Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/82/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B., M. V. XXXX/XX, zastúpeného procesným opatrovníkom: Mgr. U. M., vyšší súdny úradník Okresného súdu Trnava a splnomocnencom: Advokátskou kanceláriou LYSO & PARTNERS spol. s r.o., IČO: 36 862 347, so sídlom Hlohovec, Nám. sv. Michala 30/27, proti žalovaným: 1. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., U. X, 2. M. P., nar. XX.X.XXXX, bytom B., U. X, obaja zastúpení splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., IČO: 47 256 371, so sídlom Hlohovec, Podzámska 41/A, 3. Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, so sídlom Trnava, Ludvika van Beethovena 26, zastúpeného splnomocnencom: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 662 291, so sídlom Bratislava, Mliekarenská 2, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných 1., 2., 3. voči rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. -488 zo dňa 16. júla 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného 3. o d m i e t a .

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1., 2., 3. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom určil, že Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, IČO: 00 175 480 je vlastníkom bytu č. XX - garsónky na 9. nadzemnom podlaží nachádzajúcom sa na ulici M. V. XX v B. v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je na parc. č. 5002, kat. úz. B. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 3208/303954 evidovaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor pre katastrálne územie B., II. výrokom určil, že žalobca je členom Bytového družstva Trnava so sídlom Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, IČO: 00 175 480 a nájomcom bytu č. XX garsónky na 9. nadzemnom podlaží nachádzajúcom sa na ulici M. V. XX v B. v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je na parc. č. 5002, kat. úz. B. evidovaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor pre katastrálne územie B., III. výrokom priznal žalobcovi voči žalovaným 1., 2., 3. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, IV. výrokom priznal MUDr. U. F., X. XX, XXX XX T. voči žalovaným 1., 2., 3. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou , , , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o vlastníctve bytov"), , s poukazom aj na ustanovenia , .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že výmerom na pridelenie bytu zo dňa 19.9.1979 žalovaný 3. na základe poradovníka družstevných stabilizačných bytov pridelil žalobcovi byt č. XX. Dňa 22.1.2002 uzavrel žalobca so žalovanými 1. a 2. dohodu o prevode členských práv a povinností, ktorou ako prevodca previedol na žalovaných 1. a 2. ako nadobúdateľov všetky svoje členské práva a povinnosti člen BD so sídlom v Trnave existujúce ku dňu uzatvorenia dohody a právo nájmu k bytu č. XX. V článku 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prevod sa bude realizovať bezodplatne a nadobúdatelia žalobcu dochovajú a pochovajú a v SBD Trnava bude zriadené pre menovaného vecné bremeno na predmetný byt na dosmrtné právo bývania a užívania prevádzaného bytu. V čl. 6 predmetnej dohody si účastníci dojednali „Vecné bremeno doživotné právo bývania a užívania v prospech žalobcu. Žalovaný 3. dňa 24.1.2002 zobral uvedenú dohodu na vedomie a zaevidoval ju pod ev. č. 23/PP/2002. Žalobca bol ku dňu 22.1.2002 členom Bytového družstva Trnava a nájomcom bytu č. XX (garsónky), čo nebolo medzi stranami sporné. Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu č. 4/2004 zo dňa 12.6.2004 žalovaný 3. ako prevádzajúci previedol vlastníctvo k bytu č. XX na žalovaných 1. a 2. ako nadobúdateľov, ktorí sú vedení ako vlastníci bytu č. XX v spoluvlastníckom podiele 1/1 zapísaný na LV č. XXXX. Podľa lekárskej správy zo dňa 14.2.2011 MUDr. E. F. u žalobcu, by mohla byť porucha osobnosti s mentálnou subnormou, aktuálne inc. organický psychosyndróm pri základných somatických ochoreniach, bez floridného psychoticizmu. Podľa psychologického vyšetrenia zo dňa 13.9.2010 MUDr. W. P. u žalobcu ide o jedinca s ľahkou mentálnou retardáciou /debilita/ negramotného, a tým so značne zníženou schopnosťou zúčastňovať sa právnych úkonov. Uznesením OR PZ v Trnave zo dňa 5.7.2010 bolo trestné stíhanie začaté uznesením povereného príslušníka podľa zo dňa 26.2.2010 zastavené, pre neprípustnosť trestného stíhania, nakoľko trestnosť činu zanikla, keď uplynula premlčacia doba. Podľa zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 11.3.2010 sa žalobca obával, čo s ním bude v starobe, kto sa o neho postará, keď nebude vládať a zostane imobilný. Žalovaných 1. a 2. poznal dlhodobo, oslovil ich, či by sa o neho nepostarali v starobe. Prisľúbil im za túto pomoc predkupné právo na byt č. XX s tým, že mu bude umožnené až do jeho smrti garsónku užívať a bývať v nej. Na tento účel u advokáta JUDr. P. spísali zmluvu, kde sa vzdal predkupného práva na garsónku v prospech žalovaných 1. a 2. Neskúmal, či bola vykonaná zmena v liste vlastníctva, či na ňom bolo uvedené vecné bremeno s doživotným právom žalobcu užívať predmetný byt.

4. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne, preto jej vyhovel v plnom rozsahu. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a to vo vzťahu k obom petitom žaloby. Pričom naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný 3. je vlastníkom predmetného bytu vyplýva zo skutočnosti, že je to práve žalovaný 3., ktorý ako vlastník je v zmysle § 28 zákona o vlastníctve bytov povinný, resp. žalobca má len voči žalovanému 3. ako bytovému družstvu, ktoré je zároveň vlastníkom bytu nárok na prevod vlastníctva bytu do svojho vlastníctva, teda bez predmetného určenia je postavenie žalobcu neisté (žalovaný 3. ako vlastník bytu č. XX v katastri nehnuteľností zapísaný nie je), nakoľko nemôže si svoje právo vyplývajúce zo spomínaného § 28 uplatniť, ak sú v katastri nehnuteľností ako vlastníci zapísaný žalovaný 1. a 2. Bez určenia, že je členom družstva a nájomcom bytu a zároveň, že žalovaný 3. je vlastníkom predmetného bytu sa nemôže žalobca úspešne domáhať uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu od žalovaného 3., nakoľko táto otázka je medzi stranami tiež sporná, keďže práve žalovaný 1. a 2. sa stali členmi družstva na základe dohody o prevode členských práv uzavretej so žalobcom. Zatiaľ čo žalovaný 3. by bol osobou povinnou uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode vlastníckeho práva bytu v zmysle citovaného § 28 zákona o vlastníctve bytov, žalovaní 1. a 2. takýmito povinnými osobami nie sú. Len člen bytového družstva, ktorý je zároveň nájomcom má nárok domáhať sa v zmysle § 28 zákona o vlastníctve bytov prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu, pričom uzavretím dohody o prevode členských práv medzi žalobcom a žalovanými (1. a 2.), vrátane následnej zmluvy o nájme medzi žalovanými a zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetnému bytu medzi žalovanými je právne postavenie žalobcu neisté a len požadovanými určovacími výrokmi, je možné odstrániť túto neistotu a usporiadať vzťahy medzi stranami sporu. Žalobcovi nepostačuje len určenie, že vlastníkom bytu je žalovaný 3. nakoľko z takéhoto samotného výroku by nebolo zrejmé, že je to práve žalobca, s ktorým má žalovaný 3. povinnosť ako členom a nájomcom uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva.

5. Znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria č. 158/2017 v spojení so znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria č. 14/2013 vrátane jeho

dodatku, ako aj výsluchom znalkyne MUDr. Moniky Gregorovej mal prvoinštančný súd za preukázané, že v čase uzavierania dohody o prevode členských práv a povinností dňa 22.1.2002 žalobca trpel duševnou poruchou - mentálnym postihom - mentálnou retardáciou v pásme debility a aj napriek skutočnosti, že v dnešnej dobe už nie je možné presne určiť jej stupeň, pri vychádzaní zo záveru, že vykonal úkon v stave ľahkej mentálnej retardácie (čo sa javí ako jediný možný záver, v prípade nie je možné určiť konkrétny stupeň), ak osoba s diagnózou debility má mentálny vek na úrovni 9-12 ročného dieťaťa, nevie posúdiť dôsledky toho svojho konania, nevie nakladať s väčšími majetkovými hodnotami, nevie nakladať celkovo s väčšími finančnými čiastkami, nebol teda spôsobilý posúdiť zmysel a následky právneho úkonu

- prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve a nakoľko konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon nespôsobilým (aj napriek konštatovaniu o vysokej pravdepodobnosti okresný súd závery znalca MUDr. Mária Straku v jeho znaleckom posudku považuje za jednoznačné, nakoľko tento jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nie je možné určiť stupeň mentálnej retardácie žalobcu v čase spisovania dohody dňa 22.1.2002). Okresný súd odkázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. . Ohľadom otázky konania v duševnej poruche - ľahkej mentálnej retardácii, ktorá ho na úkon dohodu o prevode členských práva a povinností robí neschopným, žalobca dôkazné bremeno uniesol. Dohoda o prevode členský práv a povinností zo dňa 22.1.2002 je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle , teda ani jednej zo strán dohody nevznikli práva a ani povinnosti vyplývajúce z uvedenej dohody a predložením predmetnej dohody dňa 24.1.2002 žalovanému 3. členské práva a povinnosti spojené s členstvom u žalovaného 3., taktiež ani právo nájmu neprešlo na nadobúdateľov t.j. žalovaných 1. a 2. Nakoľko nedošlo k platnému prevodu členských práv a povinností a práva nájmu zo žalobcu na žalovaných 1. a 2., členský vzťah žalobcu u žalovaného 3. tak trvá bez prerušenia až do súčasnosti. K zániku členstva nemohlo dôjsť na základe neplatného právneho úkonu a žalobca je aj v čase vyhlásenia rozsudku členom žalovaného 3. Žalovaný 1. a 2. sa na základe absolútne neplatnej dohody o prevode členských práv nestali členmi žalovaného 3. Z dôvodu neplatnosti predmetnej dohody neprešlo na žalovaných 1. a 2. ani právo nájmu bytu č. XX a žalobca je teda stále nájomcom bytu č. XX. V čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu č. 4/2004 zo dňa 12.6.2004, ktorou žalovaný 3. ako prevádzajúci previedol vlastníctvo k bytu č. XX na žalovaných 1. a 2. ako nadobúdajúcich, žalovaný 1. a 2. nemali právne postavenie členov žalovaného 3., naopak členom žalovaného 3. ako aj nájomcom predmetného bytu č. XX bol žalobca, nakoľko žalobca mal ako člen družstva a zároveň jeho nájomca nárok na prevod predmetného bytu č. XX do jeho vlastníctva, je uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu č. 4/2004 zo dňa 12.6.2004 v priamom rozpore z ustanovením zákona o vlastníctve bytov a ide o absolútne neplatný právny úkon s poukazom na ust. (správne pozn. odvolacieho súdu) , na základe ktorého vlastnícke právo k bytu č. XX zo žalovaného 3. na žalovaných 1. a 2., aj napriek jeho zápisu do katastra nehnuteľností neprešlo. Zápis v katastri nehnuteľností tak nezodpovedá skutočnému stavu keďže, ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie je vlastníkom bytu č. XX stále žalovaný 3.

6. K námietkam strán sporu, že ak žalobca nebol spôsobilý na právne úkony už 22.1.2002, nemohol platne udeliť plnomocenstvo svojmu právnemu zástupcovi v roku 2009, nebol preto spôsobilý na podanie žaloby cestou právneho zástupcu, okresný súd uviedol, že skutočnosť, že v priebehu konania sa ukázalo, že žalobca nemá procesnú spôsobilosť, a nie je teda spôsobilý konať pred súdom samostatne, nemá za následok stratu aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko ide o dva odlišné inštitúty. Aktívna legitimácia žalobcu ako strany v spore vyplýva priamo z hmotného práva, na rozdiel od procesnej spôsobilosti, ktorá znamená schopnosť strany sporu samostatne konať pred súdom. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca nie je spôsobilý samostatne konať pred súdom, pričom nemá zákonného zástupcu, preto mu okresný súd ustanovil za účelom ochrany jeho práv procesného opatrovníka. Ohľadom udelenia plnomocenstva právnemu zástupcovi dňa 16.12.2009 okresný súd uzavrel, že plnomocenstvo bolo udelené platne, keď procesný opatrovník žalobcu po jeho ustanovení predmetné plnomocenstvo neodvolal, žalobca je v konaní riadne zastúpený právnym zástupcom s plnomocenstvom na celé konanie.

7. Čo sa týka samotnej zmluvy o prevode členských práv v bytovom družstve vyhotovenej a podpísanej stranami sporu dňa 22.1.2002 (č.l. 44-45 spisu) všetky konštatovania o neplatnom uzavretí dohody o prevode členských práva zo dňa 22.1.2002 sa vzťahujú aj na uvedenú zmluvu, nakoľko táto je obsahovo zhodná s dohodou o prevode členských práv zo dňa 22.1.2002 (vrátane prísľubu o zriadení vecného bremena) s tým, že predmetná zmluva bez ohľadu na záver o konaní žalobcu v duševnej poruche, nebola spôsobilá vyvolať právne účinky, nakoľko nebolo v konaní preukázané, že by bola predložená resp. oznámená žalovanému 3. Z ust. vyplýva, že členské

práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu, ak nebola družstvu (žalovanému 3.) predmetná zmluva predložená resp. žalobca žalovanému 3. písomne neoznámil prevod členstva spolu s písomným súhlasom nadobúdateľa, nemohol ani nastať následok spočívajúci v prechode členských práva a povinností spojených s členstvom t.j. aj samotného členstva na žalovaných 1. a 2.

8. Námietka premlčania vznesená v danom prípade žalovaným 3. nebola dôvodná, nakoľko v oboch prípadoch okresným súdom skonštatovaných dôvodov neplatnosti právneho úkonu ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd prihliada bez návrhu strany sporu ex offo, narozdiel od dôvodov relatívnej neplatnosti právnych úkonov bez obmedzenia 3 ročnou premlčacou lehotou, v ktorej je potrebné sa neplatnosti právneho úkonu dovolať.

9. Nad rámec uvedeného okresný súd uviedol, že v prípade, ak by právny úkon (dohoda o prevode členských práv realizovaná žalobcom a žalovanými 1. a 2.) nebol postihnutý absolútnou neplatnosťou podľa , z vykonaného dokazovania vyplýva, že uzavretá dohoda by bola neplatná s poukazom na ust. v spojení s a 151o ods. 2 , nakoľko dojednanie vecného bremena spočívajúce v práve doživotného užívania bytu č. XX žalobcom bolo absolútne neplatné. Zmluvou môže vecné bremeno k nehnuteľnosti zriadiť len vlastník tejto nehnuteľnosti a tým žalovaný 1. ani žalovaný 2. v čase spísania dohody dňa 22.1.2002 neboli. Keďže je absolútne neplatné dojednanie o zriadení vecného bremena práva doživotného užívania bytu č. XX žalobcom okresný súd posúdil, že s poukazom na je možné túto časť dohody oddeliť od jej zvyšku, a dospel k záveru, že z povahy právneho úkonu ako aj z okolností, za ktorý k nemu došlo s prihliadnutím na účel sledovaný uzavretím dohody o prevode členských práva a povinností, čl. 6 predmetnej dohody nie je možné oddeliť od jej ostatného obsahu. Žalobca prevádzal členské práva a povinnosti v bytovom družstve na žalovaných s cieľom zabezpečiť sa pre prípad problémov v budúcnosti, z jasnou podmienkou, že bude môcť v predmetnom byte dožiť. Účel sledovaný prevodom členských práva a povinností na žalovaných tak absolútne nemohol byť naplnený, ak na jednej strane žalovaný 1. a 2. nadobudli členské práva a povinnosti v družstve, následne na základe takéhoto členstva uzavreli nájomnú zmluvu k predmetnému bytu, čo rezultovalo v ich zákonnom nároku na prevod vlastníckeho práva k bytu ak na strane žalobcu nedošlo, je rozpor zo zákonom k splneniu jedinej závažnej podmienky z predmetnej dohody, ktorá sa dá v okolnostiach daného prípadu označiť ako protihodnota, na ktorej poskytnutie sa žalovaný 1. a 2. žalobcovi zaviazali.

10. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol podľa a , pričom žalobca bol v konaní vzhľadom na vyhovenie žalobe v oboch navrhovaných petitoch plne úspešný, preto mu priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Výrokom IV. priznal MUDr. Máriovi Strakovi - znalcovi nárok na náhradu trov konania (ktoré si aj vyčíslil a teda si ho riadne uplatnil), podľa výsledku konania voči neúspešným žalovaným 1., 2. a 3. v rozsahu 100%.

