Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-190-2019.pdf
PDF · 131.15 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/190/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobcu: Ing. T. E., narodený XX. I. XXXX, trvalý pobyt: D. XXXX/XC, J. - mestská časť O., zastúpeného JUDr. Jitka Hasíková s.r.o., Jakubovo námestie 13, Bratislava, IČO: 45 439 711, proti žalovanej: C. K., narodená XX. V. XXXX, trvalý pobyt: M. ulica XXXX/X, P., zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslav Málek, Kraskova 2, Bratislava, o 22.960,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 13. marca 2019 č. k. 17C/57/2018-168, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 22.960,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 10. januára 2018 do zaplatenia a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 3 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 451 ods. 1, 2, § 488 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 22.960,- eur, predstavujúcej majetkový prospech na strane žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť tým, že strany sporu uzavreli podľa tvrdenia žalobcu dohodu, že na nehnuteľnosti, a to pozemku žalovanej, má v budúcnosti dôjsť k výstavbe rodinného domu, ktorý bude slúžiť na ich spoločné bývanie. Pod podmienkou výstavby alebo kúpy nehnuteľnosti na účely spoločného bývania, mal žalobca pravidelne uhrádzať jednotlivé čiastkové plnenia žalovanej, za účelom financovania úveru za pozemok, na ktorom mala stáť budúca nehnuteľnosť strán sporu. Následným predajom pozemku žalovanou, došlo k porušeniu dohody strán konania a k získaniu peňazí žalovanou od žalobcu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Súd prvej inštancie preto skúmal, či medzi stranami existoval právny základ plnenia, teda dôvod na základe ktorého žalobca plnil. Žalovaná existenciu akejkoľvek dohody o výstavbe spoločnej nehnuteľnosti popierala, spoločný dom so žalovaným nikdy neplánovala a preto žalobca nemohol plniť na svoju budúcu nehnuteľnosť, ani sa o tom domnievať. Nemal preto podľa tvrdenia žalovanej právny dôvod na plnenie a peniaze jej posielal dobrovoľne (boli spotrebované na bežný chod domácnosti, stravu, starostlivosť o spoločného syna, výlety, benzín, odmenu za prácu, ktorú pre žalobcu žalovaná príležitostne vykonávala v jeho spoločnosti). Žalobca síce vyvinul úsilie smerujúce k vytvoreniu projektovej dokumentácie na budúci rodinný dom, avšak žalovaná na tom neparticipovala. Žalobca argumentoval tiež tým, že pri komunikácii o prípadnom ich rozchode bolo mu vždy deklarované, že peniaze investované žalobcom do pozemku mu budú vrátené. Rozprávali sa so žalovanou v zmysle, že z výťažku predaja pozemku sa uhradí zvyšok úveru a zostatok sa rozdelí na polovicu, čo pri trhovej hodnote pozemku približne 120.000,- eur, zostatku úveru 70.000,- eur, predstavoval zostatok kúpnej ceny 50.000,- eur, teda na každého z nich by pripadla suma 25.000,- eur. Žalovaná však prestala so žalobcom komunikovať a odmietla sa vysporiadať. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu dohody medzi stranami konania, na základe ktorej posielal peniaze žalovanej, za účelom úhrady splátok jej úveru s cieľom následnej výstavby, resp. kúpy spoločného domu. Ak
nebola preukázaná existencia takejto dohody, resp. právneho dôvodu plnenia, nemohlo potom dôjsť k jeho odpadnutiu a následnému vzniku bezdôvodného obohatenia. Každý právny úkon a teda aj tvrdená dohoda, musí spĺňať základné znaky právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 O. z., predovšetkým požiadavku určitosti práv a povinností v nej stanovených, v opačnom prípade ide o absolútne neplatný právny úkon. Peniaze, ktoré žalobca žalovanej posielal, boli zasielané na jej účet bez bližšieho určenia a špecifikácie. Výška sumy bola odlišná od sumy splátky úveru, pričom žalobca nepopieral, že z uvedených súm sa uhrádzali aj iné náklady spojené so spoločným hospodárením so žalovanou. Preukazovanie existencie takejto nepomenovanej zmluvy medzi stranami sporu, prostredníctvom svedkov navrhnutých žalobcom, súd prvej inštancie nepovažoval za účelné a dôkaz nepripustil, pretože šlo o ústnu dohodu a svedkovia by nemohli s určitosťou formulovať práva a povinnosti vyplývajúce z takejto dohody. Z predložených a pre súd prvej inštancie nezrozumiteľných sms správ („prišli