Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-182-2017.pdf
PDF · 97.92 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/182/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci žalobcu: ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo so sídlom v Tvrdošíne, IČO: 00 191 175, právne zastúpený: JUDr. Peter Machaj, advokát so sídlom S. Y., M. XX, proti žalovaným: 1/ Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, Trojičné Námestie 185/2, Tvrdošín, IČO: 17 057 302, 2/ Ing. V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. - R. XX, obaja žalovaní právne zastúpení: JUDr. Ján Vajda, advokát so sídlom T., R. T. XXX, o ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu a žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 3C/71/2008-888 zo dňa 14. septembra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III., ktorým žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v plnej výške, p o t v r d z u j e .
Výrok rozsudku I., ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zaslať ospravedlňujúci list a vo výroku IV., ktorým žalobcovi a žalovanému 1/ nebolo priznané právo na náhradu trov konania z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaslať ospravedlňujúci list všetkým členom organizácie Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, Trojičné námestie 185/2, Tvrdošín, IČO: 17 057 302, ako aj žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku, a to v znení, ktoré je uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v plnej výške vyčíslenej v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Žalobcovi a žalovanému 1/ právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).
2. Uvedený rozsudok, je v poradí druhý vydaný v prejednávanej veci po tom, čo predchádzajúci rozsudok zo dňa 10.03.2014, ktorým bola žaloba zamietnutá a žalobca zaviazaný nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania, rozsudkom krajského súdu zo dňa 14.01.2015 vo výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanému 2/ zamietnutá, potvrdený a vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba voči žalovanému 1/ a ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný súd doplnil dokazovanie a žalobnému návrhu ako čiastočne opodstatnenému vo vzťahu k žalovanému 1/ vyhovel. Posudzoval, či odoslaním listov členom žalovaného 1/ datovaných dňa 26.01.2005 a 17.08.2004 došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu. Skutočnosť, že k zaslaniu uvedených listov došlo, nebola medzi stranami sporná. Okresný súd posúdil každý z výrokov vo vzťahu, ku ktorým sa žalobca domáhal ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy a dospel k záveru, že časť týchto výrokov smeruje priamo voči osobe žalobcu a zasahuje do jeho dobrej povesti,
časť týchto výrokov sa jeho osoby netýka, preto nemožno konštatovať, že nimi došlo k zásahu do jeho dobrej povesti. V tých častiach, v ktorých sa žalobca oprávnene domáhal ospravedlnenia, okresný súd žalovaného 1/ zaviazal, aby svojim členom doručil listy, obsahujúce ospravedlnenie za tieto výroky. Neakceptoval obranu žalovaného 1/, že ospravedlnenie nie je na mieste, pretože medzičasom došlo k podstatnej obmene členskej základne žalovaného 1/. Okresný súd pripustil, že k obmene došlo, to však nemôže byť na ujmu žalobcu, ktorý sa dôvodne domáhal ospravedlnenia za neoprávnený zásah do jeho práv. Pokiaľ má žalovaný 1/ pochybnosť o vykonaní žalobného petitu, je zrejmé, že členmi, ktorým treba zaslať ospravedlnenie, sú aktuálni členovia a nie tí, ktorí nimi boli v roku 2004 a takýto návrh ani žalobca nedal. Súd však akceptoval námietku žalovaného 1/, že nemožno od neho oprávnene žiadať, aby listy svojim členom doručil, za postačujúce považoval uloženie mu povinnosti tieto listy zaslať .
3. V časti o náhradu nemajetkovej ujmy žalobu okresný súd zamietol. Tvrdenia žalobcu o dopade listov na jeho podnikateľskú činnosť považoval za veľmi nejasné, bez uvedenia konkrétnych súvislostí medzi jeho podnikateľskou činnosťou a negatívnymi dôsledkami listov.
