Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-17C/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Júliou Malegovou, v spore žalobkyne: A. B. C.,

narodená XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, E., zast. JUDr. Peter Harakály, advokát so sídlom Mlynská 28, Košice, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna a.s., so sídlom Evropská 136/810, Praha 6, IČO: 492 40 480 vykonávajúcom podnikateľskú činnosť v SR prostredníctvom svojej organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, Bratislava, IČO: 53 812 948, o náhradu škody vo výške 44.616,- eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 10.470 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.9.2015 do zaplatenia, ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 34.146 eur od 26.9.2015 do 23.9.2017 a vo výške 0,05 % ročne zo sumy 31.146 eur od 24.9.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 33.059,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 33.059,52 eur od 30.9.2020 do zaplatenia titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a sumu 757,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 757,94 eur od 4.11.2015 do zaplatenia titulom nákladov spojených s liečením, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamieta.

IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v časti o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia proti žalovanému v rozsahu 100 %.

V. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v časti o náhradu nákladov spojených s liečením a cestovného proti žalovanému v rozsahu 4,6 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou pôvodnému Okresnému súdu Košice – okolie dňa 28.10.2015, postúpenou Okresnému súdu Košice II dňa 9.5.2017 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy 44.616 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 29.9.2015 do zaplatenia titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a sumy 1.449,13 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 16.6.2015 do zaplatenia titulom liečebných a cestovných nákladov.

2. Žalobu odôvodnila tým, že ako účastníčka dopravnej nehody dňa 22.9.2013 v motorovom vozidle zn. Seat Leon, ev.č.: E. XXXXX, utrpela ťažké ublíženie na zdraví. Dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla zn. Ford Focus, ev.č. E. XXXXX F. F., ktorý neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a nezvládol riadenie, dostal sa s vozidlom do šmyku a prešiel do protismernej časti

vozovky, čím došlo k čelnej zrážke s motorovým vozidlom zn. Seat Leon, ktoré viedol G. C., manžel žalobkyne. Vodič F. F., nar. XX.XX.XXXX, po prevoze do nemocnice z miesta nehody zomrel na následky zranení pri nehode. Za škodu na zdraví žalobkyni, zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, na základe objektívnej zodpovednosti podľa ust. a nasl. Subjektívna zodpovednosť vodiča motorového vozidla je tiež daná podľa ust. . Zodpovedný prevádzkovateľ motorového vozidla mal v čase škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v zmysle v platnom znení so žalovaným. Nároky žalobkyne na náhradu škody z ublíženia na zdraví sú kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Priamy nárok voči poisťovateľovi je daný tohto zákona. V dôsledku úrazu žalobkyňa utrpela pomliaždenie pľúc, zlomeninu pravej kľúčnej kosti liečenú operačne, zlomeninu pravej ihlice, zlomeninu základného článku malíčka ľavej nohy, pomliaždenie a odreninu hrudnej steny, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavého lakťa, pomliaždenie panvy, pomliaždenie pravej nohy, pomliaždenie ľavej nohy, pomliaždenie pravého kolena, pomliaždenie ľavého kolena a hlbokú ranu hornej končatiny chirurgicky ošetrenú s následkom poškodenia ramena, obmedzenia pohyblivosti ramenného kĺbu stredného stupňa a rozsiahlych plošných jaziev po poraneniach, popáleninách a po operačnom zákroku a vážnych duševných porúch vzniknutých pôsobením otrasných zážitkov alebo iných psychologických činiteľov a tiesnivých situácií. Podľa lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaného psychiatričkou MUDr. Danicou Caisovou zo dňa 22.6.2015 bolo bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia stanovené vo výške 2600 bodov, čo pri hodnote 1 bodu 17,16 eur, predstavuje sumu 44.616 eura. Listom zo dňa 3.7.2015 si žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila u žalovanej z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia 44.616 eura, v zmysle o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Oznámením zo dňa 25.9.2015 žalovaná odmietla plniť náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobná pohľadávka náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia tak predstavuje sumu 44.616 eura. Žalobkyňa si uplatňuje 5,05 % - ný ročný úrok z omeškania od 26.9.2015 (nasledujúci deň po oznámení dňa 25.9.2015) do zaplatenia zo sumy 44.616 eura. Jednorázovo priznanou finančnou náhradou má byť po celý zvyšok života žalobkyne kompenzovaná závažnosť poškodenia a tiež fyzické a psychické strádanie a stratu zdravotnej a rodinnej pohody. Žalobkyňa sa následkom dopravnej nehody ocitla vo veľmi vážnej a ťažkej životnej situácii. Denno-denne jej následky nehody pripomína jej maloletá dcéra, ktorá po nehode ostala paraplegická vo veku len 4 rokov. Je pochopiteľné, že takto postihnuté dieťa vyžaduje oveľa viac starostlivosti, pozornosti a psychickej podpory ako dieťa zdravé. Denne s ňou cvičí a snaží sa všetkými možnými spôsobmi dcére pomôcť k zlepšeniu jej ťažkého zdravotného stavu, hoc jej lekári nedávajú nádej na zlepšenie. Táto veľmi ťažká situácia vplýva na psychiku maloletej poškodenej a tým aj na psychiku matky - žalobkyne. Žalobkyňa je psychiatricky liečená, pravidelne užíva lieky na zmiernenie zlého psychického stavu. Je emotívne labilná, nervózna, trpí nespavosťou a depresiami. Neustále spomína na prežitú dopravnú nehodu. Miestu nehody sa vyhýba. Žalobkyňa pred nehodou nebola nikdy psychiatricky liečená. Bola to mladá zdravá matka dvoch malých detí, ktorá nemala žiadne vážne zdravotné problémy a okrem liekov, kvôli zvýšeným hepatálnym testom, žiadne iné neužívala. Dňa 21.5.2015 si žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne uplatnila u žalovanej nárok na náhradu liečebných a cestovných nákladov v zmysle , spolu v celkovej výške 1.896 eura. Tieto náklady boli preukázané potrebnými dokladmi a špecifikované. Žalovaná oznámením o plnení zo dňa 15.6.2015 zaplatila spolu sumu 203,91 eur a zvyšné nároky plniť odmietla. Žalobná pohľadávka tak predstavuje sumu 1.449,13 eur. Žalobkyňa si uplatňuje 5,05 % - ný ročný úrok z omeškania od 16.6.2015 (nasledujúci deň po oznámení dňa 15.6.2015) do zaplatenia zo sumy 1.449,13,- eur. Následkom nehody je dcéra žalobkyne maloletá H. C. ťažko zdravotne poškodená, odkázaná na neustálu pomoc a starostlivosť matky. Musí bezodkladne opakovane navštevovať špecializované liečenia a rehabilitačné pobyty, ktoré si vyžadujú nemalé finančné prostriedky. Tieto liečenia sú nevyhnutné pre zachovanie šance na zlepšenie zdravotného stavu a života maloletej poškodenej. Žalobkyňa sa ocitla sama v tejto veľmi ťažkej životnej situácii, nakoľko nejaký čas po nehode ovdovela. Zosnulý manžel, pán G. C. bol jediným živiteľom rodiny, keďže žalobkyňa bola na materskej dovolenke s malým synom. Teda z pôvodne mladej, zdravej, životaschopnej a perspektívnej rodiny s dvomi malými deťmi, zostala mladá matka - žalobkyňa so zdravotnými následkami autonehody, ktorej zdravotný stav nedovoľuje plne sa postarať o dve malé deti, z toho jedno imobilné po zranení miechy, pričom pôvodne postačujúci príjem zdravej rodiny sa výrazne znížil a výdavky po nehode výrazne zvýšili.

Mala za to, že žalovaný nárok na náhradu účelne vynaložených finančných nákladov žalobkyne je plne opodstatnený.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k žalobe zo dňa 16.11.2015 a dňa 21.6.2017 uviedol, že dňa 27.7.2015 požiadal spoločnosť Forenza - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o., o vypracovanie znaleckého posudku za účelom vyšetrenia duševného stavu žalobkyne. Dňa 16.9.2015 znalecká organizácia vypracovala znalecký posudok č. 32/2015, v závere ktorého okrem iného uvádza, že žalobkyňa netrpí ani nikdy netrpela na posttraumatickú stresovú poruchu, a že žalobkyňa trpí reaktívnou depresiou, ktorej vznik nie je spôsobený dopravnou nehodou, ale najmä poranením dcéry. Zo záverov znaleckého posúdenia vyplynulo, že nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia nie je daný, a preto nie je uplatňovaný dôvodne. Znalec v znaleckom posudku uvádza, že žalobkyňa ako poškodená nespĺňa kritériá pre postraumatickú stresovú poruchu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb, 10. revízia. Medzi činitele odôvodňujúce priznanie náhrady za položku č. 255 (za ktorú si uplatňuje náhradu aj žalobkyňa) patrí podľa už uvedenej platnej klasifikácie chorôb napríklad "pobyt v zajatí, účasť vo vojne, byť obeťou únosu, byť svedkom vážnych katastróf, pri ktorých zomrie veľa ľudí, znásilnenie, nie však prežitie v podstate bežných situácií, akými sú úraz či havária." Rovnako sa u žalobkyne nepreukázali ani iné okolnosti, o ktoré oprela bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia posudková lekárka v lekárskom posudku. Konkrétne sa neobjavili u žalobkyne autoakuzácie (sebaobviňovanie) ani v jej vyjadreniach a ani v objektívnom náleze doc. MUDr. Dóciho. Lekársky posudok doc. I. J. preto považuje za účelový. Žalobkyňa psychiatrickú pomoc vyhľadala až 9 mesiacov po dopravnej nehode, konkrétne od 19. júna 2014, čo je týždeň po spáchaní samovraždy manžela žalobkyne. Žalobkyňa vyhľadala psychiatrickú pomoc až vtedy, od kedy si začala plne uvedomovať vážnosť zdravotného stavu svojej dcéry a po tragickej životnej udalosti - smrti manžela. Činiteľmi, ktoré nepriaznivý duševný stav spôsobujú, preto nie je dopravná nehoda, ale iné skutočnosti, ktoré sa objavili až niekoľko mesiacov po dopravnej nehode. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že medzi dopravnou nehodou a duševným stavom žalobkyne nie je daná príčinná súvislosť, pretože reťazec príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a duševným stavom žalobkyne je pretrhnutý, lebo tu nastali ďalšie okolnosti, ktoré priamo spôsobili škodlivý následok. Priamym dôsledkom v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou bolo ťažké poškodenie zdravia dcéry žalobkyne a až táto skutočnosť mala vplyv na duševný stav žalobkyne. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Československa zo dňa 30. novembra 1976, sp.zn.: , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 12. júna 2008, sp. zn.: , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. . Nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne bol podľa žalovaného v celom rozsahu nedôvodný. Napriek tomu, že žalovaný považoval nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne za nezákonný a nedôvodný, dal do pozornosti súdu, že žalobkyňa použila pre výpočet výšky nároku koeficient z priemerného mesačného platu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky z roku 2015, t.j. 17,16 eur za jeden bod. V zmysle § 5 ods. 2 Zákona o náhradách je nutné použiť koeficient vypočítaný z priemerného mesačného platu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za rok predchádzajúci vzniku nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, teda za rok 2012, čo predstavuje sumu 15,72 eur za jeden bod. Použitím správneho výpočtu by mal nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne znieť na sumu vo výške 40.872 eura.

4. Žalobkyňa vo svojich ďalších vyjadreniach v priebehu sporu v podstatnom uvádzala, že znalecký posudok č. 164/2020 spoločnosti forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. potvrdil u žalobkyne diagnózu chronifikovanej depresívnej poruchy stredne ťažkého stupňa, ktorá sa rozvinula po dopravnej nehode zo dňa 22.09.2013 a bola výsledkom kumulácie viacerých faktorov majúcich pôvod práve v spomínanej dopravnej nehode. To znalci jednoznačne konštatovali v závere, keď uviedli, že z medicínskeho hľadiska sú základom duševnej poruchy u žalobkyne udalosti zo dňa 22.09.2013, ktoré u nej vynútene spôsobili zlom jej životnej línie s následnou dlhoročnou záťažovou a frustrujúcou situáciou, pričom sa u žalobkyne jednoznačne jedná o vážnu, prognosticky nepriaznivú duševnú poruchu. Pokiaľ ide o bodové hodnotenie, znalecká organizácia hodnotila psychické následky dopravnej nehody zo dňa 22.09.2013 u žalobkyne položkou 255 v celkovom počte 1872 bodov s tým, že za definitívne ustálený považuje zdravotný stav žalobkyne k dátumu 23.09.2017. Znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk tak preukazuje, že u žalobkyne sú prítomné psychické následky prežitej traumatizujúcej skutočnosti spočívajúcej v dopravnej nehode zo dňa 22.09.2013, ktoré sa určitým spôsobom vyvíjali v závislosti od ďalších sprievodných skutočnosti. Znalecká organizácia tak nepotvrdila záver spoločnosti

FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r. o,, podľa ktorej žalobkyňa nemá žiadnu diagnózu, pre ktorú by ju bolo možné odškodniť podľa položky 255 Vzhľadom na bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku znaleckej organizácie je potrebné pri výške nároku žalobkyne zohľadniť celkový počet 1872 bodov a hodnotu bodu platnú ku dňu 23.09.2017, kedy bol zdravotný stav žalobkyne podľa znaleckej organizácie ustálený. V roku 2017 bola platná hodnota bodu v sume 18,24 eur. Nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia tak predstavuje sumu 34.146 eur (1872 bodov x 18,24 eur = po zaokrúhlení na celé euro nahor 34.146 eur), pričom žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni ustálenia zdravotného stavu, teda odo dňa 24.09.2017. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je pre uplatnené právo na náhradu škody z titulu nákladov spojených s liečením a z titulu cestovných nákladov aktívne vecne legitimovaná na základe ustanovenia a na základe . Súdna prax potvrdila, že oprávnenými môžu byť aj tretie osoby, ktoré sa počas liečenia alebo hospitalizácie poškodeného (alebo pri ďalšej starostlivosti o neho) v snahe o jeho zlepšenie zdravotného stavu podieľali. Môže ísť o osoby z okruhu príbuzných alebo blízkych osôb poškodeného, ktoré zákon takýmto spôsobom výslovne legitimuje, aby svoje nároky uplatnili voči škodcovi vo vlastnom mene (Rc 30/2002). Súdna prax vykladá pojem účelne vynaložených nákladov extenzívnym spôsobom. Zahŕňa sem nielen výdaje vecného charakteru ako sú náklady na doplnky liečby, náklady na zdravotné a rehabilitačné pomôcky (R III/1967), ale aj náklady spojené s tým, že je nutné, vzhľadom na zdravotný stav poškodeného, zaopatriť pomoc tretej osoby (napr. ošetrovateľa, osobu na výpomoc v domácnosti a pod. ), čo sú aj iné náklady vynaložené na maloletého K.. Účelne vynaložené náklady liečenia sú aj iné náklady vynaložené súvislosti s vykonávaním takých úkonov, ktoré smerujú k obnoveniu alebo zlepšeniu zdravia poškodeného, k zmierneniu bolesti, k zvýšeniu zdravotnej pohody, k zvýšeniu komfortu, k zvýšeniu kvality života poškodeného, k zmierneniu jeho bolesti, k zabezpečeniu úľavy, ako i tie, ktoré zabezpečujú predchádzaniu iných bolestí. Liečebné a cestovné náklady boli vynaložené žalobkyňou pre jej maloletú dcéru H., ktorá vo veľmi mladom veku, následkom dopravnej nehody zo dňa 22.9.2073, utrpela devastačné zranenie. Súdna prax za účelne vynaložené náklady považuje aj náklady najbližších príbuzných v zdravotníckom zariadení. Vychádza sa pri tom z toho, že v rámci liečebného procesu, s prihliadnutím na psychickú zložku liečeného, sú aj tieto náklady v primeranom rozsahu účelne vynaložené (R 28/1980). V takomto prípade sú účelne vynaloženým nákladom aj náklady na pohonné hmoty osobného motorového vozidla, ktoré bolo na návštevu použité. V konaní vedenom na tunajšom sp.zn. K3 - je požadovaná náhrada škody z titulu týchto liečebných nákladov: za terapeutické služby poskytnuté maloletej H. I. C., za madlá (pomôcka pre maloletú H. I. C.), za rehabilitáciu poskytnutú pre maloletú H. v rehabilitačnom zariadení ADELI NIEDICAL CENTER Piešťany v dňoch 14.4.2014 do 26.4.2014 a opätovne od 9.6.2014 do 27.6.2014, celkovo vo výške 9.338,12 eur. Nejde teda o litispendenciu v danej časti uplatneného nároku. Pokiaľ ide o žalovaným namietané vypracovanie lekárskeho posudku MUDr. Danicou Caisovou z dôvodu, že nebola oprávnená vypracovať lekársky posudok vzhľadom na písmena d) z.č. a v zmysle cit. ustanovenia lekársky posudok mala vypracovať ambulantná psychiatrička MUDr. Svetlana Jágerová. I. K. odmietla vypracovať lekársky posudok s tvrdením, že ona lekársky posudok nevypracúva, ale lekárske správy postúpila MUDr. Danici Caisovej.

5. Žalovaný vo svojich ďalších vyjadreniach v podstatnom uvádzal, že znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk nie je vyhotovený v súlade s § 17 ods. 5 Zákona o znalcoch, keďže znalecká organizácia forensic.sk v ňom neuviedla konkrétne skutočnosti, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadala, ani postup, na základe ktorého sa dopracovala k odpovediam na otázky položené zadávateľom. V tomto prípade nie je možné preskúmať obsah Znaleckého posudku forensic.sk a overiť odôvodnenosť postupov znaleckej organizácie L.. Navyše v znaleckom posudku forensic.sk nie je nikde určená príčina tvrdenej depresívnej poruchy žalobkyne. Zotrval na záveroch znaleckého posudku – FORENZA, v ktorom je jasne a zrozumiteľne zdôvodnené, prečo žalobkyni nárok na náhradu škody na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia za položku č. 255 Prílohy č. 1 zákona o náhradách nevznikol. Ak by aj tvrdené skutočnosti (telesné poranenia žalobkyne, vážny zdravotný stav jej dcéry a samovražda jej manžela) boli príčinou vzniku a rozvoja duševnej poruchy u žalobkyne (čo však nie je dostatočne odôvodnené a preukázané) tak nebude daná zodpovednosť žalovaného ohľadom uplatneného nároku na náhradu škody žalobkyne z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi tvrdenou duševnou poruchou žalobkyne a dopravnou nehodou. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júna 2010, sp. zn. . Zotrval na tom, že žalobkyňa nepreukázala, že by jej patrila náhrada za sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa položky č. 255 Prílohy č. 1 Zákona o náhradách, keďže žalovaný preukázal, že nejde o vážnu duševnú poruchu. Namietal tiež výšku žalovaného nároku na náhradu škody na zdraví z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to z dôvodu nesprávneho určenia základného (nenavýšeného) bodového hodnotenia, neexistencie dôvodov pre navýšenie podľa § 10 ods. 4 Zákona o náhradách ako i nesprávneho určenia hodnoty jedného bodu. Poukázal aj na skutočnosť, že závery lekárskeho posudku vyhotoveného lekárkou MUDr. Caisovou sú pre konanie nepoužiteľné. To z dôvodu, že I. M. nebola posudzujúcim lekárom žalobkyne v zmysle Zákona o náhradách a preto nebola oprávnená vystaviť lekársky posudok ako aj z dôvodu, že závery I. M. sú v zjavnom rozpore so závermi znaleckých posudkov predložených v konaní. V priebehu výsluchu I. M. potvrdila, že sa môže vyjadriť len k zdravotnému stavu v čase vykonania osobného vyšetrenia žalobkyne, išlo o jediné vyšetrenie žalobkyne za účelom vypracovania lekárskeho posudku a u žalobkyne mala byť toho času prítomná posttraumatická stresová porucha. Posudzujúcim lekárom žalobkyne bola MUDr. Svetlana Jágerová a nie MUDr. Caisová. Ani jeden zo znaleckých posudkov predložených v konaní nepotvrdil existenciu posttraumatickej stresovej poruchy u žalobkyne ani existenciu príznakov typických pre túto poruchu. Oba znalecké posudky dospeli k záveru o existencii depresívnej poruchy stredne ťažkej u žalobkyne, pričom neexistenciu posttraumatickej stresovej poruchy u žalobkyne potvrdil počas svojho výsluchu aj znalec MUDr. Kollár. Znalec I. E. uviedol, že stredne depresívnu poruchu možno v rámci bodového ohodnotenia ohodnotiť v strede bodového rozpätia, t.j. okolo 780 bodov. Vzhľadom na dĺžku trvania a nepriaznivú prognózu zvýšili bodové ohodnotenie až na 7/8 bodového rozpätia. Žalovaný okrem toho, že trval na nemožnosti odškodnenia stredne depresívnej poruchy, mal za to, že záver o určení bodového ohodnotenia je zjavne nesprávny. Znalec I. E. pri určení bodového ohodnotenia prihliadal na faktory, ktoré nie sú relevantné pre určenie výšky bodového ohodnotenia v rámci rozsahu bodov. Rozpor medzi závermi znaleckých posudkov je tiež podľa žalovaného v otázke príčinnej súvislosti, konkrétne či je možné odškodňovať sprostredkované (nepriame) následky dopravnej nehody. Žalovaný trval na tom, že nepriame následky dopravnej nehody nie je možné z povinného zmluvného poistenia odškodňovať. Ak by aj žalobkyňa trpela depresiou stredného stupňa, tieto sú následkom závažnej rodinnej situácie – ťažké poranenie s ťažkými trvalými následkami dcéry žalobkyne a smrť manžela. Priamym dôsledkom v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou bolo ťažké poškodenie zdravia žalobkyne a dcéry žalobkyne. Nepriamym dôsledkom je obesenie muža žalobkyne a nevyhnutná starostlivosť o dcéru žalobkyne. Príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a škodovým následkom vo forme duševných ťažkostí žalobkyne je preto podľa názoru žalovaného pretrhnutá. Ďalej uviedol, že najneskorší moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne je možné považovať deň vypracovania znaleckého posudku – FORENZA (t. j. 16.9.2015). Preto výška hodnoty jedného bodu v tomto prípade nemôže presiahnuť v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o náhradách sumu vo výške 17,16 eur. Pokiaľ ide o náhradu liečebných a cestovných nákladov, žalovaný mal za to, že ide o nedôvodnosť nároku na ich úhradu, a to najmä z dôvodu litispendencie nároku (liečebné náklady, ktoré sú predmetom konania v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn.: ), nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena ohľadom dôvodnosti nároku na náhradu liečebných a cestovných nákladov. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že prostredníctvom listu zo dňa 21.5.2015 si uplatnila u žalovaného nárok na náhradu liečebných a cestovných nákladov vo výške 1.896 eur. Žalovaný jej mal zaplatiť sumu vo výške 203,91 eur. Žalobkyňa prostredníctvom žaloby žiada priznať sumu vo výške 1.449,13 eur. Žalobkyňa bližšie v žalobe nevysvetľuje, čoho (t.j. náhrady ktorých konkrétnych nákladov) sa má žalovaná suma vo výške 1.449,13 eur týkať. Žalobkyňa v tejto súvislosti odkázala iba na list zo dňa 21.5.2015, ktorého prílohou bola špecifikácia cestovných a liečebných nákladov. Žalovaná suma (1.449,13 eur) nepredstavuje ani rozdiel medzi uplatnenou sumou (1.896 eur) a poskytnutou sumou (203,91 eur). Preto nie je možné urobiť ani spoľahlivý záver o tom, že predmetom tohto súdneho konania by mali byť neuhradené nároky, ktoré boli uplatnené prostredníctvom listu zo dňa 21.5.2015. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že liečebné náklady, ktoré majú byť uplatnené v súvisiacom konaní, predstavujú totožné položky, ktoré sú uplatnené v tomto konaní, keďže žalobkyňa ňou uplatňované jednotlivé liečebné a cestovné náklady nešpecifikuje ani v tomto konaní ani v súvisiacom konaní, pre žalovaného je nemožné posúdiť, či sa uplatnené nároky prekrývajú v plnom rozsahu. Žalobkyňa neuviedla skutkové tvrdenia, ani nepreukázala, že by liečebné a cestovné náklady, ktoré sú predmetom žaloby, mala vynaložiť ona samotná. V prílohe listu zo dňa 15. mája 2014 (Sumár nákladov 2013) sa uvádza meno G. C.. Z uvedeného sa preto zdá, že ide o náklady, ktoré vynaložil G. C.. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

6. Podľa (ďalej len ), žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods.1, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. a nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Podaním zo dňa 11.9.2020 došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Žalobkyňa späťvzatie žaloby odôvodnila predloženým znaleckým posudkom č. 164/2020 znaleckej organizácie L., kde bol stanovený počet bodov 1872 a ustálenie zdravotného stavu žalobkyne k 23.9.2017. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o sumu 10.470 eur s 5,05 % (úrokom z omeškania ročne od 26.09.2015 do zaplatenia, ako aj v časti 5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 34.146 eur od 26.09.2015 do 23.09.2017 a 0,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 34.146 eur od 24.09.2017 do zaplatenia. Podaním zo dňa 16.12.2020 žalovaný súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby. Na základe uvedeného súd konanie v tejto časti zastavil. Predmetom sporu ostal.....doplniť

10. Súd vo veci nariadil pojednávania, ktorých sa zúčastnili sporové strany, resp. ich právni zástupcovia. Na pojednávaniach žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že všetky všeobecne uvedené položky ako hygienické potreby, lieky, liečebné pomôcky, uvedené v špecifikácii nákladov na č.l. 17 sú určené pre potreby H. C., okrem prvých troch faktúr, ktoré sú za celodennú starostlivosť o mal. K. C.. Pokiaľ ide o faktúry za celodennú starostlivosť o mal. K. C., bola to celodenná starostlivosť v súkromných jasliach, nakoľko matka musela sprevádzať dcéru do E. na liečenie – rehabilitáciu, otec bol ťažko fyzicky dolámaný po uvedenej autonehode, čiže z tohto dôvodu nebolo možné z jeho strany zabezpečiť starostlivosť o mal. K.. Z uvedeného dôvodu túto starostlivosť bolo nutné zabezpečiť touto formou. Žalobkyňa psychické problémy uviedla ešte v 17.03.2014 u praktického lekára. Potom navštevovala psychologičku I. K. a nakoniec bola liečená u psychiatričky u I. K.. Znaleckým posudkom bola potvrdená diagnóza – chronifiková depresívna porucha stredne ťažkého stupňa a táto duševná porucha sa u poškodenej rozvinula po dopravnej nehode z 22.09.2013, teda v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Ďalším nárokom je náhrada z titulu liečebných nákladov a cestovných nákladov. Ide o lieky a liečebné náklady v hodnote 820,86 eur a cesty vo výške 628,27 eur z titulu návštevy žalobkyne v nemocnici u postihnutej mal. dcéry, ktorá bola paraplegičkou v ťažkom zdravotnom stave, čiže spolu ide o 1.449,13 eur. Ide o lieky, ktoré boli zakúpené na odporúčanie lekárov pre maloletú, ktoré sa nedali predpísať. Taktiež išlo o rehabilitačné pomôcky maloletej – obuv na vykonanie rehabilitácie, ktoré boli špeciálne nariadené. Išlo o obuv väčšieho rozmeru ako maloletá mohla nosiť. Plienky neboli dodané nemocnicou a pre hospitalizáciu ich detský lekár nemohol predpísať. Úprava pyžama – bola paraplegička maloletá, čiže sa pyžamo muselo prispôsobiť, rozstrihávať pre ležiacu pacientku. Potom boli predmetom špeciálne plavky, ktoré museli byť také pri rehabilitácii, lebo maloletá trpí inkontinenciou moču aj stolice. Návštevy nemocnice pre maloletú, resp. jej odvoz na vyšetrenia tvoria takisto tie náklady, ktoré uplatnili ako cestovné náklady.

11. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 27.6.2023 nad rámec skutočností uvádzaných v jeho písomných vyjadreniach uviedol, že v tomto konaní neboli presne špecifikované a vyjadrené liečebné náklady, ktoré sú uplatňované žalobkyňou. Namietal nepreskúmateľnosť a neurčitosť znaleckého posudku vydaného znaleckou organizáciou L.. Z tohto hľadiska sa preto javí hodnovernejší a vierohodnejší posudok vypracovaný znalcom doc. MUDr. Dócim. I. E. uviedol, že také tie klasické zmeny osobnosti žalobkyne, ktoré sú pri vážnych traumách nezachytil nakoľko by to uviedol v diagnózach. Sú tam zmeny osobnosti, ktoré sú vynútené životnou situáciou, že nemá záujmy ani spoločenský styk, nakoľko je v takej situácii v akej sa ocitla po dopravnej nehode. Z tohto vyjadrenia implicitne vyplýva, že to čo môže byť chápané ako následok nejakej duševnej poruchy má príčinu práve vo vynútenej životnej situácii, teda že nemá záujmy ani spoločenský styk. Namietal tiež neprimeranosť bodového ohodnotenia určeného ako 7/8 z maximálneho možného bodového rozsahu. Poukázal tiež na to, že žalobkyni bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 33.000 eura. Mal za to, že táto náhrada nemajetkovej ujmy plným rozsahom v odškodňuje žalobkyňu ohľadom tých následkov v nemajetkovej sfére, ktoré sú spojené s tou starostlivosťou o maloletú a stratou možnosti uplatniť nejaké koníčky. Podľa žalovaného dve z troch podmienok nároku na náhradu škody neboli preukázané bez dôvodných pochybností, a to vznik škody a ani príčinná súvislosť. Vo vzťahu k liečebným nákladom,

absencia skutkových tvrdení už v žalobe, aby bolo možné identifikovať to čo je vôbec predmetom tohto súdneho konania, potom následne absencia aktívnej vecnej legitimácie, nebolo preukázané komu má zisk slúžiť a takisto chýbajúce preukázanie dôvodnosti týchto nárokov, či boli účelne vynaložené za účelom zlepšenia zdravotného stavu žalobkyne. Preto žiadal žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami žalobkyne a žalovaného, ako aj listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, výpoveďou žalobkyne, svedkyne I. J. M. a znalcov za znalecké organizácie doc. MUDr. Ivana Dóciho, PhD. a I. N. E., znaleckým posudkom znaleckej organizácie FORENZA – znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o. č. 32/2015 zo dňa 16.9.2015 a ich odborným vyjadrením č.64/2020 zo dňa 16.12.2020 a znaleckým posudkom znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 164/2020 zo dňa 9.6.2020 a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-2059/2- OVK-KE-2013 uznesením z 9. 12. 2013 trestné stíhanie pre prečin usmrtenia podľa , v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa , ktoré bolo začaté na tom skutkovom základe, že dňa 22. 9. 2013 približne v čase o 17:36 hod. došlo v Košiciach na štátnej ceste č. 548/II medzi G. a I. A. v prvej pravotočivej zákrute za Kynologickou stanicou PZ v smere na Malú Idu k zrážke dvoch protiidúcich osobných motorových vozidiel tým spôsobom, že osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus, EČV: E., čiernej farby, idúce v smere z I. A. do Košíc, ktoré viedol F. F., nar. XX. XX. XXXX, trvalo bytom ul. O. P. XX, I. A., okr. Košice - okolie, prešlo z doposiaľ presne nezistených príčin do protismernej časti vozovky kde ľavou prednou časťou vozidla narazilo do protiidúceho osobného motorového vozidla zn. Seat Leon, EČV: E., tmavo šedej metalízy, idúce v smere z Pereša na I. A., ktoré vozidlo viedol G. C., nar. XX. X. XXXX, trvalo bytom D. P. XXXX, okr. Košice - okolie následkom čoho vodič osobného motorového vozidla zn. L. L. F. F. po prevoze z nemocnice približne v čase o 19:10 hod. a jeho spolujazdec E. I., nar. XX. X. XXXX, trvalo bytom ul. D. P. XX, I. A., okr. Košice - okolie, priamo na mieste nehody spôsobeným zraneniam podľahli a vodič osobného motorového vozidla zn. Seat O. G. C. utrpel pomliaždenie a odreninu brušnej steny vľavo s dobou liečenia približne 2 až 4 týždne a jeho spolujazdci A. B. C. nar. XX. XX. XXXX trvalo bytom D. P. XXXX, okr. Košice - okolie, mal. K. C. nar. XX. X. XXXX a mal. H. I. C. nar. XX. X. XXXX utrpeli zatiaľ presne nešpecifikované zranenia, zastavil, pretože na základe vyšetrovania bolo nepochybné, že v danom prípade bolo trestné stíhanie neprípustné podľa . Z odôvodnenia predmetného uznesenia bolo zrejmé, že z vykonaných dôkazov v trestnom konaní vyplynul jednoznačný záver, že k dopravnej nehode došlo konaním vodiča F. F., ktorý porušil dôležitú povinnosť v zmysle , , , o cestnej premávke, a s poukazom na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia sa týmto dopustil prečinu usmrtenia podľa , písm. a v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa , a prečinom ublíženia na zdraví podľa .

14. Lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 22.6.2015 vypracovanom MUDr. Danicou Caisovou bolo základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia hodnotené položkou 255 stanovené vo výške 1300 bodov zvýšené o 100% na 2600 bodov podľa vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti, ktorú mala žalobkyňa vo veku, v ktorom utrpela poškodenie na zdraví. Žalobkyňa trpí permanentnými autoakuzáciami vyplývajúcimi zo situácie, ktorá vznikla po nehode. Je nutnosť dlhodobej liečby s neistým výsledkom.

15. Dňa 3.7.2015 (č.l. 13) došlo k uplatneniu nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadneho zvýšenia žalobkyňou u žalovaného. Listom zo dňa 25.9.2015 (č.l. 14) žalovaný žalobkyni ňou uplatnený nárok (listom zo dňa 3.7.2015) nepriznal.

16. Dňa 21.5.2015 (č.l. 15) došlo k uplatneniu nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu liečebných a cestovných nákladov spojených s dopravnou nehodou žalobkyňou u žalovaného.

17. Žalobkyňa predložila špecifikáciu liečebných nákladov v celkovej výške 820,86 eur, ktorá zahŕňa 46 položiek (celodenná starostlivosť o K. C., hygienické potreby, vložky do obuvi, lieky, liečebné pomôcky,

liečivá, pyžamo, plavky, plienky, obuv, rehabilitačné pomôcky pre H. C.) nachádzajúcich sa na č.l. 17 a taktiež boli predložené doklady o úhrade týchto 46 položiek nachádzajúce sa na č.l. 20-31 spisu.

18. Žalobkyňa tiež predložila súdu špecifikáciu ciest uskutočnených motorovým vozidlom zn. Mazda 3, ev.č. E. (č.l. 18, 19) v celkovej výške 628,27 eur. Táto obsahuje uvedenie dátumu cesty, cieľ cesty, počet kilometrov danej cesty a sumu za tú ktorú cestu. Špecifikácia obsahuje aj sumu uplatneného parkovného.

19. Znalecká organizácia FORENZA – znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o. v znaleckom posudku č. 32/2015 zo dňa 16.9.2015 vypracovanom doc. MUDr. Ivanom Dócim, PhD. konštatovala, že poškodená B. C., nar. XXXX, nie je duševne chorá v zmysle psychózy. V čase vyšetrenia žalobkyne znalcom neboli u nej prítomné príznaky posttraumatickej stresovej poruchy. Podľa záznamov psychiatricky I. K. trpí na depresívnu poruchu, už 14 mesiacov nezmenenej intenzity - stredne ťažkú depresiu. Depresia nemá endogénny charakter - teda nemá charakter duševnej choroby, jedná sa o reaktívnu depresiu spôsobenú vonkajšími vplyvmi. Podľa zdravotnej dokumentácie, ktoré znalec získal od psychiatricky I. K. s písomným súhlasom žalobkyne, žalobkyňa bola prvýkrát psychiatricky ambulantne vyšetrená u I. K. dňa 19.6.2014 s diagnózou depresívna porucha stredne ťažká F32.1. Prvé štyri mesiace po nehode: Podľa vyjadrenia žalobkyne pri vyšetrení znalcom v auguste 2015 - „po nehode som sa prvé štyri mesiace cítila lepšie - ale potom prišlo dieťa domov, prišli reálne problémy..." V tomto období podľa dostupnej dokumentácie nevyhľadala ani psychologickú ani psychiatrickú odbornú pomoc. Od 19.6.2014 doteraz navštevuje MUDr. Jágerovú - doteraz (do 15.9.2015) túto psychiatričku 14x navštívila (zoznam dátumov vyšetrení je v prílohe tohto posudku), z toho diagnózy boli nasledovné: -13x depresívna porucha stredne ťažká -2x (posledná návšteva dňa 9.9.2015 a dňa 23.9.2014): recidivujúca depresívna porucha stredne ťažká -l x posttraumatická stresová porucha, a to dňa 23.9.2014 Žalobkyňa nebola nikdy psychiatricky hospitalizovaná, navštevuje ambulantnú psychiatričku. Je liečená antidepresívom serlift a antidepresívom mirtazapín. Na základe toho, že 14 mesiacov I. K. udáva, že depresia sa nezmenila (depresia u žalobkyne je podľa záznamov I. K. od júna 2014 do 9.9.2015 stále stredne ťažkej intenzity) tak z tohto pohľadu liečba nie je účinná. I. K. udáva už 14 mesiacov rovnakú diagnózu u pacientky - depresia stredne ťažká. Podľa súčasných názorov depresia je liečiteľná. Z tohto pohľadu duševný stav žalobkyne nie je možné považovať v súčasnosti za ustálený - po primeranej antidepresívnej liečbe je možné očakávať zlepšenie stavu. Žalobkyňa nemá žiadnu diagnózu, pre ktorú by ju bolo možné odškodniť podľa položky 255 Žalobkyňa netrpí ani nikdy netrpela na posttraumatiekú stresovú poruchu. Duševný stav, teda reaktívna depresia, pre ktorú je žalobkyňa od júna 2014 doteraz liečená u ambulantného psychiatra, nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Na vznik reaktívnej depresie má u žalobkyne vplyv viac vonkajších faktorov, a to najmä poranenie dcéry. Depresia je stav liečiteľný. Nehoda zo dňa 22.09.2013 nespôsobila u žalobkyne trvalú, nevyliečiteľnú duševnú chorobu. Preto znalecká organizácia nenavrhla odškodnenie v zmysle o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, pretože nehoda zo dňa 22.09.2013 nespôsobila u žalobkyne trvalú, nevyliečiteľnú duševnú chorobu.

20. Znalecká organizácia forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. v znaleckom posudku č. 164/2020 zo dňa 9.6.2020 konštatovala, že psychické ťažkosti po dopravnej nehode boli v zdravotnej dokumentácii žalobkyne prvý krát zaevidované cestou jej praktického lekára dňa 17.03.2014

- kedy sa sťažovala na približne pol roka trvajúcu nespavosť, poruchy sústredenia, bolesti hlavy a škrípanie zubami. Približne tri mesiace pred zahájením psychiatrickej liečby navštevovala (celkovo 5-6x) psychologičku (PhDr. Jakubovová), ktorá ju nakoniec odoslala ku psychiatričke (dokumentácia k uvedenému nebola predložená). Psychiatrom bola prvý krát vyšetrená dňa 19.06.2014 (približne týždeň po tragickej smrti manžela) s konštatovaním stredne ťažkej depresívnej poruchy, bola jej odporučená psychiatrická medikamentózna liečba (antidepresíva, anxiolytiká). Pravidelné psychiatrické kontroly a pravidelné užívanie medikamentóznej liečby u žalobkyne trvajú až do súčasnosti. V klinickom obraze sú dlhodobo popisované príznaky depresie, ktorých intenzita osciluje v súvislosti s dlhodobými vonkajšími záťažovými okolnosťami (zdravotný stav dcéry), ktoré zatiaľ nedosiahli úroveň ťažkej depresie. Diagnosticky je dlhodobo vedená ako stredne ťažká depresívna porucha. Na základe znaleckého skúmania zistili, že žalobykňa trpí chronifikovanou depresívnou poruchou stredne ťažkého stupňa. Táto duševná porucha sa u nej rozvinula po dopravnej nehode dňa 22.09.2013 a je plne vysvetliteľná kumuláciou nepriaznivých životných okolností v týchto súvislostiach (telesné poranenia žalobkyne, vážny zdravotný stav jej dcéry a samovražda jej manžela). Najskôr sa u nej

jednalo o tzv. protrahované adaptačné poruchy pod depresívnym obrazom, ktoré pri dlhodobom pretrvávaní nepriaznivých životných okolností (ťažké, prognosticky nepriaznivé telesné postihnutie dcéry s nutnosťou dlhodobej liečby, rehabilitácií a opatrovateľskej starostlivosti - v nepriaznivej sociálnej situácii po smrti manžela) vyústili do chronifikovanej depresívnej poruchy. Konštatovala (bez ambícií robiť právne závery), že z medicínskeho hľadiska sú základom duševnej poruchy u žalobkyne udalosti zo dňa 22.09.2013, ktoré u nej vynútene spôsobili „zlom jej životnej línie" s následnou dlhoročnou záťažovou a frustrujúcou situáciou. Ďalej konštatovala, že vo vzťahu k spoločenskému uplatneniu sa u žalobkyne jednoznačne jedná o vážnu, prognosticky nepriaznivú duševnú poruchu. Sťaženie spoločenského uplatnenia vyplývajúce z duševnej poruchy, ktorej základom sú udalosti zo dňa 22.09.2013, hodnotili u žalobkyne pod položkou číslo 255 vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, iných nepriaznivých psychologických činiteľov alebo tiesnivých situácií (rozsah bodov 260 - 1300) na úrovni 7/8 bodového rozsahu položky počtom 1170 bodov. Uvedené bodové hodnotenie navrhli vzhľadom k jej veku a možnostiam spoločenského uplatnenia v tom čase (v zmysle zákona e. ) zvýšiť o 60% na celkový počet 1872 bodov. Stav odškodňovaný pod položkou číslo 255 považovali definitívne k hodnoteniu za ustálený štyri roky od udalostí zo dňa 22.09.2013 – t.j. ku dňu 23.09.2017.

21. Znalecká organizácia FORENZA – znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o. v odbornom vyjadrení č. 64/2020 zo dňa 16.12.2020 vypracovanom doc. MUDr. Ivanom Dócim, PhD. konštatovala, že zo znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. v znaleckom posudku č. 164/2020 zo dňa 9.6.2020 nevyplýva, že depresívna porucha u žalobkyne je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Opätovne uviedli, že nie je možné podľa platného zákona odškodňovať tzv. sprostredkované dôsledky úrazov pri dopravných nehodách (napríklad depresívne stavy rodinných príslušníkov obetí dopravných nehôd).

22. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21.6.2022 uviedla, že od dopravnej nehody má problémy so spánkom, so sústredením, s nervozitou. Celý život sa jej touto dopravnou nehodou úplne zmenil, pretože sa stará sama o dcéru a syna. Pokiaľ ide o zaradenie do normálneho bežného života, je to obtiažne, nakoľko dcéra si vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť. Je na vozíku, všetko, čo sa týka obslužnej činnosti, musí vykonávať ona. Pokiaľ ide o súkromný život, ten nemá žiaden, nakoľko je celý čas s dcérou. Pokiaľ ide o opätovné sadnutie si za volant a šoférovanie auta, vzhľadom na okolnosti bola prinútená, aby opätovne šoférovala, avšak vzhľadom na to, že býva na D., sú tam dve prístupové cesty smerom do Košíc a 8 rokov nešla cestou, kde stala nehoda. Pred dopravnou nehodou nebola nikde liečená, nenavštevovala psychiatra. Bola veselej povahy. Úplne sa jej zmenil pohľad na život a na celý svet, na to čo je dôležité. Je si vedomá toho, že jej budúcnosť je byť do konca života pripútaná k dieťaťu, ktoré si vyžaduje jej starostlivosť. Pred nehodou pracovala V T Systems ako manažérka, mala ciele, čo sa týka kariérneho rastu. Pred nehodou začali stavať dom. Chodila plávať, cvičila jogu. Po uvedenej udalosti sa môže venovať už len joge v domácom prostredí, nakoľko nemá kde nechať deti, musí sa im plne venovať. Po dopravnej nehode bola pri vedomí, išlo o čelný náraz. Po nehode počula krik detí, následne dcéra bola ticho. Keďže to bol čelný náraz, s manželom ostali zakliesnení. Manžela museli vystrihovať, žalobkyňu nevedeli dlhšiu dobu vybrať z auta. Okoloidúce autá sa pristavili a vytiahli obe deti von z auta. Po uvedenej nehode má tiky, ktoré pred nehodou nemala, a to škrípanie zubov, avšak berie pravidelne lieky na spanie, ako aj proti nervozite. K psychiatrovi chodí na mesačnej báze. Lekársku pomoc v súvislosti s psychickými problémami vyhľadala v roku 2014, keďže od danej nehody bola stále s dcérou, nakoľko si vyžadovala starostlivosť. Bola s ňou na mesačnom pobyte v Kováčovej, už fungovala na spánkový dlh. K vyhľadaniu lekárskej pomoci z jej strany došlo približne týždeň po smrti manžela, nakoľko tá bola zavŕšením všetkého. Bežný deň žalobkyne vyzerá tak, že ráno vstáva o 5.00 hod., následne pripravuje deťom raňajky, zabezpečuje hygienu dcéry, ešte ju ráno sprchuje. Následne pripravuje deti do školy. Po odnesení dcéry do školy, do obeda čaká a prvé dva roky nevedela dôjsť ani na obed, keďže dcére ešte robila obsluhu. Bola doobeda v meste a v aute čakala, aby bolo možné zabezpečiť dcére prejsť na obed, následne aj hygienu, keďže dcéra je len plienkovaná. Od nehody majú režim taký, že dva týždne v mesiaci chodia rehabilitovať, ďalšie dva týždne majú voľné. Čiže tie dva týždne, keď majú rehabilitácie, tak po ukončení vyučovania v škole, od 13.00 do 16.00 hod sú na rehabilitáciách. Po návrate domov následne učenie sa s deťmi, hygiena, keďže dcéra je plienkovaná musí mať pravidelnú hygienu, nakoľko má únik stolice, musí jej každé dva dni robiť aj klystír. Z toho dôvodu sú to nepríjemné veci a zdĺhavá starostlivosť aj časovo náročná. Deti chodia spať okolo 20.30 hod., žalobkyňa chodí spať až po 22.00 – 23.00 hod.,

keďže bývajú v rodinnom dome, potrebuje upratať, prať a pripraviť veci na ďalší deň, aj zabezpečiť starostlivosť o rodinný dom. Deti vstávajú o 6.30 hod. ráno.

23. Znalec doc. MUDr. Ivan Dóci za znaleckú organizáciu FORENZA – znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o. pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 21.6.2022 uviedol, že znalecký posudok aj odborné vyjadrenie vypracovával na základe existujúcej medzinárodnej klasifikácie chorôb a taktiež aj na základe vtedy platného zákona o odškodňovaní. Poukázal na to, že v čase vyšetrenia žalobkyne u neho, žalobkyňa nespĺňala kritéria pre stanovenie postraumatickej stresovej poruchy u nej. Prítomnosť postraumatickej stresovej poruchy u žalobkyne nevyplývala ani zo zdravotnej dokumentácie psychiatrickej, ktorú mal znalec k dispozícii pri vyšetrení žalobkyne. Podľa záznamov I. K. sa jednalo u žalobkyne o stredne ťažkú depresiu. Z psychiatrického hľadiska existuje viacero pohľadov na to, čo je vážna duševná porucha. Klasická psychiatria považuje za vážnu duševnú poruchu takú poruchu, kde je narušený kontakt dotknutej osoby s realitou. Takýmito poruchami sú psychózy a vážne poruchy ako demencia a organické psychosyndrómy. Z toho pohľadu stredne ťažká depresia nie je poruchou vážnou. Pokiaľ by išlo o ťažkú depresiu s psychotickými príznakmi, vtedy by išlo o vážnu duševnú chorobu. Znalec vyšetroval žalobkyňu len za účelom podania znaleckého posudku. Z vtedajšieho vyšetrenia ani zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne sa nedalo zistiť a preukázať, aby došlo k zmene osobnosti žalobkyne a povahových vlastností žalobkyne. Príčiny depresie sú multifaktorálne, čiže biologické, psychologické a sociálne. Depresia nie je spôsobená nikdy len jedným faktorom ale vždy je tých faktorov viac. Tie vplyvu u žalobkyne boli veľmi veľké, jednak to bola smrť manžela, a jednak ťažká choroba ale ťažký úraz dcéry a jeho následky. Neexistuje žiadne pravidlo ani vyhláška, ktorá by určovala kedy má osoba vyhľadať lekársku pomoc, to zahŕňa aj psychiatrickú pomoc. Vychádzal z konsenzu psychiatrov, ktorý platí všade na svete. Nie je možné odškodniť celé príbuzenstvo obete dopravnej nehody. Zákon hovorí, že sa nemá odškodňovať celé príbuzenstvo ale má byť odškodnený ten, kto bol postihnutý danou nehodou alebo úrazom. Mal by byť odškodnený vtedy, ak sa dokáže príčinná súvislosť medzi dejom, ktorý sa stal a poruchou, ktorá následne u danej osoby nastala. Autonehoda je dej krátky a z toho dôvodu, nemá také pôsobenie, aby trvale na roky zmenil tie povahové vlastnosti s osobnosť človeka. V čase vyšetrenia a vypracovania znaleckého posudku nebolo možné považovať duševný stav žalobkyne za ustálený. Rozsah bodov sa určuje podľa závažnosti a najmä fungovania v bežnom živote danej osoby napr. úplne vylúčenie z fungovania z bežného života je, ak je osoba v kóme. Na tej dolnej hranici ide o vážnu duševnú poruchu, avšak človek by s touto duševnou poruchou vážnou nejako fungovať mal, a tým pádom je to nejaký rozsah od ktorého sa odvíja, podľa toho v akom stave je človek. Veľmi dôležité je aj posúdenie, či daný človek vie fungovať, akým spôsobom v práci, či funguje, či na plný úväzok, čiastočný, prípadne nie je možné pracovať. Taktiež to platí ako funguje doma v súkromnom živote.

24. Znalec I. N. E. za znaleckú organizáciu forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 15.11.2022 uviedol, že podkladmi pre vypracovanie znaleckého posudku boli jednak zdravotná dokumentácia, vlastné vyšetrenie a ostatné podklady, ktoré boli predložené a sú uvedené na strane 2 ich znaleckého posudku. Pokiaľ ide o diagnózu žalobkyne, tak aj doc. MUDr. Dóci PhD. zhodnotil, že ide o stredne ťažkú depresívnu poruchu, čiže ten diagnostický záver je zhodný. Rozdiel je len v tom závere, že forensic.sk tvrdia, že uvedené sa dá odškodniť položkou 255 avšak znalecká organizácia FORENZA tvrdí, že nie. Mal za to, že dopravná nehoda spôsobila túto trvalú nevyliečiteľnú duševnú chorobu, pričom ide o duševnú poruchu vážnu. Autohavária je tým činiteľom, ktorý môže spôsobiť duševnú poruchu. Môže spôsobiť rôzne duševné poruchy a okrem iného aj túto depresívnu poruchu, ktorá je predmetom tohto sporu. Príčinou zistenej duševnej poruchy u žalobkyne je dopravná nehoda. U žalobkyne je prognóza vývoja duševnej poruchy nepriaznivá, vzhľadom na časový odstup od nehody (9 rokov) a vzhľadom na jej stav. K ustáleniu zdravotného stavu ku dňu 23.9.2017 dospel jednak na základe konštatovania doc. MUDr. Dóciho PhD. v jeho posudku, že v tom čase ešte nebol zdravotný stav žalobkyne ustálený a jednak všeobecne literatúra uvádza, že na posúdenie trvalých následkov, či to zanechalo zmenu osobnosti u danej osoby, je vhodné počkať 4 roky. Keď má dôjsť k zmene osobnosti nie je to krátkodobý proces, ide o dlhodobý stav, čiže vtedy je vhodné počkať tie 4 roky. Klasické zmeny osobnosti, ktoré sú pri vážnych traumách nezachytil, nakoľko by to uviedol v diagnózach. Sú tam zmeny osobnosti, ktoré sú vynútené životnou situáciou, že nemá záujmy o spoločensky styk, nakoľko je v takej situácii, v akej sa ocitla po tej dopravnej nehode. K určeniu bodov pristúpil tým spôsobom, že sa jedná o depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa v rámci bodového ohodnotenia by to dali niekde do stredu. Vzhľadom na to časové trvanie a vzhľadom na nepriaznivú prognózu, v týchto prípadoch sa to bodové ohodnotenie posúva smerom nahor. Pokiaľ

ide o maximum, nešli na maximum, nakoľko sú ešte horšie stavy od toho, takže v tomto prípade stanovili výšku 7/8 bodového rozpätia. Prognosticky nepriaznivé stavy sa zahŕňajú v základnom bodovom ohodnotení a tam je ten posun, buď smerom hore alebo dole. Závisí to aj od veku. Pri zvýšení bodového ohodnotenie v zmysle § 10 uvedeného zákona o 60% vychádzali jednak z veku poškodenej a jednak z toho, že do dopravnej nehody bolo jej spoločenské postavenie bezproblémové, čiže zo zmeny situácie žalobkyne po dopravnej nehode. Liečba žalobkyne bola nastavená správne. U nej je toľko tých faktorov, ktoré bohužiaľ udržiavajú žalobkyňu v tomto stave, že tá liečba, ktorá je nastavená, je len taká barlička pre ňu. Z medicínskeho hľadiska je stále dôvodom vzniku tejto duševnej poruchy autonehoda. Vo všeobecnosti samovražda manžela môže u manželky spôsobiť duševnú poruchy a aj takú, akú má v tomto prípade žalobkyňa. Otázka by tam bola jej chronifikácia do budúcna. V danom prípade, smrť manžela nebola impulzom, pre ktoré vyhľadala psychiatra, pretože ona už pred smrťou manžela vyhľadala psychologickú pomoc a bola takýmto spôsobom liečená. V tomto danom prípade u žalobkyne nebola spúšťačom jej duševnej poruchy smrť manžela, ale spúšťačom jej poruchy bola dopravná nehoda. Spoločenské uplatnenie žalobkyne je sťažené z dôvodov príznakov depresívnej poruchy. To, že je obmedzená starostlivosťou o dcéru, to je z medicínskeho hľadiska irelevantná vec. To nie je duševná porucha. Keď navrhol 1872 bodov, tak to stanovoval, že aj za situácie, ak by jej uvedenú dcéru niekto zobral a staral sa o ňu, aj v tom prípade by stanovil tento počet bodov. Tá starostlivosť o dcéru nie je choroba, čiže to staranie sa jej nebráni spoločensky sa uplatniť. Spoločensky sa uplatniť jej bráni jej duševná porucha. Tú poruchu považoval za vážnu vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Z pohľadu všeobecnej psychológie táto stredne ťažká depresia nie je vážna oproti alzheimerovej demencii alebo schizofrénii. Avšak v danom prípade vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia je to porucha vážna, lebo nepriaznivo pôsobí na životné fungovanie poškodenej osoby vo všeobecnosti. Ak by nebolo dopravnej nehody, tak žalobkyni by nič nebolo, bola by naďalej zdravým človekom. Sú tam dôležité tri veci: jednak telesné poranenie po dopravnej nehode, ako aj následky, ktorá mala dcéra a následne aj samovražda manžela.

25. Svedkyňa MUDr. Danica Caisová vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 15.11.2022 uviedla, že aj z jednorázového vyšetrenia je psychiater oprávnený stanoviť takúto diagnózu o sťažení spoločenského uplatnenia ak je dostatočný podklad. Autoakuzácie sú výčitky svedomia, to znamená, že súčasťou postraumatickej stresovej poruchy je hlavne to, že sa človek s tými okolnosťami nehody nedokáže vyrovnať, že tie emócie v súvislosti s tou nehodou sú stále veľmi intenzívne a zamestnávajú myseľ toho človeka v podstate aj cez deň aj v noci. Autoakuzácie u žalobkyne súviseli s tým, že vlastne nebol dôvod na tú cestu autom. Tá cesta bola pre zábavu. Dopravná nehoda je činiteľom, ktorý môže spôsobiť duševnú poruchu. U žalobkyne svedkyňa diagnostikovala postraumatickú stresovú poruchu hodnotiteľnú položkou 255. Príčinou vzniku uvedenej duševnej poruchy u žalobkyne bola dopravná nehoda. Postraumatickú stresovú poruchu je potrebné hodnotiť do polroka od danej situácie. Ak sa do polroka od danej situácie, nehody, neobjavili príznaky, tak v tomto prípade by už nešlo o postraumatickú stresovú poruchu. Mohla by to byť akákoľvek iná psychiatrická porucha alebo diagnóza. Pri určení výšky bodov svedkyňa brala do úvahy vek poškodenej, závažnosť symptomatológie a aj okolnosti, za ktorých ku nehode došlo. Najmä to, že nemala predtým žiadne psychiatrické ťažkosti ani psychické. Nemala v rodine genetickú záťaž, ktorá by ju predurčovala na nejaké psychiatrické ochorenie. Bola psychicky úplne zdravá. Fungovala, bola etická, pracovala, bola sociálne zaradená, starala sa o rodinu, nemala žiadnu vybočeninu, nemala poruchu osobnosti, čiže nikdy nepotrebovala psychiatrickú starostlivosť. K navýšeniu bodového ohodnotenia prisúpila z dôvodu, že následky uvedenej nehody znemožňuje postihnutej osobe zúčastňovať sa spoločenského, športového života.

26. Podľa , (ďalej len ) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

27. Podľa , pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

28. Podľa , pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

29. Podľa , náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

30. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.

31. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

32. Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "").

33. Podľa , náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

34. Podľa , náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

35. Podľa , pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku ( a 8).

36. Podľa , výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

37. Podľa veta prvá , lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok.

38. Podľa , lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

39. Podľa , bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.

40. Podľa (ďalej len ), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

41. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity strán sporu, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán sporu, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu

v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré zo stranami sporu označených dôkazov vykoná.

42. Vykonaným dokazovaním v tomto spore mal súd jednoznačne preukázané, a to aj bolo medzi sporovými stranami nesporným, že dňa 22.9.2013 došlo k dopravnej nehode, pričom prevádzateľ motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným. Nespornými boli medzi sporovými stranami aj ďalšie skutočnosti, a to zranenia žalobkyne ako aj jej manžela a detí, predovšetkým dcéry ako aj následná smrť manžela. Žalovaný nerozporoval ani skutočnosť, že žalobkyňa začala s psychiatrickou liečbou dňa 19.6.2014 a že približne tri mesiace pred začatím psychiatrickej liečby navštevovala (celkovo 5-6x) psychologičku PhDr. Jakubovová, ktorá ju nakoniec odoslala ku psychiatričke. Po vykonanom dokazovaní sa stalo nesporným, že žalobkyňa trpí stredne ťažkou depresívnou poruchou.

43. Medzi sporovými stranami ostalo sporným, či uvedená stredne ťažká depresívna porucha žalobkyne je vážnou poruchou, za ktorú by žalobkyni patrila náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky 255 prílohy č. 1 , teda či žalobkyni vznikla škoda. Sporným bolo aj to, či stredne ťažká depresívna porucha žalobkyne je následkom dopravnej nehody zo dňa 22.9.2013 alebo táto je následkom závažnej rodinnej situácie (ťažké poranenie s ťažkými trvalými následkami dcéry žalobkyne a smrť manžela), teda existencia priamej príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a škodovým následkom vo forme duševných ťažkostí žalobkyne. Sporným bol aj moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, určenie a výška bodového ohodnotenia žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu duševnej poruchy žalobkyne ako aj žalobkyňou uplatnené liečebné a cestovné náklady.

44. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Pri snahe definovať sťaženie spoločenského uplatnenia by sme dospeli k tomu, že ide o tzv. trvalé následky, ktoré charakterizuje ustálenie zdravotného stavu, čo znamená nemožnosť ďalšieho zlepšenia zdravotného stavu. Inými slovami, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia možno charakterizovať ako náhradu za preukázateľne nepriaznivé následky, ktoré trvalo a výrazným spôsobom sťažujú uplatnenie poškodeného v osobnom živote, profesijnom živote alebo iných sférach života človeka. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľby životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhradou nemateriálnej škody a má slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v živote. Už samo základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia je vo svojej podstate náhradou za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Pri náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné sa riadiť zásadou primeranosti povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, ako i kvantitatívnou stránkou, ktorá vyjadruje v akom rozsahu sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v spoločenskom živote. Pri určovaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné vziať do úvahy i obmedzenia spôsobené predchádzajúcimi zmenami zdravotného stavu. Znamená to, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa môže poskytnúť iba za následky, ktoré vznikli v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví, prípadne ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu.

45. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku, ktorý vydal posudzujúci lekár, ktorý je posledným ošetrujúcim lekárom, naposledy liečiacim poškodeného v súvislosti s poškodením zdravia. Žalobkyňou bol do konania predložený lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 22.6.2015 vypracovanom MUDr. Danicou Caisovou, v ktorom bolo základné bodové

hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia hodnotené položkou 255 stanovené vo výške 1300 bodov zvýšené o 100% na 2600 bodov. I. M. však nebola v zmysle posudzujúcim lekárom, keďže nebola posledným ošetrujúcim lekárom žalobkyne. Týmto lekárom, oprávneným v zmysle uvedeného zákona vypracovať lekársky posudok, bola MUDr. Jágerová. Súd preto na lekársky posudok vypracovaný MUDr. Caisovou ako osobou neoprávnenou podať tento lekársky posudok zo dňa 22.6.2015 neprihliadal.

46. Jedným zo základných predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je, okrem porušenia právnej povinnosti, existencie škody a zavinenia, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Tento predpoklad musí byť splnený bez ohľadu na to, či ide o povinnosť k náhrade škody vyvodzovanú zo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Existencia tohto predpokladu je nevyhnutná aj vtedy, ak sa uplatňuje škoda spôsobená na zdraví.

47. Subjekt môže byť zodpovedným za škodu len za predpokladu, že určitá skutočnosť, s ktorou je podľa spojená zodpovednosť za škodu, t.j. protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť, škodu skutočne spôsobila. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nepostačuje, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný, t.j. ak škody už vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Zákon totiž existenciu príčinnej súvislosti vyžaduje práve a len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti s ním vzniknutou škodou, a nie medzi udalosťou, ktorá je už následkom porušenia právnej povinnosti a ďalšou škodou (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.1.2007, sp.zn. ).

48. V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému náhrady škody na zdraví, ktorú utrpela tým, že v dôsledku dopravnej nehody dňa 22.9.2013 začala trpieť stredne ťažkou depresívnou poruchou trvalého charakteru. Súd sa jednotlivo zaoberal predpokladmi zodpovednosti škodcu za uvedenú škodu. Pokiaľ ide o protiprávne konanie v danom prípade je týmto dopravná nehoda spôsobená motorovým vozidlom, ktorého prevádzateľ mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa so žalovaným. Splnenie tohto predpokladu zodpovednosti za škodu nebolo medzi sporovými stranami ani sporné.

49. Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik škody. Oboma do konania predloženými znaleckými posudkami, znaleckou organizáciou FORENZA ako aj znaleckou organizáciou forensic.sk bolo preukázané, že žalobkyňa trpí stredne ťažkou depresívnou poruchou, pričom znalci sa rozchádzali v názore, či ide o vážnu duševnú poruchu odškodniteľnú položkou 255 prílohy č. 1 (znalecká organizácia forensic.sk) alebo nie (znalecká organizácia FORENZA). Súd sa, pokiaľ ide o existenciu škody, priklonil k záveru znaleckej organizácie L., keďže mal za to, že uvedená znalecká organizácia zrealizovala vyšetrenie žalobkyne, jej zdravotný stav z hľadiska psychiatrického zhodnotila komplexne, uviedla diagnózu žalobkyne a vyčerpávajúco odôvodnila, prečo žalobkyni vznikol nárok na odškodnenie. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk ako aj výpovede znalca MUDr. Kollára na pojednávaní vyplynulo, že u žalobkyne ide o duševnú poruchu vážnu, jej prognóza vývoja je nepriaznivá, vzhľadom na časový odstup od nehody (9 rokov) a vzhľadom na jej stav. U žalobkyne boli konštatované zmeny osobnosti, ktoré sú vynútené životnou situáciou, nezáujem o spoločensky styk, nakoľko je v takej situácii, v akej sa ocitla po dopravnej nehode. Do dopravnej nehody bolo jej spoločenské postavenie bezproblémové. Spoločenské uplatnenie žalobkyne je sťažené z dôvodov príznakov depresívnej poruchy. To, že je obmedzená starostlivosťou o dcéru, je z medicínskeho hľadiska irelevantná vec, to nie je duševná porucha. Staranie sa o dcéru jej nebráni spoločensky sa uplatniť. Spoločensky sa uplatniť jej bráni jej duševná porucha. Tú poruchu súd považuje za vážnu vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Z pohľadu všeobecnej psychológie táto stredne ťažká depresia nie je vážna oproti alzheimerovej demencii alebo schizofrénii. Avšak súd vychádzal zo špecifík okolností daného prípadu, pričom má za to, že v danom prípade vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia je to porucha vážna, lebo nepriaznivo pôsobí na životné fungovanie žalobkyne vo všeobecnosti. Ak by nebolo dopravnej nehody, tak žalobkyni by nič nebolo, bola by naďalej zdravým človekom. Navyše znalecká organizácia konštatovala chronifikáciu uvedenej duševnej poruchy, keďže ide o dlhotrvajúcu, pretrvávajúcu poruchu s nepriaznivou prognózou. Súd teda konštatuje, že aj druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu (vznik škody) je u žalobkyne splnený.