peniažky, ďakujem T., budem si ich točiť s druhým účtom, na úver nášho pozemku, ja náš, naše doma“) nevyplývala dostatočne určitá dohoda o spoločnej výstavbe nehnuteľnosti, resp. skutočnosť, že v prípade nezrealizovania spoločného bývania by žalovaná bola povinná vrátiť peniaze. Existencia dohody nevyplývala ani zo zápisnice o výsluchu žalovanej ako svedka dňa 13. februára 2018 pred vyšetrovateľom, keďže jej priznanie o posielaní peňazí na účet žalobcom, z ktorého platila aj úver vo výške 560,- eur, nezakladá povinnosť vrátenia titulom bezdôvodného obohatenia, aj keď v ďalšom žalovaná uviedla, že na pozemku mali pôvodne postaviť spoločný dom. Z formulácie nevyplývalo, že peniaze jej žalobca posielal na účet výlučne s prísľubom spoločnej stavby, resp. kúpy domu. Súd prvej inštancie označil za nedôvodné zaoberať sa tiež tým, či peniaze, ktorými uhrádzala žalovaná úver, boli jej peniazmi, prípadne peniazmi od tretích osôb, keďže plnením na splátky úveru k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Z toho dôvodu bola bez právneho významu aj otázka premlčania. Ďalšie dôkazy predložené stranami sporu označil súd prvej inštancie za také, ktoré nemali priamy vzťah k vyriešeniu spornej otázky, či existoval právny dôvod na plnenie na strane žalobcu a následne dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Súd prvej inštancie nepripustil ani dôkaz použitím nahrávok zo strany žalobcu, keďže zo strany žalovanej bol spochybnený ich zákonný spôsob získania, pre absenciu súhlasu žalovanej s ich vykonaním. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadom dôvodnosti uplatňovaného nároku, žaloba bola zamietnutá. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov). Žalovaná bola v spore plne úspešná, v dôsledku toho jej vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako ani neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Na základe vykonaných dôkazov dospel tiež k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovi sa v konaní pred súdom prvej inštancie podarilo dostatočným spôsobom preukázať existenciu vzájomnej dohody medzi stranami konania, obsahom ktorej bolo, že nehnuteľnosti (dva pozemky) budú slúžiť na spoločné bývanie strán konania, pričom pod podmienkou výstavby spoločného bývania, žalobca pravidelne uhrádzal čiastkové plnenia, na účely financovania úveru poskytnutého žalovanej na kúpu uvedených pozemkov, na ktorých mala byť podľa dohody vybudovaná nehnuteľnosť slúžiaca ako spoločná domácnosť žalobcu, žalovanej a ich maloletého syna. Právny poriadok (§ 51 O. z.) umožňuje zmluvným stranám uzavrieť aj nepomenovanú zmluvu, ktorá je rovnako záväzná ako zmluva pomenovaná a záväzky z nej plynúce sú vymáhateľné súdom. Táto vznikne na základe dohody strán o podstatných náležitostiach zmluvy, ktoré sú rozhodujúce pre zmluvné strany. Medzi stranami konania došlo teda k ústnej dohode, že splátky úveru použitého na financovanie kúpy nehnuteľností, ktorých výlučnou vlastníčkou bola žalobkyňa, bude žalobca v pravidelných intervaloch poukazovať na účet žalovanej, a za to sa malo v budúcnosti na predmetných pozemkoch pristúpiť k výstavbe spoločného rodinného domu. Prečo by potom inak pravidelné splátky žalobca na účet žalovanej posielal. Žalovaná pritom žiadnym spôsobom nepopierala, že by jej žalobca peniaze reálne posielal. Naopak, podľa dôkazov predložených v konaní túto skutočnosť potvrdila. K posielaniu peňazí vždy reálne došlo. Je nepochybné, že na to musel byť určitý právny základ. Na preukázanie existencie dohody boli zo strany žalobcu predložené potvrdenia o prevode finančných prostriedkov na účet žalovanej v období od 1.1.2014 do 6.4.2018, zápisnica o výsluchu žalovanej ako svedka v trestnom konaní a sms komunikácia medzi stranami konania. Z bankových výpisov v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu vyplývalo,
