Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/72/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. IB. členov JUDr. Q. a JUDr. G., PhD., v právnej veci žalobcu: C. prokuratúra O., X. 2, XXX XX O., proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, Pozemkový a lesný odbor, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti 1) L., M. R. P. XX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX, 2) U. P., Na P. XXXX/XA, XXX XX O., 3) N. X., C. XXX, XXX XX C., 4) N.. H. V., N. XX, XXX XX O., ďalší účastníci 1) až 4) právne zastúpení: Y.. Y. I., advokát so sídlom B.. sv. H. XX/ XX, XXX XX O., o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-TN-L.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 08.03.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Ďalším účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 27.09.2017 podal žalobca podľa § 45 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") v spojení s § 178 ods. 2 SSP na Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „správny súd") všeobecnú správnu žalobu na preskúmanie opatrenia žalovaného č. OU-TN-L.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 08.03.2016 (ďalej aj „napadnuté opatrenie"), ktorým žalovaný rozhodol o zaevidovaní zmluvy o užívaní L. revíru N., uzatvorenej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a L. spoločnosťou N., pričom súčasne v ten istý deň rozhodol opatrením č. OU-TN-L.-XXXX/XXXXXX-XXX o nezaevidovaní inej zmluvy o užívaní Poľovného revíru N., uzatvorenej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovným združením U..

2. S poukazom na ustanovenia § 12 až § 17 a § 79 ods. 2 písm. c) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve") prezentoval žalobca právny názor, že proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru má v širšom zmysle súkromnoprávnu aj verejnoprávnu fázu. Do oblasti súkromného práva patrí priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov osvedčený notárskou zápisnicou vedúci k uzatvoreniu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Vo verejnoprávnej fáze prebieha vlastný akt evidencie zmluvy zo strany správneho orgánu, na ktorý sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Opatrenie, ktorým podľa platnej právnej úpravy správny orgán zaeviduje zmluvu o užívaní poľovného revíru, predstavuje podľa žalobcu individuálny správny akt evidenčnej povahy s konštitutívnym účinkom. Evidenčná povaha je daná tým, že správny orgán pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma len zákonom vymedzené formálne skutočnosti (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve). Konštitutívny účinok spočíva v právnom následku vykonaného zaevidovania zmluvy o užívaní povoľného revíru a je ním vznik práva poľovníctva. Písomná zmluva o postúpení užívania poľovného revíru je prejavom vôle vlastníkov poľovných pozemkov o nakladaní s právom viažucim sa výlučne k vlastníctvu pozemkov tvoriacich poľovný revír. Zákonodarca jednoznačným spôsobom stanovil podmienky, za ktorých sa zvoláva zhromaždenie, ako aj samotný jeho priebeh. Za účelom správnosti a vierohodnosti priebehu zhromaždenia upravil zákonnú podmienku, aby jeho priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou, ktorá tvorí nedielnu súčasť žiadosti o evidenciu zmluvy. Zmluva je svojou povahou jednoznačne súkromnoprávnym aktom, ktorý vyjadruje zmluvne prejavenú vôľu jej účastníkov. Jej zmeny a doplnenia sú možné výlučne na základe prejavu vôle účastníkov zmluvy. Rovnako ako platnosť, tak aj neplatnosť zmluvy môže byť preskúmaná výlučne súdom, avšak nie správnym orgánom.

