Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-3-2023.pdf
PDF · 119.21 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu: A. B. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zast. Mgr. Tomáš Michnica, Na Priekope 174/13, 010 01 Žilina, IČO: 53198646 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Račianska 71, 813 11 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 00166073, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalobca nahradiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27. 01. 2023 domáhal od žalovaného náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vo výške 26 900,-- Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu Špecializovaného trestného súdu pri rozhodovaní vo veciach vedených pod sp. zn. DP-2Ntt-96/2020-935-V-ŠTS-BB (príkaz z 08. 09. 2020), 1Tp/5/2020 (rozhodnutia zo dňa 17. 09. 2020 a z 15. 12. 2020) a postupu orgánov štátnej správy ŠTS, ktorý predchádzal rozhodovaniu sudcov pre prípravné konanie v označených veciach. 2. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako bezdôvodnú. 3. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán, ich zástupcov, príkazom sp. zn. DP-2Ntt-96-2020-935- V-ŠTS-BB z 08. 09. 2020 príkazom na domovú prehliadku sp. zn. DP-2Ntt-96-2020-935-V-ŠTS-BB z 08. 09. 2020, návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09. 05. 2020 adresovaným žalovanému, jeho oznámením o výsledku prerokovania zo dňa 19. 09. 2020 a zistil tento skutkový stav : 4. Podľa tvrdenia žalobcu sudca A. A. G. nebol v roku 2020 zaradený do rozpisu služieb sudcov pre prípravné konanie. Zmenou rozpisu služieb zo dňa 07. 08. 2020 bol zaradený do služby v čase od 17. 08. do 24. 08. 2020 a od 21. 09. až 28. 09. 2020. Ďalšou zmenou zo dňa 31. 08. 2020 bol zaradený do služby v čase od 14. 09. do 21. 09. 2020 a pôvodný sudca určený do služby v tomto termíne A. B. bol podľa tejto zmeny zaradený do služby v čase od 21. 09. do 28. 09. 2020. 5. Vo veci vedenej pod sp. zn. 1Tp/5/2020 A. G. rozhodoval dňa 17. 09. 2020 a 15. 12. 2020 ako sudca pre prípravné konanie, pričom manipulácia so službu konajúcimi sudcami pre prípravné konanie a dôvody zmien zaradenia do služby nie sú zistiteľné. Takéto zmeny považuje Ústavný súd SR a ESĽP za zakázané, v rozpore s právom na zákonného sudcu a transparentným postupom pri jeho určovaní. 6. Žalobca mal za to, že A. G. bol zaradený do služieb sudcov pre prípravné konanie na čas, keď sa pripravovalo jeho zadržanie a následne podanie návrhu na jeho vzatie do väzby cielene. Už v minulosti nechal v roku 1999 nezákonne odpočúvať jeho ako aj jeho rodinu. Poukázal na nálezy ÚS SR zo dňa 04. 02. 2009 a 27. 05. 2008.
