Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/19/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: N. proti povinnej: T. o vymoženie 1.091,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 5Er/23/2017-33 zo dňa 12. septembra 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku III. o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol námietky povinnej proti exekúcií, výrokom II. zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie a výrokom III. zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 50 ods. 1, 2, § 56 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, § 243h ods. 1 EP. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že v exekučnom konaní sa oprávnený domáhal vymoženia sumy 1.091,69 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. A. XXXXX/XX vydaný A. dňa 09.06.2016. Súd preskúmal námietky povinnej a zistil, že námietky neboli podané dôvodne. Povinná vo svojich námietkach neuviedla dôvod, pre ktorý by súd mal námietkam vyhovieť. Povinná v námietkach uviedla iba okolnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu; že dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach nepodpísala, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a je bezúročná a bez poplatkov, že nedošlo k riadnemu prevodu pohľadávky na oprávneného. Žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné námietkam proti exekúcii vyhovieť povinná netvrdila a ani nepreukázala. Rovnako ani zo strany súdu nebol zistený nedostatok vo formálnej, resp. materiálnej stránke vykonateľnosti exekučného titulu. Rozsudok bol povinnej riadne doručený a nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2016 a vykonateľnosť dňa 24.11.2016. Povinná bola riadne poučená o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak túto nepodala. Súd mal teda za preukázané, že exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu v zmysle § 41 EP, v znení účinnom do 31.03.2017. Exekučným titulom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.091,69 eur s prísl. Súd uviedol, že ak právo podať žalobu povinná nevyužila a v námietkovom konaní chce povinná túto chybu napraviť uvádzaním skutočností, viažucich sa k okolnostiam, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu a ktoré si mala včas uplatniť v konaní základnom, nemôže jej byť poskytnutá ochrana v exekučnom konaní, pretože exekučný súd už nie je príslušný spochybňovať vecnú správnosť exekučného titulu, či jeho súlad so zákonom. Vzhľadom na okolnosti uvedené povinnou mal súd za to, že riadne neodôvodnila podané námietky, pretože uviedla okolnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, a ktoré nie sú dôvodmi, pre ktoré by námietkam súd mohol vyhovieť. Keďže súd nemal za preukázané, že by nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránili by vymoženiu, alebo by spôsobili, že exekúcia by bola neprípustná, musel námietky povinnej zamietnuť. Súd zároveň preskúmal návrh povinnej na odklad exekúcie až do vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie a konštatoval, že povinná nepreukázala ani dôvodnosť návrhu na odklad exekúcie. Povinná v konaní o povolenie odkladu exekúcie nepreukázala, že sa ocitla v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla

mať pre ňu alebo pre príslušníkov jej rodiny zvlášť nepriaznivé následky, a to bez svojej viny. Podľa názoru súdu povinná neuniesla dôkazné bremeno, keďže nepreukázala, že sa ocitla bez svojej viny v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre ňu alebo pre príslušníkov jej rodiny zvlášť nepriaznivé následky, čo je prvým predpokladom pre povolenie odkladu exekúcie. Keďže povinná nepreukázala dôvodnosť návrhu na odklad exekúcie, súd návrh na odklad exekúcie zamietol. Pokiaľ ide o návrh povinnej na zastavenie exekúcie súd konštatoval, že v zmysle zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní okrem prípadu podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je súd oprávnený skúmať rozhodnutie rozhodcovského súdu. Rozhodnutím súdu v tomto kontexte myslí súd výrokovú časť rozsudku, to znamená, ako rozhodcovský súd vo veci rozhodol. Pri vydaní poverenia súd prihliada na to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Súd pred vydaním poverenia tieto náležitosti preskúmal. Súd však v rámci exekučného konania nemôže skúmať rozhodovaciu činnosť rozhodcovského súdu. Rozhodcovským súdom, ktorý vydal predmetný exekučný titul bol A. Súd z registra vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR zistil, že tento rozhodcovský súd bol zriadený dňa 25.05.2015 a bolo mu udelené poverenie na rozhodovanie spotrebiteľských sporov. V tomto prípade nejde o súd dohodnutý v rozhodcovskej zmluve, avšak súd skonštatoval, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá pred prijatím zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a pre tieto prípady umožňuje zákon, aby oprávnený vyzval spotrebiteľa (povinnú) na výber rozhodcovského súdu a ak sa ten v primeranej lehote nevyjadril, tak môže oprávnený rozhodcovský súd vybrať sám. Táto výzva bola povinnej doručená dňa 22.12.2015, čo mal súd za preukázané z fotokópie doručenky predloženej oprávneným. Následne bol povinnej oznámený výber rozhodcovského súdu zo strany oprávneného. Súd preskúmal aj to, či v danom rozhodcovskom konaní mohol rozhodovať sudca, ktorý rozhodoval v konaní pred rozhodcovským súdom. Z registra Ministerstva spravodlivosti SR súd zistil, že M. bol do registra zapísaný dňa 09.04.2015 a od tohto dátumu bol oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory. To znamená, že aj táto podmienka bola splnená. V neposlednom rade súd preskúmal rozhodcovskú zmluvu a zistil, že táto spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Zmluva je uzavretá individuálne a písomne, obsahuje presné určenie rozhodcovských súdov, pričom dáva stranám na výber spory riešiť buď pred rozhodcovským súdom, alebo príslušným súdom SR. Až do podania žaloby na rozhodcovskom súde umožňuje rozhodcovská zmluva obom stranám odstúpiť od tejto zmluvy. Povinná teda mohla od zmluvy až do podania žaloby kedykoľvek odstúpiť, ak mala za to, že nie je dojednaná individuálne, poprípade je v rozpore s verejným poriadkom. Takisto zmluva obsahovala poučenie o rozhodcovskom konaní. Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy mal súd za to, že táto bola dojednaná individuálne, je zrozumiteľná a jasná; obsahuje všetky náležitosti predpokladané zákonom. Stranám umožňuje až do podania žaloby na rozhodcovskom súde odstúpiť od zmluvy, čo v tomto prípade povinná nevyužila. Keďže mal súd za preukázané, že rozhodcovský rozsudok je vykonateľný, rozhodcovský rozsudok má všetky náležitosti predpokladané zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spor bol rozhodnutý rozhodcom, ktorý bol oprávnený rozhodovať v tomto spore a rozhodol súd oprávnený rozhodovať v spotrebiteľských veciach a zároveň záväzok povinnej vyplýval z riadne uzavretej dohody o uznaní záväzku a rozhodcovský súd rozhodoval na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, tak súd následne vydal poverenie. Súd mal za to, že si splnil povinnosti mu vyplývajúce v rámci preskúmania exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pred vydaním poverenia. Avšak súd opätovne zdôraznil, že nemôže skúmať v rámci exekučného konania rozhodovaciu činnosť rozhodcovského súdu, pretože na tento účel slúži žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorú povinná nepodala, a tým s rozhodcovským rozsudkom súhlasila a ten mohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a stať sa exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené súd nedospel k záveru, že by exekúcia mala byť zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu voči výroku III. o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcie podala v zákonnej lehote odvolanie povinná. Uviedla, že má za to, že námietky boli podané dôvodne, nakoľko výkon exekučného titulu je v rozpore s verejným poriadkom. Exekučným titulom bola priznaná oprávnenému uplatňovaná suma 1.091,69 eur s prísl. v rozpore s dobrými mravmi a štát nemôže priznať takémuto nároku legálnosť. Rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou dohody o uznaní záväzku (bod 5. doložka o mediácii) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je

neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľa. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Platné dohodnutie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej zmluve je možné len individuálne (§ 53 ods. 1, 2 . V danom prípade tomu tak nebolo, pretože v prípade rozhodcovskej doložky ide o vopred naformulovaný text a v súvislosti s dohodou o uznaní záväzku aj o formulárový typ tejto dohody. Poukázala na dôležitú skutočnosť, a to že rozhodcovskú doložku v danej veci je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj v súvislosti s dohodou o uznaní záväzku, ktorú je potrebné považovať za absolútne neplatnú (neplatná ex tunc, t. j. od začiatku). V prejednávanej veci neboli od počiatku splnené podmienky predpokladané zákonom na to, aby bolo možné považovať rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, a teda za platnú. Poukázala na uznesenie KS Banská Bystrica, sp. zn. 41CoE/415/2016 zo dňa 21.12.2016 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/52/2012 zo dňa 28.11.2012. Uviedla, že nesúhlasí s názorom súdu v bode 15. uznesenia, že „Súd v zmysle zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní okrem prípadu podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je oprávnený skúmať rozhodnutie rozhodcovského súdu. Rozhodnutím súdu v tomto kontexte súd myslí výrokovú časť rozsudku, to znamená, ako rozhodcovský súd vo veci rozhodol." V súvislosti s predmetným bodom uznesenia dala do pozornosti súdu uvádzané uznesenie KS Banská Bystrica, sp. zn. 41CoE/415/2016 zo dňa 21.12.2016, v ktorom odvolací súd v bode 11. konštatoval: „V každom štádiu konania je súd povinný zaoberať sa tým, či nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Ak súčasťou exekučného titulu, predstavovaného rozhodcovským rozsudkom, je aj zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva." V námietkach proti exekúcii a návrhu na zastavenie exekúcie, ktoré boli doručené súdu dňa 05.06.2017 namietala skutočnosti, ktoré súvisia so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, resp. s formulárovou dohodou o uznaní záväzku, pričom rozhodcovský rozsudok tieto skutočnosti nezohľadňoval. Mala za to, že exekučný súd pri posudzovaní námietok aj v súvislosti s vyššie uvedeným dospel k nesprávnemu záveru, ktorý mal vplyv na zamietnutie námietok a návrhu na zastavenie exekúcie. V rovnakom bode uznesenia súd tiež uvádza, že „v neposlednom rade súd preskúmal rozhodcovskú zmluvu a zistil, že táto spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní; zmluva je uzavretá individuálne a písomne." Dala do pozornosti súdu, že oprávnený (žalobca v rozhodcovskom konaní) sa domáhal nároku v súvislosti so zmluvou č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX a v súvislosti s dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Nakoľko rozhodcovská doložka bola súčasťou dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 12.12.2014, ktorá je navyše formulárového typu, nie je možné ju považovať za individuálne dohodnutú. Poukázala na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v znení do 30.6.2016, teda platné v čase začatia rozhodcovského konania, v ktorom je uvedené, že „uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy." Na základe uvedeného uviedla, že ide o výkon exekučného titulu v rozpore so zákonom a verejným poriadkom. Navrhla exekúciu v celom rozsahu zastaviť alebo vydané uznesenie zmeniť tak, že súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 22.03.2017 zamietne.

3. K podanému odvolaniu povinnej sa prostredníctvom právneho zástupcu písomne vyjadril oprávnený a skonštatoval, že sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a žiadal ho potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku III. v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a podľa § 391 vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa § 220 ods. 1 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

10. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a zahŕňa okrem iného právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia. O porušenie práva na spravodlivý proces pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

11. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 220 možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní vôbec nerozhodol) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

12. Bez náležitého odôvodnenia nemôže preskúmavací orgán preskúmať správnosť právneho posúdenia veci. Účelom odôvodnenia je nielen preukázať správnosť rozhodnutia, ale je to aj prostriedok kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia bráni opravnej inštancii vôbec posúdiť jeho správnosť. Odôvodnenie prispieva k napĺňaniu princípu právnej istoty. Znakom právneho štátu je totiž vytváranie istoty aj pri uplatňovaní zákonov štátnymi orgánmi. Aby rozhodnutie mohlo plniť svoje funkcie, je nevyhnutné, aby účastníci našli v odôvodnení rozhodnutia presvedčivé odpovede na svoje relevantné argumenty. Ak sa účastníkov konania nedozvie, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol, súdne konanie nevedie k dôvere v spravodlivý výkon štátnej moci. Rozhodnutie by malo presadiť záväzné riešenie určitej právnej otázky, najmä vďaka svojej poctivej argumentácií a presvedčivosti.

