Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/270/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, so sídlom 027 44 Tvrdošín, IČO: 00191175, právne zastúpený: JUDr. Peter Machaj, advokát so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 47, IČO: 51010178, proti žalovanému: Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, so sídlom Trojičné námestie 185/2, Tvrdošín, IČO: 17 057 302, o ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -1194 zo dňa 20. júna 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. -1307 zo dňa 3. júna 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žiadna zo sporových strán n e m á na náhradu trov konania právo.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaslať ospravedlňujúci list všetkým členom organizácie - Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, Trojičné námestie 185/2, IČO: 17 057 302, ktorí boli jej členmi ku dňu 17.08.2004 a dňu 26.01.2005, podľa pripojeného zoznamu a žalobcovi na adresu „ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, so sídlom Tvrdošín, IČO: 00191175, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v znení: „ Ospravedlnenie. Na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu v Námestove sa touto cestou, Žiarec, poľnohospodárskemu družstvu Tvrdošín ospravedlňujeme, pretože obsah zverejnených výrokov, ktoré sme na jeho adresu uviedli v listoch „ Vážený člen urbáru„ je nepravdivý, čím sme neoprávnene zasiahli do práv na ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Jedná sa o tieto výroky:

- „ pretože súčasné intenzívne hospodárenie aj tvrdošínskeho družstva je neefektívne a podľa tých čo to robili aj vedome stratové. Urbár vie čo chce a preto Vám doporučujeme nepočúvať tých tzv. družstevných zapredancov, ktorí Vás v tomto období chodia odhovárať" ...

- „Výbor urbáru si myslí, že aj tí čo slepo veria družstvu, čo nevidieť prídu na to, ako ich družstvo okráda o ich podiely, čo sa vlastne koná už v tomto čase, keď niektorí tzv. družstevníci nasadení predsedom družstva skupujú podiely za ponižujúcu cenu, no čo je horšie, že títo ich neskupujú za svoje peniaze, ale za vaše družstevné peniaze, ktoré tiež mali patriť Vám všetkým, ktorí máte v družstve pôdu".

- „ Bola by to hanba každého, ktorý by sa zapredal terajšiemu vedeniu družstva, ktoré ešte nič dobrého neurobilo pre nikoho z vás, vedeniu družstva okolo ktorého sa zgrupuje niekoľko úbožiakov, ktorí zapredali za judášske groše svoju česť, vedeniu družstva ktoré nemá právo sa schovávať za hodnoty nášho mesta, vedeniu družstva, ktoré svojimi klamstvami, demagógiou a konaním znevažuje nielen náš Urbár ale aj celé mesto Tvrdošín, vedeniu družstva, ktoré sa nehanbí robiť družstevnú schôdzu v Trstenej len preto, aby zakryli podstatu svojho podvodného konania upriamením pozornosti cez staršiu generáciu na niečo, čo nie je pravda, že práve im neboli poskytnuté priestory v Tvrdošíne, či podobné znevažujúce metódy, ktoré pretrvávajú..."

- „ Aj keď o problémoch, ktoré má urbár s tvrdošínskym družstvom, ktoré užíva, resp. skôr zneužíva Vašu pôdu i Váš spoločný majetok na družstve, sme Vás informovali viacerými spôsobmi, je v tejto dobe ešte stále množstvo nedoriešených problémov, ktoré umelo vyrobilo družstvo len preto, aby Vás okradlo o čo sa okradnúť dalo a čo stále pokračuje v tom, že predáva majetok, ktorý vždy patril a najmä patrí urbáru t.j. Vám všetkým v príslušnom podiele ..."

- „ Pretože doterajšie konanie družstva, či skupiny ľudí spolupracujúcich s družstvom prinášajú len problémy, ktoré je potrebné doriešiť a usporiadať podľa historického, právneho a spravodlivého stavu a nie okrádať ľudí podľa zákonov, ktoré používali komunisti ešte v 50-tych rokoch, ktoré družstvo využíva pri prepisovaní a predaji urbárskych pozemkov aj dnes ..." Zoznam členov žalovaného, ktorým je žalobca povinný zaslať ospravedlňujúci list, je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

