Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-23-2017.pdf
PDF · 103.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5Er/23/2017
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti povinnému: T. L., G.. XX.XX.XXXX, K. Ž. G. G., Š. XXX, o vymoženie 1.091,69 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu zastavuje.
odôvodnenie:
1. V exekučnom konaní sa oprávnený domáha vymoženia sumy 1.091,69 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 08083/16 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž dňa 09.06.2016.
2. Súd uznesením č.k. 5Er/23/2017-33 zo dňa 12.09.2017 výrokom I. zamietol námietky povinnej proti exekúcií, výrokom II. zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie a výrokom III. zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Povinná proti výroku III. uznesenia podala v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Trenčíne o odovlaní rozodol uznesením č.k. 17CoE/19/2018 zo dňa 28.03.2018 tak, že uznesenie prvoinštančného súdu v napadnutej časti čo do výroku III. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a zahŕňa okrem iného právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia. O porušenie práva na spravodlivý proces pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 220 CSP možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní vôbec nerozhodol) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Bez náležitého odôvodnenia nemôže preskúmavací orgán preskúmať správnosť právneho posúdenia veci. Účelom odôvodnenia je nielen preukázať správnosť rozhodnutia, ale je to aj prostriedok kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia bráni opravnej inštancii vôbec posúdiť jeho správnosť. Odôvodnenie prispieva k napĺňaniu princípu právnej istoty. Znakom právneho štátu je totiž vytváranie istoty aj pri uplatňovaní zákonov štátnymi orgánmi. Aby rozhodnutie mohlo plniť svoje funkcie, je nevyhnutné, aby účastníci našli v odôvodnení rozhodnutia presvedčivé odpovede na svoje relevantné argumenty. Ak sa účastníkov konania nedozvie, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol, súdne konanie nevedie k dôvere v spravodlivý výkon štátnej moci. Rozhodnutie by malo presadiť záväzné riešenie určitej právnej otázky, najmä vďaka svojej poctivej argumentácií a presvedčivosti.
Interpretácia právnej normy, ktorá nezodpovedá všeobecne akceptovateľným štandardom právneho výkladu, je ústavne neakceptovateľná (nález Ústavného súdu SR zo dňa 03.03.2011, sp. zn. IV. ÚS 403/2010). Pokiaľ odvolací súd v kasačnom uznesení pri výpočte daných vád prvoinštančného konania či z dôvodov nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie poukáže podľa neho na relevantnú judikatúru vyšších súdov, v ktorej je k danej problematike dlhodobo zastávaný konkrétny právny názor, ktorý by bolo možné využiť, resp. aplikovať i na prejednávanú vec, je povinnosťou súdu v základnom konaní sa touto judikatúrou zaoberať a v prípade, že právny záver z nej nebude možné pre posudzovanú vec prevziať (využiť), je nevyhnutné takúto okolnosť v odôvodnení následne vydaného rozhodnutia adekvátnym spôsobom vysvetliť (uznesenie Krajského súdu v Ústí nad Labem zo dňa 08.04.2009, sp. zn. 14 Co 193/2009). Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. trpí vadou nepreskúmateľnosti. Nie je totiž zrejmé, na základe akého dôkazu exekučný súd dospel k záveru, že povinný je spotrebiteľom, nakoľko v spise sa nenachádza zmluva (na tú súd prvej inštancie, ako aj povinná iba odkazujú). Skutočnosť, že súd prvej inštancie má povinnosť sa zaoberať spotrebiteľskou zmluvou vyplýva z ust. § 44 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), podľa ktorého exekučný súd posudzuje v spojení s § 73 ods. 3, 4 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovskú zmluvu, či spĺňa zákonom stanovené náležitosti (t.j. jej platnosť) a z úradnej povinnosti tiež to, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03. 2017) tiež spôsobilým exekučným titulom, spĺňa zákonom stanovené náležitosti, a teda, či neprekračuje medze uplatnených návrhov, či neodporuje zákonu, alebo ho neobchádza, či sa prieči dobrým mravom, ďalej či neprisudzuje plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä, ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak však súd prvej inštancie dospeje k záveru po preskúmaní zmluvy, že povinný je spotrebiteľom (ergo že zmluva je zmluvou spotrebiteľskou), v zmysle noriem chrániacich spotrebiteľa má požívať povinný zákonom poskytnutú ochranu. Ak by teda súd dospel k záveru, že povinný je spotrebiteľom, ustanovenia spotrebiteľského práva treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu a taktiež uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre odvolacieho súdu (napr. uznesenia sp. zn. 17CoE/217/2017, 17CoE/206/2017, 17CoE/207/2017, 17CoE/208/2017). Rozhodovacia činnosť odvolacieho súdu, odhliadnuc od toho, že exekučný súd si nevyžiadal zmluvu, aby posúdil, či je povinný spotrebiteľom (čo je primárnym dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia z dôvodu nepreskúmateľnosti), je v takýchto prípadoch ustálená a odvolací súd nevzhliadol dôvod na odklon od nej tak, ako to urobil súd prvej inštancie už pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie a tiež pri rozhodovaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (hoci predpokladal, že povinná je spotrebiteľkou), keď rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou. Na základe týchto skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku III. podľa § 389 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť, po vyžiadaní zmluvy, či je povinná spotrebiteľkou a ak dospeje k záveru, že povinná je spotrebiteľkou, bude potrebné rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax odvolacieho súdu a znova rozhodnúť o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.