3. Za situácie, keď na jeden a ten istý poľovný revír boli podané návrhy na zaevidovanie dvoch rôznych zmlúv o užívaní poľovného revíru, bolo potrebné posúdiť, ktorá z predložených zmlúv je platná a ktorá naopak nie je spôsobilá na zaevidovanie, čo bolo zvýraznené aj faktom, že obe zmluvy boli uzatvorené v rovnaký deň, avšak na rozdielnych miestach, pričom boli správnemu orgánu doručené na zaevidovanie tiež v rovnaký deň. Bolo preto podľa žalobcu nevyhnutné pracovať s dôvodným predpokladom o tom, že minimálne jedna z týchto zmlúv vykazuje znaky neplatnosti, t.j. nespĺňa podmienky na jej evidenciu v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Žalobca prezentoval názor, že správny orgán, realizujúci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, nie je oprávnený preskúmavať obsah a správnosť notárskej zápisnice pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, platnosť priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a ani platnosť prejavov vôle zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Len súdy môžu skúmať platnosť, resp. neplatnosť zmlúv. V uvedenom prípade mal preto žalovaný postupom podľa § 13 ods. 5 zákona o poľovníctve poveriť poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver a súčasne obe poľovnícke organizácie, ktoré žiadali evidenciu zmlúv o výkone užívaní poľovného revíru, odkázať na súd v otázke určenia platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru. Žalobca poukázal na to, že dôvodnosť vyššie opísaného postupu, ktorý mal podľa neho žalovaný zachovať, je i tá skutočnosť, že Poľovnícka spoločnosť N. v čase uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorú správny orgán napriek vyššie uvedeným argumentom zaevidoval, nebola členom Slovenskej poľovníckej komory. Z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. g) zákona o poľovníctve pritom vyplýva, že zmluva o užívaní poľovného revíru zaniká ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore, následne je takáto zmluva vyradená z evidencie. Výkladom tohto ustanovenia možno dôjsť k záveru, že zmluvu o užívaní poľovného revíru možno uzatvoriť (a následne zaevidovať) len so subjektom - poľovníckou organizáciou, ktorá je členom Slovenskej poľovníckej komory. Na podporu tohto názoru žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS XX/XXXX-XX zo dňa 16.03.2016, ktorého text pripojil k správnej žalobe. Preverovaním na Obvodnej poľovníckej komore O. (organizačná zložka Slovenskej poľovníckej komory) bolo podľa žalobcu zistené, že Poľovnícka spoločnosť N. sa stala členom Slovenskej poľovníckej komory dňa 15.04.2016, teda až po uzatvorení zmluvy o užívaní poľovného revíru a taktiež až po zaevidovaní tejto zmluvy zo strany správneho orgánu.

4. Žalobca záverom správnej žaloby skonštatoval, že postup žalovaného je zaťažený chybou, ktorá mala za následok vydanie nezákonného opatrenia, preto správnemu súdu navrhol, aby po prejednaní veci na pojednávaní správnej žalobe vyhovel a napadnuté opatrenie zrušil.

5. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že zákon o poľovníctve neobsahuje ustanovenia, ktoré by výslovne upravovali situáciu, ak sú predložené na evidenciu pre jeden poľovný revír súčasne dve zmluvy s notárskymi zápisnicami konštatujúcimi účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov na dvoch rozličných zhromaždeniach vlastníkov. Žalovaný pri oboch zmluvách postupoval v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v rozsudku sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015 a stanoviskom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 11.09.2015, ako aj so zásadou materiálnej pravdy uplatňovanej v správnom konaní. Predložené návrhy na evidenciu oboch zmlúv, vrátane podkladov dôsledne preskúmal a predkladateľov každého z návrhov na registráciu oboznámil so svojím postupom prostredníctvom vyjadrení č. OU-TN-L.-XXXX/XXXXXX-XXX a č. OU- TN-L.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 08.03.2016.

6. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 16 zákona o poľovníctve jeho kompetenciou pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru je preveriť zákonné podmienky evidencie zmluvy, a to, či zmluvu podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, a tiež to, či je zmluva uzatvorená s fyzickou osobou alebo právnickou osobou podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Žalovaný preveril zákonné podmienky evidencie zmluvy, a keďže zmluva Poľovného združenia U. nebola preukázateľne podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov, zatiaľ čo návrh Poľovníckej spoločnosti N. spĺňal všetky podmienky evidencie, zaevidoval dňa 08.03.2016 zmluvu o užívaní poľovného revíru N. uzatvorenú medzi vlastníkmi poľovných pozemkov poľovného revíru N. a Poľovníckou spoločnosťou N.. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nevzťahuje , preto vo veci nebolo vydané rozhodnutie, ale zaevidovanie resp. nezaevidovanie zmluvy bolo oznámené predkladateľom oboch návrhov formálnym listom č. OU-TN-L.-XXXX/XXXXXX-XXX, resp. č. OU-TN-L.-XXXX/XXXXXX-XXX. Oba listy boli riadne doručené dotknutým adresátom. Žalovaný zdôraznil, že dokumenty predložené žiadateľmi o zaevidovanie zmlúv neskúmal z hľadiska ich platnosti, ale len toho, či preukazujú dodržanie zákonných podmienok evidencie zmluvy. V žiadnom prípade nedošlo zo strany žalovaného k hodnoteniu platnosti alebo neplatnosti predložených zmlúv ani notárskych zápisníc. V procese evidencie bolo iba vyhodnotené, vlastníci akého veľkého podielu poľovných pozemkov z výmery celého revíru uzavreli prostredníctvom splnomocnencov zmluvu o užívaní poľovného revíru. Žalovaný opätovne zdôraznil, že pri posudzovaní spôsobilosti zmlúv o užívaní poľovného revíru na ich prípadné zaevidovanie postupoval v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015, ktorý okrem iného vyslovil, že notár notárskou zápisnicou osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, neosvedčuje však splnenie zákonnej podmienky stanovenej pre evidenciu zmluvy v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Notár neosvedčuje, že predmetnú zmluvu podpísala zákonom stanovená väčšina, túto skutočnosť má povinnosť skúmať okresný úrad. Žalovaný nemohol overiť účasť nadpolovičnej väčšiny vlastníkov iným spôsobom, než preskúmaním údajov z predložených zmlúv a notárskych zápisníc.

7. K názoru žalobcu, že žalovaný mal v uvedenom prípade poveriť poľovnícku organizáciu postupom podľa § 13 ods. 5 zákona o poľovníctve, žalovaný uviedol, že zákonnými podmienkami na postup podľa citovaného ustanovenia zákona o poľovníctve je, že vlastníci poľovných pozemkov do 30 dní od ukončenia platnosti zmluvy nepredložia novú zmluvu a nenavrhnú poľovníckeho hospodára. V predmetnom prípade platnosť pôvodnej zmluvy skončila dňom 21.02.2016, pričom už dňa 01.02.2016 boli žalovanému podané dve žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru N.. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia o poverení neboli splnené a že žalobcom navrhovaný postup by bol nezákonný.

8. K názoru žalobcu, že žalovaný mal pri evidencii zmluvy predloženej Poľovníckou spoločnosťou N. skúmať, či je táto spoločnosť členom Slovenskej poľovníckej komory, žalovaný uviedol, že zákon o poľovníctve mu takúto povinnosť pri evidencii zmluvy neukladá. V zmysle § 16 zákona o poľovníctve kompetenciou žalovaného pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru je preveriť zákonné podmienky evidencie zmluvy, ktorými je jednak, či zmluvu podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, a jednak, či je zmluva uzatvorená s fyzickou osobou alebo právnickou osobou podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Keďže pri zmluve o užívaní poľovného revíru uzavretej s Poľovníckou spoločnosťou N. bolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok na jej evidenciu, žalovaný v zmysle platnej legislatívy nemal dôvod ani možnosť odoprieť evidenciu zmluvy, a preto ju v súlade s § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve zaevidoval.

9. K správnej žalobe sa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vyjadril aj ďalší účastník konania č. 1) - Poľovnícka spoločnosť N.. Poukázal na to, že z ustanovení § 13 až § 16 zákona o poľovníctve a ich systematiky v rámci textu právneho predpisu vyplýva, že správny orgán vykonávajúci evidenciu zmluvy o výkone práva poľovníctva je nielen oprávnený, ale výslovne povinný preskúmavať obsah všetkých listín, ktoré mu boli v súvislosti so žiadosťou o zaevidovanie zmluvy o výkone práva poľovníctva predložené, keďže len z obsahu týchto listín môže zistiť, či sú zákonné predpoklady na zaevidovanie zmluvy splnené alebo nie. Žiadnym iným spôsobom, než preskúmaním obsahu a správnosti notárskej zápisnice o priebehu valného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a z nej vyplývajúci prejav vôle zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov na takomto valnom zhromaždení by správny orgán vykonávajúci evidenciu zmluvy totiž nemohol zistiť, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru tak, ako to vyžaduje na evidenciu zmluvy ustanovenie § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve.