že na splatenie úveru bola z jeho strany použitá suma 22.960,- eur (postupne prevádzaných žalobcom žalovanej). Žalobca poukázal na komunikáciu predloženú v konaní pred súdom prvej inštancie z 8. februára 2018 medzi stranami konania. Neobstojí preto argumentácia súdu prvej inštancie v bode 22 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že predložené sms správy sú pre súd nezrozumiteľné a nevyplýva z nich dostatočne určitá dohoda o výstavbe spoločnej nehnuteľnosti, naviac keď žalobca predložil súdu kompletnú projektovú dokumentáciu na jeho výstavbu. Ak bol súd prvej inštancie toho názoru, že medzi stranami konania nebola preukázaná žiadna dohoda, mal sa vyporiadať, v zmysle ochrany ústavnosti a garancie práva na spravodlivý proces s tým, čo dané peniaze zo strany žalobcu pre žalovanú znamenali a aký bol ich právny základ. Podľa § 451 ods. 2 O. z. je bezdôvodným obohatením aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Bolo preto na mieste posúdiť plnenie žalobcu žalovanej ako plnenie bez právneho dôvodu. Samotná žalovaná potvrdila, že peniaze skutočne prijala. Súd prvej inštancie sa preto nedostatočne vysporiadal s právnym posúdením veci. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. Obdo/69/99 súdu prislúcha právne hodnotenie súdenej veci a jeho povinnosťou je posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Preto ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nejde o bezdôvodné obohatenie titulom právneho dôvodu, ktorý odpadol, mal a musel sa vysporiadať s tým, či nejde o bezdôvodné obohatenie titulom plnenia bez právneho dôvodu. Žalobca navrhol aj výsluch označených svedkov, ktorý súd prvej inštancie odmietol s poukazom na tvrdenú ústnu formu uzavretej dohody. Uvedenú skutočnosť žalobca označil za vážny zásah do jeho procesných práv ako aj základných princípov civilného sporového konania. Vo veci bolo vykonané len jedno súdne pojednávanie (teda nebol by porušený princíp rýchlosti a hospodárnosti konania) a skutkové tvrdenia strán sa úplne rozchádzali, preto neboli splnené podmienky na odmietnutie vykonania výsluchu svedkov navrhnutých žalobcom a bez ďalšieho sa stotožniť s argumentáciou žalovanej. Na jednej strane súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukazuje na neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu a nepreukázanie pravdivosti jeho tvrdení, na druhej strane ho o túto možnosť sám pripravil, odmietnutím vykonania navrhnutých relevantných dôkazov. Nemôže obstáť argumentácia súdu, že z dôvodu ústnej formy uzavretej zmluvy, nie je možné preukázať obsah práv a povinností vyplývajúcich pre strany konania z tejto zmluvy. Občiansky zákonník stanovuje dodržanie písomnej formy zmluvy ako podmienky jej platnosti iba v explicitných prípadoch. Výsluchom svedkov sa nepochybne dá preukázať obsah práv a povinností ústne uzavretej dohody. Pritom výsluch svedkov v kontexte už predložených dôkazov preukazujúcich poskytnutie finančných prostriedkov má zásadný charakter na preukázanie tvrdení žalobcu a unesenie dôkazného bremena. V dôsledku nevykonania navrhovaných dôkazov, dostatočným spôsobom nebol objasnený skutkový stav a overená pravdivosť skutkových tvrdení strán konania. Všeobecné súdy majú poskytovať ochranu základnému právu na spravodlivý proces tak, že postupujú v konaní v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu (porov. III. ÚS 49/04, I. ÚS 31/05, IV. ÚS 67/08). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre konštatoval tiež porušenie princípu rovnosti v prípade, ak súd založí svoje rozhodnutie na takých skutočnostiach a dôvodoch, ktoré procesné strany rozumne nemohli predvídať a reagovať na ne vo svojich stanoviskách (I. ÚS 5/00). Právo na spravodlivé prejednanie veci (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 21. februára 1975, séria A č. 18) zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania, čo znamená možnosť strany popierať požiadavky a argumenty druhej strany a právo na to, aby sa vypočuli jej argumenty a návrhy. Jedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle článku ods. 1 Dohovoru o ľudských právach je jeho kontradiktórny charakter; každá strana musí zásadne mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženými súdu za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa k nim (rozhodnutie vo veci Mantovanelli c. Francúzsko, rozhodnutie z 18. marca 1997). V posudzovanej veci súd prvej inštancie priamo nahradil argumentáciu žalovanej, keď sám bez vykonania navrhnutých dôkazov, aj s poukazom na predložené potvrdenia banky o vykonaných prevodoch, odmietol vykonanie ďalších dôkazov a toto náležite nezdôvodnil. V zmysle ústavnej judikatúry rozhodnutie orgánu verejnej moci síce nemusí byť totožné s očakávaním účastníka konania, avšak z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (III. ÚS 311/07).
