Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/70/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcov: 1. W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. N. M. XXX, K. N. M., 2. H. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. N. M. XXX, K. N. M., obaja právne zastúpení JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovaným: 1. PaedDr. R. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Ul. X. V. XXXX, B., 2. R. M., nar. X.X.XXXX, bytom K. N. M. XX, K. N. M., právne zastúpený Mgr. Milanom Vallom, advokátom, so sídlom Vajnorská 43, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 21. novembra 2018, č.k. -79, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcov z a m i e t a .

II. Žalobcovia 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie určil, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 7/12 z celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. K. N. M., obec K. N. M., okres Šaľa, a to parcela registra C č. 124/5, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria o výmere 86 m2, evidované na LV č. XXX, ktorý je vedený na Okresnom úrade Šaľa, katastrálnom odbore, je žalovaný v 1. rade. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaní 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení , ako aj , a (ďalej aj ako „OZ“), keď uviedol, že žalobcovia sa v konaní domáhajú určenia, že žalovaný 1. je spoluvlastníkom nehnuteľností vymedzených v žalobe i výroku rozsudku z dôvodu relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy z 2.5.2017, ktorou žalovaný 1. mal previesť na žalovaného 2. vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti bez toho, aby ponúkol spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom. Žalobcovia sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy podľa dovolali podanou žalobou, ktorá bola žalovaným doručená 7.11.2017 (resp. 3.11.2017), teda v zákonnej premlčacej dobe. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pričom žalovaný 1. daroval svoj spoluvlastnícky podiel žalovanému 2. Nebola sporná ani skutočnosť, že medzi žalovanými nešlo o prevod blízkej osobe. Žalobu, podstatou ktorej je preskúmanie, či došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov ako spoluvlastníkov, súd posudzoval podľa , pričom v zmysle analogicky aplikoval i všeobecnú úpravu zákonného predkupného práva upravenú v ust. a nasl. . Súd dospel k záveru, že žalovaný 1. nepreukázal, že by pred prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu urobil žalobcom ponuku v zákonom prikázanej

