnomocnený vlastníkmi vlastniacimi jednu tretinu poľovných pozemkov na zvolanie zhromaždenia. Po preskúmaní predložených plnomocenstiev žalovaný zistil u časti z nich také ich nedostatky, ktoré vylučovali oprávnenie zvolávateľa R. U. na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, nakoľko tento ku dňu 04.03.2019, t. j. ku dňu zvolania zhromaždenia, pre vady splnomocnení nezastupoval tretinu vlastníkov vlastniacich poľovné pozemky, ale mal mandát od vlastníkov vlastniacich len 26,237 % výmery poľovného revíru. Na základe týchto skutočností žalovaný konštatoval, že zhromaždenie vlastníkov konané dňa 14.03.2019 nebolo zvolané v súlade s § 5 ods. 3 zákona. Z tohto dôvodu samotné zhromaždenie a na ňom prijaté rozhodnutia nemajú právnu záväznosť, čo preukazuje, že zmluvu zo dňa 15.03.2019 nepodpísala, nesúhlasila s ňou nadpolovičná väčšina vlastníkov počítaná z výmery poľovného revíru, resp. že sa na ňom nezúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov, ktorá nemohla prijať žiadne uznesenie.
32. V súvislosti s posudzovaním zákonnosti vyššie uvedeného dôvodu neevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru správny súd poznamenáva, že vzťahy súvisiace s poľovnými pozemkami a s nimi spojeným poľovným právom majú zmiešanú verejno-súkromnú povahu. Medzi právne vzťahy súkromnej povahy sa zaraďujú pomery týkajúce sa zvolania ako aj konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona. Predmetné právne vzťahy vo svojej podstate odzrkadľujú fungovanie a spoluprácu vlastníkov, resp. spoluvlastníkov poľovných pozemkov ako subjektov súkromného práva pri dispozícii a užívaní predmetu ich vlastníckeho práva. Preto posudzovanie zhody konania spoluvlastníkov, resp. vlastníkov poľovných pozemkov s právnymi predpismi v tomto smere patrí do právomoci všeobecných civilných súdov a nie žalovaného ako správneho orgánu. Žalovaný tak namietaným postupom prekročil rámec svojej právomoci, ktorý vyplýva
predovšetkým z ustanovenia § 16 zákona, ktorý výslovne vymedzuje aké otázky už verejného záujmu (právne vzťahy verejnej povahy) môže správny orgán v konaní o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru hodnotiť a skúmať. Zo znenia § 16 zákona pritom nevyplýva, že by správnemu orgánu prináležalo skúmať zákonnosť zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Vychádzajúc pritom z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, žalovaný ako správny orgán môže konať len tak ako mu to dovoľuje zákon alebo iný právny predpis. Zásada legality je premietnutá aj do ustanovenia § 3 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý sa povinne uplatňuje naprieč celou verejnou správou. Možno preto uzavrieť, že tým, že žalovaný riadiac sa nesprávnym právnym názorom skúmal aj otázky týkajúce sa zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, na základe čoho ustálil, že zhromaždenie nebolo riadne zvolané a preto nemožno zmluvu zo dňa 15.03.2019 evidovať, hoci skúmanie uvedených otázok nepatrí do jeho právomoci, zaťažil svoje opatrenie zo dňa 21.05.2021 vadou nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Treba ešte zdôrazniť, že správny orgán nemôže spochybňovať účasť vlastníkov nadpolovičnej výmery poľovného revíru a prijatie zmluvy nadpolovičnou väčšinou vlastníkov počítanou podľa výmery poľovného revíru len s poukazom na ním vyslovený názor o nezákonnom zvolaní zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Predmetnú otázku žalovaný musí skúmať ako samostatný predmet nezávisle od problematiky zvolania zhromaždenia, na ktorej posudzovanie ako už bolo skôr uvedené nemá právomoc.
