Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-242-2019.pdf
PDF · 134.6 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/242/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Márie Dubcovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou, so sídlom Z. A. XX, XXX XX A., v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 214,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/99/2018-155 zo dňa 8. februára 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/99/2018-155 zo dňa 8. februára 2019 v napadnutom výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 30,- Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 30,- Eur od 5.1.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zastavil konanie v časti prevyšujúcej právo žalobcu na zaplatenie sumy 30,- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 30,- Eur od 5.1.2018 do zaplatenia, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30,- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 30,- Eur od 5.1.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 214,55 EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 5.1.2018 až do zaplatenia. Zároveň navrhol priznať náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalobou uplatneného práva uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých dňa 17.6.2017 došlo v Žiline ku dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Volkswagen Passat, EČV: ZA034GZ, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený Z. L., bytom O. X/XX, XXX XX . Y.. Vznik škody bol spôsobený prevádzkou motorového vozidla Hyundai i30, EČV: ZA671GD, ktoré v čase vzniku škody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Poistná udalosť bola u žalovaného zaevidovaná pod č. 4780541798. Poškodený nechal vykonať opravu motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzatvorenie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 29/2017 zo dňa 23.6.2017, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Citroën C4, EČV: ZA576CL. Po skončení trvania nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2017027, splatnú 13.7.2017, na sumu 498,- EUR. Táto suma zahŕňala nájomné za 12 dní, a to konkrétne za čas
od 23.6.2017 do 4.7.2017 pri výške denného nájomného 39,- EUR, a sumu 30,- EUR ako jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla. Poškodený dňa 4.7.2017 postúpil žalobcovi svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 4780541798 z titulu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla v sume 498,- EUR s príslušenstvom a s právami s ňou spojenými. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 14.7.2017. Keďže žalovaný uvedenú pohľadávku neuhradil, bola mu zo strany žalobcu zaslaná výzva na zaplatenie postúpenej pohľadávky zo dňa 7.9.2017. Žalovaný reagoval zaslaním žiadosti o doplnenie údajov ku škodovej udalosti zo dňa 12.9.2017, v zmysle ktorej bolo žalovanému zaslané čestné prehlásenie poškodeného a prehlásenie autoservisu. Z oznámenia o zaslaní poistného plnenia zo dňa 20.12.2017 jasne vyplýva, že došlo ku skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 28.12.2017 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného vozidla vo výške 283,45 EUR. Krátenie poskytnutého poistného plnenia žalovaný odôvodnil určením doby prenájmu v rozsahu len 8 dní. Žalovaný krátil poistné plnenie aj o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, a to napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky vynaložené náklady. Takto určené poistné plnenie bolo tiež znížené o svojvoľný odpočet nákladov, ktoré by vznikli užívaním poškodeného vozidla vo výške 28,55 EUR. Žalobca uplatnil v konaní aj úroky z omeškania v nadväznosti na oznámenie o poistnom plnení z 20.12.2017, kedy bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní od 5.1.2018. Uplatnený nárok vo výške 214,55 EUR predstavuje rozdiel sumy 498,- EUR, uvedenej na faktúre č. 2017027 za nájom náhradného motorového vozidla, a poskytnutého poistného plnenia vo výške 283,45 EUR.
2. Okresný súd uviedol, že medzi stranami nebol sporný vznik dopravnej nehody dňa 17.6.2017 v Žiline, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bol Z. L., motorovým vozidlom, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného, likvidácia predmetnej poistnej udalosti v zmysle oznámenia zo dňa 20.12.2017, uzatvorenie Zmluvy o nájme č. 29/2017, vystavenie a obsah protokolu o nájme náhradného vozidla, vystavenie faktúry žalobcom na poškodeného Z. L. v sume 498,- Eur za prenájom náhradného vozidla za 12 dní od 23.6.2017 do 4.7.2017 a na zaplatenie poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla v sume 30,- Eur, uzatvorenie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2017, vystavenie a obsah čestného prehlásenia Z. L. z 22.9.2017, prehlásenie autoservisu, ktorým bolo poškodené vozidlo opravované, obsah cenníka žalobcu, obsah Všeobecných obchodných podmienok pre prenájom osobných automobilov a skutočnosť realizácie úhrady časti žalovanej pohľadávky v sume 186,14 Eur.