10. Za nesprávne označil ďalší účastník č. 1) aj tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný mal obe poľovnícke organizácie, ktoré žiadali o evidenciu zmluvy, odkázať na súd v otázke určenia platnosti či neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru, pričom toto tvrdenie žalobcu je nesprávne jednak z hľadiska procesných predpokladov na takýto postup správneho orgánu a jednak z hľadiska reálnosti uplatnenia takéhoto hmotnoprávneho nároku na súde. Pokiaľ ide o procesné predpoklady na takýto postup, tak podľa ďalšieho účastníka č. 1) nemožnosť uvedeného postupu vyplýva z ustanovení § 79 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o poľovníctve, podľa ktorých sa všeobecný predpis o správnom konaní () nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 13, pričom je zrejmé, že odkázať na podanie civilnoprávnej žaloby môže správny orgán len účastníka správneho konania, a to rozhodnutím vydaným v správnom konaní, v ktorom zároveň spravidla určí aj lehotu na preukázanie, že účastník konania takýto postup uskutočnil a po jej márnom uplynutí spornú otázku napokon sám správny orgán vyrieši, pričom na príslušnú dobu spravidla konanie preruší. Teda žalovaný pri evidencii zmluvy o výkone práva poľovníctva, na ktorú sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, nemá žiadnu procesnú možnosť odkázať žiadateľa o evidenciu zmluvy na podanie civilnoprávnej žaloby o určenie platnosti či neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru a jeho povinnosťou je len po posúdení zmluvy z hľadiska vyššie uvedených zákonných požiadaviek v zmysle príslušných ustanovení zákona o poľovníctve zmluvu buď zaevidovať alebo nezaevidovať. Žiadnu inú možnosť správny orgán nemá a teoreticky mohol nanajvýš postupovať tak, že by ani jednu z predložených zmlúv o výkone práva poľovníctva nezaevidoval, na čo však nebol vzhľadom na vyššie uvedené zistenia žalovaného v rámci posúdenia týchto zmlúv žiadny dôvod, keď zmluva uzatvorená s Poľovníckou spoločnosťou N. spĺňala všetky zákonom vyžadované náležitosti na jej zaevidovanie na rozdiel od zmluvy uzatvorenej s Poľovným združením U., ktorá ich nespĺňala. Pokiaľ ide o reálnosť podania žaloby o určenie platnosti či neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru, poukázal ďalší účastník č. 1) na to, že vo všeobecnosti z ustanovenia § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. To znamená, že žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, nie je možný. Určenie existencie právnej skutočnosti je aj určením, že právny úkon je neplatný alebo platný. Pritom je celkom zrejmé, že určenie právnej skutočnosti neplatnosti či platnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva. Zároveň je potrebné poukázať na to, že v civilnom sporovom konaní by súd nemohol posudzovať otázku platnosti či neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru z hľadiska predpisov verejného práva upravujúcich postup pri uzatváraní takejto zmluvy a jej náležitosti vrátane jej následnej evidencii príslušným správnym orgánom. Preto aj z hľadiska týchto skutočností je podľa ďalšieho účastníka č. 1) nesprávne a neopodstatnené tvrdenie žalobcu o povinnosti žalovaného odkázať obe poľovnícke organizácie, ktoré žiadali o evidenciu zmluvy, na súd v otázke určenia platnosti či neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru.

11. Výklad ustanovenia § 17 ods. 1 písm. g) zákona o poľovníctve žalobcom vo vzťahu k povinnosti užívateľa poľovného revíru, byť členom Slovenskej poľovníckej komory už v čase uzatvorenia a následne zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru, je podľa ďalšieho účastníka č. 1) celkom extenzívny a nemá žiadne zákonné opodstatnenie. Označené ustanovenie výslovne upravuje len jeden zo spôsobov zániku zmluvy o užívaní poľovného revíru, a to ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore a nič viac. Vyvodzovať preto z takéhoto ustanovenia, že podmienkou uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíru a jej zaevidovania je už v tom čase existencia členstva užívateľa v komore, nie je možné. Naopak podmienky uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru a jej zaevidovania vyplývajú z iných zákonných ustanovení, medzi ktorými sa podmienka členstva užívateľa poľovného revíru v Slovenskej poľovníckej komore už v čase uzavretia zmluvy a jej evidencie výslovne nenachádza. Z takejto konštrukcie právneho predpisu je potom podľa ďalšieho účastníka č. 1) celkom zrejmé, že členstvo užívateľa poľovného revíru v Slovenskej poľovníckej komore je podmienkou trvania zmluvy o užívaní poľovného revíru a že pokiaľ po uzavretí zmluvy a jej zaevidovaní dôjde ku splneniu tejto podmienky, tak niet žiadneho dôvodu na ukončenie tejto zmluvy a že teda ide o typický príklad konvalidácie, kedy v priebehu trvania zmluvy (v krátkom čase po jej uzavretí a zaevidovaní) sa ďalší účastník č. 1) stal členom Slovenskej poľovníckej komory (15.04.2016), čím bola splnená podmienka ďalšieho trvania Zmluvy 1 bez toho aby bolo potrebné jej nové uzavretie a evidencia. Opačný výklad tejto skutočnosti podaný žalobcom nemá tak podľa ďalšieho účastníka č. 1) žiadne zákonné opodstatnenie a navyše nemá oporu ani v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS XX/XXXX-XX zo dňa 16.03.2016, na ktorý žalobca poukázal, keďže z obsahu tohto nálezu je zrejmé, že tento rieši celkom inú právnu situáciu a žalobcom prezentovaný právny záver v tomto smere z jeho obsahu nevyplýva.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd na konanie o podanej správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého opatrenia, preskúmal napadnuté opatrenie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ktorými je súd v správnom súdnictve viazaný, oboznámil sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom, na žiadosť žalobcu nariadil vo veci pojednávanie a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

14. Predmetom súdneho prieskumu je opatrenie žalovaného č. OU-TN-L.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 08.03.2016, ktorým žalovaný rozhodol o zaevidovaní zmluvy o užívaní Poľovného revíru N., uzatvorenej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovníckou spoločnosťou N..

15. Z administratívneho spisu pre potreby súdneho prieskumu správny súd zistil, že dňa 01.02.2016 sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru N. v obci U., výsledkom ktorého bolo uzatvorenie zmluvy o užívaní Poľovného revíru N. medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovným združením U.. Dňa 01.02.2016 bol Okresnému úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor, podaný návrh na zaevidovanie predmetnej zmluvy, prílohou návrhu bola zmluva o užívaní Poľovného revíru N. a notárska zápisnica č. B B B zo dňa 01.02.2016 osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Okresný úrad Trenčín, pozemkový a lesný odbor, listom č. OU-TN-L.- XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 08.03.2016 zúčastneným stranám oznámil, že nakoľko predložená zmluva nespĺňa zákonné podmienky na jej evidenciu, uvedené v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, nevykonal úkon evidencie tejto zmluvy.

16. Dňa 01.02.2016 sa taktiež konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru N. v obci U., výsledkom ktorého bolo uzatvorenie zmluvy o užívaní spoločného Poľovného revíru N. medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovníckou spoločnosťou N.. Dňa 01.02.2016 bol Okresnému úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor, podaný návrh na zaevidovanie predmetnej zmluvy, prílohou návrhu bola zmluva o užívaní spoločného Poľovného revíru N. a notárska zápisnica č. B B B zo dňa 02.02.2016 (dodatočne predložená), osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Okresný úrad Trenčín, pozemkový a lesný odbor, listom č. OU-TN-L.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 08.03.2016 zúčastneným stranám oznámil, že dňa 08.03.2016 zaevidoval v súlade s § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluvu o užívaní Poľovného revíru N. uzatvorenú medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovníckou spoločnosťou N..

