Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-107-2019.pdf
PDF · 208.77 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/107/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: PhDr. T. G., rod. W., nar. XX. M. XXXX, trvalo bytom W. XXX/XX, U., proti žalovanému: Ing. D. U., nar. X. E. XXXX, trvalo bytom H. XXXXX/XXA, T.-S., prechodne bytom P. XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Daniel Pavelka, Pribinova 46, 920 01 Hlohovec, IČO:17609071, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpeného advokátom: JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 928 422, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 18. októbra 2018 č. k. 10C/372/2012-307, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu v časti o zaplatenie 56,61 eur s úrokom z omeškania 7,75% ročne zo sumy 56,61 eur od 10.12.2012 do zaplatenia a v časti o náhrade trov prvoinštančného konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. V zostávajúcej napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.052,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 1.052,23 eur od 20.2.2013 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku; II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol; III. žalovanému a intervenientovi priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4 %. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 11, § 16, § 101 ods. 1 a 2, § 106 ods. 1 a 2, § 112, § 415, § 420 ods. 1 až 3, § 427 ods. 1 a 2, § 428, § 441, § 442 ods. 1 a 3, § 489, § 449 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 559 ods. 1 a 2, § 563, § 853 ods. 1 O.z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov); § 4 ods. 1 ZoPZP (zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov); § 193, § 470 ods. 1 a 4 CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov); § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, a poukazom na R 27/1977. Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou osobne podanou na súde prvej inštancie dňa 4.12.2012 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 2.192,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % zo sumy 2.192,21 eur od 10.12.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania, žalobu odôvodnila tým, že pri dopravnej nehode dňa 3.6.2004 v Hlohovci utrpela ťažké zranenie - zlomeninu krížovej kosti, zlomeninu krčka stehennej kosti, zlomeninu dolného ramena lonovej kosti
vľavo, odlomenie vrchola bedrovej kosti vpravo, pohmoždenie brušnej steny s odreninami kože v oblasti pravého podbruška, pohmoždenie pravého kolena a členka s dobou PN a liečenia cca 3-5 mesiacov, ako aj škodu na veciach (bicykel, oblečenie), dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla Avia, EČ: HC-710AH, D. E., prevádzkovateľom motorového vozidla bol v tom čase žalovaný. Žalobkyňa uviedla, že poškodenie zdravia bolo preukázané jej zdravotnou dokumentáciou, ako aj znaleckým posudkom MUDr. Mariana Pamulu č. 103/04. Uvedené skutočnosti - poškodenie zdravia a osobných vecí pri dopravnej nehode a zavinenie vodiča, bolo zistené a preukázané v trestnom konaní vedenom proti uvedenému vodičovi za trestný čin ublíženia na zdraví. Trestné stíhanie bolo prokurátorom podmienečne zastavené uznesením č. 2Pv 636/04-44 z 18.7.2007. Keďže o náhrade škody rozhodnuté v trestnom konaní nebolo, bola žalobkyňa nútená podať žalobu na náhradu škody na príslušnom súde, v tom čase Okresnom súde v Trnave, žaloba bola zaevidovaná pod sp. zn. 25C/8/2007, po zmene príslušnosti súdu bola žaloba odstúpená na Okresný súd v Piešťanoch, kde je konanie vedené pod sp. zn. 7C/337/2008, po pripustení zmeny návrhu je predmetom konania zaplatenie náhrady škody vo výške 3.758,48 eur s príslušenstvom; ako dôsledok utrpenej škody na zdraví (obmedzená pohyblivosť - platenie niektorých fyzicky náročnejších domácich prác, úhrada doplatkov na lieky a zdravotné pomôcky - pretrvávajúca bolestivosť, doplatky na kúpeľnú liečbu a rehabilitácie - v záujme aspoň udržania hoci obmedzenej pohyblivosti) vzniká jej ďalšia škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s úrazom spôsobeným treťou osobou, preto doručila dňa 26.1.2012 súdu návrh na zmenu - rozšírenie - petitu návrhu o škodu spôsobenú od 23.2.2009, súd uznesením z 27.4.2012 sp. zn. 7C/337/2008 zmenu nepripustil, v tomto konaní však súd vyžiadal aj znalecký posudok od MUDr. Mariána Pamulu (č. 060/12), z ktorého vyplýva dôvodnosť nároku na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu bola nútená domáhať sa náhrady škody za ďalšie obdobie ďalšou samostatne podanou žalobou. Žalobkyňa uviedla, že nakoľko v dôsledku úrazom (škodovou udalosťou) vyvolaných trvalých negatívnych zmien zdravotného stavu (následky úrazu), vznikajú jej ďalšie náklady, čím je jej spôsobovaná aj ďalšia majetková škoda, nesporne v príčinnej súvislosti s úrazom utrpených pri dopravnej nehode. Ide o nasledujúce výdavky, ktoré sú podložené účtovnými (daňovými) dokladmi: 1. náklady na kúpeľnú liečbu v časti nehradenej z verejného zdravotného poistenia, lieky, liečebné (protetické) pomôcky spolu v sume 1.909,58 eur, 2. cestovné náklady spojené s dopravou na miesto kúpeľnej liečby, liečebných úkonov spolu v sume 112,74 eur, 3. služby - základná starostlivosť (pranie, upratovanie) spolu v sume 154,46 eur, 4. kopírovanie dokladov potrebných na uplatnenie práv v konaní pred súdom spolu v sume 7,73 eur, 5. poštovné za podania súdu a právnemu zástupcovi spolu v sume 7,20 eur. Žalobkyňa uviedla výdavky tvoriace škodu v dôsledku úrazu vo výške 2.192,21 eur s tým, že predmetné výdavky si nezavinila, sú preukázané dokladmi a sú dôsledkom utrpenej vážnej ujmy na zdraví zavinením žalovaného, preto je dôvodné, aby ich žalovaný nahradil. Tiež uviedla, že v prípade, že žalovaný nárok neuspokojí po doručení návrhu je opodstatnené, aby bol zaviazaný na úhradu úrokov z omeškania od 10.12.2012 (deň dokedy má možnosť na základe doručeného návrhu plniť) ako prvého dňa omeškania až do zaplatenia. Žalovaný v záverečnom vyjadrení uviedol, že sa nikdy nezbavoval svojej zodpovednosti z dopravnej nehody pri ktorej utrpela žalobkyňa škodu na zdraví. Čo sa týka nárokov uplatnených v tomto konaní, je potrebné, aby súd posúdil všetky uplatnené záležitosti, ich oprávnenosť, ako aj to, či boli riadne a včas preukázané, aby vo veci podľa práva rozhodol, pričom uviedol, že je pripravený toto rozhodnutie rešpektovať. Intervenient v záverečnom vyjadrení uviedol, že má za to, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko uplatňovaný nárok nebol dostatočne preukázaný. Jednak poukázal na už vznesenú námietku premlčania, zároveň uviedol, že žalobkyňa síce vyčíslila sumu, ktorá mala údajne preukazovať škodu vzniknutú v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, avšak nepreukázala dôvodnosť svojho nároku. Opätovne poukázal na to, že z predložených dôkazov nie je zrejmé, ktorý nárok je ktorým dôkazom objektívne preukázaný, a z tohto dôvodu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Na základe uvedeného navrhol, aby bola žaloba zamietnutá. Súd prvej inštancie dôvodil, že predmetom sporu je nárok na náhradu škody podľa ustanovení § 420 ods. 2 a § 427 O.z., v dôsledku dopravnej nehody, ktorej účastníkmi bola žalobkyňa a zamestnanec žalovaného, pričom žalobkyňa bola poškodená na zdraví. Žalovaný ako právnická osoba (poznámka odvolacieho súdu - správne fyzická osoba - živnostník) bol v čase dopravnej nehody prevádzkovateľom motorového vozidla. V konaní bolo nesporné, že vodič vozidla AVIA, ktorým bola spôsobená škoda na zdraví žalobkyne, bol v čase dopravnej nehody zamestnancom žalovaného a k dopravnej nehode došlo počas jazdy vykonávanej v rámci plnenia jeho pracovných povinností. Zodpovednosť žalovaného je daná ust. § 427 O.z. v spojení s ust. § 420 ods. 1 a 2 O.z., titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný svoju zodpovednosť v konaní nepopieral.
