Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-97-2017.pdf
PDF · 145.29 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/97/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. O., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova ul. č. 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka - W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., E. ul. č. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, advokátska kancelária so sídlom Duklianskych hrdinov č. 2946/6, Malacky, a otec - E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. č. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Nemčekom, advokátska kancelária so sídlom Čajkovského ul. č. 5, Bratislava, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a o návrhu otca na prerušenie konania, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k. 8P/313/2013-603 zo dňa 29.09.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie neprerušil konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej S. O., nar. XX.XX.XXXX, na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod číslom 4C/246/2015. Maloletú S. O., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorú oprávnil maloletú S. zastupovať v bežných veciach a v bežnej miere spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej S. výživným vo výške XXX eur mesačne za obdobie od 02.10.2013 do 31.08.2015 a počnúc dňom 01.09.2015 vo výške XXX eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 02.10.2013 do 29.09.2016 vo výške XX.XXX,XX eur zaviazal otca uhradiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Do zaplateného výživného za uvedené obdobie započítal otcovi sumu X.XXX eur. Návrh otca na zverenie maloletej S., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamietol. Stretávanie otca s maloletou S. ponechal neupravené. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 162 ods. 1 písm. a/, ods. 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 36 ods. 1 veta prvá a druhá, § 24 ods. 2, 4, 5, § 25 ods. 2, § 28 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 3, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a zmene a doplnení niektorých zákonov, § 217 ods. 1 prvá veta, ods. 2 C.s.p., § 231, § 232 ods. 3, 4, § 44 a § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“). Dospel k záveru o nedôvodnosti prerušenia konania vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu o zapretie otcovstva k maloletej S. O. prihliadajúc na to, že otec maloletej je zapísaný v rodnom
liste dieťaťa na základe súhlasného vyhlásenia rodičov na príslušnom matričnom úrade. Konštatoval, že návrh na zapretie otcovstva podal v čase, keď maloletá bola vo veku takmer dva a pol roka a zároveň po ním podanom návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a domáhaní sa kontaktu s maloletou. Podľa názoru súdu prvej inštancie možno predpokladať, že otec nemal pochybnosť o svojom otcovstve k maloletej, keď na striedavej osobnej starostlivosti naďalej trvá, v prípade, ak sa preukáže, že je otcom maloletej. Konanie otca vyhodnotil ako vysoko účelové konštatujúc, že otec neprejavil žiaden záujem sa s matkou dohodnúť, resp. ponúknuť jej absolvovanie testov na preukázanie alebo popretie jeho otcovstva k maloletej aj mimosúdnou cestou, t.j. dobrovoľným testom otcovstva. Poukázal na to, že účelovosť konania otca ešte zvýrazňuje majetkový spor medzi rodičmi, kedy všetky záväzky zo spoločnej nehnuteľnosti prebrala matka (úver), ktorá ich hradí z príjmu štátneho zamestnanca a dostáva sa do neriešiteľnej finančnej situácie, čo môže byť „zneužiteľné“ voči nej v prospech otca v tomto majetkovom spore (otec matku „dotlačí“ k dohode výhodnejšej pre neho). Zdôraznil, že pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, preto vychádzal z údajov uvedených v rodnom liste maloletej S.. Dal do pozornosti, že v prípade zapretia otcovstva, má otec možnosť sa domôcť úhrady ním uskutočneného plnenia výživného, či už voči otcovi dieťaťa, ak bude otcovstvo k dieťaťu určené, alebo aj proti matke dieťaťa v prípade, že otcovstvo k dieťaťu určené nebude (R 1/1979). Zároveň posudzoval „váhu“ záujmu účastníkov na danom prerušení konania, teda záujem maloletého dieťaťa a záujem otca. Prihliadal na prvoradý záujem dieťaťa, ktoré má právo na plnenie vyživovacej povinnosti rodičov za účelom vytvorenia najlepších možností na jeho všestranný vývoj a rozvoj. Konštatoval, že dieťa vo veku maloletej S. je v plnom rozsahu odkázané na výživné zo strany svojich rodičov; konanie otca sa preto javí v príkrom rozpore so záujmami dieťaťa, ktoré v podstate v plnom rozsahu zabezpečuje iba matka (otec prispieva iba predbežne určeným výživným s poukazom na nevyhnutnú mieru pokrytia potrieb maloletej). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rozhodnutie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti jednému z rodičov je nevyhnutné, majúc za preukázané, že rodičia spolu nežijú, tento stav nie je prechodný a o výkone týchto práv sa rodičia nedohodli. Mal preukázané, že matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a maloletej poskytuje starostlivosť v záujme jej výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Konštatoval, že otec o dieťa viac ako dva roky neprejavuje záujem, maloletú nenavštevuje, aj napriek úprave styku na základe nariadeného predbežného opatrenia, nestará sa o ňu, na jej výživu prispieva iba v minimálnej výške určenej predbežným opatrením súdu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní rešpektoval citové väzby maloletej, starostlivosť matky o ňu, zabezpečenie jej zdravého rodinného prostredia matkou, skutočnosť, že otec o maloletú neprejavuje skutočný záujem a dcéra ho už dva roky nevidela. Zohľadnil i vyjadrenie kolízneho opatrovníka. Maloletú S. zveril do osobnej starostlivosti matky, konštatujúc, že táto spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nevyhovel prihliadajúc na útly vek maloletej, na skutočnosť, že s otcom nebola kontakte dva roky, nemá k nemu žiaden vzťah, v podstate ho už nepozná. Dal do pozornosti, že otec odmietol uviesť akékoľvek podrobnejšie informácie o svojich bytových pomeroch, v dôsledku čoho nebolo možné preveriť podmienky, do akých chcel dieťa priviesť a vychovávať. Súd prvej inštancie oprávnil matku na zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku v bežnej miere majúc za preukázané, že otec o maloletú neprejavuje vôbec žiaden záujem, s matkou nekomunikuje. Upozornil, že týmto rozhodnutím nie je dotknuté právo otca na výchovu maloletej a na rozhodovanie o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej, keďže ide iba o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, vo všetkom ostatnom zostávajú práva otca zachované v rovnakom rozsahu ako práva matky. Styk otca s maloletou ponechal bez úpravy z dôvodu, že otec maloletú dva roky nevidel, čím vznikla potreba, aby si k nej našiel cestu a nadviazal s ňou vzťah. Dal do pozornosti vyjadrenie matky, že nebude brániť kontaktu otca s maloletou, pričom otec sa odmietol k veci ďalej vyjadriť. Prihliadol na záujem dieťaťa a potrebu kontaktu s oboma rodičmi. Vyslovil názor, že vzhľadom na vek dieťaťa a nezáujem otca o oň, otec musí S. preukázať, že o ňu „stojí“, že je jej otcom a postupne s ňou nadväzovať kontakt tak, aby maloletá S. nadobudla dôveru k otcovi a takisto, aby matka nemala obavu maloletú zveriť na stretnutie otcovi. Poukázal na to, že otec musí predovšetkým S. poskytnúť záruku bezpečia a matke pocit istoty, že sa vie o maloletú adekvátne postarať. Pokiaľ kontakt s dieťaťom nadviaže, má možnosť sa s matkou dohodnúť na úprave styku s maloletou a v prípade, ak sa nedohodnú, má možnosť kedykoľvek podať návrh na úpravu styku s maloletou S. na súd. Poukázal na ustálenú súdnu prax pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie pri ustálení výšky výživného zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa a výlučnú citovú a materiálnu starostlivosť o maloletú zo strany matky, vek dieťaťa, skutočnosť, že maloletá S. navštevuje materskú školu, jej vývojové potreby,
ako aj celkový vývoj životných nákladov. Mal preukázané, že matkin priemerný čistý mesačný príjem činí XXX,XX eur, poberá prídavok na dieťa vo výške XX,XX eur mesačne, je spoluvlastníčkou rodinného domu v obci M. v podiele 1/2 a výlučnou vlastníčkou pozemku, na ktorom je tento rodinný dom postavený, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, bratom a maloletou S.. Pred nástupom do zamestnania bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a prídavok na jedno dieťa. Konštatoval, že otec je konateľom a aj zamestnancom spoločnosti X. s.r.o. a živnostníkom. Okrem maloletej S. má vyživovaciu povinnosť k svojmu plnoletému synovi V.. Vlastní štvorkolky značky Y. Y., X nákladné prívesy, je spoluvlastníkom rodinného domu v obci M. (spolu s matkou maloletej S., nehnuteľnosť je predmetom sporu medzi rodičmi), výlučným vlastníkom polyfunkčnej budovy v obci M. a pozemku v katastrálnom území W.. Mal preukázané, že otec žije spolu so svojou priateľkou, jej deťmi vo veku XX a XX rokov v byte vo vlastníctve svojej priateľky. Poukázal na to, že otec bol do februára 2014 živnostníkom a do decembra 2015 spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, teda mal príjem z inej ako závislej činnosti, a bolo jeho povinnosťou v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine predložiť súdu všetky podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Poukázal na postup súdu vychádzajúc z fikcie priemerného mesačného príjmu vo výške dvadsaťnásobku sumy životného minima, ktorá pri životnom minime vo výške XXX,XX eur predstavuje sumu X.XXX,XX eur v prípade, že si rodič nesplní túto povinnosť. Z dôvodu nesplnenie povinnosti otca na predloženie dokladov napriek výzve súdu zo dňa 17.02.2015 a zabezpečenia podkladov k preukázaným príjmom a výdavkom otca činnosťou súdu, vychádzal z fikcie príjmu otca a výživné pre maloletú stanovil z vyššie uvedenej sumy ako predpokladaného príjmu otca. Rovnako konštatoval, že iba samotné daňové priznanie nie je pre účely určenia výživného pre maloleté dieťa smerodajné, na preukázanie schopností rodiča a majetkových pomerov je súd oprávnený skúmať aj spôsob podnikania a hospodárenia povinného rodiča, zhodnotiť, či výdavky, ktoré povinný rodič preukazuje v rámci podnikania sú oprávnené, resp. či cez takéto výdavky otec nemá iné ( nepeňažné) príjmy, resp. požitky. Podľa názoru súdu prvej inštancie si túto povinnosť otec odmietol splniť, odmietol odpovedať na akékoľvek otázky týkajúce sa jeho podnikania, pričom ako účastník zastúpený právnym zástupcom mal byť o tejto svojej povinnosti svojím právnym zástupcom poučený, ako aj poučený o následkoch nesplnenia si tejto zákonom uloženej povinnosti. Súd prvej inštancie určil počiatok výživného počnúc dňom 02.10.2013, teda odo dňa podania návrhu matky. Konštatoval, že matka sa určenia výživného spätne nedomáhala, preto sa touto možnosťou ani nezaoberal, keď v konaní ani neboli na takéto rozhodnutie preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Pri