Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-108-2023.pdf
PDF · 270.04 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/108/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu Zbigniew Banasiak, so sídlom Kościuszku 87, 99 352 Dabrowice, NIP: 775 235 30 58, Poľská republika, zast. JUDr. Simona Stahovcová, advokátka, so sídlom Ota Holúska 3D, 841 06 Bratislava proti žalovanému AGRO Diskomp s.r.o., so sídlom Skačany 543, 958 53 Skačany, IČO: 36 327 999, zast. Senior Consultants - Braxator s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 47 240 431 o zaplatenie 25.000,- Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie sumy 36.111,30,-Eur, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Partizánske sp.zn. 5Cb/29/2016-693 zo dňa 10. mája 2023, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Partizánske sp.zn. 5Cb/29/2016-693 zo dňa 10. mája 2023 v prvej, druhej a štvrtej výrokovej vete p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania o žalobe žalobcu v rozsahu 100 %.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 25.000,- Eur s príslušenstvom. V druhej výrokovej vete zamietol vzájomnú žalobu žalovaného voči žalobcovi o náhradu škody v sume 35.8887,99 Eur. V tretej výrokovej vete zastavil konanie o vzájomnej žalobe sčasti v sume 223,31 Eur. V štvrtej výrokovej vete nepriznal žiadnej strane sporu nárok na náhradu trov konania.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa 25.08.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 25.000,- Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 04.06.2016 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že ako kupujúci uzavrel so žalovaným ako predávajúcim dňa 08.02.2016 kúpnu zmluvu (ďalej aj „Zmluva“), predmetom ktorej bola kúpa celého stáda hovädzieho dobytka holsteinského plemena za dohodnutú cenu 200.000,- Eur. Termín dodania bol dohodnutý do 60 dní od uzavretia zmluvy a pri jej podpise bola uhradená žalobcom v prospech žalovaného zábezpeka vo výške 25.000,- Eur. Žalovaný dodal žalobcovi 290 kusov dobytka, za ktoré žalobca žalovanému zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Vo vzťahu k zvyšnej časti dobytka, ktoré odobraté žalobcom nebolo, oznámil žalovanému jeho odobratie v dňoch 09.-10.05.2016 z prevádzkových dôvodov na strane žalobcu. Žalovaný však predal zostávajúcu časť predmetu kúpy, t.j. zostávajúceho počtu stáda, ktoré bolo dohodnuté na 356 kusov, tretiemu subjektu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že odstúpil
od zmluvy z dôvodu omeškania na strane žalobcu, ktorý v dohodnutej dobe neprevzal zvyšnú časť stáda, podľa žalobcu týmto omeškaním nedošlo k takému závažnému porušeniu zmluvy, ktoré by žalovaného odôvodňovalo na odstúpenie od zmluvy pre nesplnenie záväzku žalobcom. Žalobca tvrdil, že k odstúpeniu od zmluvy z tohto dôvodu nedošlo, pričom žalovaný mal postupovať podľa dohodnutého obsahu zmluvy a v prípade nedodržania termínu odobratia predmetu kúpy mal uplatniť zmluvnú pokutu za nevyvezený dobytok v sume 1,50 Eur za jeden kŕmny deň („KD“), pričom žalovaný zábezpeku žalobcovi nevydal. Žalobca uhradil žalovanému zábezpeku vo výške 25.000,- Eur a vzhľadom na predaj časti hovädzieho dobytka tretiemu subjektu žiadal vrátiť vyplatenú zábezpeku 25.000,- Eur, čo žalovaný napriek písomným výzvam neurobil.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukazoval na záverečné znenie Zmluvy, podľa ktorého: „Ak jedna zo zmluvných strán neprijme alebo v čase plnenia znemožní riadne dohodnuté a ponúknuté plnenie splniť, každá zo zmluvných strán je oprávnená od tejto zmluvy odstúpiť a požadovať od druhej zmluvnej strany náhradu škody vo výške zábezpeky, t.j. 25.000,- Eur“. Žalobca porušil povinnosť, keď neprevzal celé stádo v lehote 60 dní od podpisu kúpnej zmluvy, ktorá lehota uplynula dňa 08.04.2016, pričom predmetom kúpnej zmluvy bol predaj celého stáda, vzhľadom na plánované ukončenie živočíšnej výroby na strane žalovaného. Žalovaný z dôvodu nedodržania termínu prevzatia stáda v celom rozsahu odstúpil od zmluvy listom zo dňa 03.05.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 10.05.2016. Žalobca pritom nereagoval na predchádzajúce písomné, mailové, ako aj telefonické výzvy na prevzatie zostávajúcej časti stáda. Samotný žalobca uznal v liste zo dňa 04.05.2016 omeškanie s prevzatím stáda, keď uviedol, že ho môže prevziať najskôr v termíne od 09.-10.05.2016, t.j. viac ako mesiac po dohodnutom termíne prevzatia. Žalovaný tvrdil, že postupoval v súlade so zákonnou povinnosťou predchádzania vzniku škôd podľa § 415 a § 417 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), keďže mu hrozila škoda v dôsledku omeškania žalobcu s prevzatím stáda a nemal inú možnosť, ako bezodkladne alternatívne naložiť s dobytkom pre nemožnosť udržiavať dobytok v dobrom zdravotnom stave. Predaj zvyšného dobytka tretiemu subjektu bolo opatrením znižujúcim škodu spôsobenú porušením povinnosti zo strany žalobcu prevziať zvyšnú časť stáda v dohodnutom čase, keď predmetom zmluvy bol predaj celého stáda. Žalovanému vznikli v súvislosti s omeškaním žalobcu na prevzatie celého stáda dodatočné náklady, a to povinnosť zamestnať zamestnancov, ktorí sa museli nevyhnutne starať o stádo, ďalej náklady súvisiace s prípravou dobytka na jeho odvoz a odber, zabezpečenie zoo-veterinárnej starostlivosti, primeraného kondičného stavu, sprievodnej identifikácie, atď. V Zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta 1,50 Eur za omeškanie s prevzatím za každý kŕmny deň. Žalobca však stádo neprevzal vôbec v dohodnutej lehote, čím došlo k podstatnému porušeniu zmluvy, ktoré ho oprávňovalo na odstúpenie od nej a k zadržaniu zábezpeky do výšky 25.000,- Eur slúžiacej na náhradu škody. Podľa žalovaného sa jednalo o dohodu o prepadnutí zábezpeky, ktorá mala byť kompenzáciou spôsobenej škody.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v priebehu konania podal dňa 22.02.2018 vzájomnú žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal náhrady škody vo výške 36.111,30 Eur z dôvodu, že žalobca neodobral zvyšný dobytok v počte 77 kusov v dohodnutom termíne, keď následne musel žalovaný zvoliť náhradný predaj novému kupujúcemu, a to spoločnosti AGRO-MARKO s.r.o. dňa 17.05.2016. V priebehu konania žalovaný vzal vzájomnú žalobu späť v časti o zaplatenie 223,31 Eur a okresný súd v tejto časti konanie o vzájomnej žalobe zastavil v treťom výroku napadnutého rozhodnutia.
5. Žalovaný odôvodňoval podanie vzájomnej žaloby vznikom nároku na náhradu škody, a to nákladmi, ktoré mu vznikli nesplnením povinnosti zo strany žalobcu, keďže dôvodom na predaj stáda žalobcovi ako celku, bolo ukončenie živočíšnej výroby na strane žalovaného. Tým, že nedošlo k odberu v dohodnutej dobe a došlo k prepusteniu zamestnancov, bol žalovaný dodatočne povinný zabezpečiť udržiavanie a chov zvyšku stáda až do realizácie uvedeného náhradného obchodu, keďže žalobca neprevzal dobytok ani v náhradných termínoch. Žalovaný uviedol, že dôvodom neodobratia zvyšnej časti stáda, bola renovácia firmy žalobcu, ako to žalobca uviedol v písomnom oznámení zo dňa 04.05.2016. Pokiaľ v priebehu konania žalobca tvrdil o závadnosti dobytka, jedná sa o účelové a nepravdivé tvrdenie. Žalobca nepreukázal ani jeho tvrdenie o nariadení karanténnych opatrení poľskou veterinárnou správou, čím v priebehu konania mienil žalobca odôvodňovať porušenie povinnosti prevziať stádo v dohodnutej dobe. Náhradu škody uplatnenú vo vzájomnej žalobe špecifikoval žalovaný tým, že pozostáva z miezd a odvodov šiestich zamestnancov starajúcich sa o stádo v období od vzniku omeškania 08.04.2016 do náhradného obchodu dňa 17.05.2016 vo výške 3.286,50 Eur, zo spotrebovaných pohonných hmôt na
zabezpečenie strojných mechanizmov obsluhujúcich zostatok stáda v sume 152,- Eur, zo spotrebovanej elektrickej energie za toto obdobie vo výške 1.768,16 Eur, z hodnoty spotrebovaného krmiva v sume 7.076,83 Eur, z ušlého zisku za predaj hovädzieho dobytka (ďalej aj „HD“) za zníženú cenu o 19.100,- Eur, ako aj zo zmluvnej pokuty v sume 4.504,50 Eur, t.j. v dohodnutej výške 1,50 Eur za 77 ks neodobratého dobytka a 39 dní omeškania. Ušlý zisk v sume 19.100,- Eur vyčíslil žalovaný ako rozdiel medzi celkovou dohodnutou cenou stáda podľa kúpnej zmluvy v sume 200.000,- Eur, žalobcom zaplatenej sumy za čiastočný odber vo výške 146.100,- Eur, pričom rozdiel v neprospech žalovaného predstavuje 53.900,- Eur. Zvyšný dobytok bol predaný spoločnosti AGRO-MARKO s.r.o. za cenu 34.800,- Eur (faktúra č. 160028), a teda nedosiahnutá kúpna cena v sume 53.900,- Eur znížená o cenu získanú náhradným predajom vo výške 34.800,- Eur predstavuje 19.100,- Eur.
6. Žalovaný tvrdil, že dohodnutá zmluvná pokuta 1,50 Eur za 1 KD platila len v prípade nedodržania individuálne dohodnutého termínu prevzatia dobytka v rámci obdobia 60 dní od podpisu zmluvy. V priebehu konania žalovaný poukazoval na to, že mu vznikol nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorú si uplatnil vo vzájomnej žalobe v sume 1,50 Eur/KD za každý deň omeškania s prevzatím časti dobytka a aj nárok na náhradu škody z dôvodu odstúpenia od zmluvy a porušenia záväzku žalobcu prevziať predmet plnenia včas, pričom práve na náhradu tejto škody v takom prípade slúžila zábezpeka 25.000,- Eur.
7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pôvodne okresný súd vylúčil vzájomnú žalobu na samostatné konanie a následne toto uznesenie zrušil a pokračoval v konaní o náhradu škody na základe vzájomnej žaloby.
8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca trval na uplatnení svojho nároku na vrátenie sumy 25.000,- Eur, pričom bol ochotný akceptovať dohodnutú zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 1,50 Eur denne s prevzatím zostávajúcej časti stáda. Podľa jeho výkladu zmluvy dohodnutá zábezpeka 25.000,- Eur mohla prepadnúť v prospech žalovaného v prípade, ak by žalobca vôbec nezačal s odberom dobytka a takáto bola vôľa pri uzavretí zmluvy, pričom v prípade nedodržania termínu prevzatia predmetu kúpy, bola dohodnutá zmluvná pokuta 1,50 Eur za kŕmny deň. Žalobca považoval uvedenú zábezpeku ako zálohu, ktorá sa mala v prípade odobratia celého stáda a uhradenia dohodnutej kúpnej ceny žalobcovi vrátiť. Namietal, že zo zmluvy nevyplýva možnosť odstúpenia od nej v prípade, ak už došlo k čiastočnému plneniu. Samotná úprava možnosti odstúpenia je nezrozumiteľná, keď nie je zrejmé, či umožňuje odstúpenie od zmluvy ako celku aj v prípade omeškania čo i len s čiastočným plnením. Výklad žalovaného o možnosti odstúpenia od zmluvy ako celku aj v prípade čo i len čiastočného omeškania s prevzatím predmetu kúpnej zmluvy, je podľa žalobcu aj v rozpore so samotným účelom uzavretia tejto zmluvy podľa tvrdenia žalovaného, ktorý mienil predať stádo z dôvodu zrušenia a zániku živočíšnej výroby, t.j. mienil ho predať ako celok. Takýto výklad považoval za neprípustný, pretože by to znamenalo, že v prípade neodobratia čo i len jedného kusa dobytka, by žalovaný mohol odstúpiť od zmluvy ako celku a žiadať zaplatenie náhrady škody vo výške 25.000,- Eur. Namietal výklad žalovaného, podľa ktorého dojednanie v Zmluve „...a požadovať od druhej zmluvnej strany náhradu škody vo výške zábezpeky“ by bolo možné vysvetľovať tak, že sa má jednať o zmluvnú pokutu, t.j. paušalizovanú náhradu škody bez preukazovania jej vzniku, pričom takéto dojednanie je možné vykladať aj v tom zmysle, že sa jedná o dohodu o obmedzení výšky náhrady škody do čiastky zábezpeky v sume 25.000,- Eur. Ak by sa malo jednať o zmluvnú pokutu, žalobca namietal jej primeranosť, keďže bolo odpredané 83 % stáda, omeškanie bolo v časti 17 % stáda a tvrdil, že z dohodnutých 356 kusov dobytka odobral 290 kusov. Zvyšné kusy žalovaný odpredal, pričom nevysvetlil ani rozpor, keď sám poukazoval na to, že nemalo dôjsť k odobratiu 61 kusov dobytka, avšak následne dňa 17.05.2016 predal tretej osobe 77 kusov dobytka. Namietal aj neidentifikáciu o aké kusy a druhy dobytka sa malo jednať, t.j. o aké sa mal žalovaný počas omeškania žalobcu starať. Vo vzťahu k možnosti odobratia zvyšku stáda ku dňu 09.05.2016 poukazoval na faktúru č. 1600023 vystavenú žalovaným, ktorá mala byť splatná 09.05.2016, pričom podľa zaužívanej praxe medzi stranami sporu, dátum splatnosti bol práve dňom odobratia stáda. Týmto dokladom žalovaný potvrdil dohodu o ďalšom dodatočnom termíne odobratia zvyšku stáda ku dňu 09.-10.05.2016. Žalobca v priebehu konania poukazoval na to, že odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy je neplatné z viacerých dôvodov. Poukazoval na nezrozumiteľnosť odstúpenia od zmluvy, keďže z textu odstúpenia nie je zrejmé, či žalovaný mienil odstúpiť od zmluvy ako celku alebo len od jej časti, a to v zostatku neprevzatého stáda, s ktorým prevzatím bol žalobca v omeškaní. Namietal aj, že nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu, keďže zo strany samotného žalovaného bol navrhnutý termín dodania 09.-10.05.2016, čo vyplýva z vyššie uvedenej faktúry č. 1600023 vystavenej žalobcom, v ktorej
bol dátum splatnosti uvedený dňa 09.05.2016, ako aj z výsluchu svedka A. B.. Pokiaľ teda neuplynula samotným žalovaným určená dodatočná lehota na prevzatie zvyšku stáda, neboli splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy.