7. Na strane č. 5 rozvrhu práce pre rok 2020 ŠTS je okrem iného uvedené, že podľa § 51 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. náhodným výberom nie je možné prideliť vec, v ktorej je potrebné rozhodnúť bez zbytočného odkladu a to okrem iného v prípadoch rozhodovania o väzbe a príkazu na domovú prehliadku. 8. Takýto text nezodpovedá zneniu zákona, podľa ktorého: „Ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu, okrem iného pri rozhodovaní o väzbe a príkaze na domovú prehliadku, veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce, spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci.“ 9. V rozvrhu práce nie je zmienka o tom, aká objektívna skutočnosť bránila prideliť vec náhodným výberom v súlade s ustanovením § 51 zákona č. 757/2004 Z. z. a vyhláškou č. 118/2005 Z. z. v daných veciach. 10. Citovaná časť rozvrhu práce je potom v rozpore so zákonom ale aj ústavou a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Dôsledkom takéhoto nesprávneho úradného postupu je nenaplnenie ústavou mu priznaného práva na zákonného sudcu, keď nebola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. 11. Rovnako je v rozpore s jeho právom na zákonného sudcu úprava rozvrhu práce v oddiele 7 bod 1 pre rok 2020, podľa ktorej o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu rozhoduje ten sudca pre prípravné konanie, ktorý obvineného vzal do väzby. 12. Uviedol tiež, že v čase rozhodovania o návrhu na vydanie príkazu na jeho domovú prehliadku rozvrh práce nezabezpečoval pridelenie veci zákonnému sudcovi založené na náhodnom výbere. K zmene rozpisu služieb došlo kabinetným spôsobom predsedom súdu, ktorý bol netransparentný a teda nepreskúmateľný (viď bod 23 žaloby). 13. Žalobca podaním zo dňa 09. 05. 2022 dal žalovanému návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Žalovaný oznámením zo dňa 19. 09. 2022 jeho návrhu nevyhovel. 14. K tomuto názoru žalobca uviedol, že pri skúmaní, či orgán verejnej moci v tom ktorom prípade vykonáva verejnú moc, je významné tiež to, či tzv. vrchnostensky koná vo verejnej sfére s verejnými následkami, t. j. navonok, vo vzťahu k iným subjektom, ktoré sa nachádzajú mimo samotný orgán verejnej moci, resp. mimo sústavu tvoriacu tento orgán. 15. Žalovaný vo svojej replike k žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na znenie ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., podľa ktorého na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečení výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. Nejedná sa o výsledok konania orgánu verejnej moci o právach a právom chránených záujmov konkrétnych fyzických osôb, a teda nepredstavuje individuálny právny akt orgánu verejnej moci alebo postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci v konkrétnom konaní, v ktorom by sa rozhodovalo o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Z uvedených dôvodov predpoklad vzniku nároku na náhradu škody podľa citovaného zákona nie je daný. 16. Zachovania práva obvineného alebo obžalovaného na zákonného sudcu vrátane všetkých jeho procesnoprávnych aspektov a hmotnoprávnych dôsledkov môže byť predmetom skúmania iba v rámci trestného konania a rozhodnúť o ňom môže jedine súd konajúci v príslušnej trestnej veci. Súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený preskúmavať a hodnotiť, či v trestnom konaní došlo k porušeniu práv obžalovaného alebo obvineného garantovaných ústavou, Trestným poriadkom. Môže pri posudzovaní tejto otázky vychádzať len z výsledku trestného konania. 17. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 756/2015 ako aj na to, že trestné konanie vo veci žalobcu skončilo uzatvorením dohody o vine a treste medzi žalobcom a prokurátorom a jej schválením príslušným súdom, pričom v priebehu trestného konania nebolo konštatované porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu . 18. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, vznik škody ani príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym postupom súdu a deklarovanou škodou. Namietané porušenie práva si neuplatnil ani pri opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o väzbe a predĺžení väzby v konaní 1Tp/5/2020. Nenamietal tiež nezákonnosť získaných dôkazov v dôsledku domovej prehliadky. 