Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-7-2020.pdf
PDF · 82.93 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/7/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, jej menom advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému: H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX S., pre vymoženie sumy 168,23 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Er 844/2009-65 zo dňa 11.01.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd 1. inštancie“) vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom H.. Z. Q., Exekútorský úrad so sídlom F. XX/A, U. za neprípustnú a súčasne túto exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi H.. N. X., R.. ani súdnemu exekútorovi H.. Z. Q. náhradu trov exekúcie nepriznal. Povinnej náhradu trov exekučného konania nepriznal.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 07.10.2009 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora H.. N. X. PhD. Následne rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku Exekučného poriadku, § 45 ods. 1-3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a uviedol, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo dňa 07.05.2008 na základe rozhodcovského rozsudku. Pri skúmaní súlad exekučného titulu so zákonom zistil, že rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak by konanie začalo na návrh oprávneného. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda absolútne neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spôsobuje aj neprijateľná geografická poloha rozhodcovského konania, ktorá môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu spor rozhodovať a nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Z tohto dôvodu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. O trovách oprávneného a povinného rozhodol podľa ust. § 256 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP).
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a nepodal návrh na začatie prejudiciálneho konania, hoci podľa zákona
bol potrebný. Ďalej namietal porušenie práva na spravodlivý proces nakoľko, súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, pretože neupozornil oprávneného na neprijateľnú podmienku a nedal mu možnosť vyjadriť sa k nej a k prípadnému stanovisku povinného. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to v tej súvislosti, že súd nevytýčil vo veci pojednávanie podľa ust. § 58 ods. 2 Exekučného poriadku a porušil princíp legality ako aj zásadu začatia konania na návrh. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem iného uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodcovských rozsudkov a ich vecnú správnosť a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutia predkladané ako exekučný titul. Porušuje tým zásadu rovnocennosti a právnej istoty. Bol toho názoru, že rozhodcovská doložka je platná. Nesúhlasil ani s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy uzavretej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytuje peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Navrhol uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).
6. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Odvolací súd k odvolaniu oprávneného uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia nepovažoval za dôvodné. Je nesporné, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 07.05.2008. Oprávnený vystupoval pri uzatváraní a poskytnutí úveru ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd 1. inštancie právny vzťah účastníkov konania správne posúdil ako spotrebiteľský v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
9. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd zdôrazňuje, že súd je počas celého konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť (uznesenie Ústavného súdu SR z 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že medzi oprávneným a povinným ide, o spotrebiteľský vzťah a je preto na mieste dôsledná aplikácia ochrany spotrebiteľa. V spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) v spotrebiteľských ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
10. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle rozhodcovský rozsudok ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu všeobecného súdu.
11. Odvolací súd považuje predmetnú rozhodcovskú doložku vyplývajúcu z bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru za neplatnú. Z jej obsahu vyplýva len zdanlivá možnosť výberu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ktorá zároveň nebola individuálne dojednaná. Ak ako prvý podá žalobu oprávnený, povinný stráca právo brániť sa voči nárokom oprávneného na inak príslušnom všeobecnom súde povinného v mieste jeho bydliska a spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred dodávateľom určeným rozhodcovským súdom. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v zmysle ust. § 52. ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) je absolútne neplatná.
12. Rozhodcovská doložka, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej doložky v podobe vopred pripraveného formulára, ktorá bola povinnému predložená bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, ako aj bez možnosti rozhodcovskú doložku neuzavrieť. Spotrebiteľ nemal možnosť rozhodcovskú doložku dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak, ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej zmluvy rozhodnutiu veriteľom vopred určeného rozhodcovského súdu, ide o podmienku, ktorú odvolací súd považuje za neprijateľnú v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), a preto neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia nebola dôvodná. Rozhodcovská doložka je absolútne neplatná, a preto rozhodcovský rozsudok, vydaný na jej základe je nevykonateľný a nemôže byť exekučným titulom. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy znamená materiálnu nevykonateľnosť a nezáväznosť rozhodcovského rozsudku. Z tohto dôvodu odvolací súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.03.2017.
13. Súd 1.inštancie vzhľadom na nevykonateľnosť exekučného titulu správne zastavil exekúciu keďže na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS499/2010 a II. ÚS 498/2010).
14. K odňatiu možnosti oprávneného konať pred exekučným súdom nedošlo tým, že exekučný súdne nevytýčil vo veci pojednávanie, pretože v čase rozhodovania tohto súdu takáto povinnosť uzákonená nebola. Jej neskoršie včlenenie do zákona bolo dôsledkom zjavnej chyby zákonodarcu, čoho dôkazom je dôvodová správa k zákonu č. 230/2012 Z. z. Pokiaľ jediným dôkazom pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom z hľadiska platnosti či neplatnosti rozhodcovskej doložky bola listina obsahujúca túto doložku (všeobecné obchodné podmienky), nebolo potrebné na vykonanie tohto dôkazu nariadiť pojednávanie. Tento záver možno vyvodiť zo samotnej povahy exekučného konania, ktoré nie je v zásade konaním sporovým, a tiež zo skutočnosti, že posúdenie platnosti písomnej rozhodcovskej doložky bolo právnou otázkou. Nariadenie pojednávania by za týchto okolností, ako aj s prihliadnutím na možnosť opravného konania, bolo zbytočné a odporovalo zásade hospodárnosti konania.
15. V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd konštatuje, že k odňatiu možnosti oprávneného konať nedošlo.
16. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. Mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I;uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávneného.
17. Z týchto dôvodov je nutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a následnom zastavení exekučného konania postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku hodnotiť ako vecne správne. Odvolací súd tak napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP a to aj v súvisiacom výroku o trovách konania.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Povinný bol v odvolacom konaní úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a oprávnenému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Z tohto dôvodu účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).