3. Okresný súd na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorý pred otvorením prvého pojednávania zobral žalobu späť v časti prevyšujúcej právo žalobcu na zaplatenie sumy 30,- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 30,- Eur od 5.1.2018 do zaplatenia, rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP o čiastočnom zastavení konania. Po zastavení konania bolo predmetom konania žalobcom uplatnené právo na zaplatenie sumy 30,- Eur spolu s úrokom z omeškania, ktoré žalobca uplatnil ako právo na náhradu nákladov zodpovedajúcich poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla. Žalovaný túto časť pohľadávky namietal tvrdiac, že nie je dôvodná ani preukázaná, nakoľko zo zmluvy o nájme uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným a ani zo Všeobecných obchodných podmienok nevyplýva dôvodnosť tejto pohľadávky. Žalobca poukazoval okrem obsahu zmluvy o nájme, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, aj na cenník, v obsahu ktorého je uvedená položka jednorazového poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla 30,- Eur vrátane DPH. Zároveň na pojednávaní dňa 8.2.2019 žalobca cestou právneho zástupcu tvrdil, že medzi žalobcom a poškodeným bolo účtovanie tohto poplatku dojednané ústne. Okresný súd s prihliadnutím na úpravu zmluvného typu nájomnej zmluvy podľa § 663 Občianskeho zákonníka, ktorá úprava nevyžaduje pre platné uzatvorenie takejto zmluvy písomnú formu, a v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami a aktuálnym cenníkom žalobcu konštatoval po vyhodnotení dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP preukázanie základu žalovanej pohľadávky v rozsahu 30,- Eur z titulu nákladov zodpovedajúcich uvedenému poplatku. Týmto základom je podľa okresného súdu ústne dojednanie medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom, ktorým bol doplnený písomne vyhotovený obsah zmluvy medzi nimi uzavretej, na základe ktorého bol žalobca oprávnený nájomcovi - poškodenému účtovať aj predmetný poplatok. Pokiaľ sa žalovaný bránil tvrdením o nepreukázaní takéhoto dojednania medzi žalobcom a poškodeným, bolo podľa okresného súdu, s ohľadom na žalobcom produkované dôkazy, predpokladom pre účinné popretie tohto tvrdenia žalobcu zo strany žalovaného v súlade s § 151 ods. 1, 2 CSP obsahom procesnej povinnosti žalovaného navrhnúť vlastné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Žalovanému nič nebránilo, aby na preukázanie absencie takejto
dohody medzi žalobcom a poškodeným ohľadom predmetného poplatku navrhol napríklad vypočuť samotného poškodeného. Takýto dôkaz žalovaný nenavrhol a nenavrhol ani žiaden iný dôkaz, a teda popretie tvrdenia žalobcu o existencii dojednania o účtovaní tohto poplatku zostalo výlučne v rovine nepreukázaného tvrdenia. Skutočnosť vynaloženia prostriedkov v rozsahu uvedeného poplatku 30,- Eur, a teda aj samotný vznik škody v tomto rozsahu, preukazuje predložená zmluva o postúpení pohľadávky, a to ťažiskovo bod 4 a 5 tejto zmluvy. Vo vzťahu k samotnej účelnosti vynaloženia nákladov poukázal okresný súd na rozsudok Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. 13Cob/110/2017 a rozsudok sp.zn. 13Cob/121/2017, ktoré závery podľa okresného súdu možno vztiahnuť aj na predmetný poplatok, keďže tento náklad bol nesporne vynaložený v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Pokiaľ by k takejto dopravnej nehode nedošlo, nemusel by poškodený pristúpiť k riešeniu vzniknutej situácie prenájmom náhradného vozidla. Nie je preto možné súhlasiť so všeobecnou argumentáciou žalovaného, podľa ktorého by v prípade pripustenia, že takýto poplatok je účelný, mohlo dochádzať k situáciám, kedy by prenajímatelia náhradných vozidiel účtovali stále ďalšie nezmyselné poplatky. Len podporne okresný súd poukázal na žalobcom predložené Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou uzatvorenej Zmluvy o nájme, v ktorých pre prípad potreby čistenia veľmi znečisteného vozidla boli dojedané náklady mokrého čistenia v sume 50,- Eur, pričom žalobcom uplatnený poplatok, zahrňujúci prevzatie, pristavenie aj čistenie vozidla, je oproti tomuto poplatku podstatne nižší. Okresný súd preto žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel a priznal žalobcovi sumu 30,- Eur.