určení výšky výživného vychádzal z príjmov rodičov (u otca z fikcie príjmu), ich majetkových pomerov, zohľadnil vek a potreby dieťaťa, zmenu pomerov u maloletej nástupom do materskej školy, skutočnosť, že výživné má slúžiť na všestranný rozvoj maloletého dieťaťa, nie je určené iba na samotnú výživu dieťaťa s prihliadnutím na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úroveň svojich rodičov. Poukázal na to, že takto určené výživné je otec schopný platiť bez ohrozenia svojej výživy, resp. výživy svojho staršieho dieťaťa, nakoľko aj bez jeho preukázaného príjmu, otec disponuje majetkom v takej hodnote, že aj výška hodnoty tohto majetku postačuje otcovi k tomu, aby si svoju povinnosť k maloletému dieťaťu plnil výživným v rozsahu navrhovanom matkou. Zročné výživné za obdobie od 02.10.2013 do 29.09.2016 určil sumou XX.XXX,XX eur započítajúc plnenia zo strany otca poskytované vo výške X.XXX eur. Zročné výživné zaviazal otca uhradiť v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 3. Proti rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie, alternatívne navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku a konanie prerušiť a vo všetkých ostatných výrokoch rozsudok zrušiť. Poukázal na prebiehajúce konanie vedené na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4C/246/2015 od 25.03.2015, ktorého predmetom je zapretie otcovstva k maloletej S. O.. Namietal nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie pri vyhodnotení jeho návrhu na prerušenie konania zo dňa 27.04.2015 ako nedôvodného, resp. že nie je návrhom na prerušenie konania a ním podávané opakované žiadosti o prerušenie konania z dôvodu, že rozhodnutie súdu závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený v tomto konaní riešiť. Namietal nesprávnosť výroku rozhodnutia o neprerušení konania. Odôvodnenie rozhodnutia o výroku o neprerušení konania považoval za ničím nepodložené tvrdenia a špekulácie sudkyne. Poukázal na nerešpektovanie princípu právnej istoty a na vyjadrenie matky, ktorá uviedla, že nie je biologickým otcom maloletej, nič od neho nechce. Vyslovil názor, že porušenie zákona a princípov, na ktorých je založené súdne konanie, nemožno ospravedlniť vyšším záujmom ochrany maloletého dieťaťa. Rozsudok vo výroku o úprave rodičovských práv a povinností považoval za predčasný. Nevidel potrebu v urýchlenom rozhodnutí vo veci samej vzhľadom na určené výživné predbežným opatrením vo výške XXX eur mesačne, ktorú výšku považoval za primeranú a postačujúcu
veku a potrebám dieťaťa. Dal do pozornosti, že na dospelého syna V. platí výživné vo výške XXX eur mesačne. Namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie a porušenie práva účastníka konania na spravodlivý proces z dôvodu, že pojednávanie dňa 29.09.2016, na ktorom bolo rozhodnuté, sa začalo o 13.15 hod. a skončilo o 17.35 hod. a zo strany sudkyne bolo vedené so zámerom a cieľom vyhlásiť rozsudok za každých okolností. Namietal, že matkou predložené doklady dňa 28.09.2016 mu boli doručené na pojednávaní dňa 29.09.2016, po požiadaní o možnosť oboznámiť sa s dokladmi, bolo opakovane pojednávanie za týmto účelom prerušené, pričom bol nútený zaujať predbežné stanovisko k listinám, nebola mu poskytnutá možnosť písomne sa vyjadriť k dokladom a nebola zachovaná lehota 5 dní na prípravu na pojednávanie. Porušenie práva na spravodlivý proces namietal aj z dôvodu, že na pojednávaní dňa 29.09.2016 dostal priestor vyjadriť sa osobne k veci až v čase o 16.30 hod., jeho právny zástupca sa musel asi o 16.45 hod. ospravedlniť, odišiel z pojednávacej miestnosti a súdu oznámil, že jeho klient trvá na vypočutí v prítomnosti právneho zástupcu a o odročenie pojednávania požiadal aj z dôvodu prednesených návrhov na doplnenie dokazovania. Poukázal na pochybenie súdu tým, že matke poskytol väčší priestor na vyjadrenie a na potrebu zistiť skutočný stav veci v súlade s čl. 6 a § 35 C.m.p.. Zároveň trval na jeho riadnom osobnom vypočutí, keďže mu bolo odobraté právo na vyjadrenie. Postup súdu prvej inštancie na danom pojednávaní, keď pokračoval v jeho výsluchu, napriek jeho odmietnutiu vypovedať bez účasti právneho zástupcu, považoval za svojvoľný a nezákonný. Dal do pozornosti, že jeho právny zástupca nemal možnosť poskytovať mu právne rady na pojednávaní, položiť otázky kolíznemu opatrovníkovi a predniesť záverečné reči, z pojednávania odišiel po uplynutí doby tri a pol hodiny od začiatku pojednávania. Poukázal na právo byť pred súdom v konaní zastúpený advokátom, právo na súdnu ochranu garantovanú Ústavou Slovenskej republiky. Podľa jeho názoru rozsudok súdu prvej inštancie je neúplný, zmätočný, nepreskúmateľný a zakladá stav právnej neistoty. Nesúhlasil s postupom súdu, ktorý nezrušil nariadené predbežné opatrenie o ponechaní dieťaťa v starostlivosti matky a o výživnom, ktoré bolo určené na dobu neurčitú a uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie o úprave styku otca s maloletou. Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol dôvody, na základe ktorých zamietol jeho návrhy na doplnenie dokazovania, neprihliadal na vyjadrenie matky, že nie je otcom maloletej, vypočul v konaní iba matku, nevykonal listinné dôkazy na pojednávaní postupom podľa § 129 O.s.p. a § 204 C.s.p., nesprávne aplikoval ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine o fikcii mesačného príjmu, pretože v čase vyhlásenia rozsudku už nebol podnikateľom ani spoločníkom obchodnej spoločnosti X. s.r.o., a preto v rámci dokazovania mal pri zisťovaní skutočného stavu zisťovať jeho možnosti a schopnosti a majetkové pomery. Vyslovil názor, že povinnosťou súdu bolo zabezpečiť si všetky jeho daňové priznania. Dal do pozornosti, že súčasťou spisu sú daňové priznania za roky 2010 až 2013 a daňové priznanie spoločnosti X. s.r.o. za rok 2012 až 2014. Výšku výživného považoval za nadhodnotenú vzhľadom na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby. Spochybnil matkou vyčíslené náklady na dieťa vo výške XXX eur, do ktorých matka započítala aj splátku úveru a jednorazové a pravidelne sa neopakujúce výdavky (nákup zariadenia, bicykla, autosedačky). Namietal citáciu ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ktorú súd prvej inštancie uviedol v rozsudku, avšak z rozhodnutia nie je zrejmé, či už vo vyčíslenom výživnom je zahrnutá tvorba úspor. Nesúhlasil s výškou zročného výživného, ktorá po jeho prepočte činí XX.XXX eur. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie o jeho schopnosti platiť výživné v určenej výške z dôvodu, že súd neskúmal skutočný stav veci a jeho pomery a skutočnú hodnotu majetku a možnosť a výšku jeho speňažovania. Rovnako spochybnil tvrdenia o jeho odmietnutí poskytnúť informácie o mieste jeho pobytu, s poukazom na vyjadrenie v zápisnici z pojednávania zo dňa 29.09.2016. Podľa jeho názoru, súd nemal záujem vykonať ďalšie dôkazy, keď všetky jeho návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Namietal, že súd nepredvolal na pojednávanie svedkyňu Ing. F. D., konateľku spoločnosti AW G. s.r.o., ktorá vypracúvala jeho daňové priznanie a daňové priznanie spoločnosti X. s.r.o.,napriek jeho návrhu. Dal do pozornosti ust. § 217 ods. 1 veta prvá C.s.p. upravujúce skutočnosť, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a pochybenie súdu prvej inštancie pri aplikácii ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine z dôvodu, že od 01.02.2014 nie je podnikateľom a od 18.12.2015 ani spoločníkom spoločnosti X. s.r.o.. Poukázal na doložené potvrdenie o jeho príjme za rok 2016 a výšku príjmu zo závislej činnosti, ktorá za mesiace október a november nedosiahla XXX eur a za mesiac január až september sa pohybovala na úrovni XX eur. Dal do pozornosti potrebu platenia výživného na jeho ďalšie dieťa, plnoletého V.. Určené výživné je podľa jeho názoru 7,5 až 8,4 násobkom zákonom stanovenej minimálnej výšky výživného a niekoľkonásobne prevyšuje skutočné a odôvodnené potreby štvorročnej S. a vzbudzuje podozrenie, že otec má financovať aj potreby a životnú úroveň matky maloletej. Za nesprávny považoval aj výrok rozsudku v časti zamietnutia jeho návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a o ponechaní stretávania s maloletou neupraveným. Poukázal na dôvody nestretávania sa s maloletou, keď po nadviazaní vzťahu s novou priateľkou, matka maloletej vyvolávala konflikty, pričom návrh na výkon rozhodnutia o úprave styku na
základe predbežného opatrenia nepodal len z dôvodu, aby maloletej nespôsobil traumu. Zdôraznil, že je schopný postarať sa o S.. Mal za to, že pre účely úpravy styku a rozhodnutia o zverení dieťaťa mal súd prvej inštancie doplniť dokazovanie a neponechať jeho stretávanie s maloletou neupravené.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdiť, keďže vychádza z náležite vykonaného dokazovania a ustáleného skutočného stavu veci. Potvrdila, že všetci účastníci mali v konaní rovnaké práva a možnosť v každom smere na uplatnenie svojich zákonných práv. Mala za to, že v schopnostiach a možnostiach otca, v nadväznosti na jeho majetkové pomery, je platenie výživného v sume stanovenej napadnutým rozsudkom. Podľa názoru matky sa otec zbavuje svojho majetku, ak by mal nejaký nadobudnúť, tento by tvoril buď predmet imania obchodnej spoločnosti alebo vlastníctva tretej osoby. Poukázala na to, že otec žije materiálne nadštandardným spôsobom života, aj napriek tomu, že jeho príjem z obchodnej spoločnosti X. s.r.o. je nízky, pričom použil všetky možnosti, aby konanie predĺžil. Vyslovila názor, že predbežná vykonateľnosť rozsudku v časti výživného by nemala mať na otca likvidačný dopad i s poukazom na to, že je výlučným vlastníkom rozsiahlej nehnuteľnosti v k.ú. M., ktorej predaj inzeroval za lukratívnu sumu. Dala do pozornosti, že neexistujú žiadne pochybnosti o otcovstve E. O. k maloletej S., keď sa sám otec vyjadroval na pojednávaní, že svoju dcéru nadovšetko miluje a prial by si s ňou tráviť viac času, ako podnikateľ si vie zariadiť čas, aby sa mohol o maloletú starať, bude sa snažiť stretávať sa s ňou čo najčastejšie, avšak v konaní o zapretie otcovstva sa nezúčastnil pojednávaní opakovane ani otec, ani jeho právny zástupca. Konanie o zapretie otcovstva považuje za účelové v snahe otca získať čas pre zbavenie sa majetku. Dala do pozornosti, že od podania predmetného návrhu bolo nariadených 14 pojednávaní, otec a jeho právny zástupca sa zúčastnili len piatich pojednávaní a ostatné boli odročené na ich žiadosť. Podľa jej názoru, otec mal možnosť sa vyjadriť a vypovedať na pojednávaní dňa 07.02.2015 a dňa 29.09.2016. Predložené potvrdenie o príjme otca vo výške XXX eur a XX eur prezentuje morálny profil otca a jeho „zodpovedný prístup“ ku jednotlivým konaniam. S takýmto príjmom jazdil na luxusnom aute M. zn. W., býva v novostavbe veľkometrážneho bytu, platí výživné vo výške XXX eur na svojho syna, spláca podnikateľský úver v G., absolvuje domáce i zahraničné dovolenky, žije nadštandardným životným štýlom. Z prístupu otca je zrejmé, že jeho motiváciou sú jeho vlastné záujmy a nie záujmy maloletej.
5. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení k odvolaniu otca stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Uviedol, že súd prvej inštancie správne rozhodol v časti o prerušení konania, vychádzal z najlepšieho záujmu dieťaťa, z aktuálneho stavu, z rodného listu maloletej a určeného otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sledoval záujem dieťaťa, stabilitu výchovné prostredia poskytovaného matkou, vek dieťaťa, citové väzby, vývinové potreby. Poukázal na to, že najvhodnejšie pre dieťa je komunikácia rodičov, podobný názor na výchovu dieťaťa a schopnosť dohodnúť sa na výchovných a iných pravidlách týkajúcich sa dieťaťa. Konštatoval, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov by nebolo v záujme dieťaťa, ktoré sa s otcom nestretáva dva roky. Uviedol, že pri výške výživného súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky, plnenie výživného otcom len na základe predbežného opatrenia, vek a potreby dieťaťa, ako aj z príjmové a majetkové pomery otca a jeho možnosti a schopnosti.
6. Otec v podaniach k vyjadreniu matky k odvolaniu nesúhlasil s argumentáciou matky k jeho námietkam o vadách konania na súde prvej inštancie. Nesúhlasil s tvrdením matky o predaji jeho nehnuteľnosti za lukratívnu sumu z dôvodu, že nehnuteľnosť sa predáva už niekoľko rokov a pre neexistenciu vážneho záujmu o jej kúpu sa nepredala, pričom vlastníctvo nehnuteľnosti nie je možné stotožniť s vlastníctvom peňažných prostriedkov, ktorými sa výživné platí. Považoval za nepravdivé tvrdenie matky o jeho nadštandardnom životnom štýle a zbavovaní sa majetku a jej poskytovanej finančnej pomoci rodičmi. Podľa jeho názoru, nadštandardný život vedie matka, ktorá si z platu vo výške XXX eur môže dovoliť jazdiť osobným automobilom zn. O. T., platiť pobyty v G. a výlety do D. centier aquaparkov na W., mesačne prispievať na S. sumou XXX eur, platiť prenájom za nadštandardné bývanie v novostavbe v centre W. a tak dosahovať náklady v sume X.XXX eur mesačne. Trval na pochybnostiach o otcovstve k maloletej S. z dôvodu, že matka dieťaťa udržiavala intímny pomer s iným mužom. V ďalšom podaní poukázal na prebiehajúce exekučné konania na podklade rozsudku o výživnom, čím sa dostáva do stavu právnej neistoty. Uviedol, že naďalej rešpektuje predbežné opatrenie a platí na maloletú výživné v sume XXX eur mesačne. Poukázal na to, že k 01.02.2014 zrušil živnosť, odvtedy nevykonáva podnikateľskú činnosť s tým, že príjmy uvedené v daňovom priznaní za rok 2014 sú predovšetkým z predaja obchodného majetku zrušenej živnosti. Poukázal na rozhodnutie súdu o
výživnom na maloletého, v tom čase, jedenásťročného V. (schválená rodičovská dohoda), kde v rámci konania tá istá sudkyňa schválila výživné vo výške XXX eur mesačne.
7. Činnosťou Krajského súdu v Bratislave bolo zistené, že Okresný súd Malacky uznesením č.k. 4C/246/2015-67 zo dňa 19.04.2017 zastavil konanie o zapretie otcovstva k maloletej S. O., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľa. Rozhodnutie vo výroku o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2017.
8. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.
9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.
10. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolaním otca voči výroku rozsudku o neprerušení konania na čas do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4C/246/2015. Odvolanie otca voči tejto časti výroku rozsudku považoval za nedôvodné s poukazom na ust. § 162 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého súd o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Tu je potrebné zdôrazniť, že o návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie správne rozhodoval až na pojednávaní, kedy rozhodol vo veci samej, keďže návrhu nevyhovel. V danom štádiu konania je však odvolanie otca voči tejto časti výroku rozsudku bezpredmetné, keďže konanie vedené na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4C/246/2015 bolo právoplatne skončené dňa 01.06.2017, jeho zastavením. Odvolací súd poznamenáva, že pri posúdení otázky neprerušenia konania súdom prvej inštancie tento postupoval správne vychádzajúc z rodného listu maloletého dieťaťa, ktorý jednoznačne svedčil o otcovstve E. O. k maloletej S., pričom otcovstvo bolo uznané súhlasným vyhlásením rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti, keď v záujme dieťaťa bolo rozhodnúť o úprave práv a povinností k maloletej S., pričom v prípade, ak by bolo právoplatným rozhodnutím súdu zapreté otcovstvo E. O. k maloletej S., otec by mal právo uplatniť svoj nárok na vrátenie výživného súdnou cestou. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca týkajúcu sa nesprávnosti výroku o neprerušení konania, odvolací súd akceptuje uvedenú námietku a dáva do pozornosti súdu prvej inštancie nesprávnosť výroku, keď o návrhu na prerušenie konania mal správne rozhodnúť, zamietnutím návrhu. 