9. Žalobca namietal aj neurčitosť kúpnej zmluvy v časti o zábezpeke 25.000,- Eur, ktorá pripúšťa rôzny výklad. Tvrdil, že zmluvná pokuta 1,50 Eur za kŕmny deň bola dohodnutá za omeškanie s včasným odobratím v dohodnutej lehote a potom z tohto istého dôvodu, t.j. omeškania, nemohol žalovanému vzniknúť ďalší nárok na náhradu škody, pretože to zo zmluvy nevyplýva.
10. V priebehu konania žalobca poukazoval aj na to, že dôvodom včasného neprevzatia zvyšku stáda bolo karanténne opatrenie nariadené žalobcovi poľskou veterinárnou správou práve v čase dohodnutého termínu odobratia stáda od žalovaného, ktorý na základe týchto opatrení musel prispôsobiť svoje priestory a vykonať rekonštrukciu a renováciu svojej firmy.
11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatoval, že strany sporu uzavreli dňa 08.02.2016 kúpnu zmluvu, v ktorej sa podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) dohodli, že žalovaný ako predávajúci odpredá žalobcovi ako kupujúcemu celé stádo hovädzieho dobytka holsteinského plemena za kúpnu cenu 200.000,- Eur s termínom plnenia do 60 dní od podpisu zmluvy, t.j. do 08.04.2016. Strany sporu sa v nej dohodli, že v prípade nedodržania termínu odberu žalobca ako kupujúci zaplatí zmluvnú pokutu za nevyvezený dobytok v sume 1,50 Eur za kŕmny deň. Účastníci konania sa tiež dohodli, že žalobca ako kupujúci zloží na účet predávajúceho sumu 25.000,- Eur, ktorá bude slúžiť ako zábezpeka a pri vyúčtovaní poslednej faktúry sa odpočíta súčet vystavených čiastkových faktúr a zálohy 25.000,- Eur od aktuálnej ceny za predaj celého stáda hovädzieho dobytka ponížený o zmenenú hodnotu počtu deklarovaných kategórii dobytka. Tovar bude uhrádzaný priebežne pri nakládke podľa vystavených faktúr. V záverečných ustanoveniach sa strany sporu dohodli nasledovne: „Ak jedna zo zmluvných strán neprijme alebo v čase plnenia znemožní riadne dohodnuté a ponúknuté plnenie splniť, každá zo zmluvných strán je oprávnená od tejto zmluvy jednostranne odstúpiť a požadovať od druhej zmluvnej strany náhradu škody vo výške zábezpeky, t.j. 25.000,- Eur.“
12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sporné medzi stranami sporu nebolo uzavretie zmluvy, nebola sporná otázka dohodnutej kúpnej ceny 200.000,- Eur, nebol sporný dohodnutý termín odovzdania stáda do 60 dní (08.04.2016) od uzavretia zmluvy, nebola sporná úhrada zábezpeky žalobcom v prospech žalovaného vo výške 25.000,- Eur, nebolo sporné odobratie stáda žalobcom v počte 293 kusov a sporný nakoniec nebol ani počet neodobratých kusov, ktorý bol ustálený medzi stranami v spore na 63 kusov. Sporná nebola ani skutočnosť, že žalobca uhradil žalovanému časť z dohodnutej kúpnej ceny vo výške 146.100,- Eur. Vo vzťahu k sporným tvrdeniam strán sporu ohľadne poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na prevzatie zvyšku stáda, okresný súd poukázal na listinné doklady, a to mailovú a listinnú dokumentáciu nachádzajúcu sa v súdnom spise. Uviedol, že žalovaný vyzýval žalobcu už dňa 08.04.2016 na prevzatie zvyšku stáda 61 kusov, poukazoval na list žalovaného zo dňa 13.04.2016 (č.l. 48 spisu), podľa ktorého žalovaný vyzýval žalobcu na odobratie zvyšku stáda v počte 61 kusov a upozornil ho aj na prepadnutie zábezpeky, pričom v písomnej podobe bol tento list prevzatý žalobcom dňa 16.04.2016 (č.l. 49 spisu). Okresný súd poukázal aj na ďalšiu mailovú urgenciu žalovaného voči žalobcovi zo dňa 20.04.2016 v spise na č.l. 50, ktorou ho opätovne urgoval na prevzatie zvyšku dobytka a v ktorej ho upozornil, že ak do 25.04.2016 zvyšok stáda neodvezie, odpredá ho ďalšiemu kupcovi. Ďalším e-mailom zo dňa 29.04.2016 (č.l. 51 spisu) žalovaný upozornil žalobcu, že ani do 29.04.2016 žalobca neprevzal dobytok a preto ho dňa 02.05.2016 odpredá inému záujemcovi, pretože k tomuto dňu majú zamestnanci v živočíšnej výrobe už výpovede a nemá sa kto o dobytok starať a zároveň si ponechá zádržné vo výške 25.000,- Eur. Poukázal aj na to, že až následne dňa 03.05.2016 žalovaný odstúpil od zmluvy z dôvodu, že žalobca nereagoval na písomnú korešpondenciu zo dňa 08.04.2016, 13.04.2016, 20.04.2016 a 29.04.2016, ako aj telefonáty s tým, že žalovaný faktúru č. 160018 zo dňa 25.04.2016 a faktúru č. 160023 zo dňa 25.04.2016 stornoval a uplatňuje si zábezpeku ako náhradu škody. Uvedený list bol odoslaný dňa 04.05.2016 (na č.l. 64 spisu) a doručený žalovanému (správne malo byť uvedené „žalobcovi“) dňa 10.05.2016 (na č.l. 65 spisu).
13. V tejto súvislosti sa okresný súd vysporial s výpoveďou svedka A. B., ktorý za žalobcu sprostredkovával predaj dobytka a podľa ktorého mal byť dohodnutý termín prevzatia zvyšku stáda v dňoch 09.-10.05.2016 tak, že ju nepovažoval za pravdivú, pretože takáto lehota dohodnutá nebola a o túto lehotu žalobca požiadal až jeden mesiac po uplynutí zmluvne dohodnutého termínu
plnenia v liste zo dňa 04.05.2016, v ktorom oznamoval žalovanému možný termín prevzatia dobytka 09.-.10.05.2016 z dôvodu renovácie jeho firmy. Žalovaný pritom dňa 04.05.2016 od zmluvy odstúpil, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 10.05.2016. Podľa okresného súdu preto odber dobytka od 09.-10.05.2016 už nebol pre žalovaného reálny, keďže tento prepustil k 30.04.2016 zamestnancov a musel starostlivosť o zvyšný dobytok zabezpečovať náhradným spôsobom. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením svedka B. o možnosti odobratia tovaru od 09.-10.05.2016, keďže faktúra č. 1600023 zo dňa 25.04.2016, ktorá mala splatnosť dňa 09.05.2016 sa týkala iného subjektu, a nie žalobcu. Ďalšia faktúra č. 160018 bola vystavená dňa 25.04.2016, splatná v tento istý deň a bola aj stornovaná v oznámení o odstúpení od zmluvy, pričom 25.04.2016 bol termín, kedy naposledy malo dôjsť k odberu zvyšných kusov dobytka. Okresný súd teda nepovažoval za pravdivé tvrdenie, že bola stanovená lehota odberu aj po dátume 28.04.2016, keďže z e-mailovej komunikácie v spise na č.l. 344-345 vyplýva, že pokiaľ žalobca do 25.04.2016 zvyšný dobytok neodvezie, žalovaný ho predá tretej osobe. Taktiež z e-mailu zo dňa 29.04.2019 (č.l. 345 spisu) vyplýva posledný deň možného odberu dohodnutého s konateľom žalovaného štvrtok 28.04.2016.
14. Okresný súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný preukázal ukončenie pracovnoprávnych vzťahov so zamestnancami žalovaného v živočíšnej výrobe v období do 10.03.2016 do 30.04.2016 podľa dokladov o skončení pracovného pomeru v spise na č.l. 39 – 45, t.j. k dátumu, kedy mienil ukončiť živočíšnu výrobu.
15. Po vykonaní dokazovania, vrátane výsluchu svedkov C. D., E. F. ako zamestnankýň žalovaného v predmetnom období, Gregora Gála ako bývalého konateľa žalovaného, A. B., ktorý v mene žalobcu sprostredkovával tovar, svedka G. B., na ktorú výpoveď okresný súd neprihliadol a po výsluchu žalobcu dospel okresný súd k záveru o nedôvodnosti žaloby ako aj vzájomnej žaloby.
16. Okresný súd poukázal na čl. 3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) pre zmluvné záväzky Rím I., podľa ktorého si strany sporu zvolili právny poriadok Slovenskej republiky, a to Obchodný zákonník. Okresný súd sa zaoberal platnosťou kúpnej zmluvy uzavretej dňa 08.02.2016 medzi stranami sporu. V tejto súvislosti poukázal na zásadu prednosti výkladu právneho úkonu smerujúceho k jeho platnosti s odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR 242/07, sp. zn. I. ÚS 640/2014, Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/164/2012. Poukázal na to, že všeobecná úprava právnych úkonov podľa § 34 až § 51 OZ je pre obchodné záväzkové vzťahy doplnená úpravou v Obchodnom zákonníku v ustanoveniach § 266 až § 268, ktoré majú kogentnú povahu. V citovaných ustanoveniach sa rieši otázka výkladu prejavu vôle, pričom rozhodujúci je úmysel strán a výklad právnych úkonov je potrebný len v prípade, ak prejav vôle konajúcej osoby nie je celkom zrozumiteľný alebo určitý. Podľa okresného súdu v prejednávanej veci bolo úmyslom konajúcich strán odber celého stáda a zaplatenia celej kúpnej ceny, ktoré malo za následok vrátenie zábezpeky. Na základe uzavretej zmluvy mal žalovaný dodať žalobcovi celé stádo hovädzieho dobytka za kúpnu cenu 200.000,- Eur do 08.04.2016, z dohodnutého počtu 356 kusov žalobca odobral len 293 kusov, neprevzal 63 kusov, pričom žalobca bol vyzývaný na prevzatie zvyšku stáda výzvami žalovaného zo dňa 08.04.2016, 13.04.2016, 20.04.2016 a 29.04.2016, vrátane telefonátov s tým, že žalovaný stornoval faktúru č. 160018 zo dňa 25.04.2016, splatnú dňa 25.04.2016. Z tejto mailovej komunikácie vyplynula dodatočná lehota na odber dobytka stanovená žalovaným najneskôr do 28.04.2016, keďže odber po tomto dni sa týkal iného poľského subjektu, o ktorom žalobca nič nevedel. Žalovaný odstúpil od zmluvy 03.05.2016, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 10.05.2016.
17. Okresný súd považoval toto odstúpenie za platné, dostatočne určité a zrozumiteľné, keď sa malo týkať časti neodobratého hovädzieho dobytka v počte 63 kusov podľa písomnej komunikácie, na ktorú odstúpenie od zmluvy odkazuje a týka sa teda len neodobratých kusov dobytka. Úmyslom žalovaného preto bolo odstúpiť len od tej časti zmluvy, týkajúcej sa neodobratého dobytka, čo je možné vyvodiť z obsahu komunikácie, na ktorú žalovaný v odstúpení poukazoval (e-maily zo dňa 08.04.2016, 13.04.2016, 20.04.2016, 29.04.2016). Okresný súd považoval odstúpenie od zmluvy za dostatočne určité a zrozumiteľné s poukazom na obsah predchádzajúcej komunikácie. Pokiaľ sa v odstúpení udáva neodobratý počet 61 kusov, tento bol následne ustálený z centrálnej evidencie zvierat na 63 kusov. K odstúpeniu došlo podľa § 344, § 345 a § 347 ods. 1 ObZ z dôvodu, že zvyšok stáda v počte 293 kusov bol odobratý a zaplatený. Žalobcom požadovaný odber na 09.-10.05.2016 z dôvodu renovácie jeho firmy už nebolo možné realizovať, keďže žalovaný stratil o neskorší odber záujem, pretože od zmluvy odstúpil a dňa 17.05.2016 predal zvyšok stáda tretej osobe. Podľa okresného súdu žalovaný poskytol žalobcovi, vzhľadom na zmluvu uzavretú v písomnej podobe a možnosti jej zmeny tiež len v písomnej podobe, len
náhradný termín odberu a zdôraznil, že úmyslom pri uzatváraní kúpnej zmluvy bol predaj celého stáda, čo potvrdil aj žalobca, a to z dôvodu ukončenia živočíšnej výroby žalovaným, čo sporné nebolo.
18. Okresný súd ďalej posudzoval dojednanie kúpnej zmluvy o zmluvnej pokute a dospel k záveru, že táto sa vzťahovala len na oneskorený odber dobytka nedodržaním zmluvne dohodnutého termínu, teda odberu po 08.04.2016 za predpokladu nevyvezenia dobytka žalobcom včas vo výške 1,50 Eur za každý kŕmny deň. Podľa okresného súdu sa jedná o dohodnutý zmluvnú pokutu za omeškanie za obdobie od 08.04.2016 do skutočného prevzatia zvyšku stáda, pričom k odobratiu zvyšku stáda žalobcom vôbec nedošlo a preto nemožno ani uplatniť zmluvnú pokutu za omeškanie s odberom. Okresný súd preto zmluvnú pokutu žalovanému nepriznal, keďže k omeškaniu s odberom nedošlo, lebo zvyšok stáda žalobcom odobratý nebol ani v náhradnom termíne.
19. Okresný súd skúmal určitosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1, § 35 ods. 2 OZ a § 266 ods. 1, 4 ObZ a vo vzťahu k zmluvnej pokute podľa neho z jej obsahu jednoznačne možno vyvodiť, že sa vzťahuje výlučne na oneskorený odber dobytka, resp. za neodber riadne a včas, resp. za odber v omeškaní za každý deň omeškania 1,50 Eur za kŕmny deň po 08.04.2016. Okresný súd však dospel k záveru, že k omeškaniu v časti neodobratého stáda vôbec nedošlo a nemožno použiť výpočet zmluvnej pokuty podľa uvedeného ustanovenia zmluvy „v prípade nedodržania tohto termínu kupujúci zaplatí zmluvnú pokutu za nevyvezený dobytok v sume 1,50 Eur/kŕmny deň.“ Teda uplatní sa len v prípade vyvezenia po lehote plnenia od 08.04.2016 do skutočného odberu so zvyškom stáda. Keďže však k vyvezeniu vôbec nedošlo, časť dobytka žalobcom vyvezená nebola, nedošlo k omeškaniu s nevyvezením dobytka a v takom prípade nastupuje zmluvné dojednanie v záverečnej časti zmluvy, podľa ktorého „Ak jedna zo zmluvných strán v čase plnenia znemožní riadne dohodnuté a ponúknuté plnenie splniť, potom druhá strana môže od zmluvy jednostranne odstúpiť a požadovať od tejto zmluvnej strany náhradu škody vo výške 25.000,- Eur.“
20. Okresný súd skúmal určitosť a zrozumiteľnosť aj tohto právneho úkonu a poukázal na samotné vyjadrenie žalobcu, podľa ktorého dohoda bola taká, že po zaplatení celej kúpnej ceny sa zábezpeka vráti, pričom kúpna cena bola dohodnutá za celé stádo 200.000,- Eur. Podľa okresného súdu predmetné ustanovenie sa vzťahuje aj na prípad, keď nedôjde k odobratiu celého stáda, ale aj časti stáda. Podľa okresného súdu vôľou strán bolo vrátiť zábezpeku ako paušalizovanú náhradu škody až po zaplatení celej kúpnej ceny v sume 200.000,- Eur a po odobratí celého stáda, čo splnené nebolo. Žalovaný mal v úmysle predať celé stádo, pretože končil so živočíšnou výrobou a neodobratie stáda alebo jeho časti mu spôsobovalo značné náklady, a to škodu a ušlý zisk spojený s úhradou miezd zamestnancov, ktorí boli prepustení, kúpou krmív, nákladmi na elektrinu, pohonné hmoty spojené s technikou a starostlivosťou o stádo, veterinárne a iné podklady, pričom náhradu škody za vyliate mlieko si neuplatnil. Predajom zostatku stáda tretiemu subjektu dňa 17.05.2016 znížil žalobca škodu a plnil prevenčné opatrenia podľa § 383 ods. 1 ObZ. Oproti 63 ks neprevzatého stáda žalobcom, sa počet zvýšil na 77 ks, ktoré tvorili aj teliatka a mladé býky z dôvodu, že kravy sa po 08.04.2016 do 17.05.2016 otelili. Oznámenie žalobcu zo dňa 04.05.2016 o tom, že nemohol prevziať zvyšok dobytku v súvislosti s renováciou jeho firmy, posúdil okresný súd ako subjektívne dôvody na strane žalobcu. Žalobca žiaden vierohodný dôkaz nepredložil, v ktorom by ako dôvod neprevzatia uviedol renováciu firmy. Okresný súd neprihliadol na výpoveď svedka G. B., ktorého svedkyňa C. D., ako bývalá zamestnankyňa žalobcu, nepoznala, nevidela ho, nebol prítomný u žalovaného pri preberaní dobytka. Okresný súd nemal preukázané, že svedok sa zúčastnil obchodného prípadu, nemal preukázané, že bol prítomný pri nakladaní dobytka, keďže ho nespoznala bývalá zamestnankyňa žalovaného C. D..
