Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-224-2019.pdf
PDF · 132.34 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/224/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Natur planeta s.r.o., so sídlom Železničná 662, 049 51 Brzotín, IČO: 36 828 921, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom Advokátskej kancelárie JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma a spol. (Združenie advokátov), so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: PEPO SK, s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, IČO: 46 451 498, v konaní o zaplatenie 28.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/39/2018-258 zo dňa 27. júna 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/39/2018-258 zo dňa 27. júna 2019 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 28.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 28.000,- Eur od 31.12.2006 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti zaplatiť sumu 28.000,- Eur, ktorý nárok odôvodnil tým, že na základe vzájomnej dohody odpredal žalovanému vozidlo zn. AUDI A8 za kúpnu cenu 28.000,- Eur, na základe čoho vystavil faktúru splatnú dňa 30.12.2016. Žalovaný kúpnu cenu nezaplatil. Žalovaný proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor s tým, že žalobca nepredložil všetky dokumenty potvrdzujúce jeho tvrdenia a zároveň uviedol, že má voči žalobcovi pohľadávky vo výške 49.200,- Eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a že svoje pohľadávky započítal. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že nemohlo dôjsť k započítaniu, keďže spoločnosť Classic Company s.r.o. postúpila svoju pohľadávku na J. Hliváka, a teda v čase postúpenia pohľadávky na M. I. už túto pohľadávku uvedená spoločnosť nevlastnila, a preto nemohlo dôjsť k postúpeniu na žalovaného.
2. Okresný súd uviedol, že medzi stranami bolo nesporné, že žalobca odpredal žalovanému vozidlo zn. Audi A8 za kúpnu cenu 28.000,- Eur a vystavil faktúru č. 16VF024 so splatnosťou 30.12.2016. Podľa okresného súdu došlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Žalovaný predmetnú pohľadávku nerozporoval a bránil sa, že pohľadávka zanikla započítaním. Žalovaný uviedol, že voči žalobcovi nadobudol pohľadávku Zmluvou o postúpení zo dňa 20.07.2017, ktorou postupca M. I. postúpil svoje pohľadávky vo výške 49.200,- Eur voči žalobcovi na žalovaného. S. I. túto pohľadávku nadobudol Zmluvou zo dňa 9.3.2017 od postupcu Classic Company s.r.o.
3. Okresný súd k oznámeniu o jednostrannom započítaní pohľadávok v celkovej výške 49.200,- Eur, adresovanému žalobcovi od žalovaného listom zo dňa 19.12.2017, uviedol, že z ničoho nevyplýva, že dané oznámenie bolo skutočne doručované žalobcovi. Žalovaný tak nepreukázal doručovanie oznámenia, ani to, že oznámenie sa dostalo do dispozičnej sféry žalobcu. Ku tvrdeniu žalobcu, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Classic Company s.r.o. na M. I., keďže táto spoločnosť v čase údajného postúpenia už nebola vlastníkom pohľadávky, lebo táto pohľadávka bola postúpená na J. E., okresný súd uviedol, že z predloženej Zmluvy o postúpení zo dňa 28.2.2017 vyplýva, že bola uzavretá medzi postupcom Classic Company s.r.o., v mene ktorého konal konateľ L. Rollo, a postupníkom Z. E.. Predmetom tejto zmluvy boli pohľadávky v celkovej výške 56.200,- Eur s uvedením faktúr, ktoré zodpovedajú faktúram uvedeným v zmluve o postúpení, ktorú predložil žalovaný. Túto zmluvu žalovaný spochybňoval s tým, že na nej nie je pravý podpis pána Rolla ako konateľa spoločnosti Classic Company s.r.o., k čomu navrhol vypočuť svedka M. I.. Tento svedok prenechal okresnému súdu originál čestného prehlásenia p. V. z 10.5.2018, v ktorom tento prehlásil, že v čase, keď bol konateľom spoločnosti Classic Company s.r.o., nepodpísal Zmluvu o postúpení, údajne uzavretú dňa 28.2.2017, medzi touto spoločnosťou a pánom E. ako postupníkom. Toto prehlásenie bolo opatrené nečitateľným podpisom a obsahovalo osvedčenie o pravosti podpisu menovaného zo dňa 10.5.2018 notárom JUDr. Denisou Adamkovičovou, ktorému Centrálny register osvedčených podpisov pridelil poradové číslo O 868794/2018.