písomnej forme, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho povinnosti upravenej v . Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaných, že predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje len pri odplatnom prevode a nemožno ho aplikovať pri prevode na základe darovacej zmluvy, pričom vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 25.10.2005, uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR vo zväzku 6, ročník 2005, pod č. 58/2005, a jednak z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. z 21.6.2012, keď súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa od týchto stanovísk mal odchýliť. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má v prípade porušenia povinnosti zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber tri možnosti. Po prvé sa môže domáhať vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom - zaviazanou osobou a nadobúdateľom - treťou osobou z dôvodu relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Po druhé sa môže domáhať od nadobúdateľa, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol. Po tretie si môže naďalej ponechať predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť voči novému nadobúdateľovi podielu. Právne účinky dovolania sa neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu pre nedodržanie predkupného práva podielového spoluvlastníka nastávajú okamihom, kedy prejav vôle dotknutého spoluvlastníka, ktorým sa dovoláva tohto dôvodu neplatnosti, dôjde prevodcovi aj nadobúdateľovi prevedeného podielu. V prejednávanej veci sa žalobcovia dovolali relatívnej neplatnosti žaloby voči žalovaným 1. a 2. doručením písomného vyhotovenia žaloby 3.11.2017, resp. 7.11.2017. Nakoľko napriek účinnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti, ktorá spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, nedošlo k zmene zápisu v katastri nehnuteľností, podľa názoru súdu je daný naliehavý právny záujem na žalobcami požadovanom určení. K argumentácii žalovaných, že na právnom postavení žalobcov sa nič nezmení a samotní žalobcovia v priebehu konania neprejavili záujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, súd uviedol, že táto je irelevantná. Ak je podielové spoluvlastníctvo založené na dobrovoľnosti a nikto nemôže byť nútený, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrval, potom rovnako nemožno spoluvlastníkovi nanútiť spoluvlastnícky vzťah s treťou osobou, ktorú vyberie ďalší spoluvlastník uzavretím kúpnej, darovacej, zámennej, prípadne inej zmluvy. Pre účinné domáhanie sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy ako jednej z možností obrany proti porušeniu predkupného práva je postačujúci záujem oprávnených spoluvlastníkov zachovať doterajšiu spoluvlastnícku štruktúru. Pohnútka, ktorá žalobcov 1. a 2. k voľbe tejto možnosti viedla (a ktorú žalobkyňa sformulovala na pojednávaní ako obavu z toho, že po zmene spoluvlastníkov jej bude bránené nakladať s jej pozemkom), nie je podľa názoru súdu právne významná. Rovnako skutočnosť, že žalobcovia si svoje práva oprávnených spoluvlastníkov uplatnili v tomto konaní voči žalovaným 1. a 2., ale neuplatnili si ich pri prevode spoluvlastníckych podielov inými spoluvlastníkmi, nemá za následok, že konanie žalobcov vo vzťahu k žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že vo vzťahu k iným spoluvlastníkom si žalobcovia zvolili tretiu možnosť, t.j. ponechali si predkupné právo, ktoré pôsobí voči nadobúdateľom, ich nezaväzuje k tomu, aby rovnako postupovali voči žalovaným 1. a 2. Nakoľko súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný 1. v rozpore s previedol na základe darovacej zmluvy spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na žalovaného 2. bez toho, aby spoluvlastnícky podiel ponúkol žalobcom 1. a 2., ktorí sa v dôsledku toho účinne dovolali relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy voči pôvodnému spoluvlastníkovi i nadobúdateľovi, súd určovacej žalobe v celom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a nakoľko žalobcovia mali v konaní plný úspech, súd im proti žalovaným priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2., ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a súčasne mu priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, keď uviedol, že predkupné právo žalobcov nemohlo byť porušené uzavretím darovacej zmluvy ako bezodplatného právneho úkonu. Ďalej uviedol, že žalobcovia nemôžu mať žiaden naliehavý právny záujem na určení, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti je tretia osoba (žalovaný 1.), nakoľko takéto určenie je pre žalobcov a ich právne postavenie, resp. istotu právnych vzťahov, absolútne bezvýznamné. Ďalej mal za to, že výrok napadnutého rozsudku nie je vykonateľný a žalobnému petitu, tak ako bol žalobcami formulovaný (v zmysle uznesenia o pripustení zmeny žaloby zo dňa 29.10.2018, č.k. -64), nemalo byť pre nevykonateľnosť vyhovené. Poukázal na to, že výrokom napadnutého rozsudku nedochádza k žiadnej zmene právneho postavenia žalobcov a už vôbec nie k zmene právneho postavenia žalobcov, ktoré by bolo možné považovať za podstatné. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uvádza tri nároky, ktorých sa žalobcovia môžu domáhať z dôvodu porušenia ich predkupného práva, pričom je potrebné konštatovať, že určenie vlastníckeho práva žalovaného 1. ako tretej osoby k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti nie je ani vyslovením neplatnosti právneho úkonu, ani uložením povinnosti nadobúdateľovi ponúknuť spoluvlastnícky podiel

žalobcom a ani rozhodnutím o ponechaní predkupného práva žalobcom a jeho pôsobení voči novému nadobúdateľovi podielu. Žalobou sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva tretej osoby k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnosti, pričom uvedený nárok na určenie vlastníckeho práva tretej osoby nie je nárokom, ktorý by vyplýval z ako nárok osoby, ktorej predkupné právo bolo porušené, a ani nie je určením neplatnosti právneho úkonu v zmysle . Právo žalobcov domáhať sa určenia vlastníckeho práva tretej osoby k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti nevyplýva ani z osobitného predpisu, a teda žalobcovia v celom rozsahu niesli dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať naliehavosť svojho právneho záujmu na určení vlastníckeho práva žalovaného 1. Žalobcovia však žiadnym spôsobom neodôvodnili a ani nepreukázali, v čom sa má zmeniť ich právne postavenie a ako má takáto zmena ich právneho postavenia odstrániť stav ich právnej neistoty, ak súd určí, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 7/12 k celku na nehnuteľnosti je žalovaný 1. Žalobcovia iba vyjadrili obavu, že žalovaný 2. im môže prekážať v budúcnosti pri snahe o odplatný prevod nehnuteľnosti, avšak túto svoju obavu ničím bližšie nešpecifikovali. Ďalej uviedol, že u žalobcov bol v konaní jednoznačne preukázaný ich nezáujem o nadobudnutie ďalších spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnosti, ale ich skutočným záujmov je iba vytváranie sporov so žalovanými. Namietol tiež nevykonateľnosť výroku rozsudku, keď z tohto nevyplýva, či má okresný úrad vykonať v katastrálnom operáte zápis žalovaného 1. ako vlastníka súčasne s výmazom žalovaného 2., alebo s výmazom všetkých ostatných spoluvlastníkov a úprav spoluvlastníckeho podielu na 5/12, prípadne iným výmazom. Opätovne zotrval na názore o nemožnosti aplikácie inštitútu predkupného práva na darovanie, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. .