4. Okresný súd ďalej uviedol, že so splnením záväzku, ktorý má povahu peňažného záväzku, je žalovaný v omeškaní, pričom pri ustálení momentu vzniku omeškania vychádzal okresný súd z právneho názoru, podľa ktorého žalobcom uplatnené právo zodpovedá právu na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP, ktoré právo žalobca uplatnil voči žalovanému ako voči poisťovateľovi, ktorý má povinnosť uhradiť škodu za svojho zmluvného partnera - škodcu. Okresný súd vychádzal z úpravy § 11 ods. 7, 8 Zákona o PZP, keď zohľadnil oznámenie o zaslaní poistného plnenia zo dňa 20.12.2017 v spojení s obsahom dokladu - uplatnenia náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 14.7.2017. Z časových súvislostí uvedených dôkazov vyplýva, že zo strany žalovaného nebola dodržaná trojmesačná lehota odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti v zmysle § 11 ods. 6 Zákona o PZP, a preto sú splnené podmienky na priznanie úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 tohto zákona. Pri uvedenom závere je s ohľadom na skutkovú odlišnosť irelevantný poukaz žalovaného na závery rozsudku NS SR vo veci sp.zn. 3Cdo 145/2017.
5. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania okresný súd uviedol, že procesné zavinenie na čiastočnom zastavení konania nesie žalovaný, nakoľko ku čiastočnému zastaveniu došlo z dôvodu úhrady časti žalovanej pohľadávky zo strany žalovaného po začatí konania. Túto časť je potom potrebné zahrnúť do úspechu žalobcu a keďže vo zvyšnej časti okresný súd žalobe vyhovel, má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Proti tomuto rozsudku v časti výroku II. a III. podal žalovaný cestou právnej zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalovaný namietal, že okresným súdom priznaný poplatok v sume 30,- Eur nevyplýva zo žiadneho ustanovenia uzatvorenej nájomnej zmluvy a ani zo všeobecných obchodných podmienok a má vyplývať len z predloženého cenníka a z ústneho dojednania medzi žalobcom a poškodeným. Žalovaný sa s takýmto právnym posúdením nároku nestotožnil. Pokiaľ aj cenník obsahuje položku jednorazového poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,- Eur s DPH, tak tento nezodpovedá položke, ktorá bola poškodenému fakturovaná vo faktúre č. 2017027. Žalovaný zároveň namietol, že v zmluve o nájme je uvedené, že prenajímateľ nie je platcom DPH a v cenníku bola dohodnutá cena s DPH. V cenníku nie je uvedený ani dátum jeho vyhotovenia a cenník nie je podpísaný nájomcom a je teda otázne, či bol cenník vôbec nájomcovi predložený a z akého obdobia pochádza. Podľa žalovaného cenník ako jednostranne vystavený dokument nemôže sám osebe založiť akékoľvek zmluvné povinnosti na strane nájomcu. Vo Všeobecných obchodných podmienkach je ohľadne čistenia stanovená povinnosť nájomcu v prípade, ak bude vozidlo veľmi znečistené, uhradiť náklady na mokré čistenie v sume 50,- Eur. Jedná sa teda o poplatok dojednaný pre prípad tzv. mokrého čistenia vozidla, v ktorej súvislosti poukázal žalovaný na obsah protokolu o prenájme náhradného vozidla, v ktorom sa uvádza, že klient vráti vozidlo v stave, v akom mu bolo odovzdané. Z uvedeného podľa žalovaného možno vyvodiť povinnosť nájomcu vrátiť vozidlo v stave, v akom bolo odovzdané, t.j. bez potreby kompletného čistenia, keďže je dôvodné predpokladať, že žalobca vozidlo prenajíma v čistom stave.
7. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že poplatok za prevzatie, čistenie a pristavenie vozidla bol dojednaný s poškodeným ústne, uviedol žalovaný, že žalobca takúto argumentáciu netvrdil ani v žalobe, ani vo vyjadreniach k písomným podaniam žalovaného, hoci bol okresným súdom poučený o sudcovskej koncentrácii konania, a na takúto obranu žalobcu vznesenú až na pojednávaní preto okresný súd nemal prihliadať. Navyše dôkazná povinnosť v tomto smere nemala zaťažovať žalovaného, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, ale žalobcu, ktorý z takéhoto tvrdenia odvodzuje pre seba priaznivé závery. Posúdenie uplatneného nároku preto žalovaný považuje za nesprávne a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. S ohľadom na nesprávnosť výroku II. rozsudku namieta žalovaný aj nesprávnosť výroku III. rozsudku o náhrade trov konania. Žalovaný tak žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu o zaplatenie sumy 30,- Eur s príslušenstvom zamietnuť.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Podľa žalobcu sa pre uzavretie nájomnej zmluvy nevyžaduje obligatórne písomná forma a v danom prípade okrem výslovných písomných dojednaní bola zmluva doplnená o ústne dojednanie poplatku vo výške 30,- Eur. Poškodený bol oboznámený so všetkými okolnosťami vzniku nájomného vzťahu aj s obsahom nájomnej zmluvy, a preto má poplatok 30,- Eur nesporný hmotnoprávny základ, vyplývajúci zo zmluvného vzťahu a z hľadiska nutnosti a účelnosti jeho vynaloženia je aj táto časť krytá príčinnou súvislosťou spojenou so vznikom dopravnej nehody. Podľa žalobcu v zmysle ust. § 151 CSP to bol práve žalovaný, ktorý adekvátne nereagoval na procesnú obranu žalobcu, pričom okresný súd sa dôsledne vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami uplatneného nároku. Podľa žalobcu je potrebné odlišovať náklady za samotný denný nájom, jeho opotrebenie v konkrétny deň nájmu a náklady spojené s jeho prevzatím a odovzdaním. Podľa žalobcu je všeobecne akceptovateľné, že prenajímateľovi vznikajú náklady v súvislosti s odovzdaním, prevzatím a pripravením vozidla očisteného pre ďalšieho klienta. Poškodený má síce povinnosť vrátiť vozidlo v stave, v akom mu bolo odovzdané, v skutočnosti je však žalobca nútený zabezpečiť čistenie vozidla po skončení každého nájmu, keďže po používaní vozidla sú na vozidle známky používania a väčšieho alebo menšieho znečistenia. Žalobca aj iné požičovne preto fakturujú spolu s nájmom aj poplatok za služby nevyhnutne spojené s nájmom. Je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že pri dopravnej nehode sa nejedná o bežný plánovaný nájom vozidla, ale o náhodnú udalosť, kedy je poškodený vinou inej osoby vystavený skutočnosti, v dôsledku ktorej je obmedzený v užívaní svojho vozidla. K takejto situácii by následne musel vynaložiť ďalšie náklady, napr. na zabezpečenie odvozu vozidla do opravy, vyzdvihnutie opraveného vozidla, vyzdvihnutie a odovzdanie prenajatého vozidla, a to vo forme nákladov na taxi službu alebo prostriedky hromadnej dopravy. Aj takéto náklady by nepochybne boli súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Žalobca však poskytuje svojím klientom komplexné služby zahrňujúce administratívu a zároveň pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. V praxi to znamená, že žalobca dané vozidlo privezie, odovzdá poškodenému a po skončení nájmu vyzdvihne priamo na mieste určenom poškodeným, v mnohých prípadoch v mieste jeho trvalého pobytu, resp. v autoservise pri vyzdvihnutí opraveného vozidla. Poškodený tak nemusí vynaložiť ďalšie náklady súvisiace s odstraňovaním následkov škodovej udalosti. Je zrejmé, že žalobca pri vykonávaní týchto činností musí vynaložiť určité náklady, napr. na pohonné hmoty, prácu osoby, ktorá vozidlo pripraví k prevzatiu a vyzdvihne po skončení nájmu, a pod. Predmetný poplatok je odôvodneným nárokom a je nepochybne súčasťou skutočnej škody. Žalobca tak žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
9. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu cestou právnej zástupkyne uviedol, že trvá na argumentácii uvedenej v odvolaní. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že medzi ním a poškodeným bolo dojednanie o poplatku za prevzatie a pristavenie vozidla dohodnuté v ústnej forme. Podľa žalovaného je v zmysle ust. § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ povinný prenechať prenajatú vec v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. Je teda povinnosťou prenajímateľa starať sa o prenajímanú vec na svoje náklady po celú dobu nájmu. Žalovaný tak trval na argumentácii o nedôvodnosti uvedeného poplatku. Podľa žalovaného sú aj náklady spojené s odovzdaním predmetu nájmu nájomcovi nákladmi, ktoré sú už zahrnuté v cene nájmu, a je neprijateľné, aby takéto plnenie bolo osobitne spoplatňované. Žalovaný namieta tiež tvrdenie, že vynaloženie predmetného poplatku je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Žalobca nepreukázal, v čom konkrétne má spočívať nutnosť a účelnosť vynaloženia takéhoto poplatku, ktorý nebol dojednaný v nájomnej zmluve. Týmto poplatkom žalobca neposkytuje nájomcovi žiadnu konkrétnu službu, pretože je samozrejmé, že žalobca ako prenajímateľ poskytne vozidlo v stave pripravenom na prevzatie nájomcom. Neexistuje preto dôvod, aby žalobca požadoval úhradu takéhoto poplatku.
Položky pristavenie a prevzatie vozidla tak nemôžu byť účtované nad rámec dojednanej výšky denného nájomného a predstavujú náklady spojené s podnikateľskou činnosťou prenajímateľa a nejedná sa o žiadnu špeciálnu službu pre klienta. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že je nútený po skončení nájmu zabezpečiť čistenie vozidla, tak uvedené nemôže ísť na ťarchu žalovaného, keďže sa jedná o povinnosť, ktorej splnenie má žalobca vyžadovať od každého nájomcu. Pre prípady značného znečistenia má žalobca dojednaný poplatok vo výške 50,- Eur, čo však nie je uvedený prípad.
10. Na doručené vyjadrenie žalovaného žalobca písomne nereagoval.
11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 30,- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 30,- Eur od 5.1.2018 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/242/2019-223 zo dňa 7.4.2020 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
13. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania". V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu", a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého ..."odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu."
18. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalovaný, keď namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný". Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
19. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že okresný súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 30,- Eur s príslušenstvom, ktorý zodpovedá poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie motorového vozidla, napriek tomu, že tento poplatok nevyplýval zo žiadneho ustanovenia uzatvorenej nájomnej zmluvy. Žalovaný pritom spochybnil záver súdu prvej inštancie, že tento poplatok mohol byť dojednaný aj ústne. Vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam žalovaného poukazuje krajský súd na relevantné závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. Pri posudzovaní otázky, či zo strany žalobcu bola alebo nebola preukázaná dohoda o účtovaní tohto poplatku v sume 30,- Eur, tak ako bola táto dohoda žalobcom tvrdená, teda dohoda uzatvorená v ústnej forme, bolo potrebné vychádzať z komplexu záverov plynúcich z vykonaného dokazovania. Okresný súd vecne správne konštatoval, že zmluva o nájme môže byť v zmysle ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka uzatvorená aj v ústnej forme, a teda žalobcovi ako prenajímateľovi a poškodenému ako nájomcovi nič nebránilo uzavrieť dohodu o účtovaní tohto jednorazového poplatku práve ústnou formou. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že suma predmetného poplatku je súčasťou pohľadávky, ktorú poškodený ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2017 (č.l. 13-14 spisu). Z tejto zmluvy vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka postupcu v celkovej výške 498,- Eur, vymedzená ako nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou. V ods. 4 tejto zmluvy je pritom priamy odkaz na faktúru č. 2017027, ktorá faktúra je založená na č.l. 12 spisu a v zmysle ktorej súčasťou fakturácie za prenájom náhradného vozidla bol aj poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla vo výške 30,- Eur. V zhode so súdom