4. Okresný súd ďalej uviedol, že svedok V. na pojednávaní vypovedal, že predložené Čestné prehlásenie z 10.5.2018 nenapísal ani nepodpísal. Ďalej uviedol, že nepodpísal Zmluvu o postúpení zo dňa 9.3.2017 a poprel tiež, že by podpísal zmluvu o postúpení medzi spoločnosťou Classic Company s.r.o. a J. E.. Okresný súd po nahliadnutí do Centrálneho registra osvedčených podpisov zistil, že pod uvedeným poradovým číslom nie je overený podpis L. V. po 1.1.2003. Notárka JUDr. Denisa Adamkovičová, ktorá mala predmetnú doložku vystaviť, okresnému súdu oznámila, že na jej notárskom úrade nebolo vydané osvedčenie o pravosti podpisu pána V. a následne zistila, že došlo k zneužitiu a sfalšovaniu úradnej pečiatky.
5. S ohľadom na uvedené skutočnosti, v zmysle ktorých bolo nepochybné, že podpis pána V. na čestnom prehlásení nie je jeho podpisom, keď tento svedok zároveň poprel spísanie čestného prehlásenia ako aj zmluvy o postúpení pohľadávky, nepovažoval okresný súd za potrebné vykonať žalovaným navrhovanú konfrontáciu svedkov I. a V. za účelom preukázania, ktorý z nich uvádza pravdu. Okresný súd mal za preukázané, že pán I., ktorý tvrdil skutočnosti v prospech žalovaného, predložil nepravé čestné prehlásenie. Podľa okresného súdu nebol daný dôvod na konfrontáciu, keďže bolo preukázané, že osvedčenie pravosti podpisu pána V. na čestnom prehlásení predloženom pánom I. je sfalšované a podpis nikdy nebol overený tak, ako to pán I. tvrdil. Tieto skutočnosti považoval okresný súd za dostatočné pri posúdení hodnovernosti svedkov a okresný súd svedka pána I. vyhodnotil ako nehodnoverného. Tento svedok predložil okresnému súdu sfalšovanú listinu - čestné prehlásenie, teda tvrdil skutočnosti s predložením listín, ktoré nie sú pravdivé. Tento svedok tvrdil dokonca nejakú plnú moc od pána V. na konanie za spoločnosť Classic Company, s.r.o., avšak žiadnu plnú moc nepredložil a konateľ spoločnosti pán V. pána I. ani nepozná. Z dokazovania tak vyplýva nehodnovernosť svedka pána I. a jeho nepravdivé tvrdenia. Okresný súd preto navrhovanú konfrontáciu svedkov nepovažoval za efektívnu a hospodárnu, keďže vykonaným dokazovaním bolo nepochybne zistené, že pán I. neuvádzal pravdivé skutočnosti. Tvrdenia svedka pána V. neboli ničím hodnoverným spochybnené a pravdivosť jeho tvrdení bola preukázaná aj vyjadrením notárky o tom, že na predmetnom čestnom prehlásení nie je jeho overený podpis. Okresný súd preto nemal dôvod pochybovať o jeho hodnovernosti.
