Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/86/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Senec, ul. Krátka č. 1, dieťa rodičov - matka: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., B. XXX/XXX, zastúpená JUDr. Evou Nováčkovou, advokátkou so 1086/ 21, Bratislava, a otec – F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, H., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Henrich Dušek, s.r.o. so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava , IČO: 36 740 951, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. -256 zo dňa 23.11.2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, počas bežného roka s výnimkou prázdnin a sviatkov každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do štvrtka do 07.45 hod. s tým, že miestom prevzatia maloletého a odovzdania maloletého vo štvrtok bude školské zariadenie, ktoré maloletý navštevuje a miestom odovzdania v nedeľu miesto bydliska matky. V prípade, ak sa maloletý nebude nachádzať v školskom zariadení je miestom preberania a odovzdania bydlisko matky.

II. Vo výroku II., ktorým súd zamietol návrh otca na zníženie výživného m e n í tak, že súd znižuje výživné na maloletého A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 380 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 13.05.2021. Vo zvyšku návrh otca na zníženie výživného zamieta.

III. Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku, ktorým súd zamietol návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke p o t v r d z u j e.

IV. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -134 zo dňa 08.02.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. zo dňa 24.09.2019, v časti týkajúcej sa úpravy bežného styku otca s maloletým a v časti výživného na maloletého A. B. C..

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -256 zo dňa 23.11.2021 vo výroku I. upravil bežný styk otca s mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec má právo sa s ním stretávať, s výnimkou prázdnin a sviatkov každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že

miestom prevzatia maloletého bude predškolské/ školské zariadenie, ktoré maloletý aktuálne navštevuje a miestom odovzdania miesto adresy bydliska matky. II. Vo zvyšku návrh otca zamietol. III. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -134 zo dňa 08.02.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. zo dňa 24.09.2019, v časti týkajúcej sa úpravy bežného styku otca s maloletým, pričom vo zvyšnej časti výroku V. sa rozsudok nemení. IV. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 24 ods. 3, 5, § 25 ods. 2, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, a § 78 ods. 2, 3 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného na maloletého a uloženie informačnej povinnosti matke a čiastočnej dôvodnosti návrhu na zmenu úpravy bežného styku. Konštatoval, že naposledy o úprave práva a povinnosti k maloletému A. rozhodol Okresného súdu Bratislava V rozsudkom č.k. -134 zo dňa 08.02.2019 (právoplatný dňa 13.04.2019) v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -174 zo dňa 24.9.2019 (právoplatný dňa 04.11.2019), ktorým manželstvo rodičov rozviedol, na čas po rozvode manželstva maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke, oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 380 eur mesačne a schválil dohodu rodičov o styku otca s maloletým. V čase posledného rozsudku bol maloletý vo veku vyše troch rokov, navštevoval súkromnú materskú školu, pohybový a keramický krúžok, matka dosahovala priemerný mesačný netto príjem 770 eur, bývala u svojej sestry, ktorej prispievala na bývanie sumou 320 a 35 eur mesačne. Otec zarábal v I. J. C. v priemere mesačne 1.840 eur netto, mal zdravotné problémy (očné ochorenie). V konaní mal preukázané, že na strane maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov súvisiacej s jeho rastom, keď v F. XXXX dosiahol vek 6 rokov, nenavštevuje súkromné predškolské zariadenie, ale štátnu materskú školu, je sledovaný u psychológa, stomatológa, ortopéda, venuje sa plávaniu a anglickému jazyku. Otec si plní vyživovaciu povinnosť k maloletému v súdom určenej výške a s maloletým sa stretáva v zmysle ostatného rozsudku. Na argumentáciu otca o jeho plánovanom znížení príjmu súvisiacim so zmenou zamestnania neprihliadal s poukazom na skutočnosť, že pre toto rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Mal za to, že otcov príjem je aktuálne stabilný, porovnateľný s príjmom dosahovaným v čase posledného rozhodnutia o výživnom na maloletého a umožňuje mu platiť určené výživné. Konštatoval, že plánované ukončenie pracovného pomeru zo strany otca a zamestnanie sa v inom zamestnaní s nižším príjmom, je jeho dobrovoľným rozhodnutím, ktoré síce odôvodňuje zdravotnými potiažami so zrakom, čo súd nespochybňuje. V tejto súvislosti však zohľadnil, že uvedené zdravotné problémy mal otec už v čase posledného rozhodovania o výživnom. Konanie otca súvisiace so zmenou zamestnania a znížením príjmu vyhodnotil ako neštandardné rozhodnutie, ktoré nemôže mať za následok zníženie výživného na maloletého, ktorého náklady na výchovu a výživu s pribúdajúcim vekom rastú. Prihliadol na to, že otec má aktuálne dobré zamestnanie, dosahuje primeraný príjem a svojim konaním sa vzdáva tohto príjmu po odpracovaných rokoch a vstupuje dobrovoľne do zamestnania s nižším príjmom. Zároveň vzal do úvahy, že otec voči svojmu otcovi cíti veľkú zodpovednosť, keďže za neho dobrovoľne spláca úver a má úmysel ho vyplatiť z bytu sumou 60.000 eur. Vyslovil názor, že je potrebné, aby otec rovnakú zodpovednosť cítil aj voči maloletému, ktorý vyrástol a hoci už nenavštevuje súkromnú materskú školu, výdavky na jeho výchovu a výživu sa neznížili. Rozhodnutie otca vzdať sa vyššieho príjmu považoval za neprospešné. Konštatoval, že otec napriek súdom uloženej povinnosti nepreukázal svoje majetkové pomery. Nespochybnil argumenty otca o jeho zdravotnom stave, avšak mal za to, že otec nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by ho vylučovali z nejakej konkrétnej pracovnej činnosti primeranej jeho vzdelaniu a nepredložil žiadne rozhodnutie o priznaní invalidity, alebo doklad, že by bol osobou ZŤP, prípadne potvrdenie o práceneschopnosti. Operačné zákroky otca nespochybnil, keď tieto samy o sebe môžu byť podkladom pri posudzovaní jeho komplexnej pracovnej schopnosti. U otca nezistil také závažné zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by malo mať za následok stratu doterajšieho zamestnania a poklesu jeho príjmu. Uviedol, že ani z lekárskej správy nie je zrejmé, že by otec trpel takou diagnózou, ktorá by ovplyvňovala jeho schopnosť sa riadne zamestnať a dosahovať výšku aktuálneho príjmu, resp. pokračovať vo výkone konkrétnej práce, ktorú aktuálne vykonáva. Zdôraznil, že otec má príjem stabilný (1.862 eur) a nie je dôvod sa vzdávať výhodnejšieho zamestnania. Daný postup otca je možné posúdiť ako kritérium pre aplikáciu ustanovenia § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine, teda dobrovoľné rozhodnutie. Prihliadol na účelové konanie otca, ktorý sa tiež vzdal dedičstva, býva v byte svojho otca, platí za neho úver, v priebehu konania (3 mesiace pred plánovaným znížením príjmu otca) s ním dňa 15.10.2021 uzatvoril Zmluvu o budúcej zmluve so zámerom odkúpiť tento byt za sumu 60.000 eur. Uzavrel, že aktuálne nezistil takú zmenu