11. Odvolací súd sa v ďalšom zaoberal námietkou otca o porušení práva účastníka konania na spravodlivý proces. Po preskúmaní spisu dospel odvolací súd k záveru, že námietka otca nie je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci bolo nariadených trinásť pojednávaní, pričom opakovane došlo k odročeniu niektorých pojednávaní aj z dôvodov na strane otca. Zo spisu ďalej vyplýva, že otec mal možnosť sa vyjadriť na pojednávaniach konaných dňa 04.02.2014, 05.03.2014 a 17.02.2015 a na pojednávaní dňa 29.09.2016 bol vypočutý. Pokiaľ namieta, že nemal dostatok priestoru na vyjadrenie k návrhu a k prednesu matky, odvolací súd poukazuje na obsah zápisnice z pojednávania konaného dňa 29.09.2016, z ktorej vyplýva, že otec bol vypočutý, mal možnosť sa vyjadriť k veci aj rozsiahlejšie, avšak po tom, ako jeho právny zástupca opustil pojednávaciu miestnosť, odmietol vypovedať a zodpovedal len na otázky položené súdom, ktoré vo vzťahu k predmetu sporu boli podstatné. Skutočnosť, že jeho právny zástupca opustil v priebehu pojednávania pojednávaciu miestnosť a nemal tak možnosť poskytovať klientovi právne rady, nemožno posúdiť ako porušenie práva účastníka konania, keďže napriek dĺžke trvania pojednávania, bolo povinnosťou právneho zástupcu zariadiť si svoje záležitosti tak, aby sa mohol zúčastniť celého pojednávania, prípadne, ak mal vedomosť o svojich iných pracovných aktivitách, mal si zabezpečiť substitúta na pojednávaní. Vzhľadom na obsah zápisnice z pojednávania, ktorého značnú časť tvoria okrem iného i námietky k návrhu na prerušenie konania a žiadosti o poskytnutie priestoru na oboznámenie sa s listinnými dôkazmi predloženými matkou a opakované prerušenie konania za účelom vyhovenia návrhu otca na oboznámenie sa s listinnými dôkazmi, možno konštatovať, že konanie otca a jeho právneho zástupcu je účelové v snahe predĺžiť konanie a oddialiť rozhodnutie vo veci samej s poukazom na v tom čase prebiehajúce konanie o zapretie otcovstva k maloletej S.. Pokiaľ otec namieta, že nebol oboznámený s listinnými dôkazmi predloženými matkou dňa 28.09.2016, odvolací súd konštatuje, že zo zápisnice z pojednávania konaného dňa
29.09.2016 je zrejmé, že listinné dôkazy (č.l. 547 až 567), ktoré matka súdu doručila pred pojednávaním, boli súdom na začiatku pojednávania doručené právnemu zástupcovi otca a kolíznemu opatrovníkovi s tým, že vzhľadom na ich rozsah a nenáročnosť štúdia, bolo opakovane vyhlásené na pojednávaní uznesenie o prerušení konania a poskytnutý dostatočný priestor otcovi, jeho právnemu zástupcovi a kolíznemu opatrovníkovi na oboznámenie sa s listinami. Predmetné listiny obsahujú rozpis nákladov na dieťa, potvrdenie o príjme matky, potvrdenia o výdavkoch na maloletú, výpis z obchodného registra spol. X., s.r.o., výpis zo živnostenského registra otca, výtlačok z internetovej stránky reality.sk. o predaji polyfunkčného objektu v M., teda časť listín obsahovala údaje otcovi známe. Vzhľadom na obsah predložených dôkazov a umožnenie otcovi oboznámiť sa s nimi v priebehu pojednávania, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie neporušil procesný postup a postupoval v súlade s ust. § 33 C.m.p. a v súlade s ust. § 188 C.s.p., keď zachoval lehotu procesným stranám na prípravu na pojednávanie a na nariadenom pojednávaní, na ktorom boli všetci účastníci prítomní, vykonal dôkazy a umožnil účastníkom oboznámiť sa s nimi. Rovnako nemožno súhlasiť s argumentáciou otca o nedôvodnosti rozhodovať v danom konaní urýchlene, vzhľadom na existenciu nariadeného predbežného opatrenia o výživnom, ktorú výšku považoval za primeranú. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že predbežné opatrenie je rozhodnutím dočasného charakteru a výška výživného určená týmto rozhodnutím zabezpečuje len úhradu nevyhnutných nákladov na maloleté dieťa. Pri rozhodovaní vo veci samej súd vychádza z vykonaného dokazovania a výšku výživného stanovuje na základe kritérií rozhodujúcich pre určenie výživného podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. Taktiež je nedôvodná námietka, ktorou otec poukazuje na výživné určené na jeho ďalšie dieťa V. vo výške XXX eur mesačne s poznámkou, že vec rozhodovala tá istá sudkyňa. Pokiaľ sa rodičia maloletého V. dohodli na výživnom a súd schválil ich rodičovskú dohodu, k jej schváleniu došlo v súlade so zákonom a záujmom dieťaťa, keď súd pri rozhodovaní zohľadňuje aj vek dieťaťa, pomery a príjmy rodičov a plnenia otca nad rámec výživného. Z uvedených dôvodov sa nemožno stotožniť s námietkami otca o porušení jeho práva na spravodlivý proces ako účastníka konania. 12. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletého dieťaťa ako nedôvodné, keď neobstoja jej tvrdenia uvedené v odvolaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením, v ktorom sa súd prvej inštancie riadne vyporiadal so všetkými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré boli v konaní predložené a preukázané a podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie.
13. Súd prvej inštancie postupoval správne a rozhodoval v súlade so záujmom maloletej S., ktorú zveril do osobnej starostlivosti matky majúc za preukázanú väzbu dieťaťa k matke, výkon starostlivosti a zabezpečenie potrieb dieťaťa matkou, ktorá má vytvorené podmienky a poskytuje maloletej všetko potrebné pre jej zdravý psychický a fyzický vývin. Rovnako správne vyhodnotil nezáujem otca o maloletú, absenciu realizácie styku s ňou a podieľania sa na zabezpečení výchovy a výživy dieťaťa. Argument otca o jeho nečinnosti, v snahe nenaliehať na dieťa, neobstoja. Ak by mal otec skutočný záujem, hľadal by vhodné riešenia, aby si s maloletou S. budoval vzťah a pravidelne sa s ňou stretával. Je potrebné zdôrazniť, že obdobie dvoch rokov je veľmi dlhá doba na to, aby kontakt s maloletou neprebiehal, nakoľko počas tejto doby sa dieťa vyvíja, vytvára si pozitívne väzby so všetkými členmi rodiny, nielen s rodičmi. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, aj pokiaľ ide o zamietnutie návrhu otca na zverenie maloletej S. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sledujúc prvoradý a najlepší záujem dieťa, ktoré potrebuje čas, priestor a maximálne úsilie zo strany oboch rodičov, aby si znovu nadviazala a budovala vzťah so svojim otcom. Konanie otca, ktorý sa súbežne s podaným návrhom na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, domáha zapretia otcovstva k maloletej, sa javí nepochopiteľné. Naviac, ak otec neprejavoval záujem o dieťa, nestretával sa s ňou, napriek rozhodnutiu súdu (uznesenie o predbežnom opatrení).
14. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj vo výroku o oprávnení matky maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok len v bežných veciach. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia a poukazuje na ne. Otec v odvolaní voči tomuto výroku rozsudku neuviedol žiadne podstatné argumenty a námietky.
15. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, aj v časti určenia výšky výživného na maloleté dieťa vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o výške stanoveného výživného na dieťa. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výšky výživného na maloleté dieťa zo strany otca z hľadiska odôvodnených potrieb dieťaťa
v čase podania návrhu, príjmov rodičov, ich majetkových pomerov, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa týkajúcich sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho potreby (či už denné alebo mimoriadne), pričom pod odôvodnené potreby dieťaťa patrí i podiel nákladov na bývanie. Odvolací súd akceptuje námietku otca vo vzťahu k zápočtu splátky úveru pod náklady dieťaťa, keďže daný výdavok je výdavkom matky a nemôže byť zohľadnený v nákladoch maloletého dieťaťa. Pri určení výšky výživného treba súčasne prihliadať i na príjem, schopnosti a možnosti rodičov a ich životnú úroveň. Odvolací súd konštatuje, že matka preukázala náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletej a ich výšku vyčíslila. V prípade, že otec namieta platby za dovolenky, odvolací súd poznamenáva, že platby a výber za dovolenkové pobyty sú na zvážení a v réžii každého z rodičov. Položku platby za dovolenku nemožno započítať ako náklad druhému rodičovi. V prejednávanej veci je potrebné zohľadniť podiel osobnej starostlivosti matky o maloletú v čase jej čerpania rodičovskej dovolenky a s tým súvisiacu nemožnosť zabezpečiť si ďalší príjem. Odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu je prvoradá povinnosť každého rodiča. Rodič je povinný zabezpečiť si príjem podľa svojich možností a schopností v takej výške, aby uspokojil nielen svoje vlastné potreby, ale aj potreby svojho maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa a zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. V danom prípade súd prvej inštancie správne vyhodnotil výdavky na maloleté dieťa, zohľadnil aj jeho nástup do školského zariadenia a s tým súvisiace navýšenie výdavkov. Rovnako správne vyhodnotil okolnosti a pomery na strane matky, jej príjem, výdavky a majetkové pomery. Za správne považuje odvolací súd aj posúdenie príjmov, pomerov, schopností a možností otca a jeho majetkových pomerov a použitie ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Tu je potrebné zdôrazniť, že povinnosťou otca ako účastníka konania bolo predložiť súdu všetky potrebné dôkazy na posúdenie rozsahu určenia výživného. Z obsahu spisu je nesporné, že súd prvej inštancie si úradnou činnosťou zadovažoval potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že otec bol živnostníkom do februára 2014 a podnikateľom do decembra 2015. Jeho povinnosťou ako rodiča, ktorý mal v tom čase príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, bolo preukázať a predložiť všetky podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Do tohto obdobia a za okolností, že otec tieto doklady nepredložil, pri určení výšky výživného na maloleté dieťa, preto prichádza do úvahy postup súdu v súlade s ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ sa otec odvoláva na to, že v čase vyhlásenia rozsudku už nebol živnostníkom, ani podnikateľom, odvolací súd poukazuje na podstatnú okolnosť, ktorou je prevod obchodnej spoločnosti na inú osobu, jeho matku S. O.. Tu je potrebné zdôrazniť, že otec bol jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti X., s.r.o. s rozsiahlym predmetom podnikania a majetkom pozostávajúcim z vozidiel zn. W., X., I., B., štvorkolka zn. Y. a troch nákladných prívesov. Odvolací súd poukazuje na daňové priznania obchodnej spoločnosti X. s.r.o., z ktorých vyplýva, že v roku 2013 boli výnosy a náklady spoločnosti vo výške cca XX.XXX eur a v roku 2014 vo výške cca XX.XXX až XXX.XXX eur. Z výpisu z obchodného registra predmetnej obchodnej spoločnosti je zrejmé, že zmena spoločníka a konateľa nastala dňom 19.12.2015. Odvolací súd dáva do pozornosti vyjadrenie otca na pojednávaní, keď uviedol, že firmu previedol na svoju matku, kúpnu cenu si nepamätá. Potvrdil, že firma vlastní prívesné vozíky a vozidlo zn. W., ktoré využíva, nevie však za akú cenu. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade je konanie otca potrebné vyhodnotiť ako vzdanie sa majetku a príjmu a tento fakt posúdiť vo vzťahu k určenie vyššieho výživného pre maloletú, ktorá má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Rovnako je potrebné zohľadniť i ďalšie majetkové pomery otca, jeho vlastníctvo k nehnuteľnostiam (polyfunkčná budova, rodinný dom, trvalý trávnatý porast) a ďalšiemu hnuteľnému majetku. Podľa názoru odvolacieho súdu, do ukončenia podnikania otca jeho pomery a schopnosti a možnosti mu umožňovali v rozhodujúcom období prispievať na výživu dieťaťa určenou výškou výživného a následne z dôvodu vzdania sa príjmu a majetku obchodnej spoločnosti a pri existencii jeho majetkových pomerov je dôvodné určenie výšky výživného v rozsahu určenom súdom prvej inštancie s jeho diferencovaním po zohľadnení zmeny pomerov na strane dieťaťa. Taktiež nemožno akceptovať námietky otca, ktorými poukazuje na skutočnosť, že výživné uhrádzal dobrovoľne vo výške XXX eur mesačne na základe rozhodnutia súdu považujúc takúto výšku výživného za primeranú.