33. Za ďalší nedostatok správny súd vyhodnotil nepreskúmateľnosť opatrenia žalovaného zo dňa 21.05.2021. Žalovaný aj podľa vlastného vyjadrenia napadnutým opatrením fakticky reagoval na vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného zo dňa 03.02.2021, kde žalovaný zhrnul svoje výhrady ku zmluve o užívaní poľovného revíru U. zo dňa 15.03.2019. To viedlo k stavu, keď otázky rozhodné pre prijatie preskúmavaného opatrenia boli sčasti riešené vo vyjadrení zo dňa 03.02.2019 a sčasti v napadnutom opatrení. Pritom predmetom súdneho prieskumu je jedine len opatrenie zo dňa 21.05.2021, ktoré je výsledkom rozhodovacej činnosti žalobcu a ktorým sa završuje proces evidencie zmluvy ako podmienky nadobudnutia jej účinnosti. To znamená, že žalovaný mal riešiť všetky podstatné záležitosti v celom rozsahu len v napadnutom opatrení, a nie časť problematiky riešiť len formou odkazu na jeho skoršie vyjadrenia. V dôsledku tohto postupu je opatrenie žalovaného nezrozumiteľné, nejasné, resp. pôsobí akoby v ňom riešil žalovaný len časť z podstaty veci, pretože sa v ňom odvoláva na svoje skoršie vyjadrenie zo dňa 03.02.2021, resp. na námietky žalobcov k jeho vyjadreniu zo dňa 03.02.2021, ktoré už nie je predmetom hodnotenia zákonnosti zo strany správneho súdu. Okrem iného odvolávky, odkazy žalovaného na jeho skoršie vyjadrenie zo dňa 03.02.2021, a ktoré sú súčasťou odôvodnenia opatrenia zo dňa 21.05.2021, sú vo veľkej miere uvádzané len heslovite bez uvedenia bližších súvislostí, ktoré by presne objasňovali na čo správny orgán reaguje a čo presne rieši. S poukazom na tieto skutočnosti správny súd považuje opatrenie zo dňa 21.05.2021 za nezákonné aj pre vadu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
34. Nakoľko správny súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie žalovaného je z pohľadu žalobných dôvodov v rozpore so zákonom, správny súd preskúmavané opatrenie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní bude žalovaný povinný zamerať svoju pozornosť už len na otázky, ktoré je oprávnený posudzovať podľa § 16 zákona, resp. aj ostatných ustanovení, na ktoré ustanovenie § 16 obsahovo odkazuje.
35. V súvislosti s pokračovaním správneho konania by správny súd už len poznamenal, že sa nestotožnil s právnym posúdením oprávnenia Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. zastupovať, resp. spravovať 66,84 ha poľovných pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktoré v konaní prezentoval žalovaný. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. je v zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 1 vodného zákona správcom nielen vodného toku, ktorým sa myslí vodný útvar tečúcej povrchovej vody, tzv. vodná masa, ale aj pozemku korýt, ktorým treba s poukazom na § 120 ods. 2 OZ a § 9 písm. h) katastrálneho zákona rozumieť pozemok - vodnú plochu ako samostatný predmet vlastníckeho práva. Nakoľko správa vodných tokov a vodných plôch zahŕňa starostlivosť o ne v najširšom možnom zmysle
slova, prináleží Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š. p. aj právo zastupovať Slovenskú republiku ako vlastníka vodných plôch. Uvedenému výkladu neodporuje ani úprava § 48 ods. 4 vodného zákona, ktorá sa vzťahuje na správu vodných tokov, ale nie vodných plôch. Z uvedeného vysvetlenia tak vyplýva, že v prejednávanej veci Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. bol oprávnený zastupovať Slovenskú republiku ako vlastníka 66,84 ha poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru U.. Preto ak by sa pri skúmaní splnenia podmienky nadpolovičnej väčšiny potrebnej na schválenie zmluvy o užívaní poľovného revíru U. bralo v úvahu oprávnenie zvolávateľa R. U. zastupovať vlastníkov vlastniacich len 26,237 % výmery poľovného revíru, po pripočítaní 21,189 % na strane Slovenského pozemkového fondu a 4,393 % na strane Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., by sme sa dostali k výsledku, že na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov sa zúčastnili vlastníci vlastniaci 51,819 % poľovných pozemkov z celkovej výmery poľovného revíru U., ktorí všetci zahlasovali za uzatvorenie zmluvy o užívaní poľovného revíru s R. spoločnosťou T..
36. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
37. V konaní úspešným žalobcom správny súd priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP.
38. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.