21. Okresný súd posúdil zmluvné dojednanie týkajúce sa zábezpeky za nesporné, dostatočne určité a zrozumiteľné, keď z jeho obsahu a výsluchu strán možno vyvodiť ich vôľu. Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu vychádzal aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Obdo/16/2002. Okresný súd mal preukázané, že zábezpeka sa mala vrátiť až po zaplatení celej kúpnej ceny vo výške 200.000,- Eur, čo bolo zmyslom a účelom celého obchodného prípadu, a teda aj čiastočný neodber hovädzieho dobytka po platnom odstúpení od zmluvy mal za následok nevrátenie zábezpeky vo výške 25.000,- Eur ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá žalovanému nepochybne vznikla. Okresný súd neprihliadol na bagatelizovanie náhrady škody zo strany žalobcu, keď podľa okresného súdu si žalobca najprv pri odbere vybral najkvalitnejšie kusy dobytka a o zvyšok stáda nemal záujem, keďže podľa svedkyne D. mal v tom istom čase na západnom Slovensku preberať od iného predajcu iný dobytok. Podľa okresného súdu žalovaný sa dostal do ťažkej situácie, keď musel zachraňovať zvyšok stáda, lebo zamestnancov
už prepustil, musel kupovať krmivá, platiť náklady za elektrinu, pohonné hmoty, pričom táto starostlivosť bola na požadovanej úrovni, keď následne predal dobytok v dobrom kondičnom stave, ako to vyplýva z potvrdenia o klinickej prehliadke pri predaji zvyšku stáda zo dňa 17.05.2016 (č.l. 190 a č.l. 191).
22. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. Obdo/73/2021, podľa ktorého výklad treba uskutočňovať nielen podľa § 35 ods. 2 OZ, ale aj podľa § 266 ObZ a najprv musí byť zistený úmysel toho, kto konal. Okresný súd zopakoval, že aj čiastočný neodber obchodného tovaru mal za následok prepadnutie zábezpeky ako paušalizovanej náhrady škody pri platnom odstúpení od zmluvy, keď žalobca čiastočné odstúpenie prevzal dňa 10.05.2016. Podľa okresného súdu žalovanému v súvislosti s čiastočným neodberom vznikla nepochybne škoda vyčíslená vo výške 31.383,49 Eur, keďže okresný súd neprihliadol na zmluvnú pokutu 1,50 Eur denne za omeškanie s odobratím zvyšku stáda. Uvedenú sumu podľa okresného súdu predstavuje škoda vo forme nákladov vynaložených žalovaným na záchranu stáda za obdobie od 08.04.2016 do 17.05.2016 a teda zábezpeka ako paušalizovaná náhrada škody nie je neprimeraná výške zábezpeky v sume 25.000,- Eur, keďže žalobca si uplatnil vzájomnou žalobou skutočnú škodu v uvedenej výške po odčítaní zmluvnej pokuty za omeškanie. Okresný súd považoval dohodu o zmluvnej pokute ako aj dohodu o zábezpeke ako paušalizovanej náhrady škody za platné dojednanie.
23. Uplatnenú náhradu škody vo vzájomnej žalobe, okrem zmluvnej pokuty 1,50 Eur za omeškanie, vo výške 31.383,49 Eur považoval za uplatnenú dôvodne a mal preukázané všetky atribúty nároku na náhradu škody, a to porušenie zmluvnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi. Podľa okresného súdu žalobca porušil svoju povinnosť z písomnej kúpnej zmluvy, keď neodobral časť stáda v zmluvne dohodnutej lehote a ani v náhradnej lehote určenej žalovaným. Mal preukázané platné odstúpenie od časti zmluvy, príčinnú súvislosť, ktorá musí byť tvrdená a preukázaná, žalovaný preukázal tým, že škoda mu vznikla v súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti včasného prevzatia stáda, keď žalovaný sa musel o jeho zvyšok starať aj po dátume 08.04.2016, ktorý bol dohodnutý ako deň prevzatia celého stáda, a to až do 17.05.2016, kedy došlo k odpredaju neprevzatej časti tretiemu subjektu. Žalovanému preto vzniklo podľa dohodnutých podmienok právo ponechať si celú zábezpeku ako paušalizovanú náhradu škody. Žalobca teda znemožnil riadne dohodnuté a ponúknuté plnenie pozostávajúce zo zvyšku stáda splniť – odobrať. Škoda vznikla v príčinnej súvislosti, bola predvídateľná, keďže žalobca tovar neodobral, vyhýbal sa jeho prevzatiu a iný dôvod, ako samotným žalobcom uvedený v liste zo dňa 04.05.2016, a to renováciu jeho firmy, ktorá bola predvídateľná, nepreukázal. Bolo nesporné, že žalobca neodobral celý tovar, t.j. celé stádo v dohodnutej dobe do 08.04.2016 a ani v náhradnej dobe do 28.04.2016, čím došlo k porušeniu jeho zmluvnej povinnosti odobrať aj zvyšok stáda a nezaplatil celú kúpnu cenu 200.000,- Eur, čo malo za následok nevrátenie zábezpeky ako paušalizovanej náhrady škody. Atribúty náhrady škody boli preto podľa okresného súdu splnené. Okresný súd podrobne rozpísal, z čoho pozostávala uplatnená škoda (okrem zmluvnej pokuty 1,50 Eur za každý kŕmny deň omeškania) v sume 31.383,49 Eur v období od 09.04.2016 do 17.05.2016, a to z náhrady mzdy a odvodov šiestich zamestnancov žalovaného v celkovej výške 3.286,50 Eur, z výdavkov pohonných hmôt vo výške 152,- Eur týkajúcich sa použitých strojov na úseku živočíšnej výroby slúžiacich na dovoz a dodávku krmiva, slamy a vyhŕňanie maštaľného hnoja, pričom táto spotreba PHM sa týkala výlučne dobytku, ktorý nebol zmluvne odobratý. Výdavky na elektrinu predstavovali sumu 1.768,16 Eur, výdavky na krmivá čiastku 7.076,83 Eur a ušlý zisk z titulu náhradného predaja zvyšku stáda v sume 19.100,- Eur. Podľa okresného súdu zábezpeka 25.000,- Eur je paušalizovanou náhradou škody dohodnutou stranami sporu, nad túto sumu nemožno náhradu škody žalovanému priznať a preto žalobu na vrátenie zábezpeky ako nedôvodnú zamietol, keď žalovaný má nárok len na nevrátenie zábezpeky. Keďže zábezpeka 25.000,- predstavuje zmluvne dohodnutú výšku škody, ktorú nemožno prekročiť a je zároveň aj paušalizovanou náhradou škody a nad túto sumu nárok na náhradu škody žalovanému priznať nemožno, okresný súd zamietol aj vzájomnú žalobu ako nedôvodnú. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa § 255 ods. 2 CSP a žiadnej strane nárok na ich náhradu nepriznal, keďže ani jedna strana nemala v konaní plný úspech, pretože žaloba bola zamietnutá a vzájomná žaloba bola tiež zamietnutá.
24. Proti uvedenému rozhodnutiu podali včas odvolanie žalobca aj žalovaný.
25. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP voči prvému a štvrtému výroku napadnutého rozhodnutia, t.j. v časti zamietnutia žaloby a o náhrade trov konania. Namietal záver okresného súdu o platnom čiastočnom odstúpení od zmluvy zo dňa 03.05.2016, namietal
neprihliadanie na výsluch svedka B., ktorý potvrdil možnosť odberu tovaru v dňoch 09.-10.05.2016 a namietal aj záver súdu, že žalovaný o neskorší odber už nemal záujem, keďže od zmluvy odstúpil. Podľa žalobcu okresný súd nezobral do úvahy všetky dôkazy a vzájomné súvislosti. Nezobral do úvahy, že žalovaný poskytol žalobcovi dodatočný termín plnenia do 09.05.2016, čo vyplýva z faktúry č. 160023 splatnej dňa 09.05.2016, vystavenej síce na iný subjekt, ale týkajúci sa kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Tento dátum podľa žalobcu bol predmetom dohody medzi A. B., ako osobou poverenou žalobcom a žalovaným, a to pri osobnom dostavení sa tejto osoby do sídla žalovaného. Táto skutočnosť vyplýva nielen z výpovede svedka B., ale aj z odstúpenia žalovaného zo dňa 03.05.2016, ktorý oznámil stornovanie aj uvedenej faktúry č. 160023. Žalovaný súhlasil s odobratím dobytka aj v náhradnom termíne do 09.05.2016 v e-maile zo dňa 05.05.2016, ktorý bol predložený samotným žalovaným. Žalovaný týmto e-mailom vzal v podstate svoje odstúpenie od zmluvy zo dňa 03.05.2016 späť a odstúpenie zo dňa 03.05.2016 bolo predčasné v rozpore s § 346 ObZ. S týmito skutočnosťami sa okresný súd nevysporiadal.
26. Dôvod, pre ktorý sa žalobca dostal do omeškania formuloval osobne na stretnutí so žalovaným A. B. dňa 25.04.2016 a aj v liste zo dňa 04.05.2016, ktorým bola renovácia firmy, ktorá mala pôvod v preventívnych opatreniach nariadených poľskou veterinárnou správou. Príčinou nariadenia veterinárnej správy boli obavy zo šírenia choroby modrého jazyka, čo nemenilo nič na tom, že k nariadeniu zo strany veterinárnej správy došlo. K vyvezeniu časti stáda pre žalobcu došlo ešte pred nariadením vytvorenia karanténnych miest veterinárnou správou v Poľsku. Nič na tom nemení ani to, že žalobca mal údajne nakladať hovädzí dobytok na západnom Slovensku. Toto tvrdenie nepreukazuje, kedy malo k tomu dôjsť a ako mal s týmto dobytkom žalobca naložiť. Nepopretie žalobcom, že nakladal dobytok od iného predajcu v čase marec, apríl 2016 ešte nepreukazuje, že tvrdenia žalobcu o karanténnych opatreniach sú nepravdivé. Žalobca ani netvrdil, že dobytok od žalovaného bol chorý. Nariadenie poľskej veterinárnej správy malo preventívny charakter.
27. Žalobca zopakoval, že odstúpenie od zmluvy žalovaným zo dňa 03.05.2016 považuje za neplatné z dôvodu jeho predčasnosti a nerešpektovania dodatočnej lehoty plnenia. Zopakoval, že žalobca vnímal zábezpeku ako zálohu a pokiaľ sa mal dostať do omeškania, mal zaplatiť zmluvnú pokutu 1,50 Eur za kŕmny deň a prepadnutie zábezpeky malo nastať len vtedy, ak by nedošlo k odkúpeniu ani časti dobytka. Okresný súd preto z výpovede žalobcu vytiahol len časť vytrhnutú z kontextu. Okresný súd nezobral do úvahy ani to, že vzhľadom na charakter zmluvy a jej prílohu, sa jednalo o postupné čiastkové plnenie a žalovaný mohol odstúpiť len od tej časti, s ktorou sa žalobca dostal do omeškania. Prepadnutie zábezpeky podľa zmluvy však mohlo nastať len vtedy, ak by žalovaný odstúpil od zmluvy ako celku. Podľa žalobcu je nesporné, že toto ustanovenie zmluvy, ako aj v súvislosti s dojednaním o zmluvnej pokute vo výške 1,50 Eur za KD pripúšťa rôzne výklady. Žalobca preto považuje odstúpenie za neplatné a okresný súd vec nesprávne právne posúdil.
28. Žalobca zotrval na tom, že písomné odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného je neurčité a nejasné, pretože nie je z neho zrejmé, či odstupuje od celej kúpnej zmluvy, keď jej časť bola riadne a včas splnená. V odstúpení žalovaný uviedol, že odstupuje od zmluvy nie od jej časti. Keďže sa jednalo o čiastkové plnenie odstúpenie od celej kúpnej zmluvy ani nebolo podľa Obchodného zákonníka možné a je preto neplatné. Odstúpiť mohol len v prípade poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty a odstúpenie zo dňa 03.05.2016 bolo preto predčasné. Takýto úkon preto nie je platný a dôvodný.
29. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že zmluvná pokuta sa týkala len oneskoreného odberu po 08.04.2016 za predpokladu, že žalobca nevyvezie dobytok včas, a to do skutočného odberu, pričom podľa okresného súdu k odberu nedošlo vôbec, a teda ani k omeškaniu žalobcu s plnením časti neodobratého dobytka vôbec nedošlo a v takom prípade nastupuje ustanovenie zmluvy o možnosti ponechania zábezpeky, s takýmto záverom sa žalobca nestotožnil a nevyplýva z vykonaného dokazovania. Zopakoval, že možnosť nevrátenia zábezpeky chápal tak, že táto možnosť nastane len vtedy, ak by neodobral dobytok vôbec. Zopakoval, že ani žalovaný nevedel ako vykladať ustanovenie o ponechaní zábezpeky, keď na jednej strane tvrdil, že sa jedná o zmluvnú pokutu a následne, že sa jedná o možnosť požadovať náhradu škody popri zmluvnej pokute. V konaní nebol preukázaný presvedčivo úmysel konajúcej osoby, t. j. žalovaného, ktorý súd ustálil a musel byť žalobcovi známy a nie je ani určitý. Toto dojednanie a dôvod zábezpeky pripúšťa rôzny výklad a má sa v pochybnostiach vykladať na ťarchu žalobcu, ktorý ho prvý raz použil. Žalovaný nepreukázal, že došlo k splneniu dohodnutej podmienky na odstúpenie od zmluvy. Nemožnosť odkúpenia zvyšku dobytka od žalovaného
spôsobil samotný žalovaný, keď ho predal tretej osobe. Omeškanie žalobcu nebolo takým dlhým omeškaním, ktoré žalovaného oprávňovalo na takéto konanie napriek starostlivosti o zvyšok dobytka. Spôsob starostlivosti a jej náročnosť vyplýva z výpovede žalovaného ako aj svedka B., podľa ktorých je možné sa postarať o oveľa väčšie stádo za kratší čas.