19. Zabezpečovanie podkladov a dôkazov pre rozhodnutie v konaní nie je možné považovať za nesprávny úradný postup v zmysle rozhodnutí NS SR 4Cdo/24/2004, 3Cdo/220/2010, NS ČR 2CdoN/129/1997. Rovnaký záver je potom potrebné prijať aj vo vzťahu k procesným podmienkam alebo predpokladom konania a vydania rozhodnutia, medzi ktoré patrí aj právo na zákonného sudcu. 20. Ďalej uviedol, že zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z. z. nie je a ani nemôže byť revízia rozhodnutí súdov v iných konaniach, ale výlučne náhrada škody spôsobenej rozhodnutím alebo
postupom orgánov verejnej moci, vrátane súdov pri výkone ich právomoci, ak sa neskôr príslušným spôsobom preukáže rozpor s objektívnym právom alebo účelom konania orgánu verejnej moci. 21. Pri rozhodovaní o väzbe nie je predpoklad vzniku práva na náhradu škody postavený na konštatovaní rozporu rozhodnutia o väzbe s objektívnym právom ale na spôsobe skončenia trestného konania. 22. Žalovaný poprel, že by rozvrh práce bol v rozpore so zákonom č. 757/2004 Z. z. Tento právny predpis v ustanovení § 50 ods. 2 písm. h) predpokladá aj rozvrh služieb určených samosudcov alebo senátov a spôsob ich zastupovania v prípade, ak ide o nemožnosť prideľovania veci náhodným výberom. Už samotná právna úprava potom počíta s vopred určeným sudcom na určité časové obdobie, počas ktorého návrh na rozhodnutie v takých veciach na súd napadne. Jedná sa o pevne určené pravidlá prideľovania veci na rozhodnutie, ktoré vylučujú svojvôľu pri prideľovaní konkrétnej veci napadnutej súdu na rozhodnutie, a teda potencionálne porušenie práva na zákonného sudcu. Rovnako je právo na zákonného sudcu zachované, keď v tej istej veci väzby rozhoduje sudca, ktorý už rozhodoval. 23. Vykonávanie neskorších zmien rozvrhu práce, vrátane rozpisu služieb sudcov pre prípravné konanie, je zákonom a vyhláškou predpokladaný postup orgánov správy súdu v prípadoch nepredvídateľných okolností brániacich výkonu práce podľa schváleného rozpisu. Podľa § 7 ods. 1 vyhl. č. 118/2005 Z. z. sa zoznam sudcov s nariadenou pohotovosťou podľa potreba spravidla štvrťročne aktualizuje. 24. V danom prípade v súvislosti s vyhlásením výnimočného stavu a s tým, spojenými opatreniami proti šíreniu nebezpečnej nákazlivej choroby Covid-19 (okrem samotného ochorenia aj nutnosť dodržiavania karantény), bol v priebehu kalendárneho roka 2020 rozpis služieb menený 7-krát. 25. Pokiaľ žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR, ich závery nie sú relevantné pre posúdenie danej veci. V týchto prípadoch šlo o zmenu zákonného sudcu, resp. člena senátu, v priebehu konania v už raz pridelenej veci. 26. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že rozvrh práce a jeho aplikáciu je potrebné vnímať ako celok vo vzťahu k posudzovaniu ústavného práva na zákonného sudcu a jeho zmeny musia byť transparentné a predvídateľné z hľadiska náhodilosti prideľovania veci. 27. Zákonodarca v zákone č. 514/2003 Z. z. nijako neobmedzuje všeobecný súd pri preskúmaní nesprávneho úradného postupu, aj keď tento nedefinuje (okrem postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní). 28. V danom prípade všetky aktivity orgánov činných v prípravnom konaní boli dlhodobo pripravované a vyšetrovatelia si čas na procesné úkony zvolili podľa osoby sudcu, ktorý bol určený bez transparentnej zmeny rozpisu služieb. Poukázal na to, že 31. 08. 2020 bol zmenený predsedom ŠTS rozpis služieb sudcov pre prípravné konanie, dňa 04. 09. 2020 prokurátor podal návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku, ktorému vyhovel práve predseda ŠTS dňa 08. 09. 2020. Domová prehliadka bola vykonaná dňa 14. 09. 2020, kedy bolo sťažovateľovi zároveň doručené uznesenie o vznesení obvinenia a bol zadržaný. Nejednalo sa potom podľa jeho názoru o náhodu, ale o jasnú koordináciu jednotlivých úkonov medzi políciou, prokurátorom a súdom, pri ktorej dochádza k nezákonnému a neústavnému zásahu do jeho práva na zákonného sudcu. 