6. Okresný súd potom ustálil, že nedošlo k platným uzavretiam zmlúv o postúpení, nakoľko v mene spoločnosti Classic Company s.r.o. nekonal jej konateľ tak, ako to tvrdil pán I.. Konateľ pán Rollo nemal vedomosť o žiadnej takej zmluve, hoci v tom čase mohol jedine on takéto zmluvy uzavrieť. Keďže nedošlo k platnému postúpeniu, nemohlo dôjsť ani k platnému započítaniu, nakoľko nebola spôsobilá pohľadávka. Existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému bola pritom nepochybná a keďže okresný súd posúdil, že nedošlo k platnému započítaniu, je žalovaný v omeškaní s úhradou predmetnej faktúry. Okresný súd potom ďalšie dokazovanie nevykonal, nakoľko už vykonané dokazovanie považoval za dostatočné pre objektívne posúdenie veci. Žalovaný trval na konfrontácii svedkov, ktorú však okresný súd s poukazom na uvedené skutočnosti nevykonal. Žalovaný žiadal konfrontáciu za účelom zistenia, ktorý svedok uvádzal pred súdom pravdu, avšak iným dokazovaním bolo zistené, že pán I. nie je
hodnoverný, keďže jeho tvrdenia boli relevantným spôsobom vyvrátené. Žalovaný teda nepreukázal existenciu pohľadávky voči žalobcovi, pričom žalobca riadne preukázal svoje tvrdenia. Žalovaný žalovanú istinu nezaplatil napriek tomu, že na pojednávaní dňa 27.6.2019 navrhol žalobcovi dohodu, v zmysle ktorej vráti predmetné vozidlo. S touto dohodou žalobca nesúhlasil s ohľadom na časový odstup od kúpy vozidla, a teda s ohľadom na jeho stav a prípadné opotrebenie. Návrh žalovaného preto možno posúdiť ako nepriame uznanie opodstatnenosti nároku žalobcu. Podľa okresného súdu bol postup žalovaného nelogický, keď žalovaný na jednej strane žalobcovi navrhol, že mu vráti vozidlo na vyriešenie sporu, čím potvrdil a uznal opodstatnenosť žaloby, avšak zároveň trval na tom, že zmluvy o postúpení sú platné. Keby bol aj žalovaný presvedčený o ich platnosti, tak nie je dôvod na vyriešenie sporu ponúknutím vrátenia vozidla. Tvrdenia žalovaného o platnosti zmlúv preto okresný súd označil ako účelovú obranu a žalobe vyhovel, keďže nebolo preukázané platné postúpenie a existencia spôsobilej pohľadávky žalovaného na započítanie. Okresný súd zároveň žalobcovi priznal právo na zaplatenie úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. O trovách konania okresný súd rozhodol s prihliadnutím na plný úspech žalobcu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP. Žalovaný dotknutý rozsudok považuje za nesprávny, nedostatočný, nepreskúmateľný a v rozpore so skutkovým stavom. Podľa žalovaného sú tu závažné skutočnosti, ktoré okresný súd dostatočne nezohľadnil, ktorými sa nezaoberal, ktoré nevykonal, vyhodnotil ich nesprávne, a preto je potrebné nápravu učiniť cestou odvolacieho súdu. Žalovaný uviedol, že z jeho strany nešlo o účelovú obranu a skutočnosť, že navrhol žalobcovi dohodu, že mu vráti vozidlo, nie je nepriamym uznaním opodstatnenosti žalobcovho nároku. Žalovaný bol v dobrej viere a mal za to, že postupca S. I. zmluvou platne na žalovaného ako postupníka postúpil peňažné pohľadávky, ktoré mal voči žalobcovi. Nakoľko žalovaný disponoval pohľadávkou vo výške 49.200,- Eur voči žalobcovi, pristúpil k jednostrannému započítaniu a má za to, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, zanikla. Oznámenie o jednostrannom započítaní žalovaný žalobcovi riadne zaslal, čoho dôkazom je skutočnosť, že žalobca jeho doručenie nikdy nerozporoval. Dohodu o vrátení vozidla žalovaný žalobcovi navrhol preto, lebo okresný súd nechcel vykonať konfrontáciu svedkov pána I. a pána V., a teda žalovaný sa ocitol v dôkaznej núdzi.