Predmetné rozhodnutie bolo rozhodnutím dočasného charakteru, pričom z vykonaného dokazovania vyplynula potreba určenia výživného vyššou sumou. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že súd prvej inštancie určil správne určil okamih určenia výživného od podania návrhu. V prípade, že otcovi vzniklo vyššie zročné výživné, uvedené spôsobila okolnosť, že konanie prebiehalo viac rokov, čo nemôže mať za následok určenie nižšieho výživného, keď matka zabezpečovala starostlivosť o dieťa, jej príjem bol do nástupu do práce obmedzený a otec podnikal a mal možnosti prispievať na výživu dieťaťa dobrovoľne aj vyššou sumou, aká bola určená predbežným opatrením. Napokon predlžovanie konania a s tým súvisiaci a vznikajúci nárast neuhradeného výživného spôsobil aj otec. Odvolacie námietky otca, ktorými sa odvoláva na jeho aktuálnu situáciu sú nedôvodné s poukazom na vzdanie sa príjmu a majetku otca, ktorú okolnosť nemožno vyhodnotiť v neprospech maloletého dieťaťa. Rovnako je neprijateľná námietku otca, ktorou poukazuje na rozdiel výšky výživného a vek maloletej S. a syna V. vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. Pokiaľ ide o námietku otca týkajúcu sa zamietnutia jeho návrhov na doplnenie dokazovania súdom prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na to, že podkladom pre rozhodovanie súdu prvej inštancie vo veci, bolo riadne vykonané dokazovanie, kedy si súd prvej inštancie napriek nečinnosti otca, zadovážil potrebné podklady pre rozhodovanie o veci. Súd prvej inštancie zdôvodnil otázku posúdenia daňových priznaní otca a obchodnej spoločnosti X., s.r.o. v nadväznosti na jeho majetkové pomery a možnosti a schopnosti otca. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že pre rozhodnutie vo veci postačovali dôkazy v konaní preukázané a zdôrazňuje, že konanie prebiehalo od roku 2013, otec mal dostatok možností a priestoru predložiť súdu prvej inštancie všetky potrebné dôkazy týkajúce sa predmetu sporu.
16. Pokiaľ ide o výšku zročného výživného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne určil zročné výživné za obdobie od 02.10.2013 do 29.09.2016. Správne stanovil výšku zročného výživného sumou XX.XXX,XX eur, keď započítal otcom poskytované plnenia titulom výživného na základe nariadeného predbežného opatrenia. Odvolací súd neprihliadol na námietky otca o nemožnosti uhradiť zročné výživné vzhľadom na jeho výšku, z dôvodu, že výživné na maloleté dieťa je prvoradou pohľadávkou, má prednosť pred inými pohľadávkami a je určené na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že otec mal možnosť v priebehu konania prispievať na maloletú výživným vyšším, pričom konanie sa predĺžilo aj z dôvodov na strane otca.
17. V časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, správne aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o ponechanie styku bez úpravy. Odvolací súd zdôrazňuje a plne sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o potrebe prihliadať na prvoradý záujem maloletého dieťaťa, na skutočnosť, že maloletá po dobu dvoch rokov svojho otca nevidela, že otec nemal záujem o stretnutia s S. a nevyvinul snahu o realizáciu styku s ňou ani na základe nariadeného a vykonateľného predbežného opatrenia. Taktiež odvolací súd poukazuje to, že otec v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nepodal žiaden návrh akým spôsobom a v akom rozsahu by si styk s maloletou predstavoval. Je nesporné, že dieťa a rodič má právo na kontakt, stretávanie, zachovanie väzieb, či už s rodičom alebo príbuznými zo strany rodiča. Uvedené upravuje Dohovor o právach dieťaťa a ustanovenia Zákona o rodine. V danom prípade sa súd prvej inštancie s touto otázkou riadne vyporiadal. Skutočnosť, že maloletá nebola s otcom v kontakte po dobu dvoch rokov, bude mať vplyv na obnovenie a budovanie ich vzájomného vzťahu a vnútorné prežívanie maloletej. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby svojim postojom a správaním vyvinuli maximálne úsilie na zabezpečenie realizácie stretnutí otca s maloletou, vytvorili jej pokojné prostredie pri preberaní a odovzdávaní, zvážili postupné zbližovanie maloletej s otcom v prítomnosti matky, prípadne absolvovaním psychologickej intervencie za účelom obnovenia vzťahu maloletej k otcovi. Je nesporné, že vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa odvíjajú od ich pravidelného kontaktu a ich vzájomnej komunikácie. Rodičia musia mať na zreteli zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa, pre ktorý je mimoriadne dôležitý vzťah s rodičmi. Odvolací súd dáva do pozornosti rodičom, že najideálnejším spôsobom úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom je dohoda rodičov, ktorí najlepšie poznajú svoje dieťa a vedia vystihnúť jeho potreby tak, aby bol styk pre dieťa komfortný, a aby bol v jeho záujme. Odvolací súd z uvedených dôvodov, tak ako súd prvej inštancie, nepovažoval za vhodné aktuálne autoritatívne upravovať styk otca s maloletou S.
18. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p., pretože je správne.
19. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie potrebu rozhodnúť o zrušení neodkladných opatrení nariadených v danom konaní.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..
21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).