Intervenient vo vzťahu k uplatneným nárokom žalobkyne namietol ich premlčanie z dôvodu, že žalobný návrh bol súdu doručený dňa 4.12.2012 a právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, považoval všetky nároky žalobkyne vzniknuté do 3.12.2010 za premlčané. Žalobkyňa uviedla, že svoje nároky riadne a včas uplatňovala v konaní sp. zn. 7C/337/2008. Časť z nich súd nepripustil v rámci rozšírenia návrhu, preto musela podať samostatný návrh. Uviedla, že jej nárok nie je premlčaný a aj keby časť žalobného nároku bola premlčaná, vzhľadom na postup vedľajšieho účastníka, ktorý nemožno považovať za súladný s dobrými mravmi, nemohol by súd, na námietku premlčania prihliadnuť. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. US 309/1995, podľa ktorého „pokiaľ sa súdy nezaoberali súladom prípadnej námietky premlčania s dobrými mravmi, došlo v konaní pred nimi k porušeniu čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorého podstatou je právo na spravodlivý proces.“ Z uznesenia Okresného súdu Piešťany č. k. 7C/337/2008-148 z 27.0 4.2012 vyplýva, že súd nepripustil zmenu návrhu, ktorú žalobkyňa doručila súdu na pojednávaní dňa 26.1.2012, a ktorým rozšírila pôvodný návrh o istinu 1.881,47 eur s príslušenstvom. Išlo o ďalšie výdavky, ktoré neboli zahrnuté v dovtedy uplatnenom nároku: náklady na kúpeľnú liečbu v sume 1.623,24 eur, cestovné náklady spojené s dopravou na miesto kúpeľnej liečby, liečebných úkonov v sume 101,69 eur, náklady na služby - základnú starostlivosť (pranie, upratovanie) v sume 143,90 eur, kopírovanie dokladov potrebných na uplatnenie práv na súde v sume 8,44 eur, poštovné za podania na súd v sume 4,20 eur. Súd uznesením č. k. 7C/337/2008-122 z 30.1.2012 rozhodol o návrhu žalobkyne zo dňa 25.1.2012 tak, že zmenu návrhu nepripustil. O nepripustení zmeny návrhu rozhodoval vyšší súdny úradník. Voči predmetnému uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.2.2012. Sudkyňa posúdila odvolanie a dôkazy dovtedy obsiahnuté v spise a dospela k záveru, že návrhu na zmenu návrhu, tak ako ju žiadala urobiť žalobkyňa, nie je možné vyhovieť. Žalobkyňa si zmeneným návrhom uplatnila voči žalovanému ďalšie nároky na náhradu škody, ktoré si neuplatnila v pôvodnom návrhu. Súd konštatoval, že konanie o novo uplatnenom nároku na náhradu škody si bude vyžadovať ďalšie dokazovanie. Súd tiež uviedol, že ďalšie nároky žalobkyne voči žalovanému, ktoré jej vznikajú v súvislosti so zdravotným stavom bude preto potrebné uplatniť samostatným návrhom na začatie konania. K uvedenému súd prvej inštancie uviedol, že zákon umožňuje žalobu zmeniť počas konania, pričom zmenou žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo (§ 140 ods. 1 CSP). Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 CSP). Zmena žaloby má význam z pohľadu jej hmotnoprávnych účinkov, najmä z pohľadu zastavenia (spočívania plynutia) premlčacej lehoty. Hmotnoprávne účinky zmeneného návrhu nastanú až od uplatnenia zmeneného návrhu na súde (nie odo dňa uplatnenia pôvodného nároku ani dňom, kedy bolo o zmene rozhodnuté), avšak len za predpokladu, že súd zmenu pripustí (poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 387/2003). Ust. § 112 O.z. upravuje spočívanie plynutia premlčacej doby iba v tom prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Nárok na náhradu škody sa v občianskoprávnom konaní uplatňuje žalobou. Ak však súd nárok na náhradu škody uplatnený v prebiehajúcom konaní zmenou žaloby nepripustí, treba vychádzať z toho, že hmotnoprávne účinky zmeneného návrhu nenastali, o nároku uplatnenom zmenou žaloby sa nekonalo a z hľadiska ustanovenia § 112 O.z. k spočívaniu plynutia premlčacej doby nedošlo. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, že vzhľadom na postup vedľajšieho účastníka/ intervenienta, ktorý nemožno považovať za súladný s dobrými mravmi, nemohol súd na námietku premlčania prihliadnuť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31.8.2004 sp. zn. 25Cdo 2648/2003. Dôvodil, že ust. § 3 O.z. je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade, že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré účastníkovi dáva priamo právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch. Dobrými mravmi rozumie ust. § 3 ods. 1 O.z. súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Týmto normám zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, nakoľko inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Ak by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so
zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva (označované rovnako ako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. O konaní vykazujúcom znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možné uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale len z konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania. V danom prípade nebolo uplatnenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi, pretože zo strany žalovaného ani zo strany intervenienta sa nejednalo o žiadne (šikanózne) konanie, ktoré by znemožnilo žalobkyni podať žalobu pred uplynutím premlčacej lehoty, resp. ktoré by spôsobovalo účelové prieťahy. Za také konanie nemožno považovať odmietnutie intervenienta vysporiadať náhradu škody so žalobkyňou vzhľadom na opakujúce sa plnenia postupom podľa § 449a O.z.. Pokiaľ sa žalobkyňa dostatočne nestarala o svoje právo a zmeškala premlčaciu dobu na uplatnenie časti nároku, nemožno legálny postup intervenienta (dôvodne vznesenú námietku premlčania) v nijakom ohľade považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/148/2004, v ktorom sa uvádza, že „dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka“. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanoveným hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré počas historického vývoja preukázali určitú mieru stálosti, vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku možno v určitých (výnimočných) prípadoch považovať za rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 O.z.; v zásade by mohlo ísť o prípady, ak by uplatnené premlčanie bolo výrazom zneužitia subjektívneho práva jedného účastníka (šikana) na úkor druhého účastníka. Okolnosti znamenajúce zneužitie práva jedného účastníka na úkor druhého by pritom museli byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, že by presvedčivo odôvodňovali taký výrazný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Súd však nezistil žiadne také konanie žalovaného ani intervenienta, ktoré by bolo možné klasifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 O.z.). V zmysle nálezu Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 309/1995 je povinnosťou konajúceho súdu zaoberať sa tým, či námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného nálezu nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť záver, že súd má automaticky vyhodnotiť námietku premlčania za rozpornú s dobrými mravmi, ale poukazuje iba na to, že súd sa má zaoberať otázkou dobrých mravov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prihliadol na námietku premlčania. Subjektívna premlčacia doba pri nárokoch na náhradu škody je 2-ročná a pre začatie jej plynutia je významný (primárny) subjektívny prvok, pozostávajúci z dvoch zložiek: a) kedy sa poškodený dozvie o škode; vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu na súde, b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba vôbec neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenej na zdraví a tiež platí, že ak právo na náhradu škody z ublíženia na zdraví tvorí niekoľko zložiek súčasne, súdna prax vychádza z názoru, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné čiastkové nároky. Pre posúdenie otázky, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá, je podľa zákona rozhodujúci okamih, keď poškodený zistí okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu (rozsudok 25 Cdo 1990/2012 NS ČR) a vyčíslenie nároku, aby ho mohol uplatniť na súde. V danom prípade mal súd za nepochybné, že žalobkyňa už v čase vzniku škody (teda v deň vystavenia jednotlivých daňových, pokladničných dokladov a pod.) vedela o škode, ktorá jej vzniká a taktiež kto