30. Žalobca namietal záver súdu, že si mal vyberať len najkvalitnejšie kusy dobytka a o zvyšok stratil záujem, keď podľa súdu mal odoberať od iného predajcu ďalší dobytok na západnom Slovensku.
31. Podľa žalobcu okresný súd uvádza v odôvodnení logické rozpory, ktoré nevysvetlil. Nie je zrejmé prečo okresný súd posúdil správanie žalobcom poverených osôb za také, ktoré preukazovalo nezáujem o kúpu zvyšku dobytka. Práve ich správanie preukazovalo záujem žalobcu o kúpu tohto zvyšku. Nie je zrejmý súvis nakladania dobytka na západnom Slovensku žalobcom s jeho záujmom alebo nezáujmom o kúpu zvyšných kusov dobytku od žalovaného. Navyše túto informáciu mal súd získať od svedkyne D., ktorá sa ju mala dozvedieť od neurčenej osoby na veterinárnej správe a v inej časti výpovede tvrdila, že ju o tom informovala vedúca živočíšnej výroby žalovaného. Takúto sprostredkovanú informáciu okresný súd považoval za preukázanú, ale na výpoveď svedka B. neprihliadol. Ten pritom uviedol, že chcel zvyšok dobytka odkúpiť, ale omeškanie bolo spôsobené objektívnymi okolnosťami, pričom vzájomne komunikovali ako to vyplýva z osobného stretnutia zo dňa 25.04.2016 ako aj z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 04.05.2016. Žalobca preto preukázal, že komunikoval so žalovaným o odbere v dodatočných termínoch a posledný termín bol dohodnutý na deň 09.05.2016. Žalovaný preto nemal dôvod na odstúpenie od zmluvy dňa 03.05.2016. K odoberaniu tovaru žalobcom nedochádzalo, ako uviedol súd tak, že žalobca „vyberal najkrajšie kusy“, čo vyplynulo z výpovede svedka B. a B.. Podľa súdu sa žalovaný o dobytok staral na dobrej úrovni, predal ho v dobrej kondícii, o čom žalovaný predložil listinné doklady. Napriek tomu však podľa žalobcu predal dobytok pod cenu, čo vyplýva z prílohy ku kúpnej zmluve ako aj z výpovede svedka B.. Tieto logické rozpory okresný súd nevyhodnotil.
32. Pri závere okresného súdu o nepochybnom preukázaní vzniknutej škody, z titulu rozdielu kúpnych cien ako aj nákladov vzniknutých pri dodatočnej starostlivosti o stádo od vzniku omeškania po predaj tretiemu subjektu žalobca namietal, že okresný súd sa vôbec nezaoberal jeho námietkami k vyčísleniu škody, ktoré vyplývali z vyjadrenia k vzájomnej žalobe a zo záverečnej reči. Súd ich zhodnotil len jednou vetou, že ich považoval za účelové s cieľom nezaplatiť žalovanému škodu. Ani jeden doklad predložený žalovaným nepreukazuje vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Vyčíslenia škody sú len jednostranným tvrdením žalovaného a jeho zamestnankyne, pričom okresný súd na výpoveď svedka B. neprihliadol z dôvodu „že je platený žalobcom“ a je s ním v priateľskom vzťahu. Rovnakým spôsobom mal potom okresný súd pristúpiť aj k hodnoteniu výpovede svedkyne D. platenej žalovaným ako aj bývalého konateľa žalovaného Gála. Namietal nelogické odôvodnenie súdu prečo neprihliadol na výpoveď svedka B., ktorú považoval za nepravdivú z dôvodu, že zamestnankyňa žalovaného D. ho nikdy nevidela. Pritom uvedený svedok B. uviedol, že so zamestnancami žalovaného neprišiel do kontaktu, keďže jeho úlohou bolo triediť dobytok.
33. Podľa žalobcu ako paušalizovaná náhrada škody pre omeškanie žalobcu mala slúžiť dohodnutá zmluvná pokuta v sume 1,50 Eur na kŕmny deň. Táto zmluvná pokuta mala predstavovať paušalizovanú náhradu škody, ktorá mohla vzniknúť žalovanému v súvislosti s omeškaním žalobcu s odobratím stáda. Nie je uveriteľné, aby v čase podpisu zmluvy túto prípadnú škodu spočívajúcu v nákladoch na starostlivosť o dobytok požadoval žalovaný vo výške 1,50 Eur podľa zmluvy a následne ich vyčíslil vo výške 5 Eur na kŕmny deň.
34. Žalobca poukázal na ním predložené potvrdenie veterinára podľa ktorého kravu po otelení nie je potrebné dojiť, keď teľa pije jej mlieko. Poukázal na nelogický postup žalovaného a spochybňoval jeho tvrdenie o potrebe zvýšenej starostlivosti o dobytok, keďže ho bolo potrebné údajne dojiť. Namietal tvrdenia okresného súdu, ktorým odôvodňuje nutnosť dojenia kravy po spotrebe tzv. mledziva, keďže toto nevyplýva z dokazovania. Ak žalovaný tvrdil, že určité kravy sa otelili a k ich predaju malo dôjsť najneskôr o mesiac od otelenia (17.05.2016), potom, ak by došlo k oteleniu kráv po 08.04.2016 nie je preukázané a ani uveriteľné, že po spotrebe mledziva je kravu potrebné dojiť. Žalovaný tiež nepreukázal, že kravy, ktoré mali byť podľa neho dojené (a vydojené mlieko mal žalovaný vylievať), predal ako dojnice. Podľa žalobca ich žalovaný predal pod cenu a nie je možné, aby boli v takom dobrom kondičnom stave, ako uviedol súd a predal ich s vysokou produkciou mlieka a nie na mäso. Žalovaný nevysvetlil z akého
dôvodu predal zvyšný dobytok za nízku cenu, pričom z výpovede svedka B. vyplynulo, že zvyšný dobytok sa mohol predať za vyššiu cenu.
35. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zábezpeke vo výške 25.000,- Eur predstavuje zmluvne dohodnutú výšku škody, ktorú nemožno prekročiť a zároveň je aj paušalizovanou náhradou škody považuje žalobca rozhodnutie za nezrozumiteľné aj preto, že súd skúmal výšku škody, a to napriek tomu, že mal za to, že zábezpeka 25.000,- Eur predstavuje zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody. Nie je zrejmé, či výšku škody skúmal len z dôvodu, aby zistil či suma 25.000,- Eur je primeraná ako zmluvná pokuta alebo z iných dôvodov a či tieto iné dôvody mali vplyv na jeho rozhodnutie z rozsudku nevyplýva.
36. V odvolaní žalobca namietal opätovné nevykonanie výsluchu svedka B., ktorý okresný súd zamietol. Jeho pôvodné vypočutie dňa 24.10.2017 nebolo podľa žalobcu vykonané v súlade s CSP. Okresný súd najprv opätovný výsluch tohto svedka povolil, prizval tlmočníčku, aj keď pri prvom výsluchu svedok uviedol, že ovláda slovenský jazyk. Následne bol svedok z opätovného výsluchu ospravedlnený z dôvodu hospitalizácie a okresný súd rozhodol, že pojednávanie neodročí a jeho návrh na výsluch tohto svedka zamietol z dôvodu, že už vypočutý bol. Žalobca ho považoval za potrebné vypočuť ku skutočnostiam v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy, s vôľou zmluvných strán, k dôvodom omeškania a k dohode o termínoch odobratia zvyšku stáda. Tento výsluch bol zamietnutý, avšak súd povolil opätovné vypočutie svedkyne D.. Žalovanému tým bola v konaní poskytnutá neoprávnená výhoda. Okresný súd znevýhodnil žalobcu v porovnaní so žalovaným, pričom ďalším porušením práva žalobcu je to, že súd sa jeho námietkami k výške škody nijako nezaoberal a žiadne stanovisko k nim nezaujal. Napadnuté rozhodnutie považuje preto za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Podľa žalobcu bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, keďže súd sa jeho námietkami nezaoberal ako aj z dôvodu prístupu k hodnoteniu dôkazov selektívne v prospech žalovaného. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie v prvom výroku tak, že žalobe vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
37. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
38. Voči druhej výrokovej vete o zamietnutí vzájomnej žaloby a voči štvrtej výrokovej vete o nepriznaní nároku na náhradu trov konania podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že je ochotný akceptovať rozsudok, pokiaľ by voči nemu nepodal odvolanie žalobca. Odvolanie podal pre istotu, ak by voči rozsudku podal odvolanie aj žalobca.
39. Vo vzťahu k zamietnutiu vzájomnej žaloby nesúhlasil so záverom okresného súdu o strope, t. j. o limitácii nároku na náhradu škody do sumy 25.000,- Eur. Podľa neho nie je možné akoukoľvek dohodou vylúčiť kogentné ustanovenia Obchodného a Občianskeho zákonníka a obmedziť nárok na náhradu škody, ktorej sa nie je možné vzdať ani čiastočne pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť v zmysle § 386 ods. 1 ObZ. Keďže žalovaný riadne preukázal vznik škody v celkovej výške 35.887,99 Eur, tento nárok mu aj prislúcha. Paušalizovať a obmedziť nárok na náhradu škody je možné len prostredníctvom zmluvnej pokuty a nie dojednaním o obmedzení nároku na náhradu škody určitou sumou. Vo vzťahu k štvrtému výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania požadoval priznanie náhrady trov konania prvostupňového ako aj odvolacieho súdu vzhľadom na správanie žalobcu, ktoré bolo dôvodom dlhoročného trvania sporu. Jediným dôvodom podania vzájomnej žaloby bolo predísť eventualite, aby súd uznal nárok žalobcu na vrátenie sumy 25.000,- Eur, pričom škodu spôsobenú žalobcom by žalobca nemal povinnosť žalovanému uhradiť. Vzájomná žaloba, hoc zamietnutá, bola len úkonom obrany voči žalobe žalobcu, ktorú musel žalovaný podať. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil druhý výrok napadnutého rozhodnutia a priznal žalovanému ním uplatnenú sumu voči žalobcovi v čiastke 35.887,99 Eur a priznal mu náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania.
40. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 30.06.2023. V ňom uviedol, že žalovanému nevznikol vôbec nárok na náhradu tvrdenej škody. Ustanovenie zmluvy upravujúce odstúpenie od zmluvy a úprava o náhrade škody je podľa žalobcu neplatná. Poukázal na dôvody neplatnosti, ktoré uviedol v priebehu konania ako aj v odvolaní. Ak by sa aj malo jednať o platné ustanovenie zmluvy, žalovaný nebol oprávnený od zmluvy odstúpiť z dôvodov, ktoré uviedol v priebehu konania ako aj vo svojom odvolaní. Ak by aj žalovaný bol oprávnený odstúpiť od zmluvy a platne by odstúpil, nevznikol by mu nárok na náhradu škody pre prípad omeškania s postupným odkúpením
dobytka lebo tento bol sankcionovaný zmluvnou pokutou. Takáto sankcia vylučuje podľa § 545 ods. 2 OZ uplatnenie sankcie pre to isté porušenie zmluvy vo forme náhrady škody vo výške zábezpeky 25.000,- Eur. Ak zmluva nezrozumiteľne umožňuje požadovať náhradu škody vo výške 25.000,- Eur, čo žalobca považuje za neplatné ustanovenie, neznamená to, že si zmluvné strany dohodli možnosť požadovať náhradu škody popri alebo vo výške presahujúcej zmluvnú pokutu uvedenú v inej časti zmluvy. Kúpna zmluva žalobcom nebola porušená žiadnym iným spôsobom len omeškaním s odobratím dobytka.
41. Žalovaný nepreukázal, že mu ním tvrdené výdavky vznikli a boli skutočne vynaložené v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu odobrať časť dobytka. Nepreukázal ani to, že ušlý zisk vznikol a že vznikol v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu. Nepreukázal koľko kusov dobytka bolo v jeho držbe a aký počet dní. Podľa žalobcu limitácia náhrady škody nie je vzdaním sa práva, ale ide o odlišnú dohodu o rozsahu náhrady škody podľa dispozitívneho ustanovenia § 379 ObZ.
42. Žalobca nesúhlasil, aby súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového aj druhostupňového konania. Okresný súd rozhodol tak, že vzájomnú žalobu zamietol, keď zrejme limitáciu náhrady škody považoval za prípustnú, resp. sumu 25.000,- Eur považoval za paušalizovanú náhradu škody. Nie je pravdou, že okresný súd uznal nároky žalovaného, ako to tvrdí žalobca. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že to bol žalobca, ktorý svojim správaním zapríčinil dlhoročné trvanie súdneho konania. Navrhol preto, aby odvolací súd druhý výrok napadnutého rozhodnutia potvrdil a štvrtý výrok zmenil tak, že prizná nárok na náhradu trov konania žalobcovi v plnej výške.
43. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
44. Predmetom konania je nárok žalobcu na vrátenie vyplatenej zábezpeky 25.000,- Eur s príslušenstvom a zároveň nárok na náhradu škody vo výške 35.887,99 Eur (po čiastočnom späťvzatí) uplatnený žalovaným vo vzájomnej žalobe. Obidva nároky strán sporu vyplývajú z písomne uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2016, predmetom ktorej bol predaj celého stáda hovädzieho dobytku od žalovaného ako predávajúceho žalobcovi ako kupujúcemu za dohodnutú cenu 200.000,- Eur s termínom dodania 60 dní od uzavretia zmluvy, t. j. do 08.04.2019. V konaní nebolo sporné, že predmetom kúpy bola dodávka 356 ks hovädzieho dobytka, z ktorého po vzájomnom odsúhlasení strán sporu došlo k prevzatiu 293 ks a neprebratých ostalo v dohodnutej lehote 63 ks dobytka. V článku zmluvy nazvanej „Čas plnenia“ sa zmluvné strany dohodli na čase plnenia v termíne od podpisu zmluvy do 60 dní a v prípade nedodržania termínu kupujúci zaplatí zmluvnú pokutu za nevyvezený dobytok v sume 1,50 Eur/KD (kŕmny deň). V záverečných ustanoveniach bolo dohodnuté, že ak jedna zo zmluvných strán neprijme alebo v čase plnenia znemožní riadne dohodnuté a ponúknuté plnenie splniť, každá zo zmluvných strán je oprávnená od tejto zmluvy jednostranne odstúpiť a požadovať od druhej strany náhradu škody vo výške zábezpeky, t. j. 25.000,- Eur.
45. V konaní nebolo sporné, že žalovaný písomne odstúpil od kúpnej zmluvy dňa 03.05.2016 z dôvodu neprevzatia zvyšku stáda v počte 61 ks v dohodnutom termíne, pričom odstúpenie bolo doručené žalobcovi dňa 10.05.2016.
