Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26CoE-15-2020.pdf
PDF · 84.77 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/15/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Kataríny Slováčekovej a členov senátu JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v exekučnej veci oprávnenej: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: C. M., nar. X. F. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, M., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, pod sp. zn. EX 4261/2011, o vymoženie 201,09 eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. 15Er/1450/2011-41 zo dňa 13. novembra 2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Účastníkom ani súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom pod sp. zn. EX 4261/2011 zastavil (výrok I.) a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 66,68 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len EP) a § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a vecne tým, že pri rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Vecne mal za to, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Na základe oznámenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinnej a z exekútorského spisu súdneho exekútora mal súd prvej inštancie za preukázané, že povinná nevlastní žiaden exekvovateľný majetok a to najmä z dôvodu neexistencie takéhoto majetku, respektíve z dôvodu skôr začatých exekúcií, ktoré bránia vymáhaniu pohľadávky v predmetnom exekučnom konaní. Súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinnej a zistil, že tento nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, ani motorové vozidlo, resp. hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky, nemá vedený bankový účet s kladným zostatkom, z ktorého by bolo možné prikázať pohľadávku, nemá žiadny legálny príjem, z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky. Povinná je poberateľkou invalidného dôchodku, avšak výšky dôchodku nedosahuje takú výšky, z ktorej by bolo možné vykonávať exekučné zrážky. V zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený a z toho dôvodu súd prvej inštancie zaviazal oprávnenú na úhradu trov exekúcie.
2. Oprávnená sa včas podaným odvolaním čo do výroku I. domáhala zmeny tohto uznesenia tak, že súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Zastavenie exekúcie je podľa oprávnenej predčasné, keďže nemajetnosť povinnej je prechodný stav a súdny exekútor pravdepodobne nezistil majetkové pomery povinnej dôkladne. Predčasné zastavenie exekúcie upiera oprávnenej právo na uplatnenie ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávnenej, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnená nemá inú možnosť zistiť, že povinná nadobudla majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Povinná je v produktívnom veku a v budúcnosti môže nadobudnúť majetok. Zastavením exekúcie hrozí premlčanie majetkového práva oprávnenej. Navyše pohľadávka oprávneného vznikla z verejného zdravotného poistenia, ktoré vykonáva vo verejnom záujme.
3. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v predmetnej veci bola priebežne od začatia exekučného konania vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Súdny exekútor poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018, uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 1CoE/41/2012 - 63). Zároveň uviedol, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30 mesiacov, pri fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Pri použití prípadnej analógie uvedený časový úsek (vedenie konania, prípadne vykonávanie exekúcie) je možné aplikovať aj generálne v skôr začatých exekučných konaniach (do 31.03.2017). Rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Na základe uvedeného navrhol súdny exekútor napadnuté uznesenie potvrdiť.
4. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.
6. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný súdnemu exekútorovi 29. novembra 2011, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 (§ 243b ods. 1 EP).
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, čo v prejednávanej veci splnené nebolo). Citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) E.p. neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Súd pritom vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora. Oprávnený samozrejme môže preukázať, že zistenia súdneho exekútora sú nedostatočné alebo nesprávne, teda že povinný v skutočnosti má majetok, ktorý postačuje aspoň na trovy exekúcie, a v exekúcii tak treba pokračovať.
9. V danej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinnej. Z pripojeného exekučného spisu sp. zn. EX 4261/2011 vyplýva, že súdny exekútor vykonal lustrácie o povinnej žiadosťami o súčinnosť na OR PZ, Dopravný Inšpektorát v Galante, Sociálnej poisťovni, Daňovom úrade, Katastri nehnuteľnosti SR, Centrálnom registri exekúcií, niekdajšieho zamestnávateľa povinnej ISS Facility Services, s.r.o., ako aj lustráciou bankových účtov. Z odpovedí na žiadosti o súčinnosť vyplýva, že povinná nevlastní žiadne motorové vozidlo ani nehnuteľnosť, nemá vedený bankový účet v žiadnej z pobočiek bánk na území SR. Povinná nie je zamestnaná, nevykazuje žiadny príjem, na meno povinnej sú vedené ďalšie štyri exekúcie pod sp. zn. EX 69/2014, EX 3631/2015, EX 2184/2011, EX 8226/2012. Povinná je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 115 eur, pričom takáto výška invalidného dôchodku nepresahuje výšku, z ktorej by bolo možné vykonávať exekúciu (vyplýva z odpovede Sociálnej poisťovne na č.l. 36).
10. Vzhľadom na vyššie uvedené je správny záver súdu prvej inštancie, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávnenej, ani len trovy exekúcie. Ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej (predpoklad hraničiaci s istotou), že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené.
11. Nemožno sa stotožniť ani s námietkami oprávnenej o porušení jej práva na súdnu ochranu. Súčasťou práva na súdnu ochranu je síce nútený výkon súdnych rozhodnutí (nálezy ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 111/2011), zo samotného práva na súdnu ochranu však nevyplýva aj právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08). Z toho možno vyvodiť, že súčasťou práva na výkon súdnych rozhodnutí nie je aj právo na to, aby pohľadávka oprávnenej bola skutočne vymožená, ani na to, aby sa viedlo exekučné konanie bez ohľadu na majetkové pomery povinného alebo náklady, ktoré spôsobuje. Podstatou práva na nútený výkon rozhodnutí je, aby štát efektívne dopomohol oprávnenému k vymoženiu jeho nároku, ak je to možné. Ani zákon, ani ústava, ani štát však nemôžu zabezpečiť skutočné vymoženie pohľadávky proti nemajetnému povinnému. Preto vyššie zaujatý výklad § 57 ods. 1 písm. h) CSP nemožno považovať za ústavne nekonformný.
12. Výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zaviazal oprávnenú na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, oprávnená vo svojom odvolaní nijakým spôsobom nenamietala. Tento výrok je v zhode s § 203 ods. 2 EP.
13. Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 CSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 CSP. Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech a povinnej ani súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné trovy nevznikli (výrok II).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).