za ňu zodpovedá. Vzhľadom na uvedené súd jednotlivé nároky žalobkyne na náhradu škody uplatnené za obdobie od 23.2.2009 do 3.12.2010 (t. j. spätne 2 roky, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 4.12.2012) z dôvodu premlčania spolu s príslušenstvom zamietol. Ďalej sa zaoberal posudzovaním jednotlivých nárokov na náhradu škody za obdobie od 4.12.2010 do podania žaloby na súd. V zmysle ust. § 449 ods. 1 O.z. pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Zákon bližšie nekonkretizuje, čo konkrétne je možné považovať za účelné náklady spojené s liečením. Tým je daný priestor na zohľadnenie špecifík a osobitostí jednotlivých prípadov. Judikatúra za účelne vynaložené náklady spojené s liečením považuje napr. náklady týkajúce sa zabezpečenia pomoci inej osoby, ošetrovateľky, pomocníčky v domácnosti, zadováženie zdravotníckych pomôcok (ortopedické pomôcky), prípadne iné náklady vynaložené v súvislosti s vykonávaním takých úkonov, ktoré smerujú k obnoveniu alebo zlepšeniu zdravia poškodeného, náklady diétneho, resp. výdatnejšieho stravovania. Taktiež je možné považovať za účelne vynaložené náklady spojené s liečením aj náklady najbližších príbuzných poškodeného vynaložené v súvislosti s jeho návštevami v nemocnici, resp. inom lôžkovom zariadení. Účelné náklady spojené s liečením sú také náklady, ktoré slúžia k obnoveniu zdravia alebo aspoň zlepšeniu zdravotného stavu poškodeného. Podmienkou ich priznania je, že boli vynaložené účelne a neboli hradené z prostriedkov nemocenského, resp. prípadne dôchodkového poistenia. V tejto súvislosti poukázal súd na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/314/2011 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/770/2014 a ich závery. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa utrpela ťažké zranenia a to zlomeninu krížovej kosti, zlomeninu krčka stehennej kosti s dĺžkou PN cca 5 mesiacov a s dobou liečenia cca 3 mesiace v dôsledku úrazu spôsobeného pri vážnej dopravnej nehode zavinenej treťou osobou. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na náhradu nákladov za ubytovanie počas kúpeľnej liečby v Piešťanoch v sume 842,73 eur, súd považoval v tejto časti žalobu za dôvodnú. V návrhu na kúpeľnú starostlivosť zo 14.10.2010 je uvedená ako diagnóza stav po polytraume a ako anamnéza a terajšie ochorenie je uvedené, že v r. 2004 bola pacientka (žalobkyňa) zrazená dodávkou, odvtedy RHB, th. Utrpela zlomeniny panvy, krčku stehennej kosti, krížovej kosti, postraumatické svalové atrofie, obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu vpravo. Uvedeným mal súd za preukázanú príčinnú súvislosť medzi ublížením na zdraví a vzniknutými nákladmi. Z daňového dokladu z 27.4.2011 vystaveného Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany, a.s. vyplýva, že v období od 27.4.2011 do 18.5.2011 absolvovala žalobkyňa pobyt s ubytovaním v hoteli Pro-Patria za sumu 842,73 eur, čím žalobkyňa preukázala výšku uplatneného nároku. Účelnosť vynaložených nákladov na kúpeľnú liečbu preukazuje lekárska správa z 18.5.2011 vystavená ošetrujúcou lekárkou MUDr. Z. T., lekárkou Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, a.s., ktorá konštatovala celkový stav žalobkyne za zlepšený, funkčné zlepšenie hybnosti, relexácia svalových spazmou a hyperalgetických zón. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni sumu 842,73 eur. Žalobkyňa si v konaní uplatnila aj cestu na kúpeľnú liečbu a späť v sume 2 x 1,76 eur z Hlohovca do Piešťan a späť a sumu 1,20 eur za zaslanie zásielky dňa 7.4.2011 adresovanej Slovenským liečebným kúpeľom Piešťany, a.s., v ktorej časti považoval súd žalobu taktiež za dôvodnú. Súd mal za to, že tieto uplatnené nároky bezprostredne súviseli s kúpeľnou liečbou, ktorú v dôsledku úrazu a ním spôsobeného poškodenia zdravia žalobkyňa absolvovala. K uplatneným nárokom na protetické pomôcky súd uviedol, že z lekárskych správ vyplýva, že žalobkyni sú odporúčané ortopedické individuálne zhotovené vložky do topánok, MBT obuv, individuálne zhotovená ortopedická obuv a v exteriéry chôdza s dvomi francúzskymi barlami. Žalobkyňa súdu predložila pokladničný blok z 20.4.2011 za Sante N517 (zdravotná obuv) na sumu 24,60 eur, pokladničný blok z 13.5.2011 za zdravotnícky materiál na sumu 3,20 eur, pokladničný blok zo 16.12.2011 za vložky s tek., ponožky trek. na sumu 18,16 eur, pokladničný blok z 22.12.2011 za ortopedické sandále na sumu 13,70 eur, pokladničný blok z 24.5.2012 za zdravotnú obuv na sumu 39 eur, pokladničný blok z 25.5.2012 za Sante N517 (zdravotná obuv) na sumu 22,76 eur a pokladničný blok zo 6.6.2012 za násadu na barlu na sumu 3,36 eur. Vzhľadom na zranenia spôsobené žalobkyni pri škodovej udalosti, lekárske správy a predložené pokladničné bloky mal súd dôvodnosť, účelnosť aj výšku uplatnených nárokov na ortopedické pomôcky za preukázané. Ide o náklady, ktoré boli vynaložené v spojení s liečením žalobkyne, teda medzi nákladmi a liečbou je príčinná súvislosť. Ide o náklady vynaložené za účelom obnovenia alebo zlepšenia zdravotného stavu žalobkyne, najmä jej chôdze a pohybu. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni sumu 124,78 eur. Súd tak námietky intervenienta ohľadom účelnosti a dôvodnosti týchto nákladov považoval za účelové a nedôvodné v snahe čo najviac znížiť cenu týchto položiek (resp. nepriznať ich vôbec). Súd považoval taktiež za účelný nárok poplatok za príplatok za nadštandard na sumu 9,96 eur za prednostné vyšetrenie u ortopéda s poukazom na to, že pokiaľ si žalobkyňa priplatila, aby bola objednaná na konkrétny termín a hodinu, aby nemusela v čakárni čakať
dlhé hodiny, prípadne sa na rad nedostať vôbec, je to vzhľadom na jej zhoršený zdravotný stav a handicap pri sedení a pohybe (chodí o 2 francúzskych barliach) za plne opodstatnené. Žalobkyňa sa žalobou domáhala za príplatok za nadštandard sumy 10 eur, avšak z pokladničného dokladu zo dňa 11.6.2012 vyplýva, že za príplatok za nadštandard uhradila sumu 9,96 eur. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni sumu 9,96 Eur a vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú spolu s príslušenstvom zamietol. Čo sa týka uplatnených nárokov na lieky, mal súd z lekárkych správ za preukázané, že žalobkyni boli predpísané lieky: Novalgin, Diclobene, Voltaren, Nalgesin, Arthrotec, Mydocalm, Elmetacín. Teda lieky na zmiernenie bolesti, antireumatiká, protizápalové lieky. Žalobkyňa súdu predložila pokladničný blok za lieky Voltaren, Nalgesin 2x na sumu 11,42 eur, za lieky Arthrotec, Mydocalm, Elmetacín na sumu 12,42 eur, za liek Nalgesin na sumu 6,13 eur a pokladničný blok za liek Arthrotec na sumu 5,09 eur. Z uvedeného vyplýva, že lekári žalobkyni tieto lieky vzhľadom na jej zdravotný stav spojený s bolesťami pohybového ústrojenstva predpísali, resp. odporúčali a žalobkyňa si predmetné lieky zakúpila. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni sumu 35,06 eur. Čo sa týka zvyšnej časti uplatneného nároku na lieky Diclofenac, Thermal pena, súd nemal za preukázané, že by predmetné lieky žalobkyni odporúčal lekár vzhľadom na jej zdravotný stav, preto ani nemožno konštatovať, že sa jednalo o lieky určené pre žalobkyňu. Náhradu za liek Septofort súd žalobkyni nepriznal, keďže sa jedná o liek najmä na liečenie infekcií ústnej dutiny a horných dýchacích orgánov, nejedná sa teda o liek súvisiaci so zdravotným stavom žalobkyne, ktorý by bol vyvolaný predmetnou dopravnou nehodou. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 15,54 eur spolu s príslušenstvom zamietol. Súd zamietol žalobu aj v časti uplatneného nároku na sumu 50,80 eur, keď pokladničný blok, o ktorý žalobkyňa v tejto časti svoju žalobu opierala bol nečitateľný a súd nemohol preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Vzhľadom na uvedené súd žalobu aj v tejto časti spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobkyňa si žalobou uplatnila aj nárok na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť za služby čistiarne, a to za čistenie obliečok, posteľných plachiet, závesov, záclon a saka vo výške 34,98 eur (pokladničný blok z 30.12.2010 za čistenie posteľnej plachty, obliečky na paplón, obliečky na vankúš na sumu 2,42 eur, daňový doklad z 15.3.2011 za čistenie plachty 1 ks, obliečky na paplón 1 ks na sumu 1,31 eur, daňový doklad z 30.4.2011 za čistenie plachty 2 ks, obliečky na paplón 2 ks, obliečky na vankúš 2 ks na sumu 3,46 eur, daňový doklad z 31.8.2011 za čistenie plachty 1 ks, obliečky na paplón 2 ks, obliečky na vankúš 3 ks na sumu 3,88 eur, pokladničný doklad z 8.10.2011 za čistenie závesu na sumu 1,54 eur, daňový doklad z 27.10.2011 za čistenie plachty 1 ks, obliečky na paplón 3 ks, obliečky na vankúš 1 ks na sumu 3,95 eur, pokladničný blok zo 14.1.2012 za čistenie záclony 8x na sumu 6,16 eur, pokladničný blok z 1.3.2012 za čistenie obliečky na paplón 2x, obliečky na vankúš 2x na sumu 2,52 eur, pokladničný blok z 18.5.2012 za čistenie obliečky na paplón 2x, obliečky na vankúš 2x na sumu 4,04 eur, pokladničný blok z 12.9.2012 za čistenie posteľnej obliečky na paplón na sumu 1,80 eur, pokladničný blok z 5.11.2012 za čistenie saka na sumu 3,90 eur). Ust. § 449 ods. 1 O.z. zakladá nárok na úhradu nákladov spojených s liečením. Poškodený nemá nárok na úhradu akýchkoľvek nákladov vynaložených v súvislosti s liečením, ale iba na úhradu nákladov vynaložených účelne, teda takých, ktoré slúžia na obnovenia zdravia alebo aspoň na zlepšenie zdravotného stavu poškodeného. Ide o náklady na doplnky liečby, na rehabilitáciu, na nákup liečebných či ortopedických pomôcok, na starostlivosť o poškodeného v prípade jeho bezmocnosti (judikát 28Cdo 158/2010 NS ČR). Úkony, ktoré pre poškodeného vykonáva iná osoba, sú podraditeľné pod ust. § 449 O.z. len ak ide o náklady spojené s liečením poškodeného a odškodnenie iných nárokov spojených so starostlivosťou o poškodeného a jeho domácnosť platná občiansko právna úprava neumožňuje. V danom prípade úhradu nákladov za služby čistiarne súd musel posudzovať ako skutočnú škodu (iba podľa ust. § 442 ods. 1 O.z.), pričom však musí ísť o náklady, ktoré sú účelné a preukázateľne vynaložené. Súd nemal pochybnosti o pravdivosti výpovede svedka H. G. /syna žalobkyne/, ktorý pri výsluchu uviedol, že čistenie väčších kusov prádla si mama (žalobkyňa) dokázala zabezpečiť pred úrazom sama. Aj zo znaleckého posudku č. 060/12 z 23.8.2012, vypracovaného MUDr. Mariánom Pamulom, znalcom z odboru zdravotníctvo, ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/337/2008 a ktorý súd považoval v tomto konaní za listinný dôkaz, vyplýva, že zranenie spôsobené nehodou zanechalo následky, ktoré ovplyvňujú hlavne mobilitu poškodenej. Znalec síce konštatoval, že žalobkyňa nie je obmedzená v celom rozsahu v žiadnej oblasti života, avšak zároveň uviedol, že obmedzenie sa týka bežných domácich prác - upratovanie a podobne, jednak došlo k obmedzeniu výkonu týchto činností, jednak k predĺženiu časového intervalu na vykonanie možných a zvládnuteľných úkonov. Znalec zároveň uviedol, že žalobkyňa trpí v dôsledku zranení únikom moču. Z lekárskych správ je nepochybné, že žalobkyňa chodí o dvoch francúzskych barlách. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že obmedzenie žalobkyne, ktoré sa týka možnosti prať
väčšie kusy prádla, nie je spôsobené vekom žalobkyne, ale úrazom a poškodením zdravia, ktoré utrpela pri predmetnej dopravnej nehode. Žalobkyňa preukázala vznik škody, účelnosť vynaložených nákladov za služby čistiarne i výšku škody v sume 34,98 eur, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. V časti uplatneného nároku na sumu 5,81 eur (daňový doklad z 27.12. rok nečitateľný za obliečky na paplón 2 ks, obliečky na vankúš 1 ks, zvyšok nečitateľný na sumu 2,42 eur, daňový doklad zo dňa 30.12. bez uvedenia roku za čistenie saka, záclony, závesu na sumu 3,39 eur), súd žalobu zamietol, keď na daňových dokladoch, o ktoré žalobkyňa v tejto časti svoju žalobu opierala, nebol čitateľný rok, kedy boli tieto náklady žalobkyňou vynaložené, a tak súd nemohol preskúmať či boli uplatnené včas. Zároveň súd nemohol preskúmať dôvodnosť uplatnenej sumy daňovým dokladom zo dňa 27.12. nakoľko bol nečitateľný. Čo sa týka nákladov na poštovné v sume 4,50 eur (zásielky adresované právnemu zástupcovi žalobkyne, intervenientovi a Generálnemu riaditeľstvu ZVaJS), kopírovanie a tlač v sume 3,47 eur (daňový doklad z 24.11.2011 na sumu 0,40 eur, daňový doklad z 9.12.2011 za ČB tlač A4 na sumu 0,86 eur a daňový doklad zo 17.1.2012 za ČB tlač A na sumu 2,21 eur), cestovné v sume 1,15 eur za cestu HC - PN na pojednávanie 26.1.2012 a v sume 200 eur za vypracovanie znaleckého posudku súd uvádza, že tieto náklady sú súčasťou trov konania. CSP za trovy konania považuje také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania do jeho skončenia. Trovami konania sú spravidla hotové výdavky strán a ich zástupcov ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli, mohli považovať za trovy konania, musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to, že musia byť preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v predmetnom konaní. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, čo bolo obsahom poštových zásielok, resp. čo bolo predmetom kopírovania a tlače, nebolo možné posúdiť v rámci ktorého konania boli tieto náklady vynaložené. Taktiež čo sa týka nákladov vo výške 200 eur za vypracovanie znaleckého posudku k tomu súd uvádza, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/337/2008. Žalobkyňa uviedla, že súd jej v rámci rozhodovania o trovách konania náhradu za znalecký posudok nepriznal, preto si túto sumu uplatnila v tomto konaní, keďže závery tohto posudku majú výzvam aj pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. K vykonanému dokazovaniu oboznámením obsahu znaleckého posudku č. 060/12 z 23.8.2012, vypracovaného MUDr. Mariánom Pamulom, ktorý bol vypracovaný v konaní, sp. zn. 7C/337/2008, súd poznamenáva, že uvedeným posudkom súd vykonal dôkaz ako listinou, nakoľko vypracovanie tohto posudku nenariadil súd konajúci v predmetnej veci, ale súd v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/337/2008 (viď Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 26/2017 a sp. zn. 5 Cdo 206/2012, v ktorom uviedol, že „ak je súdu v konaní predložený posudok, ktorý síce vypracovala osoba zapísaná v zozname znalcov, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd (napr. posudok bol vypracovaný na základe požiadania účastníka konania, prípadne v trestnom konaní), skutočne nejde o znalecký posudok v zmysle § 127 O. s. p. Aj takýmto „posudkom“ možno však vykonať dôkaz, ale iba ako listinou (viď R 22/1979, R 31/1993)). Opätovne súd uvádza, že sa jedná o náklady, ktoré sú predmetom rozhodovania v časti uplatnenej náhrady trov konania, pričom aj vzhľadom na dátum ich vzniku, mal súd za to, že boli predmetom rozhodovania súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/337/2008. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 209,12 eur spolu s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.052,23 eur ako dôvodnej vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú a z dôvodu premlčania časti uplatnených nárokov spolu s príslušenstvom zamietol. S poukazom na § 489, § 563 O.z. a R 27/1977 dôvodil, že v konaní nebolo sporným, že žalobkyňa nevyzvala žalovaného na zaplatenie náhrady škody. Nepochybne však možno ustáliť, že žalovaný sa dostal do omeškania po doručení žaloby, ktorú je možné považovať za výzvu na úhradu dlhu. Táto mu bola doručená do vlastných rúk dňa 18.2.2013. Keďže žalovaný dňa 19.2.2013 úhradu nerealizoval, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania, t. j. dňom 20.2.2013. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni úrok z omeškania odo dňa 20.2.2013 do zaplatenia vo výške 7,75 % ročne (tak ako žiadala, i keď podľa § 517 ods. 2 O.z. v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. by mala nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 %, súd však nemôže priznať viac ako žalobkyňa žiadala) z dôvodne uplatnenej sumy 1.052,23 eur a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP, vecne dôvodil, že žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na zaplatenie sumy 2.192,21 eur, pričom v časti o zaplatenie sumy 1.052,23 eur, čo predstavuje 48 % žalovanej sumy, súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobkyne. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (52 % žalovanej sumy), čo predstavuje úspech
žalovaného a intervenienta. Čistý úspech žalovaného a intervenienta tak predstavuje 4 % (52% - 48 %). V uvedenej výške takto vypočítaného rozdielu má žalovaný a intervenient nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku iba v jeho časti zvyškovo zamietajúcej žalobu (II. výrok napadnutého rozsudku) a v časti trov prvoinštančného konania (III. výrok napadnutého rozsudku) podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti vyhovením žalobe aj v takejto časti a priznaním jej náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietla, že pokiaľ ide o premlčanie nároku, súd dôsledne neskúmal postoj a postup intervenienta v konaní, keď na jednej strane namietal premlčanie (čím de facto priznal dôvodnosť nárokov žalobkyne, ktoré majú byť premlčané) a súčasne žiadal návrh ako celok zamietnuť ako nedôvodný. Rovnako neprejavil záujem o mimosúdne vybavenie veci pred začatím konania. V prípade trov konania žalobkyňa namietla, že súd sa mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania riadiť ustanoveniami § 255 ods. 2 a § 257 CSP. Súd zamietnutie jednotlivých ňou uplatnených nárokov za obdobie od 23.2.2009 do 3.12.2010 odôvodnil tak, že intervenient v konaní uplatnil námietku premlčania týchto nárokov a súd musel na túto námietku prihliadnuť, nestotožnil sa s jej tvrdením, že nie je možné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania, lebo táto je v rozpore s dobrými mravmi, s poukazom na iné rozhodnutia súdov SR i ČR nepovažoval námietku premlčania za rozpornú s dobrými mravmi. Súd však musí v každom jednotlivom prípade skúmať, či úkony strany konania nie sú nielen v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade je nesporné, že a/ intervenient mal a má po celý čas tohto konania snahu zbaviť sa zodpovednosti za škodu na jej zdraví spôsobenú zamestnancom poisteného pri dopravnej nehode, a to bez ohľadu na objektívne výsledky zistené v trestnom konaní, ale aj v inom konaní vedenom na tomto súde (7C/337/2008), ako aj v tomto konaní - lekárske správy, znalecký posudok MUDr. Pamulu, výpoveď svedka P. G. a ďalšie. Dôkazom je skutočnosť, že od samého začiatku mu muselo byť zrejmé, že uplatňuje len náhradu nákladov, ktoré jej vznikli, ako dôsledky poškodenia zdravia pri úrazovom deji spôsobenom treťou osobou (zamestnancom žalovaného, ktorý mal uzavretú poistnú zmluvu o PZP s intervenientom) a súvisia