pomerov vo vzťahu k príjmu otca, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloletého. Vzal do úvahy vyjadrenie otca, ktorý potvrdil, že na účte v K. má uloženú sumu cca 1.000 eur, má akcie v hodnote 1.300 eur, každý mesiac posiela 15 eur na podielové fondy, tento kalendárny rok kúpil podielové fondy za 300 eur, jeho príjem činil 1.862 eur mesačne, nakoľko v marci 2021 mal vyplatený bonus, uznal, že nakupuje kvalitnejší tovar v Rakúsku. Neprihliadal na argument otca vo vzťahu k rozšíreniu styku s maloletým, kedy bude tiež zabezpečovať starostlivosť o neho vo väčšej miere a hradiť aj výdavky, pretože k navýšeniu bežného styku dochádza o jeden deň a uvedená okolnosť nie je relevantným dôvodom na zníženie výživného. V súvislosti so zmenou predškolského zariadenia od septembra 2021 a tvrdením otca o znížení nákladov na maloletého uviedol, že hoci maloletý navštevuje aktuálne štátne predškolské zariadenie, pribudli iné výdavky na neho, napr. návšteva psychológa, zubára, ortopéda (má zistené haluxy, problémy s vyprázdňovaním), absolvuje plávanie a hodiny anglického jazyka. Prihliadol na to, že otec uznal na pojednávaní výdavky na maloletého vo výške 470 eur mesačne, v čom zohľadnil aj alikvotnú časť za bývanie maloletého. Dospel k záveru, že zmena pomerov na strane maloletého neodôvodňuje zníženie výživného. Vo vzťahu k matke mal preukázané, že žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí sú starobní dôchodcovia, prispievajú jej na úver aj výdavky na bývanie v domácnosti polovicou. Takéto spolužitie považoval za prínosné, uľahčujúce matke bežný život a pomoc aj s maloletým, pričom matka týmto spôsobom zvýšila kvalitu bývania nielen sebe, ale aj maloletému. K navýšeniu platu matky došlo v dôsledku zmeny pracovnej pozície, čo vyhodnotil ako pozitívne a v prospech maloletého. Zároveň zohľadnil celkovú osobnú starostlivosť matky o maloletého.

3. Návrh otca na uloženie informačnej povinnosti obom rodičom vyhodnotil ako nedôvodný, nesúladný s ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Prihliadol na vyjadrenia otca, ktorý sám potvrdil, že je matkou informovaný, avšak len bežne. Vzal do úvahy predloženú komunikáciu rodičov, z ktorej vyplýva informovanie otca o maloletom matkou. Neprihliadal na námietky otca, že informácie od matky sú nedostatočné, majúc za to, že otcovi nič nebráni informovať sa ako rodič priamo v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje alebo u konkrétnych lekárov, ktorí zabezpečujú jeho zdravotnú starostlivosť, najmä ak matka potvrdila, že nedošlo ku zmene lekárov. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že návrh na uloženie informačnej povinnosti rodičom, ani matke, nie je opodstatnený, keď nemal preukázaný relevantný dôvod pre vyhovenie návrhu v tejto časti. Dal do pozornosti, že Zákon o rodine v ust. § 24 ods. 5 neuvádza konkrétny rozsah povinnosti informovať, definuje iba pravidelné informovanie o maloletom.

4. Návrhu otca na zmenu úpravy styku počas bežného roka vyhovel čiastočne, keď mal v konaní preukázané, že otec má so synom vybudovaný vzťah a ich spoločný styk sa realizuje. Prihliadol na vyjadrenie právnej zástupkyne otca na pojednávaní 12.10.2021, ktorá uviedla, že na styku sa rodičia vedia dohodnúť, pričom matka súhlasila s úpravou styku v nepárnom týždni od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod.. Vzal do úvahy aj odporúčanie na rozšírenie styku prednesené kolíznou opatrovníčkou. Uzavrel, že je v záujme maloletého, ktorý je v predškolskom veku, rozšíriť styk, keď za postačujúci považoval určený rozsah styku.

5. O trovách konania rozhodol podľa .

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhujúc zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd upraví jeho styk s maloletým na každý nepárny týždeň od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny týždeň od stredy od 16.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod. s tým že miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude školské zariadenie, a ak sa nebude nachádzať v školskom zariadení, miestom prevzatia a odovzdania bude bydlisko matky. Zároveň žiadal znížiť výživné na maloletého a uložiť mu povinnosť platiť výživné vo výške 250 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci do rúk matky, počnúc dňom vykonateľnosti rozsudku a matke uložiť povinnosť pravidelne otca informovať emailom a to minimálne jedenkrát mesačne o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa maloletého a to jeho zdravia, vrátane každej návštevy pediatra, alebo odborného lekára, dlhodobejších pobytoch v trvaní viac než 3 dni mimo miesta pobytu maloletého, vrátane pobytu v zahraničí, o výchovných a pedagogických opatreniach a školských výsledkoch maloletého. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že návrhom sa domáhal rozšírenia styku, ktorý odôvodnil vekom maloletého, jeho samostatnosťou s tým, že bez problémov u neho niekoľko dní prespáva. Aktuálne upravený styk

považoval za nepostačujúci a nevyhovujúci veku dieťaťa, pretože má záujem sa aktívne podieľať na jeho výchove, tráviť s ním spoločný čas a súčasná úprava nevytvára dostatočný priestor na udržanie a vybudovanie rodičovského kontaktu s otcom, pričom dieťa potrebuje aj mužský vzor. Počas letných mesiacov v roku 2021 sa nerealizoval styk, matka mu skrátila rozsah stretnutia tým, že maloletého objednala na lekárske vyšetrenie a s odôvodnením, že je chorý bez akéhokoľvek preukázania ochorenia a ďalšej komunikácie, mu syna nevrátila. O maloletého sa vie riadne postarať, venujú sa športovým aktivitám, výletom, chodia spolu na dovolenky, maloletý má u neho samostatnú izbu, je plne spôsobilý na jeho výchovu. Kolízny opatrovník nezistil u neho žiadne nedostatky, pričom maloletý sa vyjadril, že otca má rád a teší sa k nemu. Dal do pozornosti vyjadrenie kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 12.10.2021 a doporučenie zvážiť rozšírenie styku od piatku do nedele, keď nevidel problém ani s úpravou styku v stredu v zmysle návrhu otca. Považoval za zarážajúce, že pre súd je bežný styk v rozsahu 96 hodín mesačne primeraný, keď dieťa má viac ako 6 rokov, otec má záujem o stretnutia a samotná matka na pojednávaní potvrdila, že otec sa vie o syna postarať, má u neho vlastnú izbu a otec má vytvorené podmienky pre neho, pričom pracovná doba otca je v nočných hodinách, čo mu umožňuje venovať sa maloletému počas dňa. Je mobilný, vie syna vyzdvihnúť a odovzdať do školského zariadenia, alebo na krúžky. Skutočnosť, že maloletý navštevuje záujmové krúžky nemôže byť dôvodom na to, aby sa styk počas bežného roka nerozšíril, keď aj otec má právo zúčastňovať sa týchto aktivít, ktorých poplatky sú platené aj z výživného. Je dôvodný predpoklad, že dieťa bude mať aj naďalej svoje aktivity a nevidí dôvod, aby nemal možnosť byť s ním v širšom rozsahu. Nesúhlasil s názorom, že styk nie je možné rozšíriť zo stredy na štvrtok, pretože maloletý navštevuje psychológa, keď matka nepredložila žiaden relevantný doklad a sama uviedla, že bola len na konzultácii u psychológa, nejde o pravidelné návštevy. Poukázal na to, že aj návštevy ortopéda a stomatológa sú nepravidelné. Za nedôvodné považoval námietky, že styk od stredy do štvrtka je pre maloletého nevyhovujúci kvôli rannému vstávaniu a jeho odchodu do školského zariadenia. Uviedol, že maloletý nemusí skoro vstávať, pretože cesta z jeho bydliska do E. trvá 20 až 25 minút a dopravné zápchy sú opačným smerom. Považoval za rozporné so záujmom maloletého s poukazom na , čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 3 Charty základných práv EÚ „Práva dieťaťa“, čl. 4 a Zákona o rodine, že súd nevyhovel jeho návrhu na rozšírenie styku v celom rozsahu. Nesúhlasil ani s výrokom rozhodnutia, ktorým súd nevyhovel jeho návrhu na zníženie výživného. Namietal, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako súd ustálil, že na maloletého pribudli výdavky v porovnaní s posledným rozsudkom súdu. Poukázal na to, že návšteva psychológa bola len jednorazová za poplatok vo výške 50 eur, k zubnému lekárovi chodí dvakrát do roka a platba činí 80 eur, ortopéda navštívil raz, platba činila 25 eur, teda celkovo ide o 155 eur ročne, čo je v priemere mesačne 13 eur. Pokiaľ ide o zaujímavé krúžky maloletého plávanie vo výške 60 eur a angličtina vo výške 10 eur mesačne, ide o celkový náklad 70 eur mesačne. V čase vyhlásenia rozsudku navštevoval maloletý keramický a pohybový krúžok, ktoré náklady boli zohľadnené už pri určovaní výživného v tom čase. Mal za to, že k zmene nákladov na záujmové krúžky nedošlo. V konaní namietal navýšené náklady matkou na maloletého vo vzťahu k oblečeniu a obuvi, čím sa súd nezaoberal. Nikdy neuznal náklady vyčíslené matkou na maloletého vo výške 470 eur mesačne, pretože potom by sa na nich podieľal v rozsahu 80% a matka len 20%, pričom jej majetkové pomery sú väčšie ako na jeho strane. Dal do pozornosti, že výživné má rastúcu tendenciu s pribúdajúcim vekom dieťaťa a je otázne, aká výška výživného bude pre maloletého primeraná nástupom do školských zariadení. V konaní bolo preukázané, že nad rámec výživného vynakladá na maloletého 100 eur mesačne na ošatenie, ktoré mu zabezpečuje v čase pobytu dieťaťa u neho. Nesúhlasil s posúdením jeho konania v súvislosti so zamestnaním, ako neštandardné a dobrovoľné. Zdôraznil, že preukázal, že trpí vrodeným ochorením glaukóm, podrobil sa v poradí 8 operácii a ošetrujúcim lekárom mu bolo mu odporúčané, vzhľadom na ďalšiu prognózu, zmeniť zamestnanie, nakoľko aktuálne trávi 100% času pred počítačom (R 27/1970). Považoval za zarážajúce, že pre súd je jediným relevantným argumentom odôvodňujúcim zmenu práce potvrdenie o invalidite, alebo doklad o ťažkom zdravotnom postihnutí. Zamestnanie od 01.01.2022 nezmenil, nakoľko spoločnosť, ktorá ho mala zamestnávať oznámila, že pracovnú pozíciu nebude obsadzovať. Nesúhlasil so závermi o vzdaní sa dedičstva a vyhodnotením jeho konania ako účelového, pretože tento stav bol v roku 2018 zohľadňovaný pri určení výživného. Poukázal na to, že počas manželstva s matkou čerpal úver vo výške 90.000 eur, aby vykryl dlžoby manželkiných rodičov. Následne mu banka neposkytla ďalší úver. Po rozvode manželstva hypotekárny úver na kúpu bytu si vzal jeho otec vo výške 70.000 eur a použil všetky jeho prostriedky vo výške 35.000 eur, cena bytu predstavovala 115.000 eur. Keďže obývali byt jeho otca, dohodol sa s ním o odkúpení bytu v budúcnosti, keď nebude splácať celú kúpnu nadobúdaciu cenu bytu, ale len výšku časti hypotekárneho úveru v sume 60.000 eur, ktorú aj spláca. Žiadny iný úver za otca neplatí. Podmienkou jeho otca pre takýto postup bolo vzdanie sa dedičstva v

prospech jeho sestry. Suma 400 eur je nesprávne dezinterpretovaná, ako splátka hypotekárneho úveru, ktorú namiesto jeho otca spláca. Tento právny stav existoval už v čase posledného rozhodnutia súdu. Na jeho strane nedošlo a nedochádza ku zníženiu jeho príjmových, zárobkových a majetkových pomerov, práve naopak nadobúda nehnuteľnosť za menej ako 1/2 komerčnej ceny v dobe nadobudnutia a 1/4 z dnešnej nadobúdacej ceny a v konečnom dôsledku mu zostáva viac financií, splátka je bezúročná, a byt, ktorý obýva, nie je zaťažený žiadnym úverom. Súd nezohľadnil, že jeho náklady na bývanie v trojizbovom byte sú nižšie, ako je bežný nájom zodpovedajúci nehnuteľnosti a splácaním mesačných splátok na túto nehnuteľnosť získa vlastníctvo, takže nedochádza k účelovému zníženiu príjmu. Mal za to, že súd prvej inštancie tendenčne posúdil aj nepreukázanie jeho majetkových pomerov a to sumu 1.000 eur na účte K., akcie v hodnote 1.300 eur, hoci predložil z bankového účtu vedeného v L. výpisy za posledných 12 mesiacov preukazujúce tieto jeho úspory. Súdu predložil všetky doklady preukazujúce jeho príjmové a majetkové pomery. Nesúhlasil so záverom, že jeho príjem činí 1.862 eur mesačne, pretože odôvodnenie uvedené v bode 46. je vytrhnuté z kontextu, nakoľko pri výsluchu uviedol, že jeho stabilný mesačný príjem činí 1.660 eur, ale v marci 2021 dostal bonus, ktorý však v ďalšom roku nedostane. Uvedené vyplýva z predložených dokladov o príjme. Namietal, že súd nesprávne vyhodnotil jeho životnú úroveň v súvislosti s nákupmi v Rakúsku, pretože tieto realizuje z dôvodu, že sú tam lacnejšie a kvalitnejšie potraviny. Dokazovaním bolo preukázané, že u matky došlo k zvýšeniu príjmu o 250 eur netto a teda má väčší priestor podieľať sa na príspevku na výživu maloletého. Matka od posledného rozhodnutia o výživnom nadobudla do výlučného vlastníctva rodinný dom, ktorého trhová cena predstavuje 200.000 až 250.000 eur, pričom u neho nedošlo k zmene majetkových pomerov. Súd prvej inštancie len vyhodnotil zvýšenie kvality bývania matky, ale toto nezohľadnil pri svojom rozhodnutí. Namietal, že súd pri výške príjmu matky opomenul zobrať do úvahy aj príjem ostatných osôb spoločne žijúcich s matkou v domácnosti. Na pojednávaní dňa 18.11.2021 žiadal o preverenie majetkových pomerov osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s matkou, ktorý dôkaz súd odmietol vykonať, čím bol založený ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c/. Za tendenčné považoval posudzovanie majetkových pomerov rodičov s ohľadom na zjavnú zmenu na strane matky. Poukázal na rozhodnutie R 13/1965, a R 3/1967. Nesúhlasil so zamietnutím návrhu na uloženie informačnej povinnosti matke, keď mu nie je zrejmé, na základe akých záverov dospel súd k tomu, že matka ho informuje o maloletom. Nejde o pravidelné informovanie a už vôbec nie o zdravotnom stave maloletého, či návštevách lekára, o ktorých nemá vedomosť a nepozná ani mená lekárov. Poukázal na koncepciu informačnej povinnosti podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, pričom z výsluchu rodičov je zrejme, že ohľadom realizácie informačnej povinnosti nie je medzi nimi zhoda. Uvedené potvrdil aj kolízny opatrovník a doporučil upraviť túto povinnosť pre rozdielne stanoviská rodičov. Matka síce predložila súdu komunikáciu rodičov z WhatsApp, avšak z obsahu je zrejmé, že ide o komunikáciu o termíne a mieste odovzdania maloletého, či podrobnom informovaní počas jeho pobytu u otca. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.04.2020 č. k. .

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a skutkovo správny potvrdiť. Vyslovila názor, že súd náležite zistil skutkový a právny stav, vykonal náležité dokazovanie a rozhodol v záujme maloletého v súlade so zákonom. K napadnutej zmene úpravy styku uviedla, že otec opomenul, že maloletý navštevuje od septembra povinnú predškolskú dochádzku v materskej škole, ktorá je zameraná na prípravu školskej dochádzky a je potrebné sa mu venovať viac. Otec sa v skutočnosti vôbec nezaujíma o aktivity maloletého, ktoré absolvoval v predškolskom zariadení, sám pracuje vo večerných hodinách a nie zrejme, že by mal čas venovať sa dieťaťu. Tvrdenia otca o jeho príprave na zmenu práce sa preukázali, ako účelové a nepodložené výhovorky. Podané odvolanie vo vzťahu k zníženiu výživného považovala za účelové. Nesúhlasila s navrhovanou úpravou styku do 08.00 hod. ráno, pretože otcovi nezáleží na tom, že dieťa bude musieť veľmi skoro vstávať a treba mu zabezpečiť raňajky, rannú hygienu, obliekanie a presun z H. do predškolského zariadenia v E., kedy aj cestná doprava je značne zahustená. Uvedené platí aj pre popoludňajší čas. Otec si neuvedomuje, že by týmto kládol na syna zvýšené nároky, čo nie je v záujme jeho zdravého vývinu. Otcovi o maloletom poskytuje informácie formou sms správ, osobne, telefonicky. Otec je informovaný o návštevách dieťaťa u lekára, o vyšetrení v nemocnici, u zubára, ortopéda, pričom o výsledkoch týchto vyšetrení sa nezaujíma. Zo strany otca ona nemá poskytnuté informácie ako trávi čas dieťa u neho, akú má stravu, či spal. Je zjavné, že otec informácie žiada jednostranne bez jeho spoluúčasti. So znížením výživného nesúhlasila, pretože na strane otca nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zníženie výživného. Naopak u maloletého vzrástli náklady vekom, prijatím na povinnú predškolskú dochádzku. Dôvody, ktoré uvádza otec pre zníženie výživného vyhodnotila ako irelevantné a značne sebecké. Otec má dostatočný príjem na splnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom. Poukázala na

konštantnú judikatúru, podľa ktorej rodič zaviazaný vyživovacou povinnosťou, ak nepreukáže zmenu pomerov, nemožno jeho návrhu vyhovieť. Z návrhu otca možno konštatovať, že jeho príjem a majetkové pomery sú rovnaké, náklady na bývanie mu klesli, pričom svojmu otcovi platí 400 eur mesačne údajne nájomné a podľa odvolania ide o splácanie úverov. Súhlasila s názorom súdu prvej inštancie, ktorý na tento náklad neprihliadal.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu sa pridržiaval podaného odvolania a s tvrdeniami matky nesúhlasil. Uviedol, že ak podal odvolanie voči rozsudku, využil len možnosť brániť sa na súde prostredníctvom riadneho opravného prostriedku. Maloletý od septembra 2022 navštevuje 1. ročník základnej školy v E., vždy sa o neho riadne zaujímal, avšak matka mu poskytovala len nepostačujúce informácií o ňom. Ak sa aj maloletého pýtal ohľadom plávania alebo krúžkov, tento mu nevedel odpovedať. Maloletý, keď je u neho sám sa ráno zobúdza, nie je u neho problém so vstávaním, cesta do E. trvá cca 25 minút a to aj v ranných hodinách, pričom maloletý potrebuje aj svoj mužský vzor. Maloletý síce býva so svojím starým otcom zo strany matky, ktorý však stále pracuje, aby uživil rodinu. Potvrdil, že matka ho začala viac informovať o maloletom niekedy začiatkom tohto roka, konkrétne o zmene pediatra, výsledkoch očnej lekárky, napriek tomu trvá na navrhovanej informačnej povinnosti. Pokiaľ ide o dysgrafiu maloletého tento problém budú riešiť vraj aj v škole, na odporúčanie sa s maloletým nemá učiť cez víkend, aby mal voľno, maloletý však chce sám počítať, písať, kresliť. O výsledkoch maloletého sa zaujíma a bolo by vhodné, aby navštevoval aj školskú družinu, keďže má pocit, že berie školu ako nutnú a družina by mu poskytla zábavu. Syn sa k nemu teší, styk prebieha bez problémov, vymýšľa pre neho podnetné aktivity a zaujímavý program, venuje sa mu, navštevujú spolu starých rodičov. Ak matku aj v minulosti informoval o trávení času počas víkendu, bol odbitý, že ju to nezaujíma. Keď matke syna privezie, spovedá ho čo robili, aký mali program. S matkou nikdy nebojoval, neklamal jej, snažil sa jej vyhovieť, nikdy ju nešikanoval, len vyjadril nesúhlas, aby maloletý nastúpil do školy v E., pretože chcel, aby navštevoval školu v H., čo je bližšie k jeho bydlisku a k pracovisku matky. Pokiaľ ide o výkon jeho práce, tento si vie zariadiť tak, aby sa mohol maloletému venovať. Matkou vyčíslené náklady na maloletého vyhodnotil ako nereálne a premrštené, pričom jeho zárobok činí v priemere 1.675 eur, z toho platí výživné 380 eur, byt 400 eur, iné poplatky a na živobytie mu ostáva 300 až 400 eur mesačne. Má vedomosť o tom, že matka mala aj druhý príjem, čo mu ústne potvrdila. Matka si v roku 2019 kupovala dom, čo by si bez tohto príjmu nemohla dovoliť. Žiadal o preverenie ďalšieho príjmu matky. Potvrdil, že do svojho vlastníctva nadobudol automobil zn. Nissan primera, ktorý mu predala jeho sestra za cenu 11.500 eur, na túto úhradu čerpal spotrebný úver, ktorý splácal do 17.06.2023 vo výške 83,33 eur mesačne. Auto, ktoré mal od otca v držbe, vymenil kvôli bezpečnosti maloletého za novšie a väčšie. Uviedol, že finančne ho podporuje jeho rodina. V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach.

9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

10. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa , zák. č. 161/15 Z.z. (ďalej ) v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , (ďalej ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

11. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

12. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Súd prvej inštancie v časti o úprave styku otca s maloletým vykonal náležité dokazovanie a správne ustálil potrebu styk otca s maloletým rozšíriť. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti danej veci, zistený skutočný stav a vek dieťaťa je dôvodné

rozšírenie styku otca s maloletým počas bežného roka nielen v nepárnom týždni od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., ale aj v priebehu párneho týždňa od stredy od 16.00 hod. do štvrtka do 08.00 hod., teda v zmysle návrhu otca. Treba zdôrazniť, že je v záujme maloletého dieťaťa aj rodiča, aby sa realizovali ich spoločné stretnutia na pravidelnej a intenzívnej báze, ktoré napomáhajú rozvíjať ich vzťah a väzby. V prípade maloletého bolo v konaní preukázané, že k otcovi má vytvorený vzťah, pozná jeho domácnosť, do ktorej pravidelne chodí. Uvedené maloletý potvrdil v rámci zisťovania názoru súdom prvej inštancie prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Je potrebné uviesť, že maloletý bol v čase zisťovania názoru vo veku 6 rokov, kedy dieťa dokáže vyjadriť svoje pocity, dokáže povedať ako trávi čas s rodičmi. Postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k zisťovania názoru dieťaťa odvolací súd vyhodnotil ako súladný s ust. , . Hoci sa maloletý vyjadril, že k otcovi chodí každý druhý víkend a chce, aby to tak zostalo, názor dieťaťa nemusí byť jediným podkladom pre rozhodnutie a východzím dôkazom, keď je potrebné prihliadať aj na ďalšie dôkazy vykonané v konaní. Odvolací súd vzal do úvahy aj súhlas matky s rozšírením styku otca s maloletým cez víkendy od piatku do nedele, pričom uviedla, že maloletý chodí k otcovi bez problémov a voči starostlivosti otca o maloletého nevyslovila žiadne vážne výhrady. Pokiaľ matka poukazovala na problémy maloletého s vyprázdňovaním, z jej vyjadrenia vyplýva, že tieto riešila prostredníctvom psychológa jedným sedením a úpravou stravy maloletému. Ak teda matka nemá námietky voči styku počas celého víkendu, odvolací súd nevidí dôvod, aby sa styk nemohol realizovať v priebehu pracovného týždňa s prenocovaním počas jednej noci u otca. Ani výhrady matky, ktorá poukazovala na to, že maloletý navštevuje školské zariadenie v E. a preprava od otca z H. v ranných hodinách by bola pre dieťa náročná, nie sú dôvodom pre redukovanie styku, resp. ponechanie rozsahu styku len v zmysle napadnutého rozsudku. Vzdialenosť bydlísk rodičov a školského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje nie je tak významná, keď ide o bežnú vzdialenosť, ktorú v iných rodinách pri dochádzke do školských zariadení rodičia s deťmi v okolí H. prekonávajú. Daný rozsah styku rešpektuje aj právo rodiča na výchovu svojho dieťaťa a poskytne mu priestor na realizáciu svojich rodičovských práv a povinností k maloletému. Odvolací súd zároveň považoval za vhodné určiť miestom prevzatia maloletého a jeho odovzdania vo štvrtok školské zariadenie, ktoré navštevuje a miestom odovzdania v nedeľu bydlisko matky s tým, že ak sa maloletý nebude nachádzať v školskom zariadení je miestom preberania a odovzdania bydlisko matky. Takýmto rozsahom styku spolu s už upraveným stykom počas prázdnin a sviatkov je sledovaný záujem dieťaťa a jeho zdravý psychický a fyzický vývin a právo dieťaťa a rodiča na spoločné stretnutia.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom podľa .

15. Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

18. Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

20. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa veta prvá , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

23. Podľa , ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

24. Podľa , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

25. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého z hľadiska odôvodnených potrieb maloletého v čase podania návrhu, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom. Odvolací súd však na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného a odvolacie námietky otca sú čiastočne dôvodné.

26. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zák. o rodine). Súd prvej inštancie mal riadne preukázané pomery na strane maloletého, ktorý v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol vo veku 6 rokov, nenavštevoval súkromné predškolské zariadenie, ale štátne. Je potrebné konštatovať, že posledné rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2019 a od toho času do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie uplynula doba dvoch rokov. V danej veci bolo preukázané, že na strane maloletého došlo ku zmene formy predškolského zariadenia, v ktorom mesačné poplatky činili 190 eur, a ktorá suma nástupom maloletého do štátneho predškolského zariadenia sa podstatne znížila. Podľa udania matky úhrada za ZRPŠ predstavuje 11 eur, strava v materskej škole 43 eur mesačne. Uvedené platby neboli v konaní sporné, otec ich výšku nenamietal. Pokiaľ ide o ďalšie náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého tieto matka vyčíslila za stravu vo výške 120 eur mesačne, oblečenie a obuv 113,29 eur a 21,34 eur, drogéria 23,17 eur, lieky 26,81 eur, športové potreby 20,32 eur, návštevy lekárov 12,92 eur, poplatky v materskej škole vo výške 54,05 eur, krúžok anglického jazyka 10 eur plávanie vo výške 13,50 eur (za I. polrok 60 eur a za II. polrok 75 eur). Náklady na bývanie matka vyčíslila a preukázala vo výške 610,99 eur úvery a 217,28 eur poplatky za energie, plyn, voda, odvoz odpadu, internet a TV a daň s tým, že po prepočte na dve osoby tieto platby predstavujú na matku a maloletého spolu 309,99 eur úvery, poplatky za bývanie 108,64 eur. Pokiaľ otec namietal nadhodnotené vyčíslenie nákladov na maloletého, odvolací súd tieto ustálil mesačne sumou: strava 120 eur, oblečenie a obuv 130 eur (vrátane športového oblečenia), drogéria 15 eur, lieky 15 eur, návštevy lekárov a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti 15 eur, poplatky v školskom zariadení 60 eur (vrátane stravy), krúžky 30 eur, bývanie 54 eur, t.j. spolu 439 eur. Vo vzťahu k nákladom na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti odvolací súd udáva, že hoci matka nepreukázala pravidelnosť poplatkov u lekárov, je zjavné, že poplatky platí u stomatológa a pri návšteve lekárov v čase ochorenia dieťaťa, kedy má aj cestovné výdavky. Odvolací súd súčasne zastáva názor, že pri zohľadnení príjmu otca pripadá do úvahy aj čiastočné navýšenie týchto výdavkov. Pri bežných nákladoch na stravu a hygienu vychádzal z cien tovarov primeraných veku dieťaťa. V súvislosti s krúžkovými aktivitami odvolací súd uznal výdavok mesačne v sume 30 eur, keďže tieto aktivity podporujú rozvoj maloletého dieťaťa a výška príjmu otca umožňuje dieťa podporiť v jeho rozvoji touto formou. Keďže záujmové činnosti sa deťom menia, bolo potrebné ich výšku ustáliť jednoznačne. Na námietky otca ohľadom matkou vyčíslených nákladov na maloletého na bývanie odvolací súd prihliadol. V prvom rade je potrebné uviesť, že podiel poplatkov za bývanie je aj nákladom dieťaťa, avšak len v jeho pomernej časti. V danej veci maloletý s matkou býva v 5 izbovom rodinnom dome spolu so starými rodičmi zo strany matky. Matka vyčíslila náklady na seba a maloletého po prepočte na dve osoby, avšak do týchto nákladov započítala aj splátky úverov, ktoré však nemožno považovať za výdavok maloletého, pretože tento je výhradne výdavkom matky, ktorá splatením úveru nadobudne vlastníctvo k nehnuteľnosti. Splátky úverov je však potrebné zohľadniť pri výdavkoch na strane matky. Poplatky za bývanie preto odvolací súd na strane maloletého ustálil sumou 54 eur mesačne. Ak otec namietal a žiadal vykonať dokazovanie vo vzťahu k príjmov starých