3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa v plnom rozsahu pridržiavala svojich doterajších vyjadrení, v odpore proti platobnému rozkazu a vo vyjadrení zo 14. januára 2019. Žalobca v súvislosti so svojimi tvrdeniami bol povinný preukázať existenciu údajnej dohody medzi stranami konania, na základe ktorej mal žalovanej posielať finančné prostriedky za účelom úhrad splátok úveru, s cieľom
následnej výstavby spoločného domu. Takáto dohoda nikdy uskutočnená nebola a v konaní pred súdom prvej inštancie nebola ani preukázaná. Nemohlo preto dôjsť k odpadnutiu právneho dôvodu plnenia zo strany žalobcu a teda k vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalobca posielal na účet žalovanej finančné prostriedky, ktoré boli spojené so spoločným hospodárením. Žalobcom predložené dôkazy boli účelovo vytrhnuté z kontextu v rámci spoločnej komunikácie a neboli spôsobilé preukázať dohodu o spoločnej výstavbe domu, ako aj o povinnosti vrátiť poskytnuté peniaze. Žalobca napriek snahe preukázať, že medzi stranami došlo k bližšie nepomenovanej zmluve, nedokázal preukázať naplnenie základných podmienok pre vznik takéhoto právneho vzťahu. Ak v odvolaní opätovne poukazuje na pravidelnosť finančných úhrad z jeho strany na účet žalovanej, tieto boli realizované ako finančné zabezpečenie chodu spoločného hospodárenia. Robil tak na základe svojho slobodného rozhodnutia, pričom požadoval, aby sa žalovaná starala o spoločnú domácnosť, varila, upratovala, starala sa o domáce zvieratá a po narodení spoločného syna, tieto finančné prostriedky slúžili aj na výživu a potreby dieťaťa. Osobitne žiadne výživné uhrádzané nebolo. Z týchto finančných prostriedkov boli uhrádzané aj spoločné náklady spojené s trávením voľného času, s pobytmi a posedeniami v reštauráciách a kaviarňach, náklady na pohonné hmoty a iné. Nemalé finančné prostriedky boli takto uhrádzané na spoločné stravovanie. Tvrdenia, že žalobca prispieval za žalovanú na úver spojený s kúpou pozemku sú zavádzajúce. Akýkoľvek údajný podiel žalobcu na úhradách úveru je nepodloženým tvrdením, smerujúcim k finančnej kompenzácii jeho finančných nákladov. Žiadnym hodnoverným spôsobom žalobca nevyvrátil tvrdenia žalovanej, keďže prevody finančných prostriedkov neboli ničím iným, len jeho príspevkom na chod spoločnej domácnosti, výživu dieťaťa a iných s tým spojených nákladov. Ako podklad pre žalobcove tvrdenia nemôže slúžiť zápisnica o výsluchu v trestnom konaní, pretože pre zistenie objektívne existujúcich skutočností či medzi žalobcom a žalovanou existoval právny vzťah, z ktorého by mohol odvodzovať svoje právo v danom spore, nemal tento doklad žiadny právny význam. Rovnako tak sms správy vierohodným spôsobom nepreukazujú existenciu právneho vzťahu. V prípade ak malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu bez právneho dôvodu, muselo by ísť o plnenie, na ktoré nebol právny dôvod. Takýto prípad nastáva, ak sa účastníci mysle domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto omylom plnil inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. Žalobca poukazoval žalovanej finančné prostriedky vždy na základe dobrovoľnosti, v rámci zabezpečenia úhrad domácnosti