2. Poukázal na to, že v poradí druhým rozsudkom č.k. -888 zo dňa 14.9.2016 rozhodol tak, že žalovanému 1/ uložil zaslať ospravedlňujúci list všetkým členom organizácie Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín a žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v znení ako je to vo výroku tohto rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu a žalovaného 1/ Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. -993 zo dňa 29.11.2017 uvedený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III., ktorým žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 2/ (Ing. V. D., voči ktorému bola žaloba právoplatne zamietnutá) trovy konania v plnej výške, potvrdil. Výrok rozsudku I., ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zaslať ospravedlňujúci list a vo výroku IV., ktorým žalobcovi a žalovanému 1/ nebolo priznané právo na náhradu trov konania, zrušil a v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. Následne v zmysle intencií rozhodnutia krajského súdu vyzval žalobcu na úpravu žaloby, v ktorej dostatočne určitým spôsobom špecifikuje členov žalovaného 1/, ktorým má byť zaslaný ospravedlňujúci list a uvedené učinil podaním zo dňa 14.2.2018, upresneným na pojednávaní dňa 20.6.2018 a opätovne rozhodol ako v predchádzajúcom rozsudku č.k. -888, vyhovel žalobe v časti ospravedlňujúceho listu. Konštatoval, že žalobca sa domáhal ochrany proti neoprávnenému zásahu do svojej dobrej povesti, ku ktorému došlo odoslaním listov členom žalovaného 1/, datovaných dňa 26.01.2005 a 17.08.2004, pričom žalovaný 1/ výrokmi špecifikovanými vo výrokovej časti rozsudku, zasiahol do dobrej povesti žalobcu s totožným odôvodnením, ktoré už bolo uvedené v rozsudku č.k. -888 zo dňa 14.9.2016. Vo vzťahu k novým výhradám žalovaného voči žalobe na pojednávaní dňa 20.6.2018, dospel k záveru, že nie sú dôvodné. Pokiaľ tvrdil, že žaloba je neurčitá, nekonkretizoval, v čom má spočívať tento tvrdený nedostatok. Považuje za postačujúce, aby žalovanému bolo uložené, aby ospravedlňujúci list zaslal osobám, ktoré boli jeho členmi ku dňu 17.8.2004 a 26.1.2005, ktoré sú navyše uvedené aj v zozname, ktorý je súčasťou rozsudku. Takéto určenie osôb, ktorým má byť zaslaný ospravedlňujúci list, je dostatočne určité. Nie je povinnosťou žalobcu, aby preukázal, že všetky osoby, ktoré sú uvedené v tomto zozname, v čase vyhlásenia rozsudku žili, zvlášť, keď žalobca upravil žalobu tak, že žalovaný 1/ má zaslať ospravedlňujúci list osobám, ktoré boli členmi žalovaného 1/ ako pozemkového spoločenstva k rozhodným dátumom podľa zoznamu, ktorý súdu doručil samotný žalovaný 1/ a v podaní, ktorým tento zoznam doručil, uviedol, že ide o osoby, ktoré sú žijúce. Žalobca objektívne nemôže mať vedomosť o prípadnom náhlom úmrtí ktorejkoľvek z týchto osôb a v prípade vyhovenia tejto požiadavke žalovaného by žalobe nebolo možné vyhovieť vlastne nikdy. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by niektorá z osôb, ktorým má byť zaslaný ospravedlňujúci list, medzičasom, t.j. od zaslania zoznamu členov žalovaným 1/ súdu do vyhlásenia rozsudku, zomrela. Neakceptoval výhradu žalovaného týkajúcu sa toho, že Ing. Z. C. (predseda predstavenstva žalobcu) je bývalý člen KSČ, je nomenklatúrny káder, a preto je povinný zniesť vyššiu mieru kritiky a tento dôsledok sa vzťahuje aj na žalobcu, pretože Ing. Z. C. je jeho predsedom a aj väčšinovým podielnikom. Ing. Z. C. nie je sporovou stranou, a preto je bez právneho významu, či je osobou angažujúcou sa vo verejnom živote alebo nie. K ďalším tvrdeniam

žalovaného na pojednávaní dňa 20.6.2018 zaujal stanovisko, že ide o obsahovo totožné námietky, ktoré uvádzal už voči predchádzajúcemu rozsudku a ktorými sa súd už zaoberal v rámci vyhodnotenia, či jednotlivými výrokmi žalovaný zasiahol do dobrej povesti žalobcu a nemá dôvod svoje závery meniť. Nesúhlasí ani s argumentom žalovaného, že výroky, za ktoré sa má ospravedlniť, nie sú skutkové tvrdenia, ale hodnotiace úsudky. Rozlišujúcim kritériom medzi skutkovým tvrdením a hodnotiacim úsudkom je to, že skutkovému tvrdeniu možno priradiť charakteristiku (ne)pravdivosti; ide teda o tvrdenie, ktorého pravdivosť je overiteľná. Tvrdenia, obsiahnuté vo výrokoch, uvedených vo výrokovej časti rozsudku, sú mnohé skutkovými tvrdeniami (napr. družstvo skupuje podiely za družstevné peniaze, hospodárenie družstva je vedome stratové). S tvrdením, že výroky nepresiahli mieru oprávnenej kritiky, nesúhlasí a v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 11.11.2010 sp. zn. . O vecnú kritiku nejde v prípade, ak vychádza z nepravdivých podkladov a ak sa z týchto nepravdivých podkladov vyvodzujú vlastné hodnotiace úsudky znevažujúceho charakteru. Výrazy, ktoré použil žalovaný v dotknutých listoch ako družstevní zapredanci (družstvo) okráda ľudí, podvodné konanie, klamstvá, demagógia, judášske groše, ponižujúca cena, zneužívať pôdu, sú natoľko expresívneho charakteru, že nemôže ísť o primeranú kritiku a primeraná nie je ani forma, ktorú si žalovaný zvolil na uskutočnenie týchto výrokov - listy členom pozemkového spoločenstva o činnosti spoločenstva, ktoré sa, vzhľadom na účel pozemkových spoločenstiev, mali zamerať predovšetkým na hospodárenie žalovaného so spoločnými nehnuteľnosťami a nie na kritiku žalobcu. To sa týka najmä výrokov, v ktorých sa žalovaný vyjadruje o predajoch pôdy (pozemkov) žalobcom, ktorým, ako uviedol, vzhľadom na prebiehajúce súdne spory, nemožno priradiť charakteristiku ne/pravdivosti, ale vzhľadom na expresívne výrazy, ktoré v nich sú použité, nepochybne presiahli rámec oprávnenej kritiky a to aj v prípade, že by boli pravdivé, čo sa však rovnako doteraz nepreukázalo tým, že by napr. žalovaný predložil právoplatné rozhodnutie o tom, že niektorá zmluva, ktorou žalobca previedol pozemok, je neplatná a to práve z dôvodu, že ju previedol ako nevlastník, ktorým je v skutočnosti žalovaný.

3. Zamietol návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania, ktoré boli doručené súdu dňa 19.6.2018 ako oneskorené, pretože žalovanému nič nebránilo, aby tieto návrhy podal skôr a nie deň pred pojednávaním. Sporové strany už v konaní boli vypočuté a žalovaný neobjasnil, z akého dôvodu by ich súd mal vypočuť ešte raz. Neobjasnil, na aké skutočnosti by mali byť vypočutí navrhnutí svedkovia a ani súvislosť medzi súdnymi konaniami, ktoré v tomto návrhu uvádza a prebiehajúcim konaním. Oboznámenie daňových priznaní žalobcu a správ o dotáciách na poľnohospodársku činnosť považuje za nadbytočný a neúčelný dôkaz, keď žalovaný neobjasnil, ako by vykonanie tohto dôkazu mohlo preukázať úmysel žalobcu hospodáriť so stratou, resp. neefektívne, keďže v jednom z výrokov, za ktoré sa má ospravedlniť, žalovaný uviedol, že hospodárenie družstva je vedome stratové. Zdôraznil, že pri zamietnutí vychádzal z , podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Bez pochyby je právom sporovej strany navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak navrhovanie dôkazov v takom štádiu konania ako v tomto prípade, teda priamo na pojednávaní alebo deň predchádzajúci pojednávaniu, napriek tomu, že ich žalovaný mohol podať už na začiatku konania, je zjavným zneužitím práva na navrhovanie dôkazov a vyhovenie takémuto návrhu by viedlo k nedôvodným prieťahom v konaní. Napokon jediným dôvodom, pre ktorý bol zrušený predchádzajúci rozsudok je, že v rozsudku neboli dostatočne určitým spôsobom špecifikované osoby, ktorým majú byť zaslané ospravedlňujúce listy, no žalovaný vrátenie veci na nové konanie „využil" na opakované tvrdenia o nesprávnosti rozsudku, ktoré už uvádzal v konaní predchádzajúcom vydaniu druhého rozsudku a aj v odvolaní proti nemu, pričom tieto jeho tvrdenia o vecnej nesprávnosti rozsudku neboli dôvodom, pre ktorý bol rozsudok čiastočne zrušený.

4. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle (ďalej len ), keď žalobca bol v konaní voči žalovanému úspešný.

5. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Výrok I. je neurčitý a nevykonateľný, nakoľko nie je uvedené o aké listy, z akého dňa a komu boli tieto listy adresované či doručované, ktorými mal zasiahnuť do práv na ochranu dobrej povesti žalobcu. Žalobca nepreukázal, že tieto listy boli doručené všetkým členom žalovaného. Žalovaný nie je organizáciou, ale pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou. Právnická osoba s obchodným menom a sídlom „Žiarec, poľnohospodárske družstvo Tvrdošín", ktorá je uvedená v odseku 2 výroku I. tohto rozsudku neexistuje a nikdy neexistovala, pretože nie je zapísaná v Obchodnom registri. Zo zápisnice o pojednávaní z

20.6.2018 je zrejmé, že súd prvej inštancie neposkytol stranám konania žiadne poučenie podľa . Súd vôbec neoznámil stranám konania svoje predbežné právne posúdenie veci a tým bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Napadnutý rozsudok bol právnemu zástupcovi doručený dňa 10.7.2018 v listinnej podobe, hoci bol súd povinný doručiť mu ho v elektronickej podobe. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo je ako strana konania na strane žalovaného v záhlaví rozsudku označený iba žalovaný v rade 1/, keď na pojednávanie 20.6.2018 bolo predvolanie doručené žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ (Ing. V. D.). To znamená, že v čase zasielania predvolania na toto nariadené pojednávanie bol súd prvej inštancie právneho názoru, že v konaní vystupujú dvaja žalovaní a až na pojednávaní zmenil svoj právny názor a začal konať iba so žalovaným v rade 1/. Poukázal na to, že do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o náhrade trov konania pre žalovaného v rade 2/, a preto je aj Ing. Ivan Saško naďalej stranou tohto konania na strane žalovaného. Na pojednávaní dňa 20.6.2018 nebolo rozhodnuté o zmene žalobného návrhu, ktorú predniesol právny zástupca žalobcu. I napriek tomu v bode 4 odôvodnenia sa uvádza, že petit žaloby bol upresnený na pojednávaní 20.6.2018. Takto súd prekročil rozsah žalobného návrhu žalobcu a konal „ultra petit". Poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom bolo konštatované, že ak odvolací súd zruší rozsudok prvostupňového súdu a vráti mu vec na ďalšie konanie, prvostupňový súd nesmie odôvodnenie svojho nového rozsudku koncipovať tak, že iba doplňuje pôvodné odôvodnenie zrušeného rozsudku. Napriek tomu súd prvej inštancie v bode 5 odôvodnenia priamo odkazuje na odôvodnenie rozsudku sp. zn. -888. Napadnutý rozsudok je teda rozsudkom bez riadneho odôvodnenia a týmto postupom súd hrubo porušil jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR. Napadnutý rozsudok je iba popisný rozsudok a pritom ide o tretí rozsudok súdu prvej inštancie v tomto konaní. Skutočné odôvodnenie tohto rozsudku sa nachádza iba v bodoch 5 - 7. Takéto odôvodnenie nespĺňa požiadavky a je nepreskúmateľné. Vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav veci, pretože neboli vykonané ním navrhované dôkazy. Nebol rešpektovaný právny názor odvolacieho súdu v rozsudku sp. zn. -993. Na pojednávaní 20.6.2018 neurčitým uznesením rozhodol, že zamieta návrhy žalovaného 1/ na vykonanie dokazovania, ktoré doručil súdu 19.06.2018, avšak vôbec nerozhodol o návrhoch na vykonanie dokazovania, ktoré boli predložené a prednesené na pojednávaní 20.6.2018. Tieto návrhy na vykonanie dokazovania boli podané i v mene žalovaného rade 2/, ktorý je stále stranou tohto konania. Vykonanie navrhnutých dôkazov bolo potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu veci a v odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie konkrétne nezaoberal všetkými návrhmi na vykonanie dokazovania v podaní zo dňa 19.6.2018 a prednesenými na pojednávaní 20.6.2018. Neodôvodnil, z akého konkrétneho dôvodu nevykonal každý jeden ním navrhnutý dôkaz. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku presvedčivo odôvodniť, prečo jednotlivé ním navrhované dôkazy nevykonal. Preto sa jedná o predčasné rozhodnutie, nakoľko neboli vykonané všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, naviac vykonané dôkazy boli nesprávne vyhodnotené a v dôsledku nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania došlo k stavu, že súd na základe nedostatočne vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Žalobca do žalobného návrhu účelovo povyberal tie tvrdenia z listov žalovaného, ktoré mu vyhovovali a tieto tvrdenia neboli skutkovými tvrdeniami, ale išlo o hodnotiace úsudky, čo súd prvej inštancie nevyvrátil. Subjektívne hodnotiace úsudky požívajú z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako výroky, ktoré majú charakter skutkových tvrdení, čo súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil pri svojom rozhodovaní. Žalobca nepreukázal, že týmito tvrdeniami zasiahol do jeho dobrej povesti. Jeho kritika činnosti žalobcu v uvedených listoch nepresiahla rámec oprávnenej kritiky. Oprávnená kritika je chránená právom na slobodu prejavu. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR vyplýva, že sloboda prejavu predstavuje jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných podmienok pokroku a rozvoja, a preto sa vzťahuje nielen na informácie alebo myšlienky prijímané priaznivo, ale aj na tie informácie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú a aj na nadnesené a zveličujúce názory a že fyzické osoby a právnické osoby majú v rámci slobody prejavu právo verejne vyslovovať svoje názory na hospodárenie obchodnej spoločnosti. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. Právo na slobodu prejavu a právo na ochranu osobnosti sú základné práva, ktoré sú garantované a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo veciach ochrany osobnosti musí byť vždy zohľadnená ochrana slobody prejavu a to v rozsahu jej záruk podľa článku 26 ods. 4 SR a podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd vo svojej judikatúre (, ) obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, teda aj slobody prejavu považuje za ústavne akceptovateľné iba vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu

cieľu a je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa. Právny názor súdu prvej inštancie je nesprávny, pretože je v rozpore s platnou súdnou judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Zoznam členov žalovaného ktorý je prílohou napadnutého rozsudku, nie je správny. Na pojednávaní bola namietaná pravdivosť tohto zoznamu, napriek tomu súd ho považoval za správny a za neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Spolu s uznesením o pripustení zmeny žaloby mu nebol doručený zoznam členov spoločenstva predložený žalobcom, ktorý je prílohou tohto rozsudku. Takto mu znemožnil súd už pred pojednávaním namietnuť pravdivosť tohto zoznamu. Takýmto postupom porušil koncentračnú zásadu a zásadu kontradiktórnosti konania v neprospech žalovaného. Žalovaný nemal čas a ani priestor na preukázanie nesprávnosti zoznamu žalobcu. Nebola mu poskytnutá lehota 3 dní na vyjadrenie sa k zoznamu členov predloženého žalobcom. Je nepredstaviteľné, že súd prvej inštancie žiadal právneho zástupcu, aby sa konkrétne a ihneď vyjadril k tomu, ktoré z 515 osôb uvedených na zozname žalobcu sú mŕtve osoby, pretože až na tomto pojednávaní mu doručil tento zoznam žalobcu. Žalobca na pojednávaní 20.6.2018 zmenil žalobu a odkázal na zoznam členov predložený žalovaným, avšak súd túto zmenu nepripustil. Do dnešného dňa žalobca nepreukázal, že osoby uvedené v zozname žalobcu boli členmi žalovaného ku dňu 17.8.2004 a 26.1.2005. Súd prvej inštancie neodôvodnil, aký právny význam má zasielať ospravedlňujúci list mŕtvej osobe. To potvrdzuje jeho doterajšie tvrdenia o tom, že účelom tejto žaloby žalobcu nie je ospravedlnenie, ale zamestnávanie žalovaného a jeho štatutárnych zástupcov. Právny názor súdu prvej inštancie v bode 6 odôvodnenia rozsudku o tom, že zneužil právo, je nepochopením platnej právnej úpravy. Strana konania môže robiť všetko to, čo nie je výslovne zakázané. Na pojednávaní právny zástupca opakovane poukázal na skutočnosť, že nemá obdobné ustanovenia ako bolo ustanovenie . Za zneužitie práva mal súd prvej inštancie pokladať konanie žalobcu v tomto konaní a v iných konaniach, kde sa domáha ochrany dobrej povesti a ochrany osobnosti Ing. Z. X... 19.6.2018 bolo žalovaným v rade l/ a 2/ doručené predvolanie zo dňa 13.6.2018 na pojednávanie 20.6.2018 a súd uvedené pojednávanie neodročil, hoci o to žiadal ich právny zástupca pre nedodržanie zákonnej 5-dňovej lehoty. Až na pojednávaní, keď zistil, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sa nedostavili, zmenil právny názor, že ich účasť nie je potrebná. Ihneď po doručení predvolania v spolupráci s právnym zástupcom podali písomné návrhy na doplnenie dokazovanie. Je chybou súdu prvej inštancie, že neskoro doručil predvolanie na pojednávanie nariadené na 20.6.2018. Listy žalovaného zo dňa 17.8.2004 a 26.1.2005 nie sú prílohou rozsudku, ale iba prílohou žaloby. Z týchto dôvodov bolo potrebné listy vo výroku konkretizovať a do dnešného dňa nebolo preukázané, akým osobám boli tieto listy adresované a akým osobám boli tieto listy doručené. Väčšina členov žalovaného nemá žiadnu vedomosť o obsahu týchto listov a tí členovia žalovaného, ktorí o ich obsahu mali vedomosť už na obsah týchto listov za obdobie 13 - 14 rokov dávno zabudli. V priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že tieto dva listy boli zaslané a doručené všetkým členom pozemkového spoločenstva, ktorí boli jeho členmi v rokoch 2004 - 2005. Súd sa riadne nevysporiadal so skutočnosťou, že od obdobia napísania týchto listoch do súčasnosti sa podstatne zmenila členská základňa žalovaného. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca vo svojom transformačnom projekte uviedol, že nevlastní žiadnu pôdu. To znamená, že žalobca pri svojom vzniku nevlastnil žiadnu pôdu, neskôr žiadnu pôdu nezískal do svojho vlastníctva, a preto nemohol neexistujúcu pôdu nikdy platne predať, darovať, založiť, zaťažiť alebo s ňou nakladať ako vlastník. Vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca nie je a nikdy nebol právnym nástupcom Jednotného roľníckeho družstva v Tvrdošíne. Ekonomickými výsledkami žalobcu sme preukázal, že hospodárenie žalobcu je neefektívne a stratové a že závisí od výšky dotácií. Nebola zobratá do úvahy skutočnosť, že právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby je užšie ako právo na ochranu osobnosti. Konanie trvá už 12 rokov a 6 mesiacov a urgovali opakovane súd, aby konal bez zbytočných prieťahov. Cieľom žalobcu bolo predlžovať toto konanie a navyšovať trovy konania, pričom žalobca sa snaží zneužívať platnú právnu úpravu, keďže v takýchto sporoch je dôkazné bremeno na žalovanom. Znovu namieta pravdivosť a hodnovernosť všetkých tvrdení žalobcu v priebehu konania a pravdivosť výpovedí všetkých svedkov, ktorých v tomto konaní navrhol žalobca. Výpovede svedkov neboli nestranné a nezaujaté, ale boli motivované snahou pomôcť žalobcovi a Ing. Z. C. a uškodiť žalovanému. Vzhľadom na nesprávnosť' výroku I., je nesprávny aj výrok II. o trovách konania. Odôvodnenie tohto výroku rozsudku je zmätočné a nepreskúmateľné, pretože v bode 7 odôvodnenia rozsudku uviedol, že o náhrade trov konania rozhodol tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, pričom si súd neuvedomil, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. -888 zo dňa 14.9.2016 bol návrh žalobcu zamietnutý voči žalovanému v rade 2/ a zamietnutý v časti o priznanie nemajetkovej ujmy a v časti žalovaných tvrdení. Teda žalobca nemal 100%-ný úspech. V tomto konaní práve žalovaný mal úspech v prevažnej časti, a preto mal súd žalovanému priznať náhradu trov konania celkom a predpokladá, že bude mať úspech i v tomto odvolacom konaní. Žalobca neuspel v

