Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-58-2019.pdf
PDF · 141.06 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/58/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. K., E. B. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom: Pezinok, Moyzesova ul. č. 2, dieťa rodičov: matka - A.. A. E., E. B. XX.XX.XXXX, Š.. Z.. S., J. I.: A., Y. Q.. Č.. XXXX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, AK so sídlom: Malacky, Záhorácka ul. č. 5478/158 a otca - Y. K., E. B. XX.XX.XXXX, Š.. Z.. S., J. I.: A., A. F. Č.. XXX/XX, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Nemečkom, AK so sídlom: Bratislava, Čajkovského ul. č. 5, v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 27. novembra 2018, č.k. 8P/357/2016-175, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 27. novembra 2018, č.k. 8P/357/2016-175, p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 27.11.2018, č.k. 8P/357/2016-175, udelil súhlas matke A.. A. E.Y., E. B. XX.XX.XXXX, aby podala na príslušný matričný úrad žiadosť o zmenu priezviska maloletej C. K., E. B. XX.XX.XXXX z priezviska ,,K.“ na priezvisko ,,E.“ namiesto otca maloletého dieťaťa. Súčasne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v rámci svojho odôvodnenia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.12.2016 sa matka domáhala rozhodnutia, ktorým by jej súd udelil súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej C., z priezviska K. na priezvisko E.. Matka poukázala na to, že starostlivosť o maloletú C. zabezpečuje sama s tým, že s výchovou maloletej jej pomáhajú rodičia. Uviedla, že otec dlhodobo neprejavuje záujem o stretávanie sa s maloletou, nezaujíma sa o jej vývin a zdravotný stav. Matka v zmysle svojho návrhu uviedla, že otec svoj nezáujem a vzťah k dieťaťu prejavil aj v nadväznosti na neodkladné opatrenie, aj konania vo veci samej, vedených na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8P/313/2013, sp.zn. 4C/246/2015, sp.zn. 6C/289/2014 a sp.zn. 7C/76/2016. Matka uviedla, že maloletá C. svojho otca ani iných jeho rodinných príslušníkov nepozná, pretože sa o ňu nikto z jeho rodiny nezaujíma. Poukázala na to, že otca vyzvala na udelenie súhlasu so zmenou priezviska maloletej, avšak otec na výzvu doposiaľ nereagoval. Matka vo svojom návrhu uviedla, že otec maloletú videl naposledy pred dvoma rokmi. Maloletá C. už navštevuje materskú školu, všade sa predstavuje ako E., priezvisko matky si osvojila. Matka poukázala na skutočnosť, že maloletá nie je vôbec s priezviskom K. zžitá, a nakoľko otca nepozná, nevie vyvodiť záver, prečo sa tak volá.
3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom súdu prvej inštancie dňa 04.05.2017 uviedol, že so zmenou priezviska maloletej C. nesúhlasí. Zároveň otec maloletej uviedol, že má úprimný záujem stretávať sa s maloletou C. pravidelne, aby si dostatočne uvedomovala, kto je jej otec. V zmysle podaného vyjadrenia otec poukázal na to, že tvrdenia matky o tom, že maloletá C. sa predstavuje ako E., je chybou matky, ktorá v tejto veci neurobila všetko, aby k tomu neprišlo. Otec má za to, že je to matka, ktorá mu bráni v stretávaní sa s maloletou a nič neurobila preto, aby sa s maloletou C. mohol stretávať. On sám v rámci tohto konania podal na súd podnet, aby súd začal konanie o úpravu styku otca s maloletou C..
4. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa s návrhom matky súhlasil a uviedol, že zo strany matky boli preukázané závažné dôvody a skutočnosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa má za to, že návrh matky je v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko otec sa o maloletú dlhodobo nezaujíma, nepreukazuje skutočnú snahu vystupovať ako otec a ani počas konania sa nepokúsil nadviazať kontakt s maloletou, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok alebo inou organizáciou a požiadať o pomoc pri obnove kontaktu s maloletou C.. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa záverom poukázal na skutočnosť, že zmenou priezviska maloletej C. ostanú rodičovské práva a povinnosti otca v nezmenenom rozsahu, a taktiež zostane zapísaný v rodnom liste ako otec.
5. Súd prvej inštancie posúdil návrh otca na zmenu mena a priezviska právne podľa ustanovení § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine) a § 11 ods. 3 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, v znení neskorších predpisov a vecne ho odôvodnil tým, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že určenie mena a priezviska maloletých detí je dôležitým právom a povinnosťou, ktorá patrí obom rodičom. Zmena priezviska je zásahom nielen do práva rodičov, ale aj do práv ich detí. Ak sa rodičia nedohodli na podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa príslušnému správnemu orgánu, súd dá súhlas na podanie tejto žiadosti jednému z rodičov len vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Tak tomu bude napríklad aj vtedy, ak rodič, ktorý so zmenu priezviska maloletého dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, alebo ak z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom (R 11/1973).