rodičov, správne postupoval súd prvej inštancie, keď jeho návrhu nevyhovel. Skutočnosť, že starí rodičia bývajú v domácnosti matky zakladá ich povinnosť podieľať sa len na príspevkoch na bývanie, (ako vyplýva z vyjadrenia matky, starí rodičia jej tieto príspevky poskytujú), pričom vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu je povinnosťou rodičov. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú bežné potreby, náklady na stravu, ošatenie, školské a mimoškolské aktivity a aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletého priebežne zvyšujú. Pri znížení výživného na maloleté dieťa je potrebné skúmať aj zmenu pomerov na strane rodičov. V danom prípade odvolací súd vyhodnotil a prihliadal na zmenu pomerov na strane dieťaťa, avšak nevyhnutne musel zohľadniť aj zmeny pomerov na strane rodičov. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sú príjmy rodičov nízke, odôvodnenými potrebami maloletého dieťa sú jeho základné potreby, ako je strava, bývanie, ošatenie, náklady na štúdium. Pokiaľ to umožňujú príjmy rodičov, odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa sú aj ďalšie, fyzickému a duševnému rozvoju prospešné potreby dieťaťa. S poukazom na uvedené, odvolací súd zastáva názor, že výška výživného 300 eur mesačne zohľadňuje krytie potrieb maloletého zo strany otca.

27. Pri porovnaní pomerov na strane rodičov sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil, že príjem otca zostal nezmenený a na strane matky došlo k jeho navýšeniu. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že príjem matky činil v priemere mesačne 1.060 eur netto, pričom však v čase ostatného rozhodnutia o výživnom zarábala mesačne 770 eur netto, to znamená, že jej príjem sa navýšil o cca 290 eur mesačne. Otec dosahoval v roku 2018 priemerný mesačný príjem vo výške 1.840 eur, v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie jeho príjem činil v priemere mesačne 1.886 eur, teda nedošlo u neho k podstatnej zmene príjmu. Argumenty otca o vyplatenom daňovom bonuse odvolací súd nezohľadnil, pretože výplata bonusu je súčasťou príjmu, ktorého výška je v celom rozsahu podkladom pre rozhodovanie o výživnom. Odvolací súd akceptoval námietky otca v súvislosti s hodnotením jeho majetkových pomerov, vzdania sa dedičstva a platbami poskytovanými jeho otcovi vo výške 400 eur mesačne, ktoré boli predmetom dohody medzi nimi. Daná okolnosť bola posudzovaná už v ostatnom rozhodnutí o výživnom na maloletého, preto nemôže byť zohľadnená znovu ako vzdanie sa príjmu otca. Uzatvorená Zmluva o budúcej zmluve medzi otcom a starým otcom maloletého zo strany otca zo dňa 15.10.2021 ohľadom kúpy bytu len potvrdzuje vyjadrenia otca ohľadom spomínanej nehnuteľnosti. Pokiaľ otec poukazoval na svoj zdravotný stav a s tým súvisiacu nutnosť zmeniť prácu, odvolací súd na jeho argumenty neprihliadal, nakoľko v konaní nepreukázal také zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by bolo dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku v otcom navrhovanom rozsahu. Pri porovnaní pomerov na strane rodičov je potrebné konštatovať, že ani jednému z rodičov nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, nezmenili svoj osobný stav, každý z rodičov má náklady na bývanie. Matka od poslednej úpravy výživného nadobudla do osobného vlastníctva nehnuteľnosť rodinný dom, ktorý obýva. V súvislosti s kúpu nehnuteľnosti sa matka zaťažila úverom, na ktoré splátky jej prispievajú aj rodičia, ktorí s ňou žijú v spoločnej domácnosti. Na strane otca nedošlo ku zmene majetkových pomerov, naďalej býva v byte, ktorého vlastníkom je jeho otec a tomuto platí za bývanie 400 eur mesačne a ďalšie bežné náklady. V nadväznosti na pomery rodičov treba vziať do úvahy náklady, ktoré si každý z nich hradí na bežné potreby. Odvolací súd vychádzajúc zo skutočného stavu zisteného vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie dospel k záveru, že zmena pomerov na strane maloletého, ktorý už nenavštevuje súkromnú školské zariadenie, ale štátne, keď výška poplatku sa podstatne znížila, pričom na strane matky došlo ku zvýšeniu príjmu a jej majetkových pomerov, je dôvodné pristúpiť k čiastočnému zníženiu výživného na sumu 300 eur. Určená výška výživného zohľadňuje náklady na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, jeho vek, tiež výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého, rozsah styku otca s maloletým počas bežného roka aj prázdnin, kedy aj otec maloletému poskytuje plnenia

(strava, hygiena, program). Výživné vo výške 300 eur mesačne zodpovedá aj výške príjmu každého z rodičov, ich pomerom a životnej úrovni rodičov. Takto znížená suma výživného reflektuje aj na vývoj životných nákladov, a nárast potrieb maloletého od poslednej úpravy výživného, keď výživné, vzhľadom na vek maloletého, sa pohybuje vo vyššej hranici. Z uvedených dôvodov vo zvyšku v časti návrhu na zníženie výživného návrh otca zamietol ako nedôvodný.