4. K odvolaniu žalovaného 2. sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Nesúhlasili s prezentovaným názorom odvolateľa o nemožnosti aplikácie inštitútu predkupného práva na darovanie, pričom uviedli, že právne názory Nejvyššího soudu ČR, na ktoré v odvolaní odvolateľ poukazuje, nemožno považovať za ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle Základných princípov . Prvoinštančný rozsudok je založený na správnom právnom posúdení veci, keď sa pri posudzovaní skutkového stavu súd riadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 20.5.2010 (R 58/2005), ako aj uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. z 21.6.2012. Námietky odvolateľa týkajúce sa nedostatku naliehavého právneho záujmu a nevykonateľnosti petitu nepovažovali za námietky spadajúce pod jediný odvolací dôvod, ktorý odvolateľ vymedzil, a to nesprávne právne posúdenie veci, pretože obe námietky sú procesno-právnej povahy, a teda na takéto námietky nemožno v odvolacom konaní prihliadnuť. Ich žalobný návrh a jemu zodpovedajúci výrok napadnutého rozsudku sú v súlade s účinnou právnou úpravou v zmysle .

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2. je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie určil, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 7/12 z celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. K. N. M., obec K. N. M., okres Šaľa, a to parcela registra C č. 124/5, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria o výmere 86 m2, evidované na LV č. XXX, ktorý je vedený na Okresnom úrade Šaľa, katastrálnom odbore, je žalovaný v 1. rade. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaní 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. Uvedený odvolací dôvod je daný, ak súd prvej inštancie

posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

9. Podľa , ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

10. V zmysle citovaného ustanovenia vyzval odvolací súd strany, aby sa v lehote desiatich dní písomne vyjadrili k aplikácii ust. , a v súvislosti s uplatňovaním nároku spoluvlastníka pri porušení predkupného práva.

11. Žalobcovia vo svojom vyjadrení poukázali na to, že ust. a boli súdom prvej inštancie už aplikované, a to správne, pričom aplikácia v spojení s podľa ich názoru vylučuje použiteľnosť , pretože nároky spoluvlastníka pri porušení predkupného práva v zmysle nemôžu byť použité pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti scudzovacieho právneho úkonu, ale len pri platnej (relatívnou neplatnosťou nenapadnutej) zmluve o prevode spoluvlastníckeho podielu. Súčasne poukázali na to, že prípad porušenia predkupného práva zaraďuje v zmysle v spojení s medzi prípady tzv. relatívnej neplatnosti, ktorá má prednosť oproti úprave zákonného predkupného práva v , a teda aj preto je aplikácia vylúčená. Boli presvedčení, že správnym procesným vyjadrením v dôsledku relatívnej neplatnosti scudzovacieho právneho úkonu pri porušení povinnosti ponúknuť podiel ostatným podielovým spoluvlastníkom je za súčasného právneho stavu v súlade s žaloba o určenie vlastníckeho práva podielového spoluvlastníka, ktorý porušil povinnosť ponúknuť pred prevodom podiel ostatným podielovým spoluvlastníkom.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. , no vec nesprávne právne posúdil.

13. Podľa , ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

14. Podľa veta prvá , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. , , , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

15. Podľa , ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

16. Z citovaných ustanovení i podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutia sp. zn. , a pod.) vyplýva, že ak poruší niektorý z podielových spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku kúpe ostatným spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu (nie na osobu blízku), vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme postihu uvedenej v . Keďže v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov ust. neobsahuje osobitnú úpravu, nič nebráni tomu, aby sa aj na tieto vzťahy použila všeobecná právna úprava o predkupnom práve obsiahnutá v ust. a nasl. . V prípade porušenia predkupného práva je teda nutné pripustiť aj možnosť oprávneného spoluvlastníka domáhať sa alternatívne práva vyplývajúceho mu z ust. . Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má teda pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu, alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ho nadobudol od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Treťou osobou možnosť je, že si ponechá predkupné

právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Treba zdôrazniť, že súbežné uplatnenie nároku podľa a je z právnej povahy veci vylúčené. Iné následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa, a preto zo zákona nemožno vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené.

17. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie. Nejde tu o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčil svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

19. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobcovia a žalovaný 1. boli s ďalšími osobami zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území K. N. M., obec K. N. M., zapísanej na LV č. XXX ako parcela č. 124/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2. Na základe darovacej zmluvy z 2.5.2017 žalovaný 1. ako darca previedol vlastnícke právo k svojmu spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti na žalovaného 2., ktorý vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Šaľa, katastrálneho odboru pod č. V 832/2017 z 22.5.2017. Nebolo dodržané predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, pričom sa nejednalo o prevod na blízku osobu.

20. K námietke odvolateľa o nemožnosti aplikácie inštitútu predkupného práva na darovanie odvolací súd poukazuje rovnako ako súd prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 25.10.2005 (R 57/2005), ako aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. z 21.6.2012, z ktorých záverov je v zmysle Základných princípov potrebné vychádzať, nakoľko neboli zistené dôvody pre odklon od tejto ustálenej rozhodovacej praxe. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie citovaných rozhodnutí.

21. Ako bolo uvedené vyššie, oprávnení spoluvlastníci z predkupného práva majú pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti, keď sa môžu buď domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu, alebo sa môžu voči nadobúdateľovi domáhať, aby im predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudol od povinnej osoby a ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môžu sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa nahradí prejav nadobúdateľa, alebo si ponechajú predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu

vyplýva, že iné následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa, a preto zo zákona nemožno vyvodiť iný spôsob ochrany oprávnených spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené.

22. V prejednávanej veci sa žalobcovia pôvodne podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti (relatívnej) darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými, teda žalobcovia ako oprávnení spoluvlastníci sa pri porušení predkupného práva domáhali voči žalovaným vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu. Takúto žalobu predpokladá v už citovanom ustanovení , pričom v danom prípade žalobcovia mali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď na základe takejto žaloby by kataster vyznačil stav pred uzatvorením darovacej zmluvy v zmysle o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv.

23. Počas konania však žalobcovia so súhlasom súdu zmenili žalobu, pričom uznesením súdu prvej inštancie č.k. -64 zo dňa 29.10.2018 bola pripustená zmena žaloby tak, že vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 7/12 z celku k predmetnej nehnuteľnosti je žalovaný 1.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia v dôsledku zmeny žaloby uplatnili iný spôsob ochrany oprávnených spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené, než predpokladajú ustanovenia , a , čo nie je s prihliadnutím na vyššie uvedené prípustné a už z uvedeného dôvodu nebolo možné žalobe žalobcov v znení jej zmeny vyhovieť.

25. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že žalovaný 1. je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu, keď existenciu naliehavého právneho záujmu tvrdili len vo vzťahu k pôvodnej žalobe o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorý záujem odôvodnili tým, že rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, pričom po zmene žaloby sa k naliehavému právnemu záujmu vyjadrila na pojednávaní dňa 21.11.2018 len žalobkyňa 1., ktorá uviedla, že nechcela, by tam M. boli, pretože si myslí, že jej budú prekážať, nakoľko je tam spor o prístupovú cestu, ona tam vlastní aj ďalší pozemok, keby ho chcela predať, vie, že M. jej budú prekážať (č.l. 66).

26. Podľa názoru odvolacieho súdu by vyhovujúci rozsudok na základe zmenenej žaloby nemohol byť podkladom pre zápis zmeny v katastri nehnuteľností, nakoľko katastrálny orgán vychádza z výroku rozsudku, a teda by nemohol na základe vyhovujúceho rozsudku zapísať opätovne spoluvlastnícky podiel žalovaného 1. bez súčasného vymazania údajov týkajúcich sa žalovaného 2., na čo by však na základe rozsudku vyhovujúcemu zmenenej žalobe nebol oprávnený, pretože by to z jeho výroku nevyplývalo. Z tvrdení prezentovaných žalobkyňou 1. na pojednávaní existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení rovnako nevyplýva.

27. Žalobcovia ako oprávnení spoluvlastníci podaním žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zvolili spôsob ochrany vyplývajúci z ust. , zvolený spôsob ochrany však počas konania zmenili za iný, nevyplývajúci z ust. a a nasl. , pričom nebola preukázaná existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (po zmene žaloby), a preto nebolo možné žalobe žalobcov vyhovieť a bolo potrebné ju zamietnuť.

28. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, čo vyplýva i z konštantnej judikatúry (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.).

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že žalobu žalobcov zamietol.

30. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a , a v konaní úspešným žalovaným priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

31. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).