29. Ďalej poukázal na to, že rozvrh práce na rok 2020 v súvislosti so zmenami rozpisu služieb sudcov neobsahuje žiadne stanovisko sudcovskej rady ani zdôvodnenie. Podľa jeho názoru Trestný poriadok v § 72 ods. 2 špecifikuje rozhodnutie o väzbe, a teda aj v takom prípade by mal platiť princíp náhodného výberu sudcu pre prípravné konanie ( takýto dôvod nároku neuviedol v návrhu na predbežné prerokovanie nároku). 30. Z rozpisu služieb pre prípravné konanie je nesporné, že na každý týždeň sú určovaní do služieb dvaja sudcovia, jeden ako náhradník. Je splnená podmienka náhodného výberu, ak sa vec prideľuje jednému z aspoň dvoch sudcov. Keď zisťoval dôvody zmeny rozpisu služieb, bolo mu odmietnuté sprístupniť informácie, ktoré by toto vysvetlili (konkrétne informáciu o prípadnej PN zákonného sudcu, o evidencii jeho dochádzky do práce). Následne zistil, že v deň rozhodovania o jeho vzatí do väzby 17. 09. 2020 bol zákonný sudca A. B. na pracovisku a rozhodoval vydaním trestného rozkazu. 31. Podaním zo dňa 03. 04. 2023 (str. 79 spisu) pripojil k spisu dôkaz- rozhodnutie ŠTS o nevyhovení sprístupnenia informácií a trestný rozkaz vydaný samosudcom A. B. dňa 17. 09. 2020. 32. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 14. 09. 2023 okrem predchádzajúcich argumentov poukázal na obsah odvolania samotného žalobcu voči rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu zo dňa 21. 12. 2022 (str. 99 spisu), z ktorého vyplýva, že žalobca podal trestné oznámenie týkajúce sa zmanipulovania prideľovania veci sudcom pre prípravné konanie a ani pri preverovaní tohto trestného oznámenia neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce tvrdeniam žalobcu (v tomto odvolaní žalobca uviedol, že predseda Špecializovaného súdu v podaní zo dňa 26. 07. 2022 vo veci OR PZ Pezinok, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie, ČVS: ORP-210/1-VYS-PK-2022 uviedol, že dôvodom zmeny v rozpise
služieb sudcov pre prípravné konanie u sudcu A. B. bolo vyhláškou predpísané predĺženie karantény na Covid-19). 33. Uviedol tiež, že pokiaľ by sa aj mal pôvodne rozpisom určený sudca A. B. dňa 17. 09. 2020 (4. deň od začiatku služobnej pohotovosti) nachádzať na pracovisku, nepreukazuje to, že u neho neexistovala prekážka výkonu služobnej pohotovosti už od 14. 09. 2020 z dôvodu, pre ktorý bolo pristúpené k zmene rozpisu služieb na daný týždeň . 34. Na pojednávaní žalobca uviedol, že rozvrh práce ako akt riadenia predsedu súdu sa netýka len samotných sudcov, ale je zverejnený, a teda má vzťah aj k verejnosti, najmä účastníkom konania. Sám 40 rokov robil trestného sudcu a niekedy postupoval rovnako, ale niekedy sa robil aj náhodný výber. Vyvolal takýto spor pro futuro, nakoľko ohľadom takéhoto spôsobu prideľovania veci je veľká polemika a ostatná judikatúra Ústavného súdu sa vymedzila proti kabinetnému rozhodovaniu o zmenách rozvrhu práce. V trestnom konaní túto skutočnosť nenamietal z dôvodu, že rešpektuje princíp subsidiarity Ústavného súdu a primárne majú túto otázku riešiť všeobecné súdy. 35. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na dovtedajších písomných prednesoch. Žaloba podľa neho nespadá pod úpravu zákona č. 514/2003 Z. z. a žalobca nepreukázal ani predpoklady vzniku nároku v zmysle tohto právneho predpisu. 36. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Špecializovaného trestného súdu (ďalej ŠTS) pri rozhodovaní vo veciach jeho vzatia do väzby rozhodnutiami zo dňa 17. 09. 2020 a 15. 12. 2020 ako aj rozhodnutím o nariadení domovej prehliadky zo dňa 08. 09. 2020 v súvislosti s postupom orgánov štátnej správy ŠTS, ktorý predchádzal rozhodovaniu sudcov pre prípravné konanie v týchto veciach - konkrétne zmenou rozvrhu práce – rozpisu služieb sudcov pre prípravné konanie pre rok 2020. 37. Predpokladom úspešnosti konania o žalobe na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je preukázanie kumulatívne všetkých predpokladov vzniku nároku a to: 38. V prvom rade existencie nesprávneho úradného postupu. V druhom rade existencie škody (ujmy) a v treťom rade priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. 39. Dôkazné bremeno na preukázaní týchto predpokladov bolo na žalobcovi. 40. Zákona č. 514/2003 Z. v zmysle jeho ustanovenia § 1 písm. a) upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Podľa ustanovenia § 2 citovaného zákona na účely tohto zákona je výkonom verejnej moci rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. 41. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení k 30. 06. 2023 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. 42. Súd sa predovšetkým zaoberal námietkou žalovaného, že tvrdený nesprávny úradný postup spočívajúci zo strany vedenia ŠTS v zmene rozvrhu práce nemôže byť posudzovaný vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. 43. Za nesprávny úradný postup sa podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. považuje v zmysle dôvodovej správy k tomuto zákonu porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávny vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje úradný postup spočívajúci v úkonoch orgánu verejnej moci v rámci súdneho konania alebo iného konania, ktorými sa zhromažďovali alebo pripravovali podklady pre vydanie rozhodnutia a ktorého vady a nedostatky sa prejavili vo vydanom rozhodnutí tohto orgánu verejnej moci a je možné ich odstrániť uplatnením opravných prostriedkov. Náhradu škody spôsobenú takýmto úradným postupom je možné uplatniť len podľa § 5 a § 6 citovaného zákona za podmienok tam uvedených (§ 9 ods. 3). 44. Podľa žalobcu nesprávny úradný postup ŠTS spočíval v tom, že spôsob prideľovania veci podľa rozvrhu práce za rok 2020 v súvislosti s rozhodnutím o jeho vzatí do väzby ako aj nariadením domovej prehliadky bol v rozpore s právnou úpravou zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, konkrétne ustanovením § 51 ods. 3. 45. Zástupca žalovaného v tejto súvislosti poukázal na znenia ustanovenia § 50 ods. 2 písm. h) citovaného zákona upravujúceho náležitosti rozvrhu práce.
46. Podľa ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. (2) Rozvrh práce obsahuje a) určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd, b) zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu práce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a organizuje činnosť senátu, c) určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov senátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony, d) spôsob a podmienky zaraďovania hosťujúcich sudcov do rozvrhu práce s odkazom na zoznam hosťujúcich sudcov pre obvod príslušného krajského súdu, e) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne obsadenie súdu, f) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka, g) spôsob prideľovania vecí samosudcom a senátom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov spôsobenej v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, h) rozvrh služieb určujúci samosudcov alebo senáty a spôsob ich zastupovania v prípade, ak ide o nemožnosť prideľovania vecí náhodným výberom, ak ide o rozhodovanie o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitného zákona 5) a o neodkladnom opatrení podľa osobitného predpisu, i) ustanovenie maximálneho rozdielu v počte pridelených vecí podľa § 51 medzi senátmi, samosudcami a súdnymi úradníkmi, j) zaradenia sudcov do jednotlivých grémií a kolégií, k) spôsob poverovania notárov úkonmi v konaní o dedičstve a ich zastupovanie 16) (ďalej len "notársky rozvrh"), l) zaradenie súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva, do jednotlivých súdnych oddelení, m) ďalšie náležitosti, ak tak ustanoví osobitný zákon. 47. Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu. (2) Podmienka náhodného výberu podľa odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov. (3) Ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu v prípadoch rozhodovania o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe, o príkaze na domovú prehliadku, o príkaze na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, o príkaze na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, o príkaze na vyšetrenie duševného stavu, o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov, 5) o neodkladnom opatrení podľa osobitného zákona a v ďalších prípadoch ustanovených osobitným zákonom, veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Na príslušnom mestskom súde sa do rozvrhu služieb podľa § 50 ods. 2 písm. h) zaraďujú všetci sudcovia, ktorých prevažujúci obsah ich rozhodovacej činnosti tvorí trestnoprávna agenda. (4) Ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade a) dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená,
b) zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde, c) výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov a d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený. (5) Ak sa zastupovanie zákonného sudcu, ktorý koná a rozhoduje ako samosudca, zabezpečuje hosťujúcim sudcom alebo dočasným pridelením sudcu, veci pôvodne pridelené zastupovanému zákonnému sudcovi sa pridelia hosťujúcemu sudcovi alebo dočasne pridelenému sudcovi a dňom, keď zastupovaný zákonný sudca začne znovu vykonávať funkciu sudcu alebo zanikne dočasné pridelenie, sa takto pridelené veci pridelia pôvodnému zákonnému sudcovi. (6) V konaní na Špecializovanom trestnom súde, krajskom súde podľa osobitného zákona 17) alebo v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec vybaví senát, ktorému bola v súlade s rozvrhom práce pridelená náhodným výberom, ak sa skutočnosti odôvodňujúce prerozdelenie veci podľa odseku 4 netýkajú všetkých sudcov. (7) Ak vznikne náhla prekážka, ktorá bráni zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená, vykonávať úkony a rozhodovať vo veci po kratší čas ako šesť týždňov, vec bude pridelená sudcovi určenému rozvrhom práce na zastupovanie tohto zákonného sudcu; pridelenie sa vykonáva v čase, keď sa zistí náhla prekážka. Na účely tohto ustanovenia sa za náhlu prekážku v práci považuje aj čerpanie dovolenky. (8) Ak bude vec súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, bude pridelená sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takéhoto sudcu na súde niet, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce. (9) Ak nie je možné použiť technické prostriedky a programové prostriedky na pridelenie veci v dôsledku ich poruchy znemožňujúcej prístup k dátam potrebným na prideľovanie vecí v trvaní najmenej dvoch pracovných dní, veci budú prideľované v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. (10) Súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi. (11) Notársky rozvrh môže byť založený na a) systéme náhodného výberu, podľa ktorého sa notári poverujú konaním a rozhodovaním v konaní o dedičstve spôsobom uvedeným v odseku 1, b) časovom systéme, podľa ktorého sú notári poverovaní konaním a rozhodovaním v konaní o dedičstve v závislosti od času smrti poručiteľa v rámci kalendárneho roka, c) obvodovom systéme, ktorý delí obvod okresného súdu na notárske obvody, pričom notársky obvod môže byť vytvorený pre jeden notársky úrad alebo viaceré notárske úrady so sídlom v tej istej obci, d) kombinácii systémov podľa písmen a) a c) alebo podľa písmen b) a c). 48. Ako to vyplýva aj zo znenia ustanovenia § 50 ods. 1 citovaného zákona o súdoch, rozvrh práce predstavuje akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadia organizácie práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. Tento v zmysle ods. 2 písm. h) obsahuje okrem iného aj rozvrh služieb určujúci samosudcov alebo senáty v prípade, ak ide okrem iných vecí o rozhodovanie o väzbe a príkaze na domovú prehliadku (z tohto ustanovenia nevyplýva, že by mala byť splnená kumulatívne aj podmienka nemožnosti prideľovania veci náhodným výberom, keď podľa názoru súdu sa táto nemožnosť predpokladá z charakteru týchto vecí a z toho, že veci napádajú aj mimo pracovnú dobu a to aj v čase dní pracovného pokoja a sviatkov, kedy sa nedá zabezpečiť náhodnosť pridelenia veci technickými prostriedkami). 49. Čo sa týka ustanovenia § 51, tento neupravuje len prideľovanie vecí v trestných konaniach v prípravnom konaní, ale aj v iných konaniach (napr. v občianskoprávnych). 50. Pokiaľ ustanovenie § 51 ods. 3 odkazuje na prideľovanie vecí v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci, súd sa stotožňuje s vyjadrením zástupcu žalovaného, že spôsob prideľovania vecí v prípade rozhodovania o väzbe a príkaze na domovú prehliadku je stanovený vopred rozvrhom služieb, (ktorý je súčasťou rozvrhu práce), čo vyplýva z ustanovenia § 50 ods. 2 písm. h) citovaného zákona. Ustanovenie § 51 ods. 3 je potrebné vykladať v súvislosti s ustanovením § 50 ods. 2 písm. h) , ktorý upravuje postup, ktorým má byť v rozvrhu práce v prípadoch rozhodovania o väzbe a domovej prehliadke podľa zákona