s úhradou liekov, nákladov, kúpeľných liečený nehradených zdravotnou poisťovňou, ortopedických pomôcok, cestovným na miesta úkonov zdravotnej starostlivosti. Intervenient nielenže sa nepokúsil nároky uspokojiť mimosúdne, ale odmietavo reagoval aj na jej snahu predísť súdnym konaniam a ukončiť vec mimosúdne. Dôkazom snahy zbaviť sa povinnosti náhrady škody, ktorá mu vyplýva z právnych predpisov je aj skutočnosť vyplývajúca z návrhu intervenienta, zamietnuť návrh ako celok, teda nielen v časti údajného premlčania. b/ išlo z hľadiska dokazovania o jej nesporné nároky, pretože ako aj súd v odôvodnení uviedol, náklady na kúpeľnú liečbu nehradené z verejného poistenia (už aj vzhľadom na lekárske návrhy na kúpeľnú liečbu s indikáciou jej dôvodnosti) úhrada platieb za lieky a liečebné pomôcky, sú oprávnenými nárokmi, ako účelné náklady spojené s liečením. Takýto postup intervenienta (ktorý má určite dostatok skúseností s konaním o náhradu škody na zdraví spôsobených pri dopravných nehodách) spočívajúci vo vznesení námietky premlčania časti uplatneného nároku žalobkyne (teda dôvodného nároku, inak by nemohol byť premlčaný) sa zamietnutím žaloby ako celku (z dôvodu, že celý nárok je nedôvodný), keďže nie je logický, nemožno preto hodnotiť inak ako postup v rozpore s dobrými mravmi. Nepriznanie časti nároku pre nečitateľnosť dokladov a nepreukázanosť, že uhradené platby súvisia s odporúčaním lekára. S rozhodnutím súdu sa nestotožňuje, lebo položky, ktoré žiada preplatiť, sú podložené potvrdeniami lekárov, dokumentáciou, dokladmi o úhrade, z ktorých je jednoznačný účel platby, jej výpoveďou a neobsahujú žiadne náklady, ktoré by boli sporné, alebo nepreukázané. Súd znížil náhradu za ortopedickú obuv z reálnej kúpnej sumy 550,29 eur (uplatnenej za celé žalované obdobie) na 124,78 eur. Za obdobie do 23.2.2009 do konca roka 2012, boli súdu predložené doklady, ktoré jasne dokazujú, že len za jediný pár obuvi, ktorý jej lekár vyslovene nariadil, musela zaplatiť viac, než je suma, ktorú jej súd priznal (doklad v prílohe č. 1). Pritom za toto obdobie musela vzhľadom na opotrebovanie, kúpiť deväť párov zdravotnej obuvi. Súd uznal len štyri a nakoniec aj ich kúpnu cenu výrazne znížil na uvedených 124,78 eur. Aby ju liečba až tak veľmi finančne nezaťažila, namiesto darčekov k sviatkom jej jej priatelia dávali lieky proti bolestiam na homeopatickej báze, kde nebol potrebný recept od lekára, rôzne masti, gély, liečivé peny do kúpeľa. Čo však aj tak nestačilo a mnohé položky, ktoré jej odporúčali lekári si aj tak musela kupovať sama. Napríklad Thermal penu, odporúčanú primárom rehabilitačného centra MUDr. M. (doklad rehabilitačného centra je prílohou č. 2), ktorej preplatenie jej opäť súd nepriznal.
Súd zamietol úhradu nákladov 50,80 eur z dôvodu údajnej nečitateľnosti dokladu. Neuvádza ale o ktorú položku sa jedná, súd by mal položku presne označiť, zvlášť keď ju neuznal. Nevie totiž o žiadnom doklade, ktorý súdu predložila a bol by nečitateľný. Pokiaľ podľa názoru súdu doklady v položke služby (čistiarne) - 2 kusy v sume 5,81 eur sú nečitateľné, mal súd na pojednávaní na túto skutočnosť upozorniť, resp. žiadať o predloženie týchto dokladov v originály, resp. v čitateľnej kópii. Priložila kópie dokladov (prílohy č. 3 a č. 4), ktoré sú úplne zreteľne čitateľné. Nejde o nový dôkaz uplatnený len v odvolacom konaní, ale o preukázanie existencie vynaložených nákladov a existenciu dokladov v spise súdu, ktoré boli včas súdu predložené. Súdnych pojednávaní sa aj napriek zlému zdravotnému stavu a bolestiam zúčastňovala a nejasnosti bolo možné odstrániť už na pojednávaní. Takto sa o tejto námietke súdu dozvedela až z rozsudku. Naviac poukázala na skutočnosť, že za tie roky, čo trvá súdne konanie, farba vybledne a môže byť ťažšie čitateľná. Pokiaľ ide o nepreukaznosť obsahu poštových zásielok - z priloženého dokladu (ktorý je založený aj v spise) je preukázané, komu boli lístky adresované, kedy boli odoslané a z akého dôvodu. To isté platí aj pre kopírovacie služby, ak by nepozornosťou vodiča nedošlo k vážnej dopravnej nehode, na kopírovanie a poštovné by predsa nebol dôvod. Či už na súd, právnym zástupcom, Komunálnej poisťovni alebo GR ZVJS z dôvodu kúpeľnej starostlivosti v Dudinciach. Vo výroku súdu neboli akceptované niektoré položky na dopravu. Zdôraznila, že účtovanie dopravy bolo minimalizované len na cestovné lístky a spotrebované palivo. Bez požiadavky na preplatenie časovej straty vodiča, či amortizácie jeho vozidla. Preto namietala krátenie tejto sumy, pretože účtovaná doprava priamo súvisela s liečbou v súvislosti s dopravnou nehodou. K náhrade trov konania uviedla, že ak by Komunálna poisťovňa dobrovoľne uhradila spôsobenú škodu a postupovala tak ako napríklad Allianz a Uniqa, ktoré nečakajú kedy ich sám poškodený vypátra, ale samé sa s ním skontaktujú, odovzdajú mu tlačivo na vyplnenie a nie odkaz na www stránku (čo je pre človeka v dôchodkovom veku vyslovene absurdná požiadavka) a snažia sa o mimosúdne vyrovnanie, k súdnemu konaniu vôbec nemuselo dôjsť. Preto je presvedčená, že požiadavka na zaplatenie časti súdnych nákladov žalovanému a intervenientovi odporuje dobrým mravom. Súd naviac neprihliadol pri rozhodovaní o trovách konania na ust. § 255 ods. 2 CSP, ani na ust. § 257 CSP. Je nesporné, že žalovaný mal úspech, podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie skutočne len čiastočný, dokonca zanedbateľný - 4 %, čo bolo dôvodom nepriznať mu náhradu trov konania. Naviac súdu bolo dostatočne známe, že v jej prípade sú splnené aj podmienky pre postup podľa § 257 CSP, je nesporné, že jej sociálna situácia (dôchodkyňa so zvýšenými životnými nákladmi spôsobenými práve zhoršeným zdravotným stavom a obmedzeniami v dôsledku úrazu spôsobeného vodičom žalovaného) a majetkové pomery žalovaného (podnikateľa) nesporne zakladali dôvod na takýto postup súdu. V doplnení odvolania z 9.11.2018 žalobkyňa uviedla, že v roku 2014 obdržala výhrady Komunálnej poisťovne voči jej uplatneniu náhrady škody, bola šokovaná keď si uvedomila, že sa táto poisťovňa snaží nielen spochybňovať všetky náklady, ale zároveň súdu podsúva podozrenia z klamstva a podvodu, najmä čo sa týka jej liečebných nákladov. Ešte v ten deň navštívila svojho lekára MUDr. I. K. v jeho ambulancii a spolu porovnávali lieky, ktoré mal on v počítači a žalobkyňa v zozname, ktorý predložila súdu - všetky korešpondovali. Preto bola prekvapená, keď sudkyňa až v rozsudku neuznala jej nárok na preplatenie lieku Diclofenac. Pritom počas pojednávaní naň vôbec nepoukázala. Predložila výpis z liečby zo zdravotnej dokumentácie, v ktorom je tento liek uvedený (Výpis z účtu za obdobie 1.2.2010-31.12.2010, vystavený zdravotnou poisťovňou Dôvera 2.11.2018) ako liek predpísaný MUDr. K. žalobkyni 9.12.2010. Bol jej predpísaný 9.12.2010 a vyzdvihla som si ho v lekárni 21.12.2010. Pokiaľ sudkyňa zamietla sumu 50,80 eur s tvrdením, že pokladničný blok bol nečitateľný, nešpecifikovala o akú položku sa jedná, preto žiada aby sudkyňa túto položku špecifikovala, aby na ňu mohla reagovať. Celý život žila skromne a čestne, a preto nedovolí, aby ktokoľvek spochybňoval pravdivosť jej slov, tým skôr, že svoje tvrdenia dokáže podložiť, sudkyňa jej ale nedala príležitosť, keďže ju k vysvetleniu tejto sumy počas pojednávania nevyzvala. Právo má stáť na strane spravodlivosti a nie neprávosti, a to by si mala sudkyňa uvedomiť a správať sa profesionálne a nestranne, čo neurobila, chcela ju za každú cenu usvedčiť z klamstva, z klamstva však usvedčila iba samu seba, takéto konanie, kde poškodený si mnohokrát pripadá ako obvinený, nevrhá dobré svetlo iba na sudkyňu, ale i na súd.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril tak, že navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť z dôvodu jeho správnosti a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie ako i trov odvolacieho konania. Uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne aj formálne správny, súd sa vysporiadal so všetkými procesnoprávnymi otázkami správne a vydal rozhodnutie v súlade so zákonom ako i platnou rozhodovacou praxou. Preto odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné. Čo sa týka námietky žalobkyne voči námietke premlčania, že je v rozpore s dobrými mravmi, uviedol, že
pojem dobrých mravov v zmysle § 3 O. z. nie je pojmom etickým, ale právnym. Jeho konkrétny obsah je treba posudzovať predovšetkým zo zásad, na ktorých sú postavené predpisy súkromného práva. Súkromnoprávne normy pritom dôsledne prihliadajú na princíp „vigilantibus iura“ (právo patrí bdelým). Preto nie je z pohľadu hmotného práva odporujúce dobrým mravom, pokiaľ účastník konania v súdnom konaní uplatní námietku premlčania a márne uplynutie premlčacej doby zavinila žalobkyňa, ktorá o jej plynutí vedela alebo vedieť mala a mohla, a neurobila potrebné kroky k zastaveniu, či prerušeniu plynutia premlčacej doby. Spolu s odvolaním mu bol doručený aj dodatok k odvolaniu žalobkyne, ku ktorému uviedol, že bolo podané oneskorene.
4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že nemôže súhlasiť s jeho tvrdením, že postup Komunálnej poisťovne bol v súlade s dobrými mravmi, čoho dôkazom sú nasledujúce skutočnosti: Úraz som utrpela v júni 2004, z lekárskych správ je nepochybné, že úraz pri dopravnej nehode mal za následok trvalé a nenapraviteľné škody na jej zdraví, dôsledkom úrazu boli nielen škody na jej zdraví, ale aj to, že si vyžiadal zvýšené náklady s poúrazovou starostlivosťou (liečebné náklady, služby, cestovné, náklady na miesta liečebnej starostlivosti, náklady na protetiku, lieky a podobne), od samého začiatku nebolo sporné, že úraz zavinil vodič Avie, ktorý sa, ako ju informoval prokurátor, v plnom rozsahu priznal, tzn. že za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ, intervenientovi vyplýva povinnosť ako zmluvná, tak aj zo zákona, nahradiť škodu spôsobenú prevádzkovateľom motorového vozidla, ktoré je zmluvne poistené u tohto poisťovateľa, aj napriek uvedeným skutočnostiam a tomu, že žalovaný aj intervenient vedeli o ťažkých následkoch úrazu, zvýšených nákladoch spojených s poúrazovým stavom a to, že jej jediným príjmom bol a je výlučne starobný dôchodok, zaplatila jej Komunálna poisťovňa bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia v základnej výške a časť liečebných nákladov až v decembri 2007, teda až po podaní žaloby (žalobu som podala v januári 2007), t. j. takmer tri roky po úraze. Výška škody bola pritom ustálená už aj v trestnom konaní, zhodne aj v tomto konaní jej poisťovňa uhradila náhradu škody spojenú s úrazom až po rozsudku súdu, naviac intervenient odmietol aj návrh jej právneho zástupcu JUDr. Ľudovíta Mráza mimosúdne uspokojiť jej nárok na náhradu škody. Takýto postup len ťažko možno považovať za postup v súlade s dobrými mravmi, a to či už z etického, alebo právneho hľadiska. Pokiaľ ide o námietku podania doplnenia odvolania po termíne, nie je dôvodná. Ako vyplýva z obsahu odvolania a podania označeného ňou - laikom ako "doplnenie odvolania", nejde o doplnenie odvolania, keďže podanie obsahuje tie isté dôvody a skutočnosti ako odvolanie, ale len o vysvetlenie, z akého dôvodu dodatočne predkladá súdu doklad o tom, že liek Diclofenac ordinoval jej ošetrujúci lekár jej a nie inej osobe, ako sa to mylne uvádza v rozsudku. S poukazom na uvedené dôvody, ktoré uviedla v odvolaní i v tomto podaní, žiadala súd, aby vyhovel jej odvolaniu.
5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal rozsudok v napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.
7. Odvolateľka namietala zamietnutie žaloby v časti úhrady nákladov 50,80 eur z dôvodu údajnej nečitateľnosti dokladu, vytkla súdu prvej inštancie, že neuviedol o ktorú položku sa jedná, mal ju presne označiť, zvlášť keď ju neuznal, žalobkyňa totiž nevie o žiadnom doklade, ktorý súdu predložila a bol by nečitateľný.
Súd prvej inštancie v 75. bode odôvodnenia napadnutého rozsudku dôvodil, že zamietol žalobu v časti uplatneného nároku na sumu 50,80 eur s príslušenstvom, keďže pokladničný blok, o ktorý žalobkyňa v tejto časti svoju žalobu opierala bol nečitateľný a súd nemohol preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Odvolací súd uvádza, že nemožno súdu prvej inštancie vyčítať, že neuviedol o ktorú položku sa jedná, keď je doklad nečitateľný v časti označenia položky. Jediný doklad na sumu 50,80 eur, ktorý sa v spise nachádza, je xerokópia pokladničného dokladu (teda nešlo o vyblednutie originálu pokladničného dokladu vplyvom času) na č.l. 48 spisu, predloženého žalobkyňou, na ktorom je čitateľné len označenie lekárne - Lekáreň pri Váhu, Piešťany, jej prevádzkovateľa, číslo bloku a suma k úhrade 50,80 eur (1530,40 Sk), ostatný text (vrátane označenia položky) je nečitateľný, perom je dopísaný dátum 13.5.2011, tento doklad je v prílohách žaloby zaradený v Liečebných nákladoch od 23.5.2009 pod položkou 19 - 13.5.2011 protetika 54,00 (podľa poznámky perom na č.l. 48 spisu žalobkyňa sumu 50,80 eur spočítala so sumou 3,20 eur za položku Sante N517, 50,80 eur + 3,20 eur = 54 eur). Odvolateľka tiež namietala, že pokiaľ podľa názoru súdu doklady v položke služby (čistiarne) - 2 kusy v sume 5,81 eur sú nečitateľné, mal ju súd na pojednávaní na túto skutočnosť upozorniť, resp. žiadať o predloženie týchto dokladov v originály, resp. v čitateľnej kópii. Priložila k odvolaniu čitateľné kópie dokladov ako prílohy č. 3 a 4 (č.l. 331 a 332 spisu). Uviedla, že nejde o nový dôkaz uplatnený len v odvolacom konaní, ale o preukázanie existencie vynaložených nákladov a existenciu dokladov v spise súdu, ktoré boli včas súdu predložené. Súdnych pojednávaní sa aj napriek zlému zdravotnému stavu a bolestiam zúčastňovala a nejasnosti bolo možné odstrániť už na pojednávaní. Takto sa o tejto námietke súdu dozvedela až z rozsudku. Naviac poukázala na skutočnosť, že za tie roky, čo trvá súdne konanie, farba vybledne a môže byť ťažšie čitateľná. Súd prvej inštancie v časti uplatneného nároku na sumu 5,81 eur (daňový doklad z 27.12. rok nečitateľný za obliečky na paplón 2 ks, obliečky na vankúš 1 ks, zvyšok nečitateľný na sumu 2,42 eur, daňový doklad zo dňa 30.12. bez uvedenia roku za čistenie saka, záclony, závesu na sumu 3,39 eur), žalobu zamietol, keďže na daňových dokladoch, o ktoré žalobkyňa v tejto časti svoju žalobu opierala, nebol čitateľný rok, kedy boli tieto náklady žalobkyňou vynaložené, a tak nemohol preskúmať či boli uplatnené včas. Zároveň nemohol preskúmať dôvodnosť uplatnenej sumy daňovým dokladom zo dňa 27.12. nakoľko bol nečitateľný. Odvolací súd uvádza, že oba doklady priložené k odvolaniu boli súčasťou spisu už počas konania na súde prvej inštancie, nachádzajú sa na č.l. 32 spisu, doklad na sumu 2,42 je čiastočne nečitateľný (pre nesprávne - posunuté kopírovanie), avšak je na ňom dolu uvedený dátum 21.12.11, doklad na sumu 3,39 taktiež dolu obsahuje dátum 23.12.11, preto nebolo možné sa bez ďalšieho stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že na dokladoch nebol čitateľný rok kedy boli tieto náklady žalobkyňou vynaložené a že nemohol preskúmať či boli uplatnené včas. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Pojmami procesný útok a procesná obrana (§ 149 CSP) zákonodarca zdôraznil kontradiktórnosť procesného postavenia strán v sporovom konaní. Ustanoveniami § 149 až § 154 CSP malo dôjsť k prehĺbeniu sporovosti konania, s cieľom prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Porušenie povinnosti tvrdenia, zakotvenej v ustanovení § 150 CSP pre obidve strany sporu, sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). V zásade platí, že dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili, pričom súd má možnosť materiálnej korekcie, a teda môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je len v rozumnej miere zmierniť prísne formálne dôsledky nesplnenia povinnosti tvrdiť (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016). Vo vzťahu ku všetkým 3 dokladom (na sumu 50,80 eur, na sumu 2,42 a na sumu 3,39) súd prvej inštancie dôvodil ich nečitateľnosťou, odvolací súd je však názoru, že žalovaný ani intervenient tieto konkrétne 3 žalobkyňou uplatnené položky nezospornili (intervenient na pojednávaní 5.6.2018 len všeobecne uviedol, že jeho úsek likvidácie namietal nečitateľnosť niektorých údajov a dátumov, nekonkretizoval však konkrétne ktorých) a ani súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní neoznačil tieto 3 položky za sporné, preto bola dôvodnou námietka žalobkyne o prekvapivosti záverov súdu v tejto časti. Konanie pred súdom má zabezpečiť pre strany konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Preto im musí byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu a tomu prispôsobiť
uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných práv. Všeobecný súd je tak povinný na všetky procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 85/2015-17 z 12. februára 2015). S poukazom na vyššie uvedené je dôvodné konštatovať, že súd prvej inštancie vo vzťahu k uvedeným 3 položkám (uplatneným nárokom na zaplatenie súm 50,80 eur, 2,42 a 3,39) nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom a neriadil sa ustanovením § 150 a § 151 CSP, v dôsledku čoho nepredvídateľný a prekvapivý postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý proces. Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu v časti o zaplatenie 56,61 eur s úrokom z omeškania 7,75% ročne zo sumy 56,61 eur od 10.12.2012 do zaplatenia a v časti o náhrade trov prvoinštančného konania a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie v takejto časti veci samej bolo znemožnené žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odňatím možnosti žalobkyne konať pred súdom prvej inštancie (pričom nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom).
8. Odvolací súd však nemal (napriek opačnému názoru odvolateľov) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku) v zostávajúcej napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu. U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie v takejto časti dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:
9. Odvolateľka namietala vo vzťahu k premlčaniu nárokov, že súd dôsledne neskúmal postoj a postup intervenienta v konaní, keď na jednej strane namietal premlčanie (čím de facto priznal dôvodnosť nárokov žalobkyne, ktoré majú byť premlčané) a súčasne žiadal návrh ako celok zamietnuť ako nedôvodný a rovnako neprejavil záujem o mimosúdne vybavenie veci pred začatím konania. S touto odvolacou námietkou žalobkyne sa odvolací súd nemohol stotožniť, nakoľko súd prvej inštancie sa veľmi dôsledne zaoberal súladom námietky premlčania (uplatnenej vedľajším účastníkom na strane žalovaného, neskôr v spore vystupujúcim ako intervenient) s dobrými mravmi, a to v bodoch 51., 55.- 63. odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd sa s jeho závermi stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje, rovnako ako súd prvej inštancie je názoru, že v danom prípade nebolo uplatnenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi, pretože zo strany žalovaného ani zo strany intervenienta sa nejednalo o (šikanózne) konanie a už vôbec nie výnimočnej intenzity, ktoré by znemožnilo žalobkyni podať žalobu pred uplynutím premlčacej lehoty, resp. ktoré by spôsobovalo účelové prieťahy. Za také konanie nemožno považovať odmietnutie intervenienta vysporiadať náhradu škody so žalobkyňou mimosúdne dohodou (či už pred začatím sporu alebo v jeho priebehu) ani jeho nesúhlas so žalobou uplatnenými nárokmi (návrh na zamietnutie žaloby ako celku) a eventuálne uplatnenie námietky premlčania. Pokiaľ sa žalobkyňa dostatočne nestarala o svoje právo a zmeškala premlčaciu dobu na uplatnenie časti nároku, nemožno legálny postup vedľajšieho účastníka/intervenienta (dôvodne vznesenú námietku premlčania) v nijakom ohľade považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/148/2004). Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Ani odvolací súd nevidel v predmetnom spore také konanie výnimočnej intenzity žalovaného ani intervenienta, ktoré by bolo možné klasifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 O.z.). Nároky uplatnené žalobou v predmetnej veci za obdobie od 23.2.2009 do 3.12.2010 sú premlčané, vedľajším účastníkom na strane žalovaného (neskôr vystupujúcim v spore ako intervenient) bola uplatnená námietka premlčania, jej uplatnenie v predmetnej veci nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 O.z., preto premlčané nároky v časti istiny i príslušenstva nebolo možné žalobkyni priznať. Táto odvolacia námietka preto nebola dôvodná.
10. Odvolateľka vo vzťahu k protetickým pomôckam namietala, že súd znížil náhradu za ortopedickú obuv z reálnej kúpnej sumy 550,29 eur (uplatnenej za celé žalované obdobie) na 124,78 eur, za obdobie do 23.2.2009 do konca roka 2012 boli súdu predložené doklady, ktoré jasne dokazujú, že len za jediný pár obuvi, ktorý jej lekár vyslovene nariadil, musela zaplatiť viac, než je suma, ktorú jej súd priznal (poukázala na doklad v prílohe č. 1 - potvrdenie lekárne z 28.4.2010 o položke pokladničného dokladu - nákupe špeciálnej obuvi MBT v sume 200 eur), pričom za toto obdobie musela vzhľadom na opotrebovanie kúpiť deväť párov zdravotnej obuvi, súd uznal len štyri a nakoniec aj ich kúpnu cenu výrazne znížil na uvedených 124,78 eur. K tejto odvolacej námietke odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie v 64. bode odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a uvádza, že nešlo zo strany súdu prvej inštancie o žiadne zníženie náhrady za ortopedickú obuv, ale o nepriznanie časti nákladov na jej zakúpenie z dôvodu premlčania nárokov za obdobie od 23.2.2009 do 3.12.2010, vo vzťahu k protetickým pomôckam išlo o náklady vynaložené na protetiku/zdravotnú obuv 30.3.2009, 3.4.2009, 24.11.2009, 22.1.2010, 19.2.2010 a 28.4.2010. Táto odvolacia námietka preto nebola dôvodná.
11. Odvolateľka namietala nepriznanie jej preplatenia Thermal peny (konkrétnu sumu neuviedla) odporúčanej primárom rehabilitačného centra MUDr. M., o čom predložila v prílohe č. 2 odvolania doklad rehabilitačného centra. Odvolací súd uvádza, že žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu nákladov za zakúpenie Thermal peny dňa 23.10.2009 v sume 7,32 eur, dňa 2.11.2010 v sume 3,93 eur, dňa 15.12.2011 v sume 3,96 eur a dňa 22.12.2011 v sume 4,92 eur, predložila na súde prvej inštancie príslušné pokladničné doklady. Vo vzťahu k nákladu na zakúpenie Thermal peny 23.10.2009 a 2.11.2010 odvolací súd opäť poukazuje na závery súdu prvej inštancie v 64. bode odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a uvádza, že vo vzťahu k tomuto výdavku žalobkyne nešlo o to či Thermal pena bola alebo nebola žalobkyni odporučená lekárom, ale o nepriznanie nároku zo strany súdu z dôvodu premlčania nárokov za obdobie od 23.2.2009 do 3.12.2010, do ktorého obdobia spadá aj zakúpenie žalobkyňou Thermal peny dňa 23.10.2009 a 2.11.2010. Vo vzťahu k nákladu na zakúpenie Thermal peny dňa 15.12.2011 a 22.12.2011 v 74. bode odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že nemal za preukázané, že by predmetný liek odporúčal žalobkyni lekár vzhľadom na jej zdravotný stav a preto nemožno konštatovať, že sa jednalo o liek určený pre žalobkyňu. S týmto záverom sa odvolací súd stotožnil, predloženie až v odvolacom konaní lístku označeného žalobkyňou ako doklad rehabilitačného centra, majúci preukazovať odporúčanie užívania Termal peny lekárom žalobkyni, by v prvom rade bolo potrebné považovať za tzv. novotu. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366. Odvolací súd uvádza, že s poukazom na § 366 v spojení s § 384 ods. 3 CSP nedoplnil dokazovanie týmto lístkom, keďže neboli splnené zákonné predpoklady a žalobkyňa nepreukázala, že predmetnú písomnosť (lístok) nemohla v doterajšom konaní (zabezpečiť skôr a) použiť bez svojej viny. Žalobkyňa v odvolaní netvrdila splnenie niektorej z podmienok pre použitie prostriedkov procesného útoku/obrany až v odvolacom konaní v zmysle citovaného § 366 písm. a/ až d/ CSP, ani tieto podmienky nevyšli najavo, preto túto novotu - listinný dôkaz ako prostriedok procesnej obrany (predložený ňou až v odvolacom konaní) nemohol byť použitý až v odvolacom konaní, a nebolo možné na naň prihliadať.
