Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/71/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: GOLDY SK, s.r.o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 47 242 329, právne zastúpeného JUDr. Romanom Henčelom, advokátom, G. Švéniho 8, Prievidza, proti žalovanému: PRIEMSTAV STAVEBNÁ, a.s., ul. M. R. Štefánika 116, Nováky, IČO: 36 302 953, právne zastupeného B.. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, O., v spore o zaplatenie 25.972,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -136 zo dňa 16. septembra 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 25.972,- Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 25.132,- Eur od 15.01.2018 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 640,- Eur od 02.10.2017 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 200,- Eur od 02.01.2018 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 25.132,- Eur od 15.01.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2. Na skutkový a právny stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 536 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, 2, § 554 ods. 1, § 344, § 272 ods. 2, § 267 ods. 1, § 550, § 554, § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. a ust. § 580, § 544 Obč. zák.

1.3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 25.972,- Eur s príslušenstvom a zaplatenia zmluvnej pokuty. Žalobca vystavil žalovanému za vykonané dielo faktúru č. 2018003 zo dňa 10.01.2018 spl. dňa 13.01.2018 vystavenú na sumu 28.000 Eur s tým, že žalobca si žalobou uplatnil z tejto faktúry len sumu 25.132,- Eur (uplatňovaná ako cena, na ktorú po odstúpení od zmluvy pre omeškanie objednávateľa, má nárok podľa zmluvy, a to po odpočítaní sumy 2.868,- Eur). Žalobca vystavil žalovanému za vykonané práce fa č. 2017072 zo dňa 02.08.2017 spl. dňa 01.10.2017 vyst. na sumu 640,- Eur (uplatňovaná titulom ceny prác, samostatne žalovaným objednaných nad rámec Zmluvy

o dielo na zhotovenie stavby zo dňa 02.03.2017). Žalobca vystavil žalovanému za vykonané práce fa č. 2017096 zo dňa 02.11.2017 spl. dňa 01.01.2018 vyst. na sumu 200,- Eur (uplatňovaná titulom ceny prác, samostatne žalovaným objednaných nad rámec Zmluvy o dielo na zhotovenie stavby zo dňa 02.03.2017). Žalobca v žalobe uviedol, že v prípade, ak výsledky vykonaného dokazovania budú podkladom pre záver, že odstúpenie od zmluvy nebolo dôvodné, nárok o zaplatenie sumy 25.132,- Eur si uplatňuje z titulu nároku na zaplatenie ceny za práce vykonané v súlade so zmluvným dojednaním.

1.4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 02.03.2017 bola medzi stranami sporu uzavretá Zmluva o dielo na zhotovenie stavby, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa, zhotoviť dielo - Montáž debnenia a betonáž základových dosiek, pásov, stĺpov, stien a stropov na stavbe OC POINT Banská Bystrica, podľa dodaných podkladov od objednávateľa, a záväzok žalovaného ako objednávateľa zaplatiť cenu diela. Žalovaný dielo napriek opakovaným výzvam žalobcu neprevzal. Žalobca od zmluvy odstúpil podaním zo dňa 03.01.2018, ktoré sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. Súd prvej inštancie uzavrel, že ku dňu 03.01.2018 neboli splnené zmluvné podmienky pre odstúpenie od Zmluvy o dielo na zhotovenie stavby zo dňa 02.03.2017 (čl. VIII., bod 1.) žalobcom, a tento jednostranný právny úkon, je právne neúčinný.

1.5. Súd prvej inštancie posudzoval, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 25.132,- Eur (28.000,- Eur mínus 2.868,- Eur), z titulu nároku na zaplatenie ceny za vykonané práce vyfakturovanej fa č. 2018003. Žalovaný tvrdil, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním na základe jeho právnych úkonov zo dňa 26.03.2018 a zo dňa 04.04.2018. Dôvodil, že faktúrou č. 23180066 zo dňa 08.01.2018, splatnou dňa 22.01.2018 žalovaný fakturoval žalobcovi sumu 35.286,65 Eur s tým, že ide o náhradu škody, ktorá bola spôsobená žalobcom žalovanému v dôsledku porušenia Zmluvy o dielo na zhotovenie stavby, t. j. neodstránenie vád, resp. nezhotovenie diela. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok nedošlo. Zároveň zdôraznil, že ak by aj právny úkon zo dňa 04.04.2018 (ako jednostranný alebo dvojstranný) vznikol (čo žalovaný nepreukázal), tak jeho predmetom by nebola pohľadávka žalobcu z faktúry č. 2018003 vo výške 25.132,- Eur (jej započítanie oproti časti pohľadávky žalovaného zo sumy 35.286,65 Eur z faktúry č. 23180066 vo výške 25.132,- Eur), ale len pohľadávka vo výške 640,- Eur a vo výške 200,- Eur. V ďalšom súd prvej inštancie argumentoval, že pokiaľ žalovaný v odpore a aj v podaní zo dňa 09.07.2018, v súvislosti s kompenzačnou námietkou poukazoval na jeho podanie zo dňa 26.03.2018 (označené: GOLDY SK, s.r.o. - návrh na uzatvorenie dohody o urovnaní - odpoveď), z jeho obsahu nevyplýva, že by žalovaný vôbec urobil jednostranný prejav smerujúci k započítaniu (bez súhlasu, resp. proti vôli žalobcu). Z textovej časti tohto podania: „ ... že zostatok fakturovanej sumy, t. j. 25.132,- Eur Váš mandant započíta na sumu 35.286,65 Eur, ktorá mu bola fakturovaná dňa 08.01.2018, faktúrou č. 23180066 ...“, je možné vyvodiť, že žalovaný navrhol uzavretie dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, k čomu však nedošlo. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie uzavrel, že právny úkon (dvojstranný) dňa 04.04.2018 nevznikol, pretože medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k písomnému zmluvnému konsenzu. Žalovaný netvrdil a následne ani nepreukazoval, že by k započítaniu vzájomných pohľadávok (25.132,- Eur) došlo na základe inou formou uzavretej dohody. Odsúhlasenie zostatkov, predložené na pojednávaní dňa 16.08.2019, nie je jednostranným alebo dvojstranným započítacím prejavom. Žalovaný nárok žalobcu uplatnený vo výške 25.132,- Eur nerozporoval, namietal, len, že došlo k jeho započítaniu. Na základe uvedených dôkazov dospel preto súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu za zaplatenie sumy je dôvodný, pretože nezanikol započítaním.

1.6. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca vykonal pre žalovaného práce nad rámec Zmluvy o dielo na zhotovenie stavby zo dňa 02.03.2017, a z ktorého titulu fakturoval žalovanému sumu 640,- Eur (faktúra č. 2017072) a sumu 200,- Eur (faktúra č. 2017096). Žalobca vykonal pre žalovaného práce nad rámec predmetnej zmluvy, na základe ústnou formou uzavretého dodatku, predmetom ktorého bol rozsah prác a cena. Žalovaný sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu, nedovolal. Tvrdil, že pohľadávka žalobcu: 640,- Eur a 200,- Eur, zanikla započítaním s jeho pohľadávkou z faktúry č. 23180066 ešte pred podaním žaloby. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k zhodným záverom, že nedošlo k platnému započítaniu ani jednostranným ani dvojstranným zápočtom a preto je nárok žalobcu aj v tejto časti dôvodný.

1.7. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že pri realizovaných kontrolách bolo zistené, že žalobca dielo vykonával v rozpore so svojimi povinnosťami, čo bránilo v postupe ďalších prác. S poukazom na uvedené, žalovaný bol tak oprávnený dožadovať sa (reklamáciou) odstránenia vád, vzniknutých vadným vykonávaním diela. Z predloženej fotodokumentácie (spred dátumu 08.01.2018) vyplýva, že vady diela boli zistené dňa: 21.04.2017, 17.05.2017, 04.06.2017, 05.06.2017, 13.06.2017, 19.06.2017, 22.08.2017. Žalovaný, ale nepredložil dôkaz o tom, že by žalobcovi oznámil vady písomne, doporučenou zásielkou alebo e-mailom alebo faxom, a že by sa takouto formou dožadoval ich odstránenia (žalobca popieral, že by mu žalovaný pred podaním žaloby fotodokumentáciu s popisom vád, doručil). Ak by aj žalovaný preukázal, že dodržal zmluvne dohodnutý postup oznámenia vád a žalobca by v primeranej lehote (podľa čl. VI., bod 5. v lehote 3 dní, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak) vady vzniknuté vadným vykonávaním neodstránil, ako objednávateľ by bol oprávnený (pred dokončením diela) odstúpiť od zmluvy ( ). Podľa čl. VIII., bod 3. veta prvá zmluvy, objednávateľ môže odstúpiť od tejto zmluvy o dielo alebo odobrať zhotoviteľovi časť prác a výkonov tvoriacich predmet tejto zmluvy a nechať ich realizovať tretími osobami na náklady zhotoviteľa v prípade, ak zhotoviteľ poruší akúkoľvek povinnosť vyplývajúcu z tejto zmluvy. Podľa veta prvá , pri vadách diela platia primerane až . Objednávateľovi podľa až nevzniká právo požadovať náhradu nákladov na odstránenie vád vlastnými zamestnancami alebo zamestnancami iného subjektu. Jednotlivé nároky na odstránenie vád, uvedené v týchto ustanoveniach, si ale môžu zmluvné strany dohodou rozšíriť. Môžu sa pritom dohodnúť aj na tom, že objednávateľ si vady odstráni sám alebo si ich nechá odstrániť treťou osobou a zhotoviteľovi vyúčtuje náhradu nákladov, ak mu predtým oznámil výskyt vád, a zhotoviteľ ich neodstránil v dohodnutej dobe. Podmienky na uplatnenie ďalšieho nároku z titulu zodpovednosti za vady, ale musia v zmluve byť jednoznačne upravené. V čl. VIII., bod 3. zmluvy, si strany ale nedohodli ďalší nárok z titulu zodpovednosti za vady: právo objednávateľa odstrániť si vady sám alebo si ich nechať odstrániť treťou osobou v prípade, ak ich zhotoviteľovi oznámil a on ich v dohodnutej dobe, neodstránil. Preto si žalobca mohol (pred 08.01.2018) uplatňovať nároky len podľa veta prvá, resp. podľa , ak by ich však postupom podľa čl. VI., bod 9. zmluvy žalobcovi vytkol písomne, doporučenou zásielkou alebo e-mailom alebo faxom, čo neurobil (oznámenie vád ústnou formou s poukazom na čl. VI., bod 9. zmluvy, by nebolo postačujúce). Žalovaný e-mailom zo dňa 29.01.2018 vytkol žalobcovi pod bodom 1. až 6. vady (bod 25.) a žiadal ich odstránenie, pričom faktúra č. 23180066 je zo dňa 08.01.2018 (rozhodujúce je obdobie pred týmto dátumom). V čl. VIII., bod 3. veta prvá zmluvy, sa strany sporu dohodli, že objednávateľ môže zhotoviteľovi odobrať časť výkonov a prác, ak nastanú v tomto článku uvedené podmienky. Z faktúry č. 23180066 vyplýva, že tretie osoby na základe objednávky žalovaného vykonali práce: frézovanie betónu, betónovanie stropnej dosky, tesárske práce. Žalovaný nepreukázal kedy, akou formou (ústne, písomne) tieto práce pred 08.01.2018 odobral žalobcovi. K ich odobratiu pritom mohlo dôjsť z dôvodu porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti, a to aj ak by dielo bolo vykonávané s vadami. V takom prípade, by ale tiež bolo potrebné, aby ich najskôr vytkol žalobcovi písomne, doporučenou zásielkou alebo e- mailom alebo faxom, čo nepreukázal. Preto neboli splnené zmluvné podmienky pre uplatňovanie si nákladov, vzniknutých pri realizácii časti diela tretími osobami. Na pojednávaní dňa 16.08.2019 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že vady diela riadne reklamoval u žalobcu, a to e-mailom zo dňa 29.01.2018 a listom zo dňa 12.03.2018. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že faktúra č. 23180066 je zo dňa 08.01.2018. Predseda predstavenstva sa pritom vyjadril na pojednávaní, že fakturovaná suma 35.286,65 Eur bola vynaložená, pokiaľ ide o vady, pri odstraňovaní vád popísaných v predloženej fotodokumentácii č. l. 54 až 58 spisu (obdobie 21.04.2017 až 21.08.2017).

1.8. V priebehu konania (postup podľa , ) prvoinštančný súd stranám sporu (ich zástupcom) poskytol poučenie o sudcovskej koncentrácii konania a jej dôsledkoch ( ). Na pojednávaní dňa 16.08.2019 žalovaný predložil listinný dôkaz, označený ako: Odstránené nedostatky s tým, že si ho v priebehu konania vyžiadal od spoločnosti W. A., a ktorý dôkaz obsahuje špecifikáciu vád za obdobie od 19.04.2017 do 19.10.2018, vrátane tých vád, popis ktorých obsahuje fotodokumentácia predložená s odporom. Súd prvej inštancie omeškanie procesného úkonu žalovaného neospravedlnil, pretože neuviedol tak závažné okolnosti, ktoré by mu bránili od spoločnosti W. A. tieto dôkazy vyžiadať skôr, a to spolu s fotodokumentáciou č. l. 54 až 58. Navyše žalovaný netvrdil, že by týmto listinným dôkazom (predloženým na pojednávaní dňa 16.8.2019) preukazoval splnenie povinnosti reklamovať u žalobcu vady postupom podľa čl. VI., bod 9. zmluvy (vady zistené pred dátumom 8.1.2018, kedy vystavil faktúru č. 23180066), t. j. písomne, a že by písomnosť doručoval poštou, e-mailom alebo faxom. Svedok Karol Kováč sa na pojednávanie nedostavil. Jeho neprítomnosť ospravedlnil žalovaný. Žalovaný

nenavrhol pojednávanie zo dňa 16.8.2019 odročiť, za účelom jeho výsluchu. Napriek tomu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že jeho výsluchom podľa toho ako to uviedol žalovaný v odpore, chcel preukazovať, že dielo malo vady. Žalovaný netvrdil, že by vykonaním tohto dôkazného prostriedku preukazoval, že pred 08.01.2018 (dátum vystavenia faktúry č. 23180066) dodržal postup podľa čl. VI., bod 9. zmluvy (písomná forma reklamácie a jej doručovanie poštou, e-mailom alebo faxom), a že sám (žalovaný) takýto dôkaz (písomný) bez svojej viny nemohol predložiť.

1.9. O úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa , , Nariadenia vlády č. , v spojení s čl. V. bod 1. Zmluvy.

1.10. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,05 % denne zo sumy 25.132,- Eur od 15.01.2018 do zaplatenia podľa , , v spojení s čl. V., bod 3. zmluvy, v ktorej si strany sporu dohodli, že objednávateľ uhradí zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania neuhradenej faktúry z hodnoty dlžnej čiastky.

1.11. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd prvej inštancie v zmysle ust. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o ktorej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, osobitným uznesením ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. Žalovaný napadol výrok rozhodnutia v celej časti v súlade s . V podanom odpore, ako aj v priebehu celého konania, tvrdil, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním na základe jednostranného právneho úkonu, t. j. listom zo dňa 04.04.2018. Na dôkaz svojich tvrdení, predložil súdu listiny zo dňa 04.04.2018, ktoré boli žalobcovi doručené prostredníctvom mailu zo dňa 04.04.2018. Tieto listiny obsahujú dva jednostranné zápočty: a) jednostranný zápočet, kde na sumu 35.286,65 Eur, ktorá bola pohľadávkou žalovaného, bola započítaná suma 640 Eur, suma 200 Eur, čo boli pohľadávky žalobcu, zostatok pohľadávky žalovaného bol 34.446,65 Eur, b) jednostranný zápočet, kde na zostávajúcu sumu pohľadávka z predchádzajúceho zápočtu uvedeného pod písm. a) t. j. 34.446,65 Eur bola započítaná pohľadávky žalobcu vo výške 28.000 Eur, a dobropisom bola vysporiadaná pohľadávka vo výške 2.868 Eur. Týmto zanikla pohľadávka žalobcu v celom rozsahu a žalovanému vznikla pohľadávka vo výške 9.314,65 Eur. Ako vyplýva z odôvodnenia (ods. 33, 107, 117) súd prvej inštancie v rámci dokazovania vykonal len časť dôkazu, ktorý bol navrhnutý žalobcom, t. j. vysporiadal sa v rámci dokazovania len s časťou dôkazu t. j. listina zo dňa 04.04.2018 jednostranný zápočet, kde na sumu 35.286,65 Eur, ktorá bola pohľadávkou žalovaného, bola započítaná suma 640 Eur, suma 200 Eur, čo boli pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie teda vôbec nevykonal zvyšnú časť navrhnutého dôkazu t. j. list zo dňa 04.04.2019 jednostranný zápočet na pohľadávku žalovaného vo výške 34.446,65 Eur, z ktorého vyplýva, že došlo k jednostrannému započítaniu všetkých vzájomných pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným a teda pohľadávka žalobcu zanikla. Žalovaný predložil dôkaz už v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 28.05.2018, t. z. včas, bez zbytočného odkladu. Z tohto dôkazu je zrejmé, že započítanie, ako jednostranný úkon, bol riadne, emailom, doručený žalobcovi a žalobca presne vedel aké pohľadávky a v akej výške sa započítavajú. Podľa za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Mal za to, že uvedená listina označená ako jednostranné započítanie spĺňa predpoklady uvedené v ustanovení a táto spĺňa aj hmotnoprávne náležitosti započítacieho prejavu nakoľko je z nej zrejmé aké pohľadávky a v akej výške sa započítavajú. Podľa súd pri hodnotení dôkazov je povinný prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo. Preto nemal zákonný dôvod nevykonať dôkaz - listinu zo dňa 04.04.2018 v celom jej rozsahu a tento svoj postup žiadnym spôsobom neodôvodnil vo svojom rozhodnutí. Žalovaný mal za to, že nevykonaním všetkých dôkazov, ktoré žalovaný preukázal v konaní v súvislosti s jednostranným započítaním pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko vyjadril, že „uplatňovaná pohľadávka žalovaného je neexistujúca a započítaním nezanikla.

3. Žalobca sa podaním zo dňa 14.11.2019 písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vo výroku vecne správny a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalovaného uvedenými v

odvolaní. Považoval ich za nedôvodné. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz predložený žalovaným pred súdom prvej inštancie, ktorý predložil spolu s odporom. Žalobcovi bol doručený s odporom len dôkaz, s ktorým sa súd prvej inštancie v rámci dokazovania riadne vysporiadal v bode 33. napadnutého rozsudku. Poukázal na bod 107. a bod 117. napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov predložených žalovaným a v ktorých riadne odôvodnil svoje závery týkajúce sa námietky započítania. Súd prvej inštancie vykonal riadne a precízne dokazovanie všetkých skutočností, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz, poukázal na procesnú opatrnosť strán sporu, z ktorej vyplýva, že strany sporu sú povinné na preukázanie svojich tvrdení navrhnúť dôkazy a žiadať o ich vykonanie. Žalovaný bol v konaní zastúpený osobou s právnickým vzdelaním a preto nebolo povinnosťou súdu v zmysle ust. osobitným spôsobom poučovať o jeho procesných právach a povinnostiach. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že niektorý z ním navrhovaných dôkazov nebol v konaní oboznámený a pred tým, ako súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené nepoukázal na túto skutočnosť a netrval na jeho oboznámení, nie je po skončení dokazovania možné na tvrdenie žalovaného, že ním predložený dôkaz nebol vykonaný prihliadnuť. Žalobca zastával názor, že pokiaľ by aj tvrdenie žalovaného bolo pravdivé, tento dôkaz sám o sebe nemohol vyvolať zmenu rozhodnutia vo veci samej.

4. Po preskúmaní odvolania odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie spĺňa základné náležitosti odvolania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vo výroku vecne správny podľa potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia , keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe vyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami .

6. V zmysle na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

8. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní ( ).

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vo veci vzal v úvahu všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré bolo vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z .

11. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore, vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že je právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.

12. V prípade ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa , - h/ (v danom prípade ), právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavineným doterajšieho nepoužitia týchto skutočností

a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa dokázať, že nové prostriedky procesného útoku, ktoré uvádza až teraz, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť.

13. Na diskvalifikáciu novoty postačia opomenutie jej neskoršieho uvedenia a zavinenie nedbanlivosti. Úplne jednoznačne sa toto obmedzenie týka dôvodu podľa . <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> V prípade dôvodov podľa písmen e/, f/ a h/ použitie doteraz neuplatnených prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany na doloženie týchto dôvodov neprichádza do úvahy z povahy veci.

14. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku, (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle ) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť.

15. Za podstatnú odvolaciu námietku žalovaného odvolací súd považoval jeho tvrdenie o tom, že v konaní nebol vykonaný dôkaz - listina zo dňa 04.04.2018 v celom jej rozsahu pričom tento svoj postup súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Iné odvolacie dôvody žalovaný neuviedol. Uvedenú odvolaciu námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný s podaným odporom na preukázanie započítania svojich nárokov voči nároku žalobcu označil a predložil len list zo dňa 26.03.2018 a list zo dňa 04.04.2018, ktoré obe listiny aj predložil. S listom zo dňa 26.03.2018 sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v bode 119. napadnutého rozsudku v ktorom uzavrel, že túto listinu nemožno považovať za riadny započítací prejav, pretože nespĺňa náležitosti takéhoto právneho úkonu. Čo sa týka listinného dôkazu zo dňa 04.04.2018 žalovaný označil a predložil spolu s odporom len jednu listinu, čo zodpovedá aj gramatickému tvaru v označení príloh k podanému odporu, kedy uviedol ako prílohu - list zo dňa 04.04.2018 v jednotnom čísle, nie množnom. Spolu s odporom predložil list zo dňa 04.04.2018, ktorý obsahoval jednostranný zápočet, kde na sumu 35.286,65 Eur (fa č. 23180066), ktorá bola pohľadávkou žalovaného, bola započítaná suma 640 Eur (fa č. 2017072) a 200 Eur (fa č.2017096), čo boli pohľadávky žalobcu, pričom zostatok pohľadávky žalovaného bol 34.446,65 Eur. S týmto zápočtom sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v bodoch 93.- 120. napadnutého rozsudku. Iný zápočet zo dňa 04.04.2018 v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný nepredložil, ani neoznačil, napriek tomu, že bol súdom v priebehu prvoinštančného konania opakovane vyzvaný, nech sa k započítaciemu prejavu vyjadrí. Kompenzačnú námietku v spore neuplatnil. Žalovaný v spore tvrdil, že k zániku žalobou uplatňovaných nárokov žalobcu voči žalovanému došlo ešte pred podaním žaloby. Jednostranný zápočet zo dňa 04.04.2018, kde na zostávajúcu sumu pohľadávky žalovaného z predchádzajúceho zápočtu vo výške 25.132 Eur (z fa č. 23180066), bola započítaná pohľadávka žalobcu vo výške 28.000 Eur (fa č. 2018003), a dobropisom bola vysporiadaná pohľadávka vo výške 2.868 Eur, v konaní žalovaný pred súdom prvej inštancie nepredložil ani neoznačil, nebol obsahom spisu a o tomto úkone preto súd prvej inštancie v čase rozhodovania nemal vedomosť. Túto druhú listinu zo dňa 04.04.2018 žalovaný predložil až spolu s odvolaním. Pred súdom prvej inštancie boli strany riadne poučené v zmysle ust. , o sudcovskej koncentrácii konania jej dôsledkoch ( ). Vzhľadom ku skutočnosti, že vyššie uvedený zápočet žalovaný v prvoinštančom konaní nepredložil z vlastnej viny, nemožno tento dôkaz v odvolacom konaní pripustiť ako novotu v odvolacom konaní v zmysle ust. . Z uvedeného dôvodu nebola odvolacia námietka žalovaného v zmysle ust. dôvodná. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že po preskúmaní obsahu spisového materiálu a napadnutého rozsudku sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedených v bodoch 141. - 155. napadnutého rozsudku v jeho záveroch, že pohľadávka žalobcu uplatnená voči žalobcovi v tomto konaní na základe vystavenej fa. č. 23180066 zo dňa 08.01.2018 spl. 22.01.2018 vyfakturovaná na sumu 35.286,65 Eur nebola pohľadávkou spôsobilou na zápočet z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie.

16. Súd prvej inštancie nárok žalobcu riadne preskúmal a svoje rozhodnutie podrobne a zrozumiteľne odôvodnil. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp.

právo na spravodlivé súdne konanie (, ). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku podrobne vysporiadal s argumentáciou sporových strán uvedených pred súdom prvej inštancie. Preto, z titulu aplikácie ust. nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania.

17. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovenia .

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).