Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/29/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXX/ XX, B., zastúpeného: Mgr. Stanislav Fekete, advokát, Nám. sv. Egídia 29/69, Poprad, proti žalovanému: A. D., nar. X.X.XXXX, C. XXXX/XX, A., zastúpenému: JUDr. Tibor Bašista, advokát, Štefánikova 8, Poprad, o zaplatenie 11.500,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -107 zo dňa 14.2.2022 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okrem iného uviedol, že pôvodne sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 11.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.9.2020 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V priebehu konania požiadal súd o pripustenie zmeny žaloby z dôvodu, že vzhľadom k dôkazom vykonaným v priebehu konania došlo k ustáleniu skutkového, dôkazného stavu a dôvodom, na základe ktorého sa domáha žalobca vrátenia istiny 11.500,- eur s príslušenstvom nie je titul bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ale dôvod nevrátenia pôžičiek dňa 19.5.2016 a 30.05.2016 (na pojednávaní dňa 14.2.2022). Súd prvej inštancie uvedenú zmenu žalobu pripustil. Žalovaný vzniesol námietku premlčania pôvodne žalovaného nároku a po pripustení zmeny žaloby zotrval na svojej skutkovej argumentácii a opakovane z opatrnosti vzniesol námietku premlčania nároku.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa , , , , , a . Pre zásadu hospodárnosti konania súd prvej inštancie prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania, pričom mal za to, že žaloba vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, nie je dôvodná. Žalovaný sa premlčania práva dôvodne dovolal, preto žalobcovi premlčané právo nie je možné priznať. Poukázal na skutočnosť, že predmetom konania po pripustení zmeny žaloby je vrátenie pôžičiek poskytnutých žalobcom žalovanému v celkovej výške 11 500,- eur. Výšku pôžičiek ani ich úhradu strany po zmene žaloby nespochybnili. Strany dňa