12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 3., ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na , . Argumentoval tým, že zo znaleckých posudkov nevyplýva jednoznačná odpoveď na otázku, či bol žalobca schopný vykonať dňa 22.1.2002 právny úkon v podobe prevodu členských práv a povinností vyplývajúce z členstva v družstve. Hoci MUDr. Mário Straka v znaleckom posudku uviedol, že žalobca trpí organickou poruchou osobnosti, má za to, že nie je možné mať za to, že žalobca nebol schopný vykonať v roku 2002 prevod členských práv. Táto skutočnosť nebola znalcami výslovne vyvrátená, v znaleckom posudku nie je jednoznačne zodpovedaná ani jedna otázka. Znaleckým posudkom sa nepodarilo odstrániť závažné nezrovnalosti uvedené v znaleckom posudku MUDr. Moniky Gregorovej č. 14/2013 ako aj odborného vyjadrenia znaleckej organizácia - Centrum duševného zdravia, s.r.o. Ak žalobca nebol spôsobilý uskutočniť právny úkon v roku 2002 a v zmysle záverov znalca, jeho stav naberá na intenzite, resp. sa zhoršuje pribúdajúcimi rokmi, je v konaní sporná spôsobilosť žalobcu pre podanie žaloby zo dňa 16.12.2009, podaná po vyše osem rokov po uskutočnení prevodu členských práv a povinností. Ak mal súd prvej inštancie za to, že na základe znaleckých posudkov je potrebné ustanoviť žalobcovi procesného opatrovníka, mal súd prvej inštancie konať ihneď, keď posledný znalecký posudok mu bol doručený dňa 18.9.2017. Okresný súd síce uznesením zo dňa 5.6.2018 ustanovil žalobcovi procesného opatrovníka, avšak všetky doterajšie úkony uskutočnil v

mene žalobcu právny zástupca, keď nie je zrejmé na základe akého splnomocnenia zastupoval žalobcu napríklad na pojednávaní dňa 16.7.2018. Právny zástupca vykonáva právne úkony bez toho, aby bol riadne splnomocnený, keď procesný opatrovník mal splnomocniť právneho zástupcu na zastupovanie žalobcu, a to aj na pojednávaní dňa 16.7.2018.

13. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 1. a 2., ktorým navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na , , , , . Argumentovali tým, že súd prvej inštancie si osvojil právnu argumentáciu, že keby nebol daný dôvod neplatnosti podľa , i tak by rozhodol o neplatnosti, nakoľko nebolo možné článok VI. dohody (článok II. zmluvy) oddeliť od ostatného znenia predmetnej dohody (predmetnej zmluvy?). Prvoinštančný súd však nezdôvodnil, prečo a akými právnymi argumentami uvádza neoddeliteľnosť uvedeného dojednania, navyše samotné znenie ustanovenia nevyžaduje vyhotovenie predmetnej dohody resp. zmluvy o prevode členských práv. Ustanovenie článku VI. dohody je oddeliteľné od ďalšieho znenia, teda nie je neplatná celá dohoda o prevode členských práv resp. predmetná zmluva. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že táto nevyvolala žiadne účinky, nakoľko nebola predložená žalovanému 3. sa nezakladá na pravde, nakoľko bola predložená v súdnom konaní, teda právne účinky vyvolala s poukazom na . Po vypracovaní znaleckého posudku MUDr. Straku a po pojednávaní dňa 21.3.2018, súd prvej inštancie ustanovil žalobcovi procesného opatrovníka, ktorý však žalobcu nezastupoval na poslednom pojednávaní, naďalej ho zastupoval advokát, pričom v spise plnomocenstvo od procesného opatrovníka advokátovi sa nenachádza. Žalobca nebol riadne zastúpený na uvedenom pojednávaní, ktoré malo byť odročené a pre prípad, že mal procesný opatrovník riadne vykázané doručenie, mal byť vydaný rozsudok pre zmeškanie podľa . Tvrdenie okresného súdu, že udelenie plnomocenstva žalobcom dňa 16.12.2009 bolo platné, nie je vierohodné, keď právny úkon Dohoda o prevode členských práv resp. Zmluva zo dňa 22.1.2002 (teda cca o 8 rokov skôr) už neboli platné. Na právny záver o neplatnosti právnych úkonov podľa využil súd prvej inštancie závery znaleckého posudku MUDr. Mária Straku, MUDr. Moniky Gregorovej (jej výsluchu). Pričom závery znaleckého posudku vrátane dodatkov MUDr. Gregorovej boli spochybnené znalcami Centra duševného zdravia, s.r.o. a to MUDr. Lexmann a MUDr. Droba, z ktorých súd prvej inštancie aj cituje, ale bez toho, aby sa k ich kritickým záverom vo vzťahu k záverom znaleckého posudku a dodatkov vypracovaných MUDr. Gregorovou akýmkoľvek spôsobom vyjadril. Je zrejmé, že dôvodné pochybnosti viedli súd prvej inštancie k tomu, aby určil MUDr. Mária Straku na vypracovanie znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že len s vysokou mierou pravdepodobnosti znalec dospel k záveru, že „či bol navrhovateľ v čase spísania dohody o prevode členských práv dňa 22.1.2002 schopný vykonať tento právny úkon, sa javí z hľadiska psychiatrického - forenzného jednoznačne a definitívne vyjadriť neviem a nemôžem, no domnievam sa, že pre tento mentálny postih (debilita) s vysokou pravdepodobnosťou navrhovateľ v čase spísania dohody o prevode členských práv dňa 22.1.2002 nebol plne spôsobilým na tento právny úkon". Na inom mieste uvádza, že vykonať právny úkon v roku 2002 s mentálnym vekom, zrejme !!! 9 - 12 rokov, čo je mentálny vek osôb s prítomným postihom v zmysle debility, a to prevod práv užívania k bytu zrejme R. V. z hľadiska psychiatrického nebol s vysokou pravdepodobnosťou spôsobilý. Už len z týchto dvoch odstavcov vyplynulo, že ani súdny znalec nebol jednotný vo svojich vyjadreniach, nakoľko na jednu otázku zodpovedal dvojakým spôsobom. V jednej odpovedi uvádza, že nemôže z odborného hľadiska odpovedať ale domnieva sa, že nebol pravdepodobne plne spôsobilý a o niekoľko riadkov už uvádza, že z odborného hľadiska bol pravdepodobne nespôsobilý. Na pojednávaní žalovaní 1. a 2. uviedli, že pri znaleckom skúmaní pôsobili aj tretie osoby, ktoré nemali byť pri vyhotovovaní znaleckého posudku ako napr. brat žalobcu a sociálna sestra. Uvedené osoby pôsobili na znalca pri vyhotovovaní znaleckého posudku a teda sú dôvody na jeho neobjektívnosť. K poukazu súdu prvej inštancie na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. uviedli, že na území Slovenskej republiky nie je daná právomoc súdom využívať ako záväzné rozhodnutia z iného štátu, na strane druhej v uvedenom rozhodnutí sa žalobca od začiatku sporu bránil tým, že má takú poruchu zdravia, ktorá mohla ovplyvniť jeho konanie. V posudzovanej veci však skoro po 1,5 roku žalobca na pojednávaní 16.5.2011 po prvýkrát uviedol tento dôvod a súd prvej inštancie až uznesením z júna 2018 povolil zmenu žaloby. Žalovaní 1. a 2. trvali na vypracovaní kontrolného znaleckého posudku, pričom okresný súd sa mal s týmto návrhom vysporiadať (napr. zamietnutím tohto znaleckého posudku), čím zaťažil predmetné konanie vadou.

14. Procesný opatrovník žalobcu sa vyjadril k odvolaniu žalovaných 1. a 2., k odvolaniu žalovaného 3. a uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje potvrdiť. Naďalej nie je účelné a hospodárne dať vypracovať ďalší kontrolný znalecký posudok, ktorý by nepriniesol bližšie ozrejmenie duševného stavu žalobcu vo väčšom rozsahu ako tomu bolo v doteraz vypracovaných posudkoch a vyjadreniach, preto okresnému súdu nezostávalo len vyhodnotiť závery už vypracovaných posudkov. Predmetná zmluva o prevode členských práv, resp. dohoda obsahujúca ustanovenie o zriadení vecného bremena (čl. II. resp. VI.) je zmluvou, ktorej účinnosť vo vecne právnej sfére je podmienená rozhodnutím príslušného orgánu podľa , čo vyplýva z , preto platí nevyvrátiteľná domnienka, že ak účastníci zmluvy nepodali návrh na rozhodnutie o povolení vkladu na príslušnú správu katastra nehnuteľností do troch rokov od uzavretia zmluvy platí, že podľa od nej odstúpili. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení dostatočne vysporiadal s otázkou či žalobca v čase uzatvorenia dohody/zmluvy (22.1.2002) trpel duševnou poruchou, hoci existujú viaceré znalecké posudky bez jednoznačného záveru a značný časový odstup. Nedostatok procesnej podmienky na strane žalobcu okresný súd v otázke zastúpenia žalobcu zistil až počas konania, a akceptoval plnomocenstvo zo dňa 16.12.2009. Stotožňuje sa s podaniami a úkonmi pôvodného advokáta žalobcu, jeho konanie sa mu javí v záujme žalobcu, aby jeho žalobe bolo v čo najväčšom rozsahu vyhovené, v detailoch na ne podporne odkazuje.

15. Žalovaný 1. a 2. sa vyjadrili k odvolaniu žalovaného 3. tak, že sa k nemu pripájajú.

16. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu procesného opatrovníka k odvolaniam žalovaných a uviedol, že sa s ním stotožňuje.