6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že podanie žiadosti matky o zmenu priezviska maloletého dieťaťa je v záujme maloletej. Maloletá je s priezviskom „E. stotožnená, sama sa ním predstavuje, žije v rodine (širšej) matky, ktorá používa priezvisko „E. - E.“, táto rodina s maloletou udržiava blízke vzťahy, pomáha matke so starostlivosťou o maloletú, venuje sa jej. K priezvisku „K.“ nemá maloletá vytvorený žiaden vzťah, otca nepozná, na tohto si nespomína, keďže tento sa o ňu dlhodobo nezaujíma. Kontakty s maloletou neudržuje a ani sa nesnaží nadviazať ani rodina (či už blízka alebo širšia) otca, nesnaží sa upevniť vzťahy s maloletou. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku poukázal aj na celkový postoj otca vo vzťahu k maloletej - prispievať na výživu maloletej otec začal až na základe rozhodnutia súdu, domáhal sa zapretia otcovstva k maloletej, aj napriek tomu, že mu súd predbežne upravil stretávanie sa s maloletou, tohto sa žiadnym spôsobom nedomáhal, nesnažil sa žiadnym spôsobom nadviazať akýkoľvek vzťah s maloletou. Otec vedel, kde maloletá býva, vedel, ktorú materskú školu navštevuje - aj keď by toto otcovi nepovedala matka, otec mal možnosť túto skutočnosť zistiť zo súdnych spisov - otec dokonca ani počas tohto konania ( o povolenie podať žiadosť na zmenu priezviska) neprejavil žiaden záujem o dieťa, nepožiadal žiadne orgány alebo organizácie o pomoc pri stretávaní sa s dieťaťom, nepodal žiaden kvalifikovaný návrh (aj keď bol zastúpený advokátom) na úpravu styku otca s maloletou. Podanie otca - podnet na úpravu styku, ktorý predniesol právny zástupca v tomto konaní, súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové podanie otca, bez akejkoľvek skutočnej snahy sa s maloletou stretávať. Voči otcovi je v súčasnosti vedené exekučné konanie na súde prvej inštancie pod sp. zn. 23Er/820/2017 pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatenia zročného výživného v sume 13.435,50 €, dlžného výživného za dobu od 30.09.2016 do 31.01.2017 v sume 1.600,- € a od 01.02.2017 bežného výživného v sume 500,- € mesačne.
7. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozsudku súčasne uviedol, že v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn.4C/246/2015 bolo nadovšetku pochybnosť preukázané, že otec maloletej je skutočne biologickým otcom maloletej C. - toto otec mal v podstate preukázané zo znaleckého posudku č. 6/17 z odboru genetika, odvetvie: analýza DNA, znalca prof. RNDr. Ľudevíta Kádašiho, DrSc, zo dňa 21.03.2017. Ani na základe tejto skutočnosti otec nezmenil svoj postoj k maloletej. Všetky tieto
skutočnosti, po zhodnotení všetkých súdom zabezpečených dôkazov, po oboznámení sa so všetkými spismi, týkajúcimi sa maloletej, vedenými na súde prvej inštancie, po zhodnotení vystupovania otca aj v rámci predmetného konania (otec mal možnosť aspoň počas predmetného konania prejaviť aspoň elementárny záujem o dieťa, čo však neurobil), viedli súd prvej inštancie k záveru, že návrh matky je dôvodný. Súd prvej inštancie bol na základe vykonaného dokazovania toho názoru, že „záujem“ otca o maloletú C. je len deklaratórny, nie je úprimný a skutočný, otec žiadnym spôsobom nepreukázal súdu, že má naozaj snahu vybudovať si s maloletou C. vzťah, aký by mal medzi rodičom a dieťaťom byť - maloletá C. nepozná ani svojho otca a ani jeho rodinu. Aj keď súd prvej inštancie uznal, že aj matka má na tomto stave svoj podiel viny, snažila sa s otcom dohodnúť- viď zápisnica zo dňa 01.10.2015 v konaní vedenom pod sp.zn. 8P/313/2015, kde otec nakoniec svoj súhlas s dohodou odvolal, voči rozhodnutiu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností podal odvolanie a nakoniec využil aj podanie mimoriadneho opravného prostriedku, doposiaľ platí výživné iba vo výške 100,- € mesačne. Nemožno preto podľa názoru súdu prvej inštancie od matky očakávať ústretový postoj k otcovi, ktorý neprejavuje žiadnu snahu vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Tvrdenie otca, že nevedel, na koho, na aký orgán, sa má obrátiť o pomoc, neobstojí, pretože otec bol počas celého konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zastúpený advokátom, tak ako aj v tomto konaní - bolo úlohou právneho zástupcu otca otcovi vysvetliť všetky možnosti, ako s maloletou C. nadviazať prirodzený vzťah a aké má otec možnosti vo veci konať.
8. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia poukázal nakoniec aj na skutočnosť, že tento prípad preukazuje prevalentné známky naplnenia skutkovej podstaty prípadu, keď súd môže dať súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov len vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Otec maloletej C. dlhodobo a preukázane neprejavuje o maloletú skutočný záujem, neprispieva na výživu maloletej v rozsahu stanovenom súdom, k výchove maloletej nijakým spôsobom neprispieva, maloletá C. sa sama, prirodzene, zžila s priezviskom „. E.“, ktorým sa aj spontánne predstavuje. Preto súd prvej inštancie po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností návrhu matky vyhovel.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie otec, ktorý má za to, že súd prvej inštancie zistil nesprávne a neúplne skutočný stav veci. Poukázal na to, že súd mal dôsledne rešpektovať zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), konkrétne jeho ustanovenia čl. 6, § 35 a § 36 a mal zistiť skutočný stav veci, teda aj to, či je matkou navrhnutá zmena priezviska skutočne v záujme maloletej C., a či matkou prezentované tvrdenia o osvojení si priezviska „E.“ maloletou a o tom, že maloletá otca nepozná, sa zakladajú na pravde. Týmito ustanoveniami CMP sa súd prvej inštancie pri dokazovaní neriadil, preto je podľa názoru otca daný odvolací dôvod podľa § 62 ods. 1 CMP. Otec so zmenou priezviska maloletej C. nesúhlasí a popiera pravdivosť tvrdení matky (a tomu zodpovedajúce nepreukázané zistenie súdu prvej inštancie) o tom, že by si maloletá osvojila priezvisko „E. a tiež o tom, že maloletá otca nepozná. Už v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8P/313/2013, na ktoré súd prvej inštancie poukázal v rozsudku a aj v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 8P/357/2016, v ktorých konala tá istá sudkyňa, mal súd prvej inštancie preukázané, že rodičia žili s maloletou v spoločnej domácnosti. I keď toto spolužitie podľa vedomostí otca trvalo približne rok, mal súd prvej inštancie túto skutočnosť zohľadniť pri overovaní pravdivosti tvrdenia matky o tom, že maloletá svojho otca údajne nepozná. Súd prvej inštancie si pri tejto podstatnej skutkovej otázke iba bez ďalšieho zisťovania osvojil ničím nepreukázané tvrdenie matky a názor kolízneho opatrovníka, ktorého názor podľa otca však nemá oporu v jeho vlastnom šetrení, pretože od maloletej sa nedozvedel žiadne informácie (maloletá na stretnutí so zástupkyňou kolízneho opatrovníka verbálne nekomunikovala). Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že v čase podania návrhu matky (15.12.2016) bola maloletá vo veku 4 rokov, kedy nie je dôvodné predpokladať u dieťaťa znalosť písma a čítania, preto je namieste skúmanie tvrdenia matky, či a ako si maloletá osvojila priezvisko „E. a z akých dôvodov toto priezvisko používa aj v predškolskom zariadení, a teda, či toto osvojenie priezviska nebolo iba výsledkom cielenej manipulácie a iného ovplyvňovania zo strany matky. Otec za týmto účelom navrhoval vykonať znalecké dokazovanie detským psychológom a zisťovaním pomerov v predškolskom zariadení, ale súd prvej inštancie tieto dôkazy na pojednávaní dňa 27.11.2018 zamietol (avšak v rozsudku sa o tom vôbec nezmieňuje). O potrebe vykonania dôkazu znalcom - psychológom sa už na prvom pojednávaní dňa 29.05.2018 zmienila aj konajúca sudkyňa (nie je to síce zaznamenané v zápisnici, ale malo by to byť zadokumentované v zvukovom zázname z pojednávania), a rovnako zástupkyňa kolízneho opatrovníka (táto skutočnosť je zaznamenaná v zápisnici z uvedeného pojednávania). Na nasledujúcich pojednávaniach však konajúca sudkyňa a aj zástupkyňa kolízneho opatrovníka už takýto dôkaz nespomínali a zotrvával na ňom iba otec, ktorý od začiatku spochybňuje pravdivosť tvrdenia matky o tom, že by si maloletá C. osvojila priezvisko
„E.“, a že by svojho otca nepoznala. Postoj kolízneho opatrovníka sa pritom javí ako nepochopiteľný v situácii, keď vlastnou činnosťou - šetrením nezískal žiadne relevantné informácie od maloletej, a keď na pojednávaní dňa 29.05.2018 sa jeho zástupkyňa vyjadrila v tom zmysle, že sa nevie kvalifikovane vyjadriť k tomu, či zmena priezviska je alebo nie je v záujme dieťaťa, a že k tomu by sa vedel vyjadriť iba znalec. Súd prvej inštancie mal už v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/313/2013 preukázané, že vzťah rodičov maloletej C. je konfliktný, a že rodičia maloletej spolu nekomunikujú. Súdu prvej inštancie z uvedeného konania musí byť rovnako známe vyjadrenie otca o tom, že stretnutia s maloletou neiniciuje u matky z toho dôvodu, aby maloletú netraumatizoval, pretože z predchádzajúcich skúsenosti s matkou vo veci stretávania otca s maloletou k takýmto situáciám dochádzalo. Svoje podrobné písomné vyjadrenie zo dňa 26.11.2018 k tvrdeniam a vyjadreniam matky otec založil do spisu na pojednávaní konanom dňa 27.11.2018 ho aj prečítal, avšak v rozsudku sa žiadne zo stanovísk otca v uvedenom podaní nespomína. Rozsudok je teda podľa otca jednostranne zameraný iba na tvrdenia a argumentáciu matky. V každom prípade nie je pravdou, že by otec nemal o svoju dcéru C. záujem, a že by sa nesnažil s ňou