19.5. a dňa 30.5. 2016 uzavreli zmluvy o pôžičke, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému celkom 11 500,- eur. Vrátenie pôžičiek v zmluvách nebolo dojednané v dohodnutej dobe. Termín vrátenia nebol medzi stranami dohodnutý ani dodatočne. Žalovaný síce uviedol, že pôžičku začal žalovanému splácať od mesiaca január 2017 v mesačných splátkach, ktorých výšku ani termín splatnosti nezdôvodnil, o čom mal žalobca vedieť, no žalobca dané tvrdenie poprel. Poprel akékoľvek preberanie splátok pôžičky. Žiadne iné dôkazy uzavretie písomnej alebo ústnej dohody o splátkach nepotvrdili. Súd prvej inštancie nevylúčil, že žalobca mohol finančné prostriedky žalovanému požičať v domnení, že v budúcnosti nadobudne majetkový podiel v obchodnej spoločnosti, prípadne podiel na jej riadení, prípadne na riadení Gastro zariadenia Stodola a takto spolu so žalovaným budú spoločne podnikať a deliť sa o zisky. Svedčí o tom jeho správanie, umožnenie mu žalovaným narábať s finančnými prostriedkami, užívanie vozidla obchodnej spoločnosti na súkromné účely, čerpanie hotovosti z tržieb a trezoru. Nejednalo sa o kompetencie bežného zamestnanca. Podrobne jeho správanie v spoločnosti popísala svedkyňa E.. Všeobecná premlčacia doba pre uplatnenie majetkového práva z pôžičky je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Strany sa pri poskytnutí pôžičiek na dobe ich splatenia nedohodli. Táto skutočnosť sama nemá za následok neplatnosť zmlúv. Pretože sa strany nedohodli na termíne vrátenia pôžičiek, toto právo mohol žalovaný vykonať prvýkrát už deň nasledujúci po požičaní finančných prostriedkov, teda dňa 20.5.2016 pri prvej pôžičke 8.500,- eur a dňa 31.5.2016 pri druhej pôžičke 3.500,- eur. Všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňom 20.5.2019 a 31.5.2019. Žalobca si svoj nárok voči žalovanému uplatnil písomne až dňa 17.9.2020 a žalobou na súde až dňa 18.11.2020, teda po uplynutí všeobecnej premlčacej doby. Keďže sa žalovaný premlčania práva dovolal uplatnenou námietkou, súd nemohol premlčané právo žalobcovi ako veriteľovi priznať. Žalobca navrhol vznesenú námietku premlčania uznať za nedôvodnú, pritom však poukázal na iné ustanovenia zákona a to ustanovenie , ktorý sa na posudzovanie prerokovaného majetkového práva po pripustení zmeny žaloby nevzťahuje. Rovnako súd neprihliadol k procesnej obrane žalovaného, že pôžičku do času podania žaloby vrátil, čím mal dlh zaniknúť. Pôžička bola poskytnutá žalovanému ako fyzickej osobe, nebola zaevidovaná do účtovníctva spoločnosti JPS Gastro s.r.o. Podľa tvrdenia samotného žalovaného mala byť uhrádzaná z prostriedkov obchodnej spoločnosti spolu s vyplácanou mzdou počnúc mesiacom január 2017, dokonca si žalobca mal „splátky pôžičky“ niekedy brať z tržieb sám, čo žalobca poprel. Žalobcovi pritom mzda bola vyplácaná podľa dohody denne. Súdu nebola predložená dohoda o splátkach a ani v konaní nebolo preukázané, aby sa strany vo vzťahu k úhrade pôžičiek na nejakých splátkach dohodli. Rovnako nebola predlžená dohoda o prevzatí dlhu, prípadne dohoda o pristúpení k dlhu medzi žalovaným, žalobcom a obchodnou spoločnosťou. Výpoveď svedkyne E. rovnako uzavretie akýchkoľvek dohôd medzi stranami nepotvrdila. Sama z jej podnetu zaviedla internú evidenciu, ktorá sa mala týkať žalobcu, z ktorej nevyplýva ani skutočná výška mzdy prináležiaca žalobcovi mesačne podľa účtovnej evidencie. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania vypočutím jeho manželky k ním tvrdeným okolnostiam uzavretia zmluvy o pôžičke. Tento dôkaz ako prostriedok procesnej obrany žalovaného súd vzhľadom na hospodárnosť a rýchlosť konania nevykonal, pretože žalovaný ho napriek poučeniu súdu včas neuplatnil a jeho vykonanie by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Žalovaný daný dôkaz mohol s prihliadnutím na prostriedky procesného útoku žalobcu uplatniť skôr. V konečnom dôsledku svedok mal vypovedať k okolnostiam, ktoré po zmene žaloby žalobca nerozporoval.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. a , keď žalovaný ako úspešná strana má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Voči tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v , a . Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré mali za následok, že predmetnú vec aj nesprávne právne posúdil. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bodoch 18. a 21. uvádzal, že žalobca 19.5.2016 odovzdal žalovanému hotovosť vo výške 8.500,- eur za účelom vkladu do spoločnosti JPS – Gastro, s.r.o. a následne dňa 30.5.2016 odovzdal žalovanému finančnú hotovosť vo výške 3.000,- eur ako časť hotovosti na kúpu prevádzky reštaurácie B. F. – G. A. od H. D.. Jediným spoločníkom a konateľom danej obchodnej spoločnosti je žalovaný. Následne mal do tejto spoločnosti na základe vyššie uvedených vkladov vstúpiť žalobca ako spoločník s majetkovým podielom vo veľkosti 50 %. Súčasne sa so žalovaným dohodol aj na tom, že bude druhým štatutárnym zástupcom obchodnej spoločnosti. Žalovaný však uviedol úplne iné skutkové dôvody, prečo žiadal od žalobcu finančné prostriedky, ktoré mu napokon žalobcom aj boli poskytnuté. Konkrétne uviedol, že žalobcovi navrhol, že