17. Žalovaný 3. sa vyjadril k vyjadreniu procesného opatrovníka k odvolaniu žalovaného 3. a uviedol, že ak mal súd prvej inštancie za to, že na základe znaleckých posudkov je potrebné žalobcovi ustanoviť procesného opatrovníka, mal tak konať ihneď. Nie je zrejmé, na základe akého splnomocnenia zastupovala advokátska kancelária LYSO &Partners žalobcu napr. na pojednávaní dňa 16.7.2018, k čomu sa nevyjadril ani procesný opatrovník, že akceptoval plnomocenstvo zo dňa 16.12.2009. Skutočnosť, že procesný opatrovník sa stotožňuje s podaniami pôvodného advokáta vyplýva až z vyjadrenia zo dňa 15.10.2018, teda po rozhodnutí vo veci súdom prvej inštancie. Právny zástupca žalobcu vykonáva právne úkony bez toho, aby bol riadne splnomocnený, pretože uznesením zo dňa 5.6.2018 súd prvej inštancie ustanovil žalobcovi procesného opatrovníka, ktorý mal zastupovať záujmy žalobcu a mal splnomocniť právneho zástupcu žalobcu a to aj na pojednávaní uskutočnenom dňa 16.7.2018.

18. Žalovaní 1. a 2. sa vyjadrili k vyjadreniu procesného opatrovníka žalobcu k odvolaniu žalovaných 1. a 2., k odvolaniu žalovaného 3. a uviedli, že žalobca bol podľa okresného súdu procesne nespôsobilý, nemohol ani uplatňovať svoje práva prostredníctvom advokáta. Správny by bol postup, ak by procesný opatrovník ustanovil advokáta, aby konal za opatrovníka. Neobstojí tvrdenie, že ak okresný súd akceptoval plnomocenstvo, zhojil postup. Závažné je tvrdenie opatrovníka, že súd prvej inštancie neposudzoval zmluvu o prevode členských práv, nakoľko by aj podľa okresného súdu bola táto zmluva neplatná, pričom opatrovník tvrdí, že zmluva bola síce platná, ale jej nezavkladovaním strany odstúpili (nakoľko odstúpiť možno len od platnej zmluvy).

19. Žalovaný 3. sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného 3. a k vyjadreniu žalovaných 1. a 2. k odvolaniu žalovaného 3. a uviedol, že odkazuje na svoje odvolanie a vyjadrenie k procesného opatrovníka. Trvá na to, že v konaní na súde prvej inštancie došlo k pochybeniu pri posudzovaní procesnej subjektivity žalobcu, procesnej spôsobilosti, vyplývajúcej povinnosti zastúpenia.

20. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaných 1. a 2., k odvolaniu žalovaného 3., k vyjadreniu žalovaných 1. a 2. k odvolaniu žalovaného 3. a uviedol, že s argumentáciou žalovaných nesúhlasí, zväčša opakujú predošlú argumentáciu, s ktorou sa okresný súd v napadnutom rozsudku vysporiadal. Nesúhlasí s hodnotením znaleckého dokazovania, ktoré je obsahom podaných odvolaní, má za to, že tak MUDr. Monika Gregorová aj MUDr. Mário Straka dospeli k zhodným záverom. Znalecké posudky mierne rozlišujú pokiaľ ide o jednotlivé úvahy, ktorými došli po vykonaní znaleckej činnosti k rovnakému záveru, tak tieto ich úvahy spolu v súhrne ešte znásobujú presvedčivosť záveru o nespôsobilosti žalobcu na právne úkony v čase spísania predmetnej dohody. Stotožňuje sa aj so záverom, že aj v prípade ak by právny úkon dohoda o prevode členských práv realizovaná žalobcom a žalovanými 1. a 2. nebol

postihnutý absolútnou neplatnosť podľa , z vykonaného dokazovania vyplýva, že uzavretá dohoda by bola neplatná s poukazom na ust. v spojení s a 151o ods. 2 . Pokiaľ žalovaný 3. uvádza, že súd prvej inštancie pochybil, keď „neskúmal splnenie procesných podmienok (kedykoľvek) v konaní - a síce -procesnú subjektivitu žalobcu, procesnú spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom....", táto jeho argumentácia len opakuje argumentáciu žalovaných 1. a 2. už prednesenú v priebehu sporu. Argumentácia žalovaných, že ak nebol žalobca v čase spísania Dohody o prevode členských práv v družstve z 22.1.2002 spôsobilý na tento úkon, je „vysoký predpoklad", že žalobca nebol spôsobilý „podpísať žalobu", je účelová a nesprávna, nezodpovedá pravidlám logiky. Jedným z argumentov logického výkladu práva je argument a minori ad maius, ktorý znamená, napr. že zo zákazu určitého konania menej závažného sa usudzuje na zákaz konania závažnejšieho rovnakého druhu. V prípade situácie, keď bolo znaleckými posudkami dokázané, že žalobca nebol v minulosti spôsobilý vykonať veľmi závažný právny úkon (dohoda o prevode práv a povinností v družstve, ktorou sa zbavil možnosti uspokojovať svoju základnú potrebu bývania), neznamená to automaticky, že by neskôr nebol spôsobilý vykonať právny úkon menej závažný (obrátiť sa na políciu, podať žalobu, nakupovať potraviny, žiadať o sociálne dávky, voliť a pod.). Opačná situácia by bola, ak by bolo v konaní dokázané, že v minulosti nebol žalobca spôsobilý vykonať menej závažný právny úkon a neskôr by vykonal veľmi závažný právny úkon (tu by sa dalo uvažovať o aplikácii argumentu a minori ad maius za splnenia ďalších podmienok). Žalobca nebol spôsobilý uzavrieť dohodu o prevode členských práv a povinností k bytu, v ktorom býval (t.j. v podstate tento daroval cudzími osobám a tak sa zbavil možnosti bývať) ešte neznamená, že neskôr, keď sa ho snažili žalovaní 1. a 2. vypudiť z tohto bytu, že by nevedel, že sa mu deje krivda, že sa má obrátiť najskôr na políciu a následne na súd a advokáta. Najskôr žalobca podal na žalovaných 1. a 2. trestné oznámenie, neskôr požiadal o právnu pomoc advokáta. Na začiatku súdneho konania nebolo zrejmé, že žalobca trpí duševným ochorením. Táto skutočnosť vyšla najavo viac-menej náhodným spôsobom počas súdneho konania. Aj samotní žalovaní 1. a 2. tvrdili v konaní, že oni nevideli na žalobcovi žiadne známky duševného ochorenia, tiež to tvrdil svedok, ktorého navrhli. Žalovaní tiež účelovo pracujú vo svojej argumentácii len s kategóriou plnej spôsobilosti na právne úkony a kategóriou plnej nespôsobilosťou na právne úkony a z toho vyplývajúcou procesnou spôsobilosťou a nespôsobilosťou. Úmyselne opomínajú oveľa častejšie situácie, keď fyzická osoba je z hľadiska hmotného práva (a následne teda aj procesného) len čiastočne nespôsobilá na právne úkony, zväčša len na tie najzávažnejšie právne úkony (scudzenie obydlia, pôžičky väčších súm peňazí a pod.), ale na menej závažné právne úkony v bežnom živote spôsobilá je. identifikuje procesnú spôsobilosť prostredníctvom odkazu na hmotné právo, a to konkrétne cez inštitút spôsobilosti na právne úkony. Spôsobilosť na právne úkony vymedzuje . Žalovaní si mohli všimnúť, že napríklad z hľadiska procesného zakotvuje procesný postup len pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Cieľom tejto procesnej úpravy je vylúčiť možnosť úplného pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, nakoľko možnosť pozbavenia spôsobilosti na právne úkony už nezodpovedá súčasným ľudskoprávnym štandardom. Žalobca v minulosti nebol súdom pozbavený ani obmedzený na spôsobilosti na právne úkony. Z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci vyplýva iba, že nebol spôsobilý na uzatvorenie Dohody o prevode členských práv v družstve z 22.1.2002. Ak by aj úplne hypoteticky nebol žalobca spôsobilý ani na podanie žaloby resp. iné úkony v spore, tak toto svoje tvrdenie žalovaní nepreukázali (mohli tak urobiť napríklad predložením znaleckého posudku resp. položením takýchto otázok znalcovi v rámci v spore vykonaného dokazovania). Žalovaní sa snažia túto svoju procesnú nečinnosť nahradiť spomenutou argumentáciou v rozpore s právnou logikou. Má za to, že ani nebolo potrebné ustanovovať procesného opatrovníka, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalobca nebol spôsobilý na podanie žaloby. V prípade nedostatku procesnej spôsobilosti sa preferuje zastúpenie zákonným zástupcom a iba v prípade, ak fyzická osoba zákonného zástupcu nemá, prípadne ak z rôznych dôvodov podľa hmotného práva zákonný zástupca za fyzickú osobu konať nemôže alebo ak síce konať môže, no nevyvíja dostatočnú procesnú aktivitu na ochranu procesných práv fyzickej osoby, ktorú zastupuje, súd ustanoví procesného opatrovníka na zastupovanie procesných práv a záujmov fyzickej osoby s nedostatkom procesnej spôsobilosti. Teda účelom ustanovenia procesného opatrovníka je ochrana procesných práv fyzickej osoby, ktorá nemá procesnú spôsobilosť (v tomto prípade teda žalobcu, ak by skutočne nebol procesne plne spôsobilý) a to ešte aj len v takom rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom.

21. Žalovaní 1. a 2. sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaných 1. a 2. a uviedli, že trvajú na svojom odvolaní. Samotné všeobecne záväzné právne predpisy nedelia právne úkony na zložité a jednoduché. Logicky by bolo podľa tvrdenia žalobcu, že ak bola prítomná porucha v roku 2002, tak určite

oveľa rozsiahla bola v roku 2009 a teda okresný súd sa snažil oneskorene ustanoviť opatrovníka, ktorý mal procesne vykonávať práva žalobcu. Ak tak okresný súd nekonal od začiatku, zaťažil konanie vadou.

22. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaných k vyjadreniu žalobcu k odvolaniam žalovaných 1., 2., 3. a uviedol, že sa pridržiava vyjadrení zo dňa 19.10.2018, zo dňa 21.11.2018. Z vykonaného dokazovania vyplynulo iba to, že žalobca nebol spôsobilý podpísať Dohodu o prevode členských práv v družstve zo dňa 22.1.2002, resp. iné právne úkony, ktorými by scudzoval obydlie, nevyplynulo z neho, že by nebol spôsobilý podať žalobu na súd resp. splnomocniť si advokáta na zastupovanie. Žalovaní mali možnosť v rámci dokazovania predložiť dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia.

23. Žalovaní 1. a 2. sa vyjadrili k vyjadreniu žalovaného 3. k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného 3. a k vyjadreniu žalovaných 1. a 2. k odvolaniu žalovaného 3. a uviedli, že sa s ním stotožňujú.

24. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (, ďalej ), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný (ďalej ). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa .

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovaného 3. bolo podané oprávneným subjektom - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), skúmal, či odvolanie bolo podané včas a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 3. bolo podané oneskorene, a preto je potrebné ho odmietnuť.

26. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( ). Do plynutia lehoty sa podľa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa podľa posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Jedná sa o zákonnú procesnú lehotu, teda zásadne nepredĺžiteľnú. Odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, je potom odvolací súd v zmysle povinný odmietnuť.

27. Z obsahu spisu z pripojených doručeniek bolo zistené, že napadnutý rozsudok bol žalovanému 3. riadne doručený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 22.8.2018 (elektronická doručenka na č.l. 499). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania tak tejto strane sporu začala plynúť nasledujúcim dňom (23.8.2018) a posledný deň takejto lehoty pripadol na 6.9.2018 (štvrtok). Pretože tento deň bol štvrtok a bežný pracovný deň, 6.9.2018 bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným právnym dňom, kedy žalovaný 3. podať včasné odvolanie. Žalovaný 3. využil možnosť formy podania odvolania v elektronickej podobe, pričom z elektronickej doručenky (č.l. 506-207) vyplýva, že odvolanie bolo okresnému súdu doručené dňa 7.9.2018 o 17:04 hod.

28. Podľa o e-Governmente, ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa .

29. Podľa o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.

30. Podľa o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy.

31. Vzhľadom na to, že podanie uskutočnené elektronickou formou podľa vyššie citovaného o e-Governmente sa považuje za doručené súdu uložením správy, t.j. okamihom, odkedy je správa objektívne dostupná prijímateľovi v jeho elektronickej schránke, v danom prípade to bolo dňa 7.9.2018, pričom posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 6.9.2018. Odvolanie podal žalovaný 3. oneskorene, po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, odvolací súd preto musel v zmysle oneskorene podané odvolanie odmietnuť a nemohol podrobiť napádaný rozsudok odvolaciemu prieskumu v zmysle odvolania podaného žalovaným 3.

32. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovaných 1. a 2. bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , , , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných 1. a 2. nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie postupom podľa .

33. Predmetom konania na súde prvej inštancie v zmysle žaloby doručenej dňa 21.12.2009 bola požiadavka žalobcu na určenie, že Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, IČO: 00 175 480 je vlastníkom bytu č. XX - garsónky na 9. nadzemnom podlaží nachádzajúcom sa na ulici M. V. XX v B. v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je na parc. č. 5002, kat. úz. B. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 3208/303954 evidovaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor pre katastrálne územie B. (ďalej aj „byt č. XX"). Zároveň sa domáhal určenia, že žalobca je členom Bytového družstva Trnava so sídlom Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, IČO: 00 175 480 a nájomcom bytu č. XX - garsónky na 9. nadzemnom podlaží nachádzajúcom sa na ulici M. V. XX v B. v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je na parc. č. 5002, kat. úz. B. evidovaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor pre katastrálne územie B..

34. Uznesením č. k. -465 zo dňa 24.6.2018 okresný súd rozhodol tak, že pripustil zmenu (rozšírenie) žaloby ako to žiadal žalobca na pojednávaní dňa 16.5.2011 t. j. podstatné skutkové tvrdenia žalobcu zo žaloby boli rozšírené o tvrdenie, že v čase podpísania dohody o prevode členských práv trpel žalobca duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento úkon neschopným.

35. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných 1. a 2. bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne ak I. výrokom určil, že Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, IČO: 00 175 480 je vlastníkom bytu č. XX - garsónky na 9. nadzemnom podlaží nachádzajúcom sa na ulici M. V. XX v B. v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je na parc. č. 5002, kat. úz. B. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 3208/303954 evidovaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor pre katastrálne územie B. a II. výrokom určil, že žalobca je členom Bytového družstva Trnava so sídlom Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, IČO: 00 175 480 a nájomcom bytu č. XX garzónky na 9. nadzemnom podlaží nachádzajúcom sa na ulici M. V. XX v B. v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je na parc. č. 5002, kat. úz. B. evidovaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor pre katastrálne územie B., zároveň III. výrokom priznal žalobcovi voči žalovaným 1., 2., 3. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a IV. výrokom priznal MUDr. Máriovi Strakovi, Šafárikova 49, 924 01 Galanta voči žalovaným 1., 2., 3. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľov

36. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku v napadnutej časti odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľov) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. ), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní ( veta druhá ) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa ( in fine) nasledovné:

37. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 16.12.2009 udelil žalobca svojmu právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie v danej veci. Dňa 21.12.2009 bola podaná na okresný súd predmetná žaloba. Lekársky nález MUDr. E. F. zo dňa 14.2.2011 konštatuje aktuálne organický psychosyndróm pri základných somatických ochoreniach bez foridného psychoticizmu. Z psychologického vyšetrenia zo dňa 22.9.2010 klinický psychológ PhDr. U. N. konštatuje, že u žalobcu ide o jedinca s ľahkou mentálnou retardáciou /debilita/, negramotného, a tým so značne zníženou schoplnosťou zúčastňovať sa právnych úkonov. Uznesením č. k. -132 zo dňa 28.1.2013 okresný súd ustanovil MUDr. Moniku Gregorovú znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria za znalkyňu v danej veci. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne MUDr. Moniky Gregorovej č. 14/2013 zo dňa 1.4.2013 vyplýva, že žalobca trpí v súčasnosti organickým psychosyndrómom. Ide o poruchu trvalého charakteru s tendenciou progredovať (zhoršovanie príznakov). Táto porucha sa u neho prejavila po recidivujúcich (opakovaných) akútnych cievnych mozgových príhodách (po roku 2008). Avšak premorbídne bola u neho prítomná mentálna retardácia ľahkého stupňa, ktorou trpel od narodenia. V čase spísania dohody o prevode členských práv zo dňa 22.1.2002 organická porucha prítomná nebola, avšak bola prítomná mentálna retardácia ľahkého stupňa, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. Dňa 25.6.2014 predložili žalovaní 1. a 2. odborné vyjadrenie č. 102/2014 znaleckej organizácie Centra duševného zdravia, s.r.o. zo dňa 16.4.2014 (znalci MUDr. Svetozár Droba a MUDr. Juraj Lexman), ktorým nepovažovali záver znalkyne MUDr. Moniky Gregorovej, že žalobca bol nespôsobilý k uzatvoreniu zmluvy zo dňa 22.1.2002 za správny a spoľahlivý, zároveň žalovaní 1. a 2. navrhli vyhotoviť kontrolný znalecký posudok. Na pojednávaní dňa 21.7.2014 žalovaní 1. a 2. zotrvali na návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Uznesením č. k. -182 zo dňa12.8.2014 okresný súd uložil znalkyni MUDr. Monike Gregorovej vypracovať doplnok k Znaleckému posudku č. 14/2013 a vyjadriť sa k Odbornému vyjadreniu znaleckej organizácie Centra duševného zdravia, s.r.o. č. 102/2014. Z Doplnku k Znaleckému posudku č. 14/2013 znalkyne MUDr. Moniky Gregorovej č. 31/2014 zo dňa 28.8.2014 vyplýva, že zotrvala na závere, že dňa 22.1.2002 bola u žalobcu prítomná mentálna retardácia ľahkého stupňa, ktorá ho robila na právny úkon (Dohoda o prevode členských práv) neschopným. Dňa 22.10.2014 predložili žalovaní 1. a 2. Dodatok č. 1 k odbornému vyjadreniu znaleckej organizácie Centra duševného zdravia, s.r.o. č. 170/2014, ktoré zotrváva na tom, že ani po podaní dodatku znalkyne MUDr. Moniky Gregorovej nepovažuje záver, že žalobca bol nespôsobilý k uzatvoreniu zmluvy zo dňa 22.1.2002 za správny a spoľahlivý. Naďalej absentuje vysvetlenie o akú psychopatológiu znalkyňa opiera svoje konštatovanie o nespôsobilosti žalobcu na konkrétny právny úkon. Na pojednávaní dňa 24.3.2015 bola vypočutá znalkyňa MUDr. Monika Gregorová, na ktorom uviedla, že žalobca v čase právneho úkonu, ktorý bol dňa 22.1.2002 trpel mentálnou retardáciou ľahkého stupňa, ktorá ho robila na tento úkon neschopným. Dňa 29.5.2015 predložili žalovaní 1. a 2. Dodatok č. 2 k odbornému vyjadreniu znaleckej organizácie Centra duševného zdravia, s.r.o. č. 94/2015, podľa ktorého v znaleckom dokazovaní absentuje rekonštrukcia psychického stavu žalobcu od roku 2002 z dôvodu cievnych mozgových príhod. Uznesením č. k. -297 zo dňa 21.6.2016 okresný súd ustanovil MUDr. Mária Straku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria za znalca v danej veci. Zo znaleckého posudku č. 158/2017 znalca MUDr. Mária Straku zo dňa 14.9.2017 vyplýva, že žalobca aktuálne trpí