8. Žalovaný v odvolaní ďalej poukázal na skutočnosť, že okresný súd vyhodnotil svedka pána I. ako nehodnoverného a výpovedi svedka pána V. pripísal vyššiu dôkaznú silu, s čím žalovaný nesúhlasí. Skutočnosť, že vyšlo najavo, že doložka osvedčenia pravosti podpisu pána V. na čestnom prehlásení bola sfalšovaná, v žiadnom prípade nepreukazuje skutočnosti, ktoré vyvodzuje okresný súd, teda, že by uvedené čestné prehlásenie nenapísal a nepodpísal svedok pán V.. V konaní tak neboli odstránené výrazné rozpory svedeckých výpovedí týchto svedkov. Okresný súd vyhodnotil svedka pána I. ako nehodnoverného vzhľadom na výpoveď svedka pána V., avšak na druhej strane výpoveď svedka pána V. nehodnotil v kontexte s výpoveďou konateľa žalobcu pána E., ktorý sa vyjadril, že pána V. osobne pozná, komunikoval priamo s ním ohľadom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.2.2017, ktorou mala spoločnosť Classic Company s.r.o. postúpiť pohľadávky voči žalobcovi na pána E., a svedka pána V. opísal aj po vizuálnej stránke. Svedok pán V. pritom na pojednávaní na otázku, či pána E. pozná, uviedol, že nie. Okresný súd tak zvolil odlišný prístup pri vyhodnocovaní svedeckých výpovedí svedkov pána I. a pána V., keď pána I. považoval za nehodnoverného a s výpoveďou svedka pána V. sa stotožnil napriek tomu, že bola v rozpore s výpoveďou pána E.. Podľa žalovaného by ním navrhovaná konfrontácia týchto svedkov bola spôsobilá odstrániť rozpory v ich výpovediach. Okresný súd tak jednostranne vyhodnotil vykonané dôkazy v neprospech žalovaného, opomenul tieto dôkazy posúdiť vo vzájomných súvislostiach, z dôkazov vyvodil nesprávne skutkové zistenia a odňal žalovanému možnosť vykonať navrhnutý dôkaz konfrontáciou svedkov. Nesprávne a predčasné je potom aj právne posúdenie o neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok a o neplatnosti jednostranného započítania pohľadávok žalovaným. Podľa žalovaného je napadnutý rozsudok nesprávny, nepresvedčivý, nepreskúmateľný a nespravodlivý, nie je dostatočne a riadne odôvodnený a obsahuje mnohé nesprávne vyhodnotené závery. Podľa žalovaného tak došlo k porušeniu práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
9. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu cestou právneho zástupcu uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne a právne správne a stotožňuje sa so závermi uvedenými v odôvodnení tohto rozhodnutia. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobcom uplatnená pohľadávka zanikla
jednostranným započítaním s pohľadávkou, ktorú žalovaný nadobudol od S. I., ktorý mal pohľadávku nadobudnúť od Classic Company s.r.o. Z výsluchu svedka Y. V. však vyplynulo, že tento ako bývalý konateľ spoločnosti Classic Company s.r.o., poprel uzatvorenie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 9.3.2017. Pokiaľ žalovaný aj naďalej tvrdil, že podpis na zmluve o postúpení pohľadávky je podpisom pána V., ktorý túto skutočnosť poprel, spočívalo dôkazné bremeno na preukázaní tejto skutočnosti na žalovanom, ktorý však v tomto smere nevyprodukoval žiadny dôkaz. Žalovaným navrhovaná konfrontácia svedkov by túto skutočnosť nepreukázala. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, keď najprv posúdil všetky dôkazy jednotlivo a následne všetky dôkazy v súvislostiach a správne postupoval aj pri vyhodnocovaní dôveryhodnosti svedkov pána I. a pána V.. Žalobca tak navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne a právne správne potvrdil.