prechádzajúcom odvolacom konaní proti rozsudku zo dňa 14.9.2016, v ktorom žalobcovi nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Bez toho, aby došlo k zmene skutkového a právneho stavu v prospech žalobcu, súd prvej inštancie rozhodol opačne a priznal žalobcovi nárok na trovy konania v rozsahu 100%. Takýto postup sa nazýva svojvôľa a nie je v súlade s právom. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie robí opakované procesné chyby a hmotnoprávne chyby, ktoré sú vždy v neprospech žalovaného v rade 1/ (a žalovaného v rade 2/) a vždy v prospech žalobcu. Tým súd prvej inštancie porušuje jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Chyby súdu prvej inštancie sa vzhľadom na zásadu dvojinštančnosti súdneho konania nedajú reparovať v odvolacom konaní, preto jediným riešením je zrušenie rozsudku. V celom rozsahu sa pridržiava skutočností a dôvodov, ktoré uviedol v jeho doterajších odvolaniach a vyjadreniach v tomto konaní. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že pokiaľ sa týka, že neboli identifikované hanlivé listy v rozsudku, tak tieto listy boli obsahom žaloby a aj jej prílohou a že sa jednalo o listy označené „Vážený člen urbáru" zo dňa 17.8.2004 a 26.1.2005, bez pochybností žalovaný o ich existencii vedel a nikdy v priebehu dokazovania uvedené nespochybnil. Žalovaní vo svojom vyjadrení, či už písomnom alebo ústnom na pojednávaní, ako aj svedkovia potvrdili, že uvedené listy boli zaslané všetkým členom urbáru a tieto tvrdenia v odvolaní preto považuje za nepravdivé a účelové. Nie je pravdivé tvrdenie, že súd nepostupoval v zmysle , nakoľko tak učinil na pojednávaní dňa 19.9.2012. Konanie so žalovaným v rade 2/ bolo právoplatne ukončené rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. a tvrdenia o tom, že žalovaný v rade 2/ je naďalej stranou v konaní o veci samej je tvrdením nedôvodným. Ak sa v rozsudku odkazuje na dôvody v zrušenom rozsudku, nemusí to byť dôvod na jeho zrušenie, ak súd odôvodní svoje rozhodnutie tak, ako sa stalo v tomto konaní, keď sudca odôvodnil rozhodnutie v bodoch 5, 6 rozhodnutia. Napriek tomu, že žalovaný bol právne zastúpený od začiatku sporu, predkladal v konaní dôkazy, ktoré s prejednávanou vecou nemali žiaden vzťah a súvis a boli to dôkazy, ktoré dokazovali skutočnosti, ktoré nastali až po napísaní a doručení hanlivých listov urbárnikom. Žalobca tvrdí a v konaní aj dokázal, že zo strany žalovaného išlo o nepravdivé tvrdenia, ktoré nemajú nič spoločné s kritikou činnosti spoločnosti, že sú to tvrdenia nepravdivé, ktoré závažným spôsobom zasiahli do dobrej povesti žalobcu. Žalobca väčšinu dôkazov predkladal a to za obdobie, ktoré nasledovalo po tom, čo hanlivými a nepravdivými listami bolo zasiahnuté do dobrej povesti žalobcu. Osobitne namieta tvrdenie žalovaného, že v tomto konaní preukázali, že žalobca nemá dobrú povesť. Žalovaný nepredložil k tomuto tvrdeniu žiaden dôkaz a z toho dôvodu bude zvažovať osobitné právne kroky na ochranu svojich práv. Zoznam, ktorý je prílohou rozsudku, predložil žalovaný. Predložil súdu Zoznam žijúcich členov spoločnosti Urbárski spolumajitelia pozemkové spoločenstvo Tvrdošín (Urbár) podľa prezenčnej listiny z valného zhromaždenia konaného dňa 19.3.2005 v nadväznosti na prezenčnú listinu jeho členov, ktorí sa zúčastnili valného zhromaždenia Urbáru konaného dňa 3.6.2017. Preto jeho tvrdenia ohľadne zoznamu členov sú nepravdivé a zavádzajúce. Zo spisu sa dá zistiť, že právnemu zástupcovi bolo doručené predvolanie na pojednávanie včas a nebolo potrebné osobitne predvolávať na pojednávanie aj iné osoby. V celom konaní žalovaný nikdy nespochybnil skutočnosť, že uvedené listy boli prerokované a schválené na zasadnutí výborov dňa 17.8.2004 a 24.1.2005 a zaslané všetkým členom urbáru. Tvrdenia o tom, že nebolo preukázané, že uvedené listy boli zaslané všetkým členom v odvolaní nie sú pravdivé, lebo žalovaní vo svojich vyjadreniach, či už písomných alebo ústnych na pojednávaní a aj svedkovia potvrdili, že uvedené listy boli zaslané všetkým členom urbáru. Tvrdenia, že žalobca nevlastní žiadnu pôdu, nemožno akceptovať, nakoľko, ak by nevlastnil poľnohospodársku pôdu, tak by nebol účastníkom reštitučných konaní, v ktorých správny orgán čiastočne rozhodol o reštitučných nárokoch urbárskych spolumajiteľov. Nebol by zapísaný za vlastníka uvedených nehnuteľností na listoch vlastníctva. Tvrdenia o právnom nástupníctve - nenástupníctve sú výplodom žalovaného, ktorý nie je reálny. Vo veci mal súd rozhodnúť už v roku 2006, nakoľko boli predložené všetky dôkazy pre rozhodnutie. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca predlžuje konanie vo veci. Ak žalovaný namieta výsluchy svedkov zo strany žalobcu a nepredložil ani jeden dôvod na preukázanie týchto tvrdení, tieto tvrdenia zostali len tvrdeniami. Treba pripomenúť, že žalovanému svedčili tiež len jeho členovia, k výpovediam ktorých sa vyjadril v priebehu dokazovania a spochybnil ich výpovede. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle zákona. Súd v tomto konaní neurobil také procesné a hmotnoprávne chyby, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie rozsudku a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania v celej výške.

7. Súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie č.k. -1307 zo dňa 3. júna 2019, ktorým opravil výrokovú časť I. rozsudku č.k. -1194 zo dňa 20.06.2018, keď medzi slovným spojením

„pripojeného zoznamu" a „žalobcovi na adresu" pridal spojku "a", poslednú vetu výroku I. opravil tak, že zoznam členov žalovaného v rade 1/, ktorým je povinný zaslať ospravedlňujúci list, je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na rozhodnutie publikované po č. R 37/1969, v zmysle ktorého opraviť rozsudok je možné len v prípadoch, že ide o chyby v písaní a počítaní a ďalej o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní, t.j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozsudku a ktoré sú každému zrejmé, zrejmosť takej nesprávnosti vysvitá najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislostí. Zo zápisnice o pojednávaní 20.6.2018 je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok v znení, ktoré je totožné s písomným vyhotovením rozsudku. Preto neexistuje zákonný dôvod podľa na vydanie opravného uznesenia. Opravné uznesenie bolo vydané v rozpore s článkom 2 ods. 2 , odôvodnenie opravného uznesenia je nepreskúmateľné, keďže v bodoch 2. - 4. odôvodnenia nie je nič konkrétne uvedené. Nie je možné zistiť, na základe akých konkrétnych skutočností súd prvej inštancie dospel k právnemu názoru, že došlo k chybe vo výrokovej časti. Napadnutým uznesením opravil dve rôzne chyby vo výroku I. rozsudku č.k. -1194 a z odôvodnenia nie je možné zistiť, o aké dve rôzny chyby podľa ide. Výrok I. napadnutého rozsudku č.k. -1194 je zmätočný, ale túto zmätočnosť zavinil súd prvej inštancie tým, že na pojednávaní konanom dňa 20.6.2018 vyhlásil nesprávny výrok č. I. rozsudku. Text opravného uznesenia je nedostatočný, keďže končí dvojbodkou, za ktorou nenasleduje žiadny text. V poslednej vete výroku I. bola pôvodne uložená povinnosť zaslať ospravedlňujúci list pozemkovému spoločenstvu, čo znamená, že jednotlivé časti výroku I. rozsudku si vzájomne odporujú a spôsobujú „zmätočnosť" tohto rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -1194 je typickým príkladom toho, ako sa súd prvej inštancie môže zbaviť veci a „presunúť" rozhodovanie a dokazovanie na odvolací súd. Ide o konanie v rozpore s , keďže cieľom prijatia nebolo presunúť rozhodovanie a dokazovanie zo súdu prvej inštancie na odvolací súd, ako sa to deje v praxi. Odôvodnenie tohto opravného uznesenia nespĺňa požiadavky . Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , , , , ohľadne odôvodnenia rozhodnutí. Vzhľadom na absenciu konkrétnych dôvodov a arbitrárnosť, je možné toto opravné uznesenie súdu prvej inštancie považovať z ústavného hľadiska za nepreskúmateľné, zmätočné a arbitrárne. Vo výroku tohto opravného uznesenia absentuje text, v ktorom by bolo výslovne uvedené, že zvyšná časť výroku I. a ostatné výroky rozsudku zostávajú nezmenené. Z obsahu súdneho spisu v tejto veci je zrejmé, že súd prvej inštancie robí opakované procesné chyby a hmotnoprávne chyby a tým porušuje zásadu rovnosti strán konania a právo na spravodlivý proces. Navrhuje opravné uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca sa k tomuto odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas sporovou stranou proti rozsudku a uzneseniu (, , , , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutia v intenciách ust. a a rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku I. ako vecne správny potvrdil podľa a vo výroku II. o náhrade trov konania v zmysle zmenil tak, že vyslovil, že žiadna sporová strana nemá právo na náhradu trov konania.