organickou potuchou osobnosti, stredne ťažkého stupňa a od narodenia trpí mentálnou retardáciou ľahkého stupňa, debilitou. Organickým psychosyndrómom asi posledných 10 rokov. Už pred dobou v čase spísania dohody o prevode členských práv dňa 22.1.2002 trpel nielen mentálnou subnormou ale aj mentálnou retardáciou ľahkého stupňa, debilitou, akého stupňa určiť už dnes nemôže a nevie. Mentálnou retardáciou v pásme debility trpel aj v dobe vykonania prevodu členských práv dňa 22.1.2002. V dnešnej dobe však už nie je možné, stanoviť presné určenie stupňa (ľahký, stredný, ťažký, veľmi ťažký) v čase v roku 2002. V aktuálnej dobe je s odstupom času 15 rokov psychický stav žalobcu zmenený (zhoršený) po opakovane prekonaných cievnych mozgových príhodách s následným organickým stredne ťažkým psychosyndrómom, ktorý je dnes klinicky manifestnejší, ako od narodenia. Pred 15 rokmi, bol mentálne postihnutý, o mentálnej retardácii sú zistiteľné v jeho zdravotnej dokumentácii a to záznamy o debilite, bez zmienky o jej presnom stupni. Žalobca vykonal právny úkon 22.1.2002 ako mentálne ľahko retardovaný, debilný. Osoba s diagnózou debility má mentálny vek spravidla na úrovni 9- 12 ročného dieťaťa. Táto osoba môže byť schopná vykonávať určité právne úkony, dokáže sa zaradiť do spoločnosti, byť zamestnaný aj spoločensky byť prospešný a z hľadiska psychiatrickej intervencie „ nenápadný", čiže nemusí sa roky, či vôbec psychiatricky liečiť. Vykonať právny úkon v r. 2002 s mentálnym vekom, zrejme 9-12 rokov, čo je mentálny vek osôb s prítomným mentálnym postihom v zmysle debility, a to prevod práv užívania k bytu žalobca z hľadiska psychiatrického nebol s vysokou pravdepodobnosťou spôsobilý. Dňa 15.11.2017 bol znalecký posudok znalca MUDr. Mária Straku doručený právnemu zástupcovi žalovaných 1. a 2., ktorý dňa 24.11.2017 oznámil okresnému súdu, že so znaleckým posudkom nesúhlasí potrebuje min. 2 mesiace na vyhotovenie odborného vyjadrenia k znaleckému posudku. Uznesením č. k. -464 zo dňa 5.6.2008 okresný súd ustanovil žalobcovi procesného opatrovníka Mgr. U. M. vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Trnava. Na pojednávaní dňa 16.7.2018 právny zástupca žalovaných 1. a 2. navrhol vykonanie kontrolné znaleckého dokazovania, tiež uviedol, že na psychiatrickom vyšetrovaní bola prítomná zdravotná sestra a brat žalobcu.

38. Žalovaní namietali, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

39. S poukazom na dôvody podanej žaloby, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď ako predbežnú otázku riešil platnosť Dohody o prevode členských práv a povinností zo dňa 22.1.2002, pričom rozhodujúce bolo zistenie, či žalobca vzhľadom na svoj duševný stav bol/ nebol schopný posúdiť následky svojho konania. Neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, ak je účastník právneho úkonu rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti k právnym úkonom. Neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.

40. Podľa ustanovenia je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Nie je potrebné, aby konajúca osoba bola v dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, príp. ak obmedzenie na základe rozhodnutia nezahŕňa právny úkon, o ktorý ide. Postačí, aby v rozhodnej dobe bola konajúca osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju robí na právne úkony neschopnou. Dôkazné bremeno o tom, či konajúci konal v konkrétnej situácii pod vplyvom duševnej poruchy, majú tí, ktorí sa na základe určovacej žaloby dovolávajú neplatnosti právneho úkonu urobeného takou osobou. Neplatnosť právneho úkonu, ktorý urobila fyzická osoba v konkrétnom prípade pod vplyvom duševnej poruchy, môže konštatovať iba súd. Keďže neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť, je vylúčené robiť záver v konaní o duševnej poruche na základe pravdepodobnosti, či za skutkových okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii súdu v zmysle ustanovenia ( účinného do 30.6.2016) neumožňujú urobiť v uvedenom smere úplne jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenie . To, či v danom prípade konajúca osoba vedela posúdiť následky svojho

konania alebo ho ovládnuť, musí posúdiť znalec z odboru psychiatrie. Súd musí tiež prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré súviseli s napadnutým úkonom.

41. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovenia , keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v čase uzatvorenia Dohody o prevode členských práv (22.1.2002) trpel duševnou poruchou - mentálnym postihom - mentálnou retardáciou v pásme debility, ktorá ho robila (s vysokou pravdepodobnosťou) nespôsobilým na uzatvorenie Dohody o prevode členských práv (k predmetnému bytu). Preto je Dohoda o prevode členských práv zo dňa 22.1.2002 v zmysle ustanovenia absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť, resp. odstrániť. Vzhľadom na to nedošlo ani k platnému prevodu členských práv a povinností a práva nájmu zo žalobcu na žalovaných 1. a 2., členský vzťah žalobcu u žalovaného 3. tak trvá aj naďalej. Zároveň žalovaní 1. a 2. sa nestali vlastníkmi predmetného bytu, keďže zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu je pre rozpor s zákona o vlastníctve bytu absolútne neplatná podľa . Vlastníkom predmetného bytu je tak naďalej žalovaný 3., ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie.

42. V sporoch, ktoré sa dotýkajú platnosti právnych úkonov podľa , t.j. i predmetný spor, v ktorom sa je podľa odvolacieho súdu pre preukázanie konania v duševnej poruche možné použiť tzv. dôkazný štandard, založený na tom, že spravodlivá rovnováha medzi protichodnými oprávnenými záujmami bude najlepšie dosiahnutia stanovením vysokej miery pravdepodobnosti preukázania, že plne svojprávna osoba konala v duševnej poruche, ktorá ju v daný moment predstavovala neschopnú právne konať, oproti postupu hodnotenia vykonaných dôkazov cez prizmu nadmerne vysokého dôkazného štandardu. Judikatúra pritom nikdy nebola postavená na jednoznačnom závere, že k aplikácii je možné pristúpiť len na základe stopercentne zisteného skutkového stavu. Takto formulovaná vysoká miera pravdepodobnosti zistenia neschopnosti osoby posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť nevedie k úplnému znemožneniu uplatnenie ustanovenia . Možno si totiž predstaviť množstvo situácií, v ktorých bude právne konanie zneplatnené na základe nespôsobilosti posúdiť následky svojho konania, a to aj na základe ex post vykonaných dôkazov.

43. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

44. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

45. Odvolací súd pripomína, že pravidlá hodnotenia znaleckého posudku sú upravené v článku 15 aj v a spravujú sa princípom voľného hodnotenia dôkazov. Potrebné je zdôrazniť, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy každý jednotlivo aj všetky v ich vzájomnej súvislosti. Súd nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov znalca, avšak výsledky znaleckého dokazovania hodnotí voľne vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z dôkazov. Nemôže pritom nekriticky preberať závery znaleckého posudku bez ich hodnotenia podľa a . Znalecký posudok predstavuje iba jeden z mnohých dôkazných prostriedkov, ktorého závery je potrebné v prípade potreby overovať aj inými dôkazmi a v prípade pochybností možno nariadiť preskúmanie znaleckého posudku iným znalcom. Zákon nestanovuje predpoklady pre nariadenie revízneho (kontrolného) znaleckého posudku, ktorého vypracovanie prichádza do úvahy najmä tam, kde má súd pochybnosti o správnosti už vypracovaného znaleckého posudku; tieto môžu byť vyvolané aj predložením listinného dôkazu - posudku znalca vypracovaného mimo konania (uznesenie NS ČR sp. zn. ).

46. Princíp kontradiktórnosti zakotvený v článku 9 vyplýva zo skutočnosti, že žalobca i žalovaný majú protichodný záujem na výsledku sporu, čomu prispôsobujú svoju procesnú aktivitu. Tradičné vnímanie kontradiktórnosti znamená možnosť vyjadriť sa len k skutočnostiam uvádzaným protistranou a k vykonaným dôkazom, aj k právnej argumentácii protistrany. Súd prvej inštancie uvedeným postupom (vychádzajúc aj zo zásady hospodárnosti konania zakotvenej v článku 17 zásad ) podľa názoru odvolacieho súdu postupoval v konaní kontradiktórne.

47. Je to práve znalecký posudok z príslušného odboru, ktorý je základným dôkazným podkladom v konaní, v ktorom je posudzované, či predmetné právne konanie fyzickej osoby bolo urobené v duševnej poruche alebo nie, nezbavuje to ešte súd povinností, aby sa pri hodnotení dôkazov v zmysle zaoberal úplnosťou a presvedčivosťou spracovaného posudku a tento dôkazný prostriedok spôsobom predvídaným v ustanovení hodnotil s ďalšími dôkaznými prostriedkami a s prihliadnutím ku všetkému, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu.

48. Znalecký posudok v zmysle (ako i v zmysle pred ním platného ) predstavuje jeden z mnohých dôkazov, hoci je svojou povahou nezastupiteľný. Znalec je pritom osobou (fyzickou alebo právnickou), ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje skutočnosti, ktoré boli súdom určené, a v znaleckom posudku súdu oznamuje subjektívne výsledok tohto posúdenia. (pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn. ).

49. Znalecký posudok je ako už zhora bolo uvedené - jedným z dôkazov, ktorý súd síce hodnotí ako každý iný dôkaz, od iných sa však líši tým, že odborné závery v ňom obsiahnuté nepodliehajú hodnoteniu súdom.

50. Žalovaní 1. a 2 v odvolaní poukázali na to, že na právny záver o neplatnosti právnych úkonov podľa využil súd prvej inštancie závery znaleckého posudku MUDr. Mária Straku, MUDr. Moniky Gregorovej (jej výsluchu), s čím sa odvolací súd stotožnil a s poukazom aj na obsah záverov týchto znaleckých posudkov v odôvodnení napadnutého rozsudku sa s takýmto postupom plne stotožnil. Je nutné poukázať aj na to, že tak MUDr. Monika Gregorová, ako aj MUDr. Mário Straka boli za znalcov v danej veci ustanovený súdom, teda išlo o znalecké posudku podľa (predtým ). Obidva znalecké posudky obsahujú záver, že žalobca nebol schopný na právny úkon (Dohoda o prevode členských práv zo dňa 22.1.2002) z dôvodu prítomnosti mentálnej retardácie ľahké stupňa (v pásme debility). Na uvedené nemá vplyv námietka žalovaných 1. a 2., že súdny znalec MUDr. Mário Straka nebol jednotný vo svojich vyjadreniach, keď v jednej odpovedi uviedol, že z odborného hľadiska nemôže odpovedať ale domnieva sa, že nebol pravdepodobne plne spôsobilý a o niekoľko riadkov už uvádza, že z odborného hľadiska bol pravdepodobne nespôsobilý, s ktorou sa odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd poukazuje na to, že znalec MUDr. Mário Straka v odpovedi na otázku 2. odpovedal „z hľadiska psychiatricko-forenzného jednoznačne a definitívne sa vyjadriť nevie a nemôže, či bol navrhovateľ v čase spísania dohody o prevode členských práv dňa 22.01.2002 schopný vykonať tento právny úkon, no domnieva a, že pre tento mentálny postih (debilita) s vysokou pravdepodobnosťou ... nebol plne spôsobilý na tento právny úkon" a na otázku 3. odpovedal „... vykonať právny úkon v r. 2002 s mentálnym vekom, zrejme 9-12 rokov.... z hľadiska psychiatrického nebol s vysokou pravdepodobnosťou spôsobilý." Z uvedených odpovedí vyplýva, že znalec v oboch odpovediach konštatoval svoj rovnaký záver s vyjadrením jeho vysokej miery pravdepodobnosti. Zároveň v odpovedi na otázku 3. vysvetlil aj to, čo bráni jednoznačnému zodpovedaniu otázky, konkrétne chýbajúca diagnostika žalobcu najlepšie pred samotným právnych úkonom (pred jeho vykonaním alebo krátko po vykonaní).

51. Námietka žalovaných, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku cituje aj závery znalcov Centra duševného zdravia, s.r.o. a to MUDr. Lexmann a MUDr. Droba (predložené žalovanými 1. a 2.), bez toho, aby sa k ich kritickým záverom vo vzťahu k záverom znaleckého posudku a dodatkov vypracovaných MUDr. Gregorovou akýmkoľvek spôsobom vyjadril podľa odvolacieho súdu neobstojí. Odvolací súd má za to, že z postupu súdu prvej inštancie je zrejmé, že práve s poukazom na odborné stanovisko znalcov Centra duševného zdravia, s.r.o. (aj ich dodatkov), ktoré súd prvej inštancie považoval (zjavne) za odôvodnené, bol ustanovený za znalca v danej veci MUDr. Mário Straka. Uvedenému svedčí aj obsah uznesenia okresného súdu č. k. -297 zo dňa 21.6.2016, v ktorom mu bolo uložené okrem iného oboznámiť sa aj s odborným vyjadrením znalcov MUDr. Lexmann a

MUDr. Droba (Centrum duševného zdravia, s.r.o. v znení dodatku č. 1 a dodatku č. 2). Súd prvej inštancie postupoval aj podľa , keď v odseku 48 konštatoval z akých dôkazov vychádzal pri svojom závere o tom, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom otázky konania v duševnej poruche. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v danej veci postupoval starostlivo, vykonal potrebné dokazovanie a pri svojom rozhodovaní zohľadnil všetky relevantné skutočnosti. Nemožno prehliadnuť, že vo veci existujú aj dôkazy a argumenty v neprospech žalobcu, tieto ale nedosahujú požadovanú vysokú mieru pravdepodobnosti preukázania nekonania žalobcu v duševnej poruche.

52. Odvolací súd pripomína, že pravidlá hodnotenia znaleckého posudku sú upravené v článku 15 aj v a spravujú sa princípom voľného hodnotenia dôkazov. Potrebné je zdôrazniť, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy každý jednotlivo, aj všetky v ich vzájomnej súvislosti. Súd nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov znalca, avšak výsledky znaleckého dokazovania hodnotí voľne vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z dôkazov. Nemôže pritom nekriticky preberať závery znaleckého posudku bez ich hodnotenia podľa a . Znalecký posudok predstavuje iba jeden z mnohých dôkazných prostriedkov, ktorého závery je potrebné v prípade potreby overovať aj inými dôkazmi a v prípade pochybností možno nariadiť preskúmanie znaleckého posudku iným znalcom. Zákon nestanovuje predpoklady pre nariadenie revízneho (kontrolného) znaleckého posudku, ktorého vypracovanie prichádza do úvahy najmä tam, kde má súd pochybnosti o správnosti už vypracovaného znaleckého posudku; tieto môžu byť vyvolané aj predložením listinného dôkazu - posudku znalca vypracovaného mimo konania (uznesenie NS ČR sp. zn. ).