ak by mu požičal sumu 11.500,- eur, pokračoval by v prevádzke, mal by nadštandardné výhody a peniaze by sa mu vrátili aj navyše. Nebolo presne dohodnuté v čom, v akej výške, kedy bude benefity užívať. Poukazoval na fotokópie listín potvrdzujúcich prevzatie finančných prostriedkov žalovaným, v ktorých sú výslovne uvádzané dôvody poskytnutia uvedených prostriedkov tak, ako ich prezentoval žalobca. Dal do pozornosti, že uvedené listiny potvrdzujúce prevzatie finančných prostriedkov žalovaným, že ich obsah je v zjavnom rozpore s tým, čo uvádzal žalovaný. Neurčitosť týchto právnych úkonov, ktoré síce boli sporovými stranami pomenované ako zmluvy o pôžičkách, je preukázaná ich rozdielnym výkladom a to už v čase ich uzavretia. Túto skutočnosť nakoniec nepriamo potvrdil aj súd prvej inštancie pri svojich úvahách v bode 18. napadnutého rozsudku. S poukazom na vyššie uvedený právny a skutkový stav mal za to, že uvedené právne úkony, t.j. zmluvy o pôžičkách zo dňa 19.5.2016 a 30.5.2016 sú absolútne neplatné. Za tejto právnej situácie potom súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj námietku premlčania. Súd prvej inštancie vychádzal z právnej úvahy, že všeobecná premlčacia doba pre uplatnenie majetkového práva z pôžičky je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda mal za to, že všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňom 20.5.2019 a 31.5.2019. Vyššie uvedená právna úprava by bola akceptovateľná a správna iba za predpokladu, keby citované zmluvy o pôžičkách neboli absolútne neplatné. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí sa však touto skutočnosťou nezaoberal. Bol toho názoru, že keďže sa v prípade uvedených zmlúv o pôžičkách jedná o absolútne neplatné právne úkony, nemôže byť námietka premlčania tak, ako ju vzniesol žalovaný, uznaná súdom ako dôvodná. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania vo výške 100 %.

6. K odvolaniu žalobcu zaslal žalovaný vyjadrenie, v ktorom sa s napadnutým rozhodnutím v plnom rozsahu stotožnil, majúc za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, plne v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami a odvolanie podané žalobcom je nedôvodné. Dôvody odvolania považoval za účelové a irelevantné, pričom tieto sa javia, akoby žalobca skúšal akým spôsobom by mu jeho tvrdenia v konaní mohli lepšie pasovať aj napriek tomu, že sa nezakladajú na pravde. Na začiatku konania žalobca zdôvodnil svoju žalobu podľa a , pričom žalovaný aj napriek tomu, že peňažné prostriedky, ktoré si žalobca žalobou uplatňuje vrátil, čo počas konania aj preukázal, z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. Počas konania žalobca upravil žalobný petit tým spôsobom, že sa domáhal vrátenia istiny vo výške 11.500,- eur spolu s úrokom z omeškania, pričom titulom bolo nevrátenie poskytnutých pôžičiek – na základe platných zmlúv o pôžičkách medzi žalobcom a žalovaným, ktoré až do podania odvolania žalobca žiadnym spôsobom nespochybňoval, avšak po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktoré nebolo v prospech žalobcu, sú už podľa názoru žalobcu tieto zmluvy neplatné. Žalovaný opätovne, aj napriek tomu, že peňažné prostriedky žalobcovi vrátil, vzniesol voči pôžičke námietku premlčania, ktorú súd správne a v súlade so zákonom vyhodnotil a žalobu zamietol. Žalovaný mal za to, že vierohodným spôsobom opísal celý priebeh a podmienky, za akých si peňažné prostriedky od žalobcu požičal, pričom uviedol, že v žiadnom prípade nešlo o vklad do obchodnej spoločnosti ako tvrdí žalobca. Napokon žalobca túto skutočnosť len účelovo prezentoval pred súdom, ale žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Žalovaný naopak predložil čestné vyhlásenie od H. D., ktorý uvádza, že žalovaný od neho odkúpil prevádzku reštaurácie B. za 90.000,- eur a tiež ako mu boli tieto splácané. Okrem toho žalovaný vložil do obchodnej spoločnosti v období rokov 2017 – 2019 sumu 42.000,- eur. Vzhľadom k týmto vkladom ako aj k cene samotnej prevádzky nie je za žiadnych okolností možné, aby sa žalobca stal 50 %-ným spoločníkom v obchodnej spoločnosti žalovaného a jedná sa iba o účelové tvrdenia žalobcu. Žalovaný predložil viacero dôkazov, ktorými preukazuje, že finančné prostriedky, ktoré si od žalobcu požičal vrátil, a to splátkový kalendár, čestné vyhlásenie H. D. a poukázal tiež na svedeckú výpoveď svedkyne pani E.. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako zákonný a vecne správny a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalovaný prevzal od žalobcu hotovosť vo výške 8.500,- eur (žalovaným vyhotovený dokument podpísaný oboma stranami sporu zo dňa 19.5.2016, podľa ktorého žalovaný preberá uvedenú sumu od žalobcu za účelom vkladu do spoločnosti JPS Gastro, s.r.o. Poprad) a sumu 3.000,- eur (dňa 30.5.2016 vyhotovený dokument žalovaným pod označením odovzdanie finančnej hotovosti na kúpu zariadenia reštaurácie B. F. – G. A.). Po pripustení zmeny žaloby sa žalobca domáhal vrátenia pôžičiek poskytnutých žalobcom žalovanému v celkovej výške 11.500,- eur, pričom výšku pôžičiek ani ich úhradu strany ani po zmene žaloby nespochybňovali. Je teda nepochybné, že zo strany žalobcu došlo k odovzdaniu finančnej hotovosti 8.500,- eur žalovanému dňa 19.5.2016 a hotovosti 3.000,- eur dňa 30.5.2016. Žalobca žiadal pripustiť zmenu žaloby s tým, že išlo o zmenu právnej kvalifikácie s tvrdením, že uvedené sumy predstavovali pôžičky.