10. Na doručené vyjadrenie k odvolaniu žalovaný písomne nereagoval.
11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/224/2019-376 zo dňa 7.4.2020 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
13. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalovaný, keď okrem iného namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ... „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
17. Žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým spochybnil hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie a jeho záver ohľadom posúdenia výpovede svedka pána I. ako nehodnovernej a zároveň vyhodnotenie svedka pána V. ako hodnoverného. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že okresný súd výpoveď svedka pána V. nehodnotil v kontexte s výpoveďou konateľa žalobcu pána E.. Ako už bolo krajským súdom konštatované, vo všeobecnosti platí, že súd pri hodnotení dôkazov nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť a platí zásada voľného hodnotenia dôkazov. V súlade s týmto oprávnením okresný súd pristúpil k hodnoteniu svedeckých výpovedí svedka pána I. aj svedka pána V., a to aj s prihliadnutím na ostatné vykonané dôkazy. Zvýrazňuje krajský súd, že svedok pán I. predložil pred okresným súdom čestné prehlásenie, ktoré malo byť podpísané svedkom pánom V., ktorého podpis na tomto čestnom prehlásení mal byť zároveň notársky osvedčený. Vo vzťahu k tomuto notárskemu osvedčeniu bolo v konaní ustálené, že podpis pána V. na tomto čestnom prehlásení dotknutou notárkou osvedčený nebol a v Centrálnom registri osvedčených podpisov takýto podpis pána V. evidovaný nie je. Je teda zrejmé, že výpoveď svedka pána V., ktorý svoj podpis na tomto čestnom prehlásení poprel, korešponduje s ďalšími vykonanými dôkazmi, z ktorých vyplynulo, že podpis pána V. na tomto čestnom prehlásení nebol predmetom notárskeho osvedčenia tak, ako to z tejto listiny malo vyplývať. V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné poukázať na obsah výpovede svedka pána I. pred okresným súdom na pojednávaní dňa 6.12.2018 (zápisnica z č.l. 123 spisu), kde tento svedok uviedol, že pán V. mu dal čestné prehlásenie overené notárom, ktoré predkladá k nahliadnutiu. Na ďalšom súdnom pojednávaní pred okresným súdom dňa 2.5.2019 (zápisnica založená na č.l. 176 spisu) svedok pán V. uviedol, že pána I. nepozná a spoznal ho len na polícii, keď bol na výsluchu, a vo vzťahu k predmetnému čestnému prehláseniu uviedol, že sa na ňom nenachádza jeho podpis a že nikdy nebol u notára v Trenčíne. Pán V. ako svedok zároveň uviedol, že nepodpísal ani zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou mala byť postúpená pohľadávka zo spoločnosti Classic Company s.r.o. S. I., ani zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou mala byť pohľadávka postúpená spoločnosťou Classic Company s.r.o. pánovi Z. E.. Z. E. pri svojej výpovedi pre okresným súdom v postavení konateľa žalobcu uviedol, že so spoločnosťou Classic Company s.r.o., obchodoval už dlhší čas a súhlasil s ponukou, že od tejto spoločnosti kúpi pohľadávku voči žalobcovi. Ďalej uviedol, že pán V. pripravil zmluvy, ktoré obidve strany podpísali. Aj vo vzťahu k tejto zmluve o postúpení pohľadávky svedok pán V. na pojednávaní uviedol, že sa na zmluve nenachádza jeho podpis.