13. Interpretácia právnej normy, ktorá nezodpovedá všeobecne akceptovateľným štandardom právneho výkladu, je ústavne neakceptovateľná (nález Ústavného súdu SR zo dňa 3.3.2011, sp. zn. IV. ÚS 403/2010).

14. Pokiaľ odvolací súd v kasačnom uznesení pri výpočte daných vád prvoinštančného konania či z dôvodov nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie poukáže podľa neho na relevantnú judikatúru vyšších súdov, v ktorej je k danej problematike dlhodobo zastávaný konkrétny právny názor, ktorí by bolo možné využiť, resp. aplikovať i na prejednávanú vec, je povinnosťou súdu v základnom konaní sa touto judikatúrou zaoberať a v prípade, že právny záver z nej nebude možné pre posudzovanú vec prevziať (využiť), je nevyhnutné takúto okolnosť v odôvodnení následne vydaného rozhodnutia adekvátnym spôsobom vysvetliť (uznesenie Krajského súdu v Ústí nad Labem zo dňa 8.4.2009, sp. zn. 14 Co 193/2009).

15. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III. trpí vadou nepreskúmateľnosti. Nie je totiž zrejmé, na základe akého dôkazu exekučný súd dospel k záveru, že povinný je spotrebiteľom, nakoľko v spise sa nenachádza zmluva (na tú súd prvej inštancie, ako aj povinná iba odkazujú). Skutočnosť, že súd prvej inštancie má povinnosť sa zaoberať spotrebiteľskou zmluvou vyplýva z ust. § 44 Exekučného poriadku (v znení

účinnom do 31.03.2017), podľa ktorého exekučný súd posudzuje v spojení s § 73 ods. 3, 4 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovskú zmluvu, či spĺňa zákonom stanovené náležitosti (t.j. jej platnosť) a z úradnej povinnosti tiež to, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03. 2017) tiež spôsobilým exekučným titulom, spĺňa zákonom stanovené náležitosti, a teda, či neprekračuje medze uplatnených návrhov, či neodporuje zákonu, alebo ho neobchádza, či sa prieči dobrým mravom, ďalej či neprisudzuje plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä, ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

16. Ak však súd prvej inštancie dospeje k záveru po preskúmaní zmluvy, že povinný je spotrebiteľom (ergo že zmluva je zmluvou spotrebiteľskou), v zmysle noriem chrániacich spotrebiteľa má požívať povinný zákonom poskytnutú ochranu. Ak by teda súd dospel k záveru, že povinný je spotrebiteľom, ustanovenia spotrebiteľského práva treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu a taktiež uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre odvolacieho súdu (napr. uznesenia sp. zn. 17CoE/217/2017, 17CoE/206/2017, 17CoE/207/2017, 17CoE/208/2017). Rozhodovacia činnosť odvolacieho súdu, odhliadnuc od toho, že exekučný súd si nevyžiadal zmluvu, aby posúdil, či je povinný spotrebiteľom (čo je primárnym dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia z dôvodu nepreskúmateľnosti), je v takýchto prípadoch ustálená a odvolací súd nevzhliadol dôvod na odklon od nej tak, ako to urobil súd prvej inštancie už pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie a tiež pri rozhodovaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (hoci predpokladal, že povinná je spotrebiteľkou), keď rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou. 17. Na základe týchto skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku III. podľa § 389 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť, po vyžiadaní zmluvy, či je povinná spotrebiteľkou a ak dospeje k záveru, že povinná je spotrebiteľkou, bude potrebné rešpektovať ustálenú rozhodovaciu prax odvolacieho súdu a znova rozhodnúť o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .