Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-39-2020.pdf
PDF · 120.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/39/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., O. I. XXX/X, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: BIZOŇ PARTNERS s.r.o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., J. XXXX/X, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Law Service, s.r.o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 25C/483/2015-355 zo dňa 17. januára 2020, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zastavujúcej časti p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Zhora uvedeným uznesením Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok) a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (II. výrok). Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 2, § 256 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 04.09.2015 domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti parc. č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX m2 v kat. území L., dôvodiac tým, že dňa 03.07.2015 uzavrel so žalovaným zámennú zmluvu, ktorá bola podaná na Kataster nehnuteľností s návrhom na vklad a zavkladovaná dňa 13.07.2015. Žalovaný od zmluvy odstúpil dňa 21.08.2015 i keď považuje zmluvu za neplatnú z dôvodu, že si zmluvu nemal čas prečítať, zmluva je úžernícka a v rozpore s dobrými mravmi. Predmetnú žalobu súd prvej inštancie zamietol, keď nepripustil zmenu žaloby. Krajský súd v Nitre rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil, ako aj uznesenie o nepripustení zmeny žaloby, pretože okresný súd mal pripustiť zmenu žaloby a vo veci konať. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu o späťvzatí žaloby z č. l. 327, v zmysle cit. zák. ust. súd konanie zastavil. Ďalej uviedol, že žalovaný so späťvzatím nesúhlasil, pretože rozhodnutie vo veci má preňho význam z dôvodu úschovy náhrady za vyvlastnenie predmetnej parcely. Vo veci sa koná už dlhé časové obdobie. Súd prvej inštancie tieto dôvody neakceptoval pretože medzitým bola podaná žaloba žalobcom voči žalovanému o určenie, že v čase vyvlastnenia bol vlastníkom žalobca, alternatívne, že finančná náhrada za vyvlastnenie patrí žalobcovi, pričom toto konanie sa vedie na OS Nitra pod sp. zn. 19C/26/2019. Okresný súd predmetnej žalobe vyhovel, avšak vo veci je podané odvolanie. V konaní 25C/483/2015 žalobca navrhoval zmenu žaloby, ktorá je predmetom konania 19C/26/2019. Súd prvej inštancie mal za to, že by tak z procesného hľadiska ani nemohol zmenu žaloby pripustiť. Uviedol, že
je nadbytočne a procesne nemožné aby sa viedli dve rovnaké konania, pretože z konania 19C/26/2019 bude jasné komu sa má náhrada vyplatiť. Nesúhlas žalovaného so zastavením tak nebol dôvodný. Ani dĺžka konania nie je dôvod pre nezastavenie, pretože súd o navrhovanom znení žaloby vôbec nekonal a nevykonal k zmene žaloby žiadne dokazovanie. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 257 CSP, pričom skúmal procesné zavinenie strán. Konštatoval, že žalobca podal žalobu. V priebehu konania prišlo k procesnej zmene (bod 5). Žalovaný procesne podľa § 256 ods. 2 CSP nezavinil zastavenie konania, neurobil žiaden procesný úkon, nebol dôvod pre priznanie trov konania žalobcovi. Bol tak dôvod pre posudzovanie rozhodnutia o trovách podľa § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom na predmet žaloby a skutočnosti ktoré mu predchádzali ako aj skutočnosti ktoré nastali počas konania súd vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov žalovanému podľa § 257 CSP. Konkrétne v čase z uzavretia zámennej zmluvy medzi stranami bola schválená významná investícia a vzniklo predkupné právo štátu na predmetnú nehnuteľnosť. Nehnuteľnosť bola vyvlastnená a mala byť vyplatená náhrada. Žalobca aj z ďalších dôvodov považoval zámennú zmluvu za neplatnú. V čase podania žaloby žalobca nemal inú možnosť ako sa domáhať svojich práv, je sporné komu sa má náhrada za vyvlastnenie vyplatiť, preto bola žaloba podaná dôvodne. Medzitým prišlo k podaniu novej žaloby v znení navrhovanej zmeny petitu. Žalobca sa tak naďalej domáha svojich práv súdnou cestou. V tomto konaní si náhradu trov konania neuplatňoval. Z procesného hľadiska už nie je možné vyhovieť návrhu na zmenu žaloby.