50. Tretím predpokladom je príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Tento predpoklad musí byť splnený bez ohľadu na to, či ide o povinnosť k náhrade škody vyvodzovanú zo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy), nie sprostredkovaný. Príčinou môže byť len také konanie, bez ktorého by škodný nevznikol. Nemusí ísť o jedinú príčinu, ale i len o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, ale musí ísť o podstatnú príčinu. Dôvodom vzniku škody môže byť viac príčin (v tomto prípade dopravná nehoda, následky ťažkého poranenia dcéry pri dopravnej nehode a smrť manžela). V prípade ich konkurencie je potrebné zistiť, či nie je medzi nimi príčina hlavná (rozhodujúca), ktorá viedla k vzniku škody, pričom ostatné príčiny mali len pridružený charakter. Ak je príčin viac, pre existenciu príčinnej súvislosti je nevyhnutné, aby reťazec nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený (prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako inú príčinu a tá postupne prípadne ďalšie príčiny), že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno odôvodnene vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Reťazec príčin nezakladá príčinnú súvislosť vtedy, ak do deja vstupuje iná, od škodcu nezávislá skutočnosť, ktorá je rozhodujúca pre vznik škody. V tomto spore bolo preukázané, že hlavná (rozhodujúca) príčina, ktorá viedla k vzniku škody je dopravná nehoda, pričom ostatné príčiny mali len pridružený charakter. Samotná znalecká organizácia forensic.sk (znalec MUDr. Kollára na pojednávaní) uviedla, že z medicínskeho hľadiska je príčinou vzniku duševnej poruchy u žalobkyne dopravná nehoda. Nebyť tejto hlavnej príčiny nedošlo by ani k trvalému ťažkému poškodeniu zdravia dcéry žalobkyne a ani k smrti manžela žalobkyne. V danom prípade, smrť manžela nebola impulzom, pre ktoré žalobkyňa vyhľadala psychiatra, pretože ona už pred smrťou manžela vyhľadala psychologickú pomoc a bola takýmto spôsobom liečená. V tomto prípade u žalobkyne bola spúšťačom jej duševnej poruchy jednoznačne dopravná nehoda, ktorá u nej vynútene spôsobila „zlom jej životnej línie" s následnou dlhoročnou záťažovou a frustrujúcou situáciou. Súd teda konštatuje, že príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného na jednej strane a tvrdeným poškodením zdravia žalobkyne, ako priameho, bezprostredného následku protiprávneho úkonu na druhej strane, je možné vyvodiť. Protiprávny úkon (spôsobenie dopravnej nehody) smeroval k vzniku škody na zdraví žalobkyne, keď táto bola priamou účastníčkou dopravnej nehody.

51. Za takejto situácie sú naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú a zdraví žalobkyne, a teda nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s duševnou poruchou žalobkyne, je daný. Pokiaľ ide o výšku náhrady priznanej žalobkyni, súd vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 164/2020 zo dňa 9.6.2020, ktorá výšku bodového ohodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia pre položku č. 255 určila na 1872 bodov. Súd nemôže sám určovať ani zvyšovať bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle §10 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, určuje (iba) výšku náhrady zodpovedajúcej stanovenému bodovému hodnoteniu v zmysle znaleckého posudku. Stanovenie tejto výšky bodov ozrejmil vo svojej výpovedi na pojednávaní za znaleckú organizáciu I. E., keď uviedol, že depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa v rámci bodového ohodnotenia by bolo možné dať niekde do stredu bodového rozpätia. Vzhľadom na časové trvanie a vzhľadom na nepriaznivú prognózu, v týchto prípadoch sa bodové ohodnotenie posúva smerom nahor. Pokiaľ ide o maximum, nešli na maximum, nakoľko sú ešte horšie stavy od tohto, takže v tomto prípade stanovili výšku na 7/8 bodového rozpätia počtom 1170 bodov. Uvedené bodové hodnotenie navrhli vzhľadom k veku žalobkyne a možnostiam spoločenského uplatnenia (do dopravnej nehody bolo jej spoločenské postavenie bezproblémové) v tom čase (v zmysle ) zvýšiť o 60% na celkový počet 1872 bodov.

52. Znalecká organizácia aj konštatovala, že stav odškodňovaný pod položkou číslo 255 považovali definitívne za ustálený štyri roky od udalostí zo dňa 22.09.2013 – t.j. ku dňu 23.09.2017. I keď žalovaný namietal, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo už v čase vypracovania znaleckého posudku č. 32/2015 zo dňa 16.9.2015 znaleckou organizáciou FORENZA – znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o., avšak súd poukazuje na vyjadrenie znaleckej organizácie v uvedenom posudku, kde v odpovedi na otázku č. 5 (č.l. 64) uvádza: „... duševný stav poškodenej nie je možné považovať v súčasnosti za ustálený....“ Žalovaný v konaní nepredložil iný dôkaz, ktorým by vyvrátil znaleckou organizáciou forensic.sk konštatované ustálenie zdravotného stavu žalobkyne ku dňu 23.9.2017. Podľa výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje

sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu, za jeden bod. Keďže nárok na náhradu žalobkyni vznikol v roku 2017, rokom predchádzajúcim je rok 2016, kedy hodnota jedného bodu bola vo výške 17,66 eura (opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR z 18. mája 2016 č. -2016 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2016). Výška súdom priznanej náhrady je teda 17,66 eur x 1872 bodov = 33.059,52 eur. Súd žalobu v prevyšujúcej časti (nad sumu 33.059,52 eur) zamietol.

53. V ďalšej časti sa súd zaoberal žalobkyňou uplatnenými liečebnými nákladmi vo výške 820,86 eur a cestovnými nákladmi vo výške 628,27 eur. Žalobkyňa predložila súdu špecifikáciu ciest uskutočnených motorovým vozidlom zn. Mazda 3, EČV: E. (č.l. 18, 19) v celkovej výške 628,27 eur. Táto obsahuje uvedenie dátumu cesty, cieľ cesty, počet kilometrov danej cesty a sumu za tú ktorú cestu. Špecifikácia obsahuje aj sumu uplatneného parkovného. V priebehu sporu žalobkyňa ozrejmila, že všetky tieto cesty boli vykonané za účelom návštevy maloletej dcéry v zdravotníckom zariadení. Súdna prax za účelne vynaložené náklady považuje aj náklady najbližších príbuzných v zdravotníckom zariadení. Vychádza sa pri tom z toho, že v rámci liečebného procesu, s prihliadnutím na psychickú zložku liečeného, sú aj tieto náklady v primeranom rozsahu účelne vynaložené (R 28/1980). V takomto prípade sú účelne vynaloženým nákladom aj náklady na pohonné hmoty osobného motorového vozidla, ktoré bolo na návštevu použité. Súd však vynaloženie žalobkyňou uplatnených nákladov nemal preukázané. Žalobkyňa v tejto časti sporu (cestovné náklady) neuniesla dôkazné bremeno. Zo strany žalobkyne súdu nebol predložený technický preukaz použitého motorového vozidla, z ktorého by bolo možné určiť priemernú spotrebu paliva pre uvedené motorové vozidlo, tiež neboli predložené žiadne doklady preukazujúce nákup pohonných hmôt v tom čase ako ani doklady o úhrade parkovného. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

54. Pokiaľ ide o uplatnené účelné náklady spojené s liečením, žalobkyňa predložila špecifikáciu liečebných nákladov v celkovej výške 820,86 eur, ktorá zahŕňa 46 položiek (celodenná starostlivosť o K. C., hygienické potreby, vložky do obuvi, lieky, liečebné pomôcky, liečivá, pyžamo, plavky, plienky, obuv, rehabilitačné pomôcky pre H. C.) nachádzajúcich sa na č.l. 17 a taktiež boli predložené doklady o úhrade týchto 46 položiek nachádzajúce sa na č.l. 20-31 spisu. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v tejto časti sporu. Ak vychádzame zo znenia ustanovenia , liečebné náklady sa uhrádzajú tomu, kto ich vynaložil. Súd mal za to, že náklady spojené s liečením uvedené v ich špecifikácii na č.l. 17 pod položkami 1-43,45 boli vynaložené žalobkyňou, preto ohľadom týchto je žalobkyňa aktívne vecne legitimovaná. Náklady spojené s liečením uvedené pod položkami 44 a 46 v uvedenej špecifikácie boli podľa faktúr na č.l. 29 a 31 hradené A. C., čo nie je dcéra žalobkyne ani samotná žalobkyňa, preto na ich uplatnenie nebola žalobkyňa aktívne vecne legitimovanou a súd v tejto časti žalobu zamietol.

55. Ďalšou námietkou, s ktorou sa súd pri týchto nákladoch spojených s liečením musel vysporiadať, bola námietka litispendencie, z dôvodu ich totožnosti s nákladmi uplatnenými v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. . V konaní vedenom na tunajšom sp.zn. K3 - je požadovaná náhrada škody z titulu týchto liečebných nákladov: za terapeutické služby poskytnuté maloletej H. I. C., za madlá (pomôcka pre maloletú H. I. C.), za rehabilitáciu poskytnutú pre maloletú H. v rehabilitačnom zariadení ADELI NIEDICAL CENTER Piešťany v dňoch 14.4.2014 do 26.4.2014 a opätovne od 9.6.2014 do 27.6.2014, celkovo vo výške 9.338,12 eur. Uvedené mal súd preukázané zo spisu sp.zn. K3 - , a to konkrétne stanoviskom žalobkyne zo dňa 30.11.2022, ako aj špecifikáciou nákladov a dokladov o ich úhrade, resp. faktúrami, ktorých kópie sa nachádzajú na č.l. 373-383 spisu . Možno teda konštatovať, že náklady spojené s liečením uplatnené v tomto spore a v spore sp.zn. K3 - nie sú totožné, preto nejde o litispendenciu v tejto časti uplatneného nároku.

56. Po vyriešení procesných otázok týkajúcich sa uplatnených nákladov spojených s liečeným sa súd zaoberal účelnosťou žalobkyňou uplatnených nákladov uvedených v špecifikácii na č.l. 17 pod položkami 1-44. V zmysle ust. , pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Zákon bližšie nekonkretizuje, čo konkrétne je možné považovať za účelné náklady spojené s liečením. Tým je daný priestor na zohľadnenie špecifík a osobitostí jednotlivých prípadov. Judikatúra za účelne vynaložené náklady spojené s liečením považuje napr. náklady

týkajúce sa zabezpečenia pomoci inej osoby, ošetrovateľky, pomocníčky v domácnosti, zadováženie zdravotníckych pomôcok (ortopedické pomôcky), prípadne iné náklady vynaložené v súvislosti s vykonávaním takých úkonov, ktoré smerujú k obnoveniu alebo zlepšeniu zdravia poškodeného, náklady diétneho, resp. výdatnejšieho stravovania. Účelné náklady spojené s liečením sú také náklady, ktoré slúžia k obnoveniu zdravia alebo aspoň zlepšeniu zdravotného stavu poškodeného. Podmienkou ich priznania je, že boli vynaložené účelne a neboli hradené z prostriedkov nemocenského, resp. prípadne dôchodkového poistenia.

57. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 31.10.2012 náhrada nákladov prichádza do úvahy vtedy, ak sa liečenie neposkytlo bezplatne a ak náklady neboli kryté z prostriedkov zdravotného poistenia. Nákladmi podľa sú účelne vynaložené náklady v užšom zmysle, teda výdavky, ktoré poškodený priamo vynaložil na dosiahnutie zlepšenia zdravotného stavu alebo na vyliečenie. V širšom zmysle sa do nákladov na liečenie môžu počítať napr. aj výdavky na výdatnejšiu stravu, náklady spojené s opatrovateľkou službou pri bezvládnosti, výpomoc tretej osoby v domácnosti a pod.. Ďalej podľa zaužívanej (a nespochybňovanej) praxe ide aj o výdavky na protézy, náklady spojené s rehabilitačným liečením a pod..... Vyplatená jednorazová náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia materiálne neobsahuje súčasne tiež nárok poškodeného na náhradu zakúpených pomôcok, na používanie ktorých je v dôsledku poškodenia zdravia podľa lekárskych posudkov objektívne odkázaný. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je materiálne určené na to, aby z tohto samostatného nároku vyplateného jednorazovo poškodený znášal aj náklady liečenia, či nákup pomôcok a predmetov, na ktorých používanie je v dôsledku poškodenia zdravia objektívne odkázaný.

58. Ďalším rozhodnutím, ktorým bol bližšie objasnený pojem účelnosť liečebných nákladov je napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 29.07.2015, podľa ktorého: „Kritérium účelnosti liečebných nákladov podľa má pri rôznych zložkách liečebného procesu rôznu mieru danosti a tiež preukaznosti. Zatiaľ čo niektoré časti liečebného procesu sú pri konkrétnom poškodení zdravia zjavne nevyhnutné, iné môžu mať iba podpornú funkciu a liečenie by mohlo byť vo výsledku úspešné aj bez nich. Účelná liečba, a teda aj náklady na ňu, však nie sú len otázkou konečného výsledku uzdravovacieho procesu, ale aj otázkou jeho priebehu. Každá zložka liečebného procesu, ktorá prispeje nielen k priaznivému výsledku liečenia, ale aj k jeho priaznivejšiemu priebehu, je pre liečenie účelná a účelne vynaložené sú potom aj náklady na ňu vynaložené. Je všeobecne známy význam vplyvu ľudskej psychiky na organizmus ako celok, keď psychické stavy človeka sú schopné sa prejaviť na jeho fyzickom zdraví. Lekárska veda tieto vplyvy označuje ako psychosomatické. Tak aj priaznivé duševné rozpoloženie pacienta, a to v zásade každého, nepochybne pozitívne prispieva aj k liečeniu poranení tela. Preto je potrebné vytvorenie aspoň základných objektívnych predpokladov pre duševnú pohodu pacienta považovať za pozitívny príspevok k celkovému priebehu liečebného procesu.“

59. V tomto spore súd za žalobkyňou účelne vynaložené náklady spojené s liečením jej dcéry posúdil a tieto jej aj priznal: celodenná starostlivosť o K. C. (položky 1-3 špecifikácie na č.l. 17), hygienické potreby pod položkami 4, 6-10, 27, 42 špecifikácie na č.l. 17, vložky do obuvi (položka 5 špecifikácie na č.l. 17), lieky (položky 20, 24 špecifikácie na č.l. 17), liečivá (položky 45 špecifikácie na č.l. 17), liečebné pomôcky (položky 18, 36 špecifikácie na č.l. 17), pyžamo (položka 34 špecifikácie na č.l. 17), plavky (položka 39 špecifikácie na č.l. 17), plienky (položka 40 špecifikácie na č.l. 17), obuv (položka 43 špecifikácie na č.l. 17). Pokiaľ ide o faktúry za celodennú starostlivosť o mal. K. C., bola to celodenná starostlivosť v súkromných jasliach, nakoľko žalobkyňa musela sprevádzať dcéru do E. na liečenie – rehabilitáciu a otcove zdravotné následky dopravnej nehody mu neumožňovali postarať sa o maloletého K.. Z uvedeného dôvodu túto starostlivosť bolo nutné zabezpečiť formou jaslí. Doklady o ich úhradách sú na č.l. 20-22. Pokiaľ išlo o lieky, liečivá a liečebné pomôcky, ktorých náhradu súd priznal, išlo o lieky, ktoré boli zakúpené na odporúčanie lekárov pre maloletú, ktoré sa nedali predpísať, teda žalobkyňa hradila ich plnú cenu. Súd nepriznal žalobkyni náhradu za lieky uvádzané pod položkami 15, 16, 21, 22, 30 a liečivá pod položkou 31 špecifikácie na č.l. 17, nakoľko z dokladov o úhradách týchto liekov, resp. liečiv (na č.l. 25, 26) vyplýva, že išlo o bežné lieky (napr. olynth, slomucol a pod.), ktoré sú podávané deťom pri bežných ochoreniach, resp. ťažkostiach za účelom zlepšenia ich zdravotného stavu. Tieto lieky a liečivá nemožno považovať za také, ktoré by boli účelne vynaložené žalobkyňou pre maloletú dcéru za účelom zlepšenia jej zdravotného stavu, ktorý vznikol v dôsledku dopravnej nehody. (Chýba tu príčinná súvislosť medzi potrebou užívania uvedených liekov a zlého zdravotného stavu v dôsledku dopravnej

nehody.) Taktiež súd priznal žalobkyni náhradu za rehabilitačné pomôcky maloletej – obuv a vložky do obuvi (položky 5 a 43 špecifikácie na č.l. 17 a doklady na č.l. 23, 28) na vykonanie rehabilitácie, ktoré boli špeciálne nariadené. Išlo o obuv väčšieho rozmeru ako maloletá mohla nosiť. Súd tiež žalobkyni priznal náhradu hygienických potrieb a plienok (pod položkami 4, 6 – 10, 27, 40 špecifikácie na č.l. 17, doklady o úhrade na č.l. 24, 26, 27). V uvedených prípadoch išlo o plienky, ktoré neboli dodané nemocnicou a pre hospitalizáciu ich detský lekár nemohol predpísať. V konaní pritom nebolo sporné, že maloletá dcéra žalobkyne trpí inkontinenciou moču aj stolice po uvedenej dopravnej nehode a tieto jej ťažkosti sú následkom dopravnej nehody. Súd nepriznal žalobkyni hygienické potreby uvedené pod položkou 41 špecifikácie na č.l. 17, nakoľko doklad o ich úhrade nebol zo strany žalobkyne predložený. Žalobkyni bola súdom priznaná aj náhrada za pyžamo pre maloletú (doklad o úhrade č.l. 34). Maloletá bola paraplegička, čiže pyžamo sa muselo prispôsobiť, rozstrihávať pre ležiacu pacientku. Súdom bola tiež priznaná náhrada za špeciálne plavky (doklad o úhrade č.l. 27), ktoré museli byť pri rehabilitácii, lebo maloletá trpí inkontinenciou moču aj stolice.

60. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi škodou na zdraví maloletej dcéry žalobkyne a vzniknutými liečebnými nákladmi hradenými žalobkyňou, súd uvádza, že táto je nespochybniteľná. Ak by dcéra žalobkyne neutrpela v dôsledku ťažkej dopravnej nehody vážny úraz, v dôsledku ktorého je na vozíku, plienková, nesamostatná v hygiene, obliekaní a pod., tak by nevyvstala potreba úhrady vyššie uvedených nákladov spojených s jej liečením. Výška priznanej náhrady liečebných nákladov predstavuje sumu 757,94 eur a je súčtom súdom priznaných položiek 1-10, 18, 20, 24 27, 34, 36, 39, 40, 42, 43, 45 špecifikácie na č.l. 17. V prevyšujúcej časti uplatnených nákladov spojených s liečením súd žalobu zamietol.

61. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

62. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

63. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.

64. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (účinného od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

65. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku č. 164/2020 zo dňa 9.6.2020 znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Žalovaného však nevyzvala na poskytnutie uvedenej náhrady podľa tohto znaleckého posudku. Úroky z omeškania si uplatnila odo dňa nasledujúceho po dni ustálenia zdravotného stavu, teda odo dňa 24.09.2017. Keďže žalobkyňa žalovaného nevyzvala na poskytnutie výšky plnenia podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie L., tento mal možnosť oboznámiť sa s výškou tam stanoveného bodového ohodnotenia a dátumom ustálenia zdravotného stavu až dňom jeho doručenia zo strany súdu, t.j. 28.9.2020 (č.l. 182). Nasledujúci deň 29.9.2020 bol dňom, kedy bol žalovaný povinný žalobkyni plniť v zmysle , a teda až dňom 30.9.2020 sa dostal do omeškania s plnením nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (30.9.2020) bola 0%, a preto v zmysle Nariadenia vlády č. v zmení účinnom od 1.2.2013 má žalobkyňa nárok na úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne (5% + 0%) zo sumy 33.059,52 eur od 30.9.2020 do zaplatenia titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Úroky z omeškania žiadané nad tento rozsah súd zamietol.

66. Pokiaľ ide o omeškanie žalovaného s úhradou žalobkyni priznaných liečebných nákladov, tu súd taktiež vychádzal zo skutočnosti, že doručenie výzvy na úhradu žalobou uplatnených nákladov spojených s liečením žalovanému, nemal súd preukázané. Preto za výzvu na ich úhradu súd považoval až žalobu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 2.11.2015. Nasledujúci deň 3.11.2015 bol dňom, kedy bol žalovaný povinný žalobkyni plniť v zmysle , a teda až dňom 4.11.2015 sa dostal do omeškania s plnením. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu

omeškania (4.11.2015) bola 0,05%, a preto v zmysle Nariadenia vlády č. v zmení účinnom od 1.2.2013 má žalobkyňa nárok na úroky z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne (5% + 0,05%) a to z dlžnej sumy 757,94 eur od 4.11.2015 do zaplatenia, titulom nákladov spojených s liečením. V prevyšujúcej časti žiadaných úrokov z omeškania titulom liečebných a cestovných nákladov súd žalobu zamietol.

67. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, tu výška súdom priznanej náhrady závisela od znaleckého posudku, preto súd v tejto časti sporu priznal žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania.

70. V časti sporu, ktorou bola uplatnená náhrada liečebných a cestovných nákladov vo výške 1.449,13 eur, bola žalobkyňa úspešná v sume 757,94 eur. Na základe uvedeného úspech žalobkyne v konaní predstavoval 52,30 %, úspech žalovaného 47,70 %. Žalobkyni teda prináleží pri pomernom rozdelení náhrada 4,60 % (52,30 % - 47,70 %) trov konania proti žalovanému. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).