46. Žalobca namietal neurčitosť kúpnej zmluvy v časti upravujúcej odstúpenie od zmluvy. Sporná bola aj platnosť a výklad záverečného ustanovenia o náhrade škody a o zábezpeke. Sporný bol aj prípadný súbeh náhrady škody popri alebo vo výške presahujúcej zmluvnú pokutu vo výške 1,50 Eur za každý deň omeškania s odobratím zvyšku stáda. Sporná bola aj platnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného, vzhľadom na žalobcom tvrdený dohodnutý náhradný termín plnenia 09-10.05.2016 ako aj vzhľadom na tvrdenú neurčitosť odstúpenia z dôvodu, že z neho nevyplýva, či žalovaný odstúpil od zmluvy ako celku alebo len čiastočne v rozsahu neprevzatej časti stáda.
47. Podľa článku 3 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľby musí byť výslovná a musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy
alebo z okolností prípadu. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo jej časť.
48. Podľa čl. 1 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj „Nariadenie o právomoci“), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.
49. Podľa čl. 4 bodu 1 Nariadenia o právomoci, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
50. Podľa čl. 63 bodu 1 písm. a) Nariadenia o právomoci na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má registrované sídlo.
51. Podľa čl. 26 ods. 1. Nariadenia o právomoci okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
52. Podľa čl. 3 bod 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
53. Podľa § 266 ods. 1 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“) prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
54. Podľa § 266 ods. 2 ObZ v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
55. Podľa § 266 ods. 3 ObZ pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
56. Podľa § 266 ods. 4 ObZ prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
57. Podľa § 300 ObZ okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
58. Podľa § 301 ObZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
59. Podľa § 302 ObZ odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
60. Podľa § 344 ObZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
61. Podľa § 346 ods. 1 ObZ, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.
62. Podľa § 346 ods. 2 ObZ, ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.
63. Podľa § 347 ods. 1 ObZ, ak sa omeškanie dlžníka alebo veriteľa týka iba časti splatného záväzku, je druhá strana oprávnená odstúpiť od zmluvy len ohľadne plnenia, ktoré sa týka tejto časti záväzku.
64. Podľa § 349 ods. 1 ObZ odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
65. Podľa § 350 ods. 1 ObZ, ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností.
66. Podľa § 351 ods. 1 ObZ odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
67. Podľa § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
68. Podľa § 374 ods. 1 ObZ za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
69. Podľa § 374 ods. 2 ObZ zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.
70. Podľa § 377 ods. 1 ObZ strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.
71. Podľa § 377 ods. 2 ObZ, ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.
72. Podľa § 379 ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
73. Podľa § 380 ObZ za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
74. Podľa § 384 ods. 1 ObZ osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.
75. Podľa § 384 ods. 2 ObZ povinná strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri plnení povinnosti podľa odseku 1.
76. Podľa § 386 ods. 1 ObZ nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.
77. Podľa § 386 ods. ObZ náhradu škody nemôže súd znížiť.
78. Podľa § 409 ods. l ObZ kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
79. Podľa § 409 ods. 2 ObZ v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
80. Podľa § 411 ObZ predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
81. Podľa § 412 ods. 3 ObZ v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, splní predávajúci povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi.
82. Podľa § 35 ods. 2 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
83. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
84. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
85. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
86. Podľa § 545 ods. 1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
87. Podľa § 545 ods. 2 OZ veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
88. Podľa § 545 ods. 3 OZ, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
89. Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
90. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu podaných odvolaní žalobcom a žalovaným. Predmetom prieskumu odvolacím súdom nie je druhý výrok napadnutého rozhodnutia o čiastočnom zastavení konania o vzájomnej žalobe voči ktorému ani jedna strana sporu odvolanie nepodala.
91. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu ako aj vzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu okresný súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnených nárokoch žalobcu a žalovaného vo vzájomnej žalobe a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a neporušil zásadu spravodlivého procesu vo vzťahu k žalobcovi. Odvolací súd sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím ako vecne správnym vo výroku jeden a dva, ktorým žalobu ako aj vzájomnú žalobu okresný súd zamietol, aj keď čiastočne z dôvodu iného právneho posúdenia.
92. Vzhľadom na existenciu medzinárodného prvku v prejednávanej veci, keď žalobca je cudzím štátnym príslušníkom a žalovaný obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky sa odvolací súd zaoberal existenciou právomoci slovenských súdov rozhodovať vo veci, pričom sa jedná o procesnú podmienku, ktorú je povinný skúmať v každom štádiu konania podľa § 380 ods. 2 CSP, a to aj v prípade pokiaľ nebol uplatnený tento procesný nedostatok v odvolaní. Na daný prípad sa vo veci o nároku žalobcu, vzhľadom na existenciu cudzieho prvku, aplikuje pri určení právomoci súdov Slovenskej republiky článok 4 ods. 1 a článok 63 bod 1 písm. a) Nariadenia o právomoci. Keďže sídlo žalovaného je na území Slovenskej republiky, je založená právomoc súdov Slovenskej republiky. V konaní o vzájomnej žalobe žalovaného voči žalobcovi má žalobca procesné postavenie žalovaného, t.j. strany voči ktorej je uplatnený nárok. Po podaní vzájomnej žaloby sa žalobca tohto konania zúčastnil, absenciu právomoci slovenských súdov nenamietol, uplatňoval prostriedky procesnej obrany a preto bez ohľadu na iné ustanovenia Nariadenia o právomoci bola založená právomoc súdov Slovenskej republiky podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia o právomoci aj na konanie o vzájomnej žalobe z dôvodu účasti žalobcu v tomto konaní. Okresný súd sa zaoberal aj určením rozhodného práva. Keďže z písomne uzavretej kúpnej zmluvy vyplýva, že táto sa riadi Obchodným zákonníkom, potom okresný súd správne uviedol, že došlo k dohode o voľbe slovenského práva podľa článku 3 bod 1 nariadenia Rím I a na daný spor sa použije rozhodné právo Slovenskej republiky.
93. Okresný súd sa vzhľadom na procesnú obranu a tvrdenie strán sporu zaoberal spornými otázkami platnosti a výkladu dojednania o zábezpeke vo výške 25.000,- Eur pri uspokojení nároku na náhradu škody, ako aj otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy.
94. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu o neplatnosti ustanovenia zmluvy v časti dojednania o odstúpení a o zábezpeke vo výške 25.000,- Eur slúžiacej na uspokojenie nároku na náhradu škody ako aj pri posudzovaní platnosti a určitosti odstúpenia od zmluvy okresný súd správne poukázal na zásadu súkromného práva vyplývajúcu z judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR o prednosti výkladu právnych úkonov v záujme ich platnosti pred formálnym a formalistickým výkladom smerujúcim k spochybňovaniu zmluvných záväzkov.
95. Okresný súd s odkazom na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR preferujúcimi výklad právnych úkonov v prospech ich platnosti správne dospel k záveru o platnosti dojednania o zábezpeke vo výške 25.000,- Eur. Okresný súd dospel k záveru, že toto dojednanie je nesporné, dostatočne určité a zrozumiteľné (bod 52. str. 16 odôvodnenia). Na viacerých miestach uviedol, že dohodu o zábezpeke považuje za paušalizovanú náhradu škody, ktorá žalovanému nepochybne vznikla. V bode 53. na str. 19 v poslednej vete odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však uviedol aj to, že sa jedná o zmluvne dohodnutú výšku škody.
96. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru o platnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného zo dňa 03.05.20216. Osobitne sa nevyjadril k otázke platnosti zmluvy v časti dojednania o odstúpení od nej, avšak pri svojom závere o platnom odstúpení od zmluvy vychádzal z tohto
dojednania: „Ak jedna zo zmluvných strán neprijme alebo v čase plnenia znemožní riadne ponúknuté alebo dohodnuté plnenie splniť, každá zo zmluvných strán je oprávnená od tejto zmluvy jednostranne odstúpiť“. Okresný súd správne pri skúmaní určitosti a zrozumiteľnosti kúpnej zmluvy zohľadňoval v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR výkladové pravidlá prejavu vôle podľa § 35 ods. 2 OZ a § 266 ObZ s dôrazom na úmysel konajúcej strany. Na doplnenie záverov okresného súdu odvolací súd dodáva, že z takto dohodnutého znenia nevyplýva obmedzenie, t.j. nemožnosť čiastočného odstúpenia od zmluvy, t.j. v rozsahu nesplneného záväzku žalobcu odobrať v dohodnutej dobe aj zvyšok stáda. Tento záver potvrdil aj samotný žalobca v bode 3. odvolania. Namietal však, že prepadnutie zábezpeky podľa uvedeného ustanovenia mohlo nastať len pri odstúpení od zmluvy ako celku.
97. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne posúdil platnosť a určitosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného zo dňa 03.05.2016. Okresný súd odstúpenie posúdil vo vzťahu k námietke o jeho neurčitosti, keď žalobca tvrdil, že z odstúpenia nevyplýva, či odstúpil od celej zmluvy alebo len od časti zmluvy, a to v rozsahu nesplneného záväzku žalobcu odobrať aj zvyšok stáda. Okresný súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, a to konkrétny obsah tohto odstúpenia, ale aj mailovú komunikáciu, ktorá mu predchádzala a ktorú žalovaný uviedol do odstúpenia od zmluvy, správne posúdil odstúpenie ako platný právny úkon a správne dospel k záveru, že sa jedná o odstúpenie od zvyšku zmluvy, t. j. nie od celej zmluvy, a len od tej časti, v ktorej bol žalobca ako kupujúci v omeškaní s povinnosťou včas odobrať aj zostatok stáda v dohodnutej dobe do 08.04.2016.
98. Okrem správnosti záverov okresného súdu o platnosti kúpnej zmluvy a odstúpenia od nej a k výkladu prejavu vôle odvolací súd dodáva nasledovné.
99. Pri posudzovaní platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít SR vyplýva zásada priority výkladu právneho úkonu v prospech zachovania jeho platnosti v záujme zachovania právnej istoty dotknutých strán právneho vzťahu. Neplatnosť právneho úkonu má byť výnimkou a nie zásadou. Zmyslom priority výkladu právnych úkonov v prospech ich platnosti je odstraňovanie právneho formalizmu zasahujúceho do zmluvnej slobody účastníkov právneho úkonu vychádzajúc z princípu zmluvnej slobody, princípu autonómie zmluvných strán ako aj povahy súkromného práva. Výklad práva pri priznávaní súdnej ochrany má plniť korekčnú a preventívnu funkciu, a to voči takým právnym úkonom súkromno-právnej povahy, ktoré by vzhľadom na všeobecne akceptovateľné morálne a mravné etické hodnoty nespravodlivo zvýhodňovali, resp. znevýhodňovali niektorú stranu zmluvného vzťahu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2012). Uprednostňovanie výkladu smerujúceho k neplatnosti zmluvy pred výkladom zakladajúcim jej platnosť nie je ústavne konformné (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07). Túto zásadu výkladu právnych úkonov zohľadňoval aj odvolací súd pri posudzovaní predmetu sporu a zohľadnil ju aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí.
100. Vo vzťahu k interpretačným pravidlám výkladu prejavu vôle okrem zásad uvedených okresným súdom v napadnutom rozhodnutí v zmysle zaužívanej judikatúry odvolací súd dodáva nasledovné. Z nadpisu druhého dielu prvej hlavy tretej časti Obchodného zákonníka vyplýva, že tento obsahuje iba niektoré ustanovenia o právnych úkonoch s aplikáciou pre obchodné záväzkové vzťahy, ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu občianskeho zákonníka. Ide o ustanovenie § 266 až 268, ktoré sú v zmysle § 263 ods. 1 ObZ ustanoveniami kogentnými, od ktorých sa nemožno odchýliť a ktoré osobitne riešia otázku výkladu prejavu vôle konajúcich osôb. Obchodný zákonník ako lex specialis tak v ustanovení § 266 sám upravuje pre výklad právnych úkonov samostatné interpretačné pravidlá majúce kogentný charakter, ktorými dopĺňa základné pravidlá výkladu právnych úkonov upravené Občianskym zákonníkom ako lex generalis a ktoré na rozdiel od Občianskeho zákonníka viac uprednostňuje vôľu pred prejavom tejto vôle (M. Patakyová a kol.: Obchodný zákonník, Veľké komentáre, C. H. Beck 2022, str. 1202). Ak obsah záväzkového vzťahu, z ktorého strana sporu uplatňuje svoj nárok, spadá pod režim Obchodného zákonníka jeho výklad treba uskutočniť predovšetkým podľa pravidiel upravených v § 266 ObZ, ktoré dopĺňajú základné interpretačné pravidlo v § 35 ods. 2 OZ. Výkladové pravidlá podľa § 266 ObZ sú hierarchicky usporiadané. Podľa § 266 ods. 1 ObZ sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že tento úmysel musel byť známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy. V prípade bežného právneho úkonu je potrebné teda vždy prvotne vychádzať z úmyslu aký právny účinok konajúce osoby mienili dosiahnuť a nie z jeho jazykového vyjadrenia. Aplikácia tohto interpretačného pravidla prichádza do úvahy vtedy, ak je nesporné, že konajúca osoba mala úmysel prejaviť určitú vôľu. Prejav vôle je podľa úmyslu konajúcej osoby možné interpretovať len
vtedy, ak je nesporné, že takýto úmysel tu bol a preukáže sa, že osobe ktorej bol určený musel byť známy. Ako zákon tak aj zmluvné ustanovenie má zväčša ambíciu upraviť určitú situáciu. Ani pri tvorbe zákona ani pri tvorbe zmluvy nie je možné predvídať všetky možné situácie, ktoré medzi zmluvnými stranami môžu nastať počas trvania ich záväzkového vzťahu a preto zmluva nie vždy prináša jednoznačné riešenia a zmluvná úprava konkrétneho vzťahu niekedy nepostačuje na obsiahnutie všetkých situácií.
101. Okresný súd sa týmito pravidlami riadil a pri výklade prejavu vôle zohľadnil účel zmluvy a jej zmysel, ktorým bol predaj celého stáda, a to pri posudzovaní dojednaní o zmluvnej pokute a zábezpeke, ktorá mala slúžiť na náhradu škody, pokiaľ došlo k odstúpeniu od zmluvy a vzniku škody. Práve táto situácia mala byť riešená dohodou o zábezpeke, z ktorej sa žalovaný ako predávajúci mohol uspokojiť v prípade vzniknutých nárokov na náhradu škody porušením zmluvných povinností zo strany žalobcu ako kupujúceho. Žalobca namietal, že nebol presvedčivo preukázaný úmysel, ktorý okresný súd ustálil a tento mal byť žalobcovi známy. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne posúdil úmysel žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy vo vzťahu k účelu dojednania o zábezpeke s prihliadnutím na celý obsah zmluvy a dôvod jej uzavretia (predaj celého stáda a ukončenie živočíšnej výroby) s nárokom na vrátenie zábezpeky v prípade splnenia dohodnutých podmienok (odobratie celého stáda v dohodnutej lehote a zaplatenie celej kúpnej ceny). Správne vyvodil z takéhoto úmyslu aj záver, že nárok na zábezpeku vzniká nielen pri odstúpení od zmluvy ako celku, ale aj pri čiastočnom odstúpení od zmluvy, t.j. aj v prípade čiastočného nesplnenia záväzku žalobcu, t.j. odobrať aj zvyšok stáda, pretože takýmto porušením časti záväzku nebol naplnený pôvodný úmysel odpredať stádo ako celok a obdržať celú dohodnutú kúpnu cenu.
102. Odvolací súd nad rámec správnosti záverov okresného súdu však pripomína, že pri nemožnosti zistenia významu zmluvného ustanovenia z hľadiska subjektívneho (úmysel konajúcich osôb) prichádza na rad hľadisko objektívne upravené v § 266 ods. 2 ObZ, ktoré dopĺňa ustanovenie § 35 ods. 2 OZ. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachyteného v zmluve je potrebné najprv vykladať prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Rovnako platí, že pokiaľ sú pojmy použité v jazykovom vyjadrení obsahu písomnej zmluvy natoľko jednoznačné, že z nich nie je možné ani s prihliadnutím k tvrdenej vôli účastníka zmluvy usudzovať iný obsah tohto právneho úkonu, nie je možné obsah zmluvného dojednania vyložiť v úplnom rozpore s jeho jazykovým prejavom.
103. Nad rámec správnosti záverov okresného súdu o platnom dojednaní o zábezpeke a o náhrade škody ako aj platnom odstúpení od zmluvy odvolací súd dodáva nasledovné.
104. Odvolací súd vzhľadom na dôvody odvolania posudzoval závery okresného súdu vo vzťahu k dojednaniu o zmluvnej pokute vo výške 1,50 Eur za každý kŕmny deň v prípade nedodržania termínu odobratia dobytka do 08.04.2016. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že táto zmluvná pokuta sa vzťahovala na oneskorený odber dobytka v prípade nedodržania zmluvne dohodnutého termínu, t. j. vzťahovala sa na to omeškanie s prevzatím dobytka žalobcom, ktoré nastalo po 08.04.2016. Tento záver ani sporný v konaní nebol. Okresný súd ďalej dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že reálne zvyšok stáda žalobca neprevzal, potom ani nevznikol žalovanému nárok na túto zmluvnú pokutu, lebo tento je viazaný za nevyvezený dobytok, t. j. platí len v prípade, pokiaľ k dodatočnému vývozu a odberu dôjde, čo v danom prípade nenastalo. Voči tomuto záveru žiadna strana sporu neuviedla v odvolaní žiadne výhrady, čím neumožnili odvolaciemu súdu prieskum správnosti tejto časti záverov okresného súdu, podľa ktorého napriek omeškaniu s odobratím zvyšku stáda, žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nevznikol, hoci žalobca v priebehu konania viackrát poukázal na skutočnosť, že si je vedomý svojho omeškania (vzniknutého z prevádzkových dôvodov na jeho strane) a bol ochotný zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalobca v odvolaní nesúhlasil len s tou časťou záveru, v ktorej okresný súd konštatoval, že v prípade neodberu (úplného alebo čiastočného) nastupuje ustanovenie o odstúpení od zmluvy a vzniku nároku na náhradu škody vo výške zábezpeky 25.000,- Eur.
105. Žalobca namietal výklad zmluvy okresným súdom v časti dohody o zábezpeke a o náhrade škody vo výške zábezpeky 25.000,- Eur. Tvrdil, že nie je zrejmé, či sa jedná o paušalizovanú náhradu škody, t. j. zmluvnú pokutu alebo dohodnutý rozsah obmedzenia náhrady škody, pričom aj samotný žalovaný menil argumentáciu v tejto časti. Namietal aj to, že prepadnutie zábezpeky podľa uvedeného ustanovenia mohlo nastať len pri odstúpení od zmluvy ako celku. Podľa odvolacieho súdu, ako už bolo uvedené,
okresný súd správne posúdil platnosť dojednania o zábezpeke ako aj o náhrade škody do výšky 25.000,- Eur a správne ho aj vyložil s prihliadnutím na vôľu strán a obsah zmluvy.
106. Z obsahu zmluvy a vykonaného dokazovania okresný súd správne poukázal na úmysel žalovaného ako predávajúceho odpredať a žalobcovi ako kupujúcemu celé stádo za dohodnutú kúpnu cenu s dohodnutým termínom odovzdania a prevzatia do 08.04.2016. Tieto skutočnosti sporné neboli. Okresný súd posúdil dohodu o zábezpeke ako nespornú, určitú a zrozumiteľnú. Odvolací súd s týmto posúdením súhlasí a dopĺňa, že na použití slovného spojenia „zábezpeka“ nie je nič neurčité, nezrozumiteľné a účel tohto dojednania vyplýva zo samotného pojmového vymedzenia slova „zábezpeka“, ktorý určuje jej charakter, a to zabezpečovací, ktorý sa viaže na konkrétne dohodnutý nárok, a to na náhradu škody v prípade odstúpenia od zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti neprijatia ponúknutého plnenia. Odvolací súd nemá dôvod nesúhlasiť so žalobcom, ktorý ponímal uvedenú zábezpeku ako zálohu na kúpnu cenu, ktorá v prípade jej zaplatenia v celom rozsahu mala byť žalobcovi vrátená, resp. započítaná na kúpnu cenu, čo vyplýva aj z jednoznačnej úpravy v zmluve v časti „Platobné podmienky“. Ako už bolo uvedené zábezpeka sa viaže na konkrétne dohodnutý nárok, a to na náhradu škody v prípade odstúpenia od zmluvy z dôvodu porušenia povinnosti neprijatia ponúknutého plnenia. Okresný súd správne posúdil, že zábezpeka smeruje práve na zabezpečenie tých nárokov zmluvnej strany, ktorej porušením povinnosti druhou zmluvnou stranou vznikne ujma, majetková škoda, pričom zábezpeka bola vyplatená žalobcom žalovanému. Preto v prípade porušenia povinnosti žalobcom na odobratie tovaru včas, ak v príčinnej súvislosti s týmto porušením povinnosti vznikne žalovanému majetková ujma, na zabezpečenie týchto nárokov po odstúpení od zmluvy slúži zábezpeka 25.000,- Eur. Odvolací súd, v súlade so záverom okresného súdu, nevidí v tejto časti dojednania nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť. Okresný súd preto správne posúdil toto dojednanie ako platné, ktorého účelom je uspokojenie nároku v prípade vzniku škody v dôsledku porušenia povinnosti neprijatia riadne poskytnutého plnenia žalobcom v dohodnutej dobe.
107. Pokiaľ žalobca namietal, že prepadnutie zábezpeky mohlo nastať len pri odstúpení od zmluvy ako celku odvolací súd poukazuje na správny záver okresného súdu, že nárok na zábezpeku podľa dohodnutých podmienok vzniká aj v prípade čiastočného odstúpenia od zmluvy, s ktorým záverom sa odvolací stotožnil, ako už bolo uvedené.
108. Tvrdenie žalobcu, že v prípade odstúpenia od zmluvy, napr. len pri neodobratí 1 ks dobytku a možnosti prepadnutia zábezpeky v celom rozsahu 25.000,- Eur považoval odvolací súd za nezodpovedajúce skutkovému stavu. V prejednávanej veci nebola náhrada škody uplatnená za neodobratie 1 ks, ale časti stáda v počte niekoľko desiatok kusov. Nárok na náhradu škody vyžaduje preukázanie ako výšky škody, tak aj aj príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a jej vznikom. Žalovaný preukazoval vznik škody a jej konkrétnu výšku v súvislosti s neodobratou časťou niekoľko desiatok kusov dobytka a nie s neodobratím l kusa.
109. Žalovaný v odvolaní namietal výklad dojednania o náhrade škody. Na viacerých miestach v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa jedná o paušalizovanú náhradu škody. Okresný súd však v poslednej vete bodu 53. na str. 19 napadnutého rozhodnutia uviedol, že zábezpeka vo výške 25 000,-Eur predstavuje zmluvne dohodnutú výšku škody, ktorú nemožno prekročiť a zároveň je paušalizovanou náhradou škody. Podľa odvolacieho súdu je potrebné odlišovať medzi „paušalizovanou náhradou škody“, čo je v zmysle zaužívaného doktrinálneho výkladu (napr. Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Romašovič a kol.: Občiansky zákonník II., Veľké komentáre, C.H.BECK, 2. vydanie, 2019, str. 2025) obsahovým vymedzením inštitútu zmluvnej pokuty a dohodou o obmedzení výšky škody. Odvolací súd je toho názoru, že zmluvné dojednanie o možnosti požadovať (za splnenia dohodnutých podmienok porušenia povinnosti a odstúpenia od zmluvy) náhradu škody vo výške zábezpeky 25 000,-Eur je dohodou o obmedzení výšky škody, ako to uviedol aj okresný súd v bode 53. na str. 19 napadnutého rozhodnutia, hoci následne podľa odvolacieho súdu nesprávne uviedol, že sa jedná o paušalizovanú náhradu škody, t.j. fakticky zmluvnú pokutu. Podľa odvolacieho súdu zábezpeka ako osobitne dohodnutý zabezpečovací prostriedok slúži na uspokojenie nároku na náhradu škody najviac vo výške dohodnutého rozsahu 25.000,- Eur.
110. Odvolací súd nepovažuje takéto dojednanie o rozsahu náhrady škody do výšky 25.000,- Eur za neplatné zmluvné dojednanie, napriek kogentnej úprave § 386 ods. 1 ObZ. Náhrada škody v Obchodnom zákonníku je upravená pre obchodno-právne vzťahy (tak ako je to medzi stranami sporu) komplexne. Aj
keď je všeobecná základná úprava náhrady škody upravená v Občianskom zákonníku, ako v základnom predpise súkromného práva, pre oblasť obchodno-záväzkových vzťahov platí úprava v § 373 a nasl. ObZ, vrátane úpravy o rozsahu náhrady škody podľa § 379 ObZ. Ustanovenia upravujúce náhradu škody podľa § 373 a nasl. ObZ sú okrem § 376, § 389, § 384, § 386 dispozitívne, t. j. v obchodno- záväzkových vzťahoch nie je vylúčené, aby rozsah, predpoklady a spôsob určenia výšky škody bol dohodnutý zmluvnými stranami (Patakyová a kol.: Obchodný zákonník, Veľké komentáre, C. H. Beck 2022, str. 1371). Podľa odvolacieho súdu v prípade záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi je nutné uprednostniť zmluvný prejav vôle strán sporu pred dispozitívnou úpravou Obchodného zákonníka. Aj keď Obchodný zákonník v kogentnom ustanovení § 386 zakazuje vzdať sa nároku na náhradu škody pred porušením povinnosti, podľa odvolacieho súdu o takýto prípad v prejednávanej veci nejde. Ust. § 386 ObZ hovorí o zákaze vzdania sa „nároku“, v danom prípade sa však dohodou o maximálnej výške škody v sume do 25.000,- Eur ani jedna zo zmluvných strán nevzdala nároku na náhradu škody, naopak predpokladala ho, avšak s limitujúcou výškou do 25.000,- Eur. V právnej teórii nie je jednotný názor na uvedený charakter zákazu vzdania sa nároku v obchodno-záväzkových vzťahoch. Podľa jedného názoru vo vzťahu k § 379 ObZ ako dispozitívnemu ustanoveniu akékoľvek obmedzenie rozsahu náhrady škody je vzdaním sa práva na náhradu škody. Podľa ďalšieho názoru však obmedzenie rozsahu náhrady škody sa nepovažuje za vzdanie sa práva, keď § 379 ObZ umožňuje zmluvným stranám odlišne si dohodnúť rozsah náhrady škody vzhľadom na dispozitívnu povahu tohto ustanovenia. Doktrinálny výklad (Patakyová a kol.: Obchodný zákonník, Veľké komentáre, C. H. Beck 2022, str. 1378) sa prikláňa k druhej možnosti vychádzajúc z uprednostňovania vôle strán obchodno-záväzkového vzťahu, t. j. k možnosti limitácie náhrady škody podľa § 379 ObZ, čo sa nepovažuje za vzdanie sa nároku, ale naopak nárok sa predpokladá, strana sa ho nevzdáva, avšak limituje sa jeho výška. Odvolací súd, v súlade s týmto doktrinálnym výkladom, je toho názoru, že ustanovenie zmluvy o náhrade škody do výšky zábezpeky 25.000,- Eur nie je dohodou o zmluvnej pokute, ale dohodou o limitácii výšky škody vzniknutej v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu neprijatia (neprevzatia) riadne poskytnutého plnenia v súvislosti s odstúpením od zmluvy, čím upresňuje záver okresného súdu, ktorý nesprávne dohodu o obmedzení výšky škody zároveň považoval za paušalizovanú náhradu škody, t.j. za zmluvnú pokutu, čo je však inštitút odlišný.
111. K tomuto záveru dospel odvolací súd aj z toho dôvodu, že dohodnúť platne zmluvnú pokutu je možné len v písomnej podobe. Záverečné ustanovenie zmluvy pri zábezpeke do 25.000,- Eur na náhradu škody neobsahuje dojednanie o zmluvnej pokute, a aj preto je odvolací súd toho názoru, že zodpovedá prejavenej vôli, ako aj jeho gramatickému vyjadreniu, ako to tvrdil žalobca v priebehu konania a k čomu dospel v závere svojho odôvodnenia aj okresný súd, taký výklad povahy tohto ustanovenia, že sa jedná o limitáciu náhrady škody, ktorá vznikne vtedy, ak dôjde k porušeniu povinnosti včas prijať riadne ponúknuté plnenie, v dôsledku čoho dôjde k odstúpeniu od zmluvy.
112. Pokiaľ preto okresný súd dospel k správnemu záveru o platnosti tohto dojednania, odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil, avšak ho odlišne právne posúdil ako dohodu o limitácii škody.
113. Žalobca v odvolaní namietal, že ako paušalizovaná náhrada škody za omeškanie žalobcu mala slúžiť zmluvná pokuta 1,50 Eur, za kŕmny deň. Táto zmluvná pokuta mala predstavovať paušalizovanú náhradu škody, ktorá mohla vzniknúť žalovanému v súvislosti s omeškaním žalobcu s odobratím stáda. Nie je uveriteľné, aby v čase podpisu zmluvy túto prípadnú škodu spočívajúcu v nákladoch na starostlivosť o dobytok požadoval žalovaný vo výške 1,50 Eur podľa zmluvy a následne ich vyčíslil vo výške 5 Eur na kŕmny deň. Odvolací na toto tvrdenie neprihliadol.
114. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva úprava zmluvnej pokuty za omeškanie v sume 1,50 Eur za kŕmny deň. Podpisom zmluvy však obidve zmluvné strany prejavili súhlasnú vôľu na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti prijať riadne ponúknuté plnenie až do výšky 25.000,- Eur. Podľa odvolacieho súdu uvedené ustanovenia zmluvy popri sebe obstoja a sú v súlade s § 545 ods. 2 OZ. Zmluvné strany sa jednak dohodli na zmluvnej pokute za každý deň omeškania žalobcu, avšak súčasne sa dohodli o oprávnení uplatnenia náhrady škody v dohodnutej výške za porušenie povinnosti prijať plnenie (s dôsledkom odstúpenia od zmluvy), t.j. fakticky za to isté porušenie zmluvy (neprevzatie tovaru), ak žalovanému takýmto porušením povinnosti žalobcu škoda vznikne, čo je v súlade aj s § 545 ods. 2 OZ. Zmluvná pokuta pre omeškanie žalobcu 1,50 Eur za kŕmny deň je viazaná na porušenie povinnosti včasného prevzatia stáda. Dohoda o náhrade škody sa viaže jednak na obidve zmluvné strany a postihuje neprijatie ponúknutého plnenia alebo, ak ktorákoľvek strana v čase plnenia znemožní
ponúknuté plnenie splniť, ktoré konanie zároveň oprávňuje na odstúpenie od zmluvy. Takto dohodnutá možnosť uplatnenia náhrady škody sa týka širšieho konania ako dohoda o zmluvnej pokute, avšak zároveň v sebe obsahuje oprávnenie domáhať sa náhrady škody aj za omeškanie s prevzatím stáda v dohodnutej lehote, ktoré konanie je obsiahnuté v „neprijatí ponúknutého plnenia“ podľa záverečných ustanovení. Odvolací súd nevidí žiaden dôvod neaplikovať záverečné ustanovenia o limitácii rozsahu náhrady škody, a to za to isté zmluvné porušenie, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta, pokiaľ si to zmluvné strany výslovne v záverečnom ustanovení zmluvy dohodli (nárok na náhradu škody vo výške 25.000,- Eur, t. j. vo výške zábezpeky). Pri zohľadnení úmyslu strán, ktoré si výslovne okrem zmluvnej pokuty dohodli aj nárok na náhradu škody, výkladom uvedených zmluvných ustanovení v ich vzájomných súvislostiach, ale aj pri použití gramatického výkladu použitých pojmov (§ 266 ods. 2 ObZ) je možné dospieť k záveru, že bola dohodnutá zmluvná pokuta za omeškanie, ako aj náhrada škody vzniknutá z toho istého porušenia povinnosti, t. j. za omeškanie žalobcu s prevzatím časti stáda, pokiaľ žalovaný takýto nárok a jeho atribúty preukáže (porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi), čo, ako okresný súd uviedol, žalovaný preukázal.
115. Žalobca voči odstúpeniu od zmluvy zo dňa 03.05.2016 namietal jeho neurčitosť, keďže z neho nevyplýva, či odstúpil od zmluvy ako celku alebo len čiastočne vo vzťahu k rozsahu neodobratého dobytka. Namietal aj predčasnosť odstúpenia od zmluvy, keďže podľa žalobcu došlo k dohode o náhradnom termíne plnenia k 09.05.2016, pričom odstúpenie žalovaného od zmluvy zo dňa 03.05.2016 tomuto dátumu predchádzalo. Odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil.
116. Okresný súd správne dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 03.05.2016 je určité a platné. Okresný súd správne posudzoval toto odstúpenie podľa celého jeho obsahu. Opätovne odvolací súd pripomína zásadu prednosti výkladu právneho úkonu smerujúceho k jeho platnosti pred výkladom o jeho neplatnosti. Žalovaný dňa 03.05.2016 odstúpil od zmluvy, nakoľko žalobca nedodržal dohodnutý termín odberu do 60 dní od podpisu zmluvy a nereagoval na listy zo dňa 08.04, 13.04, 20.04, 29.04 a ani na telefonáty. Odvolací súd konštatuje, že všetky vyššie uvedené e-maily sa nachádzajú v spise. Z nich vyplýva ich odoslanie žalobcovi a aj počet neodobratých kusov 61 (mail zo dňa 08.04. 2016, zo dňa 13.04.2016). Vzhľadom na uvedenú mailovú komunikáciu a jej uvedenie do písomného odstúpenia od zmluvy, keď z mailovej komunikácie jednoznačne vyplýva počet a rozsah neprevzatých kusov, okresný súd správne dospel k záveru o určitosti tohto odstúpenia a správne konštatoval, že žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy len v časti, a to v rozsahu neprevzatého dobytka. Z tohto pohľadu je irelevantné, či sa jedná o 61 ks, ktoré v priebehu konania bolo ustálené na 63 ks, podstatná je nesporná skutočnosť, že po uplynutí dohodnutej lehoty odberu dňa 08.04.2016 ku dňu odstúpenia od zmluvy 03.05.2016 nedošlo k prevzatiu zostatku dobytka v rozsahu nad 293 ks, ktoré žalobca prevzal.
117. Odvolací súd preto neprihliadol na tieto námietky žalobcu, pričom obidvom zmluvným stranám aj z predchádzajúcej korešpondencie a jednaní bol známy rozsah nesplnenia záväzku žalobcu. Okresný súd preto správne posúdil odstúpenie od zmluvy ako platný právny úkon podľa § 347 ods. 1 ObZ.
118. Žalobca v odvolaní namietal predčasnosť odstúpenia a z toho dôvodu jeho neplatnosť. Ani s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Okresný súd správne dospel k záveru o splnení podmienok čiastočného odstúpenia od zmluvy ku dňu 03.05.2016 z dôvodu čiastočného nesplnenia záväzku žalobcu odobrať zostatok dobytka v dohodnutej lehote. Žalobca poukazoval na výsluch svedka B. ako aj na faktúru č. 1600023, ktorá mala byť splatná dňa 09.05.2023, čo v súvislosti s výpoveďou svedka B. má svedčiť o dodatočne poskytnutej lehote zo strany žalovaného na odobratie zvyšku stáda k tomuto dátumu, k čomu však nedošlo, keďže žalovaný predčasne od zmluvy odstúpil. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.
119. Priebeh vzájomnej komunikácie o dodatočnom plnení vyplýva z e-mailovej dokumentácie predloženej žalovaným v spise na č.l. 46 - 51 a č.l. 341 – 354. Okresný súd správne tieto skutkové okolnosti vyhodnotil. V e-mailovej správe zo dňa 08.04.2016 žalovaný oznamoval žalobcovi, že mal odviezť do 60 dní dobytok, t. j. do 09.04.2016. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobca nedodrží termín bude mu účtovaná zmluvná pokuta za 61 ks neodobratého dobytka. Následne dňa 13.04.2016 žalobca písomne oznamoval žalobcovi, ktorý prevzal zásielku dňa 15.04.2016 (č.l. 49), že do 13.04.2016 neodobral 61 ks dobytka. Oznámil mu aj možnosť odstúpenia od zmluvy a uplatnenie zábezpeky na náhradu škody 25.000,- Eur. Mailom zo dňa 20.04.2016 (č.l. 50) žalovaný oznamoval žalobcovi termín dodatočného odvozu 61 ks dobytka do 25.04.2016, inak žalovaný dobytok predá inému kupcovi. Mailom
zo dňa 29.04.2016 (č.l. 51) žalovaný potvrdil, že dňa 25.04. 2106, (t. j. po predchádzajúcom maily zo dňa 20.04.2016) p. B., (t. j. svedok) bol u žalovaného ohľadne plnenia kúpnej zmluvy a s konateľom žalovaného bol dohodnutý ďalší termín 28.04.2016. Z obsahu mailu vyplýva, že ani tento dátum splnený nebol. Týmto mailom žalovaný oznamoval žalobcovi predaj inému odberateľovi dňa 02.05.2016 a ponechanie zádržného na náhradu škody 25.000,- Eur. Následne dňa 03.05.2016 žalovaný od zmluvy písomne odstúpil, čo bolo doručené žalobcovi 10.05.2016. Z obsahu spisu vyplýva, že odstúpenie bolo odoslané žalobcovi aj e-mailom dňa 03.05.2016 (č.l. 348). Až ako reakcia na doručenie odstúpenia e- mailom dňa 03.05.2016 žalobca dňa 04.05.2016 (v spise na č.l. 349) oznámil žalobcovi, že nebolo možné odobrať v dohodnutom termíne v súvislosti s renováciou firmy žalobcu a bude to možné 09. – 10.05.2016. Z uvedeného vyplýva, že v čase odstúpenia od zmluvy nebol splnený už druhý náhradný termín prevzatia (25.04.2016, 28.04.2016). Odstúpenie od zmluvy zo dňa 03.05.2016 v časti nesplneného odobratia zvyšku stáda bolo preto zo strany žalovaného dôvodné a v súlade s poskytnutím primeranej lehoty na plnenie, t. j. na odobratie zostatku stáda.
120. Z listinných dokladov ďalej vyplýva, že potom ako žalobca doručil oznámenie o možnosti prevzatia zostatku stáda v dňoch 09. – 10. 05.2016 žalovaný mailom zo dňa 05.05.2016 (č.l. 351) vyzval žalobcu na vyjadrenie, či bude faktúra do 06.05.2016 uhradená. Dňa 10.05.2016 (mail na č.l. 352) žalovaný oznamoval žalobcovi nedodržanie ani posledného termínu zaplatenia a odberu dobytka, a preto platí odstúpenie zo dňa 03.05.2016.
121. Z tejto komunikácie vyplýva, že ešte aj po odstúpení zo dňa 03.05.2016, ktoré nebolo vzaté späť a ktorého účinky neboli zrušené, ako to tvrdil žalobca, bol žalovaný pripravený odovzdať stádo v termíne 09. – 10.05.2016, avšak ani v tomto termíne, ktorý samotný žalobca navrhol, si žalobca svoju povinnosť nesplnil. Podľa odvolacieho súdu však už ku dňu 03.05.2016 boli splnené predpoklady na odstúpenie od zmluvy podľa § 347 ods. 1 ObZ v časti nesplneného záväzku žalobcu odobrať aj zvyšok stáda v dohodnutej lehote, keďže žalovanému boli poskytnuté dva náhradné termíny plnenia (25.04.2016 a 28.04.2016). Tvrdenie žalobcu o predčasnom odstúpení od zmluvy preto nezodpovedá skutkovému stavu. Okresný súd správne zistil a posúdil skutkový stav, keď dospel k záveru o platnom odstúpení z dôvodu nesplnenia dodatočne poskytnutých primeraných lehôt žalobcovi na odobratie zvyšku stáda. Stornovanie faktúry č. 160023 so splatnosťou 09.05.2016, ktorý dátum mal podľa žalobcu preukazovať dohodu o dodatočnej lehote plnenia je irelevantné, pretože ešte dňa 06.05.2016, pokiaľ by žalobca dodržal ním navrhnutý termín prevzatia 09.-10.05.2016, bol podľa mailovej komunikácie žalovaný pripravený stádo odovzdať, avšak žalobca ho neprevzal.
122. Odvolací súd však nad rámec správnosti záverov okresného súdu dodáva, že aj v prípade pokiaľ by došlo k odstúpeniu od zmluvy bez poskytnutia primeranej dodatočnej lehoty alebo po poskytnutí lehoty, ktorá je neprimerane krátka, táto skutočnosť nemá za následok neplatnosť odstúpenia od zmluvy, ale má za následok „len“ posunutie účinnosti odstúpenia od zmluvy podľa § 350 ods. 1 ObZ. Toto ustanovenie rieši jednak situáciu, keď je poskytnutá lehota neprimeraná, t.j. nedostatočne krátka alebo, ak nie je poskytnutá vôbec. Aj v prípade pokiaľ by sa preukázalo, že žalovaný odstúpil od zmluvy predčasne (čo však preukázané nebolo, pretože žalovaný splnil všetky podmienky a poskytol žalobcovi primeranú lehotu na plnenie do 25.04.2016 a 28.04. 2016), táto skutočnosť by nemala vplyv na platnosť odstúpenia, mala by vplyv len na posunutie účinkov odstúpenia od zmluvy, ktoré by v tomto prípade nastali ku dňu 10.05.2016, keďže ani k tomuto dátumu žalobca neprevzal zostatok stáda napriek tomu, že tento dátum sám navrhol.
123. Pokiaľ preto žalobca v odvolaní namietal nedostatočné vysporiadanie sa okresným súdom s dodatočne poskytnutou lehotou do 10.05.2016 a predčasným odstúpením od zmluvy, na tieto výhrady odvolací súd neprihliadol.
124. Pokiaľ namietal žalobca, že k nesplneniu povinnosti včasného prevzatia tovaru došlo z dôvodu renovácie jeho firmy na základe rozhodnutia poľskej veterinárnej správy, okresný súd správne na tieto tvrdenia neprihliadol. Okresný súd správne poukázal na to, že žalobca tieto dôvody (nariadenie obmedzujúcich opatrení poľskej veterinárnej správy) nepreukázal. Odvolací súd dopĺňa, že všeobecné tvrdenie žalobcu o povinnom renovovaní jeho firmy z dôvodu nariadenia poľskej veterinárnej správy nepreukazujú konkrétny vzťah a vplyv na predmet tohto sporu. Zo všeobecného tvrdenia žalobcu, že bolo nariadené takéto opatrenie poľskou veterinárnou správou nevyplýva, že nariadené vôbec bolo, ani rozsah a trvanie obmedzenia. Napriek tomu, že bol to žalobca, ktorý navrhol termín prevzatia
09.-10.05.2016 a napriek tomu, že žalovaný ešte dňa 06.05.2016 potvrdzoval prevzatie v tomto termíne, k odobratiu zvyšku stáda žalobcom nedošlo. Tvrdenie o chorobe modrého jazyka je irelevantné, pretože ako sám žalobca uviedol, nikdy nenamietal, že stádo žalovaného je touto chorobou napadnuté. Hrozbou tejto choroby na dobytku zo Slovenska odôvodňoval nariadenie poľskej veterinárnej správy vo vzťahu k renovácii jeho firmy. Z tohto dôvodu preto aj tvrdenia strán sporu o prevzatí alebo neprevzatí akéhokoľvek iného dobytka žalobcom v rozhodnom období marec, apríl na západnom Slovensku je irelevantné.
125. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že jeho omeškanie nebolo také dlhé, aby odôvodňovalo žalovaného na odstúpenie od zmluvy a nebolo preňho neprimeranou záťažou, odvolací súd nezobral do úvahy. Ako bolo uvedené vyššie na odstúpenie od zmluvy splnené predpoklady boli a tvrdenie o tom, že starostlivosť o neodobratých 60 ks nemohlo byť pre žalovaného neprimeranou záťažou je len všeobecným konštatovaním a dohadom. Tvrdenie o spôsobe starostlivosti, či bola náročná alebo nie, je podľa odvolacieho súdu, vzhľadom na skutkový stav veci, irelevantné ako aj v tejto súvislosti výpoveď svedka B., na ktorú okresný súd neprihliadol. Nesúhlas žalobcu so záverom okresného súdu, že si mal vyberať najkvalitnejšie kusy a následne nemal už záujem o zvyšok stáda, je podľa odvolacieho súdu tiež irelevantný a nemá vplyv na predmet tohto konania.
126. Podstatné je to, že žalovaný preukázal nesplnenie povinnosti žalobcu odobrať celý predmet plnenia v dohodnutej dobe a preukázal, ako správne uviedol okresný súd, náklady vzniknuté v súvislosti s takýmto porušením záväzku žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný nepreukázal splnenia podmienky na odstúpenie od zmluvy je všeobecnej povahy. Z obsahu zmluvného dojednania v záverečných ustanoveniach je zrejmé, že predpokladom odstúpenia od zmluvy je aj neprijatie riadne poskytnutého plnenia, čo bolo v konaní preukázané, pretože žalobca neprevzal zostatok stáda ani v náhradnej dobe, t.j. riadne ponúknuté plnenie neprevzal ani v náhradných lehotách.