3. Súd riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu opätovne preskúmal dôvodnosť návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. Súd je v prvom rade povinný uviesť, že ako exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený len na skúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorú môže skúmať počas celého exekučného konania a najmä pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o preskúmaní skutočnosti, či bol podaný riadny opravný prostriedok. Materiálna vykonateľnosť rozhodnutia je splnená riadnou identifikáciou oprávneného a povinného v rozhodnutí, existencii označených účastníkov, presným vymedzením práv a povinností k plneniu ako i rozsahu, obsahu a lehoty plnenia. Exekučný súd je teda obsahom rozhodnutí viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú.
4. Jedinými exekučnými titulmi, ktoré môže exekučný súd v celom rozsahu preskúmať po hmotnoprávnej stránke a v prípade zistenia nesúladu priznaného plnenia so spotrebiteľskými právnymi normami aj exekúciu celkom alebo čiastočne zastaviť, sú rozhodcovský rozsudok a zmenkový platobný rozkaz.
5. Exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, oboznámil sa so zmluvou o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM zo dňa 23.06.2004 uzavretou medzi právnym predchodcom oprávneného a manželom povinnej vrátane vyžiadaných Obchodných podmienok úverových produktov účinných v čase uzavretia zmluvy o úvere, výpisom z obchodného registra na právneho predchodcu oprávneného, rozhodcovskou zmluvou uzatvorenou dňa 12.12.2014 medzi oprávneným a povinnou, dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenou dňa 12.12.2014 medzi oprávneným a povinnou, obsahom rozhodcovského spisu sp. zn. SRSAspA 08083/16 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu.
6. V predmetnej exekučnej veci bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský súd, ktorý ho vydal, odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami od rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 12.12.2014. Podľa bodu 3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov).
7. Z výpisu z obchodného registra exekučný súd zistil, že právny predchodca oprávneného (Všeobecná úverová banka, a.s.) v čase uzavretia zmluvy o úvere bol podnikateľom, predmetom činnosti ktorého okrem iného v čase uzavretia zmluvy o úvere bolo poskytovanie úverov (bankovým spôsobom).
8. Zo zmluvy o vydaní a poskytovaní Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM vyplýva, že bola uzavretá medzi manželom povinnej a Všeobecnou úverovou bankou, a.s., za ktorú konala spoločnosť Slovenské karty, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti.
9. Zo zmluvy o vydaní a poskytovaní Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM nevyplýva, že by manžel povinnej pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej či inej podnikateľskej činnosti.
10. Z dohody o uznaní záväzku vyplýva, že povinná uznáva pohľadávku oprávneného voči jej manželovi zo zmluvy o vydaní a poskytovaní Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM.
11. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1195 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Podľa § 57 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú
exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
16. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
18. Súd v prvom rade posúdil Zmluvu o vydaní a poskytovaní Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM, uzavretú medzi predchodcom oprávneného a manželom povinnej ako spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na § 52 ods. 1 a nasl. OZ. Je nepochybné, že manžel povinnej v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zmluvou zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým predchodca oprávneneného konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, ktorý poskytol bankové služby na základe Zmluvy o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM a manžel povinnej sa zaviazal za poskytnuté služby platiť. Z predloženej Zmluvy medzi účastníkmi konania vyplýva, že sa jedná o typovú zmluvu, ktorú nemohol manžel povinnej ako spotrebiteľ ovplyvniť. Preto je potrebné aplikovať pri posudzovaní tejto Zmluvy aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to ustanovenie § 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv, keďže Zmluva uzavretá medzi predchodcom oprávneného a manželom povinnej je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou.
19. Súd ďalej podrobil kontrole, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd oprávnený prejednať vzniknutý spor. Pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný záverom rozhodcovského súdu. Súd posúdil platnosť rozhodcovskej zmluvy na podklade ktorej odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodovať a vydať exekučný titul. Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie právomoci občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorý koná a rozhoduje v súlade s pravidlami rozhodcovského konania. Ide o dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu samostatne dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva sa musí obligatórne uzavrieť v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky singulárny, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v súlade s právnym poriadkom, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený o spore rozhodnúť.
20. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ je uvedená generálna klauzula s povahou kogentnej právnej normy. Tá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky zákonník tak dodávateľom bráni zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv, a to najmä pri tvorbe svojich zmluvných formulárov, ktoré predkladajú potenciálnym spotrebiteľom pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv ako oferty na ich uzavretie. V § 53 ods. 4 OZ je obsiahnutý exemplifikatívny výpočet možných neprijateľných podmienok zakomponovávaných do spotrebiteľských zmlúv. Výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. S účinnosťou od 01.01.2008 je medzi neprijateľnými podmienkami výslovne uvedená i tá, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní. S účinnosťou od 01.01.2008 zákonodarca zaviedol i pojem individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktoré, ak sú individuálnym dojednaní opatrené, prestávajú byť nositeľom neprijateľnosti a v konečnom dôsledku sú platné. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spája sankciu absolútnej neplatnosti, pričom ide o neplatnosť pôsobiacu bez ďalšieho ex lege, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom na Slovensku minimálny štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady č. 93/13/EHS. Smernica odporúčajúcim spôsobom vypočítava aj niektoré neprijateľné zmluvné podmienky, pričom neopomína ani inštitút rozhodcovskej doložky. Je nutné ju vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd rozhodujúci o nútenom výkone práva priznaného rozhodcovským rozsudkom, vydaným aj za neúčasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť. Ak dospeje k názoru, že sa jedná o doložku neprijateľnú, prislúcha mu podľa vnútroštátneho práva vyvodiť všetky dôsledky. Z uvedeného je zrejmé, že ochrana spotrebiteľa je kladená nad nečestné zmluvné podmienky na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať.
21. Súd ma za to, že predmetná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neplatná, nakoľko sa nevzťahuje k spotrebiteľskej zmluve, neobsahuje označenie spotrebiteľskej zmluvy, ale obsahuje označenie dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá dohoda nie je spotrebiteľskou zmluvou. Dohoda o uznaní záväzku nezakladá nový spotrebiteľský vzťah medzi dodávateľom a veriteľom, táto dohoda slúži predovšetkým ako zabezpečovací prostriedok k peňažnému záväzku. Z tohto dôvodu neobsahuje predmetná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zákonnú obsahovú náležitosť, a to správne označenie spotrebiteľskej zmluvy, preto je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, pre rozpor s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom konaní. Neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy exekučný súd vidí aj v nekalej obchodnej praktike, ktorú oprávnený používa pri uzatváraní tak významného právneho úkonu, akým takáto zmluva je. Súd podotýka, že celé znenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je vopred naformulované osobou dodávateľa, pričom oprávnený ako nástupca dodávateľa v zmluve predformuluje text vyhlásenia dlžníka, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne informovaný a poučený o dôsledkoch uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Len ťažko možno predpokladať, že "pred" podpisom zmluvy bol informovaný a poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, resp. § 8 ods. 3,4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
22. Exekučný súd zároveň konštatuje, že v danom konaní je za neprimerané potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania, v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli dohodu o uznaní záväzku. Predložená rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnej, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinná ani nemohla ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnej ako meno bydlisko a rodné číslo. Oprávnený ako veriteľ, mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Exekučný súd je toho názoru, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve oprávnený ako veriteľ. Sám oprávnený, ktorý zostavil znenie Rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Rozhodcovskú zmluvu preto exekučný súd považuje ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka.
23. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a taktiež Smernice č. 93/13/EHS. Uvedené problémy týkajúce sa nekalých praktík oprávneného už konštatovala aj Európska komisia /napr. C(2013) 2215 final/. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská zmluva, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.
24. Na záver súd podotýka, že k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv existuje aj interpretačné pravidlo Smernice č. 93/13/EHS, podľa ktorého možno za nekalú podmienku považovať takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä, vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne "súkromnou" arbitrážou.
25. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012).
26. Rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je exekučný titul uplatnený v tomto konaní, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
27. Súd vzhľadom na vyššie uvedené po opätovnom posúdení dospel k záveru, že návrh povinnej je dôvodný, a v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
28. O trovách rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní v čase do 30. apríla 2020 neplynú (§ 2 ods. 1, § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).