nadviazať akýkoľvek vzťah, ako to v rozpore so skutočným skutkovým stavom tvrdí súd prvej inštancie v rozsudku. O dohodnutie termínu a miesta stretnutia s maloletou sa otec naposledy pokúšal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, o čom bola na pojednávaní dňa 29.05.2018 založená do spisu e-mailová komunikácia za obdobie od apríla do júna 2017. Tento dôkaz súd prvej inštancie nevykonal, hoci je ním preukázané, ako si matka predstavuje stretávanie otca s maloletou, a že za dostatočné považuje stretávanie iba raz do mesiaca. Po tomto poslednom pokuse o stretnutie s maloletou (po dohode s matkou) sa otec len utvrdil v poznaní, že matka nemá skutočný úprimný záujem na tom, aby sa maloletá C. stretávala s otcom. O tom, že otec hľadá možnosť, ako docieliť stretávanie s maloletou, svedčí aj tá skutočnosť, že v tomto konaní jeho právny zástupca už na prvom pojednávaní dňa 29.05.2018 informoval konajúcu sudkyňu o tom, že dosiahnutie dohody s matkou ohľadom styku s maloletou nie je reálne (o čom svedčí do spisu založená e-mailová komunikácia za obdobie od apríla do júna 2017), a že z tohto dôvodu otec dáva súdu podnet na začatie konania o úpravu styku otca s maloletou aj vzhľadom na to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/313/2013 súd tento styk neupravil. Súd tento podnet zjavne odignoroval a vo veci úpravy styku otca s maloletou nezačal konať, hoci mu takáto povinnosť vyplýva z ustanovenia čl. 5 CMP. Svoju nečinnosť vo veci spomínaného podnetu súd prvej inštancie odôvodňuje v rozsudku podľa názoru otca alibisticky a bez opory v právnom poriadku s poukazom na to, že otec je zastúpený advokátom. Otec má za to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil a zhodnotil skutočný stav veci (rozsudok str. 5), ak podávanie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov otcom voči rozsudku vydanému v konaní vedenom pod sp.zn. 8P/313/2013 posúdil ako prejav nezáujmu otca o maloletú C.. Využite zákonného práva otca nemôže byť v žiadnom prípade spájané s jeho záujmom, či nezáujmom o maloletú, ak rozsudok otec považuje za nespravodlivý a nezákonný. Je ústavou garantovaným základným právom otca (právom na súdnu ochranu) uplatňovať takéto opravné prostriedky. Súd prvej inštancie bez opory vo vykonanom dokazovaní v rozsudku uvádza, že maloletá C. sa sama, prirodzene zžila s priezviskom „.“, ktorým sa aj spontánne predstavuje. K tomu otec uviedol, že takáto informácia vyplynula v konaní iba z vyjadrení matky, ktorých pravdivosť otec poprel, a teda ich spochybnil a žiadny iný dôkaz na preukázanie takéhoto tvrdenia súd prvej inštancie nevykonal. Otec má taktiež za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Otec uviedol, že navrhoval vykonať znalecké dokazovanie detským psychológom a zisťovaním pomerov v predškolskom zariadení, ale súd prvej inštancie tieto dôkazy na pojednávaní dňa 27.11.2018 zamietol. Má za to, že tieto dôkazy bolo potrebné vykonať za účelom overenia správnosti a pravdivosti tvrdenia matky o tom, že maloletá si osvojila priezvisko „E.“ a tiež vzhľadom na neúspešný pokus kolízneho opatrovníka získať priamo od maloletej informácie významné pre rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že v rozsudku nie je žiadna zmienka o tom, že otec uvedené dôkazy navrhoval, že ich súd prvej inštancie zamietol a z akého dôvodu ich zamietol. Taktiež nie je v rozsudku medzi vykonanými dôkazmi žiadna informácia o tom, že otec ako dôkaz, ktorým chcel preukázať svoj záujem o stretávanie s maloletou, založil do spisu e-mailovú komunikáciu právnych zástupcov rodičov maloletej a matky maloletej za obdobie od apríla do júna 2017, a k akým zisteniam z tejto komunikácie súd prvej inštancie dospel. Otec ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok má mať náležitosti podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Otec má za to, že v konaní nebol vôbec zistený názor maloletej k predmetu konania zo strany otcom navrhnutého znalca - psychológa, ktorý predmet sa týkal v prvom rade jej vlastnej osoby a jej práva nosiť priezvisko určené zhodným vyhlásením rodičov. Maloletá C. bola v čase vyhlásenia rozsudku už vo veku 6 rokov (t.j. v školskom veku), z čoho otec usúdil, že takéto zisťovanie možné bolo a aj malo byť vykonané - ak nie priamo súdom podľa § 38 CMP, tak prostredníctvom detského psychológa. Ak súd prvej inštancie takéto dokazovanie nepovažoval za potrebné vykonať, mal dôvody pre tento postup v rozsudku uviesť a vysvetliť. Otec namietal, že v rozsudku sa súd prvej inštancie
vôbec nezaoberal písomným vyjadrením otca zo dňa 26.11.2018, predloženým na pojednávaní dňa 27.11.2018, ktorým sa otec bránil proti nepravdivým alebo zavádzajúcim tvrdeniam vo vyjadreniach matky. S poukazom na uvedené má otec za to, že neuvedenie otcom navrhnutých dôkazov v rozsudku, zamietnutie týchto dôkazov súdom bez toho, aby súd prvej inštancie uviedol dôvody tohto zamietnutia v rozsudku a neuvedenie obrany otca proti vyjadreniam matky v rozsudku spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku a vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávnosť výroku rozsudku, ktorým súd udelil matke maloletej súhlas k zmene jej priezviska.