prvej inštancie tak možno konštatovať, že existenciu dohody žalobcu a poškodeného o predmetnom poplatku a skutočnosť vynaloženia prostriedkov v rozsahu tohto poplatku v sume 30,- Eur poškodeným, a teda samotný vznik škody v tomto rozsahu, preukazuje aj predložená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou samotný poškodený postúpil žalobcovi svoju pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému vrátane sumy 30,- Eur, zodpovedajúcej tomuto poplatku. Z uvedeného preto okresný súd vecne správne konštatoval existenciu dohody o uplatnení tohto poplatku ako súčasti zmluvy o nájme, teda existenciu zmluvného základu v podobe dohody medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom. Ak žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie existenciu takejto dohody a tým existenciu nároku na zaplatenie tohto poplatku poprel, tak za situácie, kedy existencia takejto dohody vyplynula z komplexného vyhodnotenia dôkaznej situácie súdom prvej inštancie, bolo obsahom procesnej povinnosti žalovaného navrhnúť alebo predložiť také dôkazy, ktoré jeho procesnú obranu potvrdia. Ak žalovaný žiadne takéto dôkazy nepredložil a ani vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nenavrhol, konštatoval vecne správne okresný súd, že sa jedná len o ničím nepreukázané tvrdenie žalovaného.
20. Vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadom neúčelnosti tohto poplatku uvádza krajský súd, že v danom prípade išlo o poplatok, ktorý bol poškodený povinný zaplatiť v súvislosti s nájmom a ktorý tak predstavuje súčasť nákladov, vynaložených poškodeným v súvislosti so zabezpečením náhradného motorového vozidla, a teda predstavuje súčasť nároku poškodeného na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených v súvislosti so vznikom škody. Je nepochybné, že poškodený v dôsledku dopravnej nehody, zavinenej klientom žalovaného, stratil možnosť využívať svoje osobné motorové vozidlo a túto situáciu riešil zapožičaním náhradného motorového vozidla od žalobcu. V príčinnej súvislosti s riešením tejto poškodenému vnútenej situácie vznikla na strane poškodeného aj škoda v rozsahu jednorazového poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla. Ak žalovaný argumentoval tým, že vo Všeobecných obchodných podmienkach je dojednaný iný poplatok, ktorý predstavuje náklady na mokré čistenie vo výške 50,- Eur, uvádza krajský súd, že zaplatenie tohto poplatku nebolo predmetom konania, keďže žalobca uplatnil nárok na zaplatenie poplatku vo výške 30,- Eur za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla. Ak zo strany okresného súdu bolo ustálené, že k dohode o účtovaní tohto poplatku došlo medzi žalobcom a poškodeným v ústnej forme, s ktorým záverom ako vecne správnym sa krajský súd stotožnil, tak nemôže obstáť odvolacia argumentácia žalovaného, že by tento poplatok mal byť žalobcom požadovaný na základe cenníka ako jednostranne vystaveného dokumentu. Ústnou dohodou medzi žalobcom a poškodeným sa tento poplatok stal súčasťou dohody poškodeného a žalobcu o odplate, ktorú bude poškodený povinný žalobcovi zaplatiť titulom nájmu náhradného vozidla.
21. Žalovaný v podanom odvolaní vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o ústnom dojednaní predmetného poplatku namietal, že takúto argumentáciu žalobca neuplatnil v žalobe ani vo vyjadreniach v priebehu konania, ale takúto argumentáciu uplatnil až na súdnom pojednávaní napriek tomu, že bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania. Krajský súd vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného poukazuje na ust. § 153 ods. 1 CSP, ktoré ustanovenie upravuje sudcovskú koncentráciu konania. Toto ustanovenie v ods. 2 dáva možnosť súdu neprihliadnuť na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas. Je teda na úvahe konajúceho súdu, či na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené včas, prihliadne alebo uplatní sankčný dôsledok v podobe neprihliadnutia na takýto omeškaný procesný úkon. V prejednávanom prípade okresný súd na toto tvrdenie žalobcu sudcovskú koncentráciu neaplikoval, a preto bolo v zmysle ust. § 154 CSP možné prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Uvedenú námietku žalovaného preto nie je možné hodnotiť ako dôvodnú.
