Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-134-2019.pdf
PDF · 123.84 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/134/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobkyne: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX/ X, T. X., zastúpená advokátom: JUDr. Ľubomír Hlbočan, Vajnorská 20, Bratislava proti žalovanému: UniCredit Bank Czech republik & Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 64 948 242, zastúpený: HMG LEGAL s.r.o., Červeňova 14, Bratislava, IČO: 35 885 459, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Cb/38/2013-545 zo dňa 10.04.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 5Cb/38/2013-573 zo dňa 22.10.2019 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému odvolací súd priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým spoločnosť Hotel Bonbón spol. s.r.o. ako pôvodný žalobca v tomto konaní sa žalobou zo dňa 02.05.2013 domáhal určenia neplatnosti záložnej zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej dňa 09.09.2009 č. 040A/2005/051 medzi Y. Q. ako záložcom a žalovaným v postavení záložného veriteľa. Podľa tvrdení žalujúcej strany sporu uzatvorením tejto zmluvy bola uvedená do omylu, pretože obchodný podiel založila v presvedčení, že pôvodne poskytnutý úver vo výške 8.506.937,53 eur bude žalovaným navýšený o ďalších , čo sa ale nestalo, preto Zmluvu o zriadení záložného práva na obchodný podiel žiadala určiť podľa § 49a Obč. zák. za neplatný právny úkon, ktorý bol vykonaný v omyle, o ktorom žalovaný musel vedieť. Práve navýšenie úveru nad už poskytnutú úverovú sumu o ďalších 30 000 000 eur malo byť zabezpečené zriadením záložného práva na obchodný podiel, nakoľko pôvodný úver bol dostatočne zabezpečený nehnuteľnosťou, ktorej hodnota ktorej presahovala podľa znaleckého posudku 17 miliónov eur. Okrem toho bol úver zabezpečený i blankozmenkou, teda bol dostatočne zaistený.
3. Počas konania pôvodný žalobca, ktorým bola spoločnosť HOTEL BONBÓN spol. s.r.o. požiadal o pripustenie do konania aj Y. Q. ako žalobcu 2/. Súd prvej inštancie návrhu vyhovel a uznesením zo dňa 19.07.2013 uvedenú žalobkyňu do konania pripustil. Následne žalobca 1/ HOTEL BONBÓN spol. s.r.o. v podaní zo dňa 20.02.2014 vzal žalobu späť, na základe čoho súd prvej inštancie jeho návrhu vyhovel a konanie o návrhu žalobcu 1/ zastavil. Stranou sporu na strane žalobcu tak zostala len Y. Q., s ktorou súd ďalej konal.
4. Podaním zo dňa 03.03.2017 žalobkyňa žiadala o pripustenie zmeny petitu žaloby a žiadala, aby súd určil, že záložné právo na obchodný podiel zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva nebolo dané a nevzniklo a tiež žiadala určiť, že je spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti Hotel Bonbón spol. s r.o.. Súd uvedený zmenu petitu žaloby pripustil.
5. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Argumentoval tvrdením, že k žiadnemu omylu pri uzatváraní Zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel nedošlo. Úver na ktorý žalobkyňa poukazuje bol poskytnutý spoločnosti HOTEL BONBÓN, spol. s r.o. Zmluvou o úvere č. 040/2005/051 zo dňa 20.05.2005 vo výške 4.647.148,64 eur (140 000 000,- Sk). K tejto úverovej zmluve boli postupne uzatvorené viaceré dodatky, ktorými bol pôvodne poskytnutý úver navyšovaný a Dodatkom č. 6 zo dňa 25.07.2008 dosiahol sumu 8 506 937,53 eur. Dodatkom č. 7 k úverovej zmluve uzatvoreným dňa 29.06.2009 došlo k zmene splátkového kalendára poskytnutého úveru, ktorá zmena splácania úveru bola podmienená práve zriadením záložného práva na obchodný podiel. Prísľub navýšenia úveru o ďalších 30 000 000 eur označil za absurdné tvrdenie žalobkyne. Zo žiadneho dodatku ani inej zmluvy nevyplýva, že by sa žalovaný zaviazal už poskytnutý úver navyšovať. Požiadavka na takéto navýšenie úveru by bola i v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi, ktoré sú vydané NBS ako orgánom dohľadu nad bankovým sektorom. Žalovaný tvrdenie žalobkyne o konaní v omyle označil za neopodstatnené, pričom nie je možné ho vyhodnotiť ani ako ospravedlniteľný omyl, za ktorý nemožno považovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci, a ak omylu sa dovolávajúca osoba nevyužila nedbalosti možnosť overiť skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu, teda ak mala možnosť sa takémuto omylu vyhnúť (NS ČR sp.zn. 30 Cdo/1251/2002.) žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu takých skutočností, podľa ktorých by bola záložná zmluva uzatvorená v omyle. V prípade, ak by išlo o omyl v pohnútke, ak sa konajúci síce zmýlil v skutočnostiach vedúcich k vzniku vôle, nie však v skutočnostiach významných priamo pre právne následky vznikajúce z prejavenej vôle, takýto omyl v pohnútke podľa § 49a Obč. zák. posledná veta, nerobí právny úkon neplatným. K tomuto tvrdeniu žalovaný predložil Zmluvu o úvere uzatvorenú s pôvodným žalobcom - spoločnosťou HOTEL BONBÓN spol. s r.o.
6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul v konaní navrhnutých svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými súdu a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
7. V konaní vypočutý svedok D. Q., ktorý sa mal zúčastniť niektorého z rokovaní o navýšení úveru uviedol, že spoločnosť HOTEL BONBÓN spol. s r.o. potrebovala na dokončenie stavby ďalších 30 mil. Sk, preto mal záujem požiadať o navýšenie úveru, čo banka podmienila vystavením zmenky alebo založením obchodného podielu. V čase podpísania záložnej zmluvy nová úverová zmluva na ďalší úver podpísaná nebola, ale úverový dlžník - spoločnosť HOTEL BONBÓN spol. s r.o. aj žalobkyňa ako záložca boli presvedčení, že žalovaný úver navýši.
8. Svedok Ing. S. X., ktorý bol v čase poskytnutia úveru a uzatvorených dodatkov k úverovej zmluve, ako i žalovanej záložnej zmluvy, a to do roku 2013 zamestnancom žalovaného vylúčil, že by sa najskôr uzatvárala s klientom záložná zmluva a potom nasledovala zmluva o úvere.
9. Svedok Ing. P. Q., vypočutý dožiadaným súdom rovnako poprel existenciu žalobkyňou tvrdeného prísľub o poskytnutí ďalšieho úveru vo výške 30 mil. eur. Potvrdil rokovania v súvislosti s reštrukturalizáciou poskytnutého úveru a riešením jeho splácania, pretože úverový dlžník nebol schopný lehoty splatnosti úveru dodržať, preto ani žiadne ďalšie navýšenie neprichádzalo do úvahy. Keďže u úverového dlžníka došlo k oddeleniu prevádzky od vlastníctva, banka sa ako úverový veriteľ zriadením záložného práva na obchodný podiel žalobkyne sa chránila a úver si zabezpečila zriadením záložného práva na jej obchodný podiel.
10. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie preukázalo, že dňa 21.05.2005 bola uzatvorená Zmluva o úvere č. 040/2005/051 medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkom HOTEL BONBÓN spol. s r. o., za ktorého konala žalobkyňa ako konateľka. Úver vo výške 140 miliónov Sk (4 147 1149,64 eur) bol poskytnutý podľa čl.II odsek 2.3.2. na dostavbu rozostavanej stavby „Hotel Kormorán“ a zmenu hotelovej stavby vrátane jeho vnútorného vybavenia, s dátumom posledného čerpania 31.12. 2016 a s dňom splatnosti prvej splátky 30.09.2006. V zmysle čl. IV odsek 4. 1 sa zaviazal dlžníka vrátiť istinu po častiach v štvrťročných splátkach , 1. splátku a 6. splátku vo výške 3 milióny Sk a následne 26 splátok vo
výške 4 500 000 Sk a poslednú vo výške 5 miliónov Sk. Prvá splátka bola splatná 30.09.2006 a každá jedna splátka bola splatná pravidelne vždy v posledný deň kalendárneho štvrťroka. V zmysle článku VI. zmluvy, odsek 6. 1. 1 bola nehnuteľnosť zabezpečená zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, ktoré podľa odseku 6. 2 bolo považované za dostatočné na zabezpečenie do sumy 190 miliónov Sk. V prílohe č. 2 k zmluve, bolo dojednanie oprávnenej osoby na podpisovanie žiadosti o čerpanie úveru D. Q..
11. Dňom 24.11.2006 bol spísaný Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere č. 040/2005/051, ktorým sa čl. II. menil bod 1, a to dojednaná výšky úveru oproti pôvodnému odseku 2. 3. 1 pôvodnej zmluvy, ktorým Dodatkom došlo k navýšeniu úveru na 165 000 000,- Sk, s dátumom čerpania úveru 31. 03. 2007 ako aj zmena dňa splatnosti úveru v bode 3, týmto dodatkom sa dojednala aj zmena splatnosti istiny, výška splátok. Súčasťou Dodatku č.1 boli aj Prílohy č. 1-3.
12. Dňa 17.04.2007 bol uzatvorený Dodatok č. 2 k úverovej zmluve č. 040/2005/051, ktorým sa menila výška úveru na 215 000 000,-Sk, s dátumom čerpania 31. 12. 2007, menili sa podmienky čerpania úveru, ktorý je poskytnutý už nad sumu 160 000 000-,Sk a to uzavretím záložnej zmluvy na nehnuteľnosť vedenú na LV číslo XXXX k. ú. F., obec W. a v časti majetkovej podstaty na liste vlastníctve bude vyznačená plomba o zmene práva k nehnuteľnostiam s návrhom na vklad záložného práva v prospech banky v zmysle úverovej zmluvy zo dňa 25. 5. 2005. V súvislosti so zmenou splatnosti istiny v bode 7 tohto dodatku, bolo dojednaná výška poslednej splátky istiny 91 500 000 Sk, tiež sa menil článok 6 bod 6. 2 zabezpečenie, ktoré sa doplnilo po dokončení stavebných zmien na projektovanej stavbe 1 a projektovanej stavbe 2 , zabezpečenie podľa bodu 6 1 prijíma ako dostatočná zábezpeka do sumy 165 miliónov Sk. Prílohou tohto dodatku bol aktualizovaný rozpočet celkom vo výške 320 miliónov Sk.
13. Dňa 23. 10. 2007 bol uzatvorený Dodatok č. 3, ktorým sa zase menila okrem iného výška úveru na 243 000 000,- Sk.
14. Dodatkom č. 4 zo dňa 17.03. 2008 bola dojednaná zmena úverového účtu a zmena bežných účtov klienta.
15. Dodatkom č. 5 uzatvoreným dňa 27.06.2008 sa menilo splácanie úveru k počtu a výške splátok.
16. Dodatkom č. 6 uzatvoreným dňa 25.07.2008 boli dojednané zmeny výšky a účelu úveru, ktorý sa navýšil na 256 280 000,- Sk, menilo sa obdobia čerpania 31.07.2008, splatnosť istiny, a doplnilo sa o zabezpečenie úveru blankozmenkou.
17. Dňom 29.06.2009, bol uzatvorený Dodatok č. 7 k úverovej zmluve, ktorým sa okrem iného menila mena úveru z Sk na 8 506 937,53 eur, podmienky čerpania úveru, splácanie úveru a doplnilo sa zabezpečenie úveru zriadením záložného práva k obchodnému podielu podľa Zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel zo dňa 29.06.2009 č. 040A /2005/051.
18. Dňa 06.11.9009 bol uzavretý Dodatok č. 8 ku zmluvy o úvere, ktorý sa týkal okrem iného najmä zmien splácania úveru.
19. Dňa 17.12.2009 bola uzavretá Dohoda o pristúpení k záväzku č. 040/2005/051, ktorou k záväzku dlžníka HOTEL BONBÓN spol. s r. o. pristúpila spoločnosť Bonbón Palace, s.r.o.., ktorá sa zaviazal splniť za pôvodného dlžníka jeho peňažný záväzok, v prípade neplnenia dlhu dlžníkom.
20. Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel č. 040A/2005/051 uzatvorená dňa 25.08.2009 bola zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 040/2005/051, ktorá bola odsúhlasená valným zhromaždením spoločnosti. Dňa 21.02.2011 žalovaný oznámil dlžníkovi predčasnú splatnosť úveru a vyzval ho na úhradu celého zostatku vo výške 8.302.313,23 eur a dňa 25.02.2013 oznámil veriteľ začatie výkonu záložného práva na obchodný podiel, o čom upovedomil úverového dlžníka ako i žalobkyňu. Žalobkyňa listom zo dňa 09.04.2013 oznámila žalovanému, že od záložnej zmluvy zriadenej na obchodný podiel odstupuje, pretože bola ňou uvedená do omylu a založenie obchodného podielu od nej žalovaný vylákal s prísľubom navýšenia pôvodne poskytnutého úveru. Žalovaný odstúpenie od zmluvy označil ako nedôvodné a za neplatný právny úkon (§ 344 Obchod. zák.), pretože neboli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy a nedošlo ani k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného.
21. Súd prvej inštancie sa zameral na samotné posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy vykonaného žalobkyňou, na ktorý úkon aplikoval právnu úpravu uvedenú v §§ 344 - 351 Obchod. zák. Vzal do úvahy, že ide o jednostranné odstúpenie a vychádzajúc zo Zmluvy o úvere ako i zo Zmluvy zo zriadení záložného práva na obchodný podiel dospel k záveru, že odstúpenie od Zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel nie je platným právnym úkonom. Uzatvoreniu záložnej zmluvy predchádzalo uzatvorenie Dodatku č.7 ku Zmluve o úvere, v ktorom bola výška úveru jednoznačne uvedená i s odkazom na úverovú zmluvu ku ktorej sa vzťahuje. Napriek tvrdeniu žalobkyne, podľa ktorého bola uzatvorením Zmluvy o zriadení záložného práva uvedená do omylu, súd nemal ňou tvrdené skutočnosti za preukázané, pretože Dodatok č.7 k Zmluve o úvere presne uvádza výšku úverovej sumy 8.506.937,63 eur, ktorá bola uvedená i v Zmluve o zriadení záložného práva na obchodný podiel. Súd nemal za preukázané ani tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého žalovaný od nej vylákal podpis s prísľubom navýšenia poskytnutého úveru pre spoločnosť HOTEL BONBÓN spol. s r.o. a ak by nebola mala prísľub, že sa úver navýši, nebola by Zmluvu o zriadení záložného práva vôbec podpísala . Zo strany žalobkyne nebol na takomto určení preukázaný ani naliehavý právny záujem, preto súd žalobe nevyhovel a zároveň zdôraznil, že rozšírením petitu žalobkyňa žiadala určiť vlastníctvo k obchodnému podielu, ktorý je predmetom zálohu, keď v súvislosti s predmetným konaním pre určenie vlastníctva žalobkyne k obchodnému podielu by sa predbežne riešila platnosť a existencia záložnej zmluvy. Nakoľko ale súd vzhľadom na žalobný petit určil, že záložná zmluva je platná a odstúpenie žalobkyne od nej nie je neplatným právnym úkonom, nemôže byť žalobkyňa úspešnou ani v ostatnej žalovanej časti.
22. Prvoinštančný súd žalovaný právny úkon posudzoval podľa § 49a Obč. zák., pretože žalobkyňa uvádzala, že do omylu bola uvedená konkrétne konaním Ing. D. F. ako bývalého riaditeľa pobočky žalovaného, ktorý rokoval s jej otcom ako konateľom spoločnosti HOTEL BONBÓN spol. s r.o. o nedostatočnom zabezpečení úveru, ktorý sa mal navýšiť, preto sa uskutočnilo i rokovanie dňa 03.07.2009, ktorého sa mal zúčastniť za HOTEL BONBÓN, spol. s r. o. JUDr. S. M., Ing. D. F., Ing. P. Q.. Žalobkyňa sa týchto rokovaní osobne nezúčastnila, ale ich obsah poznala tak, ako jej bol zreprodukovaný od otca D. Q.. K uvedenému ale poukázal prvoinštančný súd na vykonané dokazovanie, výpovede uvedených osôb, ktoré skutočnosti uvádzané žalobkyňou nepotvrdili a ani z archívnych dokladov, ktoré boli súdu predložené zo strany žalovaného nevyplývali žiadne také okolnosti, ktoré by založili záver súvisiaci o možnom navýšení úveru na sumu 30 mil. eur.