4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi ani žalovanému nepriznal právo na ich náhradu, pretože obe strany mali v konaní čiastočný úspech. Žalovanému 2/, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, pretože voči nemu bola žaloba právoplatne zamietnutá už predchádzajúcim rozsudkom potvrdeným odvolacím súdom, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žalovaný 1/. Žalobca namietal správnosť výrokov II., III. a IV. rozsudku okresného súdu. Výrok, ktorým bolo čiastočne žalobe vyhovené, odvolaním nenapadol. Nepovažoval za správne, že okresný súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa citátu „keďže výbor urbáru si uvedomuje tieto snahy ľudí, ktorí sa obklopili okolo predsedu družstva len preto, že on ich potrebuje na presadzovanie jeho nezákonných konaní“. Za nesprávny označil záver súdu, že týmto výrokom žalovaný 1/ nezasiahol do jeho práva na ochranu dobrej povesti, pretože sa v tomto výroku uvádzajú bližšie nešpecifikované snahy ľudí a konanie predsedu družstva, teda nie družstva samotného. Ak v prejednávanej veci bola zamietnutá žaloba proti žalovanému 2/ z dôvodu, že konal ako orgán žalovaného 1/, je nepochopiteľný tento zamietajúci výrok okresného súdu voči žalovanému 1/ . Ten v listoch uviedol celkom konkrétne nepravdivé tvrdenie, ktoré mal súd v rámci konania vyhodnotiť v kontexte s celými hanlivými listami.
6. Za nesprávny považoval rozsudok okresného súdu o zamietnutí jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. V konaní preukázal, že v súvislosti so zverejnením hanlivých listov došlo u neho k podstatnému zníženiu zisku v roku 2005 oproti roku 2004, k zníženiu pracovnej disciplíny, dokonca v uvedenom období zhorel aj senník bez zistenia páchateľa. Ďalej bolo preukázané, že ak žalovaný 1/ zverejňoval listy, vždy išlo o listy hanlivé a nenašiel sa za obdobie rokov 1998-2014 ani jeden list, ktorým by sa žalovaný o jeho osobe vyjadroval kladne. Žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nespochybnili problémy v súvislosti so zhoršením spolupráce s Liptovskou mliekarňou aj inými organizáciami a problémami na družstve. Hanlivé listy mali vplyv na hospodársku činnosť družstva a ovplyvnili aj jeho výsledky.
7. Žalobca namietal správnosť rozsudku aj vo výroku o trovách konania. Uviedol, že ak súd rozhodol o trovách v prospech žalovaného 2/, tak nerozhodol podľa zákona. Žalovaných 1/ a 2/ v konaní zastupoval jeden právny zástupca, a preto mu súd nemal priznať trovy konania v plnej výške. Zároveň poukázal na to, že žalovaný 2/ bol tou osobou, ktorá sa podieľala na vytvorení hanlivých listov, okresný súd mal vo vzťahu k nemu zvoliť postup podľa § 257 a na tieto skutočnosti prihliadnuť ako na dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania priznaný nebol.
8. Žalovaný 1/ podal odvolanie proti výroku I., ktorým bolo žalobe vyhovené a proti výroku IV. o trovách konania. Namietal nesprávne označenie žalovaného vo výroku I., správne malo byť uvedené, že ide o pozemkové spoločenstvo, nie o organizáciu. Ďalej právnická osoba s obchodným menom a sídlom Žiarec, Poľnohospodárske družstvo Tvrdošín, ktorá je uvedená v druhom odseku výroku I. rozsudku, neexistuje a nikdy neexistovala. Pokiaľ išlo o rozhodnutie vo veci samej, namietal, že okresný súd neprihliadal dostatočne na obsah listov, ktorými malo byť zasiahnuté do dobrej povesti žalobcu, tieto obsahovali iba hodnotiace úsudok. Okrem toho, žalobca nemá dobrú povesť a súd napriek tomu dospel k záveru, že do tejto povesti zasiahnuté bolo. Okresný súd rozhodol predčasne, keď nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil. Ďalej
poukázal na to, že pozemkové spoločenstvo má aktuálne cca 950 členov a medzi nimi sú aj neznámi členovia, t.j. osoby na neznámom mieste pobytu, resp. nežijúce osoby, ktorým logicky nie je možné zaslať ospravedlňujúci list. Žalobca i napriek tomu žiadal, aby mu súd uložil povinnosť doručiť všetkým členom spoločenstva ospravedlňujúci list. Pokiaľ išlo o rozhodovanie o trovách konania, tak mali v prejednávanej veci úspech v prevažnej časti žalovaní, preto im prináležala náhrada trov konania aspoň sčasti. Žalovaný 1/ navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v napadnutých výrokoch, vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že rozsudok v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, považuje za vecne správny. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal nesprávne označenie pozemkového spoločenstva pojmom organizácia, ide o v praxi používaný pojem pre označenie organizovanej formálnej skupiny ľudí, ktorí majú spoločné ciele a motiváciu a vymedzujú sa voči okolitému prostrediu. V žalobnom návrhu je žalovaný 1/ označený správne a rovnako vo všetkých výrokoch súdu. Ak bolo vytýkané, že v rozsudku neboli identifikované hanlivé listy, tieto sú obsahom žaloby a aj jej prílohou, je zrejmé, že ide o listy zo dňa 17.08.2004 a 26.01.2005. V konaní v celom rozsahu preukázal, že tvrdenia, za ktoré je povinný žalovaný 1/ sa ospravedlniť, sú nepravdivé a nemajú nič spoločné s kritikou jeho činnosti. Pokiaľ žalovaný 1/ namieta, že žalobca nemá dobrú povesť, nepredložil k tomuto tvrdeniu žiaden dôkaz.
10. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že z obsahu odvolania nie je možné zistiť, v čom vidí žalobca odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Uviedli, že cieľom žalobcu je najmä predlžovať konanie a navyšovať trovy, pričom sa snaží zneužívať platnú právnu úpravu, keďže v takýchto sporoch je dôkazné bremeno na žalovanom. Žalobca si z listov zo dňa 17.08.2004 a 26.01.2005 účelovo vytrhol viacero výrokov a podal žalobu. Medzi týmito výrokmi a znížením zisku žalobcu za rok 2005 oproti roku 2004 nie je žiadna súvislosť. To, že v roku 2005 došlo k zníženiu pracovnej disciplíny u zamestnancov žalobcu je dôsledkom zlej manažérskej práce zodpovedných pracovníkov žalobcu a členov predstavenstva, nie dôsledok uvedených listov. Žalobca tak nemá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ žalobca napadol výrok III. rozsudku okresného súdu, v tejto časti je rozsudok vecne správny. Žalobca si mal pred podaním žaloby ujasniť pasívnu legitimáciu žalovaného 2/, čo neurobil, preto musí znášať následky s tým spojené.
11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilný sporový poriadok - „CSP“) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny vo výrokoch II. a III. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Vo výrokoch I. a IV. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Čo sa týka odvolania žalovaného 1/, krajský súd sa nestotožnil s jeho námietkou, že výrok I. napadnutého rozsudku neurčitý. Pokiaľ ide o uvedenie termínu „organizácie“, nespôsobuje zmätočnosť napadnutého rozsudku. Pojem „organizácia“ je všeobecným termínom vyjadrujúcim v tomto kontexte určitý organizmus systematicky a systémovo usporiadaný do jednotného celku, ktorý je zložený z jednotlivých orgánov a ako celok funguje a vykonáva určitú činnosť. Okresný súd nepochybil, ak Urbárskych spolumajiteľov, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín označil aj týmto termínom. Rovnako zodpovedá výpisu z obchodného registra označenie obchodného mena ako aj sídla žalobcu - Žiarec, poľnohospodárske družstvo, Tvrdošín, 027 44. Nie je teda dôvodná ani námietka žalobcu o neexistencii právnickej osoby s týmto obchodným menom.
13. Žalovaný 1/ ďalej namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd však dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu zodpovedá zákonným kritériám vyplývajúcim z ust. § 193 CSP. Okresný súd náležite odôvodnil svoje právne závery, uviedol, na základe akých dôkazov dospel k skutkovým zisteniam, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal.