9. Krajský súd Žilina poukazuje na to, že žalovaného v konaní už neoznačoval (nerozlišoval) číslicami, nakoľko žaloba proti žalovanému pôvodne označenému v rade 2/ Ing. V. D. bola zamietnutá rozsudkom č.k. -730 zo dňa 10.3.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -758 zo dňa 14.1.2015 a o nároku na náhradu trov konania žalovaného v rade 2/ bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. -888 zo dňa 14.09.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. -993 zo dňa 29.11.2017. Preto tvrdenie žalovaného v odvolaní, že aj Ing. V. D. je naďalej sporovou stranou je bezpredmetné. Vo vzťahu k žalovanému Ing. V. D. bude rozhodované už len samostatným uznesením o výške jeho trov konania.

10. Pokiaľ ide o opravné uznesenie, týmto uznesením došlo iba k oprave zrejmej nesprávnosti vo výroku rozsudku, a to keď v prvej časti výroku chýbala spojka „a" pri označení subjektov, ktorým má byť písomné ospravedlnenie doručené; v poslednej vete výroku bolo nelogicky uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou rozsudku je zoznam členov žalovaného v rade 1/, ktorým má „žalobca" zaslať ospravedlnenie. Z celého obsahu spisu, vedeného konania vyplývalo, že správne mali výroky rozsudku znieť ako je to v opravnom uznesení a len došlo k zrejmej nesprávnosti pri vyhlásení a písomnom vypracovaní rozsudku súdom

prvej inštancie. Takto opravený výrok rozsudku je vykonateľný. Preto odvolacia námietka žalovaného k opravnému uzneseniu je neopodstatnená, a odvolací súd ho v zmysle potvrdil.

11. Žalovaný namieta nedostatok odôvodnenia rozhodnutia. Je pravdou, že súd prvej inštancie na jednej strane poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku č.k. -888, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. -993 zrušený v časti, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaslanie ospravedlňujúceho listu a trov konania. Avšak v bodoch 5. a 6. odôvodnenia dostatočne poukázal na skutočnosti, na základe ktorých bolo žalobe vyhovené. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje ( ) a na zdôraznenie správnosti dopĺňa len niektoré skutočnosti. Žalovaný v odvolaní poukazoval na slobodu prejavu, oprávnenú kritiku a hodnotiace úsudky.

12. V preskúmavanej veci ide o stret dvoch základných slobôd chránených medzinárodnoprávnymi a ústavnoprávnymi dokumentmi. Na jednej strane je tu sloboda prejavu, na strane druhej je to právo žalobcu na ochranu pred neoprávneným zásahom do jeho dobrej povesti. Prípadna neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby musí byť vždy posudzovaná v zmysle vykladaným ústavne konformným spôsobom, rešpektujúc úpravu práv a slobôd, vyplývajúcu z SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a Listiny základných práv a slobôd, hľadajúc zachovanie proporcionality medzi uvedenými právami. Nutnosť zohľadniť slobodu prejavu, samozrejme, neznamená rezignáciu na ochranu dobrej povesti právnickej osoby.

13. Teória a súdna prax rozlišuje medzi skutkovými tvrdeniami, u ktorých možno zisťovať ich pravdivosť a hodnotovými súdmi. Hodnotiaci úsudok a tvrdenie skutočnosti sa zásadným spôsobom líšia, lebo kým existencia skutočnosti môže byť preukázaná, pravdivosť hodnotiacich úsudkov nie je dokázateľná, keďže tie nepopisujú skutočnosť, ale naopak ju voľne interpretujú, čo ale neznamená, že sú v rámci konania o ochranu dobrej povesti celkom nenapadnuteľné.

14. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce do práva právnickej osoby chránené v zmysle a . Môže ním byť aj kritika, ak táto presiahla rámec oprávnenej kritiky. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé.

15. V preskúmavanej veci žalovaným tvrdenia v napadnutých listoch majú difamujúci charakter poškodzujúce dobrú povesť žalobcu (... ako ich družstvo okráda o ich podiely ..., ... hospodárenie družstva je vedome stratové..., vedeniu družstva okolo ktorého sa zgrupuje niekoľko úbožiakov, ktorí zapredali za judášske groše svoju česť..., množstvo nedoriešených problémov, ktoré umelo vyrobilo družstvo len preto, aby Vás okradlo o čo sa okradnúť dalo... a pod.). Samotné označenie „okrádanie", „demagogia", „zapredanci, ktorí sa zapredali za judášský groš" evokuje nemorálnosť, nepoctivosť. Porovnaním obsahu týchto skutkových tvrdení nie je možné priznať, že sa jedná o oprávnenú kritiku. Nejedná sa o výrazy, ktoré by obsahovali vecnú a konkrétnu kritiku a že by táto bola čo do obsahu a formy primeraná. Žalovaný vo výrokoch prezentuje určité skutočnosti ako istoty, nevyjadruje len pochybnosti či podozrenia, a tieto istoty v konaním ničím nepreukázal. Poukazovanie na daňové priznania žalobcu a správy o dotáciach nepreukazujú úmysel žalobcu hospodáriť vedome stratovo, prípadne že „družstevníci nasadení predsedom" skupujú podiely ostatných členov za družstevné peniaze a pod. Žalobca v konaní preukázal listinnými dôkazmi, že v čase keď boli napadnuté listy rozoslané vykazoval zisk a boli mu udelené ocenenia za jeho činnosť. Na veci nič nemení ak po roku 1989 zmenil spôsob hospodárenia. To že sa žalobca zameral na komodity, pri ktorých možno získať dotácie, nemožno považovať za neefektívne hospodárenie.

16. Odvolací súd má za to, že žalovaný sa uvedenými výrokmi dopustil neoprávneného zásahu do dobrej povesti žalobcu, keďže celkove vyznenie obsahového znenia týchto výrokov bolo objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov týchto listov pochybnosti o dôveryhodnosti, spoľahlivosti a poctivosti žalobcu v kruhu podnikateľských aktivít. Žalobca bol týmito výrokmi označený ako subjekt nespoľahlivý, nepoctivý, pričom tvrdenia uvádzané v týchto výrokoch nevychádzajú z reálnych faktov, z ktorých by logickým postupom bolo možné vyvodiť takéto závery. Výroky, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby, dosiahli takú intenzitu, že ich nie je možné

akceptovať ako prejav práva žalovaného na slobodný prejav, ale ako neoprávnený a neodôvodnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby.