23. Prvoinštančný súd vzal do úvahy tiež procesnú stránku samotnej žaloby s poukazom na § 137 písm. c) C.s.p. a dospel k záveru, že na podanej žalobe nemá žalobkyňa ani naliehavý právny záujem, pretože určením platnosti či neplatnosti záložnej zmluvy sa nevyrieši celý obsah a dosah právneho vzťahu existujúceho medzi účastníkmi.
24. Vzhľadom na to, že zo strany žalobkyne nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o zriadení záložného práva, na ktorom určení neplatnosti tejto zmluvy konštatovaním súdu nedošlo ani k preukázaniu naliehavého právneho záujmu, preto súd žalobe nevyhovel a zároveň zdôraznil, že rozšírením petitu žalobkyňa žiadala určiť vlastníctvo k obchodnému podielu, ktorý je predmetom zálohu, keď v súvislosti s predmetným konaním pre určenie vlastníctva žalobkyne k obchodnému podielu by sa predbežne riešila platnosť a existencia záložnej zmluvy, ale pokiaľ bola určená, že záložná zmluva je platná a odstúpenie žalobkyne od nej nie je neplatným právnym úkonom. Nie je daný dôvod ani na vyhovenie žaloby v tejto časti.
25. V závere súd skonštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala prísľub ňou tvrdeného navýšenia úveru o ďalších 30 000 000 Sk resp. eur. Takúto verziu nepotvrdil ani jeden zo svedkov, dokonca zástupcovia žalovaného vylúčili možnosť navýšenia úveru pre spoločnosť, ktorá mala výrazné finančné problémy, neplnila si odvodové povinnosti a žiadala o odklad splátok. Dodatok č. 7 k úverovej zmluve , na základe ktorého bola práve Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel uzatvorená, sa jednoznačne odvoláva na Zmluvu o úvere uzatvorenú dňa 20.05.2005 v znení neskorších dodatkov, ktorou sa žalobkyňa mohla a aj mala povinnosť oboznámiť. Obsahovala všetky potrebné údaje, ktoré sa týkali výšky úveru, preto tvrdenie, že bola uvedená konaním žalovaného do omylu a zmluvu podpísala v domnienke prísľubu navýšenia úveru v konaní preukázané nebolo.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
27. Z dôvodu pochybenia pri vyhotovení rozsudku na základe pokynu odvolacieho súdu prvoinštančný súd vydal vo veci dňa 22.10.2019 opravné uznesenie č.k. 5 Cb/38/2013-573.
28. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie (č.l. 559) v ktorom namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávny právny záver, ku ktorému prvoinštančný súd dospel. V odvolaní argumentovala predovšetkým tým, že dôkazné bremeno uniesla a preukázala, že Záložnú zmluvu na obchodný podiel podpísala len na základe žiadosti žalobcu (zrejme mala na mysli odvolateľka žalovaného), zdôraznila, že záložná zmluva bola podpísaná, napriek tomu jej zo strany žalovaného nebol poskytnutý žiaden úver. Na podporu svojich odvolacích tvrdení poukázala na výpoveď svedka Ing. P. Q. v konaní pred prvoinštančným súdom dňa 24.04.2017 ktorý uviedol, že nemôže vzniknúť záložné právo bez samotnej pohľadávky a ktorý tiež potvrdil, že ak sa poskytoval úver, tak sa úver i záložné zmluvy podpisovali súčasne. Poukázala na čl. II základných dojednaní Záložnej zmluvy na obchodný podiel zo dňa 25.08.2009, podľa tejto podmienky záložnej zmluvy na obchodný podiel bol veriteľ zaviazaný v prospech dlžníka poskytnúť peňažné prostriedky do určitej sumy a nie zaistiť obchodným podielom úver ešte z roku 2005. Takýto postup odporuje dojednaniu zmluvy na zriadenie záložného práva na obchodný podiel a aj v konaní vypočutý svedok Ing. X. vylúčil, že by sa najneskôr uzatvorila zmluva o zabezpečení úveru a následne by mal byť až poskytovaný úver.
29. Odvolateľka označila rozhodnutie prvoinštančného súdu je nedostatočné, z ktorého nie je zrejmé, ako sa s dôkazmi súd vyporiadal, ako ich vyhodnotil a na základe akých úvah dospel k záveru, ktorým žalobu zamietol. Tým, že rozhodnutie nespĺňa v časti odôvodnenia vyžadované náležitosti bola dotknutá vo svojom práve na spravodlivý proces a možnosť pri podaní opravného prostriedku relevantne argumentovať. V závere žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby ho zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
30. Odvolanie bolo doručené na vyjadrenie žalovanému elektronicky, ktorý ho dňa 27.08.2018 prevzal, vyjadrenie k nemu nepodal.
31. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
32. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronickými prostriedkami ho neoznamoval, pretože strany sporu o to nežiadali.
33. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.), odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 C.s.p.), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich odvolateľ vymedzil v odvolaní a ktoré odvolací súd podradil pod ust. § 365 ods.1 písm. b/,h/ C.s.p.
34. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvod, pri rešpektovaní neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované podmienky (§ 366 C.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a vymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací súd sa zaoberá len tým, čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v rozhodnutí prvoinštančný súd.
35. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. znamená, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací argument ale nie je bezbrehý a jeho naplnenie
je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé, zo strany konajúceho súdu došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním prekvapivého rozhodnutia, ktoré odvolateľ neočakával, pretože bolo rozhodnuté o veci inak ako obvykle.
36. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a podľa nich sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Pod tento odvolací argument odvolací súd podradil námietku odvolateľa, podľa ktorej mu nebol poskytnutý priestor na predkladanie dôkazov. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
37. Tento odvolací dôvod odvolateľ založil na nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného súdu, voči ktorému tak nedokáže ani adekvátne argumentovať. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd poukazuje na obsahu spisu a z neho vyplývajúci procesný postup , ktorý je v súlade s procesným predpisom, súd prvej inštancie dôsledne rešpektoval a plnil z procesného predpisu mu plynúce povinnosti a odvolací súd nezistil, že by sa súd prvej inštancie svojim pochybením naplnil tento odvolací dôvod. Rozhodnutie nie je ani prekvapivé, ani mu nemožno vyčítať nedostatky v odôvodnení a teda že by jeho vydaním boli porušené práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
38. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci znamená, že pri právnom posúdení, ktoré je činnosťou súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu, je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
39. Odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by ho obsahovo naplnili. Z obsahu Zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel č. 040A/2005/051 jednoznačne vyplýva, že sa ňou zriaďuje záložné právo na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o úvere č. 040/2005/051. V článku II - Základné dojednania je v odseku 2.3 Zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel je vysvetlené, kto sa rozumie dlžníkom, ktorý je v odsek 2.3.1. označený ako HOTEL BONBÓN spol. s r.o. . V odseku 2.3.2. sa definuje pojem zmluvy o úvere a v závere tohto odseku zmluva presne označuje, ktorej zmluvy o úvere sa Zmluva o zriadení záložného práva na obchodný podiel týka. Výklad odseku 2.3.2 článku II. sa spája s odsekom 2.3. Zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel a nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal odporovať „základnému dojednaniu zmluvy o zriadený záložného práva“, ako uvádza odvolateľka. Odvolateľka nepredložila žiaden relevantný dôkaz, že by mal byť úverovému dlžníkovi, ktorého obchodný podiel vlastní, poskytnutý ďalší úver, resp. navýšený už poskytnutý úver a že len z toho dôvodu záložnú zmluvu
podpísala. Takéto tvrdenie je účelové, naviac, ako skonštatoval i prvoinštančný súd, neuniesla k tomuto tvrdeniu bremeno dôkazu. K uvedenému dáva odvolací súd do pozornosti odvolateľky i skutočnosť, že v deň podpísania Dodatku č.7 ku Zmluve o úvere, k čomu došlo dňa 29.06.2009 i valné zhromaždenie dlžníka - HOTEL BONBÓN spol. s r.o. v tento deň udelilo súhlas na založenie obchodného podielu, čo len potvrdzuje, že záložná zmluva sa spája práve s Dodatkom č. 7 k Zmluve o úvere, ktorým sa navýšil úver na sumu 8 506 937,53 eur a ktorá je jednoznačne uvedená i v článku III. odsek 3.3. Zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel.
40. Rozhodnutie prvoinštančného súdu považuje odvolací súd za riadne a dôsledne odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky pre rozhodnutie o veci podstatné otázky i keď sa s nimi odvolateľ nestotožňuje . Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán ( ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09.). K námietke odvolateľky na nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka.
41. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a ako vecne správny ho podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).