18. Z uvedeného je tak možné uzavrieť, že v konaní vyvstali viaceré rozpory vo vyjadreniach svedkov a konateľa žalobcu ohľadom podpisu dotknutých zmlúv o postúpení pohľadávky. Závery plynúce z takto vykonaného dokazovania je však nevyhnutné hodnotiť s prihliadnutím na uplatnený nárok žalobcu a obranu žalovaného proti takémuto nároku. V konaní bolo zrejmé, že pohľadávku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za dotknuté motorové vozidlo žalovaný nespochybňoval a bránil sa námietkou, že voči tejto pohľadávke žalobcu jednostranným právnym úkonom započítal svoje pohľadávky, ktoré mal voči žalobcovi a ktoré nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok od svedka pána I.. V konaní tak bolo nevyhnutné ustáliť, či tvrdeným započítaním zo strany žalovaného došlo alebo nedošlo k zániku
pohľadávky uplatnenej žalobcom. Okresný súd preto relevantne hodnotil predovšetkým otázku, či zo strany žalovaného bolo preukázané, že bol nositeľom započítateľnej pohľadávky, ktorú by mohol jednostranným právnym úkonom započítať voči žalobcovi. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že svedok Rollo ako konateľ spoločnosti Classic Company s.r.o., ktorá mala predmetné pohľadávky voči žalobcovi postúpiť, poprel svoj podpis nielen na zmluve o postúpení pohľadávky, ktorá mala byť uzatvorená s pánom E., ale aj podpis na zmluve o postúpení pohľadávky, ktorá mala byť uzatvorená s pánom I., od ktorého mal predmetnú pohľadávku nadobudnúť práve žalovaný. V konaní je tak relevantné vyjadrenie svedka V., ktorý poprel svoj podpis v postavení konateľa spoločnosti Classic Company s.r.o. na obidvoch dotknutých zmluvách o postúpení pohľadávky. Ak zo strany tohto svedka bol popretý aj jeho podpis na zmluve o postúpení pohľadávky, ktorou spoločnosť Classic Company s.r.o. mala postúpiť pohľadávku pánovi E., tak táto skutočnosť je bez vplyvu na rozhodnutie v tejto veci, keďže na základe tejto zmluvy o postúpení pohľadávky nebol v konaní ani žalobcom ani žalovaným uplatnený žiadny nárok. Podstatné je potom vyjadrenie tohto svedka v tom smere, že nepodpísal práve zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou spoločnosť Classic Company s.r.o. mala pohľadávku postúpiť pánovi I., od ktorého mal ďalšou zmluvou o postúpení túto pohľadávku nadobudnúť žalovaný. Ak vo svojej výpovedi pred okresným súdom svedok V. jednoznačne poprel svoj podpis na zmluve o postúpení pohľadávky, ktorá mala byť uzatvorená s pánom I., ktorý v postavení svedka predložil aj čestné prehlásenie, ohľadom ktorého bolo ustálené, že podpis na tomto čestnom prehlásení napriek overovacej doložke nebol notárom overený a tento podpis mal patriť svedkovi pánovi V., tak bolo namieste, aby okresný súd tieto okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, v ich vzájomných súvislostiach vyhodnotil aj vo vzťahu k posúdeniu vierohodnosti či nevierohodnosti výpovede jednotlivých svedkov. Za situácie, kedy v konaní bola relevantná predovšetkým otázka, či žalovaný preukázal, že je nositeľom pohľadávky, ktorú by mohol započítať voči pohľadávke dôvodne uplatnenej zo strany žalobcu, tak krajský súd, obdobne ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že vo vzťahu k tejto v konaní relevantnej otázke, nebolo namieste okresným súdom vykonávať konfrontáciu svedkov pána I. a pána V.. Nemohlo zostať okresným súdom nepovšimnuté a následne nezhodnotené, že svedok I. bol tou osobou, ktorá v konaní predložila čestné prehlásenie, ktoré malo byť notársky overené a ohľadom ktorého bolo v konaní jednoznačne ustálené, že k jeho notárskemu overeniu nedošlo. Námietku žalovaného ohľadom vyhodnotenia predmetných svedeckých výpovedí preto krajský súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Zároveň tak krajský súd nehodnotí ako dôvodnú ani námietku žalovaného v tom smere, že zo strany súdu prvej inštancie neboli vykonané dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný v tomto smere v podanom odvolaní tvrdil, že navrhovaná konfrontácia svedkov pána I. a pána V. by bola spôsobilá odstrániť rozpory v ich výpovediach. Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že s ohľadom na skutočnosť predloženia nepravého čestného prehlásenia svedkom pánom I., nebol daný dôvod na konfrontáciu týchto svedkov, nakoľko ani samotná konfrontácia by nemohla zmeniť záver vo vzťahu k hodnoteniu dôveryhodnosti svedeckej výpovede tohto svedka práve s prihliadnutím na predloženie dotknutého čestného prehlásenia. V konaní bola relevantnou otázka, či žalovaný nadobudol pohľadávku, ktorú by následne mohol započítať voči dôvodnej pohľadávke žalobcu. Za situácie, kedy svedok V. poprel, že by podpísal zmluvu, na základe ktorej mal žalovaný ďalšou zmluvou o postúpení takúto pohľadávku nadobudnúť, je nadbytočné vykonávať dokazovanie konfrontáciu svedkov, ktorý dôkaz by nemal žiadny vplyv na v konaní podstatnú otázku podpisu tejto zmluvy oprávnenou osobou.