127. Námietky žalobcu v odvolaní o logických rozporoch v napadnutom rozhodnutí sú irelevantné. Ako už uviedol odvolací súd, tvrdenie o neurčenom odbere dobytku žalobcom v apríli alebo v marci 2016 na západnom Slovensku je irelevantné. Okresný súd tým zrejme mienil poukázať na skutočnosť, že na jednej strane žalobca prezentoval voči žalovanému nemožnosť odobratia dobytka z dôvodu renovácie firmy a na druhej strane mal v rozhodnom období odoberať iný dobytok od iného dodávateľa na území Slovenskej republiky. Pre posúdenie predmetu tohto sporu je táto skutočnosť irelevantná. Žalobca nepreukázal, ako bolo uvedené vyššie, že v konkrétnom období a v akom rozsahu mu bolo poľskou veterinárnou správou obmedzené, resp. znemožnené odoberať dobytok od žalobcu. Navyše dňa 10.05.2016 už takýto dôvod u žalobcu zrejme nebol, keď sám navrhol prevzatie v tomto termíne, čo však nesplnil. Uvedené tvrdenia preto nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci.
128. Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd sa vôbec nevenoval jeho námietkam k vyčísleniu škody. Na toto tvrdenie odvolací súd neprihliadol a poukazuje na skutkový a procesný stav veci.
129. Žalovaný podal vzájomnú žalobu s odôvodnením a skutkovými tvrdeniami o nároku na náhradu škody podaním zo dňa 22.08.2018 v spise na č.l. 183 až 216. Vzájomnú žalobu, vrátane príloh, doručoval priamo zástupca žalovaného zástupcovi žalobcu v spise na č.l. 170 e-mailom a následne boli doposlané časti prílohy 3 až 6 z tohto podania okresným súdom právnemu zástupcovi žalobcu, ako vyplýva v spise na č.l. 218. Žalovaný doplnil na výzvu súdu skutkové tvrdenia o výške škody podaním zo dňa 21.01.2021 v spise na č.l. 325 až 354. Toto podanie, vrátane príloh, bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.02.2021 podľa doručenky v spise na č.l. 357. Okresný súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k vzájomnej žalobe uznesením sp. zn. 5Cb/29/2016-414 zo dňa 18.10.2021 a zároveň mu doručil vzájomnú žalobu s prílohami, ktorú zásielku žalobca prevzal dňa 15.11.2021 (č.l. 416). Žalobca sa k vzájomnej žalobe o náhradu škody vyjadril podaním zo dňa 24.11.2021 v spise na č.l. 418 až 419, v ktorom všeobecne uviedol, že žalovanému žiadna škoda nevznikla, nemá na ňu právo, uplatnenú škodu vo vzájomnej žalobe neuznáva a popiera. K jednotlivým položkám pri uplatnení nároku na náhradu škody, k jej výške a vyčísleniu, ani ku skutkovým tvrdeniam uvedeným do toho času vo vzájomnej žalobe a k doplneniu vzájomnej žaloby sa žalobca nevyjadril. V ďalšom podaní žalobcu zo dňa 09.01.2023 (č.l. 554 až 555) namietal žalobca súbeh zmluvnej pokuty a náhrady škody, namietal existenciu príčinnej súvislosti medzi omeškaním a náhradou škody, namietal počet neprevzatých kusov a namietal dôvody omeškania. Žiadne konkrétne skutkové tvrdenia k jednotlivým položkám náhrady škody a k dokladom predložených žalovaným žalobca neuviedol. V ďalšom podaní zo dňa 12.01.2023 (č.l. 562 až 564)
žalobca namietal, že omeškaním s neodobratím cca 17% stáda nemohol žalovanému spôsobiť také škody ako tvrdí žalovaný, avšak opätovne žiadne konkrétne skutkové tvrdenia k jednotlivým čiastkovým položkám na náhradu škody neuviedol. Na pojednávaní dňa 07.03.2023 v súvislosti s výpoveďou svedka B., ktorému právny zástupca žalobcu kládol otázky, žiadne skutkové tvrdenia k nároku na náhradu škody žalobca neuviedol. V podaní žalobcu zo dňa 06.04.2023 v spise na č.l. 673 žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia k jednotlivým položkám náhrady škody.
130. Konkrétne skutkové tvrdenia a výhrady k jednotlivým položkám uplatneného nároku na náhradu škody uplatnil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu až na pojednávaní dňa 11.04.2023 v záverečnej reči podľa § 182 CSP. Až v tomto procesnom úkone namietal jednotlivé položky uplatneného nároku na náhradu škody, a to vo vzťahu k mzdovým nákladom, k počtu zamestnancov, počtu hodín, ušlému zisku, predaja pod cenu a ďalším položkám, pričom sa malo jednať podľa žalobcu o jednostranné doklady predložené žalovaným. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného takýto spôsob procesnej obrany aj namietal s tým, že skutkové výhrady a tvrdenia žalobcu v záverečnej reči sú nové a mali byť uplatnené počas doterajšieho konania a nie v záverečnej reči. S takouto procesnou obranou žalovaného sa odvolací súd stotožnil.
131. V zmysle § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú, okrem iného, aj skutkové tvrdenia. Skutkové tvrdenie týkajúce sa predmetu sporu je teda prostriedkom procesnej obrany strany sporu, v danom prípade žalobcu, ktorý sa bráni proti vzájomnej žalobe žalovaného. Z hľadiska časového pri uplatňovaní prostriedkov procesnej obrany Civilný sporový poriadok zaviedol limitačné faktory, ktorými sú zákonná a sudcovská koncentrácia konania. Právna úprava zákonnej a sudcovskej koncentrácie konania je prejavom požiadavky zákona na včasné uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a útoku v konaní, t.j. ich uplatnenia do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (zákonná koncentrácia podľa § 154 CSP), resp. v lehote určenej súdom, inak súd nemusí na takéto prostriedky procesnej obrany prihliadať (sudcovská koncentrácia konania podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP) a je vyjadrením zásady hospodárnosti konania, zásady procesnej rovnosti strán sporu podľa článku 6 CSP a zásady kontradiktórnosti konania podľa článku 9 CSP. Zo zásady kontradiktórnosti konania vyplýva právo strany vyjadriť sa k tvrdeniam, návrhom a dôkazom protistrany, t.j. základné procesné právo strany mať možnosť vyjadriť sa k prostriedkom procesnej obrany, t.j. v danom prípade k skutkovým tvrdeniam žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v záverečnej reči podľa § 182 CSP na poslednom pojednávaní dňa 11.04.2023, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania a pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia, uviedol konkrétne skutkové tvrdenia týkajúce sa výhrad k jednotlivým čiastkovým nárokom na náhradu škody (vyčíslenie miezd, nákladov na PHM, nákladov na krmivo, nákladov na elektrickú energiu a predaj zvyšku dobytka v náhradnom obchode pod cenu).
132. Žalovaný, ako bolo uvedené vyššie, niekoľkokrát a podrobne odôvodňoval výšku ním uplatnenej náhrady škody vo vzájomnej žalobe, odôvodňujúc tým ponechanie zábezpeky vo výške 25.000,- Eur. Okrem tvrdení v záverečnej reči na pojednávaní dňa 11.04.2023, žalobca vyčíslenie výšky škody účinne nepoprel. Až do momentu záverečnej reči všeobecne poukazoval na to, že nárok žalovaného na náhradu škody je nedôvodný, žalovanému žiadna škoda nevznikla a nepreukázal príčinnú súvislosť. Okresný súd správne uviedol, že žalovaný predložil listinné doklady preukazujúce jeho tvrdenie o vzniku škody, t.j. o majetkovej ujme z dôvodu vynaloženia nákladov pri starostlivosti o dobytok neodobratý žalobcom v dohodnutej dobe, správne poukázal na to, že tieto náklady súviseli a vznikli v príčinnej súvislosti s neodobratím dobytka, ktoré by nevznikli, pokiaľ by v dohodnutej dobe žalobca včas prevzal dobytok (náklady na mzdy zamestnancov starajúcich sa o zostatok dobytka, krmivo, PHM, elektriku, zníženie zisku pri náhradnom obchode). Všeobecné tvrdenie žalobcu, že škoda nevznikla, že nebola preukázaná príčinná súvislosť, nepovažuje odvolací súd za účinné popretie tvrdenia žalovaného o vzniku škody, o jeho výške, o preukázaní jednotlivých nákladov a o obsahu dokladov k nim predložených. Popretie skutkových tvrdení môže vyplývať z vyhlásenia, že skutkové tvrdenie nie je pravdivé a predloženia vlastného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, čo žalobca až do záverečnej reči neurobil. Popretie skutkových tvrdení môže vyplývať aj z vlastného skutkového tvrdenia o tých istých skutkových okolnostiach, čo žalobca, až do záverečnej reči, neurobil. Popretie skutkových tvrdení môže vychádzať len z vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie nie je pravdivé, resp. dôvodné. Práve tento prípad sa nepovažuje za účinné popretie skutkových tvrdení (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2016, strana 574). Žalobca mal pritom k dispozícii tvrdenia žalovaného odôvodňujúce uplatňovaný nárok
na náhradu škody, všetky listinné doklady, ktorými žalovaný odôvodňoval tento nárok, avšak sa k nim vôbec nevyjadril. Prvý raz poprel tieto tvrdenia o jednotlivých položkách a výške nároku na náhradu škody až v záverečnej reči uvedením kontrétnych tvrdení. Takéto popretie však odvolací súd považuje za oneskorené, po uplynutí lehoty určenej okresným súdom v uznesení sp. zn. 5Cb/29/2016-414 zo dňa 18.10.2021 a okresný súd postupoval správne, keď v zmysle zásady o sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 ods. 2 CSP na tieto skutkové tvrdenia žalobcu uplatnené až v záverečnej reči neprihliadol. Pokiaľ preto žalobca vytýkal v odvolaní okresnému súdu porušenie práva na spravodlivý proces, keďže sa nezaoberal jeho námietkami voči výške škody, odvolací súd na tieto výhrady neprihliadol, pretože žalobca konkrétne skutkové tvrdenia voči výške škody namietal oneskorene až v záverečnej reči, ktorá nenahrádza úkony procesnej obrany, na ktoré bol žalobca povinný v predchádzajúcom štádiu konania na základe uznesenia na podanie vyjadrenia k vzájomnej žalobe (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2016, strana 677).
133. Na základe uvedeného preto dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd dospel k správnemu záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu o vrátenie sumy 25.000,- Eur, pretože táto bola žalovaným oprávnene použitá z titulu zábezpeky na dohodnutý účel uspokojenia nároku na náhradu škody po platnom odstúpení od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu odobrať včas zvyšnú časť riadne ponúknutého plnenia. Okresný súd správne zamietol aj vzájomnú žalobu, keď uviedol, že žalovaný si uplatnil voči žalobcovi nárok na skutočnú škodu (bez zmluvnej pokuty) vo výške 31.383,49 Eur, pričom podľa vzájomnej dohody bola škoda zmluvne dohodnutá do výšky zábezpeky 25.000,-Eur (bod 53. na str. 19 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) a tento nárok bol uspokojený ponechaním si uvedenej zábezpeky zo strany žalovaného. Na rozdiel od okresného súdu, však podľa odvolacieho súdu nejde o paušalizovanú náhradu škody, ale o zmluvne dohodnutý rozsah náhrady škody. Pokiaľ preto okresný súd žalobu žalobcu zamietol a zamietol aj vzájomnú žalobu, rozhodol správne.
134. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v prvej a druhej výrokovej vete ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
135. Žalobca aj žalovaný podali odvolanie voči štvrtému výroku o náhrade trov konania. Žalobca neuviedol žiadne dôvody nesprávnosti štvrtého výroku napadnutého rozhodnutia, v ktorom okresný súd nepriznal žiadnej strane nárok na náhradu trov konania, avšak domáhal sa priznania trov konania v plnej výške. Žalovaný tvrdil, že uspel v podstate v celom rozsahu a žalobca neuspel vôbec a preto má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný teda tvrdil, že napriek zamietnutiu žaloby žalobcu ako aj zamietnutiu jeho vzájomnej žaloby mal byť v konaní úspešný v celom rozsahu. Odvolací súd poukazuje na to, že tvrdenie žalovaného o jeho úspechu v spore v celom rozsahu pri zohľadnení rozhodovania o žalobe ako aj o vzájomnej žalobe nezodpovedá prvému a druhému výroku napadnutého rozhodnutia. V konaní o žalobe žalobcu bol síce úspešný, avšak jeho vzájomná žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Úspech v spore sa posudzuje v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa procesného hľadiska a preto zamietnutie žaloby žalobcu, ale na druhej strane zamietnutie vzájomnej žaloby žalovaného nie je z procesného hľadiska možné považovať úspech žalovaného v celom rozsahu. Tvrdenie žalovaného, že bol úspešný v celom rozsahu preto objektívne nezodpovedá výrokom napadnutého rozhodnutia o zamietnutí žaloby ako aj vzájomnej žaloby. Tvrdenie žalovaného je preto nesprávne a odvolací súd naň neprihliadol.
136. Žalovaný ani žalobca žiadne iné dôvody nesprávnosti štvrtého výroku o náhrade trov konania neuviedli. Pokiaľ preto strany sporu v odvolaniach neuviedli argumentáciu voči konkrétnym záverom okresného súdu len o čiastočnom úspechu každej strany sporu, keď okresný súd rozhodoval o žalobe žalobcu, ale aj o vzájomnej žalobe žalovaného, neumožnili odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu všeobecných tvrdení strán sporu. Odvolací súd posudzuje nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa odvolateľom tvrdených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, odvolací súd na iné pochybenie súdu prvej inštancie prihliadnuť nemôže, aj keby ich v odvolacom konaní zistil. Pretože odvolacie dôvody, vrátane ich obsahového vymedzenia, možno podľa § 365 ods. 3 CSP meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, potom podľa § 373 ods. 1 in fine CSP platí, že na doplnenie odvolacích dôvodov súd odvolateľa nevyzýva a potom v súlade s § 387 ods. 1 CSP procesnou sankciou za nedostatok odvolacej
argumentácie strán sporu je záver, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne vo vzťahu k záverom okresného súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov podľa čiastočného úspechu strán sporu, keďže ako žaloba žalobcu, tak aj vzájomná žaloba žalovaného bola zamietnutá, a to napriek tomu, že okresný súd neposudzoval úspech strán samostatne pri rozhodovaní o žalobe a samostatne pri rozhodovaní o vzájomnej žalobe. Pre absenciu odvolacích dôvodov odvolací súd z vlastnej iniciatívy správnosť záverov okresného súdu preskúmať nemohol. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnuté rozhodnutie aj v tretej výrokovej vete.
137. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením § 255 ods. 1 s použitím § 396 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní o odvolaní proti prvému výroku o zamietnutí žaloby bol žalovaný úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania o žalobe žalobcu v rozsahu 100%.
138. Vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní proti druhému výroku o zamietnutí vzájomnej žaloby bol úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100%.
139. Odvolací súd pripomína, že predmetom konania bola nielen žaloba, ale aj vzájomná žaloba a bolo povinnosťou odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodnúť o trovách odvolacieho konania v tomto rozhodnutí, ktorým sa končí, avšak samostatne podľa procesného úspechu odvolateľov vo vzťahu k žalobe žalobcu a samostatne vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného. V danom prípade nie je možný jednoduchý „súčet“ procesného úspechu strán sporu, napriek tomu, že nebolo vyhovené ani jednému odvolaniu. Z procesného hľadiska, keďže sa jedná o samostatné rozhodnutie o odvolaní voči zamietnutiu žaloby ako aj o odvolaní voči zamietnutiu vzájomnej žaloby, bolo potrebné samostatnými výrokmi rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania o odvolaní každého odvolateľa.
140. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).