a potrieb dieťaťa. Žalovaná svoj záväzok vyplývajúci z úveru na kúpu pozemku hradila z vlastných prostriedkov, ako i z prostriedkov svojho otca (ktorý bol spoludlžníkom a súčasne svoj záväzok vo vzťahu k banke zabezpečil založením nehnuteľnosťou v prospech peňažného ústavu). Súd prvej inštancie teda na základe zistených skutkových okolností dospel k správnemu záveru, že medzi stranami konania nevznikol taký právny vzťah, z ktorého by mohol žalobca dôvodne vo vzťahu k žalovanej uplatňovať si práva predmetnou žalobou.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu zotrval na svojej doterajšej argumentácii v spore. Predložil súdu sms správy, ktoré dostatočným spôsobom preukazovali mechanizmus úhrad splátok úveru. Zdôraznil potrebu upriamiť pozornosť na „priznanie“ samotnej žalovanej v rámci jej výpovede v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 13. februára 2018, v konaní vedenom pod ČVS:ORP-136/I-VYS-S3-2018, v ktorom odpovedala na otázku vyšetrovateľa, či má so žalobcom nejaké finančné nezrovnalosti z minulosti. Uvedený dôkaz bez akýchkoľvek ďalších pochybností preukazuje, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu dohody o tom, že nehnuteľnosti budú slúžiť na spoločné bývanie, pričom pod podmienkou výstavby spoločného bývania žalobca pravidelne uhrádzal jednotlivé čiastkové plnenia na účely financovania úveru, poskytnutého žalovanej na kúpu pozemkov. Predmetné prevody finančných prostriedkov už vzhľadom na výšku poukazovaných súm, nemohli byť určené na bežný chod trojčlennej domácnosti. Ako účelové a zavádzajúce je potrebné hodnotiť aj tvrdenia žalovanej, že z poukazovaných súm boli hradené výdavky a náklady spojené s trávením voľného času, pobytmi a posedeniami v reštauráciách, kaviarňach. Nepomenovaná zmluva má pritom rovnakú záväznosť ako zmluva pomenovaná a záväzky z nej vyplývajúce sú vymáhateľné. Medzi stranami došlo k uzavretiu ústnej dohody, že za účelom budúcej výstavby nehnuteľnosti slúžiacej ako spoločná domácnosť pre strany sporu a ich maloletého syna, bude žalobca financovať splácanie splátok úveru použitého na kúpu pozemkov, na ktorých mal stáť spoločný rodinný dom. Opätovne žalobca poukázal na nesprávny záver súdu prvej inštancie, že nie je možné preukázať obsah práv a povinností vyplývajúcich pre strany konania, pretože zmluva bola uzavretá ústne. Občiansky zákonník ústne uzavretie zmluvy pripúšťa. Zo strany žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď porušila predmetnú dohodu, pristúpením k predaju predmetných nehnuteľností a obdržaním finančných prostriedkov za predaj. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/355/2001, o vynaložených investíciách do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čím vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie v okamihu, kedy
k zhodnoteniu došlo. Nevykonaním dôkazu výsluchom navrhovaných svedkov došlo tiež k porušeniu procesných práv žalobcu. Žalobca v priebehu sporu predložil celý rad dôkazných prostriedkov, ktoré prinajmenšom spochybňovali skutočnosti tvrdené žalovanou. Súd nemôže bez ďalšieho konštatovať neunesenie dôkazného bremena stranou sporu, ktorá navrhla vykonanie ďalšieho dokazovania.