2. Vyššie citované uznesenie včas podaným odvolaním napadol žalovaný z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; domáhajúc sa, aby odvolací súd, uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nárok žalobcu považuje od začiatku za neopodstatnený, pretože pozemok nadobudol na základe riadne uzatvorenej zmluvy, ktorá bola riadne zavkladovaná správnym orgánom. Z rozhodnutia o vyvlastnení vyplýva, že náhrada za vyvlastnenie nebola vyplatená z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania a bola zložená do úschovy Slovenského pozemkového fondu, pretože v čase vyvlastnenia sporného pozemku nebolo zrejmé, kto je jeho vlastníkom. V rozhodnutí o vyvlastnení sa výslovne uvádza konanie o určenie vlastníckeho práva vedené pod. sp. zn. 25C/483/2015. Sporná medzi stranami bola platnosť zmluvy na základe, ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva. Žalovaný zastal názor, že určovacia žaloba v tomto prípade môže vytvoriť právny základ medzi účastníkmi sporného zmluvného vzťahu a tak môže zabrániť ďalším sporom. Taktiež poukázal na skutočnosť, že v konaní už ubehlo značné časové obdobie, pričom bolo nevyhnuté, aby na bránenie svojich práv vynaložil trovy právneho zastúpenia, avšak súd prvej inštancie mu ich náhradu nepriznal. Namietal, že argumentácia súdu prvej inštancie, že v tomto konaní nemôže pripustiť zmenu žaloby, pretože už bola podaná žaloba s takýmto petitom, nemôže obstáť, pretože toto konanie začalo skôr a druhé konanie malo byť zastavené z dôvodu prekážky litispendencie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/77/2009. Taktiež žalovaný považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že časové hľadisko je nesprávne, pretože nemôže byť posudzované na úkor žalovaného, to že došlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie krajským súdom. Argumentáciu súdu prvej inštancie, že nedošlo k dokazovaniu považoval za účelovú, keďže k dokazovaniu nedošlo práve v dôsledku nesprávneho záveru súdu prvej inštancie, že vo veci nie je daný naliehavý právny záujem. Túto skutočnosť žalovaný nemohol nijako ovplyvniť, pretože aj krajský súd označil záver súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu za nepreskúmateľný v nadväznosti na nepripustenie zmeny žaloby. Namietal, že žalobca sa snaží späťvzatím zmariť vydanie očakávaného, a pre neho nepriaznivého rozhodnutia, a v dôsledku arbitrárneho rozhodnutia o nároku na náhradu trov, z takéhoto konania nemusí niesť ani zodpovednosť. Ďalej uviedol, že sudca sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalovaného v uvedenom späťvzatí návrhu v tom smere, že je jeho rozhodnutie arbitrárne. Poukázal na to, že žalobca v späťvzatí uvádzal argumenty od ktorých odvodzoval svoj nárok na náhradu trov zo stavebného konania, pričom poukazoval na protest prokurátora v dôsledku ktorého došlo k zvráteniu rozhodnutia o vklade. Žalovaný však uviedol, že nebol podaný protest prokurátora a nikdy nedošlo k zrušeniu rozhodnutia o vklade a nález Ústavného súdu, na ktorý poukázal žalobca, z dôvodu odlišnosti skutkového stavu, preto nemá v tomto prípade žiadnu relevanciu. Záverom namietal že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného ohľadne porušenia zákonnej povinnosti žalobcu vyplývajúcej z predkupného práva a zároveň dospel k záveru ktorý je arbitrárny.
3. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu nepodal.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zastavujúcej časti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne a v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania zmeniť podľa § 388 CSP tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
8. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím CSP, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04.09.2015 (teda za účinnosti OSP) domáhal určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území L., okres G., evidovanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradnom G., katastrálnym odborom, ako pozemok parcela registra „C“ č. XXXX orná pôda o výmere XXXX m2. Návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.06.2016 (č. l. 65) sa domáhal pripustenia zmeny žalobného návrhu tak, že súd určí, že zámenná zmluva uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom, ktorej predmetom bola zámena nehnuteľností žalobcu - pozemku evidovanom na katastrálnej mape ako parcela reg „C“ č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX m2 v tom čase zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, nachádzajúcom sa v kat. úz. L., obec L., okres G., za spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X na nehnuteľnosti žalovaného - pozemok registra „E“ č. XXX/X, orná pôda o výmere X XXX m2, v tom čase zapísanom na LV č. XXXX, nachádzajúcom sa v kat. úz. M., obec M., okres A., a ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu A., katastrálny odbor, zo dňa 13.07.2015, č. XXXX, je neplatná. Uznesením č. k. 25C/483/2015-149 súd prvej inštancie návrh na zmenu žaloby zamietol. Na č. l. 150 sa v súdnom spise nachádza založený návrh na pripustenie žaloby zo dňa 21.04.2017, pričom žalobca žiadal o pripustenie alternatívneho žalobného návrhu v znení:
„Súd určuje, že náhrada za vyvlastnenie pozemku parcely CKN s par. č. XXXX o výmere XXXX m2 nachádzajúcej sa v kar. úz. L., o ktorej bolo rozhodované rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy zo dňa 18.04.2016, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/To v spojitosti s rozhodnutím Okresného úradu G., odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 01.03.2016, č. OU-NR-U patrí B. Z., alebo alternatívne, súd určuje, že B. Z., bol vlastníkom pozemku evidovanom na katastrálnej mape ako parcela reg. „C“ č. XXXX, orná pôda o výmere XXXX m2 v tom čase zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom G., katastrálnym odborom, nachádzajúcom sa v kat. úz. L., obec L., okres G., ku dňu právoplatnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor štátnej
stavebnej správy zo dňa 18.04.2016, č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/XXXXX/To o vyvlastnení pozemku v spojitosti s rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 01.03.2016, č. OU-NR-U
12. Na pojednávaní dňa 02.05.2017 súd prvej inštancie návrh na zmenu žaloby zo dňa 21.04.2017 zamietol a vyhlásil rozsudok, ktorým návrh vo veci samej zmietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
13. Vzhľadom na podané odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 02.05.2017 vec prejednal odvolací súd, ktorý uznesením č. k. 8Co/350/2017 o podaných odvolaniach rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň zrušil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 02.05.2017 o zamietnutí návrhu na zmenu žaloby a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa nestotožnil s úvahou súdu prvej inštancie v tom, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a s jej následným nepripustením, keďže z obsahu spisu vyplýva, že v čase zmeny žiadne dokazovanie vo veci nebolo vykonané. Odvolací súd dospel k záveru že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej, má vadu, ktorá vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej, keďže práve v dôsledku nepripustenia zmeny žaloby bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie založený najmä na nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného a na nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby v ďalšom konaní po pripustení zmeny žaloby posúdil otázku danosti naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.
14. Dňa 11.11.2019 doručil žalobca súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby a návrhu na zmenu žaloby zo dňa 21.04.2017 v celom rozsahu, z dôvodu zamietnutia prvého aj druhého návrhu na zmenu žaloby a na základe pokynu uvedeného v uznesení súdu prvej inštancie č. k. 25C/483/2015-179 zo dňa 02.05.2017. Uviedol, že na základe týchto dôvodov podal dňa 10.04.2019 žalobu na Okresnom súde Nitra, na ktorom je vedené konanie o určenie vlastníckeho práva k pozemkom a iné pod sp. zn. 19C/26/2019. V predmetnom konaní sa žalobca domáha určenia, že v čase vydania rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-U bol na LV č. XXXX zapísaný ako vlastník. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania navrhol, aby súd prvej inštancie stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 225/2019-41 zo dňa 20.08.2019. Skutkovo argumentoval tým, že žaloba bola podaná dôvodne, avšak skutočnosť, že do katastrálneho konania vstúpil prokurátor a na základe jeho protestu bude pôvodnému žalobcovi vlastnícke právo k pozemkom vrátené, a tým odpadne predmet konania, nemohol predpokladať, ani sa na to nemohol spoliehať.
