Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/202/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Myrent s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 51 489 546, zastúpeného zástupcom: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom B. E. X/A, XXX XX I. - A. S. A., v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 574 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -103 zo dňa 1.3.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -103 zo dňa 1.3.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 574 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v odsekoch 1., 2., 3. uviedol podstatný obsah žaloby žalobcu, odporu žalovaného, písomného vyjadrenia žalobcu.

3. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že na pojednávaní vytýčenom na termín 01.03.2019 sa právny zástupca žalovaného, ktorý bol na toto pojednávanie včas a riadne predvolaný, ako vyplýva z č.l. 83 spisu neustanovil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 27.02.2019 (č.l. 90 spisu), z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti, ako aj z dôvodu hospodárnosti a navrhol vec prejednať v jeho neprítomnosti. Na základe splnenia procesných podmienok na prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, okresný súd podľa nariadil pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, vec prejednal a rozhodol.

4. Okresný súd poukázal na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie Čl. 8, Čl. 11 ods. 4, Čl. 15 ods. 1, 2, , , veta prvá, , v spojení s , , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len

„zákon“), , veta prvá, druhá, veta prvá a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v časti žalovanej istiny a jej nedôvodnosti v časti požadovaného príslušenstva.

5. Okresný súd v odseku 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že medzi stranami v konaní boli nesporné skutkové okolnosti, a to: vznik dopravnej nehody dňa 13.04.2018 v Rajeckých Tepliciach, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo subjektu EPIONE, s.r.o. prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného - JOZEF TURZA, s.r.o., skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o nájme č. 3/2018 zo dňa 11.05.2018 uzatvorenej medzi prenajímateľom - žalobcom a nájomcom - EPIONE, s.r.o., so sídlom Žilina, skutočnosť vystavenia Protokolu o prenájme náhradného vozidla číslo 3/2018 zo dňa 18.05.2018, faktúry č. 2018004 vystavenej žalobcom ako dodávateľom na odberateľa EPIONE, s.r.o., splatnej dňa 25.05.2018 znejúcej na 910 Eur, ktorou bolo fakturované nájomné za prenájom náhradného vozidla Mitsubishi Outlander, EČV: ZA835HR od 11.05.2018 do 18.05.2018, t.j. za 8 dní a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30 Eur, skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom ako postupníkom a EPIONE, s.r.o., Žilina ako postupcom zo dňa 18.05.2018, skutočnosť vystavenia Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2018, vystavenia čestného prehlásenia poškodeného EPIONE, s.r.o. zo dňa 18.05.2018, vystavenia Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 07.06.2018 adresovaného žalobcovi a realizácia úhrady v sume 336 Eur žalovaným na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.05.2018.

6. Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu, sa okresný súd primárne zaoberal vyhodnotením tejto časti procesnej obrany a na to sa viažucich tvrdení žalobcu o existencii aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu. V tejto časti vykonal okresný súd dôkaz oboznámením listinných dôkazov, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou medzi žalobcom ako postupníkom a subjektom EPIONE, s.r.o. ako postupcom (subjekt poškodeného) zo dňa 18.05.2018, a to ťažiskovo bodom 4. a 5. tejto zmluvy, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2018, Zmluvou o nájme č. 3/2018 zo dňa 11.05.2018 uzatvorenou medzi žalobcom ako prenajímateľom a EPIONE, s.r.o. - poškodeným ako nájomcom, faktúrou č. 2018004 vystavenou žalobcom ako dodávateľom na EPIONE, s.r.o., so sídlom v Žiline, splatnou 25.05.2018, znejúcou na 910 Eur (č.l. 9 spisu), ktoré listinné dôkazy vyhodnotil okresný súd podľa a skonštatoval preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. Pri tomto závere vychádzal okresný súd ťažiskovo z obsahu článku 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2018, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom Myrent s.r.o. si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. V tejto súvislosti poukázal okresný súd na to, že skutkové okolnosti prejednávanej veci boli obdobné, ako skutkové okolnosti vo veci Krajského súdu Bratislava sp. zn. zo dňa 17.01.2018, uvedené v odseku 10. jeho odôvodnenia, v nadväznosti na ktoré a pri zohľadnení obdobnosti skutkových východísk v tejto veci, považoval za nevyhnutné skonštatovať nedôvodnosť námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní a zároveň aj nepreukázania samotného vzniku škody. Okresný súd uviedol, že základom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a rovnako aj záveru súdu o vzniku škody bolo práve dojednanie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2018, uvedené v bode 5.. Pre úplnosť dodal, že postúpenie pohľadávky bolo nesporne oznámené žalovanému oznámením postupcu zo dňa 18.05.2018.

7. Pokiaľ žalovaný v rámci procesnej obrany namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, tak okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením listinného dôkazu - Oznámenia žalovaného zo dňa 07.06.2018 (č.l. 14 spisu) v spojení s dokladom - detailom pohybu na účte (č.l. 15 spisu) a na základe vyhodnotenia týchto listinných dôkazov podľa konštatoval skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby uplatnenej žalobcom voči žalovanému a zároveň nedôvodnosť procesnej obrany žalovaného, v rámci ktorej tento namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie. Okresný súd uviedol, že z Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 07.06.2018 vyplývalo, že žalovaný šetril poistnú udalosť poškodeného EPIONE, s.r.o., vedenú pod č. 9527444880, pod ktorým číslom označil túto poistnú udalosť v žalobe i žalobca a zároveň z obsahu tohto oznámenia o poistnom plnení vyplývalo vyjadrenie sa žalovaného, v ktorom poukazuje v zmysle na základe predložených dokladov na účet žalobcu sumu 336 Eur. Skutočnosť realizácie tejto platobnej operácie preukázal detail pohybu na účte (č.l. 15 spisu) a tieto dôkazy vo svojom súhrne jednoznačne a spoľahlivo vyvrátili svojím obsahom všeobecnú procesnú obranu žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie.

8. Za skonštatovania nedôvodnosti procesnej obrany žalovaného a preukázania aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu sa okresný súd zaoberal vyhodnotením skutkovej a právnej dôvodnosti ostatnej časti procesnej obrany žalovaného.

9. Pokiaľ žalovaný namietal skutočnosť ručného dopísania dátumu skončenia nájmu v písomnom vyhotovení Zmluvy o nájme č. 3/2018 zo dňa 11.05.2018 (č.l. 7 spisu), tak okresný súd poukázal na úpravu podľa a nasledujúce, v zmysle ktorej pre zmluvný typ nájomnej zmluvy hmotno-právna úprava nepredpisuje povinnú písomnú formu. Zároveň označené zákonné ustanovenie vymedzuje tzv. podstatné náležitosti, dohoda o ktorých musí byť medzi zmluvnými stranami uzatvorená na to, aby bolo možné skonštatovať platné uzatvorenie zmluvy tohto zmluvného typu. Týmito podstatnými náležitosťami sú vymedzenie zmluvných strán, predmetu nájmu, odplatnosť a dočasnosť v zmysle dojednania doby užívania predmetu nájmu. I za zohľadnenia absencie povinnej

- zákonnej písomnej formy tohto zmluvného typu považoval za nevyhnutné okresný súd konštatovať, že z okolností, za ktorých bola Zmluva o nájme č. 3/2018 medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom uzatvorená vyplývalo a muselo byť navzájom zmluvným stranám zrejmé, že doba, na ktorú túto zmluvu dojednávajú, je určená trvaním obmedzenia poškodeného v užívaní jeho motorového vozidla v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej poistencom žalovaného. Uvedené okolnosti k momentu uzatvorenia Zmluvy o nájme č. 3/2018 vylučovali ohraničenie doby, dokedy sa nájomná zmluva uzatvára, ale samotná dočasnosť v zmysle bola k momentu uzatvorenia tejto zmluvy medzi stranami zrejmá a nepochybná. Zo skutočnosti dopísania doby, dokedy sa nájom zjednáva do formulára zmluvy rukou, prípadne aj až následne po uzatvorení zmluvy o nájme, resp. až pri vrátení prenajatého motorového vozidla, nemôže založiť záver o prípadnej absencii uzatvorenia platnej nájomnej zmluvy, prípadne založiť záver o jej neplatnosti, a preto túto časť procesnej obrany okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

10. Pokiaľ žalovaný namietal skutočnosť, že nie je preukázané, kedy a kde došlo k prevzatiu, resp. odovzdaniu náhradného vozidla, okresný súd konštatoval, že táto skutková okolnosť bola vo vzťahu k predmetu sporu irelevantná.

11. Námietku žalovaného, podľa ktorej žalobca nepreukázal, aká osoba a či osoba oprávnená na konanie za poškodeného konala, vychádzal okresný súd z predložených listinných dôkazov, a to nájomnej zmluvy č. 3/2018, Protokolu o prenájme náhradného vozidla číslo 3/2018, ktoré sú za poškodeného podpísané nečitateľným podpisom, a teda je zrejmé, že za poškodeného pri ich realizácii a dojednávaní konala konkrétna osoba. Jej oprávnenie mohlo vyplývať či už zo statusu konateľa poškodeného vo väzbe na zápis poškodeného v obchodnom registri alebo sa mohlo jednať o osobu splnomocnenú alebo oprávnenú na konanie za poškodeného na základe inej právnej skutočnosti. Pokiaľ žalobca na túto časť procesnej obrany žalovaného reagoval tým, že za poškodeného konal konateľ MUDr. František Michnica, bolo v nadväznosti na to a výpis z obchodného registra poškodeného, z ktorého vyplýva oprávnenie MUDr. Františka Michnicu na konanie za poškodeného, i v relevantnej dobe, nevyhnutné vyhodnotiť túto časť procesnej obrany žalovaného ako neúčinné popretie podľa , . Okresný súd poukázal na to, že v konaní bolo v plnej dispozícii žalovaného využiť procesný priestor na označovanie a navrhovanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení a za stavu uvedenej reakcie žalobcu na túto časť procesnej obrany žalovaného nebola okresnému súdu známa žiadna konkrétna okolnosť brániaca žalovanému navrhnúť na preukázanie svojho tvrdenia napríklad výsluch svedka MUDr. L. A. a podobne, čo žalovaný nevyužil, hoci o obsahu reakcie žalobcu na túto časť procesnej obrany vedomosť mal, nakoľko mu vyjadrenie žalobcu k procesnej obrane žalovaného bolo doručené spolu s výzvou na vyjadrenie sa zo dňa 29.11.2018 dňa 11.12.2018.

12. Z predloženého Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 07.06.2018 vyplývalo, že žalovaný krátil účtovanú dennú sadzbu nájomného za náhradné vozidlo zo sumy uplatnenej vo výške 110 Eur na sumu 84 Eur. Zo Zmluvy o nájme č. 3/2018 denná sadzba nájomného vo výške 110 Eur ako dohodnutá jednoznačne vyplývala, a preto okresný súd konštatoval nedôvodnosť postupu žalovaného v smere krátenia dennej sadzby nájomného, a to ťažiskovo v nadväznosti na závery vyjadrené v rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 24.1.2018 v odseku 17. tohto odôvodnenia. Z uvedeného vzhľadom na závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu Žilina a pri zohľadnení obsahu dojednania Zmluvy o nájme č. 3/2018 zo dňa 11.05.2018 o výške denného nájomného v sume 110 Eur, v súlade s ktorým bola vystavená i faktúra č. 2018004 žalobcu na poškodeného podľa č.l. 9 spisu, okresný súd konštatoval nedôvodnosť tejto časti procesnej obrany žalovaného.

13. K listinným dôkazom - dokladom o výške nájomného za prenájom náhradných motorových vozidiel, ako boli produkované žalobcom v prílohe podania na č.l. 49 až 52 spisu, považoval okresný súd za nevyhnutné skonštatovať, že z nich nevyplývala predovšetkým časová súvislosť s predmetom sporu, teda že sa jedná o sadzby nájomného poskytované týmito subjektmi i v relevantnej dobe, ako vyplýva z fakturácie č. 2018004, teda v čase od 11.05.2018 do 18.05.2018, čo však uviedol konajúci súd vzhľadom na závery vyjadrené v rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 24.01.2018 len podporne.

14. Ak žalovaný ako to vyplýva z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 07.06.2018 zároveň oproti fakturovanej dobe prenájmu náhradného motorového vozidla za čas od 11.05.2018 do 18.05.2018, teda za 8 dní krátil túto dobu na 4 dni, považoval okresný súd za nevyhnutné vychádzať z vykonaných dôkazov, a to z čestného prehlásenia poškodeného EPIONE, s.r.o. zo dňa 18.05.2018 (č.l. 12 spisu), podľa ktorého mal poškodený zapožičané náhradné vozidlo po dobu od 11.05.2018 do 18.05.2018 z dôvodu, že po poistnej udalosti zo dňa 13.04.2018 bolo jeho poškodené vozidlo až do doručenia krycieho listu poisťovňou v autoservise v spojení so žalobcom produkovaným listinným dôkazom - potvrdením o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu značka BMW M2, EČV: ZA873GX držiteľa EPIONE, s.r.o., prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 11.05.2018 a odovzdané držiteľovi bezodkladne po vykonaní opravy a doručení krycieho listu dňa 21.05.2018 a z predloženého Protokolu o prenájme náhradného vozidla číslo 3/2018 (č.l. 8 spisu), podľa ktorého bolo náhradné vozidlo poškodeným prevzaté dňa 11.05.2018 a vrátené dňa 18.05.2018, ktoré listinné dôkazy okresný súd vyhodnotil podľa a konštatoval nedôvodnosť postupu žalovaného vyplývajúceho z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 07.06.2018 v časti krátenia doby, za ktorú boli priznané náklady za nájom náhradného motorového vozidla z 8 na 4 dni.

15. Okresný súd zdôraznil, že poškodený bol obmedzený v užívaní svojho poškodeného motorového vozidla za celý čas od 11.05.2018 do 18.05.2018, čo vyplývalo z označených listinných dôkazov nielen teda počas doby vlastného výkonu opravy a naviac nemal možnosť samotnú dobu výkonu opravy a ani moment vystavenia potrebných dokladov pre autoservis ako krycí list, ovplyvniť. Po celú túto dobu bol však obmedzený v užívaní svojho motorového vozidla poškodeného poistnou udalosťou, pričom do tohto stavu sa dostal v priamej príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovaného, a teda nemôže byť na ťarchu poškodeného, ako dlho trvala či už samotná oprava alebo procesy s ňou súvisiace až do momentu odovzdania opraveného motorového vozidla autoservisom poškodenému. V zhode so žalobcom okresný súd zdôraznil, že poškodený naviac vrátil prenajaté motorové vozidlo žalobcovi ešte predtým, než mu po oprave jeho motorové vozidlo bolo autoservisom odovzdané, čo vyplývalo z Protokolu o prenájme náhradného vozidla číslo 3/2018 a potvrdenia autoservisu (č.l. 48 spisu). Samotná nutnosť riešenia situácie vzniknutej v dôsledku poistnej udalosti formou prenajatia náhradného vozidla vyplývala z obsahu čestného prehlásenia zo dňa 18.05.2018 poškodeného EPIONE, s.r.o. z č.l. 12 spisu, ktorého obsah žalovaný neúčinne poprel podľa , , avšak jeho hodnovernosť nijako neznížil a efektívne nespochybnil produkovaním vlastných prostriedkov procesnej obrany. Ani v tejto časti nebola na strane žalovaného preukázaná žiadna okolnosť, ktorá by mu v riadnom plnení jeho dôkaznej povinnosti v rámci jeho procesnej obrany bránila.

16. Pri posúdení námietok žalovaného, týkajúcich sa dôvodnosti uplatnenia poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla, okresný súd vychádzal z obsahu dojednania nároku podľa Zmluvy o nájme č. 3/2018 zo dňa 11.05.2018 (č.l. 7 spisu) a záverov vyjadrených v rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 22. novembra 2017 v odseku 14. jeho odôvodnenia, na základe ktorých konštatoval skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v rozsahu žalovanej istiny a sumu 574 Eur priznal žalobcovi ako právo na náhradu skutočnej škody podľa veta prvá v spojení s , veta prvá, druhá , pri zohľadnení podnikateľského statusu všetkých subjektov zúčastnených pri vzniku škody a v spojení s úpravou vyplývajúcou zo špeciálneho právneho predpisu, a to , , .

17. Okresný súd žalobu zamietol pokiaľ išlo o uplatnené príslušenstvo z titulu úroku z omeškania, v ktorej časti vychádzal z úpravy , a z obsahu listinného dôkazu - Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 07.06.2018, z ktorého vyplývajú v konaní medzi stranami nesporné okolnosti, a to dátum hlásenia poistnej udalosti dňa 20.04.2018 a skutočnosť ukončenia šetrenia poistnej udalosti dňom 01.06.2018. Z týchto časových súvislostí spoľahlivo vyplývalo,

že si žalovaný v zákonnej lehote splnil svoju povinnosť podľa , a preto vo väzbe na úpravu tohto zákona právo na úroky z omeškania v súlade s návrhom žalobcu nemá. Okresný súd v tejto súvislosti vychádzal zo záverov vyjadrených v rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 22.11.2018.

18. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol za aplikácie Čl. 4 ods. 1, , , . Uviedol, že žalobu zamietol v časti uplatneného úroku z omeškania a vo zvyšnej časti pokiaľ išlo o uplatnenú istinu žalobe vyhovel. Časť žalobou uplatnenej pohľadávky, v ktorej bolo žalobe vyhovené predstavuje 96,59% z celej žalobou uplatnenej pohľadávky vrátane úroku z omeškania vyčísleného k momentu meritórneho rozhodnutia. Vzhľadom na neúspech žalobcu v pomerne nepatrnej časti, priznal okresný súd žalobcovi voči žalovanému plný - 100%-ný nárok na náhradu trov konania s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa , po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

19. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku II., ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodu podľa . Záver prvoinštančného súdu, ktorý za aplikácie konštatoval nedôvodnosť uplatneného práva na zaplatenie úroku z omeškania nepovažoval za správny, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že ust. , a nedávajú jednoznačnú odpoveď na to, či a kedy má poškodený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Ustanovenie odseku 8 v poznámke pod čiarou prostredníctvom odkazu 15a odkazuje na ustanovenie , ktoré hovorí o tom, že veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania v prípade, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Právny poriadok Slovenskej republiky totiž nepozná nárok na zaplatenie úrokov z omeškania pri nesplnení nepeňažného záväzku. Žalobca mal za to, že ak v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole (ďalej len „smernica 2009/103/ES“) malo toto zákonné ustanovenie plniť povahu sankcie za nesplnenie nepeňažného záväzku poisťovateľa, je možné ho vykladať len tak, že v takomto prípade vzniká poškodenému právo na zaplatenie poplatku z omeškania, prípadne iného sankčného poplatku. V opačnom prípade absolútne stráca význam ustanovenie zákona, ktoré zakotvuje splatnosť pohľadávky poškodeného na poskytnutie poistného plnenia, a to dvoma spôsobmi. Ak by aj žalobca pripustil argumentáciu žalovaného a prvoinštančného súdu, malo by to za následok, že poisťovňa by v podstate v každom jednom prípade mohla z uplatneného nároku poškodeným uhrádzať symbolické 1 Eur, pričom zvyšnú časť by poškodený musel uplatňovať v rámci súdneho konania, to však bez sankcie vo vzťahu k poisťovni v podobe úroku z omeškania. V týchto prípadoch by totiž poškodenému vznikal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu poisťovni. Takýto výklad považoval za neprípustný aj z pohľadu smernice 2009/103/ ES. Podľa žalobcu, ak zákonná úprava týkajúca sa úrokov z omeškania vyplývajúca z ust. , , nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, kedy vzniká poškodenému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, pokiaľ viaže tento moment alternatívne na ukončenie šetrenia poistnej udalosti a súčasne právoplatnosť súdneho rozhodnutia, tak je potrebné vychádzať z účelu právnej normy, ktorou je dosiahnutie efektívnej reparácie náhrady škody, a preto je nutné vychádzať z okolností a dôvodov neposkytnutia plnenia poisťovňou. Pokiaľ poškodený dostatočne splnil povinnosť predložiť všetky potrebné podklady pre ukončenie šetrenia poisťovne a poskytnutie poistného plnenia, a to v rozsahu postačujúcom pre priznanie nároku súdom, je potrebné takýto postup zohľadniť pri posudzovaní otázky vzniku omeškania na strane poisťovateľa. Žalobca mal za to, že ním predkladaný výklad zodpovedá obsahu smernice 2009/103/ES, čl. 22. V tejto súvislosti uviedol, že k otázke úroku z omeškania sa vyjadril i Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku zo dňa 09.04.2015, sp. zn. a aj v rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 05.02.2019, sp. zn. , ktoré závery zacitoval v odseku 10. podaného odvolania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 574 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 17.06.2018 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

20. Zároveň žalobca podľa požiadal, aby mu v prípade, ak bude rozhodované o podanom odvolaní rozsudkom bez nariadenia pojednávania, elektronickými prostriedkami bolo oznámené miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku.

21. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 12.07.2019 bolo odvolanie žalobcu doručené žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu (doručenka na č.l. 146 rub spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.

22. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku I., III. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa a . Žalovaný považoval rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti za nesprávny, nezákonný, arbitrárny, ktorý trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti vyžadované tretia veta . Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu vo vedenom spore. Mal za to, že žalobca nebol vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z okresným súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený tak predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, čo preukázala faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. Odkazom na , nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s . K úhrade faktúry v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej zmluve o postúpení, z ktorej vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. V tejto súvislosti poukázal i na záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. januára 2008. Z uvedenej argumentácie viažucej sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval takýto právny úkon podľa za absolútne neplatný. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že poškodený pred údajnou cesiou pohľadávky aj uhradil faktúru žalobcovi, v dôsledku čoho nemohla poškodenému vzniknúť ani pohľadávka voči žalovanému z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Obsah žalobcom predloženej zmluvy o postúpení naopak preukazuje nezaplatenie faktúry zo strany poškodeného, a to ešte pred samotnou údajnou cesiou pohľadávky. Je tak nepochybné, že údajný postupca pohľadávky nikdy nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému. Žalovaný ďalej namietal, že prvoinštančný súd výrokom III. rozsudku zjavne nesprávne priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobca na základe rozsudku úspešný v plnom rozsahu nebol, čo nepoprel ani samotný prvoinštančný súd. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. a III. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

23. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 26.08.2019 (č.l. 168 - 170 spisu). K námietke údajnej ústavnej nekonformnosti napadnutého rozsudku žalobca poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Žalobca uviedol, že nespokojnosť odvolateľa s hodnotením priebehu a výsledku konania a s právnym posúdením súdu prvej inštancie v rámci rozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí opodstatnený dôvod odvolania.

24. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tak žalobca uviedol, že platná zmluva o postúpení pohľadávky má za následok zmenu v osobe veriteľa, keď nový veriteľ nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie a úplný výkon. Podľa žalobcu žalovaný účelovo poukazuje len na časť skutkových okolností, keď uvádza, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu a nemohol tak so žalobcom uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. V tejto súvislosti žalobca odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, argumentáciu žalovaného považoval za zmätočnú a zavádzajúcu. Uviedol, že pri posúdení vecnej legitimácie žalobcu vo väzbe na otázku, či reálne došlo k vzniku nákladov u poškodeného za prenájom náhradného vozidla, je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky ako innominátnej zmluvy, ktorú uzatvoril poškodený ako postupca so žalobcom ako postupníkom, ktorý bol zároveň prenajímateľom náhradného motorového vozidla. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu budúcej pohľadávky z titulu nákladov na prenájom vozidla a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako prenajímateľom vo forme započítania vzájomných pohľadávok s tým, že podľa zmluvy si žalobca bude postúpenú pohľadávku vymáhať svojim menom na svoj účet. V danej veci relevantnou bola skutočnosť, že poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal poškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. To znamená, že účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Uvedený postup pri vzájomnom vysporiadaní nárokov súvisiacich s prenájmom vozidla negatívne zasahuje do majetkových práv poškodeného a je popretím inštitútu a funkcie náhrady škody, ktorou je minimalizovať a reparovať vplyv škodovej udalosti v majetkovej sfére poškodeného. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného o nemožnosti splnenia záväzku poškodeného započítaním, nakoľko v zmysle voľnej dispozície účastníkov zmluvných vzťahov bolo na poškodenom, že sa rozhodol svoj záväzok voči žalobcovi splniť takýmto spôsobom. Žalobca podotkol, že zákon takúto formu splnenia záväzku pripúšťa a rovnako judikatúra a odborná prax tento právny úkon považuje za ekvivalent platenia. Argumentáciu žalovaného podľa žalobcu nemožno považovať za správnu, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je súladná s ustálenou súdnou praxou súdov, v ktorej súvislosti poukázal i na rozhodnutia okresných súdov a Krajského súdu v Žiline, označené v odseku 13. vyjadrenia, v zmysle ktorých mali súdy s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávky, kde k úhrade nájomného došlo započítaním, existenciu škody za jednoznačne preukázanú. K otázke samotného vzniku práva žalobcu poukazovali súdy na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom v bode 5., kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v nadväznosti na dojednanie bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky. Na základe úpravy , pri zohľadnení povahy postúpenej pohľadávky, v spojení s úpravou vyplývajúcou zo špeciálneho právneho predpisu, a to , , , súdy žalobám vyhoveli ako skutkovo a právne dôvodným a priznali žalobcovi celú žalovanú istinu. Žalobca mal za to, že v danom prípade boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, žaloba je skutkovo a právne dôvodná, je v súlade s materiálnym výkladom zákona, ktorý má v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe prednosť pred striktne formálnym výkladom práva. Žalobca sa nestotožnil s tvrdeniami o absolútnej neplatnosti postúpenia pohľadávky z dôvodu jej neexistencie, keďže išlo o budúcu a identifikovateľnú pohľadávku, ktorej postúpenie je možné. Mal za to, že okresný súd uplatnený nárok žalobcu správne vyhodnotil, v ktorej súvislosti poukázal a predložil rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. a sp. zn. , v ktorom bol zaujatý právny názor v obdobnej právnej veci.

25. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 17.09.2019, doručeným žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu podľa doručenky na č.l. 194 spisu, okresný súd doručil vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného žalovanému prostredníctvom zástupcu s možnosťou sa k nemu v lehote

10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.

26. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalobcu a žalovaného, za aplikácie ust. , a postupom bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako v napadnutých výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

27. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -199 zo dňa 24.03.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.04.2020 a súčasne na základe žiadosti žalobcu podľa oznámené žalobcovi prostredníctvom zástupcu a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

28. Primárne krajský súd uvádza s ohľadom aj na iné obdobné odvolacie sporové právne veci, že každú z nich môže posudzovať len v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov. Uvedené znamená, že pri tej-ktorej sporovej právnej veci mohol krajský súd posudzovať a vyjadrovať sa k záverom obsiahnutým v napadnutom rozsudku okresného súdu len v úzkej väzbe na vymedzené odvolacie dôvody. Inak povedané to, čo v konkrétnej sporovej právnej veci odvolateľ neurobil predmetom posudzovania odvolacieho konania, tak nebolo ani následne hodnotené krajským súdom. Krajský súd preto v tej- ktorej sporovej právnej veci sa mohol vyjadrovať vo väzbe k záverom okresného súdu obsiahnutým v napadnutom rozsudku okresného súdu len k tomu, čo odvolateľ, v danom prípade odvolatelia rozporovali v rámci odvolacieho konania, a to, čo sa nestalo predmetom odvolacieho konania, zostalo len v záveroch vyjadrovaných okresným súdom v napadnutom rozhodnutí. Uvedené zdôrazňuje krajský súd aj vo vzťahu k princípu právnej istoty s poukazom na Čl. 2 ods. 2 . Ak niektoré závery, okolnosti neurobili odvolatelia spornými vo vyvolanom odvolacom konaní, tak zákonite ani k ním nemal priestor a možnosť sa odvolací súd vyjadrovať, a tým boli ponechané závery okresného súdu vyjadrené v napadnutom rozhodnutí.

29. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza nasledovné.

30. Ak žalovaný v podanom odvolaní okrem iného poukázal na to, že podľa jeho názoru rozsudok okresného súdu nespĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. , v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, tak krajský súd po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu, rozsahom jeho odôvodnenia uvádza, že rozhodnutie okresného súdu má všetky náležitosti vyžadované ust. . Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti v danej veci považoval za preukázané, ktoré tvrdenia tvorili obsah dôkaznej povinnosti tej-ktorej sporovej strany s vyhodnotením, čo ktorá sporová strana preukázala, resp. nedokázala v rámci svojich tvrdení. Okresný súd vyhodnotil dôkazný stav, ktorý jasne vyjadril a následne právne posúdil, preto nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o nedostatočnom odôvodnení rozsudku okresného súdu. Krajský súd vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného o ním tvrdenom zásahu do jeho práva na spravodlivý proces poukazuje na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , , ). Rozsudok okresného súdu bol podľa názoru a hodnotenia krajského súdu riadnym spôsobom odôvodnený a pokiaľ sa okresný súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného ako odvolateľa, tak uvedené neznamenalo porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

31. V zmysle , , vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom žalovaného vyjadreným v podaní zo dňa 26.06.2019, bol v predmetnej sporovej veci posudzovaný napadnutý výrok I. rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 574 Eur spolu so závislým výrokom III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a to len v rozsahu tých námietok žalovaného, ktoré boli podané v ním podanom odvolaní zo dňa 26.06.2019. Podstatou odvolania žalovaného bola námietka, že žalobca v uplatnenom nároku nepreukázal, že je aktívne vecne legitimovaný z dôvodu tvrdenej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd uvádza, že právny predchodca žalobcu a súčasne poškodený z poistnej udalosti EPIONE, s.r.o., so sídlom Žilina, IČO: 36 855 201 (ďalej len „EPIONE, s.r.o.“) postúpil pohľadávku na poistné plnenie žalobcovi Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2018 vo výške 910 Eur. Táto vznikla z poistnej udalosti, keď si postupca - EPIONE, s.r.o. od postupníka (žalobcu) vypožičal náhradné motorové vozidlo podľa Zmluvy o nájme č. 3/2018 zo dňa 11.05.2018 po dobu opravy poškodeného vozidla. Žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 2018004 zo dňa 18.05.2018 za prenájom náhradného motorového vozidla podľa Zmluvy o nájme č. 3/2018 v celkovej výške 910 Eur. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 07.06.2018 oznámil žalobcovi skončenie prešetrovania a následné vybavenie poistnej udalosti, ako aj výšku plnenia žalobcovi, a to v sume 336 Eur.

32. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2019 uzavretej medzi žalobcom a postupcom - poškodeným EPIONE, s.r.o. uvádza, že ňou postupca a poškodený z poistnej udalosti postupoval pohľadávku, ktorou disponoval voči žalovanému, a to pohľadávku na poistné plnenie, ktorá pozostávala z náhrady nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla, preto nemožno súhlasiť s odvolaním žalovaného, že by predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bol neexistujúci predmet postúpenia, ak táto pohľadávka poškodenému EPIONE, s.r.o. vznikla, ku ktorej dlžníkom bol žalovaný. Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z titulu námietky k zmluve o postúpení ako zmluvy neplatnej. K neopodstatnenosti tohto odvolacieho dôvodu žalovaného pristupuje aj samotné správanie sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. Krajský súd upriamuje pozornosť na obsah Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2018, uzavretej medzi žalobcom a poškodeným - postupcom EPIONE, s.r.o.. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola peňažná pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu poistného plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá bola predmetom postúpenia, bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Predmetom postúpenia preto bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému, a to pohľadávka z poistného plnenia. Išlo o nárok poškodeného voči žalovanému ako poisťovni, preto predmetom postúpenia bola pohľadávka, čo zodpovedá ust. . Okresný súd správne skonštatoval, že ak k úhrade nájomného poškodeným EPIONE, s.r.o. voči žalobcovi došlo formou započítania, čo je jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. spôsob úhrady, tým vznik a existencia škody bola preukázaná, ak sa zmluvné strany Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2018 dohodli, a to v bode 5. tejto zmluvy, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného za odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo navzájom započítavajú. Dlžníkom z nároku na poistné plnenie nebol poškodený, tak ako to tvrdil žalovaný v odvolaní, keďže vo vzťahu k tomuto nároku na poistné plnenie, ktorý bol predmetom zmluvy o postúpení, dlžníkom je žalovaný, ktorá pohľadávka nároku na poistné plnenie ak sa stala predmetom zmluvy o postúpení, tak nie je možné konštatovať neexistujúci predmet postúpenia, ale to, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2018 mala spôsobilý predmet postúpenia a ide o platný právny úkon.

33. Krajský súd len na doplnenie dodáva, že poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to pohľadávku na poistné plnenie v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú pohľadávku poškodený postúpil žalobcovi, a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2018 bola neplatná, resp. že by odporovala ust. a nasl. v tom, že by predmetom postúpenia mal byť dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmu náhradného vozidla. Krajský súd zvýrazňuje, že predmetom postúpenia bola pohľadávka poškodeného na poistné plnenie a túto postupovanú pohľadávku nemožno zamieňať so záväzok poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného vozidla.

34. Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že by rozsudok okresného súdu v napadnutej časti bol nesprávny, nezákonný, resp. arbitrárny. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného považuje za potrebné poukázať na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý za protiústavné a arbitrárne považuje len tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchýlne od veci samej alebo aj extrémne nelogické, so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti, o ktorý tu v danej sporovej právnej veci nešlo (, , uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -14 zo dňa 1. augusta 2017). Na základe rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného a odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, krajský súd nezistil, že by závery súdu prvej inštancie boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a zo záverov okresného súdu nevyplýva ani taká aplikácia príslušných ustanovení právnych predpisov, a to v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sa žalovaný v rámci ním podaného odvolania a vyjadrených odvolacích záverov nestotožňuje so závermi okresného súdu, sama osebe na prijatie záverov zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporovej strany konania, vrátane jej dôvodov námietok.

35. Na základe vyjadrených odvolacích dôvodov žalovaného, krajský súd nezistil okolnosti na zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku I. a III., ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

36. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu vyjadrené v podanom odvolaní zo dňa 20.06.2019 bolo posúdiť, či okresný súd správne rozhodol, ak žalobcovi nepriznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 574 Eur od 17.06.2018 do zaplatenia.

37. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu krajský súd uvádza, že nebol relevantný a súhlasí so skutkovými závermi, ako aj právnym posúdením, ktoré uskutočnil okresný súd vo vzťahu k napadnutému výroku II. rozsudku.

38. V súvislosti s odvolacím dôvodom žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených situácii v predmetnej veci nedošlo.

39. Krajský súd poukazuje na to, že upravuje povinné zmluvné za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“) a zriadenej Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“). Z ust. tohto zákona vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na osobitné predpisy.

40. Podľa , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

41. Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

42. Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

43. Z obsahu spisu bolo odvolacím súdom zistené a medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody proti žalovanému na základe . Tento špeciálny predpis v stanovuje, kedy nastane splatnosť poistného plnenia, ktoré je povinný poskytnúť poisťovateľ. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia je teda plnenie splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť (teda v časti poisťovateľom uznaného nároku), resp. po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia (v tomto prípade nároku pôvodne neuznaného poisťovateľom, avšak následne uznaného súdom). Ide o zákonné ustanovenie, ktoré určuje splatnosť pohľadávky majúcej svoj základ v zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a neumožňuje určenie iného času zročnosti poistného plnenia. Ak poisťovateľ uzná nárok poškodeného na plnenie čo aj len čiastočne, je z hľadiska určenia času plnenia takto uznaného nároku rozhodujúci okamih, keď poisťovateľ skončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť. V takomto prípade plnenie z takto uznaného nároku je splatné do 15 dní od skončenia šetrenia, potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť a v prípade, že by poisťovateľ neplnil, vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania uplynutím tejto lehoty. Ak však poisťovateľ odmieta poškodenému poskytnúť poistné plnenie v ním požadovanom rozsahu a poskytne mu riadne a včas písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo znížil poistné plnenie, v dôsledku čoho poškodený uplatnil svoj nárok žalobou v súdnom konaní, pre určenie času plnenia (a následným vznikom právneho nároku poškodeného na prípadný úrok z omeškania) je relevantným až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak by si poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v , vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

44. Odvolací súd aj napriek odkazu žalobcu na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ ES zo dňa 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole je názoru, že ust. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v tohto zákona jasne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa tohto zákona. Z dikcie ust. , je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti.

45. Z obsah spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade si žalovaný splnil povinnosť v zmysle tým, že Oznámením o poistnom plnení zo dňa 07.06.2018 poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie, ktoré si žalobca od neho nárokoval. Správnosť záveru poisťovateľa v samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie, bol pritom irelevantný, nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaný ako poisťovateľ splnil. Pre rozhodnutie v tejto veci vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania tak nebolo relevantné ako mal, prípadne mohol žalovaný poistnú udalosť vybaviť.

46. V zhode s okresným súdom i krajský súd dospel k záveru, že žalovaný si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa splnil, a preto nebol povinný uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa . V súvislosti s vyššie uvedeným posúdením žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania poukazuje odvolací súd rovnako na právny záver vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach sp. zn. , ako aj v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 26. februára 2019, ako i na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. a Krajského súdu v Trnave sp. zn. .

47. Krajský súd tak nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov žalobcu, a preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá potvrdený, ako vecne správne rozhodnutie podľa .

48. Vzhľadom k sporovým veciam týkajúcich sa žalovaného a obdobného nároku, tak skutkového ako i právneho, len pre úplnosť sa dodáva, že závery rozhodnutia krajského súdu sú vždy viazané ku konkrétnosti sporovej (odvolacej) veci, a preto aj pre iné súdne spory je podstatné a rozhodné to, čo bolo, resp. to čo mohlo byť predmetom posudzovania odvolacím súdom, čo sa následne prejavilo aj v jeho rozhodnutí, keďže pre vyvodzovanie predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a právnej istoty nie je možné vychádzať len zo znenia potvrdzujúceho výroku rozsudku krajského súdu, ale aj z jeho odôvodnenia, aby bolo zrejmé, čo bolo, resp. nemohlo byť predmetom posudzovania pred odvolacím súdom. Zákonite v tej-ktorej sporovej odvolacej právnej veci je určujúce to, čo sa stalo alebo mohlo stať pred odvolacím súdom predmetom posudzovania a zhodnotenia.

49. Pokiaľ žalovaný v rámci svojho podaného odvolania napadol výrok o trovách prvoinštančného konania a namietal nesprávny postup pri rozhodovaní o trovách konania, vzhľadom na neúspech žalobcu v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania, tak krajský súd v zhode s okresným súdom uvádza, že neúspech žalobcu vzhľadom k predmetu sporu bol v pomerne nepatrnej časti, a preto bol správny postup okresného súdu pokiaľ žalobcovi za tohto stavu priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . Žalovaný so svojím odvolaním vo veci samej nebol úspešný. Žalobca rovnako nebol úspešný v časti týkajúcej sa nepriznaného príslušenstva pohľadávky, ktorý neúspech vo vzťahu k predmetu odvolacej právnej veci bol nepatrný, a preto i zo strany odvolacieho súdu za aplikácie Čl. 4 v spojení s ust. bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne okresný súd samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.