10. Matka sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že rodičia maloletej C. žili v spoločnej domácnosti do veku dieťaťa 10-12 mesiacov, toto nie je medzi rodičmi sporné. Otec tvrdí, že má záujem o svoje dieťa, napriek tomu podal návrh na zapretie otcovstva, rodičia navzájom podávali trestné oznámenia a otec tvrdil, že v roku 2013 sa snažil telefonicky spojiť s matkou, údajne mu na hovory nereagovala. Sám však nevykonal od tej doby žiadny reálny úkon, ktorým by svoj deklarovaný záujem o dieťa aj reálne napĺňal. Otec tvrdil, že chce dieťa do striedavej osobnej starostlivosti (pojednávanie konané dňa 29.09.2016 pod sp.zn. 8P/313/2013, zároveň však viedol konanie o zapretie otcovstva, na základe návrhu zo dňa 25.03.2015 vedené pod sp.zn. 4C/246/2015. Až po znaleckom dokazovaní dňa 10.4.2017 zobral svoj návrh späť. Matka má za to, že otec opomína, že uznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 02.03.2015 bol predbežne upravený jeho styk s maloletou, zmenené uznesením Krajského súdu v Bratislave tak, že v presne vymedzenej dobe má právo otec sa stretávať s maloletou v prítomnosti matky. V tejto súvislosti matka dala do pozornosti súdu, vyjadrenie matky v konaní vedenom pod sp.zn. 8P/313/2013, kde uviedla, že nemá problém, aby sa otec stretával s maloletou, avšak za jej prítomnosti, k čomu dospel aj Krajský súd v Bratislave. Matka poukázala na to, že napriek neodkladnému opatreniu otec túto možnosť nevyužíval a nemôže tvrdiť, že matka mu to neumožnila, keď sa o to ani nepokúsil. V čase vydávania rozsudku dňa 29.09.2016 súd konštatoval, že otec nebol s maloletou v kontakte už dva roky, nemá s ňou vytvorený žiadny vzťah, a súčasne súd poukázal v označenom konaní na účelovosť konania otca, s poukazom aj na majetkové spory medzi rodičmi a na jeho správanie, ktoré je v príkrom rozpore so záujmami dieťaťa. Matka ďalej v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že toho času sú medzi rodičmi vedené súdne spory a to napríklad o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, 3x žaloba matky o zaplatenie dlžnej sumy voči otcovi, z titulu neplatenia splátok spoločného úveru, exekučné konanie na zaplatenie dlžného výživného, nakoľko otec napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu, ktorým bola určená výška výživného sumou 500,- € naďalej uhrádza len sumu 100,- € aj v čase, keď jeho dovolanie bolo odmietnuté. Matka taktiež podala odporovaciu žalobu, z dôvodu bezodplatného prevodu majetku otca na svoju matku, prevod obchodného podielu v jeho obchodnej spoločnosti, aktuálne sa vedie spor aj o ukončenie pracovného pomeru (pôvodne) v jeho spoločnosti a rôzne trestné oznámenia, ktoré podávali rodičia navzájom. Matka má za to, že alibistické poukazovanie otca na záujem stretnúť sa s maloletou je opäť len formálnym prejavom zo strany otca. Otec mal možnosti stretávať sa podľa predbežného (neodkladného) opatrenia
- ak by matka robila problémy, existujú právne inštitúty, ako sa domôcť svojho práva. Otec však podľa názoru matky nevyužil možnosť zaujímať sa o dieťa v škôlke hoci vie, ktorú škôlku dieťa navštevuje . Argument, že aj tak by mu to neumožnili, neobstojí. Otec nevyužil možnosť poradenstva a súčinnosti pri kontakte s maloletou na ÚPSVa R Malacky, alebo Pezinok , ktorá mu bola ponúkaná, a taktiež nikdy nezaslal maloletej hoci len drobný darček, ktorým by sa jej pripomenul, hoci adresu pobytu dieťaťa a matky pozná, nikdy sa nezaujímal o zdravotný stav maloletej, hoci pozná detskú lekárku, nikto z otcovej rodiny takisto neprejavil záujem o dieťa. Otec aj naďalej neplatí súdom určené výživné a tak neumožňuje maloletej žiť plnohodnotným životom, keďže platí výživné len vo výške 100,- €, hoci dieťa má nárok žiť na takej úrovni, ako žijú jeho rodičia. Otec zo seba urobil formálne nemajetného, nezamestnaného a bez vlastného domova, len z dôvodu, aby nemusel plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Jedno stretnutie v prítomnosti matky a jej právnej zástupkyne s maloletou, nemôže sa vyhodnotiť za skutočný záujem otca o maloletú. Na ďalšie dohodnuté stretnutie sa už otec nedostavil. Matka má za