17. Považujúc uvedený postup za taký, ktorý porušuje zákon, podal prokurátor Okresnej prokuratúry O. dňa 28.09.2016 na Okresný úrad Trenčín, pozemkový a lesný odbor, protest prokurátora podľa § 24 ods. 1 zákona o prokuratúre. Vychádzal z názoru, že Okresný úrad Trenčín, pozemkový a lesný odbor, realizujúci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, nie je oprávnený preskúmavať obsah a správnosť notárskej zápisnice pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, platnosť priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a ani platnosť prejavov vôle zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. V danom prípade mal správny orgán postupom podľa § 13 ods. 5 zákona o poľovníctve poveriť poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver a obe poľovnícke organizácie, ktoré žiadali o evidenciu zmluvy, odkázať na súd v otázke určenia platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru. Dôvodom pre takýto postup je aj skutočnosť, že obe zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sa konali v jeden deň - 01.02.2016 - a teda pri jednej zo zmlúv logicky neboli splnené podmienky na jej platné uzatvorenie. Otázku platnosti jednej z uzatvorených zmlúv však nemá právomoc posudzovať správny orgán, takáto právomoc patrí len príslušnému súdu.

18. Ďalším pochybením podľa prokurátora bolo, že správny orgán pri zaevidovaní zmluvy o užívaní Poľovného revíru N. uzatvorenej s Poľovníckou spoločnosťou N. neskúmal, či je uvedená poľovnícka organizácia členom Slovenskej poľovníckej komory. Z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. g) zákona o poľovníctve vyplýva, že zmluva o užívaní poľovného revíru zaniká ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore, následne je takáto zmluva vyradená z evidencie. Výkladom tohto ustanovenia možno dôjsť k záveru, že zmluvu o užívaní poľovného revíru možno uzatvoriť (a následne zaevidovať) len so subjektom - poľovníckou organizáciou, ktorá je členom Slovenskej poľovníckej komory. Preverovaním na Obvodnej poľovníckej komore O. bolo zistené, že Poľovnícka spoločnosť N. sa stala členom Slovenskej poľovníckej komory až dňa 15.04.2016, teda až po uzatvorení zmluvy o užívaní poľovného revíru a taktiež až po zaevidovaní tejto zmluvy zo strany správneho orgánu.

19. S poukazom na ním prezentovanú argumentáciu prokurátor skonštatoval, že postup správneho orgánu - žalovaného - bol zaťažený chybou, ktorá mala za následok vecne nesprávne a nezákonné opatrenie, ktorým bolo zaevidovanie zmluvy o užívaní Poľovného revíru N. uzatvorenej medzi vlastníkmi poľovných pozemkov a Poľovníckou spoločnosťou N.. Z dôvodu porušenia zákona navrhol prokurátor toto opatrenie zrušiť.

20. Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutím č. OU-TN-C zo dňa 23.03.2017 protestu prokurátora nevyhovel. Poukázal na to, že správny orgán mal a musel vychádzať len zo základných zásad správneho konania, aj keď na konanie o evidencii zmluvy sa nevzťahuje . Jeho povinnosťou bolo aplikovať ustanovenia zákona o poľovníctve a teda pred zaevidovaním alebo nezaevidovaním zmluvy preskúmať:

- náležitosti predloženej zmluvy v zmysle § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a

- podmienky pre zaevidovanie zmluvy vyplývajúce z ustanovenia § 16 ods. 1, ods. 2 zákona o poľovníctve. Správny orgán poukázal na to, že v administratívnom spise sa nachádzajú listiny preukazujúce, že predmetnú zmluvu s Poľovníckou spoločnosťou N. podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery Poľovného revíru N.. Uvedenú skutočnosť správny orgán sám pred zaevidovaním zmluvy preveril.

21. Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, ako nesprávnu a ničím nepodloženú vyhodnotil požiadavku, aby správny orgán pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru skúmal, či Poľovnícka spoločnosť N. je členom Slovenskej poľovníckej komory. Takúto povinnosť správnemu orgánu zákon o poľovníctve neukladá. Zdôraznil, že ak by správny orgán odkázal obe poľovnícke organizácie, ktoré dňa 01.02.2016 podali návrh na zaevidovanie svojich zmlúv, na súd v otázke určenia platnosti zmluvy, resp. neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru, konal by v rozpore so zákonom o poľovníctve. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by bol správnemu orgánu predložený iný doklad, ktorý by spochybnil notárkou osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov. Takýmto dokladom by bola napr. žaloba na vyslovenie neplatnosti notárskej zápisnice. Správny orgán by bol oprávnený zmluvu nezaevidovať iba v prípade nesplnenia podmienok ustanovených v §16 ods. 1 zákona o poľovníctve, alebo ak na užívanie konkrétneho poľovného revíru je uzatvorená už iná zmluva, alebo ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. S poukazom na uvedené orgán rozhodujúci o proteste prokurátora skonštatoval, že napadnutým opatrením Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor, zo dňa 08.03.2016 zákon porušený nebol.

22. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov, č. OU-TN-C zo dňa 23.03.2017 podal prokurátor včas odvolanie, v ktorom zopakoval opis skutkového stavu ako aj právnu argumentáciu prezentovanú v proteste prokurátora.

23. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky odvolanie prokurátora zamietlo a rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov, č. OU-TN-C zo dňa 23.03.2017 potvrdilo. V rozhodnutí sa stotožnilo s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. 24. Podľa § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

25. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou

a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru,

b) poľovníckej organizácii podľa § 32,

c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),

d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

26. Podľa § 13 ods. 5 zákona o poľovníctve okresný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26, ak vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od

a) právoplatnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru nepredložia zmluvu alebo zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára,

b) ukončenia platnosti zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára.

27. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.

28. Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve zmluva musí obsahovať najmä:

a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy,

b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní,

c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku,

d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru,

e) podmienky zmien a doplnkov,

f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán,

g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

29. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

30. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

31. Podľa § 17 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluva zaniká a) uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená, b) zánikom poľovného revíru, c) zánikom osoby (§ 13), d) dohodou zmluvných strán, e) rozhodnutím súdu, f) výpoveďou z dôvodu nedodržania podmienok zmluvy 1. vlastníkom poľovného pozemku postupom podľa § 5, 2. užívateľom poľovného revíru, g) ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore, h) rozhodnutím orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva pri neplnení povinností podľa § 26 po predchádzajúcej výzve na odstránenie nedostatkov.

32. Preskúmaním veci dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že žalobcom prezentované žalobné námietky je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné. Otázku, ktoré skutočnosti sú správne orgány povinné skúmať pri vyhodnocovaní splnenia podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru, rieši v rovine normatívnej regulácie ustanovenie § 16 ods. 1 a ods. 2 zákona o poľovníctve. V rovine právnoaplikačnej už zaujal k parciálnym aspektom uvedenej otázky právny názor aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v rozsudku sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015, keď uviedol nasledovné: „Podmienky, na základe ktorých možno postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru inému subjektu, aké podmienky musia byť splnené, aby vôbec došlo k postúpeniu užívania konkrétneho poľovného revíru, stanovuje zákon č. 274/2009 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2009/274/> Z.z. Prvou a základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (pozn. správneho súdu - uvedená podmienka bola zákonom č. 115/2003 Z.z. modifikovaná potrebou dosiahnutia nadpolovičnej väčšiny). Táto podmienka musí byť splnená už v čase uzatvárania zmluvy podľa § 13 ods. 1, a to doložením dokladov o vlastníctve konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo možné naplniť hmotnoprávnu podmienku na uzavretie zmluvy podľa § 13 zákona č. 274/2009 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/> Z.z. a zistiť dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Splnenie zákonnej podmienky musí byť preukázané v čase uzatvárania zmluvy a následne je preverené správnym orgánom po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy o postúpenie užívania poľovného revíru v zmysle zákona č. 274/2009 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2009/274/> Z.z." V ďalšom texte odôvodnenia citovaného rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že „notár v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/> len osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov, neosvedčil však splnenie zákonnej podmienky stanovenej pre evidenciu zmluvy v § 16 ods. 1 cit. zákona. Osvedčiť priebeh zhromaždenia vlastníkov a osvedčiť, že zmluvu podpísala zákonná väčšia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri sú dve rozdielne skutočnosti, ktoré odvolatelia nesprávne a nelogicky považujú za totožné. Čiže notár neosvedčil, že predmetnú zmluvu podpísala zákonom stanovená väčšina, túto skutočnosť má povinnosť skúmať lesný (okresný) úrad ako podmienku pre jej evidenciu." Na prezentovaných záveroch Najvyšší súd Slovenskej republiky zotrval aj v rozsudku sp. zn. 4Sžr/73/2016 zo dňa 06.06.2017, pričom nepriamo (pri riešení inej právnej otázky) sa k uvedenej problematike vyjadril aj v rozsudku sp. zn. 6Sžo/88/2014 zo dňa 30.09.2015, podľa ktorého (okrem iného) povinnosťou príslušného orgánu štátnej správy je zisťovať, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci zákonom požadovanú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.

