Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/770/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej, sudcu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky JUDr. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. XXXX/XX proti odporkyni O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom A., M. G. XXXX/ XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne B. Z. A. a.s., N., U. Y. X/A, IČO: 35 709 332, zastúpeného JUDr. F. A., advokátom vo R., H. XXX, o náhradu škody, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20.3.2014, č.k. -113, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo vyhovujúcom výroku o veci samej, a to v jeho časti o zaplatenie 249 eur pripadajúcich na náhradu nákladov pobytu v nadštandardnej izbe p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti vyhovujúceho výroku o veci samej a vo výrokoch o trovách konania rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu na zaplatenie 1.426,90 eur, vo zvyšku návrh zamietol a trovy konanie nepriznal žiadnemu z účastníkov. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľky na náhradu škody spôsobenej ublížením na zdraví, ktorá v sume 1.426,90 eur pozostávala z nároku na náhradu nákladov pobytu na nadštandardnej nemocničnej izbe (249 eur), nároku na náhradu nákladov nadštandardnej stravy (110,32 eur), nároku na náhradu za krátenú dovolenku (865,20 eur) a z nároku na náhradu stratu na doplnkovom dôchodkovom sporení (202,38 eur). V uvedených nárokoch návrhu vyhovel vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia podľa § 420 ods. 1 OZ, § 442 ods. 1, 3 a § 449 ods. 1 OZ. Danosť priznaných nárokov odôvodnil u každého osobitne. Pri náhrade za pobyt v nadštandardnej nemocničnej izbe ide o účelne vynaložený náklad v súvislosti s liečením navrhovateľky (§ 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Okresný súd vzal do úvahy, že navrhovateľka bola počas pobytu v nemocnici v dôsledku zranenia dolnej končatiny úplne imobilná a v sebaobslužných činnostiach odkázaná na pomoc inej osoby. V nemocničnej izbe musela vykonávať všetky úkony vrátane vykonávania osobnej hygieny a telesných potrieb, čo sú činnosti, ktorých vykonávanie v prítomnosti tretích osôb (iných pacientov a ich návštev) je nepochybne stresujúce a mimoriadne nepríjemné. V prípade, ak by bola navrhovateľka počas hospitalizácie mobilná, nebolo by možné hodnotiť takýto výdavok ako účelný v súvislosti s jej liečením. Avšak vzhľadom na osobitný charakter zranenia navrhovateľky, v dôsledku ktorého bola pripútaná na lôžku, súd považuje aj tento nadštandardný výdavok za účelne vynaložený v súvislosti s jej liečením, a preto jej súd nárok na náhradu škody v sume 249 eur priznal.

K nároku na náhradu za osobitnú stravu v sume 110,32 eur okresný súd uviedol, že navrhovateľka utrpela zlomeninu dolnej končatiny. Je nepochybné, že v súvislosti s hojením zlomeniny je potrebné doplniť stravu o produkty obsahujúce vápnik a vitamíny. Preto navrhovateľka musela obohatiť svoju

stravu v zvýšenej miere o mliečne výrobky a ryby. V tejto súvislosti preukázala svoje zvýšené výdavky predloženými pokladničnými dokladmi. V prípade, ak by neutrpela zlomeninu, tieto zvýšené výdavky by vynaložiť nemusela. Obohatená strava sa podieľala na urýchlení jej liečenia, preto súd aj tieto výdavky považoval za účelné a navrhovateľke náhradu škody v sume 110,32 eur priznal.

Čo sa týka nároku na náhradu za krátenú dovolenku v rozsahu 20 dní v sume 865,20 eur, mal okresný súd za preukázané, že zamestnávateľ navrhovateľky jej v dôsledku jej práceneschopnosti krátil nárok na dovolenku o 20 dní. Uvedená skutočnosť vyplývala z prehlásenia zamestnávateľa navrhovateľky. Za nevyčerpanú dovolenku by navrhovateľke patrila náhrada mzdy (§ 116 ods. 1 Zákonníka práce). V dôsledku straty 20 dní dovolenky teda u nej došlo k poklesu príjmov práve o sumu zodpovedajúcu jej priemernému zárobku za 20 dní. V tomto rozsahu ide o ušlý príjem (ušlý zisk) navrhovateľky, za ktorý jej patrí náhrada (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Preto súd priznal navrhovateľke náhradu v sume 865,20 eur.