9. Po tom, ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu premlčania jeho majetkového práva z pôžičky, žalobca v odvolaní tvrdil, že išlo o neplatný právny úkon – zmluvy o pôžičkách z dôvodu ich neurčitosti, nakoľko sporové strany síce pomenovali tieto právne úkony ako zmluvy o pôžičkách, z dokazovania však bol preukázaný ich rozdielny výklad, a to už v čase ich uzavretia. Listiny potvrdzujúce prevzatie finančných prostriedkov žalovaným sú podľa ich obsahu v zjavnom rozpore s tým, čo uvádzal žalovaný.

10. Z obsahu spisu vyplýva odovzdanie finančnej hotovosti žalobcom žalovanému spolu vo výške 11.500,- eur. Tieto tvrdenia nie sú medzi stranami sporné a napokon vyplývajú aj z predložených listinných dôkazov. V priebehu konania však strany sporu nenašli zhodu ohľadne právneho titulu poskytnutých finančných prostriedkov, ktorého posúdenie má priamy vplyv na prípadnú povinnosť žalovaného peňažné prostriedky vrátiť. Samotný žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal vrátenia peňazí titulom bezdôvodného obohatenia, následne v priebehu konania zmenil žalobu a domáhal sa vrátenia finančných prostriedkov titulom uzavretých zmlúv o pôžičkách. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uvedené posúdil ako zmluvy o pôžičkách. Poukázal na skutočnosť, že samotný žalobca sa domáhal po pripustení zmeny žaloby vrátenia pôžičiek poskytnutých žalobcom žalovanému v celkovej výške 11.500,- eur, pričom výšku pôžičiek ani ich úhradu strany po zmene žaloby nespochybnili. Súd prvej inštancie konštatoval, že strany dňa 19.5.2016 a 30.5.2016 uzavreli zmluvy o pôžičke, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému celkom 11.500,- eur, pričom vrátenie pôžičiek v zmluvách nebolo dojednané v dohodnutej dobe. Termín vrátenia nebol medzi stranami dohodnutý, ani dodatočne. Napadnutým rozsudkom teda celkom zrejme nebola pre odvolateľa nastolená spornosť poskytnutia finančných prostriedkov odstránená (keď žalobca v odvolaní uvádza, že ide o neplatné zmluvy o pôžičke), preto ostáva predmetom odvolacieho prieskumu v kontexte odvolacích námietok uplatnených žalobcom.

11. Žalobca v podanom odvolaní namietal predovšetkým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolacom konaní pritom z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu a z dôvodov, z ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať (, ). Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, najmä v kontexte namietaných nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. ).

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.zn. ).

13. Skutkový stav veci zisťuje súd na základe tvrdení sporových strán a výsledkov vykonaného dokazovania. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z

najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp.zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

14. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vyznelo podľa názoru žalobcu v jeho neprospech, nemá automaticky za následok, že je nesprávne.

15. V preskúmavanej veci samotný žalobca podľa vlastnej argumentácie po zmene žalobného petitu tvrdil, že žalovanému požičal celkovo sumu 11.500,- eur.

16. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia 11.500,- eur od žalovaného s poukazom na ustanovenie a , teda titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V priebehu konania, konkrétne po vykonanom dokazovaní na pojednávaní dňa 14.2.2022 (zápisnica o pojednávaní z č.l. 99 spisu), žalobca prostredníctvom právneho zástupcu mal za to, že došlo k ustáleniu skutkového dôkazného stavu, že dôvodom, na základe ktorého sa žalobca domáha vrátenia istiny vo výške 11.500,- eur spolu s úrokom z omeškania, nie je titul bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ale dôvod nevrátenia pôžičiek, resp. súm dňa 19.5.2016 a 30.5.2016, a preto žiadal, aby súd pripustil túto zmenu žaloby. Uvedené súd aj akceptoval a pripustil zmenu žaloby v zmysle prednesu právneho zástupcu žalobcu uznesením podľa na tomto pojednávaní. V odvolaní žalobca opätovne tvrdí, že nejde o uzavretie pôžičiek vzhľadom na neurčitosť týchto právnych úkonov a preto má za to, že tieto sú neplatné právne úkony, a to absolútne, čo zakladá nárok z bezdôvodného obohatenia.

17. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu pred súdom prvej inštancie a tiež vyjadrenia jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 14.2.2022 (zápisnica o pojednávaní z č.l. 99 spisu), odvolací súd konštatuje, že žalobca uviedol uvedené skutkové tvrdenie týkajúce sa absolútnej neplatnosti zmlúv o pôžičke prvýkrát až v odvolacom konaní. Žalobca pritom neuviedol, prečo tieto prostriedky procesného útoku bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie v zmysle a nejde ani o iný z prípadov uvedených v ust. pod písm. a) až c) . Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len za splnenia podmienok uvedených v . V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov na tento nový prostriedok procesného útoku v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť.

18. V priebehu konania žalobca menil dôvody, pre ktoré žaluje zaplatenie sumy 8.500,- eur a 3.000,- eur s príslušenstvom. Prvoinštančný súd akceptoval návrh žalobcu na zmenu žaloby a tomu zodpovedalo aj dokazovanie vykonávané pred súdom prvej inštancie. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že strany sporu, a to aj žalobca, boli poučení o koncentrácii konania (poučenie z č.l. 30 spisu) a argumenty ohľadne absolútnej neplatnosti právneho úkonu – zmlúv o pôžičke, odvolací súd hodnotí ako neprípustné novoty. Nič nebránilo žalobcovi uvedené tvrdenia produkovať už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Navyše zmena žaloby v odvolacom konaní je neprípustná ( ).

19. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa prvotne z dôvodov hospodárnosti konania zapodieval vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného. Žalovaný namietal premlčanie tak pôvodne uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj z opatrnosti premlčanie titulom vrátenia pôžičiek. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že pre uplatnenie majetkového práva z pôžičky je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odvolací súd aprobuje názor súdu prvej inštancie o začatí plynutia premlčacej doby už od vzniku dlhu (R 28/1984). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je z tohto hľadiska presvedčivé a odvolací súd

naň v celom rozsahu odkazuje. Premlčacia doba je podľa ustanovenia vo všeobecnosti trojročná. Všeobecná trojročná premlčacia doba ohľadne pôžičky vo výške 8.500,- eur teda uplynula dňom 19.5.2019 a ohľadne pôžičky vo výške 3.000,- eur dňom 30.5.2019. Nakoľko žalobca svoj nárok voči žalovanému uplatnil na súde až dňa 18.11.2020, stalo sa tak po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným súd nemohol premlčané právo žalobcovi ako veriteľovi priznať s poukazom na ust. a nasl. , a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu s poukazom na ust. a vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania zamietol.

20. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

21. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp.zn. )

22. Sporové strany majú povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

23. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci by mal podľa zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie podľa neho plne odôvodnené a žiaduce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam pre moment viazanosti súdu.

24. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.

Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp.zn. .

25. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov ( ) poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ).

26. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaný popieral tvrdenia žalobcu o budúcom spoločnom podnikaní. Bolo preto povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno nielen v rovine tvrdenia o plánovanom spoločnom podnikaní so žalovaným, ale aj v rovine predloženia dôkazov na podporu svojich tvrdení v súlade s teóriou negatívnej dôkaznej teórie. Žalovaný totižto vylučuje pravdivosť tvrdení žalobcu o spoločnom podnikaní, pritom od žalovaného nemožno spravodlivo žiadať preukazovať v konaní skutočnosti, ktoré podľa jeho tvrdení neexistujú.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a odvolaciu argumentáciu žalovaného za nespôsobilú privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto v zmysle , napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I., ako aj v súvisiacom výroku II. o trovách konania, ako vecne správne potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , keď v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému bol voči neúspešnému žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa .

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).