15. Žalovaný so späťvzatím žaloby vyjadril nesúhlas, pretože mal za to, že v uznesení č. k. 25C/483/2015-179 zo dňa 02.05.2017 sa pokyn na späťvzatie žaloby nenachádza, žalovaný má záujem na prejednaní veci a jej meritórnom rozhodnutí, nakoľko kým súd vo veci nerozhodne, postavenie žalovaného je neisté, pretože od rozhodnutia vo veci samej závisí otázka, komu bude vyplatená náhrada za vyvlastnenie, ktorá bola uložená do úschovy Slovenskému pozemkovému fondu. Taktiež poukázal na skutočnosť, že konanie prebieha už dlhšiu dobu počas ktorej vynakladal náklady na trovy právneho zastúpenia, namietal, že v prejednávanej veci nebol podaný protest prokurátora a nikdy nedošlo k zrušeniu rozhodnutia o vklade. Uviedol tiež, že neskôr začaté konania malo byť zastavené pre prekážku litispendencie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol nepripustiť späťvzatie žaloby a pre prípad, že súd späťvzatie žaloby pripustí a konanie zastaví, žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.
16. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením. 17. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP. 19. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 20. Vzhľadom na rozsah a dôvody podaného odvolania žalovaného je úlohou odvolacieho súdu preskúmať, či na základe skutkových zistení a právneho posúdenia súdu prvej inštancie bolo zastavenie konania dôvodné. 21. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 22. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 23. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 24. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca (ako dominus litis) prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Žalobca § 144 CSP týmto spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne niektorou jeho časťou. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené. Výnimku z uvedeného pravidla predstavuje iba alternatíva, keď zastaveniu konania alebo jeho časti bráni kvalifikovaný nesúhlas žalovaného podľa ods. 1 CSP alebo absencia § 146 súhlasu žalovaného podľa ods. 2 CSP. Napriek skutočnosti, že žalobca disponuje v rámci sporového konania jeho predmetom a konaním samotným, nie je prípadný záujem žalovaného na prejedaní a meritórnom rozhodnutí veci paušálne § 145 CSP bez právneho významu. Za určitých podmienok môže kvalifikovaný nesúhlas žalovaného viesť k rozhodnutiu súdu o nepripustení späťvzatia žaloby, pričom konania podľa 146 ods. 2 CSP môžu byť zastavené iba so súhlasom žalovaného. Žalovaný môže negovať účinky späťvzatia žaloby alebo jej časti tým, že vyjadrí svoj nesúhlas s daným úkonom. Nesúhlas žalovaného musí smerovať proti späťvzatiu žaloby po začatí predbežného prejedania sporu alebo pojednávania a musí byť realizovaný z vážnych dôvodov. Či na strane žalovaného ide o vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby posúdi súd ad hoc vždy podľa individuálnych okolností prípadu. Je pri tom povinný zohľadniť nielen skutkové a právne špecifiká, vrátane povahy žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovaného. Vážne dôvody na nesúhlas so späťvzatím žaloby nemusia mať nevyhnutne právny základ. Môže ísť aj o dôvody etické, morálne, ekonomické a pod., pokiaľ z ich povahy vyplýva, že sú žalovaným odôvodnene považované za tak závažné, že opodstatňujú pokračovanie v spore a meritórne rozhodnutie proti vôli žalobcu. Dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby musí v konaní tvrdiť a preukázať žalovaný. Jeho posúdenie vyžaduje náležitú mieru objektivizácie zo strany súdu a zohľadnenie hypotézy, či by ktokoľvek v právnom postavení žalovaného mohol opodstatnene považovať prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby za vážny. Samotné subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho na nepripustenie späťvzatia nepostačuje. Ak súd na základe nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby po začatí predbežného prejednania sporu alebo pojednávania zistí, že sú dané vážne dôvody na tento nesúhlas, uznesením rozhodne o nepripustení späťvzatia žaloby alebo jej časti. Inak konanie uznesením zastaví; v prípade späťvzatia časti žaloby zastaví príslušnú časť konania v rozhodnutí vo veci samej ( § 145 ods. 2 CSP). 25. Súd prvej inštancie prijal právny názor, že nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je dôvodný, pretože sa o návrhu, ktorý bol predmetom druhého návrhu na zmenu žaloby zo dňa 21.04.2017 vedie konanie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/26/2019. V tomto konaní súd prvej inštancie žalobe vyhovel, avšak rozhodnutie nie je do dnešného dňa právoplatné, pretože na základe odvolania žalovaného bude o veci rozhodovať odvolací súd pod sp. zn. 12Co/41/2020. Súd prvej inštancie mal za to, že by vzhľadom na ďalšie prebiehajúce konanie ani nemohol pripustiť zmenu žaloby.
26. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 77/2009, na ktoré v odvolaní poukázal žalovaný, prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje ustanovenie § 83 O.s.p. (pozn. odvolacieho súdu § 159 CSP). Táto prekážka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. 27. V predmetnej veci začalo konanie dňa 04.09.2015, návrh na zmenu žaloby (o ktorom do dnešného dňa nebolo právoplatne rozhodnuté) bol doručený súdu prvej inštancie dňa 02.05.2017. Žaloba na Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/26/2019 bola datovaná dňa 10.04.2019. Obe konanie prebiehajú medzi tými istými účastníkmi na rovnakom skutkovom základe, avšak obe konania majú rôzne predmety konania, pretože predmetom konania vedenom pod sp. zn. 25C/483/2015 je žaloba o určenie vlastníckeho práva zo dňa 04.09.2015, nakoľko k dnešnému dňu nedošlo k právoplatnému pripusteniu zmeny žaloby. V konaní vedenom pod sp. zn. 19C/26/2019 je predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domá určenia, že bol vlastníkom sporného pozemku v čase vydania rozhodnutia o vyvlastnení, alebo alternatívne, že finančná náhrada za vyvlastnenie patrí žalobcovi. 28. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že predmety týchto konaní sú rôzne a preto, námietka žalobcu, že konanie vedené pod sp. zn. 25C/483/2015 tvorí prekážku listispendencie pre konanie vedené pod sp. zn. 19C/26/2019 nie je dôvodná. Teda súd prvej inštancie správne ustálil, že nemohol pripustiť zmenu žaloby a ďalej v konaní konať, pretože už bola podaná nová žaloba a preto späťvzatie žaloby bolo dôvodné. 29. Žalovaný trval aj na prejednaní veci, nakoľko rozhodnutie o určení vlastníckeho práva má vplyv na vyriešenie otázky, komu má byť vyplatená náhrada za vyvlastnený pozemok, ktorá bola uložená do úschovy Slovenskému pozemkovému fondu. Ani tento dôvod na nesúhlas so späťvzatím žaloby odvolací súd nepovažuje za vážny, pretože otázka, ktorú žalovaný požaduje vyriešiť môže byť rovnako právoplatne rozhodnutá v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/26/2019 a na základe tohto rozhodnutia môže byť zrejmé, komu má byť náhrada za vyvlastnenie sporného pozemku poskytnutá. 30. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 31. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 32. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. 33. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). 34. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
35. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009). 36. V danej veci súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pričom na daný právny vzťah aplikoval § 257 CSP, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré sa rozhodol inak oprávnenému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznať, vzhliadol v predmete žaloby; v skutočnostiach, ktoré konaniu predchádzali a v skutočnostiach ktoré nastali počas konania. Bližšie uviedol, že v čase uzatvorenia zámennej zmluvy medzi stranami bola schválená významná investícia a vzniklo predkupné právo štátu na predmetnú nehnuteľnosť, pričom táto nehnuteľnosť bola vyvlastnená a mala byť za ňu vyplatená náhrada. Žalobca považoval predmetnú zámennú zmluvu za neplatnú, ďalej konštatujúc, že žaloba bola podaná dôvodne, keď v čase podania žaloby žalobca nemal inú možnosť ako sa domáhať svojich práv. 37. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. 59/2010 uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku (pozn. odvolacieho súdu § 257 CSP) aplikované, by malo byť precízne, pričom sa ex lege vyžaduje, aby v tomto konaní boli bezpečne preukázané skutočnosti, na základe ktorých je toto ustanovenie aplikované. 38. Odvolací súd sa nemôže stotožniť s odôvodnením súdu prvej inštancie, že dôvodom na aplikáciu § 257 CSP bol predmet žaloby (okolnosti danej veci); skutočnosti, ktoré žalobe predchádzali a skutočnosti, ktoré nastali počas konania, a to z nasledovných dôvodov. 39. Odvolací súd je toho názoru, že dôvody hodné osobitného zreteľa v danej veci nemôžu bez ďalšieho spočívať v okolnostiach danej veci.
40. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie, že dôvod aplikácie § 257 CSP zakladajú skutočnosti, ktoré konaniu predchádzali, t. j. v čase uzavretia zámennej zmluvy medzi stranami bola schválená významná investícia a vzniklo predkupné právo štátu na predmetnú nehnuteľnosť. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predmetný záver súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho skutkového zistenia, pretože z obsahu spisu má odvolací súd preukázané, že spornú zámennú zmluvu uzatvorili sporové strany dňa 03.07.2015, pričom Vláda SR uznesením č. 401/2015 dňa 08.07.2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícií na realizáciu výstavby s názvom Vybudovanie strategického parku. Z uvedeného je zrejmé, že k schváleniu významnej investície došlo až po uzatvorení zámennej zmluvy. V čase uzatvorenia zmluvy mohlo byť žalovanému známe schválenie návrhu legislatívneho zámeru zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov o významných investíciách uznesením č. 290/2015 zo dňa 27.05.2015, pričom odvolací súd je toho názoru, že ani predmetná skutočnosť nezakladá dôvod na aplikáciu § 257 CSP a taktiež, ani okolnosť, ktorá nastala v priebehu konania, t. j. že došlo k vyvlastneniu sporného pozemku, nezakladá dôvod na aplikáciu § 257 CSP. Je tomu tak preto, lebo dôvod pre ktorý v danej veci žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, bol ten, že podal vo veci novú žalobu v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/26/2019, teda je zrejmé, že žalobca nemal objektívny dôvod, pre ktorý zobral žalobu späť a to najmä s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/235/2017-298 zo dňa 5. septembra 2019, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 02.05.2017 o zamietnutí návrhu na zmenu žaloby a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a v ktorom odvolací súd vyslovil právny názor, že súd prvej inštancie mal návrh na zmenu žaloby pripustiť (pozn. odvolacieho súdu, tento návrh je premetom konania vedenom pod sp. zn. 19C/26/2019) a vo veci skúmať naliehavý právny záujem. Na základe uvedeného je potom zrejmé, že konanie vo veci samej mohlo pokračovať a iba zo subjektívnej vôle žalobcu došlo k zastaveniu konania, t. j. späťvzatím žaloby v celom rozsahu. Za týchto okolností je odvolací súd toho názoru, že nie je možné skutočnosti spočívajúce v tom, že v čase uzatvorenia zámennej zmluvy bolo žalovanému známe schválenie návrhu legislatívneho zámeru zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov o významných investíciách uznesením č. 290/2015 zo dňa 27.05.2015 a že v priebehu konania došlo k vyvlastneniu sporného pozemku, pričítať žalovanému za vinu a preto mu nepriznať nárok na náhradu trov konania pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom.
41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemal odvolací súd bezpečne preukázané skutočnosti, ktoré v danej veci viedli súd prvej inštancie k aplikácii § 257 CPS (a ani iné skutočnosti), a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, keďže úspech strán bol v zásade rovnaký, t. j. žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v časti o zastavení konania, pretože odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti o zastavení konania potvrdil a žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v časti o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, keď odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. 43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).