14. Dôvodná je námietka žalovaného 1/ o neurčitosti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým mu bola uložená povinnosť ospravedlniť sa všetkým členom organizácie Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín. V tomto prípade možno prisvedčiť žalovanému, že vymedzenie subjektov, ktorým má byť zaslané ospravedlnenie ako „všetci členovia“, nie je postačujúce. Malo by byť zrejmé, ktorým členom sa má žalovaný 1/ ospravedlniť. Dôležitý je časový moment, ku ktorému sa určí okruh týchto subjektov. Tiež z hľadiska proporcionality uloženej povinnosti vo vzťahu k odstráneniu
následkov, ktoré boli spôsobené zásahom do dobrej povesti žalobcu je nutné vyhodnotiť, či je dôvod zasielať ospravedlnenie označeným členom žalobcu. Krajský súd si je vedomý toho, že ide o veľký počet subjektov, avšak ak si žalobca uplatňuje svoj nárok, mal by dostatočne konkrétne špecifikovať, ktorým členom by malo byť uvedené ospravedlnenie zaslané. Upresnenie takéhoto okruhu osôb je významné aj z hľadiska prípadného výkonu rozsudku okresného súdu. Ak by zostal jeho výrok v podobe, v ktorej bol napadnutý rozsudok vyhlásený, je ťažko ustáliť, ktorí členovia žalovaného 1/ mali byť oslovení. Krajský súd preto vo výroku I. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd vyzve žalobcu na odstránenie tejto vady podanej žaloby s tým, aby uviedol dostatočne určitým spôsobom členov žalovaného 1/, ktorým má byť ospravedlňujúci list zaslaný. Uvedené upresnenie môže byť špecifikované jednak časovým momentom, ku ktorému boli určité subjekty členmi žalovaného 1/, s odvolaním sa na menný zoznam týchto členov, ktorý by tvoril prílohu napadnutého rozsudku.
15. Čo sa týka odvolania žalobcu, po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné. Okresný súd riadne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého správne čiastočne žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil, krajský súd sa dôvodmi okresného súdu stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Žalobca namietal nesprávnosť zamietajúceho výroku týkajúceho sa časti citácií, ktorými nemalo byť zasiahnuté do dobrej povesti žalobcu. Konkrétne dôvody, pre ktoré považuje uvedené rozhodnutie za nesprávne, však v napadnutom odvolaní absentujú. Žalobca sa obmedzil na označenie časti odôvodnenia napadnutého rozsudku a na konštatovania nesúhlasu s ním. Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi. Odvolací súd nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, respektíve preskúmavať rozhodnutie na základe iných než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok.
16. Pokiaľ ide o námietku nedôvodnosti zamietnutia žaloby v časti nemajetkovej ujmy, krajský súd ani na túto neprihliadal. Primerané zadosťučinenie za zásah do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu formou náhrady ujmy v peniazoch nepovažoval za nutné. Žalobca dôvodnosť tohto nároku odvíjal od skutočnosti, že pre správanie sa žalovaného 1/, došlo k zníženiu jeho príjmov z podnikateľskej činnosti. Na týchto tvrdeniach zotrval aj v podanom odvolaní. Okresný súd však konštatoval, že z vykonaného dokazovania tieto tvrdenia žalobcu preukázané neboli. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k názoru, že tieto závery okresného súdu zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a že nebolo preukázané, že práve tieto sporné listy a ich doručenie členom žalovaného 1/ mali vplyv na zhoršenie hospodárskych výsledkov žalobcu. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu v zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil.
17. Žalobca namietal správnosť rozhodnutia o trovách konania žalovaného 2/ (výrok III.). V tejto časti krajský súd považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. Okresný súd vychádzal z výsledku konania, voči žalovanému 2/ bola žaloba v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v plnej výške. Skutočnosť, že žalovaný 2/ vystupoval ako štatutárny orgán žalovaného 1/ a v mene žalovaného 1/ podpísal listy, ktorými bolo zasiahnuté do dobrej povesti žalobcu, nie je dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovanému 2/ nemala byť náhrada trov konania priznaná. Pokiaľ ide o výšku trov, o tej v napadnutom rozsudku rozhodované nebolo. O výške trov konania rozhodne podľa § 262 CSP vyšší súdny úradník po právoplatnom skončení veci. Práve pri určení výšky týchto trov sa bude brať do úvahy skutočnosť, že žalovaný 2/ bol zastúpený právnym zástupcom, ktorý koná aj v mene žalovaného 1/ a išlo o spoločné úkony.
18. Keďže krajský súd čiastočne rozsudok okresného súdu zrušil, zrušil aj závislý výrok o trovách konania prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/. O trovách odvolacieho konania a konania pred súdom prvej inštancie, opätovne rozhodne okresný súd v rozhodnutí vo veci samej ( § .
19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)