to, že otec má právne zastúpenie, a preto o svojich právnych možnostiach, ako realizovať skutočný záujem o dieťa by mal byť dostatočne poučený. Z vyššie uvedeného má matka za to, že otec nemá skutočný záujem o dieťa a maloletá C. ho skutočne nemôže vnímať ako otca. Vyhováranie sa na matku, ktorá údajne „robí problémy“ je len ďalším dôkazom negatívnych vzťahov otca k matke dieťaťa a to napriek odstupu času (spory trvajú od r. 2013) aj napriek tomu, že otec žije v nových partnerských pomeroch. Matka v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že záujem otca o maloletú C. je len deklaratórny a nie úprimný a skutočný. Na tomto by nič nezmenilo ani navrhované znalecké dokazovanie, pokiaľ by sa však netýkalo znaleckého preskúmania skutočných pohnútok otca. Naviac, v priebehu konania nebolo ani otcom ani právnym zástupcom upresnené, na aké otázky by mal
znalec odpovedať alebo aspoň naznačený ich okruh. Spontánne používanie mena „E.“ bolo potvrdené predškolským zariadením. Používanie priezviska rodiny, s ktorou je maloletá spätá, a ktorá pomáha matke s jej výchovou a ekonomickým zabezpečením, prešlo prirodzeným vývinom a je len vyústením dlhodobého nezáujmu otca. Matka poukázala na obdobné konania, v ktorých rozhodnutia Najvyššieho súdu SR podporujú návrh matky na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, a to napríklad konanie vedené pod sp.zn. 5Cdo 115/2016, sp.zn. lCdo 99/2008. Na základe uvedeného navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť.
11. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že trvajú na stanovisku vyjadrenom na pojednávaní dňa 27.11.2018, a sú toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol správne. Z uvedených dôvodov odporúčajú Krajskému súdu Bratislava rozsudok Okresného súdu Malacky, pod sp.zn. 8P/357/2016 zo dňa 27.11.2018 v plnom rozsahu potvrdiť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.
12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.04.2020 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právna zástupkyňa matky, otec, právny zástupca otca, a súčasne kolízny opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom.
13. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
14. Pokiaľ ide o udelenie súhlasu druhého rodiča k podaniu žiadosti na zmenu priezviska je potrebné uviesť, že riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov súd. Súd rozhodne iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sú podstatnými vecami súvisiacimi s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Za podstatné pritom možno považovať aj ďalšie, v ustanovení § 35 Zákona o rodine nevymenované prípady, napríklad určenie bydliska maloletého dieťaťa, podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia dieťaťa nedohodnú na zmene priezviska maloletého dieťaťa, súd v takomto prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska na návrh niektorého z rodičov, môže iba udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok, pričom súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (proti vôli druhého rodiča) len vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Týmito dôvodmi sú predovšetkým dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový vzťah alebo z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolupatričnosti s týmto rodičom.
15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa, pričom účelom Dohovoru, pre ktorý bol prijatý je predovšetkým chrániť práva maloletých detí, vyjadrený predovšetkým v článku 3 ods. 1, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Je teda zrejmé, že sa neposudzuje negatívny vplyv, ale prevažuje tu záujem maloletého dieťaťa. Je nepochybné, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, t.j. na prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, na to, kto sa o maloletú C. stará a v neposlednom rade aj na rozporuplné tvrdenia rodičov, týkajúce sa deklarovaného záujmu otca o styk a vytvorenie väzby s maloletou C., a preto správne rozhodol tak, že matke maloletej C., udelil súhlas k podaniu žiadosti na príslušný orgán na zmenu priezviska maloletej na priezvisko „E.“.
16. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že rodičia spolu viedli niekoľko súdnych sporov. Významným pre posúdenie vzťahu a záujmu, respektíve nezáujmu otca o maloletú C. bol podľa názoru odvolacieho súdu spor týkajúci sa úpravy práv a povinností k maloletej, vedený na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8P/313/2013. V predmetnej veci matka podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletej C. na súd prvej inštancie dňa 02.10.2013. V priebehu tohto konania t.j. dňa 25.03.2015 otec podal návrh na zapretie otcovstva k maloletej C.. Konanie o zapretí otcovstva prebehlo až do štádia vykonania znaleckého dokazovania t.j. do vyhotovenia znaleckého posudku č. 6/17, ktorý bol vypracovaný dňa 21.03.2017, pričom otcovstvo Y. K. bolo na základe tohto znaleckého posudku preukázané. Otec následne zobral svoj návrh na začatie konania v tejto veci späť. Odvolací súd taktiež považuje za významné, že v priebehu konania ohľadom úpravy práv a povinností k maloletej, súd prvej inštancie uznesením č.k. 8P/313/2013 - 258 zo dňa 02.03.2015 predbežne upravil styk otca s maloletou, pričom Krajský súd v Bratislave svojím uznesením zo dňa 15.05.2015 č.k. 11CoP/218/2015
- 325, na odvolanie zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že otcovi umožnil dočasne sa stretávať s maloletou C., každý párny kalendárny týždeň v roku, v utorok v čase od 16.00. hod do 19.00 hod a vo štvrtok v čase od 16.00. hod do 19.00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v utorok, v čase od 16.00. hod do 19.00 hod, v sobotu v čase od 16.00 hod do 19.00 hod a v nedeľu v čase od 16.00 hod do 19.00 hod. a to za prítomnosti matky. Otec sa však nikdy v priebehu konania nepokúsil realizovať styk s maloletou na základe takto upraveného styku. Následne súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 29.09.2016 č.k. 8P/313/2013-603 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.09.2017 č. k. 11CoP/97/2017-721, ktorým bola maloletá C. zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 450,- € mesačne za obdobie od 02.10.2013 do 31.08.2015, a počnúc dňom 01.09.2015 bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 500,- € mesačne. Zročné výživné za obdobie od 02.10.2013 do 29.09.2016 vo výške 13.435,50 € súd uložil otcovi povinnosť uhradiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V rámci rozsudku súd prvej inštancie ponechal stretávanie otca s maloletou C. neupravené. Z rozsudku odvolacieho súdu v predmetnej veci zo dňa 19.09.2017 č.k. 11CoP/97/2017-721 založeného v súdnom spise vyplýva, že otec sa voči tomuto rozsudku odvolal. Otec však prevažnú časť svojho odvolania venoval výlučne určeniu výšky vyživovacej povinnosti na maloletú, pričom poukazoval na procesné pochybenia súdu prvej inštancie. Ohľadom úpravy styku otec uviedol v rámci svojho odvolania iba jednu vetu, ktorou poukázal na to, že súd prvej inštancie nemal ponechať jeho stretávanie s maloletou neupravené. Žiadnu konkrétnu úpravu styku v rámci svojho odvolania však otec odvolaciemu súdu nenavrhol. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec mal v danom čase stále v platnosti nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého mohol svoj styk s maloletou Emou realizovať, avšak v tomto smere otec nepodnikol žiadne kroky, ktoré by mohli vytvoriť, respektíve začať vytvárať vzájomné citové väzby medzi otcom a maloletou C.. Z obsahu spisu taktiež vyplynulo, že otec sa maloletou dcérou nestretáva od roku 2015 t.j. v súčasnosti už cca 5 rokov.
17. Za okolnosti významné pre rozhodnutie na strane rodiča treba v prvom rade považovať jeho nezáujem o dieťa, ktorý v danej veci jednoznačne preukázaný bol, keď otec sa napriek nariadenému neodkladnému opatreniu ohľadom úpravy styku, o pravidelné stretnutia s maloletou po celú dobu neprejavil záujem. Svoju snahu otec v rámci odvolacieho konania preukazuje komunikáciou jeho právneho zástupcu s právnou zástupkyňou matky v priebehu tohto konania, nachádzajúcu na č.l. 37
- 50. Je pravdou, že z uvedenej komunikácie vyplýva snaha otca o kontakt s maloletou dcérou, avšak táto komunikácia v priebehu mesiacov apríl, máj, jún 2017 nemôže sama o sebe preukazovať snahu otca o nadviazanie úprimného kontaktu s maloletou, hlavne s prihliadnutím na to, že otec maloletú videl naposledy v roku 2015 (uvedené vyplýva z rozsudku súdu prvej inštancie, ohľadom úpravy práv a povinností k maloletej). Ak by otec mal naozaj úprimnú snahu nadviazať vzťah s maloletou C., tak by podľa názoru odvolacieho súdu nedopustil, aby bol jeho kontakt závislý iba od rozhodnutia matky (ktorá podľa názoru odvolacieho súdu taktiež svojou aktivitou neprispela k vytvoreniu väzieb medzi otcom a maloletou), ale domáhal by sa úpravy styku s maloletou, minimálne podľa nariadeného neodkladného opatrenia. Snahu otca stretnúť sa s maloletou v priebehu tohto konania o udelenie súhlasu k zmene priezviska (emailová komunikácia, na ktorú otec poukazuje vo svojom odvolaní) odvolací súd vyhodnotil ako účelovú, rovnako ako aj tvrdenia otca uvedené v odvolaní. V tomto kontexte odvolací súd zdôrazňuje, že za prejavenie skutočného záujmu otca o dcéru nemožno považovať postoj otca, ktorý sa takpovediac zmieri so vzniknutou situáciou s odôvodnením, že maloletú svojím záujmom nebude traumatizovať, pričom otec maloletú nevidel už približne 5 rokov. Podľa názoru odvolacieho súdu teda otec o styk s maloletou dcérou, ako aj o vytvorenie vzájomných väzieb neprejavil dostatočný záujem a z tohto dôvodu,
maloletá dcéra otca nepozná, nestretáva sa s jeho rodinou, nemajú spolu vytvorenú žiadnu vzťahovú ani citovú väzbu.
18. Pokiaľ ide o námietku otca vznesenú v rámci podaného odvolania, že dieťa nebolo v konaní vypočuté, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v konaní maloletá bola vypočutá a to pred kolíznym opatrovníkom dňa 22.06.2018 ( č.l. 59), pričom zo záveru predmetného výsluchu vyplýva, že pohovor s maloletou sa nepodarilo uskutočniť z dôvodu, že dieťa nespolupracovalo. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Rovnako s prihliadnutím na vek a vyspelosť dieťaťa súd zvolí spôsob zistenia názoru maloletého dieťaťa, a teda či tak urobí súd sám výsluchom na pojednávaní, mimo pojednávania, prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a pod., prípadne, či tak urobí v prítomnosti iných osôb, alebo bez prítomnosti iných osôb. Z ustanovenia § 38 ods.1, 2 Civilného mimosporového poriadku podľa ktorého, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb, nevyplýva priamo povinnosť súdu vyslúchnuť maloleté dieťa v konaní pred súdom, hlavne, ak ide o dieťa nízkeho veku (6 rokov), ktoré odmietlo spoluprácu pred kolíznym opatrovníkom. Na základe uvedeného bolo potrebné uzavrieť, že v danom prípade má dieťa možnosť (nie povinnosť) vyjadriť sa v rámci konania. V prípade, že dieťa svoju možnosť nevyužilo, nie je v jeho záujme ho k uvedenému výsluchu nútiť len preto, lebo si to žiada jeden z rodičov (v tomto prípade otec). Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil námietku otca týkajúcu sa nezrealizovania výsluchu maloletej v konaní pred súdom uvedenú v odvolaní ako nedôvodnú.
19. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania súdom prvej inštancie z dôvodu posúdenia, či si maloletá C. osvojila priezvisko E. respektíve, či zmena priezviska maloletej je v jej záujme, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že uvedené otázky nie sú otázkami odborného charakteru. Inak povedané tieto otázky nemôžu byť predmetom znaleckého dokazovania. Zistenie súdu prvej inštancie o tom, že maloletá si osvojila priezvisko E. vyplýva zo správy materskej školy založenej na č.l. 77. Z tejto správy odvolací súd zistil, že maloletá C. sa predstavuje ako E., spontánne a bez vysvetlenia, a preto v materskej škole nepátrali po pôvode mena a maloletú majú evidovanú ako C. E.. Samotná skutočnosť, či zmena priezviska maloletej je v záujme maloletej je výlučne v dispozícii posúdenia súdu, a preto nariadenie znaleckého dokazovania za týmto účelom neprichádza do úvahy. Na základe uvedeného odvolací súd ani k týmto námietkam otca uvedených v rámci podaného odvolania neprihliadol.
20. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že z dokazovania vo veci jednoznačne vyplynulo, že maloletá C. sa identifikuje s matkou a jej rodinou, keď výchovné prostredie matky a jej rodiny je pre ňu prirodzeným výchovným prostredím, otec o maloletú neprejavuje skutočný záujem, maloletá sa predstavuje priezviskom „E.“, pričom toto priezvisko používajú pre maloletú aj v materskej škole, ktorú maloletá navštevuje. Na základe uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd udelil súhlas matke A.. A. E., narodenej dňa 27.12.1984, aby podala na príslušný matričný úrad žiadosť o zmenu priezviska maloletej C. K., narodenej dňa XX.XX.XXXX z priezviska ,,K.“ na priezvisko ,,E. namiesto otca maloletého dieťaťa považuje odvolací súd za vecne a právne správny. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
21. V tomto prípade odvolací súd zdôrazňuje, že osobná iniciatíva otca o pestovanie vzájomného citového vzťahu medzi otcom a maloletou musí byť skutočná. Názor odvolacieho súdu je taký, aj iba otec svojím konaním mohol a stále môže ovplyvniť, aký bude jeho vzťah k maloletej dcére a rovnako maloletej k nemu, inak povedané nemôže byť ovplyvnený len tým, či bude maloletá nosiť jeho priezvisko. Zmena priezviska maloletej na jeho postavení otca nič nezmení, neprinesie nič nové vo vzťahu k jeho rodičovským právam a povinnostiam. Bude len na otcovi, aby sa snažil vybudovať si skutočný kontakt a vzťah s maloletou.
22. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).