zabezpečené, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania prideľovania veci. To však nebráni tomu, aby bol rozvrh služieb v priebehu roka menený. 51. Ústavný súd (napr. I.ÚS 52/97, II.ÚS 47/99, II.ÚS 46/12) za zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 ústavy považuje toho sudcu, ktorý bol pridelený na výkon funkcie na ten ktorý súd, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť, pričom sa jedná o sudcu oprávneného konať a rozhodnúť určitý druh súdnej agendy a ktorý bol určený na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce súdu. 52. V konaní nebolo sporné, že sudcovia, ktorí rozhodovali v prípravnom konaní o povolení domovej prehliadky a o väzbe žalobcu, boli stanovení v rozvrhu práce pre rok 2020 v rozvrhu služieb vypracovanom pred tým, než im bola táto vec pridelená. V čase ich konania a rozhodovania sa teda jednalo o zákonných sudcov. 53. Rozvrh práce je interný akt riadenia predsedom súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu, t. j. nejedná sa o individuálny správny akt, ktorým by bolo rozhodované autoritatívne o individuálnych právach a povinnostiach žalobcu. Samotný rozvrh práce potom nemôže predstavovať nesprávny úradný postup v zmysle §§ 2 a 9 zákona č. 514/2003 Z. z. 54. Žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenia (úvahy) o manipulácii pri rozhodovaní o pridelení veci konkrétnemu sudcovi pre prípravné konanie v jeho veci, ktorá mala byť výsledkom úmyselného vedomého a koordinovaného postupu vedenia ŠTS, jednotlivých sudcov, prípadne vyšetrovateľov a prokurátorov. 55. O jeho právach a povinnostiach bolo rozhodované v trestnom konaní. Súd v civilnom konaní otázku porušenia procesných práv v trestnom konaní nie je oprávnený riešiť ako prejudiciálnu. 56. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalobcu, že rozhodnutie vedenia ŠTS o zmene rozpisu služieb nebolo odôvodnené a transparentné a že nebola daná náhodnosť pridelenia veci pri rozhodovaní o väzbe, súd uvádza, že náhodnosť bola zabezpečená rozpisom služieb vypracovaným vopred v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 písm. h) zákona, kedy nie je možné zo strany súdu ovplyvniť, aké veci v tom ktorom období konkrétnemu sudcovi napadnú. 57. Odôvodnenie zmeny rozvrhu práce (služieb) sudcov pre prípravné konanie vo vzťahu k verejnosti podľa názoru súdu nie je potrebné, nakoľko takáto zmena vyplýva z konkrétnej internej potreby súdu a nejedná sa o individuálny akt vo vzťahu ku konkrétnemu obvinenému v konkrétnej veci. Potreba odôvodnenia zmeny zákonného sudcu je na mieste v už začatých konaniach, napr. v prípade odchodu sudcu do dôchodku a podobne. 58. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca neuviedol, aká konkrétna ujma mu vznikla tým, že o jeho väzbe v súvislosti s trestným činom, ohľadom ktorého bolo ukončené trestné stíhanie dohodou o vine a treste, rozhodoval sudca, ktorý podľa jeho názoru nebol zákonným sudcom. Tiež neuviedol vzťah príčinnej súvislosti medzi touto ujmou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Súd tiež poukazuje na rozdiel medzi pojmom zákonný sudca a zaujatý sudca. 59. Keďže žalobca nepreukázal že došlo zo strany vedenia ŠTS, prípadne zo strany jednotlivých sudcov k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý by sa dal charakterizovať ako nesprávny úradný postup v zmysle § 1, § 2 a § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., ani vznik škody a príčinnú súvislosť so vznikom škody a tvrdeným nesprávnym úradným postupom, súd žalobu v plnom rozsahu zamietol ako bezdôvodnú. 60. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore, keď súd priznal žalovanému ako úspešnej strane konania nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).