Napokon k náhrade za stratu na doplnkovom dôchodkovom sporení okresný súd uviedol, že z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že v prípade, ak by navrhovateľka nebola práceneschopná, bola by platila príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie v sume 6,64 eur a zamestnávateľ by jej platil príspevok v sume 11,75 eur mesačne. V dôsledku práceneschopnosti o tieto príjmy za obdobie od septembra 2010 do júla 2011 v sume 202,38 eur prišla. Aj v tomto prípade ide o ušlý príjem (ušlý zisk) navrhovateľky, ktorý by dosiahla, ak by nedošlo k vzniku škody. Preto jej súd priznal náhradu v sume 202,38 eur.

Vo zvyšných nárokoch okresný súd návrh zamietol ako nedôvodný.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a z dôvodu čiastočného úspechu oboch účastníčok nepriznal náhradu trov žiadnej z nich ani vedľajšiemu účastníkovi.

Proti rozsudku, s výnimkou zamietavého výroku, podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie vedľajší účastník, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť. Žiadal tiež priznať náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Okresnému súdu vyčítal nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci.

Náklady pobytu na nadštandardnej izbe nepovažoval za účelne vynaložené v súvislosti s liečením, pretože pozitívny vplyv pobytu na takejto izbe na priebeh liečenia navrhovateľky nebol nijako preukázaný. I keď mohol byť teoreticky uľahčený pobyt navrhovateľky v nemocnici, nemohol pobyt v nadštandardnej izbe nijako prispieť na liečenie zlomeniny nohy.

Nárok na náhradu nákladov osobitnej stravy považoval vedľajší účastník za nedôvodný, pretože doplnková výživa na podporu liečenia zlomeniny jej bola poskytnutá vo forme liečiv, ktoré jej boli v plnom rozsahu finančne nahradené. Pri tejto forme doplnkovej výživy by bola doplnková strava duplicitnou formou, a preto nie je dôvod nahrádzať jej náklady. Ohľadom nároku na náhradu za krátenú dovolenku spochybnil vedľajší účastník rozsah krátenej dovolenky, ktorý mal byť podľa navrhovateľkou predloženého potvrdenia 20 dní. Pri dĺžke a období PN navrhovateľky takýto rozsah krátenia dovolenky nezodpovedá ust. § 109 Zákonníka práce, podľa ktorého sa mohlo jednať nanajvýš o 6,25 alebo o 8,33 dňa.

Nárok na náhradu straty na doplnkovom dôchodkovom sporení považoval vedľajší účastník za nedôvodný z dôvodu nedostatočného preukázania existencie zmluvy o dôchodkovom sporení, pretože okresný súd vychádzal iba z výpisov z účtu sporenia. Spochybnil aj rozsah priznanej náhrady vychádzajúcej zo súčtu príspevku zamestnanca i zamestnávateľa. V tomto smere poukázal na to, že príspevok zamestnanca je platený z jeho mzdy. Pokiaľ teda v tejto časti nebol zo mzdy navrhovateľky zaplatený, mzda sa jej o túto čiastku neznížila a ku škode na strane navrhovateľky nedošlo.

Vzhľadom na nesprávnosť výroku vo veci samej považoval vedľajší účastník za nesprávny aj závislé výroky o trovách konania.

Navrhovateľka s odvolaním vedľajšieho účastníka nesúhlasila a napadnutý rozsudok žiadala v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Ohľadom pobytu na nadštandardnej izbe poukázala na

svoju imobilitu počas hospitalizácie a s tým spojenú možnosť vykonávania telesných potrieb len na lôžku, teda pri viacposteľovej izbe v prítomnosti iných pacientov a ich návštev. Takúto situáciu považovala za ľudsky nedôstojnú. Neplatenie príspevkov na DDS v dôsledku úrazu považovala navrhovateľka za ušlý zisk vzniknutý nerozmnožením svojich majetkových hodnôt, ku ktorému by inak bez škodovej udalosti došlo. Rovnako za dôvodný považovala aj nárok na náhradu za krátenú dovolenku, pretože jej výmera dovolenky je 6 týždňov. V ostatnom obsahu vyjadrenia poukázala na celkový rozsah dopadu zranenia na jej život.