17. Nevykonanie navrhovaných dôkazov súd prvej inštancie náležite odôvodnil v bode 6. napadnutého rozsudku, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a odkazuje naň. Je pravdou, že v súčasnej dobe neexistuje procesné ustanovenie obdobné ustanoveniu , avšak ustanovenie upravuje sudcovskú koncentráciu a pri navrhovaní nových dôkazov je nutné prihliadať i na hospodárnosť konania, teda či ich navrhovanie nebude mať za následok odročovanie pojednávania.

18. Odvolací súd je toho názoru, že listy, za ktoré sa má žalovaný žalobcovi písomne ospravedlniť sú vo výroku rozsudku riadne označené, keď z výroku vyplýva, že ospravedlnenie má byť zaslané všetkým členom žalovaného, ktorý boli jeho členmi ku dňu 17.08.2004 a 26.01.2005 a listy boli označené „Vážený člen urbáru". Taktiež je postačujúce označenie osôb, ktorým má byť ospravedlňujúci list zaslaný spôsobom, že sa jedná o členov žalovaného ku konkrétnym dňom 17.08.2004 a 26.01.2005, a preto nie je nutné, aby ich zoznam bol aj výslovne súčasťou rozsudku. V konaní nebolo zistené, že by bol súd rozhodol ultra petit, nakoľko ospravedlnenia žalobcovi boli priznané len v rozsahu ním požadovanom (čiastočne voči niektorým výrokom aj zamietnuté predchádzajúcim rozsudkom). V prípade, že niektorý člen žalovaného k týmto uvedeným dňom, je mŕtvy ku dňu zaslania ospravedlňujúceho listu, je logické, že žalovaný mu ho nebude zasielať a z evidencie žalovaného mu musí byť známe, ktorí jeho členovia z 17.08.2004 a 26.01.2005 už nežijú. Zaslanie ospravedlňujúcich listov nebolo upravené, že musia byť zaslané ich právnym nástupcom, čo by bola napokon aj neprimeraná ochrana žalobcu, keď títo právni nástupcovia neboli oboznámení pôvodnými listami. Nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného, že nebolo preukázané akým osobám boli dané listy zaslané. Z obsahu týchto listov vyplýva, že mali byť zaslané každému členovi žalovaného a napokon žalovaný svoje tvrdenie, že väčšina členov nemá vedomosť o týchto listoch, neoznačil o ktorých členov sa má jednať a uvedené tvrdenie ani ničím nepreukázal.

19. K odvolacej námietke, že neboli splnené podmienky pre uskutočnenie pojednávania dňa 20.6.2018, keď žalovaným v rade 1/ a 2/ bolo predvolanie doručené dňa 19.6.2018 odvolací súd považuje za nutné poukázať na ustanovenie , v zmysle ktorého predvolanie na pojednávanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred pojednávaním. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia, ak je strana právne zastúpená, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu a stranu len ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný (ako aj žalovaný Ing. D.) už bol vo veci vypočutý, konajúci sudca do referátu dal pokyn, že na pojednávanie sa predvoláva iba právneho zástupcu žalovaného, ktorému bolo predvolanie doručené dňa 11.6.2018 (č.l. 1077), teda v dostatočnom predstihu. Preto nedošlo k porušeniu procesného postupu súdom prvej inštancie, keď vykonal nariadené pojednávanie.

20. Odvolací súd už v rozhodnutí č.k. -993 nepovažoval výrok za neurčitý a uvedenie termínu „organizácia" nespôsobuje zmätočnosť napadnutého rozsudku. Ide o všeobecný termín vyjadrujúci v tomto kontexte určitý organizmus systematicky a systémovo usporiadaný do jednotného celku, ktorý je zložený z jednotlivých orgánov a ako celok funguje a vykonáva určitú činnosť. Preto súd prvej inštancie nepochybil, ak Urbárskych spolumajiteľov, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín označil aj týmto termínom. Rovnako zodpovedá výpisu z obchodného registra označenie obchodného mena ako aj sídla žalobcu - Žiarec, poľnohospodárske družstvo, Tvrdošín 027 44. Nie je teda dôvodná ani námietka žalobcu o neexistencii právnickej osoby s týmto obchodným menom. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval názor vyslovený vo vyššie uvedenom rozsudku odvolacieho súdu, avšak bližšie neuviedol, v čom ho nerešpektoval a odvolací súd nezistil také pochybenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku.

21. Rovnako nie je možné považovať za porušenie práv žalovaného, keď rozsudok bol jeho právnemu zástupcovi doručovaný v listinnej forme prostredníctvom pošty a nie v elektronickej podobe. Podstatné je, že rozsudok bol doručený a žalovaný s právnym zástupcom mali možnosť sa s ním oboznámiť.

22. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo vyhovené žalobe, ako vecne správy podľa potvrdil.

23. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, odvolací súd v zmysle v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie . Súd prvej inštancie v tejto časti sa nesprávne aplikoval ustanovenie na daný skutkový stav. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal od žalovaného písomného ospravedlnenia ku konkrétnym výrokom a priznania finančného zadosťučinenia vo výške 3.319,39 Eur. Rozsudkom súdu prvej inštancie č.k. -888 zo dňa 14.9.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. -993 zo dňa 29.11.2017 bola žaloba na priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 3.319,39 Eur a v časti ospravedlnenia sa voči dvom napádaným výrokom zamietnutá. Z uvedeného je možné ustáliť, že obe strany mali v konaní čiastočný úspech, preto žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania v zmysle , podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle aplikujúc ustanovenie , keď v odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, priznal mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )