Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-109-2023.pdf
PDF · 152.95 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/109/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: A. B. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpený Mgr. Tomášom Michnicom, advokátom so sídlom AK Na Priekope 174/13, 010 01 Žilina, IČO: 53 198 646, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 9C/3/2023-124 zo dňa 20. septembra 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%, ktoré mu je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 9C/3/2023-124 zo dňa 20. septembra 2023 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) žalobu zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný žalobca nahradiť v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške (druhá výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa od žalovaného domáhal náhrady nemajetkovej ujmy podľa ustanovení zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.514/2003 Z.z.“), a to vo výške 26.900,-Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu Špecializovaného trestného súdu pri rozhodovaní vo veciach vedených pod sp.zn. DP-2Ntt-96-2020-935-V-ŠTS-BB (príkaz zo dňa 08.09.2020) a 1Tp/5/2020 (rozhodnutia zo dňa 17.09.2020 a 15.12.2020) a postupu orgánov štátnej správy Špecializovaného trestného súdu (ďalej aj „ŠTS“), ktorý predchádzal rozhodovaniu sudcov pre prípravné konanie v označených veciach. Žalobca v žalobe namietal zaradenie sudcu JUDr. Gietliho do služieb sudcov pre prípravné konanie, ktorý bol na základe zmeny rozvrhu práce, resp. zmeny rozpisu služieb, ktorá je prílohou k rozvrhu práce, zaradený na čas, keď sa pripravovalo zadržanie žalobcu a následne podanie návrhu na jeho vzatie do väzby. Uvedené zaradenie JUDr. Giertliho do služieb sudcov považoval za cielené; sudca JUDr. Giertli ho už v roku 1999 nechal nezákonne odpočúvať. Sudca JUDr. Giertli pritom v roku 2020 nebol zaradený do rozpisu služieb sudcov pre prípravné konanie, až zmenou rozpisu služieb zo dňa 07.08.2020 bol zaradený do služby v čase od 07.08. do 24.08.2020 a od 21.09. až do 28.09.2020. Ďalšou zmenou zo dňa 31.08.2020 bol zaradený do služby v čase od
14.09. do 21.09.2020 a pôvodný sudca určený do služby v tomto termíne JUDr. Púchovský bol podľa tejto zmeny zaradený do služby v čase od 21.09. do 28.09.2020. Sudca JUDr. Giertli potom vo veci vedenej pod sp.zn. 1Tp/5/2020 rozhodoval dňa 17.09.2020 a 15.12.2020 ako sudca pre prípravné konanie. Pre žalobcu manipulácia so službukonajúcimi sudcami pre prípravné konanie a dôvody zmien zaradenia do služby nie sú zistiteľné. Zdôraznil, že takéto zmeny považuje Ústavný súd Slovenskej republiky a Európsky súd pre ľudské práva za zakázané, v rozpore s právom na zákonného sudcu a transparentným postupom pri jeho určovaní. Samotný rozvrh práce na str. 5 pre rok 2020 definuje, že podľa § 53 ods.1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.757/2004 Z.z.“ alebo „Zákon o súdoch“) náhodným výberom nie je možné prideliť vec, v ktorej je potrebné rozhodnúť bez zbytočného odkladu, a to okrem iného v prípadoch rozhodovania o väzbe a príkazu na domovú prehliadku. Uvedené znenie rozvrhu práce však nezodpovedá zneniu ustanovenia § 51 ods.3 zákona č. 757/2004 Z.z.; v rozvrhu práce nie je zmienka o tom, aká objektívna skutočnosť bránila prideliť vec náhodným výberom v súlade s ustanovením § 51 zákona č. 757/2004 Z.z. a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.118/2005 Z.z. o náležitostiach rozvrhu práce (ďalej len „vyhláška č.118/2005 Z.z.“). Žalobca tak mal za to, že ním citovaná časť rozvrhu práce je v rozpore so zákonom, ale aj Ústavou Slovenskej republiky a Dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná; dôsledkom nesprávneho úradného postupu je nenaplnenie ústavou mu priznaného práva na zákonného sudcu, keď nebola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. V rozpore s právom na zákonného sudcu je taktiež úprava v rozvrhu práce v odd. 7 bod 1 pre rok 2020, podľa ktorej o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu rozhoduje ten sudca pre prípravné konanie, ktorý obvineného vzal do väzby. Žalobca napokon v žalobe tvrdil, že v čase rozhodovania o návrhu na vydanie príkazu na domovú prehliadku rozvrh práce nezabezpečoval pridelenie vecí zákonnému sudcovi, založené na náhodnom výbere; k zmene rozpisu služieb došlo kabinetným spôsobom predsedom súdu, ktorý bol netransparentný a nepreskúmateľný.
1.2 Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. S poukazom na ustanovenie § 50 ods.1 zákona č. 757/2004 Z.z. tvrdil, že rozvrh práce je akt riadenia predsedu súdu, nejde o výsledok konania orgánu verejnej moci o právach a právom chránených záujmoch konkrétnych fyzických osôb a nepredstavuje individuálny právny akt orgánu verejnej moci alebo postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci v konkrétnom konaní, v ktorom by sa rozhodovalo o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb. Iba súd konajúci v príslušnej trestnej veci a iba v rámci trestného konania skúma zachovanie práv obvineného alebo obžalovaného na zákonného sudcu; súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený preskúmavať a hodnotiť, či v trestnom konaní došlo k porušeniu práv obžalovaného alebo obvineného garantovaného ústavou a Trestným poriadkom. Vychádzať môže len z výsledku trestného konania. V tomto smere žalovaný zdôraznil, že trestné konanie vo veci žalobcu skončilo uzatvorením dohody o vine a treste medzi žalobcom a prokurátorom a jej schválením príslušným súdom; v priebehu trestného konania nebolo konštatované porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu. Žalovaný tak mal za to, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, vznik škody a ani príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym postupom súdu a deklarovanou škodou; namietané porušenie práva si neuplatnil ani v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o väzbe a predĺžení väzby v konaní sp.zn. 1Tp/5/2020. Nenamietal ani nezákonnosť získaných dôkazov v dôsledku domovej prehliadky. S poukazom na závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/24/2004, sp.zn. 3Cdo/220/2010 a Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 2CdoN/129/1997 žalovaný tvrdil, že zabezpečovanie podkladov a dôkazov pre rozhodnutie v konaní nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. Rovnaký záver je potrebné prijať aj vo vzťahu k procesným podmienkam alebo predpokladom konania a vydania rozhodnutia, medzi ktoré patrí aj právo na zákonného sudcu. Žalovaný tvrdil, že účelom a zmyslom zákona č. 514/2003 Z.z. nie je a ani nemôže byť revízia rozhodnutí súdov v iných konaniach, ale výlučne náhrada škody spôsobenej rozhodnutím alebo postupom orgánov verejnej moci, ak sa príslušným spôsobom preukáže rozpor s objektívnym právom alebo účelom konania orgánu verejnej moci. Pri rozhodovaní o väzbe pritom nie je predpoklad vzniku práva na náhradu škody postavenej na konštatovaní rozporov rozhodnutia o väzbe s objektívnym právom, ale na spôsobe skončenia trestného konania. Pokiaľ ide o rozvrh práce, právna úprava v zmysle zákona č. 757/2004 Z.z. počíta s vopred určeným sudcom na určité časové obdobie, počas ktorého návrh na rozhodnutie vo veciach s nemožnosťou prideľovania vecí náhodným výberom na súd napadne. Ide o pevné pravidlá prideľovania vecí na rozhodnutie, vylučujúce svojvôľu pri prideľovaní konkrétnej veci napadnutej súdu na rozhodnutie. Právo na zákonného sudcu je zachované, ak v tej istej veci väzby rozhoduje sudca, ktorý už rozhodoval. S poukazom na ustanovenie § 7 ods.1 vyhlášky č. 118/2005 Z.z. zdôraznil, že zoznam sudcov s nariadenou pohotovosťou sa podľa
potreby spravidla štvrťročne aktualizuje; vykonávanie neskorších zmien v rozvrhu práce vrátane rozpisu služieb sudcov pre prípravné konanie je zákonom a vyhláškou predpokladaný postup orgánov správy súdu v prípadoch nepredvídateľných okolností brániacich výkonu práce podľa schváleného predpisu. Napokon rozvrh práce Špecializovaného trestného súdu bol v priebehu kalendárneho roka 2020 menený 7-krát.
1.3 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 1 písm. a), § 2, § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., ďalej aplikoval ustanovenia § 50 a § 51 zákona č. 757/2004 Z.z., vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise, predloženými stranami sporu.
1.4 Žalobca v ďalšom konaní doplnil svoju argumentáciu v tom smere, že aktivity orgánov činných v prípravnom konaní boli dlhodobo pripravované a vyšetrovatelia si čas na procesné úkony zvolili podľa osoby sudcu, ktorý bol určený bez transparentnej zmeny rozpisu služieb. Poukázal na časové súvislosti a skutočnosť, že 31.08.2020 bol zmenený predsedom Špecializovaného trestného súdu rozpis služieb pre prípravné konanie a dňa 04.09.2020 bol podaný návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku, ktorému vyhovel práve predseda Špecializovaného trestného súdu dňa 08.09.2020. Domová prehliadka bola následne vykonaná dňa 14.09.2020. Nešlo o náhodu, ale o koordináciu jednotlivých úkonov medzi políciou, prokurátorom a súdom, pri ktorej dochádza k nezákonnému a neústavnému zásahu práva na zákonného sudcu. Rozvrh práce na rok 2020 napokon v súvislosti so zmenami rozpisu služieb sudcov neobsahuje žiadne stanovisko Sudcovskej rady ani zdôvodnenie. Z rozpisu služieb pre prípravné konanie je pritom nesporné, že na každý týždeň sú určovaní do služieb dvaja sudcovia, jeden ako náhradník; podmienka náhodného výberu je splnená, ak sa vec prideľuje jednému z aspoň dvoch sudcov. Informácie k dôvodom zmeny rozpisu služieb mu sprístupnené neboli; zistil však, že v deň rozhodovania o jeho vzatí do väzby bol zákonný sudca JUDr. Púchovský na pracovisku a rozhodoval vydaním trestného rozkazu. Napokon poukázal aj na vývoj judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá sa vymedzila proti kabinetnému rozhodovaniu o zmenách v rozvrhu práce. V trestnom konaní však túto skutočnosť nenamietal z dôvodu, že rešpektuje princíp subsidiarity Ústavného súdu Slovenskej republiky a túto otázku majú primárne riešiť všeobecné súdy.
1.5 Súd prvej inštancie ustálil predmet sporu tak, že predmetom konania bol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom Špecializovaného trestného súdu pri rozhodovaní vo veciach jeho vzatia do väzby ako aj rozhodnutím o nariadení domovej prehliadky v súvislosti s postupom orgánov štátnej správy Špecializovaného trestného súdu, ktorý predchádzal rozhodovaniu sudcov pre prípravné konanie v týchto veciach, a to konkrétne zmenou rozvrhu práce – rozpisu služieb sudcov pre prípravné konanie pre rok 2020. Okresný súd ustálil predpoklady pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., ktorými sú existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody a priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody (ujmy). Vo vzťahu k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu okresný súd poukázal na ustanovenie § 1 písm. a), § 2 a § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., poukázal na obsah dôvodovej správy k ustanoveniu § 9 ods.1 citovaného zákona. Aj z ustanovení § 50 a § 51 zákona č. 757/2004 Z.z. vyvodil, že rozvrh práce predstavuje akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadia organizácie práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. Rozvrh práce obsahuje okrem iného aj rozvrh služieb určujúci samosudcov alebo senáty v prípade, ak ide okrem iných vecí o rozhodovanie o väzbe a príkazu na domovú prehliadku. Z ustanovenia § 50 ods.1 citovaného zákona nevyplýva, že by mala byť splnená kumulatívne aj podmienka nemožnosti prideľovania vecí náhodným výberom; nemožnosť predpokladá charakter týchto vecí a skutočnosť, že veci napádajú aj mimo pracovnú dobu, a to v čase dní pracovného pokoja a sviatkov, kedy sa nedá zabezpečiť náhodnosť pridelenia vecí technickými prostriedkami. Spôsob prideľovania vecí v prípade rozhodovania o väzbe a príkaze na domovú prehliadku je rozvrhom služieb stanovený vopred, čo vyplýva z ustanovenia § 50 ods.2 písm. h) zákona č. 757/2004 Z.z.. Pokiaľ ide o ustanovenie § 51 ods.3 citovaného zákona, toto je potrebné vykladať v súvislosti s ustanovením § 50 ods.2 písm. h), ktorý upravuje postup, ktorým má byť v rozvrhu práce v prípadoch rozhodovania o väzbe a domovej prehliadke podľa zákona zabezpečené, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania prideľovania vecí. Uvedené ustanovenie nebráni, aby bol rozvrh služieb v priebehu roka menený. Z okresným súdom citovanej judikatúry ústavného súdu pritom vyplýva, že za zákonného sudcu sa považuje ten sudca, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na ten-ktorý súd,
ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť; ide o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy, a ktorý bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce.
1.6 Okresný súd nepovažoval za sporné, že sudcovia rozhodujúci v prípravnom konaní o povolení domovej prehliadky a o väzbe žalobcu boli stanovení v rozvrhu práce pre rok 2020, v rozvrhu služieb vypracovanom predtým, než im bola táto vec pridelená; v čase ich konania a rozhodovania išlo o zákonných sudcov.
1.7 Samotný rozvrh práce okresný súd nepovažoval za akt, ktorý môže predstavovať nesprávny úradný postup, nejde o individuálny správny akt, ktorým by bolo rozhodované autoritatívne o individuálnych právach a povinnostiach žalobcu. Navyše žalobca nepreukázal svoje úvahy o manipulácii pri rozhodovaní o pridelení veci konkrétnemu sudcovi pre prípravné konanie v jeho veci, ktorá mala byť výsledkom úmyselného, vedomého, koordinovaného postupu vedenia Špecializovaného trestného súdu, jednotlivých sudcov, vyšetrovateľov a prokurátorov. O právach a povinnostiach žalobcu bolo pritom rozhodované v trestnom konaní a súd v civilnom konaní otázku porušenia procesných práv v trestnom konaní nie je oprávnený riešiť ako otázku prejudiciálnu.
1.8 Pokiaľ žalobca namietal absenciu odôvodnenia zmeny rozvrhu práce sudcov pre prípravné konanie, okresný súd uzavrel, že toto odôvodnenie vo vzťahu k verejnosti nie je potrebné, táto zmena vyplýva z konkrétnej internej potreby súdu a nejde o individuálny akt vo vzťahu ku konkrétnemu obvinenému v konkrétnej veci. Potreba odôvodnenia zmeny zákonného sudcu je na mieste v už začatých konaniach. Vo vzťahu k náhodnosti pridelenia veci pri rozhodovaní o väzbe okresný súd uviedol, že náhodnosť bola zabezpečená rozpisom služieb vypracovaným vopred v súlade s ustanovením § 50 ods.2 písm. h) zákona č. 757/2004 Z.z., a teda v čase, keď nie je možné zo strany súdu ovplyvniť, aké veci v tom ktorom období konkrétnemu sudcovi napadnú.
1.9 Napokon okresný súd zdôraznil, že žalobca v žalobe ani neuviedol, aká konkrétna ujma mu vznikla tým, že o jeho väzbe rozhodoval sudca, ktorý podľa jeho názoru nebol zákonným sudcom a neuviedol vzťah príčinnej súvislosti medzi ujmou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom. V zmysle vyššie uvedeného okresný súd nemal naplnené predpoklady pre dôvodné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy; žalobca nepreukázal, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, k vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
1.10 Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 255 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a nárok na náhradu trov konania priznal v spore plne úspešnému žalovanému.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca (ďalej aj „odvolateľ“), v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm.h) C.s.p.; tvrdil tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 V konkrétnostiach poukázal na záver okresného súdu, na ktorom založil svoje rozhodnutie, a teda, že rozvrh práce je interný akt riadenia predsedom súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu, a teda nejde o individuálny správny akt, ktorým by bolo rozhodované autoritatívne o individuálnych právach a povinnostiach žalobcu. Okresný súd však touto argumentáciou nedal odpoveď na podstatnú argumentáciu uvedenú v žalobe, a teda či súd ako orgán verejnej moci vykonával verejnú moc. Z odvolaním napadnutého rozhodnutia tak nie je zistiteľný dôvod, o ktorý súd prvej inštancie oprel svoj právny názor, podľa ktorého tvorba rozvrhu práce nie je úradným postupom predsedu súdu, a teda pokiaľ tento nezodpovedá zákonom určeným zásadám, nemôže sa dopustiť predseda súdu nesprávneho úradného postupu.
2.2 V podanom odvolaní žalobca zdôraznil, že rozvrh práce predstavuje záruku súvisiacu so spôsobom určenia zákonného sudcu, ktorým sa realizuje ústavou priznané právo každého účastníka súdneho konania na zákonného sudcu ako imanentnej súčasti práva na spravodlivý proces. Reštriktívne vykladať význam rozvrhu práce ako interný akt záväzný len pre sudcov a zamestnancov súdu nezohľadňuje
jeho význam z hľadiska určenia záväzných kritérií pre určenie zákonného sudcu pre každého účastníka súdneho konania. Podľa názoru žalobcu sa tak rozvrh práce netýka len zamestnancov súdu a sudcov, ale je poslednou súčasťou v reťazci legislatívnych úprav smerujúcich k zabezpečeniu práva na zákonného sudcu, a teda práva na spravodlivý proces. Reštriktívny výklad významu rozvrhu práce je potrebné odmietnuť.
2.3 Napokon odvolateľ poukázal na závery uvedené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.ÚS 287/2020 z 28.01.2021, z ktorého vyvodil, že ústavný súd jasne vymedzil postavenie a význam rozvrhu práce ako podzákonnej normy, ktorá však zjavne súvisí s ústavou a relevantnými zákonmi, a preto rozvrh práce nemožno považovať len za interný právny predpis, ktorý sa vzťahuje len na sudcov a zamestnancov konkrétneho súdu. Prostredníctvom rozvrhu práce sa totiž zabezpečuje realizácia práva na spravodlivý proces pre každého účastníka súdneho konania. Podľa názoru odvolateľa tak záver súdu o tom, že predseda súdu sa pri zostavovaní rozvrhu práce nemôže dopustiť nesprávneho úradného postupu, nemá oporu v žiadnom ustanovení, je nepresvedčivý a predčasný a napokon aj arbitrárny. Postup súdu prvej inštancie je v rozpore so zásadou zákazu odmietnutia prístupu k spravodlivosti.
2.4 Odvolateľ okresnému súdu vyčítal, že tento citoval v dôvodoch svojho rozhodnutia aktuálny text zákona č. 757/2004 Z.z. a nie text relevantnej právnej úpravy účinnej v roku 2020. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nie je potrebné splnenie kumulatívnych podmienok (náhodný výber a potreba pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu) upravených v § 51 ods.3 zákona č. 757/2004 Z.z.. Argumentácia súdu o nápade vecí mimo pracovnú dobu, a to i v čase dní pracovného pokoja a sviatkov je v 21. storočí neprijateľná a napokon žiadosti o prepustenie z väzby sa nepredkladajú súdu v čase pracovného pokoja a sviatkov a mimo pracovnú dobu. Napriek tomu v rozvrhu práce na rok 2020 je vopred určený sudca, ktorý o takejto žiadosti rozhoduje. Stav, keď si prokurátor podávajúci návrh na vzatie do väzby môže bez náhodného výberu vybrať sudcu, ktorému podá takýto návrh, nemá nič spoločné s náhodným výberom sudcu, ktorý rozhoduje ako sudca pre prípravné konanie o ľudských právach a slobodách. Vopred určený sudca je známy aj ďalším orgánom činným v prípravnom konaní, a teda aj policajtovi, ktorý si môže vybrať podľa sudcu čas, kedy podá prokurátorovi podnet na podanie návrhu na vzatie do väzby. Je to práve prokurátor, ktorý je stranou trestného konania a dostáva možnosť si vybrať sudcu, ktorý bude o jeho návrhoch rozhodovať; obvinený takúto možnosť nemá.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. Stotožnil sa s rozsudkom okresného súdu, ním zisteným skutkovým stavom ako aj s argumentáciou súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.
3.1 Žalovaný vyčítal odvolateľovi, že sa zameral v podanom odvolaní iba na jeden odsek odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie; žalovaný naproti tomu zdôraznil celý obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie súčasne nemal za preukázané ani tvrdenie žalobcu o jednotlivých „nesprávnostiach“ v rozvrhu práce Špecializovaného trestného súdu pre rok 2020, resp. pri vykonávaní zmien v tomto rozvrhu. Nebola preukázaná ani údajná manipulácia pri rozhodovaní o pridelení veci konkrétnemu sudcovi, a teda skutočnosti, ktoré mali tvoriť samotnú podstatu podľa žalobcu nesprávneho úradného postupu súdu a nemal za preukázané ani tvrdenie o vzniku tvrdenej nemajetkovej ujmy. Žalovaný dal do pozornosti odvolacieho súdu, že o právach a povinnostiach žalobcu bolo rozhodované v trestnom konaní; súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený riešiť ako prejudiciálnu otázku porušenia procesných práv obvineného, resp. obžalovaného v trestnom konaní.
3.2 Pokiaľ ide o právo na zákonného sudcu, toto obvinenému, resp. obžalovanému negarantuje právo na sudcu, ktorý mu „vyhovuje,“ ale garantuje, že vec bude po jej prijatí na súde pridelená na rozhodnutie bez možnosti svojvôle pri výbere sudcu, ktorý bude vo veci rozhodovať. Toto právo je v prípravnom konaní v rámci trestného konania, v ktorom je nevyhnutné konať a rozhodovať o veciach bezodkladne, zachované práve prostredníctvom rozvrhu služieb, z ktorého je zrejmé, kto je v konkrétnom časovom rozpätí na súde službukonajúcim sudcom, a teda je aj určený na rozhodovanie o v danom čase na súd napadnutých veciach. Porušením práva na zákonného sudcu by bolo v takomto prípade iba bezdôvodné pridelenie napadnutej veci na rozhodnutie inému ako službukonajúcemu sudcovi. Ak mal obvinený, resp. obžalovaný za to, že sudca, ktorému vec napadla na rozhodnutie, nie je vo vzťahu k nemu alebo k prejednávanej veci nezaujatý, mal možnosť takúto skutočnosť namietať prostredníctvom námietky
zaujatosti; ak mal za to, že súd rozhodoval v nesprávnom zložení, mal možnosť túto skutočnosť namietať v priebehu konania ako aj v prípadných opravných prostriedkoch.
4. Replika k vyjadreniu žalovaného podaná nebola.
5. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
6.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré s prihliadnutím na obsah žaloby aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
8. Z odvolania vyplýva, že odvolateľ uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm.h) C.s.p..
8.1 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.02.2020); nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo/4/2009).
9. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je v odvolacom konaní preskúmateľný a zrozumiteľný. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s právnymi závermi a argumentáciou súdu prvej inštancie tak, ako sa premietla do napadnutého rozhodnutia; okresný súd rozhodol správne, pokiaľ žalobu zamietol.
9.1 V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 26.900,-Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu Špecializovaného trestného súdu, za ktorý zodpovedá štát; v zmysle ustanovenia § 4 ods.1 písm.a) bod 1 zákona č.514/2003 Z.z. za štát koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (žalovaný). Z obsahu žaloby explicitne vyplývajú skutočnosti, pre ktoré žalobca dospel k záveru o tvrdenom nesprávnom úradnom postupe; žalobca tvrdí rozpor rozvrhu práce Špecializovaného trestného súdu so zákonom (zákon č.757/2004 Z.z.) a tvrdí nesprávnosť postupu predsedu Špecializovaného trestného súdu v súvislosti s dodatkom rozvrhu práce ŠTS vzťahujúcim sa na zmenu rozpisu služieb. Následne žalobca namieta, že vo veciach vedených na ŠTS pod sp.zn. DP-2Ntt-96/2020 – 935-V-ŠTS-BB (príkaz zo dňa 08.09.2020) a pod sp.zn. 1Tp/5/2020 (rozhodnutia zo dňa 17.09.2020 a 15.12.2020) postupom orgánov štátnej správy Špecializovaného trestného súdu, ktorý predchádzal rozhodovaniu sudcov pre prípravné konanie, došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Nesprávny úradný postup tak žalobca vidí v zostavení rozvrhu práce pre Špecializovaný trestný súd pre rok 2020 ako aj v zmene (dodatku) k rozvrhu práce v súvislosti so zmenou rozpisu služieb. Žalobca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neuplatňuje v súvislosti s rozhodnutiami
vydanými službukonajúcimi sudcami ŠTS v konaniach vedených pod vyššie uvedenými spisovými značkami; nárok na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) v dôsledku nezákonného rozhodnutia (§ 5 a nasl. zákona č.514/2003 Z.z.) neuplatňuje; uplatňuje nárok na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) v zmysle nesprávneho úradného postupu (§ 9 zákona č.514/2003 Z.z.).
9.2 Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil okrem iného na závere, že samotný rozvrh práce nemôže predstavovať nesprávny úradný postup v zmysle ustanovení § 2 a § 9 zákona č.514/2003 Z.z., a to predovšetkým z dôvodu, že rozvrh práce je interným aktom riadenia predsedom súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu, nejde o individuálny správny akt, ktorým by bolo rozhodované autoritatívne o individuálnych právach a povinnostiach, v danom prípade o individuálnych právach a povinnostiach žalobcu.
10. S uvedeným záverom okresného súdu, na ktorom založil svoje rozhodnutie, odvolací súd súhlasí.
11. K nesprávnemu úradnému postupu ako jednej z foriem zodpovednosti štátu za škodu (popri nezákonnom rozhodnutí) odvolací súd uvádza, že rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vymedzuje ustanovenie § 3 zákona č.514/2003 Z.z.; definuje, že štát okrem iného (nezákonné rozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody; rozhodnutie o treste, ochrannom opatrení a rozhodnutie o väzbe) zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č.514/2003 Z.z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci, nesprávnym úradným postupom. Zákon č.514/2003 Z.z. nedefinuje explicitne pojem „nesprávny úradný postup“; štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásad do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky (§ 9 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z.).
11.1 K otázke pojmu „nesprávny úradný postup“ sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. III. ÚS 456/2022 zo dňa 27. októbra 2022 keď ustálil, že „pojem nesprávny úradný postup podľa § 9 ods.1 zákona o zodpovednosti štátu definuje široko a otvorene len použitím tohto pojmu „nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci“ s následným demonštratívnym výpočtom okolnosti, ktoré možno posúdiť ako nesprávny úradný postup, a taxatívnym výpočtom okolnosti, ktoré za nesprávny úradný postup považovať nemožno“. Zároveň posudzujúc konkrétnu vec (vykonanie prehliadky kancelárie advokáta sťažovateľov) konštatoval, že pri posudzovaní čo je alebo nie je nesprávnym úradným postupom „možno uvažovať len výkladom samotného pojmu nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci“.
11.2 Dôvodová správa k zákonu č.514/2003 Z.z. definuje, že nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom; za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.
11.3 Odvolací súd nemá pochybnosť o tom, že Špecializovaný trestný súd je orgánom verejnej moci v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č.514/2003 Z.z.. Pri posudzovaní, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu je ale potrebné vychádzať aj z § 2 písm.b) zákona č.514/2003 Z.z., podľa ktorého výkon verejnej moci (pre účely zákona č.514/2003 Z.z.) je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.
12. Pokiaľ ide o otázku zákonného sudcu, túto upravuje súbor vertikálne a horizontálne usporiadaných právnych noriem; vychádza z ústavnej formulácie, podľa ktorej nikoho nemožno odňať zákonnému sudcovi a príslušnosť súdu ustanoví zákon (čl.48 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky). K otázke zákonného sudcu v súvislosti s rozvrhom práce sa podrobne vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky
v Náleze sp.zn. III. ÚS 287/2020-37 zo dňa 28.01.2021, ktoré závery si odvolací súd osvojuje a v plnom rozsahu na ne poukazuje. Nemožno však opomenúť skutočnosť, že ústavný súd vo vyššie uvedenej veci rozhodoval v prípade výberu zastupujúceho člena senátu (namiesto pôvodného člena senátu určeného rozvrhom práce).
12.1 Vychádzajúc z ustálenej judikatúry ústavného súdu možno uzavrieť, že zákonným sudcom je sudca miestne, vecne a funkčne príslušného súdu, ktorý má vo veci konať podľa rozvrhu práce prijatého v súlade so zákonom; za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený na prejednanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu.
12.2 Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 50 zákona č.757/2004 Z.z., podľa ktorého sa na účely uvedeného zákona rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. Už z uvedeného vyplýva, že pri zostavovaní rozvrhu práce sa nevedie žiadne konanie (súdne, administratívne), pri ktorom by súd ako orgán verejnej moci rozhodoval o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach konkrétnej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ako to predpokladá ustanovenie § 2 písm. a) zákona č.514/2003 Z.z.. Podstatná pre posúdenie dôvodnosti žaloby z hľadiska naplnenia predpokladov zodpovednosti štátu za škodu (nemajetkovú ujmu) z hľadiska podmienok naplnenie tejto zodpovednosti (nesprávny úradný postup, vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, resp. nemajetkovou ujmou) je práve zákonná definícia výkonu verejnej moci (pre účely zákona č.514/2003 Z.z.), ktorým je práve (a výlučne) rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Rozvrh práce nedopadá na konkrétny subjekt pri jeho kreácii, ale pri jeho aplikácii; to znamená, že vec je pridelená na rozhodovanie konkrétnemu sudcovi (senátu) podľa pravidiel uvedených v rozvrhu práce vopred a nie naopak. Ak sa určenie sudcu (senátu) riadi podľa vopred stanovených pravidiel určených rozvrhom práce, nemožno dôvodne tvrdiť nesprávnosť úradného postupu pri jeho zostavení; žalobca napokon ani netvrdil, že v jeho veci rozhodoval sudca (senát), ktorý by na prejednanie a rozhodnutie nebol určený platným rozvrhom práce.
12.3 Žalobca tvrdil nesúlad rozvrhu práce s ustanovením § 51 ods.3 zákona č.757/2004 Z.z.. Uvedené ustanovenie definuje, že ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu v prípadoch rozhodovania o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov, o neodkladnom opatrení podľa osobitného zákona a v ďalších prípadoch ustanovených osobitným predpisom, veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Špecializovaný trestný súd v rozvrhu práce uvedené ustanovenie zákona č.757/2004 Z.z. vo vzťahu k veciam, ktoré nie je možno prideliť náhodným výberom, celkom evidentne vychádzal aj z ďalšej právnej normy, a to vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhláška č.543/2005 Z.z.“), ktorá okrem iného precizuje postup pri prijímaní podaní. Základným princípom pre prijatie podania je evidencia pomocou aplikácie. Ak však ide o veci, ktoré sa zapisujú do súdnych registrov Tp a Ntt (ako tomu bolo v žalobcom vytýkaných veciach), tieto sa neprijímajú prostredníctvom podateľne, ale sa priamo odovzdávajú sudcovi pre prípravné konanie, alebo zamestnancovi súdu určenému rozvrhom práce, ktorý je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami (§ 130 ods.3 vyhlášky č.543/2005 Z.z.).
12.4 Vecami, ktoré sa zapisujú do registra Tp Špecializovaného trestného súdu, sú veci, v ktorých prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podá návrh podľa § 24 ods.3 a 4 Trestného poriadku; vyhláška č.543/2005 Z.z. príkladmo uvádza návrh vzatie obvineného do väzby, návrh na vydanie príkazu na zatknutie, návrh na predĺženie lehoty trvania väzby, žiadosť o prepustenie z väzby, návrh na vydanie zatýkacieho rozkazu, návrh na ustanovenie a zrušenie obhajcu, návrh na vyšetrenie duševného stavu, nariadenie vyšetrenia duševného stavu, sťažnosť proti rozhodnutiu o zaistení majetku. Uvedené vyplýva z prílohy 1 vyhlášky č.543/2005 Z.z., súdne registre, bod IV, zapisovanie do súdnych registrov Špecializovaného trestného súdu. Rovnako z uvedenej prílohy vyplýva, že do súdneho registra Ntt,
vedeného ručne mimo aplikácie, sú zapisované všetky veci, v ktorých prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podá návrh podľa Trestného poriadku, ktoré sú pôvodcom určené ako utajované skutočnosti predpisov o ochrane utajovaných skutočností.
12.5 Napokon okresný súd správne poukázal aj na potrebu aplikácie ustanovenia § 50 ods.2 písm.h) zákona č.757/2004 Z.z.. Práve zo vzájomnej previazanosti a prepojenia právnych noriem upravujúcich rozvrh práce a zapisovanie do súdnych registrov možno dôvodne tvrdiť, že vo veci väzby, resp. príkazu na domovú prehliadku ide o veci, ktoré nie je možné prideliť náhodným výberom (v konečnom dôsledku § 130 ods.3 vyhlášky č.543/2005 Z.z. priamo vylučuje zapísanie takejto veci prostredníctvom podateľne, ktorá podanie eviduje prostredníctvom aplikácie) a zároveň ide o veci, v ktorých je potrebné rozhodnúť bez zbytočného odkladu, čo vyplýva priamo z charakteru v rozvrhu práce vymenovaných vecí a aj zo zákonných lehôt na ich vybavenie, najmä pokiaľ ide o rozhodovanie o väzbe.
12.6 Nesprávny úradný postup Špecializovaného trestného súdu vo vzťahu k tvorbe rozvrhu práce na rok 2020 tak nezistil ani odvolací súd.
13. Odvolateľ namietal rozhodovanie rovnakým sudcom pre prípravné konanie vo vzťahu k rozhodovaniu o väzbe a rozhodovaniu o prepustení z väzby; v tomto smere považoval rozvrh práce Špecializovaného trestného súdu pre rok 2020 za nesprávny, resp. určenie sudcu rozhodujúceho o prepustení z väzby za nesprávne. Poukazoval pri tom na to, že vec (žiadosť o prepustenie z väzby) mala byť zapísaná do súdneho registra TP, avšak táto vec ako nová do registra TP zapisovaná nebola a bola jej pridelená rovnaká spisová značka ako pri podaní návrhu na vzatie do väzby.
13.1 K uvedenému odvolací súd opätovne poukazuje na ustanovenie § 130 ods.3 vyhlášky č.543/2005 Z.z., veci zapisované do registra TP sa prostredníctvom podateľne neprijímajú.
13.2 Napokon pokiaľ ide o rozhodovanie o vzatí do väzby, resp. rozhodovanie o žiadosti o prepustenie z väzby, zákon č.757/2004 Z.z. takého vyčlenenie rôznych vecí nepozná, ale hovorí o „rozhodovaní o väzbe“, Trestný poriadok (zákon č.301/2005 Z.z.) v ustanovení § 72 ods.1 pod rozhodnutím o väzbe nemyslí len rozhodovanie o vzatí alebo nevzatí do väzby, ale aj rozhodnutie o prepustení z väzby, zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; zmene dôvodov väzby obvineného; rozhodnutie na predĺženie lehoty väzby obvineného; ponechaní obvineného vo väzbe alebo predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní a o prepustení zatknutého obvineného na slobodu.
13.3 Rozhodovanie o väzbe obvineného (konanie o väzbe) tak je jedným rozhodovaním (konaním), v ktorom sa v jednom konaní rozhoduje o všetkých návrhoch súvisiacich s väzobným stíhaním; v zásade je ohraničené prepustením obvineného z väzby už v prípravnom konaní, resp. podaním obžaloby, kedy sa namiesto sudcu pre prípravné konanie stáva sudca (senát), ktorému vec (obžaloba) napadla v súlade s ustanoveniami rozvrhu práce.
13.4 Pokiaľ teda podľa rozvrhu práce v rámci rozhodovania o väzbe je vec zapísaná do registra Tp pod rovnakou spisovou značkou ako prvotný návrh na väzbu a rozhoduje o žiadosti o prepustenie z väzby rovnaký sudca pre prípravné konanie určený rozvrhom práce, ktorý rozhodoval o návrhu na väzbu, tento postup nie je nesprávnym úradným postupom.
14. Nesprávnym úradným postupom predpokladaným zákonom č.514/2003 Z.z. nie je ani postup predsedu Špecializovaného trestného súdu pri prijímaní dodatku k rozvrhu práce spočívajúcom v zmene rozvrhu práce. Uvedený postup predpokladá zákon č.757/2004 Z.z. v ustanovení § 50 ods.2 písm. e) a h) a zároveň zmenu rozvrhu práce v priebehu kalendárneho roka ustanovenie § 9 vyhlášky č.118/2005 Z.z..
14.1 K namietanému postupu predsedu Špecializovaného trestného senátu v súvislosti so zmenou rozvrhu práce napokon odvolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 327/2018 z 19. septembra 2018, podľa ktorých „na nezákonnosti nemožno stavať zákonnosť, in concreto na nesprávnom a nezákonnom úradnom postupe nie je možné postaviť zákonné rozhodnutie. Ak je nesprávny úradný postup zavŕšený rozhodnutím, tak toto rozhodnutie by v prvom rade nebolo možné považovať za zákonné, a teda by nebolo možné ponechať ho bez povšimnutia a domáhať sa nároku na náhradu škody len z titulu jemu predchádzajúceho nesprávneho postupu, pretože by tým bol nastolený neúnosný a nezákonný stav, keď by postupom
orgánu verejnej moci poškodený subjekt síce akceptoval a riadil sa z nezákonného postupu vzídeným rozhodnutím, avšak súčasne by spochybňoval zákonnosť jemu predchádzajúcemu postupu.
14.2 Aj keď vyššie citované závery boli vyslovené v rozhodnutí o sťažnosti voči rozhodnutiam, ktoré rozhodovali o dôvodnosti žaloby na náhradu škody v dôsledku nesprávneho postupu v administratívnom (a nie trestnom konaní), zo záverov možno vyvodiť, že nárok na náhradu škody nesprávnym (nezákonným) rozhodnutím pohlcuje nesprávny úradný postup jemu predchádzajúci.
14.3 Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe, ktorého súčasťou bolo rozhodovanie o väzbe (o návrhu na vzatie do väzby, o žiadosti o prepustenie z väzby, o návrhu na povolenie vykonania domovej prehliadky), namietal sudcu (sudcov), ktorí v týchto veciach rozhodovali, námietka zaujatosti podaná nebola a žalobca v postavení osoby obvinenej sa v trestnom konaní nebránil tvrdením, že o týchto návrhoch (rozhodovanie o väzbe, rozhodovanie o návrhu na domovú prehliadku) rozhodoval sudca, ktorý nebol v jeho veci zákonným sudcom, resp. bol určený v rozpore s rozvrhom práce. Z obsahu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vyplýva, že trestné konanie bolo skončené uzavretím dohody o vine a treste a jej následným schválením konajúcim sudcom Špecializovaného trestného súdu. V priebehu prípravného konania a ako konania pred súdom tak žalobca nesprávny úradný postup netvrdil a nenamietal. Ani v podanej žalobe netvrdí, že rozhodnutie, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste je nezákonným rozhodnutím.
14.4 Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že o nesprávnom úradnom postupe v danej veci nemožno uvažovať ani hypoteticky, nakoľko tvrdený nesprávny úradný postup bol zavŕšený rozhodnutím. Nároky z nesprávneho (nezákonného) rozhodnutia žalobca v spore neuplatňuje.
15. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie odvolanie žalobcu nebolo spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie; závery okresného súdu nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Špecializovaný trestný súd pri prijatí rozvrhu práce, resp. pri prijatí jeho dodatku nevykonával verejnú moc tak, ako ju predpokladá ustanovenie § 2 písm. a) zákona č.514/2003 Z.z., nerozhodoval o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb; neviedol žiadne konanie, ktorého adresátom alebo účastníkom by bola konkrétna osoba a ktorej by z postupu Špecializovaného trestného súdu vznikali, menili sa alebo zanikali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti. Postup ŠTS vo vzťahu k prijatiu rozvrhu práce, resp. vo vzťahu k prijatiu jeho dodatku predchádzal namietanému určeniu zákonného sudcu v súlade s rozvrhom práce; pravidlá prideľovania vecí napadnutých na Špecializovaný trestný súd v inkriminovanom období boli v posudzovanom oblasti stanovené rozvrhom práce; ich netransparentnosť, neurčitosť alebo individuálny charakter súd prvej inštancie a ani odvolací súd nezistil. Vo vzťahu k zmene rozvrhu práce týkajúcej sa zmeny rozpisu služieb odvolací súd zdôrazňuje, že k tejto došlo pred tým, ako boli iniciované konania voči žalobcovi v tom čase v postavení osoby obvinenej; v trestnom konaní posúdenie otázok prípadného nesprávneho určenia sudcu pre prípravné konanie a možnú zaujatosť žalobca nenamietal a v dôsledku schválenej dohody o vine a treste nemožno uzavrieť inak, ako že rozhodnutia a úkony v trestnom konaní akceptoval.
15.1 Odvolací súd súhlasí s tvrdením odvolateľa, že rozvrh práce (aj v zmysle rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít), je potrebné vnímať nielen ako vnútorný akt riadenia súdu (ako ho definuje zákonné ustanovenie), ale aj ako jeden z prvkov sústavy horizontálne a vertikálne usporiadaných právnych noriem upravujúcich právo na súdnu ochranu, vrátane práva na zákonného sudcu. Iba uvedená skutočnosť z dôvodov vyššie uvedených neznamená, že postup pri prijímaní rozvrhu práce, prípadne jeho dodatkov, je možné charakterizovať ako „nesprávny úradný postup“ v intenciách zákona č.514/2003 Z.z.
15.2 Súd prvej inštancie pochybil pri citácii právneho predpisu (zákon č.757/2004 Z.z.) a necitoval jeho znenie v rozhodnom čase (rok 2020); táto vada však nemá vplyv na správnosť právneho posúdenia; najmä ak nové znenie reflektovalo zmeny iba v dôsledku prijatej súdnej mapy, avšak bez dopadu na tvorbu rozvrhov práce v súvislosti s vecami, ktoré nie je možné prideliť náhodným výberom a zároveň ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu.
15.3 Polemika žalobcu s argumentáciou okresného súdu o dôvodoch, pre ktoré je potrebné určitý okruh vecí, ktoré na súd napadnú, považovať za veci, ktoré nie je možné prideliť náhodným výberom a v týchto
veciach ide zároveň o potrebu pridelenia vecí bez zbytočného odkladu je len úvahou de lege ferenda. Podstatné je, že takúto úpravu prijal zákonodarca; súd v konaní nároku na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) o súlade právneho predpisu s právnymi normami vyššej právnej sily nerozhoduje. Podstatné je, že vyššie vymenované veci sa neprideľujú podateľňou prostredníctvom aplikácie, ale sa odovzdávajú službukonajúcemu sudcovi pre prípravné konanie a ide predovšetkým o veci, v ktorých vec neznesie odklad v dôsledku zákonných lehôt vyplývajúcich v trestnom konaní z Trestného poriadku.
15.4 Aj ďalšiu argumentáciu odvolací súd považoval iba za domnienku odvolateľa, pokiaľ tento poukazoval na postup orgánov činných v trestnom konaní a prokurátora, ktorým si „vyberajú“ sudcu, ktorý má o ich návrhoch rozhodovať. Posudzovanie takéhoto postupu orgánov činných v trestnom konaní a prokurátora z hľadiska možného nesprávneho úradného postupu nebolo predmetom prejednávanej veci.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažujúc podané odvolanie za dôvodné, postupom podľa § 387 ods.1 ods.2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania; okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania správne vychádzal z princípu úspechu v spore a žalovanému, v spore v celom rozsahu úspešnému, správne priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.