53. Podľa veta druhá , ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

54. Žalovaní 1. a 2. namietali, že trvali na vypracovaní kontrolného znaleckého posudku, pričom okresný súd sa mal s týmto návrhom vysporiadať (napr. zamietnutím tohto znaleckého posudku), čím zaťažil predmetné konanie vadou. Odvolací súd poukazuje na to, že je pravdou, že na pojednávaní dňa 16.7.2018 právny zástupca žalovaných 1. a 2. navrhol vykonanie kontrolné znaleckého dokazovania, avšak žalovaní 1. a 2. už opomenuli tú skutočnosť, na tomto pojednávaní súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, čím postupoval v súlade s veta druhá . Skutočnosť, že prvoinštančný súd nerozhodol výslovne o zamietnutí návrhu žalovaných 1. a 2. neznamená procesné pochybenie odôvodňujúce odňatie možnosti žalovaným konať pred súdom, keďže vyhlásením dokazovania za skončené okresný súd prakticky vylúčil vykonanie všetkých navrhnutých dôkazov, ktoré dovtedy neboli ním vykonané. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalovaných 1. a 2.

55. Ďalej žalovaní 1. a 2. namietali, že na pojednávaní žalovaní 1. a 2. uviedli, že pri znaleckom skúmaní pôsobili aj tretie osoby, ktoré nemali byt' pri vyhotovovaní znaleckého posudku ako napr. brat žalobcu a sociálna sestra. Uvedené osoby pôsobili na znalca pri vyhotovovaní znaleckého posudku a teda sú dôvody na jeho neobjektívnosť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obsah zápisnice z pojednávania zo dňa 16.7.2018, z ktorej vyplýva, že právny zástupca žalovaných 1. a 2. okrem iného uviedol, že pri znaleckom skúmaní bola prítomná sestra a brat žalobcu. V znaleckom posudku č. 158/2017 znalec MUDr. Mário Straka na strane 21 konštatuje, že „prítomná pri vyšetrení sociálna sestra DSS (neviem prečo?), ku koncu vyšetrenia prišiel jeho vlastný brat E. V., údajne mu telefonicky oznámila riaditeľka DSS, že za ním niekto prišiel v úradnej veci. Brat sa po príchode snažil vstupovať do záveru vyšetrenia, odpovedať za neho na otázky, znalcom bol usmernený, nakoniec sa mlčky prizeral. V závere podal krátku anamnézu ohľadne brata - vyšetrovaného". S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že prípadné pôsobenie sociálnej sestry resp. brata žalobcu na osobu znalca žalovaní uvádzajú aj v odvolaní, počas konania na súde prvej inštancie však nenamietali neobjektívnosť znalca MUDr. Mária Straku ani uvedené nijako nepreukázali. Bez ohľadu na to odvolací má za to, že v danej veci vierohodnosť znaleckého posudku MUDr. Mária Straku nebola podľa nijako spochybnená. Samotný znalec v posudku opísal kto sa zúčastnil vyšetrenia žalobcu a ako toto prebiehalo, pričom brat žalobcu bol samotným znalcom usmernený, aby nenarúšal priebeh vyšetrenia. Preto ani táto námietka žalovaným nemôže obstáť.

56. Podľa , každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.

57. identifikuje procesnú spôsobilosť prostredníctvom odkazu na hmotné právo, a to konkrétne cez inštitút spôsobilosti na právne úkony. Spôsobilosť na práve úkony vymedzuje .

58. Podľa , v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, ods. 2 procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.

59. Podľa , súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.

60. Súd musí skúmať splnenie zákonom stanovených predpokladov pre ustanovenie procesného opatrovníka fyzickej osobe, pričom tieto musia byť jednoznačne deklarované. Význam ustanovenia opatrovníka má bezprostredný súvis s rešpektovaním práva strany na súdnu ochranu a s právom na spravodlivý súdny proces. Ak by súd neustanovil procesného opatrovníka, hoci na to boli splnené zákonné predpoklady, alebo pokiaľ by bol procesný opatrovník ustanovený tzv. nadbytočne, t. j. neboli splnené predpoklady na jeho ustanovenie, môžeme hovoriť o vade konania, ktorú možno namietať aj prostredníctvom riadneho, ale aj mimoriadnych opravných prostriedkov.

61. Podľa , strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

62. Podľa , splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.

63. Námietka žalovaných 1. a 2., že pre prípad, že mal procesný opatrovník riadne vykázané doručenie, mal byť vydaný rozsudok pre zmeškanie podľa v danej veci podľa odvolacieho súdu neobstojí. V prvom rade je nutné poukázať na to, že žalovaní 1. a 2. výslovne poukazujú na , ktorý odkazuje na , podľa ktorého možno rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu (iba) v prípadoch konania o žalobe podľa a) (teda žalôb na plnenie), čo však nie je daný prípad, a iba na návrh žalovaného, ktorý však v danej veci nebol urobený a následne aj za splnenia aj ďalších podmienok (ktoré však v danej veci ani neprišlo do úvahy skúmať).

64. Žalovaní 1. a 2. namietali tvrdenie okresného súdu, že udelenie plnomocenstva žalobcom dňa 16.12.2009 bolo platné, že nie je vierohodné, keď právny úkon Dohoda o prevode členských práv resp. Zmluva zo dňa 22.1.2002 (teda cca o 8 rokov skôr) už neboli platné, že žalobca nebol riadne zastúpený na pojednávaní (dňa 16.7.2018), naďalej ho zastupoval advokát, pričom v spise plnomocenstvo od procesného opatrovníka advokátovi sa nenachádza. Odvolací súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že dňa 16.12.2009 udelil žalobca svojmu právnemu zástupcovi plnú moc na zastupovanie v danej veci, že uznesením č. k. -464 zo dňa 5.6.2018 okresný súd ustanovil žalobcovi procesného opatrovníka (Mgr. U. M., vyššieho súdneho úradného Okresného súdu Trnava). Na pojednávaní dňa 16.7.2018 zastupoval žalobcu jeho právny zástupca, procesný opatrovník sa pojednávania nezúčastnil. Samotný procesný opatrovník sa v priebehu konania na súde prvej inštancie k veci síce nevyjadril, avšak v svojom vyjadrení k odvolaniam žalovaných sa stotožnil s podaniami a úkonmi advokáta žalobcu, ktorého konanie sa mu javí v záujme žalobcu, aby jeho žalobe bolo v čo najväčšom rozsahu vyhovené, v detailoch na ne podporne odkázal. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobca nebol spôsobilý na uzavretie Dohody o prevode členských práv zo dňa 22.1.2002, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, pričom schopnosť/neschopnosť žalobcu udeliť plnú moc právnemu zástupcovi (resp. podať žalobu) v danej veci nebola predmetom znaleckého skúmania, teda z vykonaného dokazovania nevyplynula nespôsobilosť žalobcu takto konať, čo správne konštatoval už súd prvej inštancie. Podstatné však v danej veci je, že práva žalobcu neboli nijakým spôsobom poškodené, keďže v konaní mu bol ustanovený procesný opatrovník, ktorý udelené splnomocnenie právnemu zástupcovi nespochybnil (neodvolal). Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou, že okresný súd neskúmal podmienky konania, čo vylučuje práve skutočnosť, že žalobcovi bol v konaní ustanovení procesný opatrovník. Pričom je bez právneho významu, že tak stalo tesne pred pojednávaním dňa

16.7.2018, keď podstatné je, že s opatrovníkom aj následne okresný súd už riadne konal, doručil mu aj napadnutý rozsudok.

65. K nesúhlasu žalovaných k poukazu okresného súdu na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. odvolací súd poukazuje na to, že za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1.1.1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali (pozri podrobne R 71/2018). Zároveň je však potrebné poukázať na to, že okresný súd na predmetné rozhodnutie odkázal (iba) v súvislosti s hodnoteným znaleckého posudku MUDr. Mária Straku ako jedného z vykonaných dôkazov, čo nemalo zásadný vplyv na správny záver okresného súdu od dôvodnosti žaloby.

66. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

67. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom I. a II. výrokom žalobe vyhovel rozhodol vecne správne, preto odvolací súd po vysporiadaní sa s relevantnými odvolacou argumentáciou odvolateľov, vrátane výrokov III. a IV. odvolaním síce napadnutých avšak bez osobitnej odvolacej argumentácie (čím bol odvolaciemu súdu znemožnený ich prieskum), s použitím ako vecne správny rozsudok potvrdil.

68. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Majú za to, že bol zvolený vhodný a zákonom prijateľný procesný prostriedok, keďže sa jedná o originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva ex lege. Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

69. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

70. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

71. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

73. O náhrade trov tohto odvolacieho konania medzi žalovaným 3. a žalobcom bolo potrebné rozhodnúť podľa per analogiam a v spojení s , keďže výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil žalovaný 3. oneskoreným odvolaním sa. S ohľadom na uvedené priznal odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 3. v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

74. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanými 1. a 2. odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. , v spojení s cit. ust. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovaným 1. a 2. ako procesne plnej úspešnej strane. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

75. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).