33. Z prezentovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ak správny orgán, v právomoci ktorého je postupom podľa § 16 zákona o poľovníctve rozhodnúť o zaevidovaní alebo nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, skúma splnenie podmienky podpísania zmluvy vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, je takýto postup v súlade s príslušnými vyššie citovanými ustanoveniami zákona o poľovníctve. Žalobnú námietku, že správny orgán uvedeným postupom prekročil medze svojej právomoci orgánu verejnej správy a prisvojil si oprávnenia prislúchajúce súdom, preto považuje správny súd za nedôvodnú. Ak by žalovaný bol nadaný právomocou posudzovať platnosť alebo neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru, imanentnou súčasťou tejto právomoci by bola spôsobilosť enunciátom rozhodnutia deklarovať platnosť alebo neplatnosť určitého právneho úkonu. Je evidentné, že takúto právomoc žalovaný nemá, jednak z dôvodu zaradenia v štruktúre orgánov verejnej moci a jednak (z čisto formálneho hľadiska) preto, že na evidenciu zmluvy sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, jeho výsledkom nie je rozhodnutie podľa § 46 správneho poriadku s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku, z čoho vyplýva irelevancia námietok smerovaných proti tomu, že si procesným postupom a jeho výsledkom žalovaný takúto právomoc fakticky prisvojil.

34. Pokiaľ ide o ďalšiu žalobnú námietku majúcu základ vo výklade ustanovenia § 17 ods. 1 písm. g) zákona o poľovníctve, t.j. že užívateľ poľovného revíru by už v čase uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru, resp. najneskôr v čase posudzovania tejto zmluvy správnym orgánom, mal byť členom Slovenskej poľovníckej komory, táto nemá podľa názoru správneho súdu oporu v zákone o poľovníctve, pričom využitím interpretačných postupov naznačovaných žalobcom by došlo k vybočeniu zo zákonného rámca daného správnemu orgánu pri posudzovaní splnenia podmienok na to, aby zmluva o užívaní poľovného revíru mohla byť zaevidovaná. Správny súd pripomína, že ustanovenie, ktorého výkladu sa žalobca domáha, patrí do sféry práva verejného, čo je oblasť limitujúca priestor pre dotváranie právnych vzťahov extenzívnym výkladom právnych noriem. Ak dodatočný zánik istej právnej skutočnosti spôsobuje aj zánik určitého právneho vzťahu, nie je možné vo sfére verejného práva bez výslovnej normatívnej úpravy iba pomocou výkladu ustáliť, že tá istá právna skutočnosť tu (a contrario) musí byť daná v čase kreácie právneho vzťahu ako jedna z nevyhnutných podmienok pre jeho vznik. Je preto možné prisvedčiť názoru ďalšieho účastníka č. 1), že ustanovenie § 17 ods. 1 písm. g) zákona o poľovníctve výslovne upravuje len jeden zo spôsobov zániku zmluvy o užívaní poľovného revíru, a to ukončením členstva užívateľa poľovného revíru v komore a nič viac. Vyvodzovať preto z takéhoto ustanovenia, že podmienkou uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíru a jej zaevidovania je už v tom čase existencia členstva užívateľa v komore, nie je možné. Naopak podmienky uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru a jej zaevidovania vyplývajú z iných zákonných ustanovení, medzi ktorými sa podmienka členstva užívateľa poľovného revíru v Slovenskej poľovníckej komore už v čase uzavretia zmluvy a jej evidencie výslovne nenachádza.

35. K poukazu na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS XX/XXXX-XX zo dňa 16.03.2016, na ktorý okrajovo poukazoval žalobca, správny súd uvádza, že po jeho preskúmaní nezistil relevantnú argumentačnú upotrebiteľnosť tohto inak erudovaného rozhodnutia domácej konštitucionalistiky pre potreby súdneho prieskumu.

36. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

37. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. c) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

38. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.