Odporkyňa sa vo vyjadrení k odvolaniu s odvolaním vedľajšieho účastníka stotožnila.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v časti vyhovujúceho výroku potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a vo zvyšku vyhovujúceho výroku ako aj vo výrokoch o trovách konania zrušiť a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h). Vedľajší účastník v odvolaní výslovne uvádza, že podáva odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil). Tejto právnej kvalifikácii zodpovedá aj obsah odvolania.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva vo všeobecnosti predovšetkým v nesprávnom postupe okresného súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že okresný súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Odvolací dôvod podľa 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitia právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Napadnutý vyhovujúci výrok je z hľadiska odvolacích dôvodov správny iba v časti, ktorou bol priznaný nárok na náhradu nákladov pobytu navrhovateľky v nadštandardnej izbe vo výške 249 eur. Vedľajší účastník nepovažuje tieto náklady za účelne spojené s liečením, keďže pobyt v nadštandardnej izbe nemá žiaden vplyv na priebeh hojenia zlomeniny, ktorú utrpela navrhovateľka, resp. takýto vplyv nebol v konaní preukázaný. Kritérium účelnosti liečebných nákladov podľa § 449 ods. 1 má pri rôznych zložkách liečebného procesu rôznu mieru danosti a tiež preukaznosti. Zatiaľ čo niektoré časti liečebného procesu sú pri konkrétnom poškodení zdravia zjavne nevyhnutné, iné môžu mať iba podpornú funkciu a liečenie by mohlo byť vo výsledku úspešné aj bez nich. Účelná liečba, a teda aj náklady na ňu, však nie sú len otázkou konečného výsledku uzdravovacieho procesu, ale aj otázkou jeho priebehu. Každá zložka liečebného procesu, ktorá prispeje nielen k priaznivému výsledku liečenia, ale aj k jeho priaznivejšiemu priebehu, je pre liečenie účelná a účelne vynaložené sú potom aj náklady na ňu vynaložené. Je všeobecne známy význam vplyvu ľudskej psychiky na organizmus ako celok, keď psychické stavy človeka sú schopné sa prejaviť na jeho fyzickom zdraví. Lekárska veda tieto vplyvy označuje ako psychosomatické. Tak aj priaznivé duševné rozpoloženie pacienta, a to v zásade každého, nepochybne pozitívne prispieva aj k liečeniu poranení tela. Preto je potrebné vytvorenie aspoň základných objektívnych predpokladov pre duševnú pohodu pacienta považovať za pozitívny príspevok k celkovému priebehu liečebného procesu. Pre imobilitu navrhovateľky počas hospitalizácie tak možno považovať vytvorenie intímnejšieho prostredia jednolôžkovej izby za objektívne spôsobilé navodiť u navrhovateľky priaznivejšie psychické rozpoloženie, než by tomu bolo na spoločnej izbe, a to skutočne najmä z dôvodu nevyhnutnosti vykonávania všetkých telesných potrieb v prítomnosti iných osôb. V prípade imobilného pacienta je potrebné priaznivejšie psychické rozpoloženie dosiahnuteľné pobytom na samostatnej nemocničnej izbe považovať za dostatočne objektívne významné na to, aby bol tento pobyt, a teda aj náklady s ním spojené považované za účelne vynaložené na liečenie. Neobstojí ani námietka vedľajšieho účastníka, že konkrétny vplyv pobytu na nadštandardnej izbe na priebeh liečby navrhovateľky nebol preukázaný. Vzhľadom na komplexnosť procesu liečby a s tým spojenú náročnosť, resp. niekedy až nemožnosť rozlišovania podielu jednotlivých zložiek liečenia na uzdravení, je preukázanie konkrétneho vplyvu niektorých zložiek liečebného procesu na uzdravení často nemožné. Tak aj v prípade vytvorenia objektívne významných predpokladov na

priaznivejšie psychické rozpoloženie pacienta je miera ich dopadu presne nezistiteľná. Vzhľadom na vyššie uvedený význam psychiky človeka na jeho celkový zdravotný stav, je však potrebné prínos objektívne významných predpokladov na priaznivejšie psychické rozpoloženie pacienta považovať za daný aj bez jeho exaktného preukázania.

Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie v časti priznávajúcej náklady pobytu v nadštandardnej izbe založené na správnych skutkových zisteniach a správnom právnom posúdení veci. Krajský súd preto napadnutý rozsudok v tejto časti potvrdil.

V ostatnom rozsahu napadnutého rozhodnutia však boli odvolacie dôvody uplatnené dôvodne. Čo sa týka nákladov na potraviny vhodné pre priaznivé liečenie zlomeniny, jednalo sa o bežnú stravu ako mliečne a rybie výrobky. Tieto však navrhovateľka nekonzumovala nad rámec inak bežnej stravy ale nanajvýš namiesto nej. V tejto prípadnej zmene stravy však a priori nemuseli tkvieť žiadne zvýšené náklady, ktoré by mali pôvod v utrpenom zranení. Pre úspešnosť tohto jej uplatneného nároku by bolo nevyhnutné preukázať, že konzumácia navrhovateľkou uvedených potravín zvýšila jej dovtedajšie náklady na stravu. Súčasne je významné tvrdenie vedľajšieho účastníka, že navrhovateľke boli podávané vitamínové doplnky obdobného účinku a výdavky na ne boli v rámci náhrady škody nahradené. Preukázanie tohto tvrdenia by nárok na náhradu nákladov na doplnkovú stravu vylučovalo pre duplicitu, tak ako to tvrdí vedľajší účastník. V tomto smere tak neboli dostatočné skutkové podklady preukazujúce vznik uvedených nákladov v súvislosti s utrpeným zranením a sporná je aj ich účelnosť pri tvrdenom užívaní vitamínových doplnkov obdobného účinku.

Čo sa týka nároku na náhradu škody pre nezaplatené príspevky do DDS, tu okresný súd nesprávne posúdil rozsah škody. Tá môže spočívať najviac v rozsahu príspevku hradeného zamestnávateľom. Iba táto časť majetkového nároku mohla navrhovateľka ujsť. Navrhovateľkou hradená časť príspevku pochádza skutočne z jej mzdy, a pokiaľ z tejto mzdy nebola uhradená, navrhovateľke sa o ňu mzda, teda jej majetková sféra nezmenšila. Pokiaľ by aj v dôsledku škodovej udalosti nebola navrhovateľke vyplácaná mzda, patril by jej v rovnakom rozsahu ako mzda nárok na stratu na zárobku, teda opäť by neplatenie jej príspevku do DDS majetkovú sféru navrhovateľky nezmenšilo. K skutkovej otázke tohto nároku, ktorú vedľajší účastník napadol tvrdením o nedostatočnom preukázaní trvania dôchodkového sporenia je potrebné uviesť, že posledný aktuálny výpis z dôchodkového sporenia preukazuje jeho existenciu spoľahlivejšie, než možno oveľa skoršia zmluva o sporení. Posledný aktuálny výpis tak bol dostatočným dôkazom o trvaní dôchodkového sporenia.

Napokon z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci vychádzalo aj rozhodnutie v časti priznanej náhrady za krátenú dovolenku. Potvrdenie o krátení dovolenky o 20 dní sa pri obvyklej výmere dovolenky do 6 týždňov javí v príkrom rozpore s ustanovením § 109 Zákonníka práce, tak ako na to správne poukazuje vedľajší účastník v odvolaní. V zmysle uvedeného ustanovenia sa zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, kráti dovolenka za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval pre stanovené dôvody. Pritom každý kalendárny rok sa posudzuje osobitne, teda za 100 dní PN bolo možné krátiť dovolenku iba o 1/12 nielen v roku 2010 ale aj v roku 2011. Ohľadom tohto nároku bude musieť navrhovateľka preukázať najmä výmeru dovolenky, ktorá jej v dotknutých rokoch patrila a skutočnosť, že jej zamestnávateľ jej krátil dovolenku z dôvodu spočívajúcom v utrpenom úraze zákonným spôsobom. Je dôvodná obrana vedľajšieho účastníka, že škodca nemôže zodpovedať za škodu, ktorá vznikla nadmerným krátením dovolenky zo strany zamestnávateľa.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie vo vyhovujúcom výroku s výnimkou náhrady nákladov nadštandardnej izby zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom je viazaný právnymi názormi vyslovenými vyššie.

Napadnuté výroky o trovách konania bolo potrebné zrušiť ako závislé od výroku vo veci samej bez ďalšieho.

O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.)

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .