Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cb/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jaroslavom Macekom, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému Generali poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpený: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka, so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, o zaplatenie 587,09 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie o zaplatenie časti istiny vo výške 410,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 410,09 eur od 07.10.2017 do 13.03.2018, zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 147 eur a úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 147 eur od 07.10.2017 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou upomínaciemu súdu Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19.10.2017 domáhal sa žalobca zaplatenia sumy 587,09 eur s 5 %-ným ročným úrokom zo sumy 587,09 eur od 07.10.2017 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, dňa 22.07.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky X., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený U. (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla M., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX). Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 22.07.2017, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky D.. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 14.08.2017, splatnú dňa 21.08.2017, na sumu 1.206,- EUR. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 22.07.2017 do 14.08.2017, t.j. 24 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 49,- EUR. V sume 1.206,- EUR je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR. Poškodený zároveň dňa 14.08.2017 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX) zo dňa 22.07.2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.206,- EUR, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 16.08.2017. Z Oznámenia o zaslaní poistného plnenia zo dňa 21.09.2017, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa 21.09.2017 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 25.09.2017 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 618,91 EUR. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného bolo dôvodené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla v rozsahu 21 dní a vlastným určením ceny prenájmu vo výške 33,- EUR za deň. Takto určené poistné plnenie bolo ďalej znížené o svojvoľný výpočet výdavkov na prevádzku poškodeného vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla. Žalovaný tiež krátil poistné plnenie o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla a to aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatňuje úroky z omeškania. V zmysle Oznámenia o zaslaní poistného plnenia bolo dňa 21.09.2017 skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 07.10.2017, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považuje takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je žalobca nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Uplatnený nárok vo výške 587,09 EUR spočíva v rozdiele sumy vo výške 1.206,- EUR uvedenej na faktúre č. XXXXXXX za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 618,91 EUR.

2. Voči vydanému platobnému rozkazu, ktorým dňa 6.11.2017 Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel, podal žalovaný odpor, kde uviedol, že žalovaný k uplatnenému nároku v sume 587,09 € uvádza, že predmetná poistná udalosť za zapožičanie náhradného vozidla bola zlikvidovaná v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Pri výpočte poistného plnenia žalovaný postupoval v súlade s ustanovením § 442 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. V liste Oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti číslo XXXXXXXXXX zo dňa 21.09.2017 adresované žalobcovi, žalovaný uviedol, že dĺžka prenájmu náhradného vozidla bola priznaná v trvaní 21 dní podľa rozsahu vykonaných prác, pričom zohľadnil aj dobu potrebnú na dodanie náhradných dielov. Prenájom bol priznaný/akceptovaný do nasledujúceho dňa po dni vystavenia faktúry o oprave poškodeného vozidla, t.j. do 11.8.2017 vrátane, od tohto dňa mohol poškodený vozidlo užívať. Žalovaný priznal sadzbu nájomného za jeden deň prenájmu vo výške 33,00 € s DPH, nakoľko podľa názoru žalovaného je účtovaná denná sadzba vo výške 49,00 € s DPH za prenájom vozidla neprimeraná pre danú triedu vozidla a dĺžku prenájmu v danom regióne. Zníženie nákladov predstavuje tiež výdavky na prevádzku poškodeného vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla, ku ktorým by prišlo jeho používaním po dobu prenájmu náhradného vozidla, spolu vo výške 74,09 €. Z dôvodu, že poškodené vozidlo po uvedený čas používané nebolo, tieto hodnoty sa na poškodenom vozidle neznížili, poistné plnenie bolo o túto sumu znížene. Žalovaný je toho názoru, že v prípade nájmu náhradného vozidla je skutočnou škodou škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na prenájom náhradného vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku vlastného motorového vozidla, ktoré nemohol používať v dôsledku poškodenia (porovn. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016). Žalovaný dopĺňa, že v poskytnutom poistnom plnení vo výške 618,91 € nie je zahrnutá suma 30,00 eur za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla. Na správnosti postupu likvidácie žalovaný naďalej zotrváva. Žalobca si uplatňuje sumu 30,00 €, ktorá, ako uvádza v žalobe, predstavuje jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla. Žalovanému k žalobe neboli súdom doručené všeobecné poistné podmienky prenajímateľa/žalobcu, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o nájme č. XX/XXXX. Žalobcovi sú však známe z iných súdnych konaní vedených so žalobcom. Vo Všeobecných podmienkach nie je uvedená povinnosť uhradiť jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla; v bode 15 je uvedené, že ak nájomca vráti vozidlo hrubo znečistené, nájomca je povinný uhradiť prenajímateľovi náklady na mokré čistenie, čo predstavuje sumu 50 €. Tieto Všeobecné podmienky potvrdili stanovisko žalovaného, že tento nárok nesúvisí so škodovou udalosťou.

3. K podanému odporu sa vyjadril žalobca podaním, v ktorom uviedol, že odpor podaný žalovaným považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Vo vzťahu ku skutkovým a právnym tvrdeniam sa odvolávame na podanú žalobu, na ktorej v celom rozsahu trváme. Predmetom sporu je skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 381/2001 Z.z., t.j. náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného vozidla. Pod skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Či ide o skutočnú škodu, treba vždy posudzovať s ohľadom na konkrétne okolnosti. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. Žalovaný v rozpore s ust. § 442 Občianskeho zákonníka krátil poistné plnenie o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla, a to aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky nutne a účelne vynaložené náklady. Žalovaný v podanom odpore poukazuje na dva nároky, a to nájomné za náhradné vozidlo a jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla. K uvedenému uvádzame, že žalobca si uplatnil jeden nárok, ktorý spočíva v nutne a účelne vynaložených nákladoch na prenájom náhradného vozidla a jedná sa o skutočnú škodu. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, skutočná škoda bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla p. N.. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebolo nutné prenajať náhradné vozidlo a vynaložiť náklady vo výške 1.206,- EUR. Žalovaný poukazuje na ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého sa uhrádza poplatok 50,- EUR, ak je vozidlo hrubo znečistené. Jedná sa o dojednanú sankciu, čo si však nemožno mylne zamieňať s poplatkom vo výške 30,- EUR, ktorý je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a tvorí tak súčasť skutočnej škody. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody (k uvedenému poukazuje na Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014). Žalobca má za to, že uplatnený nárok nebol zlikvidovaný v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“) a zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nakoľko žalovaný podľa svojho svojvoľného výpočtu krátil poistné plnenie a neuhradil náklady na prenájom náhradného vozidla v plnej výške, čím nesplnil svoju zákonnú povinnosť uhradiť skutočnú škodu. Žalovaný aplikoval na určenie dĺžky opravy svoj individuálny výpočet, v dôsledku čoho uznal dobu prenájmu len v rozsahu 21 dní. Zvyšné dni nepriznal nakoľko podľa názoru žalovaného nie sú v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Takisto žalovaným určená výška denného nájomného vyplýva zo zmätočného prieskumu internetu, z ktorého na niektorých stranách vyplýva iba cena a na iných iba doba nájmu a lokalita. Z uvedeného postupu žalovaného jasne vyplýva, že sa úmyselne vyhýba svojej zákonnej povinnosti a prenáša túto svoju povinnosť na poškodeného, resp. v kontexte postúpenia pohľadávky na žalobcu. Spolu s odporom nám bol doručený tiež vágny výpočet náhrady škody za náhradné vozidlo, z ktorého vyplýva, že poistné plnenie malo byť poskytnuté vo výške 618,91 EUR. Z uvedeného výpočtu vôbec nevyplýva, na základe akého právneho podkladu žalovaný krátil poistné plnenie o tzv. prevádzkové náklady práve vo výške 74,09 EUR. Uvedený výpočet považuje žalobca za svojvoľný a takúto procesnú obranu hodnotí ako tendenčnú a účelovú, v snahe oddialiť splnenie splatného záväzku. V zmysle Rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011 nie je možné za skutočnú škodu považovať aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla. Je nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného vozidla a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Postup prác v servise je závislý aj od ďalších faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Pokiaľ ide o účelnosť využitia motorového vozidla, nemožno hovoriť o neúčelnosti, ak poškodený podľa vlastného vyhlásenia náhradné motorové vozidlo využíva na také účely, na aké využíval aj vlastné poškodené motorové vozidlo. Poškodený nevyužíval náhradné vozidlo vlastným zavinením, ale v dôsledku protiprávneho konania klienta žalovaného. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu života. Žalovaný v Odpore uvádza, že nevyhnutné náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla počas doby nutnej opravy poškodeného vozidla predstavujú len tie náklady, ktoré vznikli počas doby 21 dní. Ďalej uvádza, že poškodený si v zmysle vystavenej faktúry autoservisom za opravu poškodeného vozidla mohol prevziať svoje vozidlo už nasledujúci deň po jej vystavení, t.j. 11.08.2017. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Nakoľko je bežnou praxou autoservisov, vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a poskytnutia poistného plnenia za opravu poškodeného vozidla. K uvedenému sa v celom rozsahu odvoláva na čestné prehlásenie autoservisu Q., z ktorého vyplýva, že autoservis vydal poškodenému opravené vozidlo až po prijatí poistného plnenia za jeho opravu, a to dňa 14.08.2017.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 08.03.2018, kde uviedol, že žalovaný prehodnotil uplatnený nárok a dospel k záveru, že pristúpi k čiastočnému doplateniu poistného plnenia. Žalovaný dal dňa 07.03.2018 pokyn na likvidáciu na zaplatenie sumy 418,91 eur (rozdiel v dennej sadzbe požadovaných 49,00 eur - 33,00 eur = doplatok 16,00 eur x 21 dní = 336,00 eur + 74,09 eur vlastné náklady + 8,82 eur úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 410,09 eur odo dňa 07.10.2017 do 13.03. 2018 vrátane) na účet vedený v U. príjemca Náhradné vozidlo, s.r.o., Závodská cesta 24, 010 01 Žilina, IČO: 50496166. Žalobca vo vyjadrení uvádza, že nakoľko je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a poskytnutia poistného plnenia za opravu poškodeného vozidla. K uvedenému sa v celom rozsahu odvoláva na čestné prehlásenie autoservisu, z ktorého vyplýva, že autoservis vydal poškodenému opravené vozidlo až po prijatí poistného plnenia za jeho opravu a to dňa 14.08.2017. Žalovaný s uvedeným názorom nemôže súhlasiť. Nie je pravdou, že poistné plnenie za opravu prijal servis dňa 14.08.2017, pretože poistné plnenie bolo odpísané z účtu žalovaného dňa 15.08.2017, t. zn., že najneskôr mohlo byť pripísané na účet autoservisu dňa 17.08.2017, čo by podľa názoru žalobcu znamenalo, že by mal mať poškodený nárok na náhradné vozidlo do 17.08.2017, čo tak nie je. Žalovaný vyvracia teóriu žalobcu, že autoservisy vydávajú opravené vozidlá až po prijatí poistného plnenia. V tomto prípade ide o zmluvný servis žalovaného, ktorý na základe zmluvného vzťahu so žalovaným vie, že za opravu vozidla mu bude poskytnuté poistné plnenie a môže vydať vozidlo bez toho, aby prijal poistné plnenie, čo je v podstate aj tento prípad, keďže servis vydal opravené vozidlo dňa 14.08.2017, kedy ešte nemal pripísané poistné plnenie na účet. Žalovaný zastáva názor, že poškodený má nárok na nájom náhradného vozidla do doby, kedy bola ukončená oprava poškodeného vozidla a vozidlo bolo opäť schopné prevádzky. Túto dobu nemožno podmieňovať zaplatením zo strany poisťovne/žalovaného, čo predstavuje iba subjektívne okolnosti spôsobilé založiť ďalšie (dodatočné) nároky zo strany poškodeného. Žalovaný preto naďalej trvá na stanovisku, že je možné priznať len 21 dní za prenajaté náhradné vozidlo, t.j. do 11.08.2017, kedy si poškodený mohol prevziať opravené vozidlo. Žalobca vo vyjadrení uvádza, že suma 30,00 € je poplatok, ktorý je žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a tvorí tak súčasť škody. Žalobca však nijakým spôsobom nepreukázal, na základe čoho si stanovil takúto sumu, nie je uvedená ani vo Všeobecných obchodných podmienkach a ani v Zmluve o nájme č. XX/XXXX zo dňa 22.07.2017, je len uvedená na faktúre, z tohto dôvodu žalovaný tento nárok neuznáva a nepovažuje ho za súčasť skutočnej škody a napokon účtovanie za jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla postráda logiku veci.

5. Na čiastočné uhradenie žalovaného nároku reagoval žalobca podaním zo dňa 27.03.2018, ktorým čiastočne vzal späť žalobný návrh v časti uhradenej istiny vo výške 410,09 eur. Následne na pojednávaní dňa 05.02.2019 právna zástupkyňa žalobcu zobrala späť žalobu aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 410,09 eur odo dňa 07.10.2017 do dňa 13.03.2018. Predmetom sporu tak zostalo zaplatenie sumy 177 eur, tvorenej nájomným za sporné obdobie troch dní ako aj sumou 30 eur, ktorá má byť poplatkom za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla.

6. Na prejednanie veci súd vytýčil verejné pojednávanie, kde z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:

7. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 22.07.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky X., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený U.. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla M., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Nebolo tiež sporné, že poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktoré bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 22.07.2017, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky D.. Po ukončení nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 14.08.2017 na č. l. 10.

8. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky na č. l. 11 - 12 súd zistil, že touto zmluvou postúpil poškodený U. žalobcovi svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému vo výške 1206 eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z.z.. Túto náhradu škody uplatnil žalobca voči žalovanému listom na č. l. 13 - 14.

9. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že vozidlo, ktoré mal prenajaté poškodený U. bolo žalobcovi vrátené dňa 14.08.2017.

10. Z faktúry na č. l. 61 - 62 súd zistil, že ňou Q., C., pobočka Žilina vyúčtoval poškodenému U. opravu poškodeného motorového vozidla v sume 4 708,06 eur. Táto faktúra je datovaná dňom 10.08.2017 s dátumom splatnosti 24.08.2017.

11. Medzi stranami nebolo sporné tak ako to vyplýva aj z prehlásenie č. l. 96, ktoré vydal autoservis Q., že opravené motorové vozidlo bolo vydané poškodenému U. dňa 14.08.2017.

12. Z všeobecných obchodných podmienok pre prenájom osobných automobilov na č. l. 155 súd zistil, že podľa bodu 15 týchto všeobecných obchodných podmienok má vozidlo nájomca vrátiť naplnené pohonnými hmotami v takom rozsahu ako pri prevzatí. Ak bude vozidlo veľmi znečistené (znečistené sedačky od nápojov, potravín, srsti zvierat, stavebného materiálu atď.) teda vozidlo hrubo znečistené nájomca je povinný uhradiť prenajímateľovi náklady na mokré čistenie čo predstavuje sumu 50 eur.

13. Na zistený skutkových stav aplikoval súd ustanovenie nasledovných právnych noriem:

14. Podľa Článku 8 /Zákon č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/:Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa Článku 11 ods.4 CSP: Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

16. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. 17. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.

19. Podľa § 220 ods. 2 CSP: V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Podľa § 191 ods. 1 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla /ďalej už len Zákon/:Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,

d) ušlého zisku. 22. Podľa § 11 ods.6 Zákona: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 23. Podľa § 11 ods.7 Zákona: Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 24. Podľa § 11 ods.8 Zákona: Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 15 ods. 1 Zákona: Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

26. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

28. Podľa § 526 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

29. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 nariadenia č.87/1995 Z.z.: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Po zaplatení časti žalovanej sumy v dôsledku čoho žalobca vzal v zaplatenej časti žalobu späť, súd v tejto časti prvým výrokom tohto rozsudku konanie v danej časti zastavil. Predmetom konania tak ostalo zaplatenie sumy 177 eur, tvorenej poplatkom vo výške 30 eur za čistenie motorového vozidla a sumou 147 eur predstavujúcou nájomné za náhradné motorové vozidlo za dobu troch dní, ktorý čas nepovažoval žalovaný za čas, po ktorý musel poškodený používať žalobcom požičané náhradné motorové vozidlo, keďže podľa tvrdenia žalovaného mohol poškodený vlastné opravené motorové vozidlo už vyzdvihnúť z opravy a používať toto vlastné motorové vozidlo a suma zaplatená poškodeným za trojdňový nájom náhradného vozidla, tak nie je škodou, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

32. Medzi stranami nebolo sporné, že poškodený svoje opravené motorové vozidlo prevzal od spoločnosti Q. dňa 14.8.2017. Žalovaný odvodzoval možnosť poškodeného prevziať opravené motorové vozidlo už dňa 11.8.2017 od toho, že faktúra vystavená za opravu motorového vozidla, je datovaná už dňom 10.8.2017. V konaní však nebolo žiadnym spôsobom preukázané, kedy bol poškodený vyzvaný zmluvným servisom žalovaného na prevzatie svojho opraveného motorového vozidla. Z datovania vystavenej faktúry dňom 10.8.2017 nemožno vyvodiť, že poškodený bol v ten deň servisom vyzvaný na prevzatie vozidla. Zohľadniť treba aj skutočnosť, že ak by aj poškodený bol servisom informovaný o ukončení opravy, prevzatie motorového vozidla si na strane poškodeného vyžaduje koordináciu s ďalšou osobou, keďže sa poškodený do servisu môže dopraviť na požičanom náhradnom vozidle, po prevzatí svojho opraveného motorového vozidla však na odjazd zo servisu oboma motorovými vozidlami (náhradným aj vlastným) potrebuje ďalšiu osobu, ktorá by riadila jedno z týchto motorových vozidiel. Rovnako na vrátenie požičaného motorového vozidla si poškodený musí nevyhnutne zabezpečiť súčinnosť ďalšej osoby (pravda, ak sa nechce z požičovne vracať pešo alebo hromadnou dopravou, čo zrejme nie je možné od poškodeného spravodlivo požadovať). Zabezpečenie koordinácie s ďalšou osobou nemusí byť vždy jednoduché a nemožno od poškodeného spravodlivo požadovať, aby prebehlo v priebehu jedného dňa. V posudzovanej veci stojí za zmienku, že dňa 10.8.2017 bol štvrtok, deň prevzatia vozidla 14.8.2017 pondelok a z troch žalovaným neuznaných dní nájmu tak dva pripadli na víkend. Súd preto považoval tvrdenie žalovaného o možnosti poškodeného prevziať opravené motorové vozidlo už 11.8.2017 za nepreukázané a nárok žalobcu na zaplatenie sumy 147 eur ako súčasť škody predstavujúce nájomné za tri dni používania náhradného motorového vozidla, za dôvodný.

33. Nárok na zaplatenie poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla odvodzoval žalobca od bodu 15. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, podľa ktorého „ak bude vozidlo veľmi znečistené (znečistené sedačky od nápojov, potravín, srsti zvierat, stavebného materiálu atď.), teda vozidlo hrubo znečistené, nájomca je povinný uhradiť prenajímateľovi náklady na mokré čistenie, čo predstavuje sumu 50 eur“. Zo znenia tohto bodu je však zrejmé, že vznik nároku na tento poplatok je viazaný na hrubé znečistenie vozidla, pričom žalobca v konaní hrubé znečistenie motorového vozidla pri jeho vrátení žalobcovi nielen nepreukazoval, ale ani netvrdil. Súd preto nárok žalobcu v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodný a preto žalobu v časti o zaplatenie 30 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zamietol.

34. K uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania žalovaný v záverečnej reči na pojednávaní dňa 5.2.2019 poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 145/2017 z novembra 2018. Tento rozsudok je rozhodnutím najvyššej súdnej autority - Najvyššieho súdu SR, treba však tiež konštatovať, že právny názor v ňom obsiahnutý zrejme ešte nemožno považovať za výsledok ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít v zmysle čl.2 ods.2 CSP, keďže tento rozsudok(hoci vydaný v dovolacom konaní) zatiaľ nebol publikovaný v oficiálnej Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu súdov SR, ale bol doposiaľ publikovaný len stránke www.nsud.sk <http:// www.nsud.sk> a na webovom serveri www.najpravo.sk <http://www.najpravo.sk>. Podľa názoru súdu sa ustanovenie § 11 ods.8 z.č.381/2001 Z.z. týka len prípadu omeškania poisťovateľa s plnením jeho nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods.6 predmetného zákona riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne oznámiť poškodenému. Nezaoberá sa naopak omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej právnej povinnosti peňažného charakteru a to včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, ktoré poisťovateľovi žalobca riadne preukázal. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Predmetné ustanovenie neustanovuje, že poškodený má nárok na úrok z omeškania len v prípade v ňom uvedenom. Pri akceptácii názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 145/2017 by v zásade poisťovňa bola hrozbou sankcie v podobe úroku z omeškania motivovaná iba k splneniu svojich nepeňažných povinností riadne prešetriť poistnú udalosť a výsledok oznámiť poškodenému, no nie k plneniu svojej povinnosti peňažného charakteru poskytnúť poistné plnenie. Dovedené ad absurdum - pre poisťovňu by bolo výhodné a priori každý poistný nárok odmietnuť a každú poistnú udalosť iba prešetriť, oznámiť poškodenému v každom prípade akékoľvek dôvody, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie a poistné plnenie poskytnúť až v dôsledku podanej žaloby. Nie každý poškodený by svoj nárok uplatnil súdnou cestou a prípadné neuplatnené nároky poškodených by mohli prevýšiť eventuálne náklady poisťovne na úhradu trov konania žalobcov. Takýto postup poisťovne by podľa názoru súdu nemohol byť v súlade so spravodlivosťou (podobný postup bol umeleckým spôsobom farbisto opísaný v románe Johna Grishama „Čarodejník“ vydanom vydavateľstvom Ikar, a.s., Bratislava v roku 1996, v anglickom origináli „The Rainmaker“, Doubleday, a divison of Bantam Doubleday Dell Publishing Group, Inc., New York 1995, sfilmovaný v roku 1997 pod rovnomenným názvom v hlavnej úlohe s Mattom Damonom). Súd si nedovolí vysloviť, že by takto žalovaný úmyselne postupoval (nakoniec žalovaný poistné plnenie pred podaním žaloby čiastočne poskytol), hoci aj v posudzovanej veci došlo k úhrade časti poistného plnenia až v dôsledku podania žaloby (a stojí za povšimnutie, že suma bola uhradená aj s úrokom z omeškania). Uvedenými úvahami súd ilustruje dôvody prečo sa odkláňa od názoru vysloveného Najvyšším súdom SR ako najvyššej súdnej autority (čl.2 ods.3 CSP, hoci ako súd vysvetlil vyššie, spomenutý rozsudok NS SR prvoinštančný súd nepovažuje za výsledok ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít). Nespravodlivosť výkladu týkajúceho sa nároku poškodeného na úroky z omeškania je vo vzťahu k poškodenému zreteľnejšia aj vo svetle faktu, že poškodený je tzv. nedobrovoľným veriteľom, t.j. veriteľom, ktorý sa stal veriteľom nie na základe svojej vôle, ale nútene - nedobrovoľne v dôsledku protiprávneho konania v dôsledku, ktorého mu vznikla škoda. Navyše výklad, podľa ktorého by jedna kategória dlžníkov (poisťovne pri nárokoch z povinného zmluvného poistenia) bez legitímneho dôvodu z hľadiska možnosti uplatnenia úrokov z omeškania voči nim(súd nateraz takýto legitímny dôvod nenachádza, naopak, javí sa, že poškodený je v tomto prípade slabšou stranou právneho vzťahu), mala byť vo výhodnejšom postavení oproti iným dlžníkom, podľa názoru súdu, naráža aj na ústavný princíp rovnosti(čl.12 ods.1 Ústavy) a právo vlastniť majetok(čl.20 Ústavy). Vedený týmito úvahami sa prvoinštančný súd nestotožnil s názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo 145/2017 z 22.11.2018 a priznal žalobcovi ním uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania.

35. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. Podľa § 255 ods. 2 CSP: Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Predmetom konania bol pôvodne nárok na zaplatenie sumy 587,09 eur. V dôsledku správania sa žalovaného, ktorý po podaní žaloby uhradil sumu 418,91 eur zodpovedajúcu časti istiny vo výške 410,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 7.10.2017 do 13.3.2018, súd konanie v tejto časti po späťvzatí časti žaloby žalobcom zastavil (zastavenie konania v tak tejto časti procesne zavinil odporca). Zo zostávajúcej časti nároku súd žalobcovi priznal sumu 147 eur a žalobu v časti o zaplatenie 30 eur zamietol. Žalobca tak bol procesne neúspešný v rozsahu 5% žalovaného nároku (30/587,09 = 0,05), čistý úspech žalobcu je teda 90%, preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 Podľa § 365 (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).