5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na svojej argumentácii v spore. Pred nadviazaním známosti so žalobcom, ako i počas trvania spoločného vzťahu, mala povinnosť uhrádzať dlh v pravidelných mesačných splátkach 545,95 eur D. D., a.s. J., na základe zmluvy o splátkovom úvere z 8. decembra 2011, za účelom nadobudnutia nehnuteľného pozemku. Podľa uvedenej zmluvy bol spoludlžníkom tiež otec žalovanej, ktorý prispieval na úhradu uvedeného záväzku čiastkou 300,- eur. Žalovaná potvrdila, že žalobca v období od 22. septembra 2014 do 9. januára 2018 zasielal na jej účet peňažné prostriedky vo výške od 1.000,- eur do 4.500,- eur, zo svojho účtu v peňažnom ústave. Tieto finančné prostriedky však nikdy neboli viazané k akejsi vzájomnej dohode. Žalobca ich posielal za účelom zabezpečenia chodu spoločnej domácnosti, ako i potrieb a výživy ich spoločného syna. Ak žalobca tvrdí, že medzi nimi mala existovať dohoda za účelom výstavby nehnuteľností slúžiacej ako spoločná domácnosť, tak nikdy nedošlo k dohode o obsahu práv a povinností spojených s takouto údajnou dohodou. Právny dôvod, na ktorý žalobca v spore poukazuje, však nikdy nevznikol a preto k jeho odpadnutiu nemohlo dôjsť. Obsah výpovede žalobkyne pred vyšetrovateľom nemá k predmetnému sporu žiaden právny význam a nie je možné k tejto výpovedi prihliadať. Ani obsah uvedenej zápisnice nepreukazuje existenciu dohody medzi stranami sporu, z ktorej by mali vzniknúť určité práva a povinnosti, na základe ktorých by si žalobca mohol uplatňovať svoje právo v danom spore. K označenému súdnemu rozhodnutiu nebolo možné prihliadať, pretože žalobca sa na úhradách spojených s úhradou mesačných splátok úveru nepodieľal na základe právneho dôvodu a ani bez právneho dôvodu. Ak žalobca tvrdí, že svoje právo odvodzuje z ústnej dohody, vyvstáva otázka o akých skutočnostiach by navrhnutí svedkovia mali svedčiť, keď žiaden z nich pri dohode nemohol byť, pretože táto neexistovala. Označení svedkovia sú pritom v určitej závislosti od žalobcu, najmä finančnej ako obchodní partneri, zamestnanci alebo inak spolupracujúce osoby. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k vecne správnym záverom.
6. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
7. V posudzovanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom závere neunesenia dôkazného bremena žalobcom, ktorý nepreukázal uzavretie dohody so žalovanou, na základe ktorej jej poskytoval peňažné plnenia (za účelom úhrady splátok jej úveru na pozemok s cieľom následnej výstavby, či kúpy spoločného domu), a teda nemohlo dôjsť k odpadnutiu tohto právneho dôvodu plnenia a následne k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. Každá dohoda musí spĺňať znaky právneho úkonu, a to predovšetkým požiadavku určitosti práv a povinností v nej stanovených, inak ide o absolútne neplatný právny úkon. Takáto dohoda medzi stranami sporu preukázaná nebola, peniaze zasielal žalobca žalovanej na jej účet bez bližšieho určenia a špecifikácie, pričom žalobca nepopieral, že z uvedených súm sa uhrádzali aj iné náklady, spojené so spoločným hospodárením so žalovanou. Preukazovanie existencie nepomenovanej zmluvy medzi stranami sporu prostredníctvom svedkov navrhnutých žalobcom súd prvej inštancie nepovažoval za účelné, s poukazom na ústnu formu dohody. Predložená komunikácia strán konania prostredníctvom sms správ nebola pre súd prvej inštancie zrozumiteľná a rovnako tak zo zápisnice o výsluchu žalovanej v konaní pred vyšetrovateľom, nebola preukázaná povinnosť žalovanej vrátiť poskytnuté peniaze žalobcovi.
8. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní vždy výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré sú povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania a každá strana je povinná označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné), teda zisťuje skutkový stav veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, t. j. do akej miery si splnia svoju povinnosť označiť
alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, pričom miera splnenia tejto povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver súdu, ako základ právneho posúdenia uplatneného nároku.
9. Zásadne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalujúca strana, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovanej strany (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/181/2016).
10. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma tak zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sa delia medzi stranami konania v závislosti na aktuálnom priebehu konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo/6/2010).
11. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a rozumie sa ním procesná zodpovednosť strany konania za preukázanie svojich tvrdení. Úlohou súdu je potom označené a navrhnuté dôkazy stranami konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli strany konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/52/2010).
12. Z vykonaného dokazovania vyplýva nesporná skutočnosť, že žalobca postupne prevádzal na účet žalovanej (od 22. septembra 2014) peňažné prostriedky. Sporným bol dôvod a účel zasielania týchto finančných prostriedkov. Žalobca tvrdil uzavretie ústnej dohody so žalovanou, v zmysle ktorej bola suma 560,- eur použitá v príslušnom mesiaci na financovanie úveru žalovanej, za pozemok, na ktorom mali mať strany konania spoločný dom. Žalovaná tvrdila, že finančné prostriedky posielané na jej účet žalobcom slúžili na zabezpečenie potrieb ich spoločnej domácnosti a na výživu ich spoločného maloletého syna.
13. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval nepreukázanie tvrdenej dohody medzi stranami sporu, keďže dohoda by musela spĺňať predovšetkým požiadavku určitosti práv a povinností v nej stanovených a peniaze boli žalobcom zasielané na účet žalovanej bez bližšieho určenia. Nevyporiadal sa však s preukázaným dôvodom prijatia peňazí žalovanou, vyplývajúcim z výsluchu žalovanej v zápisnici zo dňa 13. februára 2018 (ČVS:ORP-136/I-VYS-S3-2018). Žalovaná podľa uvedenej zápisnice nielenže potvrdila prijatie peňazí na jej účet, ale aj ich účelové určenie „od začiatku nášho vzťahu (žalobca) posielal peniaze na môj účet, ja som si z toho platila aj úver vo výške 560,- eur“. Žalovaná v ďalšej časti tejto výpovede potvrdila tiež požiadavku žalobcu na finančné plnenie, ktoré zaplatila za úver na pozemok, označením tohto pozemku („kde sme mali pôvodne postaviť spoločný dom“) a prejavila vôľu tieto peniaze žalobcovi vrátiť („ja mu ich vrátim“), ako aj svoju predstavu vo vzťahu k výške tohto peňažného plnenia („zatiaľ neviem koľko mi za ten pozemok po predaji zostane, bolo by férové, aby to bolo fifty-fifty a nie, aby som mu vrátila len toľko, čo budem môcť, s čím T. súhlasil“).
14. Prepojenie peňažného plnenia žalobcu žalovanej, ako aj konkretizácia úveru a zámeru spoločného bývania („prišli peniažky. Ďakujem T.. Budem si ich točiť s druhým účtom. Na úver nášho pozemku. Ja náš, naše doma.“) vyplývala aj z výpisov komunikácie strán konania prostredníctvom sms správ.
15. Záver súdu prvej inštancie o nezrozumiteľnosti sms správ a neexistencii povinností vrátenia peňazí (titulom bezdôvodného obohatenia), bol preto bez jasného argumentačného základu, nedostatočný, bez vysporiadania sa s právnym základom takto žalovanou prijatého peňažného plnenia. Právna úprava bezdôvodného obohatenia neplní sankčnú funkciu, ale táto právna regulácia má reparačný charakter, sledujúci morálnu zásadu spravodlivosti, aby sa nikto neobohatil na úkor iného (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/2746/2013). V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska objasnilo, o ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide (porov. nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 620/2015). Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie je objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom vymedzeným v ustanovení § 451 ods. 2, ako aj v ustanovení § 454 O. z. (majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov, a tým, že sa zaň plnilo, hoci podľa práva mal subjekt plniť sám).
16. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie preukázaný skutkový stav subsumovať pod príslušnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, pričom právnym posúdením v žalobe súd prvej inštancie nebol viazaný, v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo). Ak súd prvej inštancie dospel k záveru (za predpokladu dostatočného argumentačného základu) o nenaplnení skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, mal posúdiť zistený skutkový stav aj na základe ďalších skutkových podstát, najmä ak súd prvej inštancie súčasne poukázal na požiadavku určitosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 O. z. (vo vzťahu k obsahu právneho úkonu, teda vzájomných práv a povinností), s nedostatkom ktorej sa spája absolútna neplatnosť právneho úkonu (plnenie z neplatného právneho úkonu je skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 O. z.).
17. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).
18. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).
19. S poukazom na vyššie uvedené, rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Postrádalo argumentačný základ, ktorého správnosť by odvolací súd preskúmal. Odvolacia námietka žalobcu o nedostatočnom vyporiadaní sa s právnym posúdením veci a nedostatočne odôvodnenými skutkovými zisteniami, bola preto dôvodná.
20. Dôvodnou bola aj odvolacia námietka žalobcu o nevykonaní ním navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, výsluchom svedkov. Súd prvej inštancie vyhodnotil takýto dôkaz ako nespôsobilý preukázať obsah dohody strán konania, vzhľadom na ústnu formu dohody. Navrhovaný dôkaz výsluchom svedkov bolo by možné označiť za neúčelný spravidla v prípade, ak by sa ním mali preukázať také tvrdenia žalobcu, ktoré by boli bez právneho významu pre právne posúdenie veci, čo nebol prejednávaný prípad (podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia výsluch svedkov sa mal týkať právne významnej skutočnosti, a to uzavretia dohody medzi stranami konania a jej obsahu). Súd prvej inštancie tak hodnotil nevykonaný dôkaz, pričom súd vykonáva dokazovanie na súdnom pojednávaní, na základe ktorého nadobúda poznatky o relevantných skutočnostiach, ktorý postup je predpokladom pre následné vyhodnotenie dokazovania (v súlade s pravidlami hodnotenia dôkazov podľa § 191 CSP).
21. Súd prvej inštancie teda nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
22. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať, v intenciách pokynov odvolacieho súdu, v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ohľadom ktorých nesie každá zo strán dôkazné bremeno. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu o uzavretí nepomenovanej zmluvy, ktorú môžu zmluvné strany uzavrieť
aj ústne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich dojednania, bude potrebné primárne skúmať skutočnosť uzavretia zmluvy ústnou formou. Následne vyhodnotiť vykonané dokazovanie, aj výsluchom svedkov, hodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom je potrebné starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 CSP). Ak k zmluvnému konsenzu došlo, bude dôvodné skúmať aj naplnenie požiadavky určitosti právneho úkonu, ako i ďalších požiadaviek pre platnosť takéhoto právneho úkonu.
24. Súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotí spornú skutočnosť dôvodu prijímania peňažných prostriedkov žalovanou od žalobcu v rozhodnej dobe, predovšetkým výpoveď žalovanej obsiahnutej v zápisnici o výsluchu svedka na OR PZ SR Bratislava III, odbor kriminálnej polície, dňa 13. februára 2018, v konaní vedenom pod ČVS:ORP-136/I-VYS-S3-2018 (porov. odsek 11, 12). Jednotlivo a vzájomnej súvislosti vyhodnotí súd prvej inštancie aj všetky ďalšie dôkazy, teda i obsah elektronickej komunikácie strán konania prostredníctvom sms správ, výsluch svedkov (pri posudzovaní návrhov na výsluch jednotlivých svedkov bude rozhodujúce hľadisko relevantnosti tvrdení žalobcu k právne významným skutočnostiam v spore).
25. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala na základe niektorej zo skutkových podstát uvedených v ustanovení § 451 O. z. a nasl. Bude preto potrebné preukázaný skutkový stav podriadiť pod hypotézu príslušnej právnej normy, skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, bez toho, aby bol súd viazaný právnym posúdením veci stranami konania.
26. Vyhodnotenie dôkazného bremena predpokladá náležité hodnotenie dokazovania, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov úvahou súdu neznamená jeho ľubovôľu. Hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, má vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe, pričom výsledky hodnotenia dôkazov podľa § 220 ods. 2 CSP musia byť súčasťou odôvodnenia rozsudku. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva (svedok). Až potom môže pristúpiť k posudzovaniu, hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti.
27. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol.
28. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré žalobca tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
29. Svoj právny záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
30. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
31. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.