Odhliadnuc od toho lístok s logom Meyra Ortopedia Servis Invo, 048/4143286 V., na ktorom je uvedené rukou písaným písmom iba „29.10. o 10,00 plavky osuška plachta THERMAL pena“ bez podpisu či označenia osoby, ktorá lístok napísala, bez označenia adresáta nemožno považovať za doklad preukazujúci odporúčanie lekárom Thermal peny žalobkyni. Pokiaľ odvolateľka namietala nepriznanie jej náhrady za liek Diclofenac, v odvolaní namietala nepriznanie časti nákladov pre nepreukázanosť, že uhradené platby súvisia s odporúčaním lekára, majúc za to, že náklady, ktoré požaduje preplatiť sú podložené potvrdeniami lekárov, dokumentáciou, dokladmi o úhrade, z ktorých je jednoznačný účel platby, jej výpoveďou a neobsahujú žiadne náklady, ktoré by boli sporné, alebo nepreukázané, v doplnení odvolania upresnila, že na liek Diclofenac sudkyňa počas pojednávaní vôbec nepoukázala a predložila výpis z liečby zo zdravotnej dokumentácie, v ktorom je tento liek uvedený (Výpis z účtu za obdobie 1.2.2010-31.12.2010, vystavený zdravotnou poisťovňou Dôvera 2.11.2018) ako liek predpísaný MUDr. K. žalobkyni 9.12.2010, odvolací súd k tomu uvádza, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie síce predložila pokladničný doklad o úhrade za liek Diclofenac v sume 3,13 eur (2,96 eur + poplatky 0,17 eur) dňa 21.12.2010, avšak až v odvolacom konaní predložila doklad preukazujúci, že jej bol predpísaný lekárom a že sa teda jednalo o liek určený žalobkyni. Odvolací súd uvádza, že s poukazom na § 366 v spojení s § 384 ods. 3 CSP nedoplnil dokazovanie týmto výpisom z účtu, keďže neboli splnené zákonné predpoklady a žalobkyňa nepreukázala, že predmetnú písomnosť (výpis z účtu) nemohla v doterajšom konaní (zabezpečiť skôr a) použiť bez svojej viny (nič jej nebránilo vyžiadať si výpis už skôr, dokonca pred začatím súdneho sporu). Žalobkyňa v odvolaní netvrdila splnenie niektorej z podmienok pre použitie prostriedkov procesného útoku/obrany až v odvolacom konaní v zmysle vyššie citovaného § 366 písm. a/ až d/ CSP, ani tieto podmienky nevyšli najavo, preto túto novotu - listinný dôkaz ako prostriedok procesnej obrany (predložený ňou až v odvolacom konaní) nemohol byť použitý až v odvolacom konaní, a nebolo možné naň prihliadať. Nutné je tiež podotknúť, že žalovaný i intervenient zospornili, že predmetné lieky (i všetky ostatné) odporúčal žalobkyni lekár vzhľadom na jej zdravotný stav v súvislosti s poškodením jej zdravia pri danej dopravnej nehode.
12. Odvolateľka namietala pokiaľ ide o nepreukaznosť obsahu poštových zásielok, že z priloženého dokladu, ktorý je založený aj v spise, je preukázané, komu boli lístky adresované, kedy boli odoslané a z akého dôvodu, čo platí aj pre kopírovacie služby, ak by nepozornosťou vodiča nedošlo k vážnej dopravnej nehode, na kopírovanie a poštovné by predsa nebol dôvod, či už na súd, právnym zástupcom, Komunálnej poisťovni alebo GR ZVJS z dôvodu kúpeľnej starostlivosti v Dudinciach, tiež namietala, že vo výroku súdu neboli akceptované niektoré položky na dopravu, zdôraznila, že účtovanie dopravy bolo minimalizované len na cestovné lístky a spotrebované palivo, bez požiadavky na preplatenie časovej straty vodiča, či amortizácie jeho vozidla, preto namietala krátenie tejto sumy, pretože účtovaná doprava priamo súvisela s liečbou v súvislosti s dopravnou nehodou. Čo sa týka nákladov na poštovné v sume 4,50 eur (zásielky adresované právnemu zástupcovi žalobkyne, intervenientovi a Generálnemu riaditeľstvu ZVaJS), kopírovanie a tlač v sume 3,47 eur (daňový doklad z 24.11.2011 na sumu 0,40 eur, daňový doklad z 9.12.2011 za ČB tlač A4 na sumu 0,86 eur a daňový doklad zo 17.1.2012 za ČB tlač A na sumu 2,21 eur) a cestovné v sume 1,15 eur za cestu HC - PN na pojednávanie 26.1.2012, súd prvej inštancie uviedol, že tieto náklady sú súčasťou trov konania. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, čo bolo obsahom poštových zásielok, resp. čo bolo predmetom kopírovania a tlače, nebolo možné posúdiť v rámci ktorého konania boli tieto náklady vynaložené. Uzavrel, že sa jedná o náklady, ktoré sú predmetom rozhodovania v časti uplatnenej náhrady trov konania, pričom aj vzhľadom na dátum ich vzniku, mal za to, že boli predmetom rozhodovania súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/337/2008. Odvolací súd k námietkam žalobkyne uvádza, že sa v odvolaní nevyjadrila k tomu, prečo uplatňuje uvedené nároky ako nároky vo veci samej, prečo ich uplatnila ako súčasť žalovanej istiny a nie ako súčasť požadovanej náhrady trov konania, keďže sa jedná o náklady, ktoré sú predmetom rozhodovania v časti uplatnenej náhrady trov konania a tiež sa nevyjadrila prečo ich uplatnila v tomto spore, keď podľa dátumu ich vynaloženia boli predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie v spore pod sp. zn. 7C/337/2008. Pokiaľ ide o cestovné v sume 1,15 eur za cestu Hlohovec - Piešťany na pojednávanie 26.1.2012, jednoznačne nemohlo ísť o cestovné na súdne pojednávanie v predmetnom spore, keďže žaloba v predmetnom spore bola podaná až 4.12.2012. Pokiaľ ide o poštovné v sume 4,50 eur (vynaložené 7.4.2011 v sume 1,10 eur, 29.5.2012 v sume 1,20 eur /č.l. 18/, 14.6.2012 v sume 1,10 eur a 30.10.2012 v sume 1,10 eur /č.l.19/), kopírovanie a tlač v sume 3,47 eur (daňový doklad z 24.11.2011 na sumu 0,40 eur /č.l. 23/, daňový doklad z 9.12.2011 za ČB tlač A4 na sumu 0,86 eur /č.l. 24 rub/ a daňový doklad zo 17.1.2012 za ČB tlač A na sumu 2,21 eur /č.l. 25/), odvolací súd je rovnako ako súd
prvej inštancie názoru, že v tejto časti sa jedná o náklady, ktoré sú predmetom rozhodovania v časti uplatnenej náhrady trov konania, pričom aj vzhľadom na dátum ich vzniku, má za to, že boli predmetom rozhodovania súdu o náhrade trov konania v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/337/2008, preto bol zamietnutie žaloby v časti uplatnených nákladov na cestovné v sume 1,15 eur, poštovné v sume 4,50 eur a kopírovanie a tlač v sume 3,47 eur dôvodné. Vo vzťahu k zostávajúcim nárokom, ohľadom ktorých bola žaloba zamietnutá, odvolateľka neuviedla žiadnu argumentáciu ani odvolacie dôvody. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
13. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného právnym názorom odvolacieho súdu tak bude v ďalšom konaní o veci v zostávajúcej časti postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Skutkové tvrdenia žalujúcej strany sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovanej strany sú prostriedkami procesnej obrany (§ 149 CSP). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia, zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, pričom z ustanovenia § 151 CSP vyplýva procesná sankcia za nesplnenie procesnej povinnosti. Súd prvej inštancie na základe vyhodnotenia splnenia procesnej povinnosti strán konania, podľa § 150 a § 151 CSP posúdi spornosť skutkových tvrdení strán, s vyvodením dôsledkov nesplnenia procesnej povinnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 255 CSP (v prípade ak by došlo čo aj len k čiastočnému zastaveniu konania aj podľa § 256 CSP) súd prvej inštancie s prihliadnutím na celkový výsledok sporu, na individuálne okolnosti prípadu, celý priebeh konania i postoj strán, zváži i to či všeobecná zásada úspechu môže byť prelomená aplikáciou ustanovenia § 257 CSP. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10) ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 CSP vyjadrila svoje stanovisko.
14. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí o veci (v zostávajúcej časti) preto rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.
15. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)