22. Žalovaný v podanom odvolaní vo vzťahu k poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla namietal, že pokiaľ aj cenník obsahuje položku tohto jednorazového poplatku v sume 30,- Eur s DPH, tak tento nezodpovedá položke, ktorá bola poškodenému fakturovaná v predmetnej faktúre, s tým, že v Zmluve o nájme č. 29/2017 je uvedené, že prenajímateľ nie je platcom DPH a v cenníku je dohodnutá cena s DPH, hoci žalobca podľa nájomnej zmluvy v uvedenom čase platcom DPH nebol. Ďalej vo vzťahu k tomuto cenníku žalovaný v podanom odvolaní namietal, že na ňom nie je uvedený dátum jeho vyhotovenia, tento nie je podpísaný nájomcom a je teda otázne, či bol vôbec cenník nájomcovi predložený a z akého obdobia cenník pochádza. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného krajský
súd uvádza, že sa jedná o tvrdenia, ktoré neboli žalovaným uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Vo vyvolanom odvolacom konaní môžu byť z odvolacích dôvodov žalovaného vzaté do úvahy len tie, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností neuvádzaných žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsudok okresného súdu preto mohol byť posudzovaný na základe podaného odvolania len v medziach tých odvolacích dôvodov, ktoré nemali charakter skutočností neuplatnených v konaní pred súdom prvej inštancie. V prejednávanom prípade nebol daný žiaden z dôvodov v zmysle ust. § 366 CSP, len za naplnenia ktorých by v odvolaní bolo možné použiť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Krajský súd v tomto smere poukazuje na zákonnú koncentráciu konania upravenú v ust. § 154 CSP, podľa ktorého ustanovenia je možné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany len do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto uznesenie bolo vyhlásené okresným súdom na pojednávaní dňa 8.2.2019 (zápisnica o pojednávaní založená na č.l. 147-150 spisu). Krajský súd ako súd odvolací bol preto v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Krajský súd zvýrazňuje, že koncepcia odvolacieho konania vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, v ktorom je obmedzené právo strany použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli stranou včas uplatnené pred súdom prvej inštancie. Obdobné závery je možné vztiahnuť aj na žalovaným dodatočne, až po uplynutí odvolacej lehoty, uvádzané skutočnosti v zmysle jeho vyjadrenia zo dňa 3.9.2019. Vo vzťahu k týmto vyjadreniam je potrebné poukázať zároveň na skutočnosť, že sa jedná o tvrdenia, ktoré neboli zo strany žalovaného uvedené ako odvolacie dôvody do okamihu uplynutia lehoty na podanie odvolania. Krajský súd v tomto smere poukazuje na ust. § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého možno odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
23. Žalovaný vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania v podanom odvolaní žiadne odvolacie dôvody nezadefinoval. Krajský súd viazaný vymedzenými odvolacími dôvodmi žalovaného tak mohol posudzovať rozsudok okresného súdu len v rozsahu a v medziach týchto odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v ním podanom odvolaní. Ak dôvody odvolania žalovaného nesmerovali k dobe omeškania a priznanej výške úroku z omeškania tak potom krajský súd ako súd odvolací nemal priestor k posudzovaniu záverov rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa viazali k tejto časti žalobcom uplatneného nároku. Vo všeobecnosti platí, že odvolací súd môže posudzovať rozhodnutie okresného súdu len v rozsahu a v rámci tých odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ vyjadrí. Krajský súd preto nezistil vecnú nesprávnosť rozsudku okresného súdu ani v časti okresným súdom priznaného nároku na zaplatenie úroku z omeškania.
24. Na základe uvedeného nevyhodnotil krajský súd odvolacie dôvody žalovaného ako relevantné. Krajským súdom bolo preto pristúpené k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 30 Eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj vo výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania, ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci, bol preto pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.