28. Odvolací súd napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na zníženie výživného na maloletého podľa zmenil.

29. Podľa súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

30. Súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu, ktorým zamietol návrh otca na uloženie informačnej povinnosti rodičov vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil a pri rozhodnutí vychádzal zo správnych záverov. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil s dôvodmi vzťahujúcimi sa k odvolaním napadnutému rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom zamietol návrh otca na vydanie rozhodnutia, ktorého právny základ sa opiera o ust. , ktorým sa domáhal uloženia informačnej povinnosti matke o všetkých dôležitých veciach týkajúcich sa maloletého, o jeho zdraví, každej návšteve lekára, o dlhodobejších pobytoch (v trvaní viac ako tri dni) mimo miesta jeho pobytu, vrátane pobytu v zahraničí, o výchovných a pedagogických opatreniach a školských výsledkoch, a to formou SMS správy alebo e- mailu, raz mesačne.

31. Posudzovaný návrh otca sa čo do právneho základu odvíja od ust. vychádzajúceho z premisy, že pre ochranu záujmov dieťaťa je v zásade nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosť o záležitostiach dieťaťa, pričom v prípade, ak ju preferenčný rodič neplní dobrovoľne, mala by mu byť súdom uložená, pokiaľ sa jej úpravy druhý rodič domáha a nemá možnosť si informácie sám obstarať. Pri nariaďovaní informačnej povinnosti je nutné zohľadniť nielen povinnosť preferenčného rodiča, ale tiež skutočnosť, či bolo alebo nebolo zasiahnuté do výkonu rodičovských práv a povinností nepreferenčného rodiča. Rodičia sú (okrem prípadov, kedy je rodič na základe rozhodnutia súdu pozbavený, obmedzený vo výkone rodičovských práv a povinnosti, resp. je mu tento výkon pozastavený) zákonnými zástupcami svojho dieťaťa, ako zákonní zástupcovia sa môžu informovať v škole, u lekára a pod.. Práve na túto povinnosť rodiča nesmie súd pri rozhodovaní o informačnej povinnosti zabúdať a nemôže uložiť preferenčnému rodičovi povinnosť informovať druhého rodiča o záležitostiach, ktoré si môže (a má zo zákona povinnosť) obstarať sám, keďže cieľom informačnej povinnosti nie je napomáhať jednému z rodičov "vyhýbať sa" plneniu svojich rodičovských povinností a navyše nimi zaťažovať druhého rodiča.

32. Odvolací súd sa plne zhoduje so závermi súdu prvej inštancie v tom, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na uloženie otcom požadovanej informačnej povinnosti v zmysle . Konštatuje, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ( ) bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi rodičmi prebieha riadna komunikácia (prostredníctvom WhatsApp správ), v rámci ktorej riešia spolu otázky týkajúce sa maloletého dieťaťa, z čoho vyplýva, že otec je informovaný o veciach týkajúcich sa maloletého. Naviac, pokiaľ ide o informovanosť o školských aktivitách tak, ako je uvedené vyššie, otec má právo tieto informácie získať zo zdrojov školského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje. Rovnako tak má možnosť informovať sa u všeobecnej lekárky maloletého, prípadne odborných lekárov na zdravotný stav dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nedochádza k zániku rodičovských práv druhého rodiča. Je teda prirodzené, že matka, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti poskytne otcovi informáciu o tom, kto je všeobecným lekárom maloletého. Napokon výber lekára a tiež školského zariadenia pre maloleté dieťa je vecou oboch rodičov, na ktorej, ak sa nezhodnú, táto podlieha schváleniu súdom. V danom prípade otec má súdom určený rozsah styku s maloletým, počas ktorého má možnosť aj s dieťaťom komunikovať o bežných veciach, ktoré sa ho týkajú. Nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že otec je matkou informovaný o maloletom, aj odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu v tejto časti. Záverom udáva, že pokiaľ otec žiadal, aby súd uložil aj jemu informačnú povinnosť,

takýto výrok rozsudku vo vzťahu k otcovi ako navrhovateľovi nie je dôvodný, pretože danú povinnosť si môže plniť dobrovoľne.

33. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zamietol návrh otca o uložení informačnej povinnosti matke a otcovi podľa , ako vecne a právne správny potvrdil.

34. Odvolací súd nevyhovel návrhu otca na preverenie majetkových pomerov osôb žijúcich v spoločnej domácnosti s matkou, dospejúc k záveru, že aj postup súdu prvej inštancie v tomto smere bol správny. Vykonanie dokazovania zisťovaním majetkových pomerov starých rodičov a ich posudzovanie a vyhodnocovanie nie je dôvodné, pretože povinnosťou starých rodičov nie je platiť výživné na maloleté dieťa, keď táto povinnosť spočíva na rodičoch. Pokiaľ starí rodičia žijú v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým a prispievajú na domácnosť, t.j. stravu, hygienu a pod., tieto príspevky je potrebné vyhodnotiť ako dobrovoľné platby. Za nedôvodný považoval odvolací súd aj návrh otca na preverenie ďalšieho príjmu matky, nakoľko skutočnosť, že matka si zabezpečila ďalšiu prácu nebola v konaní preukázaná, pričom ide len o hypotetické úvahy otca. Vykonávanie ďalšieho dokazovania v otcom naznačenom smere odvolací súd vyhodnotil ako nehospodárne a zbytočne predlžujúce konanie, keď súd prvej inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie, z ktorých výsledkov odvolací súd pri postupe podľa vychádzal.

35. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo, preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

36. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia s použitím ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia .

37. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).