19. Zvýrazňuje krajský súd, že v konaní bola výlučne relevantnou otázka, či žalovaný preukázal existenciu takej pohľadávky voči žalobcovi, ktorá by následne mohla byť započítaná voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v konaní. Ak žalovaný v konaní tvrdil existenciu takejto pohľadávky voči žalobcovi, tak bol nositeľom dôkazného bremena ohľadom jej preukázania. Úprava civilného sporového konania viaže iniciatívu pri zhromažďovaní dôkazov predovšetkým na sporové strany. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie jej tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť jej skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je tento určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by bol nositeľom pohľadávky, ktorej započítaním by došlo k zániku dôvodne uplatnenej pohľadávky žalobcu. Krajský súd považuje za potrebné poukázať aj na záver okresného súdu o nepreukázanom doručení
oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok žalovaným žalobcovi. Žalovaný síce v odvolaní uviedol, že oznámenie o jednostrannom započítaní žalobcovi riadne zaslal, avšak v konaní nenavrhol ani nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by toto tvrdenie preukázal. Okresný súd preto rozhodol vecne správne, ak žalobe žalobcu voči žalovanému vyhovel.
20. Krajský súd zároveň nevyhodnotil ako dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovaného ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd k tejto námietke vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozsudku je tou časťou rozsudku, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03 je potrebné ust. § 157 ods. 2 OSP (aktuálne ust. § 220 ods. CSP) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zrejmý. Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za preukázané, uviedol príslušné právne normy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, a to s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním, a tiež s poukazom na právne závery, ktoré okresný súd prijal.
21. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nepochybne patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne vyhovel a pre ktoré vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Okresný súd vo vzťahu ku svojim záverom uviedol relevantné skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné či zjavne neodôvodnené, keď sa okresný súd zaoberal nosnou argumentáciou sporových strán a túto argumentáciu riadne vyhodnotil. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06). Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade napadnutý rozsudok okresného súd i čo do odôvodnenia spĺňal kritériá vecne správneho rozhodnutia za dostatočného rešpektovania ust. § 220 ods. 2 CSP.
22. Žalovaný v podanom odvolaní namietal tiež porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd po oboznámení sa s postupom súdu prvej inštancie nehodnotí uvedenú námietku žalovaného ako dôvodnú. V zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP možno za porušenie práva na spravodlivý proces označiť taký procesný postup súdu, ktorý znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Krajský súd uvádza, že žalovaný mal v konaní pred súdom prvej inštancie zabezpečenú možnosť na realizáciu jeho procesných práv a bola mu vytvorená možnosť obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je aj princíp rovnosti zbraní, ktorý vyžaduje, aby každá sporová strana mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňujúc svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje protistrana. Zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach súd rozhoduje (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu
zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov súdneho konania spočíva v tom, že všetky strany sporu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetky strany súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu aplikovať vo vzťahu ku všetkým stranám, tzn. bez ohľadu na to, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom prípade žalovanému, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalobcovi, a zároveň postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Okresný súd svojím procesným postupom vytvoril sporovým stranám rovnaký priestor a možnosti na realizáciu ich procesných práv a plnenie ich procesných povinností, a preto námietka žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces nemôže obstáť.
23. Na základe uvedeného nevyhodnotil krajský súd odvolacie dôvody žalovaného ako relevantné. Krajským súdom bolo preto pristúpené k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 28.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci, bol preto pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.